Nová éra transformácie hornej Nitry: Minister Raši predstavil aktualizáciu Akčného plánu, ktorá pomôže naplno naštartovať premenu regiónu

Výzva na odborných hodnotiteľov pre Interreg VI-A NEXT HU-SK-RO-UA

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI SR) ako Národný orgán v mene Riadiaceho orgánu – Ministerstva zahraničných vecí a obchodu Maďarska si Vás dovoľuje upozorniť na otvorenie výzvy na odborných hodnotiteľov pre program cezhraničnej spolupráce Interreg VI-A NEXT Maďarsko, Slovensko, Rumunsko, Ukrajina 2021-2027. Do oprávneného programového územia za Slovenskú republiku patrí Košický samosprávny kraj a Prešovský samosprávny kraj.

Priority, ktorých sa výzva týka sú:

• Priorita 1: odolný a zelený pohraničný región
• Priorita 2: zdravý a atraktívny pohraničný región
• Priorita 3: spolupracujúci pohraničný región

Žiadosti je možné zasielať v termíne do 30. novembra 2023, 23:59 hod. podľa pokynov vo výzve.

Viac informácií ohľadom podmienok výzvy na odborných hodnotiteľov nájdete na webovej stránke.

Zdroj: MIRRI SR

Ochranu prírody aj rozvoj vzdelávania v slovensko – českom pohraničí podporia najnovšie výzvy z programu Interreg SK-CZ

Vyhlásili sme ďalšie výzvy na podporu slovensko-českého pohraničia. Ochranu prírody, ale aj rozvoj vzdelávania podporia eurofondy z najnovších výziev programu cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko – Česko.

„Program Interreg s Českou republikou je osvedčeným nástrojom, vďaka ktorému pomáhame zlepšovať kvalitu života v pohraničí a spoločne reagovať na aktuálne problémy, ktoré trápia ľudí na oboch stranách hranice. Vďaka najnovším výzvam tak z eurofondov podporíme projekty zamerané na ochranu a rozvoj lesoparkov, chránených území, ale aj zelených oddychových zón v mestách a obciach. Z výzvy venovanej vzdelávaniu zasa podporíme mobilitu učiteľov, žiakov a študentov medzi školami a tiež rozvoj digitálnych zručností,“ uviedol minister investícií Peter Balík.

Po prvom, jarnom kole výziev venovaným ochrane prírody a boju s klimatickou zmenou, rozvoju turizmu a inštitucionálnej spolupráci, vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) teraz ďalšie kolo výziev so zameraním na:

• ochranu biodiverzity, posilnenie zelenej infraštruktúry a zníženie znečistenia v mestách a obciach (spolu 9,6 mil. eur)
• zlepšenie rovnakého prístupu k inkluzívnym a kvalitným službám vzdelávania, vrátane podpory online vzdelávania (spolu 4,3 mil. eur)

Samosprávy a ich organizácie, organizácie zo štátnej správy aj z neziskového sektora, školy a školské zariadenia, verejné vysoké školy a výskumné organizácie sa môžu v nových výzvach uchádzať o podporu svojich projektov do 31. januára 2024. Záujemcom o podporu MIRRI SR pomôže s prípravou projektov. Na osobných alebo online konzultáciách sa môžu dohodnúť cez email: infoservis@mirri.gov.sk.

K výzvam sa plánujú aj školenia, o ktorých bude MIRRI vopred informovať. Viac podrobností možno nájsť na webe Interreg SK – CZ.

K územiam, na ktoré sa vzťahuje podpora z cezhraničného programu Interreg SK-CZ, patria na slovenskej strane Trnavský, Trenčiansky a Žilinský samosprávny kraj, v Českej republike sú to Juhomoravský, Zlínsky a Moravskosliezsky kraj.

V končiacom sa programovom období sme z programu Interreg SK-CZ podporili 170 projektov, vrátane obnovy 115 pamiatok a 140 km cyklociest.

Vďaka podpore z programu Interrreg vznikla napríklad turistická trasa medzi Púchovom a Uherským Hradišťom. Projekt Park Rochus a lesopark Lachovec – spoločné prírodné a kultúrne dedičstvo propaguje zaujímavé prírodné lokality a kultúrne podujatia na tejto spojnici. Jeho súčasťou je aj rekonštrukcia amfiteátra v Lesoparku Lachovec v Púchove a vybudovanie nového amfiteátra v Uherském Hradišti.

Podporu získal i projekt TreBuChET, ktorý prepojil Trenčín a juhomoravské Bučovice. Vďaka nemu sa verejnosti sprístupnilo južné opevnenie Trenčianskeho hradu a na hrad vznikla nová cesta cez lesopark Brezina a Čerešňový sad. Na českej strane, v Bučoviciach, sa revitalizoval lesopark Hradisko a Kalvária.

Lepšie cykloprepojenie pre obec Staškov v severozápadnom kúte Slovenska s najvýchodnejším mestom Česka, s Jablunkovom, priniesol projekt Cyklocesta cez hranice dedičstva. Okrem krás prírody kopaníc zavedie cyklistov v Staškove k rodnému domu Jozefa Kronera a na hranici medzi Českom a Poľskom k rozhľadni Velká Čantoryje.

Zdroj: MIRRI SR

Pomáhame seniorom nestratiť sa v digitálnom svete – projekt Digitálni seniori pokračuje

Po úspešnej pilotnej fáze Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) ďalej pokračuje v projekte Digitálni seniori. Počas októbra organizuje Dni seniorov vo svojich Regionálnych centrách v krajských mestách po celom Slovensku, na ktorých popularizuje školenia digitálnych zručností a pomáha seniorom zaregistrovať sa. Deň seniorov sa dnes uskutočnil aj v bratislavskom Regionálnom centre MIRRI SR.

„Na kvalite života seniorov nám záleží. Preto im pomáhame zlepšovať ich digitálne zručnosti a plnohodnotne využívať všetky výdobytky moderných technológií. Teší ma, že rozbiehame ďalšiu fázu nášho projektu Digitálni seniori symbolicky práve tento mesiac. Október je mesiacom úcty k starším a my si uvedomujeme, že pre našich seniorov musíme toho ako spoločnosť spraviť ešte veľa. Za naše ministerstvo verím, že sa nám podarí naplniť ciele projektu – vyškoliť v digitálnych zručnostiach do polovice roka 2026 viac ako 100-tisíc seniorov,“ konštatoval minister informatizácie Peter Balík.

Vzdelávací projekt Digitálni seniori je určený pre seniorov vo veku od 65 rokov a znevýhodnené skupiny občanov. Na školeniach sa môžu zúčastniť záujemcovia, ktorí v deň vyplnenia registračného formuláru dovŕšia 65 rokov. Prihlasovať sa môžu cez registračný formulár na webe www.digitalniseniori.gov.sk. V prípade potreby môžu kontaktovať call centrum – 02/35 80 30 80 alebo navštíviť niektoré z Regionálnych centier MIRRI SR, ktoré nájdu v každom krajskom meste. Po pridelení konkrétneho školenia dostanú informáciu o presnom termíne a mieste školenia SMS správou a tiež emailom.

„Seniori sú neoddeliteľnou súčasťou našej spoločnosti a chceme, aby aj oni využívali elektronické služby rôznych úradov a inštitúcií, ktoré im uľahčia život, ale bez základných digitálnych znalostí sú im nedostupné. Vďaka našim školeniam získajú prístup k výhodám digitalizácie. Naučíme ich digitálne zariadenia nielen používať, ale najmä využívať na komunikáciu s úradmi či lekárom alebo na vyhľadávanie potrebných informácií v rôznych životných situáciách,“ uviedol Balík.

Projekt je financovaný z Plánu obnovy a odolnosti a jeho cieľom je vyškoliť do konca prvého polroka 2026 spolu vyše 105-tisíc účastníkov po celom Slovensku.

Školenia digitálnych zručností prebiehajú kontinuálne vo všetkých regiónoch. Každé školenie trvá päť týždňov a seniori po jeho absolvovaní dostanú tablet. Počas osobných stretnutí s lektormi, ktoré sa uskutočnia raz do týždňa, získajú poznatky z piatich hlavných oblastí:

• používanie digitálnych technológií,
• bezpečnosť pri práci s digitálnymi technológiami, ochrana digitálnych technológií,
• hľadanie a vyhodnocovanie informácií,
• komunikácia online,
• praktické tipy a triky k využívaniu tabletu, dátové balíky a aplikácie.

„Na Slovensku seniori zaostávajú za strednou generáciou v digitálnych zručnostiach viac než v iných krajinách Európy. Potvrdzujú to údaje zo Štatistického úradu Európskej únie z roku 2020. Podľa Eurostatu až 19 % Slovákov vo veku 55 až 74 rokov nikdy v živote nepoužilo internet. Pritom v Nemecku to bolo 11 % seniorov a vo Fínsku a Švédsku iba 4 %. Túto nepriaznivú štatistiku chceme zmeniť a priniesť výhody digitálneho sveta všetkým, bez rozdielu veku,“ doplnil štátny tajomník MIRRI SR pre informatizáciu Martin Bezek.

Prínosy, ale aj hrozby digitálneho sveta priblížilo MIRRI SR seniorom počas dnešného Dňa seniorov vo svojom bratislavskom Regionálnom centre. Na programe boli prednášky odborníkov o dezinformáciách, bezpečnosti na internete či o internetbankingu. Návštevníci sa tiež počas celého doobedia mohli zaregistrovať na školenia v rámci projektu Digitálni Seniori a informovať sa o projekte priamo od členov projektového tímu a školiteľov.

Pri príležitosti októbra – mesiaca úcty k starším pripravili pre seniorov špeciálne akcie aj Regionálne centrá MIRRI SR v ďalších krajských mestách. Po tohtotýždňových akciách v Trnave a Bratislave sa uskutočnia ďalšie v Trenčíne (11.10.2023), Žiline (13.10.2023), Košiciach (19.10.2023), Prešove (20. 10.2023), Nitre (26.10.2023) a v Banskej Bystrici (30.10.2023). Viac informácií nájdete na webe Regionálnych centier.

Zdroj: MIRRI SR

ZMOS na rokovaní tripartity jednoznačne odmietol navrhovaný rozpočet

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) jednoznačne odmieta navrhovaný návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026. Po mimoriadnom plenárnom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky to uviedol predseda ZMOS Jozef Božik.

„Pokiaľ ide o slovenské mestá a obce, navrhovaný rozpočet hovorí o výpadku ďalšej pol miliardy eur. Ak zoberieme do úvahy, že bývalá vláda nám zobrala trištvrte miliardy, z ktorej nám bolo vykompenzovaných zhruba štvrť miliardy, tak sa dostávame do absolútne červených čísiel. Obce a mestá pri takomto rozpočte nevedia zostaviť rozpočet pre budúci kalendárny rok tak, aby bol vyrovnaný, nie to prebytkový. Hrozí kolaps samospráv,“ upozornil predseda ZMOS Jozef Božik.

Verí, že nová vláda príde s takou konsolidáciou, ktorá nebude likvidovať samosprávy. „Uvedomujeme si, že je potrebné šetriť, ale nie v samospráve, ktorá šetrí permanentne. Ak si zoberiete do úvahy vývoj výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktorá bola do vlani jediným príjmom z hľadiska podielových daní, momentálne táto daň stagnuje, pričom máme úlohy dvakrát v tomto roku zvyšovať mzdy. Ak treba konsolidovať, tak na strane štátu. V súvislosti s bielou knihou sme jasne povedali, že presadzujeme model, ktorý bude znamenať komplexný audit kompetencií, ktoré máme v štáte. Aby bolo jasné, je duplicita alebo triplicita je zbytočná. 70 percent činností, ktoré občan potrebuje pre svoj život, vykonávajú práve obce a mestá. V tomto kontexte je dôležité zachovať stabilitu samospráv, ktoré v ostatných troch rokoch dokázali zachrániť štát pred kolapsom – či išlo o pandémiu, alebo o utečeneckú krízu,“ dodal predseda ZMOS Jozef Božik.

Na mimoriadnom plenárnom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa v pondelok 9. októbra 2023 uskutočnilo na Úrade vlády SR, ZMOS zastupoval aj jeho prvý podpredseda Martin Červenka a ústredná riaditeľka Kancelárie ZMOS Zuzana Špačeková.

Zdroj: ZMOS

Vyhlásenie predsedu ZMOS k zverejneniu medializovaných informácií ku krízovému plánu rezortu školstva pre Plán obnovy

Združenie miest a obcí Slovenska zásadne odmieta prijatie krízového plánu rezortu školstva pre Plán obnovy vládou SR,  ktorá nemá v súčasnosti žiadnu politickú podporu a je na odchode a argumentáciu prepadnutia verejných zdrojov v dôsledku ich nenaplnenia, namiesto dokončenia vecného a odborného nastavenia zmien v oblasti predprimárneho vzdelávania. Plán obnovy hovorí o číslach v krajine, ale nehovorí o tom, že nám majú zobrať kompetenciu. 

Od začiatku zavádzania zmien plynúcich z Plánu obnovy a odolnosti v oblasti školstva Združenie miest a obcí Slovenska upozorňuje rezort, že viaceré jeho míľniky sú nepremyslené, neodkonzuktované zo zriaďovateľmi, ktorými sú zväčša mestá a obce a v stanovených termínoch nerealizovateľné. Už pri prijímaní novely školského zákona ZMOS tvrdo reagoval na jeho znenie a zvlášť pri zavádzaní povinnosti pre zriaďovateľov zabezpečiť miesta v materských školách pre deti od troch rokov apeloval na rezort školstva, že je to pre mnohé samosprávy nerealizovateľný záväzok. Rezort školstva bez dostatočnej diskusie so samosprávami, aj tak zákon prijal. Druhou fázou bolo prehodnotenie financovania materských škôl. Aj tu od samého začiatku ZMOS upozorňuje, že ide o hrubý zásah do originálnych kompetencií samospráv. 

Začiatkom augusta tohto roka sa predseda ZMOS Jozef Božik a predseda sekcie školstva pri Rade ZMOS stretli na pôde rezortu školstva s povereným ministrom školstva Bútorom, kde rokovali práve o danej téme. 

Na stretnutí hovorili práve o prechode kompetencií v oblasti materských škôl a prechodu do režimu preneseného výkonu štátnej správy. Aj  vtedy predseda ZMOS vyjadril jasný postoj keď  konštatoval, že: „To by znamenalo aj zníženie financovania z hľadiska objemu peňazí viazaných na materské školy. Názory ZMOS a ministerstva sú odlišné, zobrali sme na vedomie pripravované aktivity. Predpokladám, že po nadchádzajúcich parlamentných voľbách máme relatívne dosť času na to, aby sa v priebehu konca tohto roka a v prvej polovici budúceho roka prebrali s novou politickou reprezentáciou záležitosti týkajúce sa prechodu kompetencií v oblasti materských škôl s tým, že istotne to bude predmetom aj rokovaní odborných skupín, kde ZMOS prisľúbil zapojenie jednotlivých sekcií v rámci Rady ZMOS.“ 

Dnes, krátko po parlamentných voľbách, keď sa kreuje nová vláda vnímame urýchlené prijímanie Krízového plánu pre rezort školstva len z dôvodu, aby sa stihli termíny, za extrémne nezodpovedné a z ohľadom na uvedené stretnutia za „úder pod pás“ samosprávam a to aj s ohľadom na to, že prisľúbené pracovné skupiny, ktoré sa mali zaoberať týmito témami neboli rezortom ani vytvorené, nie že by začali zasadať a rokovať. Poistiť sa teraz krízovým plánom, ktorý ponúka rýchle riešenia vo forme centralizovania kompetencie na úseku regionálneho školstva. Zobrať si ďalšiu kompetenciu, po kompetenciách v stavebnej legislatíve, aj na úseku školstva, je cesta k zrušeniu decentralizácie.

ZMOS teda dôrazne žiada odchádzajúcu vládu SR na čele s Ľudovítom Ódorom, aby už neprijímala žiadne záväzné rozhodnutia, aby nezaväzovala budúcich predstaviteľov tohto  štátu a nechala im priestor na vlastné rozhodnutia. Rešpektujeme potrebu reformy školstva, chápeme dôležitosť prijímania zmien, ktoré pomôžu k skvalitneniu vzdelávania, avšak skúsenosti posledných rokov samosprávy poznačili mnohými nepremyslenými legislatívnymi  zmenami, ktoré boli prijímané len z dôvodu plania termínov Plánu obnovy a odolnosti bez toho, aby sa niekto zamyslel nad tým, či to, ako sú niektoré jeho míľniky nastavené je skutočne v praxi realizovateľné. Preto s dôrazom na platnosť parlamentných volieb a vierou, že nová vláda bude zostavená v relatívne krátkom čase žiadame, neprijímať tak záväzné rozhodnutie, akým Krízový plán pre rezort školstva je.

Zdroj: ZMOS

Zverejnili bilanciu štátneho rozpočtu k 30. septembru 2023

Ministerstvo financií SR zverejnilo bilanciu štátneho rozpočtu k 30. septembru 2023.

Štátny rozpočet dosiahol ku koncu septembra 2023 schodok vo výške 3 916,2 mil. eur. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli príjmy štátneho rozpočtu vyššie o 2 261,3 mil. eur (+16,7 %). Výdavky štátneho rozpočtu boli pri medziročnom porovnaní tiež vyššie, a to o 4 857,9 mil. eur (+32,7 %). Uvedené znamenalo medziročné zhoršenie hospodárenia štátneho rozpočtu o 2 596,6 mil. eur (+196,8 %).

Medziročný rast daňových príjmov predstavoval 1 016,8 mil. eur (+8,9 %). Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 570,7 mil. eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 72,6 mil. eur, pri spotrebných daniach vo výške 34,9 mil. eur, pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 3,0 mil. eur a pri iných daniach na tovary a služby vo výške 7,9 mil. eur. Pri daniach z medzinárodného obchodu a transakcií, vrátane sankcií, došlo k medziročnému nárastu o 4,4 mil. eur.  Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach je vo výške 22,8 mil. eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal 389,7 mil. eur.

Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb vo výške 325,8 mil. eur, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 54,0 mil. eur. Negatívny vývoj bol zaznamenaný aj pri dani z príjmov fyzických osôb vo výške 35,2 mil. eur.

Pozitívny vývoj bol zaznamenaný v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, kde došlo k medziročnému rastu o 701,0 mil. eur (+61,6 %).

Pozitívny vývoj bol zaznamenaný aj v rámci príjmov z Plánu obnovy a odolnosti, kde došlo k medziročnému rastu o 245,7 mil. eur (+1 153,6 %).

Ďalšie informácie sa dočítate TU.

Zdroj: Ministerstvo financií SR

Novela vyhlášky o Environmentálnom fonde: Dostupnejšie dotácie aj pre menšie obce

Od októbra 2023 je platná novela vyhlášky č. 157/2005 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

Účelom nového znenia vyhlášky je zjednodušenie podmienok pre žiadateľov, sprístupnenie dotačnej podpory aj menším obciam znížením podielu spolufinancovania projektov. Nová vyhláška platí od 1. októbra 2023.

Cieľom vyhlášky je upraviť rozsah minimálnej úrovne spolufinancovania účelu dotácie od 1%, a to z dôvodu sprístupnenia dotácie najmä pre najmenšie obce a iné verejné subjekty akými sú napr. školy a školské zariadenia, ktoré nie sú schopné z vlastných zdrojov zabezpečiť spolufinancovanie projektov na doteraz požadovanej úrovni minimálne 5%.

U menších obcí je bežnou prekážkou úspešného uchádzania sa o podporu formou dotácie, práve ekonomická a rozpočtová náročnosť disponovať vlastnými (resp. inými) zdrojmi v rozsahu 5% z ceny projektu, ktorý sa môže pohybovať v rozsahu niekoľko stotisíc EUR až niekoľko miliónov EUR.

Práve pre rozšírenie okruhu možných žiadateľov o podporu formou dotácie sa znižuje rozsah minimálnej spoluúčasti od 1% rozsahu spolufinancovania. 

Aktuálne znenie vyhlášky nájdete TU.

Zdroj: Envirofond

Nová výzva z plánu obnovy má posilniť kyberbezpečnosť verejnej správy

Pomáhame zvyšovať kybernetickú bezpečnosť štátu. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) v reakcii na aktuálne hrozby v kybernetickej bezpečnosti vyhlásilo výzvu za 21,6 miliónov eur pre projekty zamerané na Podporu budovania a rozvoja bezpečnostných dohľadových centier v prostredí verejnej správy.

Cieľom výzvy z Plánu obnovy a odolnosti SR na podporu kybernetickej bezpečnosti je zvýšiť počet subjektov verejnej správy so zriadeným bezpečnostným monitoringom a dohľadom nad ich kybernetickou bezpečnosťou. Vďaka tomu budú orgány verejnej správy môcť posilňovať svoju proaktívnu činnosť formou včasnej identifikácie kybernetických incidentov. Dohľadové centrá (tzv. SOC pracoviská) budú tvoriť súčasť plánovaného systému včasného varovania pre verejnú správu v prevádzke vládnej jednotky CSIRT.

Zámerom je napĺňanie dlhodobého konceptu zvyšovania úrovne kyberbezpečnosti, ktorého súčasťou  je budovanie kapacít na úrovni sektorov a tzv. SOC pracovísk. Tieto pracoviská by mali pokrývať nie len bezpečnostný monitoring svojej vlastnej infraštruktúry, ale aj ich podriadených úradov alebo organizácií. Výzva podporuje napĺňanie cieľov Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy 2021 a reaguje na nevyhovujúcu úroveň kyberbezpečnosti vo verejnej správe, ktorú pravidelne potvrdzujú aj výsledky auditov.

Kybernetické incidenty každoročne podľa medzinárodných štúdií spôsobujú značné hospodárske škody na celom svete, pričom verejná správa patrí medzi najzraniteľnejšie sektory. Na základe údajov SK-CERT a vládnej jednotky CSIRT sa počet bezpečnostnýchincidentov každý rok zvyšuje. Za hlavné faktory vzniku incidentov možno označiť dlhodobé nedostatky, ako sú napríklad nedostatočné včasné odhaľovanie zraniteľností a nasadzovanie opravných aktualizácií, nedostatočný, resp. niekedy chýbajúci bezpečnostný monitoring alebo zanedbané vzdelávanie a tréning zamestnancov.

Nová výzva je určená najmä pre ústredné orgány štátnej správy, v ktorých pôsobnosti je prevádzka kriticky dôležitých informačných systémov alebo nadrezortných systémov, a ktoré tvoria kritickú infraštruktúru štátu. Zámerom výzvy je aj posilnenie vlastných kapacít štátu, a preto okrem tzv. investičných a bežných výdavkov patria medzi oprávnené aj výdavky na školenia, tréningy a budovanie interných bezpečnostných tímov. Žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je možné predkladať do 04. decembra 2023.

Zdroj: MIRRI SR

Eurofondy znamenajú pre Slovensko aj dostupné moderné školy a kvalitné vzdelávanie

Na kvalitnom školstve a vzdelávaní nám záleží. Dnes otvorili svoje brány aj desiatky základných a stredných škôl, ktoré v uplynulom období dostali podporu z eurofondov na svoju modernizáciu, rozšírenie kapacít či odborné vzdelávanie. Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Peter Balík a štátna tajomníčka Barbora Lukáčová symbolicky otvorili nový školský rok 2023/2024 vo Veľkom Krtíši a v Bratislave.  

„Slovensko potrebuje vzdelaných a šikovných ľudí, preto musia mať deti vo všetkých regiónoch prístup ku kvalitnému vzdelaniu, musia mať moderné a dobre vybavené školy. Rovnako aj učitelia potrebujú pracovať v dôstojnom prostredí. Podpora školstva a vzdelávania má patriť medzi priority každej vlády. A hoci naša úradnícka vláda má len obmedzený čas pôsobenia, darí sa nám túto prioritu napĺňať. Dôkazom sú prvé výzvy z nových eurofondov, ktoré sme vyhlásili v uplynulých týždňoch na podporu odborného vzdelávania na stredných školách a na komplexnú modernizáciu základných škôl,“ povedal minister investícií a regionálneho rozvoja Peter Balík na otvorení školského roka vo Veľkom Krtíši, kde navštívil Základnú školu na Poľnej ulici a Gymnázium A. H. Škultétyho.

Minister Balík zdôraznil, že eurofondy prispeli k modernizácii slovenského školstva aj v dobiehajúcom programovom období. „Z regionálneho programu IROP, ktorý riadi naše ministerstvo, sme podporili lepšie študijné podmienky pre žiakov aj pre pedagogických zamestnancov na takmer 590 základných školách po celom Slovensku. Školy dostali nové odborné učebne, knižnice či laboratóriá, energeticky zefektívnili svoje budovy, zrekonštruovali a rozšírili kuchyne, jedálne, vnútorné a vonkajšie športoviská. Tiež sme podporili stredné odborné vzdelávanie vo všetkých krajoch, vďaka čomu sme jednoznačne prepojili potreby vzdelávania a praxe,“ doplnil minister Balík.

„Pre Bratislavský kraj, ktorý dlhodobo zápasí s nedostatkom miest pre deti v školách, bola vyhlásená výzva aj na rozšírenie kapacít. Podporu z programu IROP získalo v kraji celkovo 26 základných škôl, ktoré nielen zmodernizovali a debarierizovali svoje budovy, vystavali či zmodernizovali telocvične, jedálne a kuchyne, ale hlavne rozšírili svoje kapacity spolu zhruba o 5 000 nových miest pre žiakov. Na viacerých školách sme tak zabránili dvojzmennému vyučovaniu, ktoré tam pre nedostatok kapacít reálne hrozilo. Podporené školy navyše zaviedli do života SMART koncept – to znamená, že škola je otvorená, zelená, digitálna, partnerská a inkluzívna. Tento SMART koncept, ktorý predstavuje pridanú hodnotu, bude prostredníctvom podporovaných aktivít zavádzaný do všetkých škôl, ktoré získajú podporu z nových eurofondov,“ povedala štátna tajomníčka MIRRI SR Barbora Lukáčová, ktorá otvárala školský rok na Základnej škole Plickova v Bratislave-Rači.

Táto škola bola v roku 2007 vyradená zo zoznamu škôl a budova chátrala. Aj vďaka podpore takmer 3 milióny z eurofondového programu IROP dnes otvorila svoje brány pre prvých 200 žiakov.

ZŠ Plickova prešla kompletnou rekonštrukciou, má 25 kmeňových tried, 9 odborných učební, disponuje kuchyňou s jedálňou a dvoma telocvičňami. Čiastočnou revitalizáciou zároveň prešiel aj areál školy. V školskom roku 2023/2024 sa v nej otvorí 10 tried prvého stupňa, v nasledujúcich rokoch aj druhý stupeň. Celková kapacita školy je 600 žiakov.

V dobiehajúcom programovom období 2014 – 2020 sa z Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorý riadi MIRRI SR, podporili lepšie študijné podmienky pre žiakov takmer 590 základných škôl po celom Slovensku.

Z nových eurofondov v rámci Programu Slovensko je na lepšie a moderné vzdelávanie vyčlenená suma 609 miliónov eur.

Zdroj: MIRRI SR

Odborníci zo Slovenska a Česka diskutovali na pôde MIRRI SR o digitálnych riešeniach pre samosprávy a regionálnom rozvoji na základe dát

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska (DEUS) a Sdružení místních samospráv ČR (SMS ČR) sa dnes v Bratislave zúčastnili na spoločnom workshope na tému Výzvy budovania digitálneho štátu, verejnej správy a mapovania územia 2024+. Na podujatí, ktoré sa konalo pod záštitou MIRRI SR, zúčastnení diskutovali o digitalizácii územnej samosprávy s cieľom prepojiť potreby územia v rámci budovania digitálneho štátu so širším kontextom štátnej stratégie v tejto oblasti.

„Pre zlepšenie procesu elektronizácie a digitalizácie na Slovensku je kľúčové nielen dokončiť už rozbehnuté IT projekty, ale aj otvoriť diskusiu o budúcom rozvoji obcí a regiónov v tomto smere. Digitalizácia územnej samosprávy so sebou prináša mnoho výziev, a to nie len u nás, ale aj v Českej republike. Príležitosť na spoluprácu vidíme predovšetkým v samotnom plánovaní a budovaní digitálnych služieb pre samosprávu a to prostredníctvom cloudových služieb a využívaní opensource softwaru,“ uviedol štátny tajomník MIRRI SR Martin Bezek.

Združenie DEUS prevádzkuje informačný systém DCOM, ktorý vďaka prepojeniu s množstvom ďalších informačných systémov, registrov štátu a prepojeniam na účtovníctvo a registratúru, ponúka  samosprávam automatizáciu ich úkonov pre občanov a podnikateľov. Poskytuje elektronické služby od správy daní a poplatkov, cez ohlasovacie a registračné povinnosti až po vydávanie rybárskych lístkov. Jeho služby využíva viac ako 70 percent všetkých slovenských obcí a miest. „Dnešný workshop bol príležitosťou zdieľať cenné poznatky na medzinárodnej úrovni a prispieť do diskusie o procese digitalizácie štátu. Vidíme veľký priestor pre ďalší rozvoj nášho informačného systému vďaka inšpirácii z Českej republiky a ich skúsenostiam so zberom dát a ich následnou analýzou, ktorá je kľúčová pre regionálny rozvoj riadený na základe dát,“ zhrnula Katarína Vladár Lešková, výkonná riaditeľka združenia DEUS.

SMS ČR prevádzkuje systém AGIS, ktorý spája na jednom mieste údaje o obciach z rôznych registrov a databáz i z unikátneho terénneho šetrenia a prehľadne ich sprístupňuje online. „Vedúci predstavitelia samospráv, vyšších územných celkov a samozrejme aj ministerstiev potrebujú mať k dispozícii prehľadné informácie o území, ktoré spravujú, aby mohli efektívne vykonávať jeho správu a plánovať rozvoj. Dosiahnutie určitého stupňa digitalizácie údajov je v tomto ohľade základným východiskom a nás teší každá iniciatíva vedúca k výmene skúseností v tejto oblasti,“ dodala Eliška Olšáková, poslankyňa Poslaneckej snemovne PČR a predsedníčka Sdružení místních samospráv ČR.

Zdroj: MIRRI SR

Minister Peter Balík na Rade ZMOS: Dobre fungujúce samosprávy znamenajú silnejší štát

Dobrá spolupráca štátu a samospráv patrí medzi naše hlavné priority. Na Rade Združenia miest a obcí Slovenska na Štrbskom Plese to zdôraznil minister Peter Balík. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) so samosprávami intenzívne komunikuje a presadilo viacero legislatívnych zmien a opatrení, ktoré prinášajú výsledky.

„Štát a samospráva nie sú súperi, ale partneri. Ich spolupráca musí fungovať a v službe obyvateľom sa musia navzájom dopĺňať. Na našom ministerstve si to veľmi dobre uvedomujeme, preto od nášho nástupu do vlády so samosprávami intenzívne komunikujeme. Ja sám, a taktiež štátna tajomníčka Barbora Lukáčová, často chodíme priamo do regiónov, načúvame ich potrebám a snažíme sa spoločne hľadať riešenia ich problémov. Hoci máme len obmedzený čas, chceme ho využiť naplno. Som rád, že sa nám v tomto úsilí darí,“ povedal minister investícií a regionálneho rozvoja Peter Balík na Rade ZMOS.

Zdôraznil, že za uplynulé štyri mesiace sa podarilo presadiť viaceré dôležité opatrenia na pomoc samosprávam. V júni parlament schválil novelu zákona o regionálnom rozvoji z dielne MIRRI SR, ktorá okrem iného pomôže zachrániť ohrozené eurofondové projekty. „Projekty, ktoré sa nestihnú dokončiť do konca tohto roka, je možné fázovať – teda dofinancovať z nových eurofondov, pričom na dofinancovanie nebude treba opätovne vyhlasovať nové výzvy. Zachránime tak projekty, ktoré by inak prijímatelia museli dokončovať z vlastných zdrojov, čo by bola veľká záťaž pre ich rozpočty a finalizácia projektov by bola veľmi otázna,“ vysvetlil minister investícií.

Vyzdvihol tiež, že čerpanie starých eurofondov sa od nástupu úradníckej vlády výrazne zlepšilo, keď sa za tri mesiace podarilo vyčerpať o 373 miliónov viac ako za necelých prvých päť mesiacov tohto roka. Aktuálne je vyčerpaných 11,18 miliardy eur, čo predstavuje 77,07 % celkovej alokácie a ostáva vyčerpať 3,32 miliardy eur. „Nejde nám však len o čísla a samotné čerpanie, dôležité je, aby boli eurofondy zmysluplne využité v prospech Slovenska a aby ľudia túto pomoc z Európskej únie reálne pocítili na kvalite svojho života,“ podčiarkol minister Balík.

Integrovaný regionálny operačný program (IROP), ktorý riadi MIRRI SR, a ktorý je najdôležitejším eurofondovým nástrojom na podporu miest a obcí, zaznamenal najväčší nárast v čerpaní – čerpanie narástlo o 377 miliónov eur (o vyše 19 %), aktuálne je vyčerpaných 1,5 miliardy eur, čo je 77,78 % alokácie. „To, že sa programu IROP tak darí, nie je náhoda, ale výsledok série systémových opatrení, ktoré sme zaviedli a fungujú. Či už ide o spomínané fázovanie projektov, ktoré umožňuje prijatá novela, alebo presun nezazmluvnených a nevyčerpaných prostriedkov na riešenie dopadov migračnej a energetickej krízy,“ zdôraznil Balík. 

Ďalším dôležitým opatrením je možnosť dofinancovania eurofondových projektov ohrozených prudkým nárastom cien stavebných materiálov. Financovanie týchto projektov môže byť navýšené až o 20 %. „Doteraz sme takto zachránili a rozbehli už 111 projektov z programu IROP. Dokončili sa napríklad dostavby alebo nadstavby škôl a škôlok, dobudovala sa cyklistická infraštruktúra, zrekonštruovali sa cesty a mosty. Podarilo sa zachrániť strategické projekty obcí a krajov v objeme viac ako 236 miliónov eur a schvaľovanie ďalších žiadostí je v procese,“ spresnil minister Balík.

Na Rade ZMOS minister zdôraznil aj to, že úradníckej vláde sa podarilo úspešne naštartovať nové eurofondy. Z Programu Slovensko je doteraz vyhlásených spolu 13 výziev za takmer 731 miliónov eur, pričom sedem z nich vyhlásilo MIRRI SR. Aj vďaka týmto výzvam budú mať regióny lepšie cesty II. a III. triedy či modernejšie základné školy. Regiónov, ktoré prechádzajú transformáciou, sa navyše týkajú aj výzvy na kvalitnejšie odborné vzdelávanie a na podporu ekologickej a udržateľnej verejnej dopravy z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Dôležitou pomocou pre samosprávy v novom programovom období je, že o časti eurofondov si budú rozhodovať priamo regióny prostredníctvom Rád partnerstva a Kooperačných rád. V Programe Slovensko je na to vyčlenených viac ako 2,1 miliardy eur, MIRRI SR sa zasadzuje o navýšenie tejto sumy o ďalších vyše 200 miliónov eur.

„Našou ambíciou je, aby ministerstvo regionálneho rozvoja naozaj slúžilo v prvom rade samosprávam a ľuďom v regiónoch. Systém integrovaných územných stratégií je v tomto procese kľúčový a regiónom dáva nielen väčšie kompetencie, ale aj zodpovednosť. Jednou z príčin, prečo sa eurofondy dlhodobo využívali neefektívne, je fakt, že tu chýbalo strategické plánovanie a riadenie. To teraz meníme. Partneri v území budú mať jednu spoločnú stratégiu rozvoja a tej budú podliehať aj investície, ktoré pôjdu do územia,“ povedala štátna tajomníčka MIRRI SR Barbora Lukáčová.

„Uvedomujeme si, že tento proces nie je jednoduchý – chceme byť našim partnerom čo najviac nápomocní, preto s nimi intenzívne komunikujeme a konzultujeme priamo v území a výsledkom je jasná prioritizácia ich potrieb. Naše ministerstvo je preto odhodlané vložiť všetku svoju alokáciu priamo do rúk partnerov v území a spoločne s nimi vytvárame tlak aj na ostatné rezorty, aby časť svojich alokácií dali do rúk samospráv. Sme teda ministerstvom regionálneho rozvoja nielen na papieri, ale aj v praxi,“ zdôraznila Lukáčová. Dodala, že všetky výzvy v systéme Integrovaných územných investícií MIRRI SR pripravuje v spolupráci so samosprávami a otvorené budú až do konca nového programového obdobia.

Zdroj: MIRRI SR

Čerpanie eurofondov sa zvýšilo o viac ako miliardu – najlepší je program IROP, ktorý riadi ministerstvo investícií

Vláda Ľudovíta Ódora skokovo zrýchlila čerpanie eurofondov. Z celkovej sumy 14,5 miliardy eur je v súčasnosti zo starých eurofondov vyčerpaných spolu 11,18 miliardy eur. Od nástupu úradníckej vlády čerpanie stúplo o 1,02 miliardy eur, čo je nárast o 7,1 %. Za necelé štyri mesiace sa tak podarilo vyčerpať o 470 miliónov viac ako za prvých päť mesiacov tohto roka.

O aktuálnom stave čerpania eurofondov na dnešnom rokovaní vlády informovali premiér Ľudovít Ódor, podpredsedníčka vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Lívia Vašáková a minister investícií Peter Balík.

Najväčší nárast v čerpaní má Integrovaný regionálny operačný program (IROP), ktorý riadi Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR). Čerpanie v tomto programe narástlo o 19,5 %, čo je zvýšenie o 377 miliónov eur. „Teší ma, že zrýchlenie tempa čerpania eurofondov je viditeľné najmä na našom regionálnom programe IROP. Je to výsledok práce odborného tímu ministerstva a našich systémových opatrení. Integrovaný regionálny operačný program má všetky predpoklady, aby sme z neho do konca roka využili všetky zdroje, ktoré budú slúžiť na lepší rozvoj regiónov,“ vyhlásil po rokovaní vlády minister investícií Peter Balík.

MIRRI SR v uplynulých mesiacoch zaviedlo viacero opatrení na zrýchlenie čerpania a ukazuje sa, že veľmi dobre fungujú. Patrí medzi ne zjednodušenie fázovania projektov. Vďaka tomu sa projekty, ktoré sa nestihnú dokončiť do konca tohto roka, môžu financovať aj z nových eurofondov a na dofinancovanie už predtým zazmluvnených projektov nebude potrebné vyhlasovať nové výzvy. K ďalším opatreniam na záchranu eurofondov patrí tiež presun nezazmluvnených a nevyčerpaných prostriedkov na iné ciele. „Z 244 miliónov eur presunutých na riešenie dopadov migračnej krízy z Ukrajiny sa prijímateľom vyplatilo už viac ako 195,5 milióna eur, vrátane priamej podpory pre samosprávy. Ďalších 76 miliónov eur ide na pomoc zraniteľným domácnostiam počas energetickej krízy,“ doplnil Peter Balík.

Ďalším opatrením na záchranu eurofondov je možnosť navýšenia financovania projektov až o 20% z dôvodu nárastu cien stavebných materiálov. V programe IROP sme už schválili 111 dodatočných príspevkov v celkovej výške 30,5 milióna eur. Podarilo sa tým zachrániť rozvojové projekty obcí a krajov za vyše 236 miliónov eur, ktoré boli v dôsledku nárastu cien stavebných materiálov ohrozené a aktuálne sa schvaľujú ďalšie dve desiatky žiadostí o navýšenie.

Z ostatných operačných programov zaznamenal významný nárast čerpania ešte Operačný program Integrovaná infraštruktúra v gescii ministerstva dopravy, kde sa čerpanie zvýšilo o 419 miliónov eur (6,97 %). Z prioritnej osi Informačná spoločnosť (PO7), ktorú zastrešuje MIRRI, sa presunulo 200 miliónov eur na pomoc domácnostiam počas energetickej krízy a 30 miliónov išlo na riešenie dopadov migračnej krízy z Ukrajiny, z ktorých sa už 19,5 milióna eur (65 %) vyplatilo prijímateľom.

Naštartovali sme aj nové eurofondy. Z Programu Slovensko je vyhlásených už 13 výziev za takmer 731 miliónov eur. Sedem z nich vyhlásilo MIRRI ako riadiaci orgán Programu Slovensko. Ide o výzvy na lepšie odborné vzdelávanie a na podporu verejnej osobnej dopravy s nulovými emisiami pre transformujúce sa regióny, na obnovu ciest II. a III. triedy, na modernejšie základné školy, na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti, na digitalizáciu štátnych archívov a na zefektívnenie poskytovania služieb registra trestov. „Rovnako intenzívne ako záchrane starých eurofondov sa venujeme aj naštartovaniu nového programového obdobia,“ dodal minister Balík.

MIRRI SR tiež intenzívne plní svoje míľniky v Pláne obnovy a odolnosti, a to v jeho Komponente 17: Digitálne Slovensko.

Čerpanie eurofondov k 31.08. 2023_graf

Zdroj: MIRRI SR

Viac ako 44 miliónov eur na rozvoj slovenských regiónov z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce

Kvalitné odborné vzdelávanie, ochrana prírody či rozvoj udržateľného cestovného ruchu a zdravého životného štýlu sú oblasti, ktoré podporí druhý Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce.

Rámcovú dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a Švajčiarskou federálnou radou o implementácii druhého Švajčiarskeho príspevku podpísali dnes za slovenskú stranu štátna tajomníčka Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) Barbora Lukáčová a za švajčiarskych partnerov štátna tajomníčka Štátneho sekretariátu pre hospodárske záležitosti Švajčiarska Helene Budliger Artieda.

„Prostredníctvom Švajčiarskeho finančného mechanizmu, z ktorého je pre Slovensko vyčlenených 44 miliónov eur, dôjde k znižovaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov. Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce je zameraný nielen na podporu regionálneho rozvoja, ale napríklad aj na odborné vzdelávanie mladých ľudí v perspektívnych oblastiach. Rovnako dôležitý je aj pre rozvoj spolupráce oboch našich krajín. Slovensko a Švajčiarsko spája mnohé – geografická podobnosť či mnohonárodnostný charakter, ale sú to najmä spoločné hodnoty, ako je úcta k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnemu štátu a rešpektovaniu ľudských práv. Práve v posledných rokoch, kedy Európa čelí viacerým krízam, nadobudli slová ako solidárnosť, spolupráca a spolupatričnosť oveľa hlbší význam,“ povedala štátna tajomníčka MIRRI SR Barbora Lukáčová v príhovore počas podpisu rámcovej dohody, ktorý sa uskutočnil v historickej budove Národnej rady SR v Bratislave.

Cieľom MIRRI SR, ako Národnej koordinačnej jednotky, je nadviazať na predchádzajúci úspešný Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce 2007 – 2017. „Naše ministerstvo má bohaté skúsenosti s riadením eurofondových programov a Grantov EHP a Nórska. Sme pripravení ich zužitkovať aj pri Programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce a čo najviac prispieť k znižovaniu administratívnej záťaže s cieľom úspešnej implementácie projektov,“ uviedla Barbora Lukáčová počas dnešného štartu druhého programového obdobia Švajčiarskeho príspevku.

Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce má v novom programovom období platnom do roku 2029 tri oblasti podpory:

1. Zlepšenie kvality a atraktívnosti počiatočného a vyššieho odborného vzdelávania a prípravy

(príspevok cca 6 miliónov eur, prijímateľ Štátny inštitút odborného vzdelávania v spolupráci s  Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR)

2. Podpora trvalo udržateľného cestovného ruchu a posilňovanie biodiverzity v chránených územiach

(príspevok cca 23,8 miliónov eur)

3. Švajčiarsko-slovenský program Zdravie

(príspevok cca 15,6 miliónov eur)

V predchádzajúcom období bolo z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce 2007 – 2017 podporených 19 projektov a dva fondy v celkovej výške viac ako 60 miliónov eur (Štipendijný fond a Blokový grant pre mimovládne organizácie).

Domov sociálnych služieb ROSA v Košiciach si vďaka Švajčiarskemu príspevku rozšíril priestory a svoje vybavenie doplnil aj o špičkové pomôcky na cvičenie podľa TheraSuit metódy používanej aj vo Švajčiarsku. Medzi podporené projekty patrí aj turistická atrakcia v tokajskej vinohradníckej oblasti, až 12-metrová vyhliadková veža v tvare dreveného suda pri Malej Tŕni, ďalej nové informačné centrum pre návštevníkov Dobšinskej Ľadovej Jaskyne a podarilo sa tiež obnoviť značenie viac ako 300 kilometrov turistických trás a vyše 80 kilometrov cyklotrás v Slovenskom raji. Zemplínske Hámre zas s pomocou príspevku otvorili dve múzejné expozície, ktoré prepája turistický chodník. Zo Štipendijného fondu išla podpora na 10 podprojektov a z Blokového grantu na 22 podprojektov.

Zdroj: MIRRI SR

Teplo zo zeme je veľkou šancou pre Slovensko – pri využívaní geotermálnej energie nám pomôžu aj skúsenosti Islandu

Na ceste Slovenska k uhlíkovej neutralite bude zohrávať dôležitú úlohu využívanie geotermálnej energie. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) preto zorganizovalo expertnú misiu na Island, ktorý patrí k svetovým lídrom využívania obnoviteľných zdrojov najmä geotermálnej energie. O tejto téme minister Peter Balík hovoril s islandským prezidentom Gudnim Jóhannessonom a tiež s predstaviteľmi miestneho energetického a inovačného sektora. Na ceste sa okrem expertov MIRRI SR zúčastnili tiež zástupcovia ministerstiev životného prostredia, hospodárstva a zástupcovia podnikateľov.

„Naša misia priamo nadväzuje na nedávnu návštevu pani prezidentky Zuzany Čaputovej na Islande a na návštevu islandského prezidenta na Slovensku. Je jasným signálom, že spolupráca Slovenska a Islandu v oblasti energetiky naberá na intenzite. Zaujímajú nás najmä islandské skúsenosti s využívaním tepla zo zeme. Na Slovensku aktuálne pripravujeme národný projekt na využitie geotermálnej energie na vykurovanie Košíc. Riešenia, ktoré sa osvedčili na Islande, chceme dostať aj k nám, na Slovensko. Geotermálny potenciál, ktorý u nás máme, je obrovský. Musíme sa ho naučiť využívať v oveľa väčšej miere ako doteraz,“ povedal minister Peter Balík po stretnutí s islandským prezidentom.

Slovenská delegácia navštívila na Islande dve geotermálne elektrárne. Elektráreň Hellisheidi je najväčšou geotermálnou elektrárňou v Európe, ktorá vyrába 303 MW elektrickej energie a zároveň produkuje teplo v približne takom objeme, ktorý by bol potrebný pre vykurovanie celého mesta Košice. Vedľa samotnej elektrárne sa nachádza zariadenie Orka, ktoré zachytáva ročne až 4 000 ton CO₂ a ukladá ho do podzemnej horniny. Pri geotermálnej elektrárni Svartsengi pre zmenu využívajú zachytené skleníkové plyny na výrobu metanolu. Tento možno potom použiť ako palivo alebo na výrobu ekologickejších chemikálií a produktov.

Program misie pokračoval stretnutím s riaditeľkou Národnej energetickej autority Hallou Hrund Lógadóttir, na ktorom sa hovorilo o tom, ako štát môže pomáhať firmám a samosprávam na ceste k využívaniu tepla zo zeme. „Veľký význam pri využívaní geotermálnej energie na Islande má Energetický fond, z ktorého sa financuje podpora využívania domácich obnoviteľných zdrojov, najmä geotermálnej energie. Investície do vyhľadávania zdrojov geotermálnej energie sú veľmi nákladné a zároveň nesú v sebe vysoké riziko. V tomto smere podporná úloha štátneho fondu, ktorý prieskumné vrty pomáha financovať formou grantov a pôžičiek, sa ukázala ako kľúčová pre rozvoj obnoviteľných zdrojov na Islande. Tento prístup by sme chceli preniesť aj na Slovensko, čo by určite malo pozitívny dopad na rozvoj využívania geotermálnej energie,” povedal minister po rokovaní s riaditeľkou Národnej energetickej autority. Aj vďaka tomu, že samosprávy na Islande pri geotermálnom prieskume nemuseli podstúpiť neprimerané riziko, mohli v priebehu dvoch-troch desaťročí zabezpečiť, že až 99,9 % tamojších domácností je dnes vykurovaných teplom zo zeme.

Na Slovensku sú v súčasnosti v príprave viaceré projekty využitia geotermálnej energie. Najvýznamnejším je národný projekt v Košickom kraji, na ktorý je vyčlenených 56 miliónov z Fondu na spravodlivú transformáciu. „Pri tomto odvážnom projekte stojí naše ministerstvo investícií od začiatku, čo sa premietlo do kvalitnej prípravy projektu, na ktorú sme využili aj expertov z Európskej investičnej banky. Vďaka tomu bude štvrtina Košíc do roku 2026 vykurovaná teplom zo zeme. Naším cieľom je priniesť viac takýchto projektov a naplno začať rozvíjať geotermálny potenciál našej krajiny,” zdôraznil minister Balík.

V súčasnosti sa na Slovensku využíva geotermálne teplo najmä na rekreačné a kúpeľné účely, poľnohospodárstvo a chov rýb, vykurovanie budov a čiastočne na centrálne zásobovanie teplom (Galanta, Sereď, Šaľa, Veľký Meder). Väčšie využívanie obnoviteľnej energie zo zeme môže Slovensku v zásadnej miere pomôcť pri plnení klimatických cieľov do roku 2030, znížiť produkciu CO₂ o 55 % a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Zdroj: MIRRI SR

Pokračujeme v úspešných hackathonoch – do najnovšej výzvy sa môžu zapojiť ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy, obce aj VÚC a my im pomôžeme nájsť digitálne riešenia na ich problémy

Hackathony prinášajú inovatívne nápady a riešenia. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) v spolupráci s Campus Cowork pokračuje v realizácii hackathonov z Plánu obnovy a odolnosti SR. Jedinečný projekt dáva príležitosť nadaným IT nadšencom a odborníkom, aby priniesli rýchle, inovatívne a hlavne digitálne riešenia pre verejnú správu, ktoré ľuďom uľahčia bežný život. A skvelé nápady nezostávajú iba na papieri. Víťazné riešenia tiež pomáhame uviesť do života. Preto vyhlasujeme na témy hackathonov novú výzvu pre inštitúcie verejnej správy. Viete o probléme, ktorého riešenie by prinieslo občanom lepšie služby? Zapojte sa.

Posunúť služby pre občanov na vyššiu úroveň a pomôcť k efektívnejšej verejnej správe má za cieľ ďalšia výzva na témy hackathonov, ktorú vyhlásilo ministerstvo investícií. Môžu sa do nej zapojiť ministerstvá, ostatné ústredné orgány verejnej správy, obce a vyššie územné celky, a to do 6. novembra 2023. Vzídu z nej piati úspešní kandidáti a pre každého z nich v priebehu roka 2024 zorganizujeme hackathon, kde sa nadšenci a odborníci z IT sféry opäť vrhnú na riešenie problému, ktorý danú inštitúciu trápi. Vývoj víťazných digitálnych riešení podporíme z plánu obnovy dohromady sumou 500 000 eur. Preto, ak viete o probléme, ktorého odstránenie by posunulo digitalizáciu verejnej správy a interakciu s občanmi vpred, nezmeškajte šancu a prihláste sa.

MIRRI SR doteraz zorganizovalo z plánu obnovy už štyri hackathony. „Teší ma, že projekt inovatívnych hackathonov, ktorý som na našom ministerstve inicioval už pred rokom, sa tak dobre ujal. Naše hackathony nezostávajú iba na papieri. Víťazné riešenie z prvého hackathonu, ktorý bol zameraný na boj proti dezinformáciám, je už v implementácii. Postupne pomôžeme vdýchnuť život všetkým víťazným návrhom. Naším cieľom je pomôcť ľuďom prinášať jednoduché a efektívne digitálne riešenia, ktoré im uľahčia bežný život,“ povedal minister informatizácie Peter Balík.

V rámci pilotného hackathonu Hacknime dezinformácie zvíťazil projekt vzdelávacej aplikácie na zvyšovanie mediálnej gramotnosti a podporu kritického myslenia mladých ľudí. V druhom hackathone Seniori v digitálnom svete vyhrala aplikácia, ktorá má seniorov motivovať, aby zlepšovali svoje digitálne zručnosti. Tretí hackathon Moje dáta priniesol víťazstvo projektu, ktorý má pomôcť občanom a podnikateľom efektívne spravovať a využívať dostupné údaje z verejnej správy v rámci integrácie do projektu Manažment osobných údajov.

Vo vlaňajšej výzve na témy hackathonov uspeli traja prijímatelia, pre ktorých MIRRI SR na jeseň 2023 postupne organizuje hackathony a poskytne im tiež financie na realizáciu víťazných riešení. Štvrtý, a doteraz posledný hackathon, sa týkal mestskej časti Bratislava – Staré mesto, ktorá sa dočkala funkčných digitálnych riešení pre reguláciu vjazdu automobilov do historického centra hlavného mesta. Víťazný tím prišiel s nápadom na moderný systém digitálnej brány. V októbri čaká hackathon na tému Digitálne dvojča Prešov a v novembri budú v Trenčíne IT tímy hľadať inovatívne riešenia pre Systém riadenia investičných projektov.

Viac informácií o novej výzve nájdete na: https://mirri.gov.sk/plan-obnovy/vyzvy/zverejnenie-vyzvy-cislo-vyzvy-17i05-04-v02-hackathony-2023/

Zdroj: MIRRI SR

Plníme digitálne míľniky a aj vďaka tomu môže Slovensko žiadať 3. platbu z Plánu obnovy a odolnosti

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) úspešne splnilo všetky míľniky Plánu obnovy a odolnosti naviazané na 3. žiadosť o platbu z Európskej komisie. Vďaka tomu, ale aj splneniu míľnikov rezortov hospodárstva, životného prostredia a školstva, podá Slovenská republika 3. žiadosť o platbu vo výške 815 miliónov eur. Slovensko získa tieto prostriedky na podporu výskumu a digitalizácie, reformu ochrany prírody a mnoho ďalších cieľov.

Štát v mobile, kybernetická bezpečnosť, rýchly internet pre každého a digitálna ekonomika sú míľniky rezortu investícií v Pláne obnovy a odolnosti SR v komponente 17: Digitálne Slovensko. MIRRI SR zaznamenalo výrazný pokrok v ich plnení od mája, kedy do jeho vedenia nastúpil ako predstaviteľ úradníckej vlády minister Peter Balík.

„Finálny štvrtý míľnik – uzatvorenie zmlúv na financovanie Európskych centier digitálnych inovácií a ich podpory – sme splnili v lete. Európske centrá digitálnych inovácií poskytnú verejným inštitúciám a firmám služby v oblasti digitalizácie, aby zvýšili ich konkurencieschopnosť a podporili zavádzanie inovácií. Centrá pomôžu v témach, ako sú umelá inteligencia, vysokovýkonné výpočty či posilnenie kybernetickej bezpečnosti,“ povedal minister Peter Balík.

Európskych centier digitálnych inovácií je na Slovensku spolu  päť a patria medzi ne: Technická univerzita v Košiciach (EDIH Cassovium); Kempelenov inštitút inteligentných technológií; Slovenská inovačná a energetická agentúra; APEL (Center for Innovative Healthcare) a Slovenské centrum digitálnych inovácií so známkou excelentnosti.

Medzi tri ďalšie míľniky, ktoré splnilo MIRRI SR, patrí reforma Akčného plánu digitálnej transformácie Slovenska na roky 2023 – 2026. Ten definuje opatrenia na zlepšenie digitálnej výkonnosti Slovenska. Ďalej je to reforma Národnej stratégie pre digitálne zručnosti. Práve digitálne zručnosti všetkých skupín obyvateľstva bez ohľadu na vek a vzdelanie budú rozhodujúce pre úspech slovenskej ekonomiky a pre uplatnenie sa  na pracovnom trhu. Tretím míľnikom bola reforma Investičného plánu prioritných 17 životných situácií. Jej cieľom je priniesť služby štátu v čo najjednoduchšej elektronickej podobe a odbremeniť tým občanov od byrokracie a behania po úradoch.

MIRRI intenzívne pracuje aj na plnení ďalších svojich úloh v Pláne obnovy a odolnosti. V júli sa uzavrela zmluva s Fyzikálnym ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) na budovanie kvantovej komunikačnej infraštruktúry na Slovensku a financie sa vyplatili v auguste. Tieto prostriedky z Plánu obnovy umožnia vznik kostry kvantovej komunikačnej siete a prinesú špičkové laboratórne vybavenie. Vďaka neprelomiteľnému šifrovaniu kvantovej komunikácie bude Slovensko oveľa lepšie pripravené na hrozby v online priestore.

Vláda začiatkom augusta schválila návrh MIRRI na poskytnutie financií na vybudovanie nového superpočítača z Plánu obnovy a odolnosti. Superpočítač vybuduje Centrum spoločných činností SAV a bude najvýkonnejším v strednej Európe. Našim vedcom a firmám umožní špičkové simulácie, urýchli analýzy potrebné pre zložité výzvy v rôznych sektoroch. Od predpovedí počasia, cez objavovanie liekov až od technologické zlepšenia.

MIRRI tiež v auguste spustilo výzvu na podporu budovania bezpečnostných dohľadových centier vo verejnej správe vo výške takmer 22 miliónov eur. Medzi jej ciele patrí napríklad zvyšovanie úrovne zabezpečenia informačných systémov verejnej správy a predchádzanie bezpečnostným incidentom.

Zdroj: MIRRI SR

Na podporu informatizácie a digitálnej transformácie či budovanie inteligentných miest a regiónov pôjde viac ako 25 miliónov eur

Na treťom zasadnutí Komisie pri Monitorovacom výbore pre Program Slovensko schválilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR päť národných projektov v oblasti informatizácie, digitálnej transformácie a podpory budovania inteligentných miest a regiónov. Výzvy na projekty budú vyhlásené z Programu Slovensko v celkovej sume viac ako 25 miliónov eur už čoskoro.

Na národný projekt Bezpečnostné, monitorovacie a certifikačné centrum – projekt PFA pôjde viac ako 9 miliónov eur. V rámci projektu sa vytvoria forenzné laboratórne pracoviská na zabezpečovanie dôkazov pri vyšetrovaní kybernetických trestných činov, analýzy hrozieb, forenzné analýzy a analýzy malware. Zároveň sa umožní poskytovanie spravodajských informácií o páchateľoch kybernetických zločinov na Slovensku ostatným službám.

Viac ako 7 miliónov eur podporí projekt OnkoAsist – manažment cesty pacienta od nálezu po začiatok liečby, ktorého cieľom je zníženie počtu prevenciou a liečbou odvrátiteľných úmrtí na onkologické ochorenia. Umožní to napríklad zavedenie skríningu a soringu pacienta pri preventívnych prehliadkach, rýchlejšia diagnostika, zavedenie monitoringu pacienta po začiatok liečby s určením hraničných termínov a notifikácií či skrátenie času medzi jednotlivými vyšetreniami.

Tretím schváleným projektom je projekt Online procesy – ezdravie. Sumou viac ako 2 milióny eur bude podporené najmä založenie Elektronickej zdravotnej knižky, čo umožní zdravotníckemu personálu zapisovať a čítať údaje elektronicky, rýchlejšie rozbehnutie poskytovania zdravotnej starostlivosti a zníženie administratívnej záťaže a nákladov spojených s chýbajúcou elektronizáciou procesov.

Takmer 1,5 milióna eur pôjde na projekt Vybudovanie modulárneho a integrovaného volebného informačného systému. Cez tento systém bude možné zabezpečiť komplexný proces volieb od prípravy, cez realizáciu až po disemináciu a interpretáciu výsledkov. Zároveň sa znížia administratívne náklady na prípravu, priebeh a vyhodnocovanie volieb a celý proces sa zautomatizuje.

Na koncept digitálnych dvojčiat v rámci národného projektu Podpora samospráv na ceste k digitálnym dvojčatám a digitálnym službám pôjde takmer 5,6 milióna eur. Tento koncept skvalitní život obyvateľov najmä v oblastiach, ako sú doprava a mobilita, zdravie, životné prostredie, energetické a odpadové hospodárstvo a prístup k digitálnym službám mobility a službám verejnej správy. Zlepší sa zapájanie občanov do verejného života, rozbehnú sa elektronické platformy a proaktívne elektronické služby pre vnútornú správu mesta, zefektívnia a skvalitnia sa služby samosprávy pre občanov a podnikateľov.

Viac informácií o výzvach nájdete po ich vyhlásení TU.

Zdroj: MIRRI SR

Minister Peter Balík: Skvelá správa – pre Slovensko sme z eurofondov zachránili 700 miliónov eur

Podarilo sa skoro nemožné. Vďaka systémovým opatreniam úradníckej vlády sa čerpanie eurofondov výrazne zdynamizovalo a podarilo sa tak odvrátiť hrozbu prepadnutia stoviek miliónov eur z dobiehajúceho programového obdobia. Dnes o tom informoval minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Peter Balík.

„Pri našom nástupe do vlády v máji sme si povedali, že v prípade dočerpania starých eurofondov musíme byť realisti a aj verejnosť budeme objektívne informovať, že Slovensku reálne hrozí prepad určitej časti prostriedkov z dobiehajúceho obdobia. Túto sumu sme vyčíslili na 800 miliónov eur. Súčasne sme si však dali záväzok, že urobíme všetko pre to, aby sme čo najviac z tejto ohrozenej sumy zachránili,“ vyhlásil minister Peter Balík.

„Dnes už môžeme s istotou konštatovať, že máme pre Slovensko dobré správy. Hrozbu prepadu 800 miliónov eur sa nám podarilo zažehnať a vďaka úsiliu celej vlády a systému účinných opatrení je dnes v ohrození len zhruba 100 miliónov eur,“ dodal minister investícií. Táto suma predstavuje menej ako 1 % z celkovej eurofondovej alokácie, ktoré Slovensko dostalo na obdobie 2014 – 2020.

Na porovnanie, na konci predchádzajúceho programového obdobia 2007 – 2013 bolo nedočerpaných 2,4 % z celkovej alokácie. Toto percento nedočerpania sa pri uzatváraní operačných programov a z titulu nezrovnalostí vyšplhalo ku koncu roka 2022 na  6 % alokácie.

Minister Balík ďalej zdôraznil, že tento optimistický scenár sa podarí naplniť len za predpokladu, že aj nová vláda bude pokračovať v nastavených opatreniach, ktoré zaviedol úradnícky kabinet, vrátane špeciálnych eurofondových vlád.

Kým v máji malo Slovensko vyčerpaných 10,16 miliardy eur a čerpanie na úrovni 70,02 %, k 15. septembru bolo vyčerpaných už 11,31 miliardy eur (78,02 %). Nárast čerpania od 15. mája 2023 do 15. septembra 2023 predstavuje 1,16 mld. eur, čo je viac ako dvojnásobok v porovnaní s nárastom čerpania pred nástupom úradníckej vlády – na porovnanie, za prvých necelých päť mesiacov tohto roka čerpanie narástlo o 550,14 mil. eur.

Dočerpanie starých eurofondov si dala úradnícka vláda Ľudovíta Ódora ako jednu z hlavných priorít do svojho programového vyhlásenia. Od júna sa každé dva týždne uskutočňujú špeciálne eurofondové vlády, kde sa vyhodnocuje stav čerpania. Zároveň ministri všetkých rezortov zodpovedných za čerpanie dostávajú konkrétne úlohy, ktoré sa plnia.

Minister Balík dnes zároveň informoval, že ministerstvo investícií navyšuje alokáciu, o ktorej rozhodujú priamo regióny prostredníctvom integrovaných územných investícií. K pôvodnej sume 2,16 miliardy eur MIRRI SR pridá ďalších takmer 214 miliónov.

„Úspech Slovenska stojí a padá na úspešnosti jednotlivých regiónov, aby všade mali ľudia kvalitný život, dobrú prácu a moderné služby. Preto sme z nových eurofondov z Programu Slovensko vyčlenili extra 2,16 miliardy eur, o ktorých si rozhodnú priamo regióny a použijú ich na svoje strategické investície. Tento princíp dlhé roky úspešne funguje v Poľsku aj Česku a prináša skvelé výsledky. Preto sme sa rozhodli, že obálku pre regióny navýšime z alokácie nášho ministerstva o viac ako 200 miliónov eur,“ zdôraznil minister investícií. „Verím, že náš príklad si osvoja aj iné rezorty a tiež posilnia alokáciu pre regióny a spoločne sa nám ju podarí zaokrúhliť aspoň na 2,5 miliardy eur,“ dodal minister Balík.

Zdroj: MIRRI SR

Posilňujeme regióny a eurofondovú obálku im navyšujeme o viac ako 200 miliónov eur

Záleží nám na silných a úspešných regiónoch, preto sme pre ne z nových eurofondov vyčlenili viac peňazí. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) presunulo celú svoju alokáciu priamo na regióny. K pôvodnej sume 2,13 miliardy eur určenej na integrované územné investície tak pridalo ďalších viac ako 213 miliónov eur.

„Úspech Slovenska stojí a padá na úspešnosti jednotlivých regiónov, aby všade mali ľudia kvalitný život, dobrú prácu a moderné služby. Preto sme z nových eurofondov z Programu Slovensko vyčlenili extra 2,13 miliardy eur, o ktorých si rozhodnú priamo regióny a použijú ich na svoje strategické investície. Tento princíp dlhé roky úspešne funguje v Poľsku aj Česku a prináša skvelé výsledky. Teraz sme sa rozhodli, že obálku pre regióny navýšime z alokácie nášho ministerstva o  ďalších viac ako 213 miliónov eur,“ uviedol minister investícií Peter Balík. O  navýšení eurofondov pre regióny rozhodol na dnešnom zasadnutí Monitorovací výbor Programu Slovensko 2021 – 2027.

„Zástupcovia z regiónov najlepšie vedia, čo potrebujú s podporou európskych zdrojov zlepšiť a aké sú ich hlavné priority. Pri tvorbe integrovaných územných stratégií sa zamerali na svoje priority, na ktoré môžu použiť peniaze z tejto špeciálnej eurofondovej obálky. Naše ministerstvo tak regiónom pomáha riešiť problémy a tiež zabezpečiť ich finančné krytie,“ uviedla štátna tajomníčka MIRRI SR pre regionálny rozvoj Barbora Lukáčová.

„Zo súčasných 16,9 % sme eurofondy pre regióny navýšili až na takmer 19 %. V regiónoch budú teda rozhodovať o vyše 2,3 miliarde eur. Veríme, že príklad nášho ministerstva si za svoj zoberú aj iné rezorty a spoločne sa nám podarí alokáciu pre regióny zaokrúhliť aspoň na 2,5 miliardy eur,“ dodal minister Balík.

Viac o systéme integrovaných územných investícií sa dočítate TU.

Zdroj: MIRRI SR

Viac peňazí z eurofondov pôjde priamo do samospráv a regiónov

Minister investícií a regionálneho rozvoja Peter Balík na spoločnom rokovaní s vrcholnými predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únie miest Slovenska (ÚMS) a združenia krajov SK8 zhodnotil takmer päťmesačné pôsobenie úradníckej vlády. Minister zdôraznil potrebu, aby aj nastupujúca vláda pokračovala v posilňovaní kompetencií regiónov a samospráv a zabezpečila pre ne aj adekvátne finančné krytie.

„Od začiatku pozorne načúvame potrebám regiónov a spoločne sa snažíme riešiť ich problémy. Ministerstvo regionálneho rozvoja je tu pre regióny a samosprávy a máme spoločný cieľ – aby ľudia na Slovensku mali kvalitný život, dobrú prácu a moderné fungujúce služby. Tohto sme sa držali počas celého pôsobenia našej úradníckej vlády. Najlepším dôkazom je navýšenie eurofondov pre regióny o ďalších viac ako 200 miliónov eur,“ uviedol minister Balík.

„V nastavení eurofondov sme sa posunuli bližšie k regiónom a tiež v našej snahe znižovať rozdiely v úrovni rozvoja medzi regiónmi v prospech hospodárskej súdržnosti krajiny ako celku. Samospráva spravuje, stará sa o rozvoj územia a jej obyvateľov, a k tomu patrí aj adekvátna miera decentralizácie eurofondov. Takýto krok už MIRRI SR podniklo a majú ho nasledovať ďalšie rezorty. Dôležitý je rovnaký prístup k regionálnym eurofondom pre všetky, veľké aj malé miestne samosprávy,“ povedal predseda ZMOS Jozef Božik.

„Spolupráca so zástupcami poverenej vlády na MIRRI SR bola konštruktívna a veľa vecí sa pohlo vpred správnym smerom, aj napriek faktu, že úradnícka vláda má len obmedzený mandát z hľadiska kompetencií i času. Pre efektívne čerpanie finančných prostriedkov z eurofondov je potrebné rozdeliť ich do regiónov, keďže práve tie vedia, kam ich nasmerovať z hľadiska rozvoja územia. Centralizmus žiadnej oblasti neprospieva. Som rád, že poverení predstavitelia MIRRI SR zastávajú rovnaký názor a že za pár mesiacov vo funkcii sa im podarilo navýšiť alokáciu pre regióny,“ povedal trnavský župan a predseda SK8 Jozef Viskupič.

Z nových eurofondov mali regióny vôbec po prvý raz rozhodovať o sume vo výške 2,14 miliardy eur. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) sa rozhodlo pre regióny uvoľniť navyše ďalších 213 miliónov eur priamo zo zdrojov ministerstva.

„Z pôvodných 16,9 % sme eurofondy pre regióny navýšili až na takmer 19 % z celkovej alokácie Programu Slovensko. Regióny teda budú prostredníctvom mechanizmu integrovaných územných investícií (IÚI) rozhodovať o vyše 2,3 miliarde eur, ktorú môžu použiť na strategické investície podľa vlastných potrieb a priorít. Zároveň sa snažíme presvedčiť aj ďalšie rezorty, aby časť svojej alokácie presunuli do kompetencie regiónov. Tento princíp dlhé roky úspešne funguje v Poľsku aj Česku a prináša skvelé výsledky. Konečne ho zavádzame aj u nás,“ uviedol minister Balík.

„Oceňujeme, že súčasné vedenie MIRRI začalo riešiť podporu znižovania regionálnych rozdielov a podporu rozvoja regiónov najmä v praxi. Veríme, že tým, že presunulo svoju alokáciu na regióny, inšpiruje aj ostatné rezorty. Sektorový prístup je to, čo efektivite využívania európskych fondov najviac škodí. Táto zmena preniesla na samosprávy zodpovednosť, ale súčasne im dala príležitosť rozhodovať v záujme územia,“ uviedla výkonná viceprezidentka ÚMS Jana Červenáková.

MIRRI SR za takmer 5 mesiacov výrazne posilnilo aktivity v oblasti regionálneho rozvoja, ktorý zastrešila štátna tajomníčka Barbora Lukáčová. „Pre nás bolo kľúčové zlepšiť partnerstvo so samosprávami – navštevovať regióny, načúvať ich potrebám a  pomáhať im s prioritizáciou. Naším cieľom je tiež konzultovať pripravované výzvy a ich vyhlasovanie v čase, keď to partneri naozaj potrebujú,“ povedala Lukáčová.

Vláda Ľudovíta Ódora si dala medzi hlavné priority do svojho programového vyhlásenia dočerpať staré eurofondy a čo najviac eliminovať riziko ich prepadnutia. Z pôvodne odhadovanej sumy 800 miliónov eur, ktorej reálne hrozilo prepadnutie, sa napokon podarilo ohrozené eurofondy okresať na 100 miliónov eur. „Je to náš spoločný úspech a dôkaz efektívnej spolupráce vlády, ministerstiev, samospráv i ďalších prijímateľov,“ podčiarkol minister Balík.

Podarilo sa tiež úspešne naštartovať nové programové obdobie. Z Programu Slovensko je doteraz vyhlásených 20 výziev za takmer miliardu eur. Sedem z nich vyhlásilo MIRRI SR ako riadiaci orgán Programu Slovensko. V rámci nových výziev bolo predložených už 457 žiadostí o nenávratný finančný príspevok.

V spolupráci s Úradom vlády SR pripravilo MIRRI SR dve tzv. „biele knihy“, v ktorých navrhlo „desatoro pre zlepšenie využívania eurofondov“ a cestovnú mapu pre prípravu komplexnej reformy verejnej správy so zameraním na pokračovanie decentralizácie.

„Najdôležitejšie je mať nastavenú dlhodobú stratégiu na úrovni štátu a regiónov. Treba využívať integrované územné investície, mať nastavenú kvalitnú prípravu projektov, ale tiež znížiť náročnosť verejného obstarávania. Musíme vedieť, kam sa chceme uberať a podľa toho investovať nielen eurofondy, ale aj ďalšie financie do strategických oblastí. V prospech Slovenska, v prospech miest a obcí, v prospech občanov,“ uzavrel minister Balík.

Zdroj: MIRRI SR

Nová dopytová výzva z Programu Slovensko je zameraná na zvýšenie dostupnosti systémov verejnej správy

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlásilo dopytovo-orientovanú výzvu „Zvýšenie dostupnosti systémov verejnej správy“ v objeme takmer 13,8 miliónov eur z Programu Slovensko 2021 – 2027 z opatrenia 1.2.1. Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie.

Primárnym cieľom výzvy „Zvýšenie dostupnosti systémov verejnej správy“ je prostredníctvom nenávratného finančného príspevku zvýšiť dostupnosť informačných systémov verejnej správy.

Pri zvýšení dostupnosti informačných systémov verejnej správy (ISVS) pôjde prioritne o použitie služieb verejnej alebo privátnej časti vládneho cloudu. Toto je možné vďaka použitiu verejne dostupných technológií, ktoré zaručujú hore-uvedenú dostupnosť. Spomínanú vyššiu dostupnosť ISVS dosiahneme aj vďaka:

• predpripraveného dizajnu verejne dostupných cloudových služieb poskytovateľa, ktorý nám ponúka automaticky zálohované služby, ponúkané v rôznych leveloch vysokej dostupnosti, ktoré sú na výber pri takmer každej službe,
• automatizácií procesov pri havarijných stavoch, poskytujúcich rôzne možnosti obnovenia záloh ISVS,
• automatizácii ponúkaných služieb verejných poskytovateľov cloudových služieb, ktoré sú na trhu dlho a zároveň sú dostupné pre širokú verejnosť, je možné vyžiadať si služby a tie sú doručené na počkanie hneď po schválení, elasticite ponúkaných služieb verejných cloudových poskytovateľov. Toto sa dá taktiež automatizovať na základe nastavených spúšťačov, kedy je zvýšenie kapacity služby dostupné (a platené), len počas zvýšeného dopytu a v čase, keď je dopyt nízky, sa služby znova prispôsobia a znížia svoju spotrebu hardvérových zdrojov. So statickými zdrojmi hardvéru je tento limit statický a po dosiahnutí maximálneho počtu pripojení sa služba stáva nedostupnou,

• architektúre postavenej na technológii verejne dostupných cloudových poskytovateľov, ktorí ročne investujú nemalé zdroje do zabezpečenia svojich globálne poskytovaných služieb. Zvyšovaním bezpečnosti znižujú riziko úspešnosti hackerských útokov a tým zvyšujú dostupnosť ponúkaných služieb.

Výstupom projektov bude riešenie, ktoré celkovo zlepší prevádzku ISVS tak, aby sa dosiahla vyššia dostupnosť pomocou viacerých aspektov. Možným riešením je hybridné prostredie zložené z privátnej aj verejnej časti vládneho cloudu.

V rámci tejto výzvy sú oprávnenými žiadateľmi subjekty verejnej správy, ktoré sú bližšie špecifikované vo výzve.

Viac informácií o výzve nájdete tu:

https://www.eurofondy.gov.sk/vyzvy/vyzvy-program-slovensko/

Zdroj: MIRRI SR

Slávnostné otvorenie prvého Asistenčného centra NSK v meste Nové Zámky pre obce a mestá okresu Nové Zámky

Dňa 27. júna 2023 Nitriansky samosprávny kraj v spolupráci s našou Regionálnou rozvojovou agentúrou NOVOZÁMOCKO otvoril svoje prvé Asistenčné centrum NSK v Nitrianskom kraji, ktorého hlavnou úlohou bude poskytovať predstaviteľom samospráv v okrese Nové Zámky poradenstvo, konzultácie, spracovanie žiadostí a následne implementácie projektov v rámci Integrovaných územných investícií, ktoré budú financované z teritoriálnej alokácie Nitrianskeho samosprávneho kraja z Programu Slovensko 2021 - 2027. V mene agentúry ďakujem všetkým zástupcom obcí a vedeniu mesta Nové Zámky za účasť na tomto slávnostnom akte.

https://www.facebook.com/NitrianskySamospravnyKraj  PRVÁ KAMENNÁ KANCELÁRIA OTVORENÁ

Zápisnica z prieskumu trhu

8.      Zoznam oslovených potenciálnych uchádzačov/subjektov:

9.      Zoznam predložených ponúk:

10.    Vyhodnotenie náležitosti ponuky

11.    Vyhodnotenie splnenia podmienok účasti:

Poznámky k splneniu podmienok účasti:

Verejný obstarávateľ si overil na portáli UVO v registri osôb so zákazom, že uchádzač, ktorý sa umiestnil ako prvý v poradí nemá zákaz účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 32 ods.1 písm. f) zákona o VO.  

12.    Zoznam vylúčených uchádzačov s uvedením dôvodu ich vylúčenia 

Neuplatňuje sa.

13.    Vyhodnotenie ponúk 

Vzhľadom k skutočnosti, že ani jedna z predložených ponúk nepresiahla sumu stanovenú pre zákazku s nízkou hodnotou, verejný obstarávateľ postupuje v súlade s bodom 18 Výzvy na predkladanie ponúk a uzatvorí zmluvu s uchádzačom, ktorý splnil požadované náležitosti ponuky a podmienky účasti a ponúkol za predmet zákazky najnižšiu cenu.

 14. Identifikácia vybraného dodávateľa/zhotoviteľa/poskytovateľa:

thermstav s.r.o., Orechová 113/31, 930 02 Orechová Potôň, IČO: 44215002

15. Konečná zmluvná cena: 49 111,10 EUR bez DPH 

16. Miesto a dátum vyhodnotenia predložených ponúk: 

*Vyhlasujem, že v súvislosti s vyhodnotením zákazky spĺňam podmienku nezaujatosti vo vzťahu k potenciálnym dodávateľom a potvrdzujem, že uvedené údaje sú pravdivé.

Prílohy:                                                                                            

Nové eurofondy sú spustené – z Programu Slovensko vyhlásime ešte v tomto roku až 138 výziev za 5,8 miliardy eur

Spúšťame nové eurofondy. Dnes po prvýkrát zasadol Monitorovací výbor pre Program Slovensko, v ktorom sú zástupcovia ministerstva investícií a ďalších rezortov, Európskej komisie, samospráv, zamestnávateľov, odborov, akademického sektora a mimovládneho sektora. V roku 2023 plánujú Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) a sprostredkovateľské orgány vyhlásiť z Programu Slovensko výzvy za 5,8 miliardy eur, čo je až 46 % z celkového balíka nových eurofondov.

„Po schválení Programu Slovensko v novembri minulého roka sme teraz spravili ďalší dôležitý krok, aby sme začali využívať takmer 13 miliardový balík nových eurofondov. Monitorovací výbor pre Program Slovensko bol dnes informovaný o harmonograme plánovaných výziev na rok 2023 a prvé výzvy vyhlásime už v tomto štvrťroku – pôjdu na podporu základných škôl, na rekonštrukcie ciest, na podporu zamestnanosti, ale aj na ochranu prírody a obnoviteľné zdroje energie. Celkovo vyhlásime ešte tento rok 138 výziev za 5,8 miliardy eur,“ povedala Remišová s tým, že to predstavuje až 46 % prostriedkov z celkového balíka Programu Slovensko.

„Pripravili sme a spustili najväčšiu reformu eurofondov v histórii Slovenska a do eurofondov sme zaviedli profesionálne riadenie a poriadok. Čerpanie naplno rozbehneme hneď na začiatku, aby sa nestalo to, čo v minulosti. Keď sme v marci 2020 preberali eurofondy po vládach Smeru, po viac ako šiestich rokoch programového obdobia nebola vyčerpaná ešte ani len tretina z celkového balíka. Toto sa už nesmie opakovať,“ zdôraznila ministerka investícií. S Programom Slovensko prichádzajú radikálne zjednodušenia a odbúranie byrokracie, ako aj transparentnosť celého procesu. Namiesto šiestich operačných programov je len jeden, s jednotnými pravidlami, jednou metodikou a lepšou kontrolu verejného obstarávania.

V  roku 2023 vyhlásime z Programu Slovensko spolu až 138 výziev v celkovej sume viac ako 5,8 miliardy eur zo zdrojov EÚ.

„Eurofondy už neraz ukázali svoju silu a možnosti, ako môžu pomôcť Slovensku. Vďaka tomu, že sa nám v Bruseli podarilo presadiť presun jednej miliardy eur na boj s pandémiou, sme ochránili desaťtisíce pracovných miest a zamestnanosť máme na úrovni ako pred vypuknutím koronakrízy. Aj nové eurofondy využijeme vo veľkom na to, aby ľudia na Slovensku mali dobrú prácu a vyššie platy, aby obyvatelia všetkých regiónov mali služby na európskej úrovni. Preto už v tomto roku budú pre sociálnu oblasť vyhlásené výzvy v objeme 1,8 miliardy eur,“ uviedla Remišová. Z Programu Slovensko podporíme napríklad projekty na pomoc uchádzačom o prácu, prevenciu a poradenstvo pre obete násilia, terénu sociálnu prácu či na budovanie a modernizáciu základných škôl. „Nedostatok miest pre deti v základných školách je dlhodobo problém najmä vo väčších mestách, kam ľudia dochádzajú za prácou. Už v dobiehajúcom programovom období sme z nášho regionálneho programu obnovili vyše 600 základných škôl po celom Slovensku, vďaka čomu pribudli desaťtisíce nových miest pre deti. Budeme v tom pokračovať aj z nových eurofondov. Naše deti si zaslúžia kvalitné školy a dobré vzdelanie a rodičia zasa také služby od štátu, aby mohli skĺbiť svoj rodinný a  pracovný život a nemuseli sa trápiť tým, či im deti zoberú do školy či škôlky. Takto má vyzerať moderná prorodinná politika.“

Takmer 2,5 miliardy eur vo výzvach v roku 2023 investujeme do životného prostredia, ochrany prírody a obnoviteľných zdrojov energie. „Agresia Ruska proti Ukrajine vyvolala tiež energetickú krízu. Aby sme ochránili našu krajinu a ľudí, musíme zaistiť tiež energetickú bezpečnosť Slovenska. Aj na to využijeme nové eurofondy, ktoré v prvých výzvach pôjdu na zatepľovanie bytových domov a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, zeleň v mestách a obciach, čističky odpadových vôd či na budovanie vodovodov a kanalizácií tam, kde stále chýbajú. Veľký dôraz sme kládli na sanáciu environmentálnych záťaží a toxických skládok, ktoré zamorujú našu krajinu už celé desaťročia. Ľudia na Slovensku si zaslúžia zdravý život a nie nejaké trojuholníky smrti,“ zdôraznila ministerka. „Je veľkým úspechom, že sa nám podarilo presadiť, aby Slovensko mohlo ešte aj z nového balíka eurofondov riešiť investičné dlhy minulosti, pred ktorými bývalé garnitúry zatvárali oči,” doplnila.

Ďalšou oblasťou, kam pôjdu nové eurofondy, je veda, výskum, vzdelávanie a inovácie. Výzvy v tomto roku budú v celkovej sume 1,1 miliardy eur. „Veda a výskum to majú na Slovensku ťažké. Pre chyby a podvody krachol za vlády Smeru celý operačný program určený na podporu vedy a výskumu a musel byť zlúčený s programom dopravy a výstavby. Preto je pre nás teraz táto oblasť nesmierne dôležitá. Investície do výskumu a inovácií prinesú ľuďom na Slovensku lepšie pracovné miesta. Úspech našej krajine v budúcnosti už nezaistí rozdávanie dávok, ale lepšia práca pre ľudí v nových dynamických odvetviach, v ktorých budú mať ľudia aj dobré platy. Z nových eurofondov podporíme špičkových vedcov, aby neodchádzali do cudziny, ale mali kvalitné podmienky pre svoju prácu tu, na Slovensku. Tiež podporíme odborné vzdelávanie na stredných školách, aby žiaci získali prax a potom si našli ľahšie prácu. Z eurofondov ďalej podporíme výskumné nemocnice, inovatívne podniky a podnikateľov, ale aj rozvoj digitálnych služieb štátu pre občanov,“ vymenovala vicepremiérka Remišová.

„Jednou zo slabín rýchlejšieho rozvoja našich regiónov sú cesty. Ešte stále máme vyše 4 000 kilometrov regionálnych ciest v zlom stave, čo predstavuje obrovskú brzdu pre rozvoj miestnej ekonomiky. V Bruseli sa nám podarilo presadiť, a nebolo to vôbec ľahké, že nové eurofondy budeme môcť využiť aj na riešenie tohto problému, ktorý bol desaťročia na okraji záujmu bývalých vlád. Preto v roku 2023 vyhlásime výzvy za 491 miliónov eur zamerané na rekonštrukciu a modernizáciu ciest všetkých kategórií, železnice, na rozvoj mestskej hromadnej dopravy aj budovanie cyklotrás. Lebo moderná krajina je krajina s kvalitnou a spoľahlivou dopravnou infraštruktúrou.“

Za najväčšou reformou eurofondov sú vyše dva roky tvrdej práce expertov na ministerstve investícií. Do prípravy nového programového obdobia MIRRI SR zapojilo všetkých kľúčových partnerov – od ostatných rezortov, samospráv, zamestnávateľov, sociálnych a ekonomických partnerov, až po akademickú obec aj mimovládny sektor.

„Nové eurofondy a Program Slovensko znamenajú pre našu krajinu možno poslednú takúto veľkú príležitosť, ako sa skokovo posunúť vpred. Som presvedčená, že vďaka kvalitnému investičnému plánu na nasledujúce roky túto šancu naplno využijeme. Iba spoločne môžeme tvoriť lepšie Slovensko, kde sa bude ľuďom dobre žiť v zdravej a úspešnej krajine,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Príklady oblastí, do ktorých budú v roku 2023 smerovať výzvy z Programu Slovensko:

SOCIÁLNA OBLASŤ: 1,8 mld. eur

• budovanie a modernizácia základných škôl – 53 mil. eur
• pomoc pri hľadaní pracovného miesta a zamestnanosť – 376 mil. eur
• terénna sociálna práca – 99 mil. eur
• výchovné poradenstvo na školách a prevencia – 14 mil. eur
• starostlivosť komunitného typu – 89 mil. eur

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE: 2,5 mld. eur

• zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a obnoviteľné zdroje energie – 620 mil. eur
• verejná zeleň v mestách a obciach – 9 mil. eur
• kanalizácie, vodovody, čističky odpadových vôd – 241 mil. eur
• odstránenie envirozáťaží a skládok – 240 mil. eur

VZDELÁVANIE, VEDA, VÝSKUM, INOVÁCIE: 1,1 mld. eur

• digitálne služby štátu – 26 mil. eur
• vybavenia stredných odborných škôl a prepojenie s praxou – 46 mil. eur
• výskumné nemocnice – 199 mil. eur
• podpora podnikov a zavádzania inovácií – 69 mil. eur

DOPRAVA: 491 mil. eur

• cesty I., II., III. triedy – 282 mil. eur
• železnice – 136 mil. eur
• mestská hromadná doprava – 37 mil. eur
• cyklotrasy – 20 mil. eur

KVALITNÉ VEREJNÉ SLUŽBY: 12,4 mil. eur

• podpora samospráv a mimovládnych organizácií – 27 mil. eur
• projekty na podporu demokracie a občiansku spoločnosť – spolu 4 mil. eur

Kompletný harmonogram plánovaných výziev na rok 2023 nájdete tu:

https://www.eurofondy.gov.sk/vyzvy/

Rozbiehame nový program Interreg s Maďarskom, 50 miliónov z prvej výzvy pôjde na ochranu prírody, pamiatok a kultúru

Budujeme dobré vzťahy s našimi susedmi. V novom programovom období rozbiehame ďalší program cezhraničnej spolupráce Interreg s Maďarskom. Prvých 50 miliónov eur pôjde na ochranu prírody a miestneho dedičstva v prihraničných oblastiach Slovenska a Maďarska.

„Užitočným a osvedčeným nástrojom, ktorý pomáha zlepšovať susedské vzťahy Slovenska s okolitými krajinami, sú eurofondové programy Interreg. Už v apríli bude vyhlásená prvá výzva z programu cezhraničnej spolupráce s Maďarskom, z ktorej podporíme projekty na ochranu prírodného bohatstva v pohraničí, zelené riešenia či ochranu kultúrneho dedičstva. Ľudia na oboch stranách hranice majú spoločné nielen dejiny, tradície a kultúru, ale aj zodpovednosť za ich zachovanie pre ďalšie generácie. Tomu pomôžu financie z celkového 161-miliónového rozpočtu programu Interreg Maďarsko-Slovensko,“ povedala vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

V prvej výzve, ktorá bude z programu Interreg HU-SK vypísaná v apríli, bude až 50 miliónov eur. Záujemcovia môžu z tohto balíka získať nenávratný finančný príspevok napríklad na obnovu lesov a výsadbu stromov, výstavbu zelených stien a striech, na obnovu parkov alebo na projekty ochrany a propagácie miestnych pamiatok a  kultúrneho dedičstva.

Harmonogram výziev programu cezhraničnej spolupráce s Maďarskom na celé nové programové obdobie je dostupný tu.

„Program Interreg s Maďarskom pomáha spájať ľudí v pohraničí. Symbolickým potvrdením tejto dôležitej úlohy sú štyri cezhraničné mosty, ktorých výstavbu sme podporili vďaka programu v dobiehajúcom programovom období. Tri cestné mosty cez rieku Ipeľ a cyklomost cez rieku Dunaj uľahčia život ľuďom na obidvoch stranách hranice, podporia aj miestnu ekonomiku a rozvoj turizmu,“ uviedla ministerka Remišová. V starom programovom období sa vďaka cezhraničnej spolupráci Slovenska a Maďarska podarilo tiež napríklad vybudovať a zmodernizovať 754 km cyklistických ciest a turistických chodníkov, zrekonštruovať kaštieľ v Želiezovciach či obnoviť park Kerta v Michalovciach.

Na nové programové obdobie je okrem programu Interreg HU-SK (161 miliónov eur) schválený už aj program Interreg PL-SK s rozpočtom 130 miliónov eur a Interreg SK-CZ s rozpočtom 107 miliónov eur. Na program Interreg SK-AT pôjde 69 miliónov eur a program Interreg NEXT, do ktorého je zapojená aj Ukrajina, má vyčlenených 73 miliónov eur.

„Sme medzi prvými šiestimi krajinami EÚ, ktoré majú kompletne schválené programovanie na nové obdobie, a tak už môžeme začať vypisovať výzvy z nových eurofondov, vrátane programov cezhraničnej spolupráce. Prvé tri výzvy už boli vypísané z programu Interreg s Poľskom, výzva v spolupráci s Maďarskom tak bude ďalšia v poradí. Okrem toho tiež v najbližších týždňoch vypíšeme aj výzvy z hlavného eurofondového balíka v Programe Slovensko. Vďaka najväčšej reforme eurofondov v histórii Slovenska, ktorú sme presadili, sú nové eurofondy pripravené pomáhať rýchlo a účinne tam, kde to naša krajina potrebuje. Bez zbytočnej byrokracie a hlavne bez korupcie,” dodala vicepremiérka Remišová.

Pomáhame rodinám – z eurofondov dostane vyše 150 000 žiakov digitálny príspevok

Pomáhame rodinám a podporujeme prístup detí k modernému vzdelávaniu. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) pod vedením vicepremiérky Veroniky Remišovej spúšťa novú schému podpory pre rodiny so školopovinnými deťmi. Vybrané skupiny žiakov základných a stredných škôl dostanú jednorazový digitálny príspevok 350 eur na nákup notebooku alebo tabletu s klávesnicou. Spoločný projekt MIRRI SR a Digitálnej koalície je určený pre 152 000 školákov.  

„Sľúbila som, že spravíme poriadok v eurofondoch a budeme ich využívať zmysluplne na projekty, ktoré pomôžu ľuďom a Slovensku. Sľuby plníme. Z eurofondov spúšťame po prvýkrát unikátnu schému podpory žiakov základných a stredných škôl. Vďaka novému projektu Digitálny žiak dostane až 152 000 školákov príspevok na nákup výpočtovej techniky, ktoré potrebujú pri svojom vzdelávaní. V minulosti išli peniaze určené na digitalizáciu oligarchom na predražené IT projekty, my z eurofondov pomáhame rodinám a investujeme peniaze do zručností a budúcnosti detí na Slovensku,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová.

„Dnešné deti musia pri vyučovaní aj pri domácich úlohách čoraz viac využívať digitálne zariadenia – hybridná forma vzdelávania sa za uplynulé roky stala úplne bežnou súčasťou ich života. Lenže desaťtisíce školákov nemajú pre to zodpovedajúce digitálne zručnosti a mnohí dokonca ani počítač či notebook. Tento problém potvrdzujú aj výsledky testovania Monitor 9 a IT Fitness Testu, v ktorých sa žiaci základných a stredných škôl za uplynulé dva roky, kedy boli z veľkej časti odkázaní na online vyučovanie, zhoršili. Digitálne zručnosti sú už dnes základným predpokladom, aby mladí ľudia boli úspešní a našli si po škole prácu, keďže práca s počítačom a rôznymi programami sa vyžaduje aj v tých najbežnejších povolaniach. V EÚ používa počítač pri práci až 87 % všetkých pracovníkov. Z tohto dôvodu prichádzame s projektom Digitálny žiak, vďaka ktorému sa aj žiaci z chudobnejších rodín budú môcť plnohodnotne zapojiť nielen do vyučovania, ale aj do bežného života dnešnej digitálnej doby,“ uviedla ministerka informatizácie Remišová.

Ministerstvo investícií v spolupráci s Digitálnou koalíciou – Národnou koalíciou pre digitálne zručnosti a povolania SR spúšťa národný projekt „Digitálny príspevok pre žiakov SR (Digitálny žiak)“, v rámci ktorého dostanú vybrané skupiny žiakov jednorazový príspevok 350 eur na nákup notebooku alebo tabletu s klávesnicou. Ide o jednoduchú poukážkovú schému, vďaka ktorej si budú môcť žiaci zaobstarať presne také zariadenie, ktoré najviac vyhovuje ich potrebám.

„Digitálne zručnosti sa čoskoro stanú nevyhnutnou súčasťou našich životov. Až 65 % detí, ktoré dnes študujú na základných školách po získaní vysokoškolského titulu nastúpi na pracovné miesta, ktoré ešte neexistujú. Stav digitálnej vybavenosti jednotlivých domácností v rámci Slovenska sa zásadne líši. Dostupnosť digitálnych zariadení nielen v školskom, no i domácom prostredí vytvára predpoklad na kvalitnejšie a digitálne inkluzívne vzdelávanie, ktoré umožňuje plne rozvinúť potenciál žiakov. Primárnym cieľom projektu Digitálny žiak je vyrovnať štartovacie pozície, zvýšiť dostupnosť digitálnych zariadení a podporiť rovný prístup vo vzdelávaní medzi žiakmi, a to bez ohľadu na to, z akého socio-ekonomického prostredia pochádzajú. Aj vďaka tejto pomoci budú žiaci schopní študovať plnohodnotne i z domu, a tiež rozvíjať svoje digitálne zručnosti, a teda uspieť v digitálnej dobe,“ doplnil predseda Digitálnej koalície Mário Lelovský.

Príspevok v rámci projektu Digitálny žiak je určený pre žiakov základných a stredných škôl pochádzajúcich zo sociálne slabšieho prostredia a z domácností, ktoré neprekračujú 60 % mediánu príjmu. Podľa analýzy MIRRI SR o digitálnej chudobe na Slovensku sú nedostatkom financií na kúpu hardvéru alebo nízkou úrovňou digitálnych zručností ohrozené najmä nízkopríjmové domácnosti s deťmi.

Nárok na príspevok majú aj všetci terajší prváci na stredných školách. Súčasní prváci na stredných odborných školách a štvorročných gymnáziách dosahujú slabšie študijné výsledky, čo ukázali výsledky Monitoru 9 aj IT Fitness Testu. Sú to žiaci, ktorí sa dva roky učili dištančne, čo sa odrazilo na ich výsledkoch aj na úrovni ich digitálnych zručností. Preto sa aj všetci prváci na stredných školách, bez ohľadu na ich ekonomickú situáciu, zaradili medzi žiakov, ktorí sa môžu uchádzať o digitálny príspevok. Študenti na odborných školách tiež väčšinou potrebujú výkonnejší počítač, ktorý zvládne aj náročnejšie špeciálne programy a digitálny príspevok bude preto pre nich veľkou pomocou.

Výsledky celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka základných škôl a 4. ročníka gymnázií a stredných škôl s osemročným vzdelávacím programom ukázali pokles úspešnosti žiakov. Kým v roku 2019 testovaní žiaci dosiahli v matematike priemernú úspešnosť 63,1 %, v roku 2022 to bolo 53,2 %. Pokles úspešnosti bol aj v rámci slovenského jazyka a literatúry – v roku 2019 testovaní žiaci dosiahli priemernú úspešnosť 62,3 %, kým v roku 2022 to bolo 59,1 %. Pokles úspešnosti žiakov vo všetkých vekových kategóriách preukázal tiež IT Fitness test – konkrétne výsledky žiakov boli v roku 2022 v porovnaní s rokom 2019 horšie o 14 percentuálnych bodov.

„Digitálny príspevok môže dostať spolu približne 152 000 žiakov základných a stredných škôl – digitálnym žiakom sa teda bude môcť stať takmer každý štvrtý žiak stredných škôl a každý piaty na základných školách. Je to ďalšia pomoc, ktorú prinášame pre rodiny a deti v čase krízy. Za bývalej vlády Slovensko z eurofondov určených na digitalizáciu prišlo pre chyby a podvody o desiatky miliónov eur. Toky, ktorými v minulosti tiekli eurofondy k oligarchom, sme stopli a pomoc ide teraz výlučne do tých oblastí, kde to pomôže ľuďom a našej krajine,“ zdôraznila vicepremiérka Remišová.

O možnostiach, ako získať príspevok, dostanú žiaci a ich zákonní zástupcovia informácie prostredníctvom Digitálnej koalície, ktorá na projekte spolupracuje s vyše 3 500 školami z celého Slovenska. Všetky informácie o projekte sú dostupné na oficiálnej webovej stránke www.digitalnyziak.sk. K dispozícii sú zároveň aj pracovníci call centra na telefónnom čísle 02/32 28 44 66.

Príspevky sa začnú žiakom poskytovať v priebehu roka. Prví na rad prídu prváci na stredných školách, ktorým má byť príspevok doručený ešte v tomto školskom roku. Národný projekt v celkovej hodnote 65,4 milióna eur je financovaný z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra z prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť, ktorú má na starosti MIRRI SR a slúži na digitalizáciu Slovenska.

„Ak má byť digitálna transformácia Slovenska úspešná, musí byť spravodlivá a k jej výhodám musia mať rovný prístup všetci. Cieľom tohto nášho odvážneho projektu je, aby všetci žiaci a študenti boli pripravení na digitálnu dobu a aby sa mohli úspešne uplatniť pri ďalšom štúdiu alebo v zamestnaní. Spoločne tvoríme úspešné Slovensko, kde ľudia vo všetkých regiónoch budú mať dobrú prácu a európsku kvalitu života,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Povedali o projekte:

Predseda SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič: „Ambíciou žúp je neustále zvyšovať kvalitu vzdelávania na stredných školách, ktoré sú v našej zriaďovateľskej pôsobnosti. Aj to je dôvod, prečo sme sa projekt Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Digitálnej koalície rozhodli podporiť a propagovať. Verím, že prinesie, jednak zvýšenie digitalizácie, ale najmä vytvorenie lepších podmienok štúdia pre všetkých študentov bez rozdielu. Zástupcovia združenia samosprávnych krajov SK8 budú plne súčinní pri osvete či cielenej informovanosti o tomto projekte na školách, ktorý môže posunúť naše školstvo o krok vpred.“

Prezident Asociácie stredných odborných škôl SR Felix Dömény: „Digitálny žiak predstavuje začiatok cesty za lepším školstvom. Ide o veľkú príležitosť pre nás všetkých – pre rodičov, aby vybavili svoje deti potrebnou digitálnou technikou, pre žiakov, aby získali potrebné digitálne zručnosti a pre školy, aby dokázali plne rozvinúť potenciál všetkých svojich žiakov.“

Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková: „Národný projekt Digitálny príspevok pre žiakov SR (Digitálny žiak) vnímam ako úspešný výsledok rokovaní aj so Združením základných škôl Slovenska. Zvlášť v čase príprav kurikulárnych zmien je dôležité zabezpečiť všetkým žiakom základných škôl prístup k informačno-komunikačným technológiám. V rodinách, kde rodič nemôže finančne pokryť náklady na nákup digitálnych technológií, prispeje tento projekt finančnou pomocou. Verím, že vďaka tejto, aj keď len jednorazovej pomoci, sa posunieme ku kvalitnejším digitálnym zručnostiam našich žiakov, a tak im umožníme lepšie uplatnenie na európskom trhu práce.“

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ján Hero: „Digitalizácia je pre žiakov z marginalizovaných rómskych komunít novou cestou, ktorá im otvára brány z kruhu generačnej chudoby. Práca s digitálnymi technológiami je v dnešnej dobe nevyhnutnosťou, a preto verím, že digitálny príspevok bude prostriedkom, ktorý dopomôže k vyššej vzdelanostnej úrovni a zamestnateľnosti ľudí z MRK. Aj pri tomto národnom projekte bude potrebná spolupráca rodín, škôl a prijímateľa národného projektu, aby došlo k maximálne efektívnej miere implementácie.“

Všetky potrebné informácie nájdete na: www.digitalnyziak.sk.

Štátny tajomník Velič: Najmenej rozvinutým regiónom tento rok pomôžeme výzvami za viac ako 12 miliónov eur

Lepší život ľudí a služby na európskej úrovni vo všetkých regiónoch Slovenska sú našimi prioritami. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlási tento rok pre najmenej rozvinuté okresy 20 výziev za viac ako 12 miliónov eur. Prvé výzvy vyhlásené v marci sú určené pre okresy Kežmarok, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Trebišov, Snina, Levoča, Stropkov, Stará Ľubovňa, Rožňava, Svidník, Vranov nad Topľou, Lučenec, Sabinov a Sobrance. Výzvy pre zvyšných päť najmenej rozvinutých okresov sú plánované na apríl.

„Najmenej rozvinuté okresy, kde je život ľudí v mnohých ohľadoch zložitejší ako inde, potrebujú špeciálny systém podpory. Práve preto týmto regiónom venujeme osobitnú pozornosť. V roku 2023 pre 20 týchto okresov vyhlásime výzvy za viac ako 12 miliónov eur. Z regionálnych príspevkov podporíme projekty, ktoré prinesú do regiónov nové pracovné miesta, a to aj pre znevýhodnených uchádzačov o prácu, pomôžu rozvíjať lokálne služby, ekonomiku, cestovný ruch či odborné vzdelávanie a regionálne školstvo,“ uviedol štátny tajomník MIRRI SR pre regionálny rozvoj Dušan Velič.

Žiadať o podporu vo výzvach môžu nielen kraje a obce z najmenej rozvinutých regiónov, ale napríklad aj miestne sociálne podniky, organizácie zriadené samosprávou, občianske združenia, školy, podnikateľské subjekty, náboženské spoločnosti a ďalší.

„Vyrovnávanie regionálnych rozdielov je pre nás dôležitou témou. Našou snahou je znížiť investičný dlh v obciach, ktoré boli v minulosti dlhé roky na chvoste záujmu bývalých vlád. Okrem toho, že sme zmenou zákona o regionálnom rozvoji nastavili transparentné a férové pravidlá, pomáhame žiadateľom o regionálny príspevok aj ďalšími konkrétnymi krokmi. Pre žiadateľov sme napríklad pripravili príručku, ktorá im krok po kroku pomôže vypracovať žiadosť o poskytnutie regionálneho príspevku bez zbytočných chýb a komplikácií,“ povedal Velič.

Záujemcovia nájdu príručku na webstránke Podpora najmenej rozvinutých okresov.

Viac podrobností o vyhlásených výzvach pre najmenej rozvinuté okresy na rok 2023 možno nájsť na webstránke venovanej Podpore najmenej rozvinutých regiónov, a to v zozname vyhlásených výziev, ktorý sa priebežne aktualizuje.

Z regionálnych príspevkov sme vlani podporili 243 projektov. Na pomoc malým podnikateľom, cestovnému ruchu a lepšie služby pre ľudí sa rozdelilo spolu 17,5 milióna eur. „Dôležitosť a efektívnosť regionálnych príspevkov potvrdzuje aj fakt, že za uplynulé tri roky poznačené súbehom viacerých kríz, sme pomohli v týchto okresoch vytvoriť viac ako tisíc nových a dlhodobo udržateľných pracovných miest. Pre regióny, kde nie sú veľkí investori a každé pracovné miesto tam má cenu zlata, je to veľká pomoc,” konštatoval Velič.

Prehľad vyhlásených výziev na regionálne príspevky pre NRO

Vicepremiérka Remišová vyzýva prijímateľov zazmluvnených eurofondových projektov, aby čo najrýchlejšie predkladali žiadosti o platby a projekty dokončili do konca roka

Prijímateľom eurofondov z dobiehajúceho programového obdobia zostáva už len 10 mesiacov na to, aby dokončili svoje projekty. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) zverejnilo aktuálny zoznam zazmluvnených projektov, ktoré sú ešte stále v štádiu realizácie. Zoznam bude MIRRI SR aktualizovať každý mesiac.

„Máme za sebou náročné obdobie, v ktorom sme čelili súbehu troch veľkých globálnych kríz, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili aj realizáciu eurofondových projektov. Napriek tomu sa nám podarilo splniť to, čo som si predsavzala pri nástupe na čelo ministerstva investícií – zásadne zlepšiť a zefektívniť čerpanie eurofondov a očistiť ich od korupcie a zbytočnej byrokracie. V eurofondoch, ktoré čerpáme ešte z dobiehajúceho programového obdobia, sme zaviedli desiatky zmien a zjednodušení a vďaka tomu sa tejto vláde podarilo za tri roky využiť pre Slovensko viac eurofondov ako bývalým vládam za vyše šesť rokov. Zároveň nám už tri roky po sebe v hlavných programoch neprepadlo ani euro,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová, ktorá upozornila, že rok 2023 je posledným rokom, kedy treba dočerpať peniaze z dobiehajúceho programového obdobia. Za čerpanie v programoch sú zodpovedné jednotlivé ministerstvá, ktorého ich riadia: OP Integrovaná infraštruktúra (MD SR), OP Ľudské zdroje (MPSVR SR), OP Kvalita životného prostredia (MŽP SK), OP Efektívna verejná správa (MV SR), OP Rybné hospodárstvo (MPRV SR), Integrovaný regionálny operačný program (MIRRI SR), Interreg SK-CZ a SK-AT (MIRRI SR).

„Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR ako aj ostatné rezorty sa k čerpaniu eurofondov v rámci svojich operačných programov postavili zodpovedne. Výsledkom je, že aktuálne je zazmluvnená celá alokácia z balíka určeného pre Slovensko na dobiehajúce programové obdobie. Teraz je kľúčové, aby všetci prijímatelia eurofondov svoje projekty reálne dokončili a nám i ostatným ministerstvám poslali žiadosti o preplatenie výdavkov na projekty. Aktuálne ide o takmer 7 000 projektov, ktoré sú ešte v realizácii. Ich  zoznam sme zverejnili na webe nášho ministerstva a budeme ho pravidelne aktualizovať. Efektívne čerpanie eurofondov teraz závisí práve od prijímateľov, pretože je ich zodpovednosťou, aby svoje projekty, na ktoré už majú schválené eurofondy, aj úspešne dokončili,“ podčiarkla Remišová. Takmer 7 000 projektov, ktoré ešte nie sú dokončené, je z operačných programov, ktoré sú v kompetencii jednotlivých ministerstiev: OP Integrovaná infraštruktúra (MD SR), OP Ľudské zdroje (MPSVR SR), OP Kvalita životného prostredia (MŽP SK), OP Efektívna verejná správa (MV SR), OP Rybné hospodárstvo (MPRV SR), Integrovaný rtegionálny operačný program (MIRRI SR), Interreg SK-CZ a SK-AT (MIRRI SR).

Prijímatelia, ktorí majú podpísanú zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, musia do konca roka 2023 svoj projekt zrealizovať a požiadať ministerstvá, ktoré zastrešujú jednotlivé operačné programy, o preplatenie výdavkov. Rezorty potom majú ešte dodatočné tri mesiace na kontrolu a spracovanie predložených žiadostí o platbu.

Aktuálny zoznam zazmluvnených projektov v realizácii v rámci dobiehajúceho programového obdobia je zverejnený TU.

Z Fondu SK-NIC podporíme 26 malých digitálnych projektov v oblasti vzdelávania aj kultúry

Pomáhame rozvíjať digitálne Slovensko. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v spolupráci so spoločnosťou SK-NIC uzatvorili už šiestu výzvu na podporu projektov v oblasti informačných technológií. Až 26 úspešných projektov v oblasti e-vzdelávania, e-kultúry a digitálnych riešení pre seniorov si medzi seba rozdelí podporu z fondu vo výške 200 000 eur.

„Ak má byť Slovensko úspešné, potrebuje sa naplno presadiť v oblasti digitálnej transformácie, a preto podporujeme projekty, ktoré pomáhajú zlepšovať digitálne prostredie. V spolupráci so spoločnosťou SK-NIC sme vyhodnotili už šiestu výzvu v oblasti informačných technológií,“ povedala vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová.  

Do výzvy pre malé projekty sa prihlásilo 109 projektov, z ktorých získalo podporu 26 projektov v celkovej sume 200 000 eur. Časť z tohto balíka ide na podporu e-vzdelávania učiteľov a žiakov, napríklad prostredníctvom projektu FabLab – priestor pre rozvoj technologických zručností žiakov a ich učiteľov. FabLab je tvorivá dielňa, v ktorej sa návštevníci môžu zoznámiť s modernými výrobnými technológiami ako sú 3D tlač, CNC frézy či laserové rezačky. Projekt podporuje aj digitálnu gramotnosť, kreativitu a zručnosti prostredníctvom školení a workshopov.

„Investície do školstva a vzdelávania, vrátane rozvoja digitálnych zručností, sú pre budúcnosť Slovenska kľúčové. Okrem práce našich rúk v automobilkách musíme začať predávať aj našu kreativitu a inovatívne nápady. Iba v nových dynamických odvetviach totiž budú kvalitné pracovné miesta, ktoré ľuďom na Slovensku zabezpečia dobré platy a európsku kvalitu života,“ dodala Remišová.

Ďalšou oblasťou podporených projektov z fondu SK-NIC je kultúra. Tá bola hlavne počas obdobia pandémie ťažko skúšaná a z veľkej časti sa presunula do virtuálneho sveta. Preto jej chceme pomôcť využívať tento svet čo najlepšie, k čomu môže prispieť aj projekt Rozvoj digitálnych formátov Novej Cvernovky. V rámci neho je naplánovaná tvorba a postprodukcia obsahu pre YouTube kanál Novej Cvernovky či uvedenie originálneho predstavenia, ktoré ukazuje prepojenie medzi reálnym svetom a svetom online videohier.

Do výzvy sa mohli zapojiť aj projekty, ktoré prinášajú digitálne riešenia pre seniorov. Jedným z podporených projektov v tejto oblasti je projekt Seniori programujú v Krajskej knižnici v Žiline. Vďaka tomu budú môcť seniori absolvovať kurzy ako digitálna pripravenosť, základy ovládania smartfónov, základy programovania hravou formou a 3D tlač.

Informácie o ďalších podporených projektoch sú zverejnené na tomto odkaze.

Z fondu SK-NIC bolo doteraz podporených spolu už 87 projektov, ktoré pomáhajú vzdelávať mladých aj učiteľov, zvyšujú kybernetickú bezpečnosť či podporujú ekologické IT riešenia. Záujemcovia nájdu všetky potrebné informácie o ukončených aj budúcich výzvach TU.

Pomáhame samosprávam riešiť dopady migračnej krízy – 127 miliónov eur z eurofondov ide do takmer 1 500 miest a obcí

Plníme sľuby a pomáhame. Samosprávy môžu žiadať o príspevok z eurofondov na kompenzáciu nákladov v súvislosti s migračnou krízou. Mestá a obce, ktoré poskytli útočisko ľuďom utekajúcim pred ruskou agresiou na Ukrajine, dostanú finančnú pomoc z eurofondov. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlásilo z Integrovaného regionálneho operačného programu výzvu za 127 miliónov eur, ktorá je určená pre takmer 1 500 miest a obcí.

„Ruská agresia proti Ukrajine vyvolala najväčšiu migračnú krízu v Európe od čias druhej svetovej vojny. Preto som už v marci minulého roka na summite ministrov EÚ vo Francúzsku vyzvala, aby štáty, ktoré sa ocitli v prvej línii tejto migračnej krízy, mohli využiť na zmiernenie jej dopadov aj eurofondy. Nebolo ľahké presadiť to, bili sme sa za to celé mesiace, kým bol náš hlas vypočutý a Európska únia schválila legislatívu, ktorá Slovensku umožňuje využiť eurofondy na riešenie migračnej krízy. A my teraz tieto peniaze dávame mestám a obciam, aby sme im vykryli náklady, ktoré v súvislosti s touto krízou mali. Boli to totiž práve mestá a obce, ktoré sa ocitli v prvej línii pomoci ľuďom utekajúcim pred vojnou,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

Výzvu v objeme 127 miliónov eur na podporu samospráv pri riešení utečeneckej krízy vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), ktorý je hlavným eurofondovým nástrojom na podporu regiónov. Určená je pre takmer 1 500 miest a obcí po celom Slovensku, vrátane Bratislavského kraja.

Suma 127 miliónov eur bude medzi tieto mestá a obce rozdelená ako paušálna podpora maximálne 100 eur za prijatie jednej osoby s dočasným útočiskom na týždeň, najviac na obdobie 26 týždňov. Na jedného prijatého utečenca tak môže obec alebo mesto dostať až 2 600 eur. „Táto podpora je adresná, jednoduchá a rýchla. Každá obec, každé mesto dostane peniaze podľa toho, aké náklady v súvislosti s migračnou krízou mali. Vyzývam všetkých primátorov, všetkých starostov, aby neotáľali a o eurofondy si zažiadali čo najrýchlejšie. Systém vyplácania bude rýchly, bez zbytočných papierovačiek, stačí podať žiadosť a ich náklady im preplatíme,“ vysvetlila Remišová. Celý zoznam oprávnených miest a obcí, ktoré majú na podporu z eurofondov nárok, je súčasťou výzvy, ktorú nájdete na našej webovej stránke TU. Svoje prípadné otázky môžu žiadatelia posielať na e-mailovú adresu irop.ukrajina@mirri.gov.sk.

„Toto nie je jediná pomoc Slovensku – z eurofondov sa pripravujú ďalšie schémy podpory, vrátane podpory mimovládnych organizácií, ktoré pri zvládaní migračnej krízy tiež zohrali veľkú rolu. Celkovo môže Slovensko použiť na riešenie najväčšej migračnej krízy od konca druhej svetovej vojny až 315 miliónov eur z eurofondov,“ doplnila ministerka.

„Pre nás je dôležité, že eurofondy sa rozumne využijú na pomoc ľuďom na Slovensku, pre naše mestá, obce, regióny. My sľuby, ktoré sme dali, plníme. Eurofondy musia pomáhať Slovensku, nie oligarchom, tak ako so to dialo za predošlej vlády. Týchto 127 miliónov pre mestá a obce je toho najlepším príkladom,“ dodala Remišová.

Digitalizujeme Slovensko – vďaka najnovšej spolupráci s Mastercard a Globsec pomôžeme zlepšiť digitalizáciu v podnikaní aj v bežnom živote

MIRRI SR podpísalo memorandum s lídrom v digitálnych platobných riešeniach a organizáciou, ktorá sa venuje otázkam bezpečnosti 

Lepšie digitálne služby štátu pre občanov, ale i digitalizáciu malých a stredných podnikov a ďalšie inovácie prinesie spolupráca Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) so spoločnosťou Mastercard a organizáciou Globsec. Mastercard patrí na Slovensku i vo svete k lídrom v digitálnych platobných riešeniach, mimovládna organizácia Globsec organizuje medzinárodné fóra k otázkam medzinárodnej bezpečnosti a je tiež organizátorom podujatia Tatra Summit.

 „Naším cieľom je prinášať občanom kvalitné a fungujúce digitálne služby štátu. Jedným z kľúčových predpokladov pre to je mať k dispozícii kvalitné aktuálne dáta. Memorandum o spolupráci nášho ministerstva s Mastercard a Globsec je základom pre budúcu spoluprácu, napríklad pri navrhovaní konkrétnych zlepšení elektronických služieb štátu. Vďaka analýzam dát z bezhotovostných transakcií používateľov platobných kariet v obchodoch a službách budeme môcť lepšie nastaviť fungovanie e-Governmentu, zavádzať riešenia pre inteligentné mestá,  lepšie cieliť podporu v regionálnom rozvoji a presnejšie zohľadniť potreby ľudí v regiónoch. Budeme tiež spolupracovať na rozvoji digitálnych zručnosti, predovšetkým učiteľov, seniorov a znevýhodnených skupín,“ povedala podpredsedníčka vlády a ministerka informatizácie Veronika Remišová počas Tatra Summitu na Štrbskom Plese, kde podpísala Memorandum o porozumení s Mastercard a Globsec.

Memorandum otvára dvere k spolupráci verejnej správy a uvedených spoločností na digitálnych a analytických témach v oblastiach digitalizácie malých a stredných podnikov, e-Governmentu, kybernetickej bezpečnosti, finančných inovácii a analýzy dát.

„Memorandum je príkladom toho, ako sa má robiť digitalizácia štátu v prospech občanov a celej spoločnosti. Nášmu ministerstvu umožní spolupracovať so silným partnerom na zlepšovaní digitalizácie malých a stredných podnikov so zameraním na digitálne zručnosti podnikateľov a zamestnancov, aby sme tak zmiernili dopad automatizácie a robotizácie. Štátne IT musí prinášať ľuďom kvalitné a fungujúce digitálne služby hodné 21. storočia,“ dodala ministerka informatizácie Veronika Remišová.

Globsec Tatra Summit 2022 sa koná od piatka 7. októbra do nedele 9. októbra na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách. Spája kľúčových vládnych a európskych predstaviteľov s poprednými odborníkmi v diskusiách o otázkach kritických pre budúcnosť Európy. Tohtoročný Tatra Summit sa zameriava na tri kľúčové témy: dopady hroziacej recesie na krajiny strednej a východnej Európy a ich menovú a fiškálnu politiku, energetickú bezpečnosť Európy po vojne na Ukrajine a inovácie, obchod a dodávateľské reťazce v regióne.

Odštartovali sme hackathon na boj s hoaxami a dezinformáciami – najlepšie nápady odmeníme

MIRRI SR pripravilo projekt financovaný z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý prostredníctvom série hackathonov pomôže digitalizovať Slovensko

Do boja s hoaxami a dezinformáciami nasadzujeme nové zbrane. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) odštartovalo dvojdňový hackathon zameraný na tento vážny problém. Digitálne riešenia na ňom hľadá vyše 10 tímov zložených z expertov aj nadšencov v oblasti IT a študentov. Tri najúspešnejšie tímy čaká finančná odmena.

„Nemôžeme si pred tým zatvárať oči – dezinformácie, hoaxy, klamstvá, polopravdy a nepriateľská propaganda sa stali pre našu spoločnosť každodennou realitou. Už pandémia naplno ukázala, aké môže byť nebezpečné, keď ľudia počúvajú konšpirátorov a nedôverujú faktom. Po barbarskom ruskom útoku na Ukrajinu šírenie hoaxov, dezinformácií a propagandy v službách štátu, ktorý aj Slovensko označil za nepriateľa, nabralo ešte viac na sile. Asi každý z nás má vo svojej blízkosti niekoho, kto má problém rozlišovať seriózne informácie od klamstiev a podľahol propagande. Je to smutný dôkaz, ako tento fenomén rozoštváva spoločnosť a vnáša do nej neistotu a chaos,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová na dnešnom otvorení hackathonu s názvom Hacknime dezinformácie.

„Pred toxickým obsahom, ktorý sa šíri v online priestore, musíme ľudí chrániť. Na ministerstve informatizácie sa dlhodobo venujeme aktivitám na podporu digitálnej gramotnosti a kritického myslenia. Veľmi ma teší, že sa nám podarilo pripraviť toto inovatívne podujatie, ktoré do boja s hoaxami a dezinformáciami zapája ľudí z rôznych platforiem, ktorí neváhali podeliť sa o svoj čas, talent, skúsenosti a dobré nápady. Verím, že nás čaká 48 hodín produktívnej práce, ktorá prinesie zaujímavé riešenia,“ dodala ministerka.

Počas hackathonu bude viac ako 10 tímov zložených z IT nadšencov, vývojárov, startupistov a študentov hľadať digitálne riešenia na boj s dezinformáciami a na podporu digitálnej gramotnosti. Najúspešnejšie riešiteľské tímy čaká odmena, ktorá pre víťaza predstavuje sumu 3 000 eur, pre druhého v poradí 2 000 eur a pre tretieho 1 000 eur. Autorom najlepšieho nápadu zároveň MIRRI SR ponúkne diskusiu o možnostiach realizácie navrhnutého riešenia.

Na hackathone sa zúčastnia aj experti z oblasti kybernetickej bezpečnosti, umelej inteligencie či mediálnej gramotnosti z univerzitného a mediálneho prostredia, zo štátnej správy aj z technologických spoločností. Počas akcie budú so svojimi skúsenosťami a know-how k dispozícii všetkým zúčastneným tímom.

„Slovensko má obrovské množstvo talentov, ľudský potenciál je jeden z najväčších kapitálov našej krajiny. Preto je dôležité dať im priestor a podporiť ich. Každý dobrý nápad, ktorý sa podarí zrealizovať, je krokom k lepšej, múdrejšej a bezpečnejšej spoločnosti. Veľmi si cením, že sa o svoje nadšenie, talent a skúsenosti chcú podeliť nielen členovia súťažných tímov, ale aj lektori a mentori, ktorí prijali pozvanie na hackathon. Je to dôkaz, že osud našej spoločnosti im nie je ľahostajný,“ dodala ministerka Remišová.

Podujatie sa skončí v sobotu podvečer, keď porota vyhodnotí jednotlivé projekty. Víťazné riešenia následne predstavia vicepremiérka Veronika Remišová spolu s predsedom vlády Eduardom Hegerom.

ČO JE HACKATHON?

• Inovatívne podujatie, na ktorom v rámci intenzívnej spolupráce na špecifickom digitálnom riešení pracujú tímy softwérových nadšencov, programátorov, IT architektov a UX dizajnérov, testerov a kreatívcov v tzv. Šprinte, ktorý trvá zvyčajne 24 – 48 hodín. Cieľom je priniesť digitálne riešenia, ako zrealizovať rôzne spoločensky prínosné projekty.
• MIRRI SR v porovnaní s inými organizátormi hackathonov plánuje podporiť aj samotnú implementáciu riešení.

Viac o podujatí nájdete na stránke: https://www.hacknime.to/

Európska komisia vyhlásila tretiu vlnu výziev na digitalizáciu hospodárstva a spoločnosti vo výške 174 miliónov eur

V rámci nového priamo riadeného programu Digitálna Európa, vyhlásila Európska komisia tretiu vlnu výziev na digitalizáciu ekonomiky a spoločnosti.

V rámci podnikov a inštitúcíe zo slovenského digitálneho sektora:

• budú podporené celoeurópske veľkoškálové pilotné projekty pre služby založené na „cloud-to-edge“ technológiách. Pôjde najmä o edgeové/okrajové služby kybernetickej bezpečnosti a vysoko bezpečné lokálne edgeové/okrajové služby bežiace na zelených infraštruktúrach, ktoré umožňujú celoeurópsku federatívnu umelú inteligenciu. Zároveň bude poskytovaná mimoriadne bezpečná správa dát v súlade s etickými štandardmi, napríklad prostredníctvom škálovateľných služieb založených na blockchaine,
• má byť podporené nasadzovanie spoločných európskych dátových priestorov pre mobilitu, pre priemyselnú výrobu, pre médiá a pre smart komunity. Vybudovaná má byť celoeurópska platforma pre umelú inteligenciu „na požiadanie“ („AI-on-demand“),
• zároveň budú podporené pokročilé digitálne zručnosti prostredníctvom špecializovaných vzdelávacích programov alebo modulov v kľúčových oblastiach, a to umelá inteligencia, blockchain, cloud computing, kybernetická ochrana, dáta, rozšírená realita, internet vecí, mikroelektronika, fotonika, kvantum a robotika.

Vo väčšine prípadov bude podpora vo forme nenávratného finančného grantu. Európska komisia zároveň podporuje myšlienku, aby sa žiadatelia spájali do silných medzinárodných konzorcií, kedy majú väčšiu šancu uspieť. Okruh oprávnených subjektov je pomerne široko definovaný, zväčša bez ohľadu na právnu formu žiadateľa.

Prihlásiť sa a predkladať projekty je možné cez Funding&Tenders portal, ktorý zároveň slúži na vyhľadávanie partnerov na zostavovanie konzorcií.

Termín na predkladanie projektov je 24. január 2023.

Prípadné otázky môžete posielať na: programdigital@mirri.gov.sk .

Zároveň sa bude možné od 15. novembra 2022 prihlásiť na výzvy v oblasti kybernetickej bezpečnosti v celkovom objeme 176,5 milióna eur TU.

Výzvy budú na témy:

• kybernetická odolnosť, koordinácia a rozsahy kybernetickej bezpečnosti EÚ,
• budovanie kapacít bezpečnostných operačných centier (SOC),
• zabezpečenie strategických digitálnych infraštruktúr a technológií 5G,
• zavádzanie inovatívnych riešení kybernetickej bezpečnosti,
• nasadenie siete národných koordinačných centier s členskými štátmi,
• podpora implementácie smernice NIS a národných stratégií kybernetickej bezpečnosti,
• testovacie a certifikačné kapacity a schopnosti.

Termín na predkladanie projektov je 15. február 2023.

Spustili sme prvú výzvu Programu dunajského regiónu pre obdobie 2021-2027

Sme radi, že môžeme potenciálnym uchádzačom oznámiť, že prvé kolo prvej výzvy Programu dunajského regiónu v období 2021-2027 bola oficiálne spustená 29. septembra 2022 a potrvá do 21. novembra 2022. Uchádzači môžu predkladať svoje projektové návrhy vo všetkých prioritách a špecifických cieľoch okrem cieľa 4.1, ktorý je špecificky zameraný na podporu implementácie dunajskej stratégie. Na implementáciu projektov prvej výzvy je vyčlenených vyše 91 miliónov eur. V prvom kole výzvy žiadatelia predkladajú zjednodušené žiadosti v oblastiach, ako sú inovácie, obnoviteľné zdroje energie, adaptácia na zmenu klímy, ochrana životného prostredia, inkluzívne trhy práce a podobne. Úspešné projektové návrhy postúpia do druhého kola, v rámci ktorého sa budú predkladať už kompletné projektové žiadosti, čo sa očakáva v priebehu budúceho roka.

Bližšie informácie možno získať na stránkach Programu dunajského regiónu https://www.interreg-danube.eu/about-dtp/new-funding-2021-2027/how-to-apply/first-call.

Európska komisia nám schválila už druhý program cezhraničnej spolupráce – na spoločné projekty v pohraničí s Českou republikou pôjde 107 miliónov eur

Cezhraničná spolupráca Slovenska a Česka už má svoj nový finančný rámec. Európska komisia schválila program Interreg Slovensko – Česko na nové programové obdobie 2021 – 2027. Z rozpočtu programu vo výške 107 miliónov eur sa budú financovať projekty, ktoré zvýšia kvalitu života v slovensko-českom pohraničí. Úlohu riadiaceho orgánu v programe plní Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a prvé výzvy vyhlási začiatkom budúceho roka.

 „Dobré vzťahy so susedmi sú základom stability, prosperity a mieru v Európe. Práve na podporu dobrých susedských vzťahov a pomoc ľuďom žijúcim v pohraničí slúžia eurofondové programy cezhraničnej spolupráce Interreg. Po tom, ako Európska komisia pred pár dňami schválila program spolupráce medzi Slovenskom a Poľskom, teraz pre nové programové obdobie schválila aj program spolupráce s Českou republikou a postupne budú schvaľované aj ďalšie programy. Pre Slovensko to znamená, že môžeme nabiehať na čerpanie nových eurofondov,” uviedla vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

„Program Interreg s Českou republikou má celkovú alokáciu takmer 107 miliónov eur a riadi ho naše ministerstvo. Práve tento program považujem za veľmi dôležitý. Máme spoločné problémy a musíme spojiť sily, aby sme ich aj spoločne riešili. Spomeňme si na tohtoročné leto – Slovensko aj Česko zažívali najväčšie sucho za niekoľko sto rokov a extrémnu vlnu horúčav. O tejto téme som hovorila aj s mojím rezortným kolegom, českým ministrom Ivanom Bartošom a dohodli sme sa, že prvé výzvy z programu Interreg Slovensko – Česko pôjdu práve do oblasti klímy, ochrany životného prostredia a prírody a prevencie rizika katastrof,” zdôraznila ministerka Remišová.

Pre programové obdobie 2021 – 2027 boli vybrané štyri najdôležitejšie oblasti spolupráce medzi Slovenskom a Českom:

1. Životné prostredie
2. Kultúra a cestovný ruch
3. Inštitucionálna spolupráca
4. Fond malých projektov, ktorý je zameraný na podporu partnerstiev a cezhraničných štruktúr, vrátane voľnočasových a záujmových aktivít

Na slovenskej strane program INTERREG SK – CZ zahŕňa územie Trenčianskeho, Trnavského a Žilinského samosprávneho kraja. Na českej strane patrí do programu Zlínsky, Moravskosliezky a Juhomoravský kraj.

Do cezhraničnej spolupráce Interreg SK – CZ sa v uplynulom programovom období  2014 – 2020 investovalo 106 miliónov eur a tieto zdroje išli na podporu 151 projektov. Vďaka tomu sa, okrem iného, zrekonštruovalo 115 pamiatok a vybudovalo a zmodernizovalo viac ako 157 kilometrov cyklociest.

Na projekty cezhraničnej spolupráce s Poľskom pôjde 130 miliónov eur

Pomáhame zvyšovať kvalitu života v slovensko-poľských pohraničných regiónoch. Európska komisia schválila program Interreg VI-A Poľsko – Slovensko na nové programové obdobie 2021 – 2027. Cezhraničná spolupráca Slovenska a Poľska v programoch Interreg tak už má svoj nový finančný rámec. Z rozpočtu programu vo výške takmer 130 miliónov eur zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa podporia projekty, ktoré zvýšia kvalitu života v slovensko-poľskom pohraničí a prvé výzvy sa vyhlásia ešte do konca tohto roka. Úlohu národného orgánu v programe plní Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

 „Dôležitým nástrojom na podporu regiónov sú tiež programy cezhraničnej spolupráce INTERREG. Program má na národnej úrovni na starosti práve MIRRI SR a som rada, že môžeme podporovať projekty, ktoré pomáhajú ľuďom, spájajú ich, zvyšujú kvalitu života v regiónoch,“ uviedla vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

V porovnaní s predloženým programom bol rozpočet schváleného programu navýšený o približne pol milióna eur z prostriedkov programu spolupráce Poľsko – Rusko, ktorý sa neuskutoční. Zároveň by v nasledujúcich rokoch malo z programu Poľsko – Rusko pribudnúť do programu Poľsko – Slovensko (PL – SK) ďalších približne 2,7 milióna eur. Cieľom programu Interreg PL – SK je vytvárať priaznivé podmienky pre lepšie cezhraničné väzby a zvýšiť atraktívnosť prihraničného regiónu pre jeho obyvateľov i návštevníkov.

Pre programové obdobie 2021 – 2027 boli vybrané štyri najdôležitejšie oblasti spolupráce medzi Slovenskom a Poľskom:

1. životné prostredie,
2. kultúrne a prírodné dedičstvo a cestovný ruch,
3. doprava a komunikácie,
4. spolupráca inštitúcií a obyvateľov pohraničia.

„S Poľskom nás spája nielen spoločné prírodné bohatstvo národných parkov Vysoké Tatry a Poloniny, a teda i zodpovednosť za zachovanie týchto prírodných krás pre budúce generácie. Popri ochrane prírody chceme spoločnými silami lepšie chrániť aj kultúrne dedičstvo a vytvárať tiež vhodné dopravné podmienky pre rozvoj cezhraničného turizmu. Práve do týchto oblastí budeme investovať v nasledujúcich rokoch z programu Interreg,“ dodala ministerka Remišová.

V rámci životného prostredia sa bude podporovať hlavne adaptácia na zmenu klímy, prevencia rizík katastrof, ochrana prírody, biodiverzity a zelenej infraštruktúry, a to aj v mestských oblastiach.

Územie, ktoré sa rozprestiera na oboch stranách Karpát, má rozlohu viac ako 39 000 km2. Do územia, ktorému je venovaný program Interreg PL – SK, patrí na slovenskej strane Žilinský a Prešovský samosprávny kraj a okres Spišská Nová Ves. Na poľskej strane ide o okresy Krosno, Przemyśl, Osvienčim, Bielsko, Pszczyna, Rzeszów, Myślenice a Nový Sacz.

V rámci programového obdobia 2014 – 2020 sa do cezhraničnej spolupráce Slovenska a Poľska investovalo spolu 170 miliónov eur, z toho išlo približne 81 miliónov eur na projekty na Slovensku. Spolu sa zrealizovalo alebo ešte stále realizuje 91 väčších projektov a 436 mikroprojektov.

Pre jesenné spojené voľby sa otvorí spolu 6010 volebných miestností

Slovensko po prvý raz zažije spojené voľby. Voliči budú v jeden deň a v jednej volebnej miestnosti v sobotu 29. októbra 2022 voliť do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov.

Na štvorročné volebné obdobie budú vyberať starostov, primátorov, županov a poslancov mestských, miestnych, obecných a župných zastupiteľstiev.

Voľby sa budú konať od 7:00 do 20:00 hod. Ak to miestne podmienky vyžadujú, môže starosta obce určiť začiatok hlasovania na skoršiu hodinu, najviac však o dve hodiny. Spolu bude vytvorených 6 010 volebných okrskov. Fungovať bude 49 okresných volebných komisií a 8 obvodných volebných komisií.

Prvé zasadanie okrskových, okresných a obvodných volebných komisií sa uskutoční najneskôr do 5. októbra 2022.

Voľby do orgánov samosprávy obcí sa nevykonajú v 5 obciach. Dôvodom je, že v týchto obciach nebola podaná kandidátna listina pre voľby do obecného zastupiteľstva ani pre voľby starostu obce. Ide o obce Ratkovo, Michalková, Brezovec, Pongrácovce a Jakušovce. Aj v týchto obciach však budú môcť ísť občania tento deň  k volebným urnám,  hlasovať budú môcť do orgánov samosprávnych krajov.

V ďalších 6 obciach nebudú občania voliť starostu, budú si vyberať len spomedzi kandidátov do obecného zastupiteľstva. Kandidátna listina pre voľby starostu obce nebola podaná v obciach: Domadice, Moškovec, Harakovce, Šarišské Bohdanovce, Starina a Dobroslava.

V 25 obciach kandiduje nižší počet  kandidátov pre voľby do obecného zastupiteľstva, ako má byť zvolený. 

Uvoľnili 30 miliónov eur pre regionálne školstvo na kompenzáciu zvýšených cien energií

Ministerstvo financií SR v pondelok rozpočtovým opatrením uvoľnilo 30 miliónov eur pre regionálne školstvo. Finančné prostriedky sú určené na kompenzáciu zvýšených cien energií.

Ministerstvo financií SR schválilo žiadosť Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na uvoľnenie finančných prostriedkov nad rámec schváleného rozpočtu. Suma 30 miliónov eur bola uvoľnená na základe kvantifikácie výdavkov jednotlivých škôl, ktorú si MF SR dodatočne vyžiadalo od príslušného rezortu. 

Časť prostriedkov bude poskytnutých vo forme dotácie na prenesený výkon štátnej správy obciam a časť VÚC. 

OP KŽP: Oznam o plánovanom uzavretí a o posune termínu posledného hodnotiaceho kola 58. výzvy

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia oznamuje žiadateľom, že vzhľadom na predpoklad vyčerpania finančných prostriedkov vyčlenených na 58. výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, zameranú na mechanicko-biologickú úpravu zmesových komunálnych odpadov uzavrie 31. októbra 2022 túto výzvu.

Po tomto termíne nebude možné v rámci výzvy predkladať žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Zároveň rezort životného prostredia pristupuje k posunu posledného hodnotiaceho kola v rámci 58. výzvy zo 17.10.2022 na 31.10.2022 a to s cieľom poskytnutia dostatočného časového priestoru na spracovanie pripravovaných žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a optimalizácie procesu schvaľovania žiadostí o nenávratný finančný príspevok.

Zasadala správna rada Fondu na podporu športu

V poradí 33. zasadnutia správnej rady Fondu na podporu športu sa zúčastnil aj jej člen, predseda Združenia miest a obcí Slovenska a primátor mesta Liptovský Hrádok Branislav Tréger.

„Prerokovali sme všetky bodky programu. Individuálne sme riešili niektoré sporné záležitosti i chyby, ktoré sa vyskytli v žiadostiach v rámci výzvy o poskytnutie mimoriadnej podpory pre profesionálne športové kluby (2021/003). Venovali sme aj aktuálnemu stavu v rámci dvoch výziev, ktoré boli vyhlásené  na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu športovej infraštruktúry (2020/001 a 2021/004),“ informoval Branislav Tréger, ktorý považuje za dôležité, aby sa všetky projekty, ktoré finančne podporil Fond na podporu športu, realizovali. 

Na zasadnutí, ktoré sa v utorok 20. septembra 2022 konalo v Bratislave, sa hovorilo aj o podpore športových klubov kvôli energetickej kríze a členovia správnej rady sa venovali aj viacerým bodom týkajúcich sa činnosti Fondu na podporu športu.

ZMOS rokoval s Národnou diaľničnou spoločnosťou aj o nakladaní s komunálnymi odpadmi

Cieľom úvodného stretnutia zástupcov Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) bolo nájdenie riešenia problémov nakladania s komunálnymi odpadmi na odpočívadlách popri diaľniciach a odpredajom čistiarní odpadových vôd vo vlastníctve NDS.

Rokovania sa v stredu 21. septembra 2022 na pôde NDS v Bratislave za ZMOS zúčastnil jeho predseda a primátor mesta Liptovský Hrádok Branislav Tréger a Slavka Lenčéšová, expert ZMOS pre oblasť životného prostredia.

NDS v rámci svojej činnosti na Strediskách správy a údržby diaľnic a rýchlostných ciest nakladá s komunálnym odpadom na odpočívadlách a na jednotlivých Strediskách správy a údržby diaľnic a rýchlostných ciest. Predmetom diskusie bola možnosť uzatvorenia zmluvných vzťahov o zabezpečení zberu a prepravy komunálneho odpadu na území obce s tými obcami, ktorých katastrami prechádza diaľnica resp. rýchlostná cesta.

NDS má tiež vo vlastníctve niekoľko veľkých čistiarní odpadových vôd, ktoré zabezpečujú čistenie splaškových vôd hlavne pre okolité napojené obce. Práve pre tieto napojené obce boli v minulosti ČOV budované a z tohto dôvodu má NDS záujem ČOV rozrastajúcim sa obciam odpredať a doriešiť ich prevádzkovanie.

OP KŽP: 76. výzva zameraná na zabezpečovanie a optimalizovanie informačných nástrojov v oblasti vôd

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre  Operačný program Kvalita životného  prostredia  (OP KŽP) oznamuje, že 20. 9. 2022 bola zverejnená 76. výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo zdrojov tohto operačného programu. Výzva s indikatívnou výškou finančných prostriedkov 500 000 EUR  je zameraná na zabezpečovanie a optimalizovanie informačných nástrojov v oblasti vôd.

Výzva je vyhlásená ako otvorená, čím riadiaci orgán vytvára priestor pre priebežné predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ŽoNFP). Možnosť predkladania ŽoNFP nie je limitovaná konkrétnym termínom uzavretia výzvy, ale iba vyčerpaním alokácie určenej pre výzvu. Riadiaci orgán tým umožňuje žiadateľom zabezpečiť kvalitnú prípravu projektu, a teda minimalizovať riziko neschválenia projektu z dôvodu formálnych nedostatkov.

V prípade, ak dopyt predložených ŽoNFP dosiahne aktuálne disponibilnú indikatívnu výšku finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu, riadiaci orgán bezodkladne zverejní túto informáciu na svojom webovom sídle  www.op-kzp.sk. Súčasťou tejto informácie je aj upozornenie o plánovanom uzavretí výzvy, pričom informácia je zverejnená najneskôr mesiac pred plánovaným dátumom uzavretia výzvy.

Oprávnení žiadatelia i ostatné podmienky poskytnutia príspevku sú definované vo výzve.

Vychádzajúc zo skúseností v rámci predchádzajúcich výziev na predkladanie ŽoNFP upozorňujeme žiadateľov, aby sa v záujme splnenia podmienok nevyhnutných pre získanie nenávratného finančného príspevku v rámci predmetnej výzvy oboznámili so stanovenými podmienkami poskytnutia príspevku a inštrukciami potrebnými pre vypracovanie a predloženie ŽoNFP.

REACT-EU: 111,5 miliónov eur pre Nemecko, Slovensko a Bulharsko na obnovu po pandémii

Nemecko, Slovensko a Bulharsko dostanú ďalších 111,5 miliónov eur prostredníctvom REACT-EU v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) na pomoc zamestnancom a uchádzačom o zamestnanie, podporu služieb zdravotnej starostlivosti a dosiahnutie udržateľnej sociálno-ekonomickej obnovy.

Slovensko dostane z balíka 17,9 milióna eur na podporu pracovníkov a služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti a civilnej ochrany, ktorí boli v prvej línii počas najkritickejších fáz pandémie COVID-19. Tranža REACT-EU na rok 2021 vyčlenila 40 miliárd eur na pomoc členským štátom, ktoré sa zotavujú z pandémie, investujú do digitálnej a zelenej transformácie a aktuálne prijímajú a integrujú vojnových utečencov z Ukrajiny. Komisia okrem toho od marca 2022 vyplatila členským štátom platby predbežného financovania vo výške 3,5 miliardy eur v rámci REACT-EU.

Najnovší komplexný balík „flexibilná pomoc územiam (FAST-CARE)“, ktorý navrhla Komisia, ďalej rozširuje podporu členským štátom tým, že ponúka dodatočnú flexibilitu vo financovaní politiky súdržnosti a zároveň zvyšuje platby predbežného financovania o ďalších 3,5 miliardy eur, ktoré sa majú vyplatiť v rokoch 2022 a 2023. Konečným dátumom oprávnenosti výdavkov REACT-EU je 31. december 2023.

Viac informácií nájdete na tomto odkaze https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/mex_22_5647

Vláda rokovala o energetike

Vláda SR na svojom ostatnom zasadnutí prerokovala návrh zákona o energetike.

Veľkoobchodné ceny elektriny v období od začiatku leta 2022 skokovo narastajú v reakcii na významný rast veľkoobchodnej ceny zemného plynu, na ktorú je cena elektriny naviazaná v dôsledku uplatňovania algoritmov a metodík veľkoobchodných trhov na báze marginálnych nákladov najdrahšej výroby elektriny, ktorou je v súčasnosti výroba zo zemného plynu.

• Cena elektriny na forwardovom trhu PXE pre budúci rok stúpla v období od 15. júla do 26. augusta 2022 z úrovne 354,57 eur/MWh na úroveň 1 001,50 eur/MWh.
• Spotový trh dosahuje cenové úrovne až 750 eur/MWh.
• Veľkoobchodné ceny následne priamo ovplyvňujú tvorbu maloobchodných cien elektriny, ktoré majú vplyv na zabezpečovanie základných životných potrieb obyvateľov a základných predpokladov prevádzky podnikov v Slovenskej republike.
• Cenovo regulované kategórie odberateľov elektriny platia dnes vo svojich koncových cenách trhovú cenu komodity určenú v prvom polroku predchádzajúceho kalendárneho roka vo výške 61,21 eur/MWh.
• Ak by sa mala súčasná úroveň forwardových produktov premietnuť do koncových cien elektriny, znamenalo by to mnohonásobný nárast koncových cien, ktorý sa v ekonomických podmienkach Slovenskej republiky rovná cenovej nedostupnosti elektriny pre prevažnú časť obyvateľov Slovenskej republiky a tým vážnemu ohrozeniu ich života a zdravia alebo vážnym hospodárskym škodám.
• Návrh zákona reaguje na hroziacu cenovú nedostupnosť elektriny a plynu rozšírením konceptu stavu núdze v elektroenergetike a plynárenstve a vytvorením dostatočných legislatívnych nástrojov umožňujúcich štátu reagovať pružne a efektívne na prípadný vznik stavu núdze.

Sprievodnú dokumentáciu k materiálu nájdete na tomto linku https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27625/1

Samosprávy rokovali s predsedom vlády a ministrom financií

Bratislava – 22. septembra 2022 – V osobe svojho predsedu Branislava Trégera malo Združenie miest a obcí Slovenska zastúpenie na stretnutí samospráv s predsedom vlády Eduardom Hegerom, ministrom financií Igorom Matovičom a štátnym tajomníkom tohto rezortu Marcelom Klimekom.

Za Združenie samosprávnych krajov sa zúčastnil jeho predseda a predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič, Úniu miest Slovenska zastupoval jej predseda a primátor mesta Trenčín Richard Rybníček. Rokovanie sa konalo v stredu 21. septembra 2022 v priestoroch Úradu vlády Slovenskej republiky v Bratislave.

„Hovorili sme o kompenzáciách vysokých cien energií v rámci verejnej správy. Rozdebatovali sme aj témy rezervného fondu. Debata bola aj o kompenzáciách pre oblasť školstva a sociálnych vecí. Zatiaľ žiadna z tém nebola uzavretá. Rokovania by mali pokračovať,“ povedal predseda ZMOS a primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger.

Vicepremiérka Remišová: Ministerstvo investícií prináša do regiónov novinku – žiadatelia o eurofondy a dotácie nájdu všetky informácie a služby na jednom mieste

MIRRI SR otvorilo v Nitre prvé zo siedmich Regionálnych centier

Podporu a poradenstvo pre nové eurofondy nájdu žiadatelia v regiónoch na jednom mieste. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR)  otvára sieť siedmich Regionálnych centier, v ktorých žiadatelia dostanú komplexný servis a poradenstvo v oblasti eurofondov či dotácií. Ministerstvo investícií oslovilo na spoluprácu ministerstvá práce, životného prostredia a pôdohospodárstva, Úrad vlády SR a Úrad pre verejné obstarávanie ako aj Úrad splnomocnenca pre rómske komunity, ktorí budú mať v centrách tiež svojich odborných pracovníkov. Prvé Regionálne centrum dnes otvorili v Nitre.

„Rozvoj regiónov a zvyšovanie kvality života ľudí sú pre nás prioritou. Preto pre žiadateľov o eurofondy a dotácie prinášame úplne nový koncept služieb, aby sa podpora dostala čo najjednoduchšie a najrýchlejšie tam, kde ju ľudia potrebujú.  Kým doteraz museli žiadatelia o podporu z eurofondov a dotácií obiehať niekoľko ministerstiev a úradov sídliacich v  hlavnom meste, odteraz nájdu pomoc a všetky potrebné informácie pod jednou strechou v každom krajskom meste,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová pri otváraní prvého Regionálneho centra, ktoré sídli na Farskej ulici č. 7 v Nitre. Postupne budú nové poradenské centrá otvorené aj v Trnave, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove.

„Oslovili sme aj ostatné ministerstvá, ktoré čerpajú eurofondy, aby sa do nášho projektu zapojili. V nitrianskom Regionálnom centre tak budú okrem odborníkov nášho ministerstva investícií poskytovať poradenstvo aj odborníci z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva životného prostredia, Úradu vlády SR, ktorý ma na starosti Plán obnovy,  Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity ako aj Úradu pre verejné obstarávanie.“ Pomoc žiadateľom bude poskytovať 30 pracovníkov – za MIRRI SR bude v nitrianskom Regionálnom centre k dispozícii 10 zamestnancov.

„Žiadatelia o eurofondy a dotácie tak nájdu všetky služby a poradenstvo na jednom mieste.  V každom krajskom meste bude prítomný tím profesionálov, ktorých úlohou bude prinášať aktuálne informácie o výzvach a dotačných schémach a každému záujemcovi o podporu poskytnú komplexný servis služieb. Regionálne centrá sú súčasťou najväčšej reformy eurofondov v histórii Slovenska, ktorú sme odštartovali pre nové programové obdobie 2021 – 2027,“ spresnila Remišová.  

Potenciálny žiadateľ dostane v Regionálnom centre informácie o fondoch EÚ, o možnostiach získania finančných prostriedkov z grantov, o všetkých aktuálnych  i pripravovaných výzvach v rámci Programu Slovensko, či iných zdrojov v rámci regionálneho  rozvoja. Žiadatelia v Regionálnom centre tiež nájdu poradenstvo pre proces verejného obstarávania. Všetci aktéri v regiónoch, vrátane miest, obcí, univerzít, mimovládnych organizácií či podnikateľov sa tak môžu ľahšie orientovať v podmienkach, ako získať podporu pre svoje projekty.

„Robíme všetko preto, aby eurofondy boli bez zbytočnej byrokracie, a aby efektívne pomáhali zlepšovať kvalitu života ľudí v regiónoch. Verím, že Regionálne centrá výrazne zjednodušia využívanie nových eurofondov a pomôžu žiadateľom, aby mohli do regiónov priniesť kvalitné a užitočné projekty. Teším sa na profesionálnu spoluprácu s našimi partnermi z Regionálnych centier, so samosprávami a ďalšími kľúčovými aktérmi,“ dodala Remišová.

Prehľad eurofondov a dotácií, ktoré spadajú pod MIRRI SR a išli na podporu Nitrianskeho kraja:

Z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) išlo doteraz v dobiehajúcom programovom období 2014 – 2020 do Nitrianskeho kraja 111 miliónov eur na 192 projektov, vďaka čomu sa napríklad opravilo viac ako 255 km ciest II. a III. triedy, vybudovalo vyše 32 km cyklotrás, zrekonštruovalo a zmodernizovalo sa 56 materských a 53 základných škôl.

Vďaka dotáciám z regionálneho rozvoja sa napríklad oživili destinácie cestovného ruchu pod hradom Gýmeš, posilnila cykloturistika a agroturistika v Zlatnej na Ostrove, zrekonštruovalo sa zdravotné stredisko v obciach Rybník a Krúšovce. Celkovo bolo v Nitrianskom kraji v rámci dotácií na podporu regionálneho rozvoja podporených 48 projektov v sume takmer 1,32 milióna eur. V rámci programu cezhraničnej spolupráce Interreg Maďarsko – Slovensko bolo podporených 47 projektov za  45 miliónov eur. Granty Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska podporujú v rámci Nitrianskeho kraja v aktuálnom programovom období 2014 – 2021 celkovo 12 projektov za 3,1 milióna eur.

Slovensko má významnú úlohu pri európskych rokovaniach o spôsobe dohľadu nad využívaním nových technológií

O podobe Aktu o umelej inteligencii rozhoduje aj Slovensko. Rokovania ministrov v Rade EÚ sa dostali do kľúčovej fázy. Ich výsledkom bude záväzná legislatíva, ktorá by mala pomôcť zabezpečiť účinný a inovatívny dohľad nad novými technológiami v európskom priestore.

Umelá inteligencia prináša okrem obrovských benefitov aj riziká. Preto je potrebné hľadať účinné spôsoby, ako jej zneužívaniu predchádzať. Pomôcť môže Akt o umelej inteligencii, ktorého návrh predstavila v apríli 2021 Európska komisia. K podrobnému obsahu aktu v súčasnosti prebiehajú stretnutia expertov, ktoré iniciovalo práve Slovensko. Prijatie dokumentu pomôže regulovať využívanie umelej inteligencie v rôznych oblastiach, ako napríklad poskytovanie úverov, používanie autonómnych dopravných prostriedkov, využívanie biometrickej identifikácie, nekalé a podprahové techniky ovplyvňujúce ľudské správanie a rozhodovanie či tvorba a šírenie tzv. „deep fakes“.

„Nám Európanom sa v minulosti podarilo vynájsť alebo prinajmenšom vylepšiť inštitúcie a pravidlá, ktoré reagovali na naliehavé spoločenské výzvy. Podvojné účtovníctvo, deľba verejnej moci v štáte, burza cenných papierov, centrálne bankovníctvo, moderné ústavné súdy, viacúrovňová nadnárodná správa spoločného trhu a finančných svetov… Všetky tieto inovatívne riešenia nás zaväzujú, aby sme aj v súčasnosti boli na seba nároční a využívali vlastnú predstavivosť pri vytváraní verejných inštitúcií pre umelú inteligenciu. Napokon, správa a riadenie umelej inteligencie sa globálne stáva dôležitým znakom konkurencieschopnosti a kľúčovým faktorom stability spoločnosti,“ povedal štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) Ján Hargaš počas otvorenia série on-line pracovných stretnutí zorganizovaných Slovenskom.

Podobne ako existuje dohľad nad dynamickými finančnými svetmi alebo centrálne bankovníctvo pre menu a cenovú stabilitu, je potrebné regulovať aj dáta a umelú inteligenciu. Treba na to zodpovedné európske a národné inštitúcie vybavené ľudskými, technologickými a bezpečnostnými kapacitami. Zároveň je kľúčové vytvárať spoločné európske akčné tímy, ktoré rozumejú využívaniu a ochrane dát, novým podnikateľským modelom a službám založeným na umelej inteligencii, digitálnym financiám a platbám či fungovaniu digitálnych platforiem.

Experti počas rokovaní spoločne hľadali riešenia, ako reálne a účinne zabezpečiť, aby inštitúcie EÚ a členských štátov vedeli spoľahlivo monitorovať využívanie umelej inteligencie v kybernetickom priestore. Zároveň musia tieto inštitúcie vedieť robiť opatrenia, ktoré podporia inovácie a investície a súčasne ochránia bezpečnosť, zdravie a práva ľudí.

Na pracovných stretnutiach odborníci zo Slovenska okrem iného navrhli vytvoriť spoločné európske podporné tímy, ktoré budú pomáhať inštitúciám na úrovni členských štátov v plnení úloh, pomáhať zabraňovať prieťahom v posudzovaní vysokorizikových systémov inteligencie a posilňovať koordináciu všetkých dotknutých verejných orgánov, ktoré majú na starosti ochranu obyvateľstva v kyberpriestore.

Rokovania o Akte o umelej inteligencii pokračujú pod vedením českého predsedníctva v Rade EÚ, ktorého ambíciou je dospieť ku konsenzu ministrov do konca roka 2022. Nasledovať budú záverečné rokovania s Európskym parlamentom.

Vicepremiérka Remišová: Múzeum SNP dostane úplne nové expozičné priestory vďaka 1 miliónu eur z našich grantov

Otvorený depozitár múzea sprístupní návštevníkom unikátne predmety zo zbierok aj audiovizuálny historický výklad

Pomáhame obnoviť kultúrne dedičstvo a uchovať historickú pamäť pre budúce generácie. Vďaka jednému miliónu eur z Grantov Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktoré spravuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), vybuduje Múzeum SNP úplne nový expozičných priestor. Otvorený depozitár vďaka využitiu moderných technológií a najnovších výstavných trendov predstaví verejnosti množstvo doteraz nevystavovaných zbierkových predmetov. Stavbu nového depozitára otvorili vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová a minister obrany Jaroslav Naď.

„Múzeum SNP je jedným z najdôležitejších múzeí, ktoré na Slovensku máme.  Pripomína nám odvahu ľudí, ktorí obetovali svoje životy za našu slobodu počas 2. svetovej vojny a Slovenského národného povstania, ako aj varuje pred návratom totalitárnych režimov. Dnes, viac ako kedykoľvek predtým, je dôležité podporovať uchovávanie a prezentovanie historickej pamäte nášho národa, aby sme nezabudli na to, aké hrôzy znamená vojna. Bez historickej pamäte by sa ľahko mohlo stať, že praktiky diktátorských režimov, extrémizmus a nenávisť prevalcujú hodnoty slobodnej spoločnosti a demokracie, na ktorých stojí Slovenská republika aj dnešná Európa. Som veľmi rada, že vďaka podpore z našich grantov vznikne v  Múzeu SNP jedinečná nová expozícia o osudových okamihoch histórie nášho národa,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

Otvorený depozitár vybuduje Múzeum SNP vďaka podpore 1 milión eur z Grantov EHP, ktoré spravuje MIRRI SR. V novom depozitári múzeum vystaví časť zo svojich unikátnych zbierok, ktoré verejnosť bežne nemôže vidieť. Múzeum SNP má v zbierkach takmer 17 000 autentických predmetov a dokumentov viažúcich sa k povstaniu a pritifašistickému odboju na Slovensku. Projekt je unikátny svojou myšlienkou, ako aj stavebným i technologickým prevedením. Len málo múzeí v Európe totiž doteraz otvorilo svoje depozitáre širokej verejnosti. Okrem príležitosti vidieť predmety bežne ukryté pred zrakmi verejnosti spoznajú návštevníci aj prácu konzervátorov, ktoré vzácne unikáty uchovávajú. Celková plocha Otvoreného depozitára bude takmer 300 metrov štvorcových a bude členená na tri sekcie.

V časti Výstavný otvorený depozitár vystavia muzeálne predmety v špeciálne upravených regáloch tak, aby boli viditeľné pre každého. Zbierkové predmety budú označené 2D kódom, ktorý po načítaní cez mobilnú aplikáciu vyrozpráva návštevníkovi príbeh predmetu, vrátane rôznych zaujímavostí.

Zvyčajne neviditeľnú prácu muzeálnych pracovníkov priblíži ďalšia sekcia – Vzdelávací otvorený depozitár. Návštevníkom umožní sledovať činnosti dôležité pre uchovanie muzeálnych predmetov, pričom jednotlivé zásahy doplní výklad.

Pre externých vedeckých pracovníkov, študentov a ďalších bude slúžiť Študijný otvorený depozitár.  Na financovaní stavebných prác nového expozičného priestoru sa podieľa Ministerstvo obrany SR.

Viac o projekte sa dozviete na:  https://www.eeagrants.sk/projekty/otvoren-depozitr/.

Projekt Múzea SNP nie je jediným, ktorý MIRRI SR z Grantov EHP financuje. Dlhodobo pomáhame obnovovať pamiatky a uchovať ich hodnoty pre budúce generácie. Za 17 miliónov eur z týchto grantov sa rozbehla obnova a záchrana už 20 cenných pamiatok po celom Slovensku. (Podrobnosti možno nájsť TU.)

„Našou snahou je pamiatky nielen rekonštruovať a zachraňovať, ale tiež im chceme vdýchnuť nový život a ich využitie posunúť do 21. storočia. Pamiatky získajú po obnove aj nové využitie, napríklad pre rôzne kultúrne, spoločenské či vzdelávacie akcie. Takéto živé pamiatky pritiahnu viac návštevníkov a tým prispejú tiež k miestnemu cestovnému ruchu a ekonomike,“ upozornila ministerka.

Granty EHP fungujú na Slovensku od roku 2004, kedy sme sa stali nielen členom elitného klubu Európskej únie, ale tiež členom Európskeho hospodárskeho priestoru. Jeho súčasťou sú aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, ktoré za 18 rokov poskytli Slovensku už viac ako 250 miliónov eur.

Podrobné informácie o grantoch nájdete  na: www.eeagrants.sk  / www.norwaygrants.sk.

Lepšia diagnostika onkologických ochorení znamená väčšiu šancu na život – pomôže pri nej eurofondový projekt OnkoAsist

MIRRI SR vyčlenilo na nadstavbu systému eZdravie 7 miliónov eur

Veľká pomoc pre pacientov, lekárov i nemocnice. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) vytvorí systém pre lepší manažment onkologických ochorení. Riadiaci výbor pre PO7 Operačného programu Integrovaná infraštruktúra schválil národný projekt „OnkoAsist – manažment cesty pacienta od nálezu po začiatok liečby“. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlásilo vyzvanie na projekt v hodnote 7,1 milióna eur.

„Slovensko, žiaľ, patrí v rámci EÚ ku krajinám s vysokým počtom onkologických ochorení. Podľa odhadov bolo u nás v roku 2020 diagnostikované onkologické ochorenie približne 30 000 pacientom. Preto eurofondy smerujeme aj do oblastí a projektov, ktoré prinesú pozitívnu zmenu a zvrátia tento negatívny trend,” povedala vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

Na základe údajov Národného centra zdravotníckych informácií čaká pacient od prvej návštevy všeobecného lekára po návštevu špecialistu od 92 do 104 dní. Od návštevy špecialistu k onkológovi to pacientovi trvá ďalších 23 až 30 dní. „Je to veľmi dlhá doba, vieme, že pri onkologických ochoreniach hrá čas jednu z kľúčových úloh. Na projekt Národného centra zdravotníckych informácií, ktorý výrazne zlepší manažment pacienta, sme vyčlenili viac ako 7 miliónov eur. Investície do nemocníc, obnovy ambulancií, infraštruktúry či podpory zdravotníckeho výskumu budú pokračovať aj z nových eurofondov v rámci Programu Slovensko, aj z Plánu obnovy a odolnosti.“

Zvýšiť počet úspešných odhalení onkologických ochorení v ranných štádiách, zlepšiť manažment pacienta od diagnostiky až po liečbu a skrátiť čakacie doby na špecializované vyšetrenia, to je základom úspechu v boji s onkologickými ochoreniami. Aj vďaka projektu OnkoAsist sa môže na Slovensku podariť zvýšiť počty vyliečených pacientov.

OnkoAsist odstráni súčasné komunikačné bariéry medzi jednotlivými pracoviskami a cesta pacienta od všeobecného lekára cez ambulancie špecialistov a špecializované pracoviská až po nemocnice sa zjednoduší a zrýchli. V jednotnom systéme bude sústredená evidencia vyšetrení aj nálezov a vďaka výmene papierovej dokumentácie za elektronickú bude možné efektívnejšie plánovať a vykonávať vyšetrenia či odstrániť duplicitné lekárske úkony.

Projekt bude fungovať ako nadstavba systému eZdravie určená pre onkologických pacientov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj národné inštitúcie, ktoré budú môcť využívať štatistické a znalostné databázy ako súčasť projektu (napríklad štatistiky pre ministerstvo zdravotníctva, štatistický úrad, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a podobne).

Pilotná prevádzka projektu OnkoAsist sa zameria na tri najčastejšie onkologické diagnózy spojené s vysokou úmrtnosťou – rakovinu pľúc, hrubého čreva a prsníka. Spustená bude v sto ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých a v ôsmich kľúčových onkologických centrách (Národný onkologický ústav, Onkologický ústav sv. Alžbety, FN Trnava, FN Nitra, FN Trenčín, FN FDR Banská Bystrica, FN Martin a Východoslovenský onkologický ústav Košice).

Vyzvanie na národný projekt je zverejnené na tu: Vyzvanie č. OPII-2022/7/60-NP na predloženie Žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na národný projekt: OnkoAsist – manažment cesty pacienta od nálezu po začiatok liečby | Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (gov.sk)

Vicepremiérka Remišová na sneme ZMOS: Z eurofondov išlo do regiónov za dva roky viac, ako im dala predošlá vláda za šesť rokov

Máme spoločný cieľ a tým je lepší život ľudí vo všetkých regiónoch. Na 32. výročnom sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) to zdôraznila vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

„Žijeme v ťažkom období, akému pred nami nečelila žiadna slovenská vláda ani samospráva. Sme v tom spolu všetci. Pandémiu COVID-19, ktorá mala obrovské spoločenské aj ekonomické dopady, vystriedala vojna, ktorú rozpútalo Rusko napadnutím Ukrajiny. Sme svedkami obrovského globálneho nárastu cien energií, surovín, stavebných materiálov, IT komponentov, poľnohospodárskych produktov a potravín… Kríza zasiahla všetkých. Nečelí jej len Slovensko, ale všetky štáty a pre každý z nich je veľkou výzvou vysporiadať sa s krízou tak, aby mala čo najmiernejší dopad na ľudí. Táto veľká zodpovednosť teraz stojí nielen pred vládou a zákonodarcami, ale aj pred vami, volenými zástupcami občanov v mestách a obciach,“ uviedla v prejave vicepremiérka Remišová, podľa ktorej je fungujúca spolupráca vlády, samospráv a občanov základným predpokladom pre to, aby Slovensko krízu zvládlo.

Prítomným zástupcom samospráv, primátorom a starostom predstavila kroky, ktoré na pomoc regiónom v aktuálnej situácii robí Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR). „Veľakrát počúvam, ako vraj nevyhlasujeme výzvy, ako nejdú eurofondy do regiónov a podobne. Aká je však pravda? Tu budem hovoriť teraz o Integrovanom regionálnom operačnom programe, ktorý je hlavným eurofondovým nástrojom pre podporu regiónov a spadá pod naše ministerstvo. Sami viete, že práve program IROP patril za bývalej vlády k najproblematickejším a počas šafárenia bývalých vlád regióny prišli z tohto programu o 40 miliónov eur, ktoré sa nestihli včas vyčerpať a Slovensko ich muselo vrátiť do Bruselu,“ zdôraznila Remišová. „My sme plán čerpania programu IROP pre tento rok splnili už v júni. Znamená to, že pod našim vedením z IROP Slovensko už tretí rok po sebe neprišlo ani o euro. V roku 2021 mal tento program dokonca najvyššie čerpanie vôbec v celom programovom období od roku 2014.“

Od marca 2020 išlo z programu IROP do regiónov 530 miliónov eur, z čoho napríklad na cesty a dopravu smerovalo 93 miliónov eur, na vodovody a kanalizácie vyše 17 miliónov, na základné školy 92 miliónov a škôlky 24 miliónov eur. „Toto nie sú čísla pre čísla, sú za nimi konkrétne projekty, ktoré zlepšujú životy ľudí v regiónoch, ľudí v našich mestách a obciach. Chcem vás ubezpečiť, že stojíme a budeme stáť pri vás aj v týchto zložitých časoch celosvetovej inflácie a energetickej krízy. V parlamente sme hneď po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu presadili novelu, vďaka ktorej môžu byť navýšené financie pre projekty, ktoré sú ohrozené v dôsledku enormného nárastu cien stavebných materiálov. Len v rámci programu IROP ide o vyše 600 projektov, ktoré budú môcť byť vďaka tomu zachránené a dokončené,“ uviedla Remišová.

Ministerka zástupcov samospráv tiež informovala o nových eurofondoch, z ktorých bude Slovensko v najbližších rokoch investovať takmer 13 miliárd eur. „Samosprávy budú priamo rozhodovať o vyše 2 miliardách z tohto balíka,“ zdôraznila.

Jednou z podpôr pre najmenej rozvinuté okresy bola aj špeciálna výzva za 17 miliónov eur, vďaka ktorej si 150 obcí opravilo a vybudovalo svoje miestne komunikácie. „Vlády tento problém ignorovali desiatky rokov, my to meníme a pomáhame,“ podčiarkla vicepremiérka.

Ďalšou pomocou pre regióny bude sieť Regionálnych centier, ktoré MIRRI SR spúšťa v siedmich krajských mestách. Tieto centrá budú poskytovať poradenstvo v oblasti eurofondov a iných dotačných schém – okrem ministerstva investícií na projekte spolupracujú ministerstvo životného prostredia, ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo práce, Úrad vlády SR a Úrad pre verejné obstarávanie. Regionálne centrá sa stanú v novom programom období 2021 – 2027 hlavným kontaktným bodom pre všetky subjekty so záujmom o eurofondy, sieťovanie, vytváranie partnerstiev a publicitu. Žiadatelia o podporu nájdu všetky potrebné informácie a služby na jednom mieste.

„V tejto ťažkej dobe musíme držať spolu – vláda, samosprávy, aktéri v regiónoch. Ďakujem ZMOS za doterajšiu konštruktívnu spoluprácu a som presvedčená, že spoločným úsilím sa nám podarí zabezpečiť transparentné a zmysluplné využitie európskych fondov a zároveň zvládnuť aj nové výzvy, pred ktoré nás súčasná doba postaví. Silné regióny znamenajú silné, fungujúce a úspešné Slovensko,“ dodala na záver vicepremiérka Remišová.

Vicepremiérka Remišová: Kvalitné školstvo a moderný systém vzdelávania sú kľúčom k úspechu Slovenska

Na vzdelávanie, vedu a inovácie dáme z nových eurofondov 2,6 miliardy eur

Kvalitný vzdelávací systém, ktorý sa dokáže pružne prispôsobiť rýchlym zmenám na trhu práce a väčšia podpora pre vedu, výskum a zavádzanie inovácií. Toto musí byť prioritou každej vlády, aby sa Slovensko mohlo stať silnou a konkurencieschopnou krajinou. Pri príležitosti otvorenia nového školského roka to povedala vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Zdôraznila, že do školstva, vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií bude Slovensko v novom programovom období 2021 – 2027 investovať z eurofondov viac ako 2,6 miliardy eur.

„Slovensko nie je zásobárňou ropy, plynu ani iných nerastných surovín, naším najväčším bohatstvom sú ľudia a ľudský potenciál. Aby bolo Slovensko úspešné a konkurencieschopné, aby ľudia u nás mali dostatok pracovných príležitostí a lepšie platy, musíme oveľa viac investovať do kvalitného vzdelávania a do vedy, výskumu a inovácií. Je pre nás nesmierne dôležité mobilizovať ľudský potenciál, ktorý na Slovensku máme a hľadať odvážne spôsoby a inovatívne riešenia, ako zvládať nové výzvy,“ vyhlásila vicepremiérka Remišová.

„Školstvo a vzdelávanie boli dlhodobo na okraji záujmu bývalých vlád. Dnes chýbajú po celom Slovensku stále stovky miest v materských aj v základných školách. Pre rodičov aj samosprávy to predstavuje obrovskú záťaž a problémy. Od nástupu našej vlády v marci 2020 to zásadne meníme. Z Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorý riadi naše ministerstvo, sme v tomto dobiehajúcom programovom období za 110 miliónov eur pomohli 589 základným školám a podporili sme až 204 000 miest pre žiakov. Dostupné a kvalitné vzdelanie je pre nás priorita, preto do školskej infraštruktúry pôjde z nových eurofondov až 246 miliónov eur,“ doplnila ministerka investícií.

Celkovo bude mať Slovensko z nových eurofondov na roky 2021 – 2027 na podporu vedy, výskumu, inovácií a kvalitného vzdelávania viac ako 2,6 miliardy eur.

Vzdelávanie bude v Programe Slovensko zastrešené v rámci cieľa Sociálnejšia   Európa, kde je na túto oblasť určených 609 miliónov eur. Tieto eurofondy majú byť investované do projektov, ktoré zvýšia kvalitu a efektívnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy – a to aj z pohľadu trhu práce. „Systém vzdelávania musí byť nastavený tak, aby tiež v čo najväčšej možnej miere zodpovedal aktuálnym požiadavkám trhu práce,“ zdôraznila vicepremiérka.

Zároveň sa v Programe Slovensko kladie dôraz na podporu rovného prístupu k vzdelávaniu a k odbornej príprave pre všetkých, najmä pre znevýhodnené skupiny, napríklad pre ľudí so zdravotným postihnutím. Vyčlenených je na to 210 miliónov eur.

„Už dnes neplatí, že to, čo ľudia vyštudujú, to sa stane aj ich celoživotnou profesiou. Pracovný trh je dnes oveľa flexibilnejší a kto sa na ňom chce uplatniť, musí sa vedieť prispôsobiť stále sa meniacim podmienkam, ktoré dnešná doba prináša. Preto čoraz väčší význam budú mať celoživotné vzdelávanie a systémy rekvalifikácie zamestnancov. Na lepšiu adaptáciu zamestnancov, podnikov i podnikateľov, zvyšovanie kvalifikácie či rekvalifikáciu a aktívne starnutie pôjde z nových eurofondov 253 miliónov eur,“ doplnila ministerka Remišová.

Až 1,8 miliardy eur bude z nových eurofondov smerovať na podporu vedy, výskumu a inovácií v rámci cieľa Inteligentnejšia Európa. „Slovensko doteraz vynakladalo na vedu a výskum len 0,9 % HDP, kým Európska únia ako celok dáva 2,3 % a Japonsko a USA investujú aj viac ako 3 % svojho HDP.  V tejto oblasti máme teda obrovský investičný dlh, ktorý podkopáva Slovensku nohy. Našim cieľom je posunúť sa v globálnom inovačnom rebríčku výrazne vpred, aby Slovensko dokázalo držať krok s inovatívnymi lídrami. Samozrejme, potrebná je inteligentná špecializácia, nemá zmysel snažiť sa byť lídrom vo všetkom. Na Slovensku už dnes pôsobia vysoko inovatívne firmy v oblasti vývoja revolučných vysokokapacitných batériových systémov pre elektromobilitu, vznikajú tu inovatívne riešenia v automobilovom priemysle a doprave. Slovenské firmy na globálnom trhu ponúkajú komplexné IT riešenia v oblasti kyberbezpečnosti, navigačných systémov a podobne. Na tomto môžeme stavať.“

Z nových eurofondov pôjde 213 miliónov eur na podporu rastu a konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov a tvorbu pracovných miest. A takmer 973 miliónov eur bude na podporu výskumných a inovačných kapacít a zavádzanie pokročilých technológií.

Program Slovensko predstavuje revolučnú zmenu v systéme eurofondov. Spája doterajších šesť operačných programov do jedného – s jednými pravidlami, metodikou a manažmentom. Nové eurofondy sa budú riadiť jednoduchšími pravidlami podľa nového zákona o príspevkoch z fondov EÚ, ktorý schválil parlament v marci tohto roka. Kontrolu verejného obstarávania pre Program Slovensko bude po novom vykonávať už len Úrad pre verejné obstarávanie.

Program Slovensko schválila slovenská vláda v júni 2022, následne bol formálne predložený na posúdenie Európskej komisii, s ktorou aktuálne prebiehajú konzultácie. Schválenie Programu Slovensko sa očakáva do konca tohto roka.

Vicepremiérka Remišová: Dobrá správa pre rodičov škôlkarov – doteraz sme podporili vznik 10 000 nových miest pre deti v materských školách, ďalšie stovky čoskoro pribudnú

MIRRI SR tiež vypísalo špeciálne výzvy pre Bratislavský kraj

Pomáhame rodičom a samosprávam riešiť problém s nedostatkom miest pre deti v materských školách. Nové miesta v škôlkach pribudnú najnovšie v šiestich bratislavských mestských častiach, a to vďaka dotáciám vyše 1,6 milióna eur z výzvy, ktorú vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR). V škôlkach v hlavnom meste vznikne 280 nových miest. „Nedostatok miest v materských školách však trápi rodiny aj samosprávy po celom Slovensku. Preto riešenie tohto problému patrí k našim prioritám,” zdôraznila vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová. Z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) sme v dobiehajúcom programovom období podporili vytvorenie vyše 9 700 miest pre škôlkarov a za 147 miliónov eur sme pomohli zmodernizovať škôlky v regiónoch pre takmer 25 000 detí.

„Prioritou strany ZA ĽUDÍ je podporovať rodiny, čo znamená tiež zabezpečiť vybudovanie adekvátnej prorodinnej infraštruktúry. V našom volebnom programe sme dokonca mali ako jeden z bodov právo na škôlku pre každé dieťa. V praxi to znamená vytvoriť dostatočný počet predškolských zariadení, aby každý rodič našiel pre svoje dieťa miesto v škôlke, ktorej zriaďovateľom je obec alebo mesto.  Pomáhame tak rodičom vrátiť sa do práce a v neposlednom rade šetríme ich rodinné rozpočty, aby nemuseli pre svoje deti hľadať iné, finančne náročnejšie riešenia. Mimochodom, výrazne lepšiu demografickú situáciu majú práve krajiny, ktoré vytvárajú lepšie podmienky na to, aby mohli mladí ľudia zladiť svoj osobný a pracovný život,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

Problém s nedostatkom miest pre škôlkarov poznajú rodičia aj samosprávy vo všetkých regiónoch Slovenska, najvypuklejší je však vo väčších mestách. Najväčší problém s nedostatkom miest v škôlkach majú hlavné mesto a Bratislavský kraj, kde ročne pribúdajú tisícky nových obyvateľov, ktorí sa sem sťahujú z iných kútov Slovenska. „Ide najmä o mladých ľudí, mladé rodiny s deťmi, ktoré potrebujú okamžite nastúpiť do školy či do škôlky, ideálne čo najbližšie ich bydliska. Preto sme na riešenie komplikovanej situácie v Bratislavskom kraji a hlavnom meste vlani vyhlásili  mimoriadnu výzvu z regionálnych dotácií. Vďaka viac ako 1,6 milióna eur  pribudne v bratislavských škôlkach 280 nových miest. V našej výzve uspeli mestské časti Karlova Ves, Lamač, Petržalka, Rača, Ružinov a Staré Mesto. V tamojších škôlkach pribudnú nielen nové miesta pre deti, ale budovy sa tiež stavebne zmodernizujú, stanú energeticky úspornejšími, bezbariérovými, škôlky obnovia svoje vybavenie aj ihriská,“ uviedol štátny tajomník MIRRI SR Dušan Velič.

Podporené projekty z výzvy na dotácie regionálneho rozvoja v Bratislavskom kraji:

1. Mestská časť Bratislava – Karlova Ves: MŠ Kolískova 14, 127 000 €

– prestavbou ubytovne vznikne 1 nová trieda pre 22 detí, budova MŠ sa zmodernizuje a zateplí 

2. Mestská časť Bratislava-Lamač: MŠ na ul. Milana Šimečku 4, 60 000 €

– MŠ sa rozšíri o 20 nových miest, vybuduje sa nová jedáleň a rozšíria sa hygienické zariadenia

3. Mestská časť Bratislava-Petržalka: MŠ na Fedinovej č.7, 436 000 €

– obnovou a modernizáciou MŠ vznikne 100 nových miest pre škôlkarov v 4 nových triedach a tiež 10 nových miest pre zamestnancov

4. Mestská časť Bratislava-Rača: MŠ Tbiliská ul. 2, 500 000 €

– MŠ sa zmodernizuje a rozšíri o 2 triedy spolu pre 42 detí, pribudne aj 7 nových zamestnancov, upraví sa detské ihrisko

5. Mestská časť Bratislava-Ružinov: nová MŠ na Tomášikovej ul., 396 000 €

– prestavbou bývalej mestskej knižnice vznikne MŠ s 3 triedami spolu pre 66 detí, vytvorí sa 8 miest pre zamestnancov, pribudne záhrada a ihrisko

6. Mestská časť Bratislava-Staré Mesto: MŠ Heydukova, 103 000 €

– MŠ sa zmodernizuje a rozšíri o 2 triedy pre spolu 30 detí, vstup do MŠ sa stane bezbariérovým, obnoví sa aj detské ihrisko

„Okrem toho sme z programu IROP vyhlásili historicky prvú výzvu špeciálne určenú na podporu materských škôl v Bratislavskom kraji, ktorý má ako vyspelý región veľmi obmedzené možnosti čerpať eurofondy. Európsku komisiu sa nám však podarilo presvedčiť, že problém s nedostatkom miest v materských školách je natoľko vážny, že potrebujeme pri jeho riešení aj pomoc z eurofondov. Vďaka 23 miliónom eur vzniknú v materských školách v kraji ďalšie stovky nových miest pre deti. Dostali sme spolu 53 žiadostí o podporu a výzva je práve v procese vyhodnocovania,” uviedol Velič s tým, že špeciálnu podporu dostali bratislavské samosprávy okrem toho aj pre svoje základné školy. Za takmer 63 miliónov eur sa rozšíri a zmodernizuje v Bratislavskom kraji 26 škôl a pribudne vyše 4 200 miest pre žiakov.

Na zvýšenie kapacít škôlok boli z programu IROP vyhlásené v programovom období 2014 – 2020 celkovo štyri výzvy za takmer 147 miliónov eur.  Vďaka tomu vzniklo   9 734 nových miest pre deti v škôlkach po celom Slovensku, pričom sa zmodernizovali a rozšírili zariadenia pre takmer 25 000 detí.

 „Rozširovanie miest v materských školách znamená veľkú pomoc pre rodičov aj pre obce a mestá, ktoré sú zriaďovateľmi škôlok. Podpora rodín je a zostáva našou prioritou. Investície do predškolskej výchovy, škôl, kvalitného vzdelávania, to sú investície do budúcnosti našich detí a do úspešnej budúcnosti Slovenska,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Vicepremiérka Remišová: Podporujeme rozvoj cyklodopravy, za 195 miliónov eur z našich programov pribudlo už viac ako 3 000 km nových a zrekonštruovaných cyklochodníkov

Cyklodoprava má u nás zelenú. V rámci programov, ktoré spravuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR sa vybudovalo a zrekonštruovalo už viac ako 3 000 km cyklochodníkov a cyklotrás za takmer 195 miliónov eur. Podpora na cyklodopravu ide z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), z programov cezhraničnej spolupráce Interreg aj z výziev regionálneho rozvoja.

„Cyklodoprava sa čoraz viac stáva zmysluplnou a plnohodnotnou dopravnou alternatívou – je lacná, ekologická a tiež prospieva nášmu zdraviu. Kľúčovým predpokladom pre jej ďalší rozvoj je, aby bola cesta na bicykli do práce, školy či za turistikou aj bezpečná. Preto jednou z oblastí, ktorú podporujeme z našich programov, je práve rozvoj cyklodopravy a budovanie nových cyklotrás,“ povedala vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

Najväčší balík podpory na nemotorovú dopravu a cyklodopravu šiel v  programovom období 2014 – 2020 zo štyroch výziev regionálneho programu IROP v celkovej výške 165 miliónov eur. Vďaka tomu tak na Slovensku pribudlo 434 kilometrov úplne nových, a hlavne bezpečných, cyklistických trás.

Napríklad v Žilinskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji sme podporili projekty, ktoré sú súčasťou jednej z najdôležitejších cyklotrás – Vážskej cyklomagistrály. Vedie popri rieke Váh a jej kanáloch cez územie troch krajov. Jej cieľom je vybudovanie samostatnej cyklistickej komunikácie, ktorá bude mať dĺžku 100 km a bude v čo najväčšej miere oddelená od motorovej dopravy. Vytvorí sa tak bezpečná cyklocesta, ktorá zlepší možnosti nielen pre rozvoj cykloturizmu, ale ľuďom v dotknutých regiónoch tiež uľahčí cestu do práce, školy či za službami. Z programu IROP sa v rámci tejto cyklomagistrály vybuduje takmer 64 kilometrov cyklocesty za takmer
26 miliónov eur.

Medzi ďalšími podporenými projektmi sú aj dva projekty s názvom Do práce ekologicky, ktoré patria do Ponitrianskej cyklomagistrály. Tá prepojí mestá Topoľčany, Nitra, Šurany, Nové Zámky, Kolárovo a obce pri rieke Nitra s medzinárodnou cyklistickou trasou Eurovelo 6, ktorá vedie od Atlantického oceánu až po Čierne more a prechádza aj Nitrianskym krajom.

Všetky projekty podporené z IROP možno nájsť na: https://www.mirri.gov.sk/mpsr/irop-programove-obdobie-2014-2020/implementacia-irop/zoznam-projektov-irop/index.html

„Budovanie kvalitných a bezpečných cyklistických magistrál otvára pre ľudí možnosti, ako využívať bicykel na cestu do práce či do školy a robí z cyklodopravy reálnu alternatívu k motorovej doprave. Cykloturistika a cyklodoprava prinášajú do regiónov viac pracovných príležitostí a príjmov z cestovného ruchu. V investíciách do cyklistickej dopravy, po ktorých je v regiónoch veľký záujem, preto plynulo pokračujeme,“ uviedla Remišová.

V rámci cezhraničných spoluprác Interreg Slovensko-Česko, Slovensko-Rakúsko, Maďarsko-Slovensko a Poľsko-Slovensko sa na slovenskej strane vybudovalo z eurofondov viac ako 2 800 kilometrov cyklotrás za vyše 37 miliónov eur.

Dobrým príkladom spolupráce v rámci programu Interreg SK-AT je projekt Vysomarch. Vďaka nemu spojil 270-metrový most cez rieku Moravu Slovensko s Rakúskom. Celková suma za projekt bola takmer 6 miliónov eur. „Nový most cez rieku Moravu podporí verejnú dopravu a súčasne vytvorí udržateľné a ekologické spojenie medzi regiónom Záhoria a Dolného Rakúska. Veľmi dôležitý je fakt, že cyklomost rešpektuje chránené územia v povodí Moravy.“  Zo štátnych dotácií v rámci regionálneho rozvoja za účelom výstavby cyklochodníkov bolo ešte ďalej podporených 10 projektov za viac ako 1 milión eur.

„Spolu sme podporili vybudovanie a rekonštrukciu 3 000 kilometrov cyklotrás a chodníkov po celom Slovensku a budeme v tom pokračovať aj z nových eurofondov. Naše regióny majú obrovský potenciál pre rozvoj turizmu aj vďaka budovaniu nových cyklotrás. Tiež chceme, aby ľudia v mestách viac využívali ekologickejšie spôsoby dopravy a práve cyklodoprava v tom zohráva zásadnú úlohou. V nových eurofondoch sme na rozvoj cyklodopravy vyčlenili až 100 miliónov eur, ktoré pomôžu k tomu, aby sa cesta do práce na bicykli stala v našich mestách rovnako bežnou a hlavne bezpečnou, ako je to v najvyspelejších západných krajinách. Ďalšie desiatky miliónov eur pôjdu na rozvoj cykloturistiky,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Vicepremiérka Remišová: Do najmenej rozvinutých okresov ide 19 miliónov eur na podporu zamestnanosti, podnikania či cestovného ruchu

Pomáhame skvalitniť život ľudí v najmenej rozvinutých okresoch. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyčlenilo pre zaostávajúce okresy regionálny príspevok vo výške 19,1 milióna eur. Jednotlivé okresné úrady postupne zverejňujú výzvy na predkladanie žiadostí. O peniaze sa môžu uchádzať napríklad projekty na podporu pracovných miest, vzdelávania, služieb, priemyslu či cestovného ruchu v regiónoch. Vďaka novele zákona z dielne MIRRI SR má podpora pre najmenej rozvinuté okresy nové férové pravidlá.   

„Vďaka vlani schválenej novele o podpore najmenej rozvinutých okresov je teraz prideľovanie regionálnych príspevkov transparentné a férové. Už o nich nerozhoduje výbor nominovaný prednostom okresného úradu, ktorý mohol príspevok priklepnúť prakticky komukoľvek podľa sympatií či straníckeho trička, ale o podpore rozhodujú riadiace výbory. V nich sú zástupcovia samospráv, kraja, mimovládok, zamestnávateľov aj ministerstva regionálneho rozvoja. Peniaze sa teraz konečne môžu dostať tam, kde naozaj pomôžu ľuďom a celému okresu – do dobrých projektov na podporu pracovných miest, miestnej ekonomiky či cestovného ruchu,“ povedala vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

V súčasnosti patria k najmenej rozvinutým okresy Kežmarok, Sabinov, Gelnica, Bardejov, Medzilaborce, Košice-okolie, Snina, Levoča, Michalovce, Stropkov, Svidník, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Vranov nad Topľou, Rožňava, Sobrance, Trebišov a Stará Ľubovňa. Ich zoznam vedie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na základe miery evidovanej nezamestnanosti.

MIRRI SR poskytne týmto okresom regionálny príspevok za rok 2022 v sume 19,1 milióna eur. Výzvy s podmienkami pre žiadateľov zverejňujú postupne jednotlivé okresné úrady. O príspevok sa môžu uchádzať napríklad projekty na podporu vytvárania pracovných miest, podporu miestnej ekonomiky a inovácií, vzdelávania, cestovného ruchu, ale aj projekty na zlepšenie infraštruktúry a dostupnosti služieb pre obyvateľov týchto regiónov.

„Každý okres vie najlepšie posúdiť, ktoré problémy sú preň najpálčivejšie a do akých oblastí musí najviac investovať, čomu jednotlivé okresné úrady prispôsobili typy aktivít vo svojich výzvach. V zásade však pri najmenej rozvinutých okresoch hovoríme najmä o podpore kvalitných pracovných miest, aby ľudia nemuseli odchádzať za prácou a lepším životom do vyspelejších regiónov, ale tiež o podpore pre infraštruktúru a kvalitnejšie služby,“ dodal štátny tajomník MIRRI SR Dušan Velič.

Medzi žiadateľmi o príspevok môžu byť vyššie územné celky, neziskové organizácie a občianske združenia, cirkevné a náboženské organizácie, školy a školské zariadenia, regionálne rozvojové agentúry, ale aj obchodné spoločnosti a podnikatelia.

Všetky výzvy spolu s termínmi na predkladanie žiadostí nájdete tu:

https://www.nro.vicepremier.gov.sk/aktuality/okresne-urady-v-nro-zverejnuju-vyzvy-na-predkladanie-ziadosti-o-poskytnutie-regionalneho-prispevku-na-rok-2022/index.html

Ministerstvo investícií vytvára sieť Regionálnych centier, v ktorých sa žiadatelia o eurofondy a dotácie dozvedia všetko na jednom mieste

Do regiónov prinášame úplne novú úroveň služieb pre žiadateľov o eurofondy a dotácie. Vytvárame regionálne centrá, ktoré budú ponúkať lepšie a profesionálnejšie služby štátu pre občanov. Memorandum ku konceptu poradenských centier podpísal štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR  (MIRRI SR) Dušan Velič so zástupcami  ministerstva práce, ministerstva životného prostredia, ministerstva pôdohospodárstva, Úradu vlády SR a Úradu pre verejné obstarávanie.

„Dlhodobá prax, najmä v oblasti poradenstva k poskytovaniu eurofondov, či iným dotačným schémam, nebola nastavená efektívne. Rezortizmus, slabá prepojenosť, neprehľadnosť rôznych poradenských inštitúcií, ako aj nízka odbornosť personálu odradili od podania žiadosti nositeľov mnohých dobrých a prospešných nápadov pre rozvoj regiónov. Toto teraz meníme a zavádzame úplne nový koncept poradenských Regionálnych centier, v ktorých žiadatelia o podporu nájdu všetky potrebné informácie a služby na jednom mieste,“ povedal štátny tajomník MIRRI SR Velič.

Regionálne centrá budú fungovať ako miesto prvého kontaktu pre záujemcov o podporu z rôznych schém finančnej pomoci na nadnárodnej, národnej a regionálnej úrovni. Spoluúčasť partnerských inštitúcii je v tomto veľmi dôležitá, aj preto memorandum okrem MIRRI SR podpísali tiež minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan, minister životného prostredia Ján Budaj, minister práce Milan Krajniak, predseda Úradu pre verejné obstarávanie Miroslav Hlivák a zástupca vedúceho Úradu vlády Pavol Kuljovský.  „Sme veľmi radi, že nás naši partneri v tomto veľkom kroku podporili a s ich pomocou sa nám podarilo našu víziu pretaviť do skutočnosti,“ uviedol Velič.

MIRRI SR ako riadiaci orgán vytvorí sieť siedmich Regionálnych centier so sídlom v krajských mestách – Trnave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove. „S našimi partnerskými inštitúciami celkovo posielame do regiónov viac ako 200 odborníkov. Prvé regionálne centrum otvoríme už 9. septembra v Nitre,“  povedal štátny tajomník MIRRI SR.

Regionálne centrá sa stanú v novom programom období 2021 – 2027 hlavným kontaktným bodom pre všetky subjekty so záujmom o eurofondy, sieťovanie, vytváranie partnerstiev a publicitu. Výsledkom spolupráce bude väčšia šanca na rýchlejšie a efektívnejšie čerpanie prostriedkov z eurofondov i ďalších zdrojov. „V prvom rade chceme vytvoriť lepšie podmienky pre riešenie problémov, ktoré ľudí v regiónoch trápia. Sieť konzultačných centier pomôže priniesť do regiónov užitočné projekty, ktoré podporia lepší život ľudí, nové pracovné príležitosti s vyššou pridanou hodnotou, inovácie, rozvoj miestnej ekonomiky, cestovného ruchu a služieb,“ dodal Velič.

Dobrá správa pre rodičov a deti v Bratislavskom kraji: Na podporu základných škôl sme vyčlenili špeciálny balík vyše 60 miliónov eur

Štátny tajomník Velič symbolicky odštartoval výstavbu novej budovy ZŠ v Bernolákove, ktorá je jednou z podporených škôl

Pomáhame rodinám a samosprávam riešiť problém s nedostatkom miest v základných školách v Bratislavskom kraji. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vlani vyhlásilo historicky prvú výzvu určenú špeciálne na zvýšenie kapacít základných škôl v Bratislavskom kraji, kde je problém najvypuklejší. Vďaka takmer 63 miliónom eur z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) pribudne v kraji  4 265 nových miest pre školákov, zrenovuje sa 23 škôl a postaví sa 5 nových školských budov. Jedným z príkladov je dostavba základnej školy v Bernolákove. Základný kameň budúcej 10-triednej stavby dnes slávnostne poklepal štátny tajomník MIRRI SR Dušan Velič a zástupcovia miestnej samosprávy.

„Pri Bratislave vyrástli v relatívne krátkom čase nové obytné štvrte, satelitné mestečká a v kedysi malých obciach pribudli desaťtisíce obyvateľov. To spôsobuje v Bratislavskom kraji vážne problémy, lebo súčasná infraštruktúra – od ciest, cez materské školy až po základné školy – nebola pôvodne na takýto prírastok obyvateľov dimenzovaná. Uvedomujeme si túto situáciu a samopsrávam aj ľuďom, ktorí v Bratislavskom kraji žijú, prichádzame na pomoc. Preto sme tiež vyhlásili špeciálnu výzvu pre tento kraj, ktorá pomôže riešiť problém s nedostatkom miest na základných školách. Problém je citeľný najmä v hlavnom meste a priľahlých obciach. Deti tu často musia dochádzať na vyučovanie ďaleko od svojho bydliska. Spôsobuje to ťažkosti školákom, ich rodičom aj zriaďovateľom, ktorí sú na pokraji svojich možností. V čase vyhlásenia výzvy v kraji chýbalo až 9 000 miest pre školákov. Na niektorých školách hrozilo dokonca zavedenie dvojzmennej výučby,” vyhlásil štátny tajomník ministerstva regionálneho rozvoja Dušan Velič.

„O podporu na rozšírenie miest a modernizáciu ZŠ v Bratislavskom kraji bol od začiatku obrovský záujem. Preto sme pôvodný balík zdvojnásobili z 31 miliónov až na 62,6 milióna eur. Výsledkom je, že spolu 11 škôl v mestských častiach hlavného mesta a 15 škôl v obciach a mestách kraja rozšíri svoje kapacity, vybuduje nové triedy, zmodernizuje svoje budovy a zlepší podmienky pre žiakov aj pre učiteľov. Rovný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu je pre nás poriorita,” zdôraznil Velič.

Jednou z 26 podporených škôl je aj ZŠ na Komenského 3 v Bernolákove. Jej vysunuté pracovisko na Školskej ulici sa vďaka eurofondom rozšíri o novú budovu. „Som preto veľmi rád, že obec uspela s projektom výstavby novej školskej budovy v našej bratislavskej výzve. Bernolákovo s podporou takmer 2,9 milióna eur postaví úplne novú budovu školy s desiatimi triedami a kvalitným zázemím pre učiteľov. Súčasťou projektu je navyše moderná kuchyňa a jedáleň pre približne 200 stravníkov,“ uviedol štátny tajomník.

Okrem rozširovania kapacít škôl sú dôležitou súčasťou podporených projektov v Bratislavskom kraji investície do vybudovania odborných učební a školskej infraštruktúry (kuchyne, jedálne, telocvične, vonkajšie športoviská…), ale aj energetické opatrenia a zelené riešenia. Dôležitým kritériom bolo tiež zabezpečenie vzdelávania pre deti so špeciálnymi potrebami. „Vo výzve sa posudzoval aj nový koncept SMART škôl, teda takých škôl, ktoré sú nielen miestom vzdelávania žiakov, ale aj kultúry, športu a voľnočasových aktivít pre obyvateľov zo širokého okolia. Napríklad v prípade novej školskej budovy v Bernolákove sa v plánovanej novej kuchyni bude okrem žiakov a učiteľov variť aj pre seniorov z obce,“ upozornil štátny tajomník Velič.

Z programu IROP išlo celkovo pre celé územie Slovenska v programovom období 2014 – 2020 na ZŠ spolu takmer 110 miliónov eur. Doteraz sa podarilo zlepšiť študijné podmienky pre žiakov 589 základných škôl po celom Slovensku a podporených bolo až 204 000 miest pre školákov.

PODPORENÉ ZÁKLADNÉ ŠKOLY V BRATISLAVKOM KRAJI

(podpora pre ZŠ je zaokrúhlená na tisíce)

BRATISLAVA

ZŠ s MŠ Dubová, mestská časť Bratislava-Staré Mesto               2 565 000 €

ZŠ Medzilaborecká, mestská časť Bratislava-Ružinov                 2 708 000 €

ZŠ Plickova ul., m. č. Bratislava-Rača                                                2 850 000 €

ZŠ Kataríny Brúderovej, m. č. Bratislava-Vajnory                         2 798 000 €

ZŠ Malokarpatské námestie, m. č. Bratislava-Lamač                   2 850 000 €

ZŠ I. Bukovčana, m. č. Bratislava-Devínska Nová Ves                   2 278 000 €

ZŠ s MŠ Hargašova, m. č. Bratislava-Záhorská Bystrica               1 997 000 €

ZŠ s MŠ Vývojová, m. č. Bratislava-Rusovce                                   2 461 000 €

ŽS Ostredková, m. č. Bratislava – Ružinov                                       2 742 000 €

ZŠ Odborárska, m. č. Bratislava – Nové Mesto                              1 264 000 €

ZŠ Cádrová, m. č. Bratislava – Nové Mesto                                     2 352 000 €

OSTATNÉ ŠKOLY V KRAJI

ZŠ Šenkvice, obec Šenkvice                                                                 2 026 000 €

ŽS Kráľová pri Senci, obec Kráľová pri Senci                                   2 196 000 €

ZŠ Kalinkovo, obec Kalinkovo                                                             1 678 000 €

ZŠ Limbach, obec Limbach                                                                  1 916 000 €

ZŠ Tomášov, obec Tomášov                                                                2 293 000 €

ZŠ s MŠ Častá, obec Častá                                                                   2 451 000 €

ZŠ s MŠ Slovenský Grob, obec Slovenský Grob                             2 850 000 €

ZŠ Pezinok, Na bielenisku                                                                       416 000 €

ZŠ Lozorno                                                                                              2 850 000 €

ZŠ Rohožník                                                                                             2 850 000 €

ZŠ Chorvátsky Grob                                                                              2 850 000 €

ZŠ Dunajská Lužná                                                                                 2 850 000 €

ZŠ Nová Dedinka                                                                                    2 816 000 €

ŽŠ Bernolákovo                                                                                      2 850 000 €

ZŠ kpt. J. Nálepku v Stupave                                                               2 811 000 €

Vicepremiérka Remišová: Veľký úspech antibyrokratickej revolúcie – občanov sme odbremenili už od 500 000 výpisov, ktoré nemuseli predkladať na úradoch

Občania aj podnikatelia cítia reálny prínos zákona proti byrokracii, ktorý presadila vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová. Za osem mesiacov štát od nich nežiadal už 500 000 výpisov a potvrdení. Vďaka veľkej antibyrokratickej revolúcii, ktorú Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie SR odštartovalo v januári tohto roka, občania už nemusia na úradoch predkladať 13 typov potvrdení. Celkovo sa v rámci antibyrokratickej reformy zruší až 21 výpisov!

„Úlohou štátu je pomáhať občanom, vychádzať im v ústrety a poskytovať užitočné služby na profesionálnej úrovni. V tomto duchu sme pripravovali najväčšiu antibyrokratickú reformu v histórii Slovenska, ktorá sa stala realitou v januári tohto roka. Namiesto toho, aby si ľudia komplikovane zháňali a predkladali na úradoch výpisy osobne, vymieňajú si ich úrady medzi sebou elektronicky. V rámci tejto veľkej reformy postupne rušíme až 21 výpisov a potvrdení a už dnes nemusia občania predkladať na úradoch 13 z nich, vrátane kópií rodného či sobášneho listu. Vďaka tomu už ľudia takto nemuseli od začiatku roka predložiť viac ako 500 000 výpisov, čím sme im na poplatkoch, doprave a čase pomohli ušetriť 5 miliónov eur,” zhrnula vicepremiérka Remišová doterajšie výsledky antibyrokratickej reformy.

Od 1. 1. 2022 bolo zrušené predkladanie týchto 13 potvrdení/ výpisov:

1. kópia rodného listu
2. kópia sobášneho listu
3. kópia úmrtného listu
4. potvrdenie o pobyte
5. potvrdenie o pridelení IČO
6. výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat
7. potvrdenie, že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, nie je v konkurze ani na neho nie vyhlásený konkurz
8. výpis z registra / zoznamu advokátov
9. výpis z centrálneho registra exekúcií
10. potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom
11. potvrdenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie
12. doklady preukazujúce ťažké zdravotné postihnutie
13. potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi

Celkovo bude na základe antibyrokratického zákona zrušených až 21 výpisov, čo bude pre občanov znamenať úsporu až 42 miliónov eur. Medzi ďalšími dokumentmi bude napr. výpis z Registra poskytovateľov sociálnych služieb, alebo potvrdenie o poberaní dôchodku z II. piliera.

Úrady od januára už od občanov nežiadali napríklad 118 000 potvrdení o pobyte, 133 000 kópií rodného listu, či 111 000 kópií sobášneho listu, ktorú predtým museli predkladať vždy pri prihlásení sa na trvalý pobyt, zmene priezviska, alebo aj pri reštitučnej agende a pozemkových úpravách.

Súdy ďalej nemuseli žiadateľom vystaviť takmer 9 500 potvrdení o tom, že subjekt nie v konkurze, likvidácii alebo na neho nebol vyhlásený konkurz. Podnikatelia potvrdenie v minulosti potrebovali, ak chceli preukázať splnenie podmienok pri žiadostiach o dotácie alebo podporu z verejných zdrojov, alebo pri uplatňovaní pohľadávok štátu.

“Veľká antibyrokratická revolúcia nie je len o zrušení predkladania papierových výpisov, ale aj o proaktívnych službách štátu pre občanov. Štát nemá pasívne čakať na to, čo občan potrebuje vybaviť pri riešení svojich životných situácií a nemá ho nechať vytrápiť sa na úradoch, ale automaticky mu má vychádzať v ústrety pri riešení jeho situácie a čo najviac ho zbaviť zbytočnej byrokracie. Aj preto sme spustili ďalšiu prevratnú novinku – proaktívnu službu pri narodení dieťaťa. Po narodení dieťaťa už rodičia nemusia obehávať matriku a lekárov, aby získali rodný list, či príspevok pri narodení dieťaťa, ale štát celú administratívu vybaví za nich. Takto vyzerá informatizácia v službách občanov,” dodala vicepremiérka Remišová.

Ak sa občania stretnú s tým, že úrady od nich žiadajú jeden zo zrušených výpisov, môžu napísať podanie na adresu: stopbyrokracii@mirri.gov.sk.

Viac informácií: https://stopbyrokracii.sk/menej-papierov-a-behania-po-uradoch-pozrite-sa-ktore-potvrdenia-a-vypisy-uz-nemusite-nosit/

Štátny tajomník Velič: Pomáhame rodičom aj samosprávam – po celom Slovensku sme podporili až 204 000 miest pre žiakov základných škôl

Len v Bratislavskom kraji vzniklo vďaka špeciálnej výzve 4 265 nových miest pre deti v ZŠ

Pomáhame rodičom a samosprávam riešiť problém s nedostatkom miest pre deti v základných školách. Z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) sme v dobiehajúcom programovom období podporili 204 000 miest pre žiakov po celom Slovensku. Na modernejšie, kvalitnejšie a dostupnejšie základné školy pre všetkých išlo spolu takmer 110 miliónov eur. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) navyše minulý rok vypísalo historicky prvú výzvu, špeciálne určenú pre ZŠ v Bratislavskom kraji, kde bol nedostatok miest pre deti najvypuklejší.

 „S nedostatkom miest pre deti v základných školách majú problém najmä väčšie mestá. Rodičom, ktorí nenájdu miesto pre svoje deti v blízkosti bydliska, nezostáva nič iné, ako voziť deti aj desiatky kilometrov do školy inde. Stresuje a zaťažuje to deti, rodičov aj ich rodinné financie. Na mnohých školách, kde je nápor najvýraznejší, dokonca hrozila dvojzmenná prevádzka. Som rada, že teraz, pred začiatkom nového školského roka môžem konštatovať, že vďaka eurofondom sme po celom Slovensku podporili desiatky tisíc nových miest pre školákov a pomohli im vytvoriť kvalitné a moderné zázemie pre vzdelávanie,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

 V programovom období 2014 – 2020 išlo z programu IROP na podporu základných škôl v regiónoch takmer 110 miliónov eur. Eurofondy pomohli pri rozširovaní kapacít ZŠ, ale investície tiež smerovali do stavebných úprav budov, zatepľovania, vybavenia odborných a jazykových učební či knižníc. Doteraz sa takto podarilo zlepšiť študijné podmienky v 589 základných školách po celom Slovensku, pričom bolo podporených až 204 000 miest pre žiakov.

 „Pre Bratislavský kraj, kde je problém s nedostatkom miest pre žiakov na základných školách dlhodobo najvypuklejší, sme dokonca vypísali špeciálnu výzvu. Záujem bol obrovský, a preto sme pôvodný balík podpory zdvojnásobili až na takmer 63 miliónov eur. Výsledkom je, že spolu 11 škôl v mestských častiach Bratislavy a 15 škôl v obciach a mestách kraja rozšíri svoje kapacity, vybuduje nové triedy, zmodernizuje svoje budovy a zlepší podmienky pre žiakov. Spolu vznikne až 4 265 nových miest pre školákov, zrenovujeme 23 škôl a postavíme 5 nových školských budov,“ uviedol štátny tajomník MIRRI SR Dušan Velič.

Okrem rozširovania kapacít škôl sú dôležitou súčasťou podporených projektov v Bratislavskom kraji investície do vybudovania odborných učební a školskej infraštruktúry. Vznikajú nové kuchyne, jedálne, telocvične aj vonkajšie športoviská.

„Zaviedli sme aj nový koncept SMART škôl, teda takých škôl, ktoré sú nielen miestom vzdelávania žiakov, ale aj kultúry, športu a voľnočasových aktivít pre všetkých obyvateľov zo širokého okolia. Takáto škola slúži nielen žiakom, ale celej komunite. SMART škola obyvateľom po skončení vyučovania umožní napríklad využívať športoviská, telocvične či učebne, ktoré poskytuje na rôzne kultúrne alebo vzdelávacie akcie, kuchyňa spolupracuje s inými verejnými zariadeniami v obci, prípadne ponúka možnosť stravovania miestnym seniorom,“ upozornil Velič.

„Našou prioritou je zvyšovanie kvality školstva a tiež chceme pomôcť rodičom lepšie skĺbiť ich rodinný a pracovný život. Dostupnosť a kvalita základných škôl sú z tohto pohľadu jedným z kľúčových faktorov. Do kvalitného vzdelávania vo všetkých regiónoch Slovenska budeme investovať aj z nových eurofondov, kde je na to prierezovo vyčlenených 609 miliónov eur,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Počet podporených projektov ZŠ podľa krajov:

103 projektov – Prešovský kraj

97 projektov – Žilinský kraj

83 projektov –  Bratislavský kraj

74 projektov – Trenčiansky kraj

66 projektov – Nitriansky kraj

58 projektov – Košický kraj

58 projektov – Banskobystrický kraj

50 projektov – Trnavský kraj

Vicepremiérka Remišová: V Bratislave zakotvila historická replika rímskej veslice zo 4. storočia aj vďaka programu dunajskej spolupráce Interreg

Projekt Living Danube Limes spája 8 európskych štátov a pomáha objavovať rímske dedičstvo na Dunaji

Pomáhame spoznávať a chrániť európske kultúrne dedičstvo. Vďaka projektu Living Danube Limes (Živá dunajská hranica Rímskej ríše), ktorý je financovaný z programu Interreg – Dunajský nadnárodný program, zakotvila v Bratislave replika rímskej hliadkovacej lode zo 4. storočia. Loď s názvom Danuvina Alacris sa po dvoch rokoch náročnej výstavby prvýkrát plaví po Dunaji a prepláva až 8 krajín.

„Dunaj odnepamäti spájal ľudí rôznych národov a kultúr – je to ozajstná živá tepna Európy. A táto rímska loď je symbolom, ktorý nám pripomína, že ľudia netúžia po objavovaní, spolupráci, obchode, výmene poznatkov a zdieľaní kultúry iba dnes, ale bolo to tak vždy,“ uviedla vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. „Unikátny projekt Living Danube Limes, v rámci ktorého bola postavená aj verná replika rímskej veslice, spojil 16 projektových partnerov zo Slovenska, Rakúska, Nemecka, Rumunska, Bulharska, Maďarska, Česka a Chorvátska. Financovaný bol z dunajského programu Interreg. Na Slovensku má tento program na starosti práve naše Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a som hrdá, že môžeme podporovať projekty, ktoré pomáhajú ľuďom, spájajú ich, zvyšujú kvalitu života v regiónoch a zveľaďujú a odkrývajú európske kultúrne dedičstvo,“ uviedla vicepremiérka.

Celkový rozpočet projektu je takmer 3 milióny eur a sú doň zapojené univerzity a štátne a súkromné podniky z 10 krajín. Experti z Fakulty architektúry a dizajnu STU a Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave dva roky skúmali rímsku históriu dunajského regiónu na našom území a všetky svoje poznatky pretavili do viacerých akcií pre odbornú aj širokú verejnosť. Vďaka ich práci vznikla napríklad aj aplikácia a modelovanie rekonštrukcií vo virtuálnej realite, čím sa podarilo oživiť aj rímsky vojenský kastel Kelemantia v Iži.

Historická loď sa na územie Slovenska doplavila z Rakúska v piatok popoludní a zakotvila pod hradom Devín. Počas víkendu bude kotviť v Karloveskej zátoke v Bratislave, v Rusovciach, Čunove a v Iži. V Karloveskej zátoke pri lodenici Tatran bude v sobotu rímska loď predstavená verejnosti. Záujemcovia budú mať tak príležitosť obzrieť si Danuvinu Alacris zblízka, spoznať jej príbeh a nazrieť do života Rimanov na našom území. Zo Slovenska si to loď namieri ďalej do Maďarska. Jeden z hlavných cieľov projektu Living Danube Limes je nominácia celého dunajského limesu (riečna hranica Rímskej ríše) ako miesta svetového dedičstva UNESCO.

„Som presvedčená, že práve takéto projekty majú veľký význam pre to, aby sme my, Európania, nehľadali to, v čom sa navzájom líšime, ale dívali sa na to, čo nás spája, čo máme spoločné,“ dodala vicepremiérka Remišová.

V rámci programov nadnárodnej spolupráce spravuje ministerstvo investícií dva programy Interreg – Program Stredná Európa a Dunajský nadnárodný program. Do týchto dvoch programov je zapojených 169 partnerov zo Slovenska – od univerzít a výskumných inštitúcií, cez samosprávy až po mimovládne organizácie. Pre nové programové obdobie 2021 – 2027 budú mať programy spolu rozpočet takmer 550 miliónov eur.

Zaujímavosti o rímskej veslici Danuvina Alacris

Je to verná replika rímskeho vojenského hliadkovacieho člna. Výstavba lode sa začala 25. apríla 2021.

Dĺžka: 18 m

Šírka: 2,8 m

Výška stožiaru: 7,2 m

Celková hmotnosť: 6 000 kg

Priemerná rýchlosť: 6-9 km/h

Veslovaciu posádku tvorí 20 ľudí.

Na výstavbu lode bol použitý dub (dosky, kormidlo), smrek (stožiar, dvor, veslá), topoľ (štíty). Stromy boli zoťaté v Nemecku v roku 2020.

Štátny tajomník MIRRI SR Dušan Velič : Pomáhame mestám a obciam bojovať s tropickými horúčavami a následkami zmeny klímy – do verejnej zelene ide 60 miliónov eur

Slovensko čelí rekordným horúčavám a suchu. Tieto negatívne dopady zmeny klímy môže účinne zmierniť viac zelene v mestách a obciach. Práve do tejto oblasti ide takmer 60 miliónov eur z dvoch výziev Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorý riadi Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR).

„Vlny tropických horúčav a dlhotrvajúceho sucha sužujú Slovensko každým rokom čoraz viac. Cítiť to najmä v zastavaných oblastiach, kde je málo zelene, ale o to viac betónu a asfaltu. Klimatická zmena je tu a jej dôsledky pociťujeme všetci, a preto musíme hľadať riešenia, ako sa tejto novej situácii prispôsobiť. Ľudia v mestách a obciach potrebujú oveľa viac zelených oáz, kde nájdu osvieženie, a ktoré ochladia vzduch, udržia viac vlahy a prečistia ovzdušie. Preto pomáhame zelenej premene našich miest a obcí a na podporu verejnej zelene a na klimatické opatrenia sme z regionálneho programu IROP vyhlásili už dve výzvy. Vďaka nim podporíme desiatky užitočných zelených projektov po celom Slovensku,“ vyhlásil Dušan Velič, štátny tajomník ministerstva investícií a regionálneho rozvoja.

„Prvú vlaňajšiu výzvu sme pre obrovský záujem navýšili z pôvodných 19 miliónov až na viac ako 46 miliónov eur. Vďaka tomu sme mohli podporiť 76 aktuálne zazmluvnených zelených projektov v mestách a obciach. Rovnako veľký záujem bol aj o druhú výzvu za viac ako 13 miliónov eur, do ktorej sme dostali 144 žiadostí o podporu a tie vyhodnocujeme,“ doplnil Velič.

Šancu uspieť vo výzvach mali väčšie i menšie projekty, od revitalizácie verejných parkov a výsadby nových stromov, až po zeleň vo vnútroblokoch sídlisk, budovanie komunitných záhrad alebo zelených striech. Podpora je určená tiež na opatrenia na zníženie hluku, budovanie jazierok a revitalizáciu malých vodných tokov, ale aj na zberné systémy odpadovej a dažďovej vody.

Projekty mohli predkladať obce a mestá, kraje, organizácie štátnej správy, vysoké školy, mimovládne organizácie, taktiež spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Národná diaľničná spoločnosť a Slovenská správa ciest.

Výrazné sucho v súčasnosti postihlo už viac ako polovicu Slovenska, viaceré obce začali šetriť pitnou vodou a vedci dlhodobo varujú, že prejavy klimatickej krízy sa budú ešte zhoršovať. Podľa klimatológov SHMÚ sa na Slovensku zvyšuje priemerná ročná teplota približne dvakrát tak rýchlo ako na globálnej úrovni. Od polovice minulého storočia sa zvýšila približne o 2 °C.

Pritom stromy v mestách dokážu znižovať teplotu ovzdušia o 2 až 8 °C a tlmiť tzv. efekt mestského tepelného ostrova. Veľké stromy dokážu absorbovať až 150 kg CO2 za rok a pomáhajú tak zmierňovať dopady klimatických zmien. V mestách s vysokou mierou znečistenia tak výrazne prispievajú k lepšej kvalite ovzdušia.

„Aj, na prvý pohľad, drobné opatrenie, ako je výmena betónovej plochy za zelený trávnik, má veľký dopad na kvalitu mikroklímy. Ľudia musia nájsť v mestách viac priestorov pre zdravý odpočinok a osvieženie, a to najmä v takýchto horúcich dňoch. Preto v zelených riešeniach, výsadbe zelene a ďalších klimatických opatreniach budeme pokračovať aj z nových eurofondov. Celkovo sú na cieľ  Zelenšie Slovensko určené viac ako 4 miliardy eur. Slovensko musí využiť túto príležitosť. Robíme to pre nás, ale najmä pre budúce generácie,“ dodal štátny tajomník Velič.

————-

V prvej vyhodnotenej zelenej výzve z IROP získala podporu napríklad aj obnova mestského parku Sihoť v Nitre. Revitalizácia obľúbeného miesta oddychu, 20-hektárovej zelenej oázy mesta získala z eurofondov viac ako 5,75 milióna eur. Vyše 364 000 eur zas prinesie viac zelene do areálu Žilinskej univerzity. Medzi 76 projektmi, na ktoré sú aktuálne už uzatvorené aj zmluvy o finančnej podpore, je napríklad aj zelená strecha Miestneho úradu Košice – Šaca. Za viac ako 255 000 eur získa obyčajná strecha viacero funkcií, okrem izolácie zlepší aj mikroklímu a doplní chýbajúcu zeleň na centrálnom námestí Šace.

Vicepremiérka Remišová: Na podporu boja proti hoaxom a dezinformáciám vyhlasujeme novú výzvu za 200 000 eur

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo novú výzvu vo výške 200 000 eur, ktorou podporí boj proti dezinformáciám, hoaxom a zlepšovanie mediálnych a digitálnych zručností. Výzva nadväzuje na úspešnú vlaňajšiu výzvu, z ktorej získalo podporu sedem zaujímavých projektov na podporu kritického myslenia určených pre žiakov, učiteľov aj širokú verejnosť.

„Denno-denne sme vystavení dezinformáciám, hoaxom a klamstvám nepriateľskej propagandy, ktorých cieľom je manipulovať verejnú mienku a vnášať do spoločnosti chaos. O tom, aké to môže mať vážne dopady, sme sa presvedčili počas pandémie a presviedčame sa o tom tiež v čase ruskej vojenskej agresie namierenej proti nášmu susedovi, Ukrajine. Preto dlhodobo podporujeme iniciatívy a projekty, ktoré podporujú kritické myslenie, zvyšujú digitálnu gramotnosť a pomáhajú ľuďom orientovať sa v záplave klamstiev a účelových manipulácií, ktoré sa šíria najmä v online priestore. Vyhlasujeme už druhú výzvu na boj proti dezinformáciám a hoaxom, ktorej cieľom je podporiť kvalitné projekty pre školy, učiteľov aj zamestnancov štátnej správy,“ povedala vicepremiérka Remišová.

Výzva vo výške 200 000 eur je určená na vzdelávanie a osvetové aktivity, kampane, ale aj na rozvoj kvalitnej žurnalistiky. O podporu sa môže uchádzať neziskový sektor, školy, univerzity, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcami a vyššími územnými celkami, ale aj podnikatelia či verejné výskumné inštitúcie.

Aktivity musia byť orientované na žiakov, študentov, učiteľov, zamestnancov verejnej správy alebo širokú verejnosť. Zamerané majú byť na zvyšovanie povedomia o dezinformačných kampaniach, vytváranie kreatívnych reakcií na hoaxy, podporu kritického myslenia, zvyšovanie mediálnej gramotnosti a pod.

Zapojiť sa do výzvy a poslať žiadosť o poskytnutie dotácie je možné do 21. augusta 2022.

Viac informácií o samotnej výzve nájdete na: https://challenge.gov.sk/vyzva-na-predkladanie-ziadosti-oposkytnutie-dotacie-voblasti-prevencie-a-boja-proti-dezinformaciam-a-nepravdivym-spravam-na-internete/

V poradí druhá výzva zameraná na boj proti dezinformáciám nadväzuje na úspešnú minuloročnú výzvu, v rámci ktorej MIRRI SR podporilo sedem projektov v hodnote 120 000 eur. Medzi podporené organizácie patrili  Divadlo Jána Palárika z Trnavy, Združenie Art Aktivista, Príbehy 20. storočia, Zmudri, Európsky inštitút (ovce.sk), Zafirah a TACHLES. Tie sa žiakom a študentom škôl aj verejnosti prihovorili formou krátkych filmov, rozprávky, vlogov, príručky kritického myslenia či divadelného predstavenia.

Viac informácií o podporených projektoch nájdete na:  https://www.mirri.gov.sk/aktuality/digitalna-agenda/vicepremierka-remisova-podporime-7-projektov-ktore-prispeju-k-boju-s-dezinformaciami/

Vicepremiérka Remišová: V čase celosvetovej inflácie podávame pomocnú ruku samosprávam – eurofondové projekty budú môcť byť navýšené v dôsledku nárastu cien stavebných materiálov

Oddnes môžu samosprávy podávať Integrovanému regionálnemu operačnému programu žiadosti o navýšenie financií pre svoje projekty

Dobrá správa pre samosprávy, ktoré majú rozbehnuté eurofondové projekty. Vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová predstavila riešenie, ktoré samosprávam pomôže vyrovnať nárast cien stavebných materiálov. V rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) sa tak môže zachrániť až okolo 625 ohrozených projektov.

„Inflácia a prudký nárast cien, to nie je len slovenský, ale celosvetový problém. Výrazne sa rast cien prejavil na stavebných materiáloch a to dopadá na časť eurofondových projektov, ktorým pôvodne schválený balík podpory nestačí a hrozilo, že budú zastavené, prípadne dodávatelia odstúpia. Mnoho problémov samospráv je, žiaľ, spôsobených aj tým, že si v zmluvách s dodávateľmi často neošetrili zmenu cien stavebných materiálov, čím by eliminovali dopady navyšovania cien. My im podávame pomocnú ruku. V parlamente sme presadili zmenu zákona, aby bolo možné z eurofondov dofinancovať zvýšenie cien stavebných materiálov, a teraz spúšťame schému pomoci pre projekty z regionálneho programu IROP, ktorý spadá pod naše ministerstvo investícií,“ povedala Remišová.

Základnú metodiku, ktorá mala riešiť nárast cien stavebných materiálov, vydalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR v polovici júla. Analýza ministerstva dopravy pokrýva 17 komodít. „Pre projekty programu IROP však dopĺňame desiatky ďalších položiek, ktorých sa v regionálnom programe skokový nárast cien dotýka,“ upozornila Remišová. Ide o základné položky ako tehly, vnútorné omietky, zatepľovacie systémy, strešné materiály, elektroinštalácia, optické káble a mnohé ďalšie. Nárast cien v rámci IROP sa týka najmä projektov rekonštrukcií škôl, škôlok, budovania cyklotrás a opráv ciest, ale aj  budovania centier zdravotnej starostlivosti či výsadby verejnej zelene v mestách. Celkovo ide o približne 625 projektov v pôvodnej výške oprávnených výdavkov 585 miliónov eur. „Prichádzame s konkrétnym riešením, ako tieto projekty zachrániť a vďaka dofinancovaniu ich dotiahnuť včas do úspešného konca. Oddnes môžu samosprávy na program IROP podávať žiadosti o navýšenie podpory v dôsledku nárastu cien stavebných materiálov,“  povedala Remišová.

Navýšenie príspevku môžu získať projekty z výziev, ktorých hodnotiace kolá boli uzavreté medzi 12. marcom 2020 a 30. aprílom 2022 – teda v čase, keď žiadatelia pri svojich projektoch ešte nerátali so skokovým rastom cien stavebných materiálov.

„Chcem ubezpečiť samosprávy, že stojíme pri nich a robíme všetko preto, aby sme im pomohli projekty, ktoré ľudia v regiónoch veľmi potrebujú, úspešne zrealizovať. Eurofondy sú síce veľmi technickou témou, ale túto konkrétnu pomoc pocítia ľudia priamo vo svojom najbližšom okolí. Či už to bude zrekonštruovaná škôlka alebo škola, kde chodia ich deti, nové cesty, po ktorých dennodenne chodia do práce, či zdravotné zariadenia alebo zariadenia sociálnej starostlivosti. Robíme všetko pre to, aby eurofondy boli využívané zmysluplne, transparetne a pre ľudí,“  zdôraznila Remišová.

Vicepremiérka tiež zdôraznila, že operačný program IROP, ktorý spadá pod jej ministerstvo, už koncom júna splnil plán čerpania pre tento rok a tretí rok po sebe tak z regionálneho programu neprepadne ani euro. „Je to veľký rozdiel oproti predchádzajúcim vládam, kedy len v tomto jedinom programe Slovensko prišlo o takmer 40 miliónov eur, ktoré muselo pre neschopnosť predchádzajúcej  garnitúry vracať do Bruselu. Navyše, v roku 2021 mal operačný program IROP najvyššie čerpanie vôbec od roku 2014, čo oceňujú aj samosprávy,“ dodala Remišová.

Metodiku IROP pre poskytnutie dodatočného príspevku nájdete tu:

https://www.mirri.gov.sk/mpsr/irop-programove-obdobie-2014-2020/programove-dokumenty-irop/metodicke-usmernenia-ro-pre-irop/usmernenie-ro-pre-irop-c-15/

Vicepremiérka Remišová: Zavádzame novinku – už teraz financujeme prípravu projektov, ktoré pôjdu z nových eurofondov

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlásilo dve výzvy z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Prvá výzva podporí rozvoj kvalitného zdravotníctva založeného na najmodernejších štandardoch, vede a výskume, druhá zasa pomôže zlepšiť podmienky pre ochranu a starostlivosť o prírodné bohatstvo našich národných parkov.

„Náš zdravotnícky systém dnes zaostáva v kvalite za vyspelými európskymi krajinami. Uvedomujeme si tento investičný dlh a od nástupu do vlády je našou prioritou zmeniť to, aby ľudia vo všetkých regiónoch mali prístup k najmodernejším liečebným metódam založeným na najnovších vedeckých poznatkoch. Čas na zmenu je tu a teraz a my túto príležitosť využijeme,“ povedala vicepremiérka Veronika Remišová.

V prvej výzve sa z Integrovaného regionálneho operačného programu rozdelí 8 miliónov eur. Adresátom výzvy je Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR), ktoré môže eurofondy využiť na obstaranie potrebnej projektovej dokumentácie pre prípravu vybudovania nových nemocníc. Môže ísť napríklad o dokumentáciu pre vydanie stavebného povolenia či na obstaranie realizačného projektu a mnohé ďalšie nevyhnutné dokumenty potrebné pre veľký investičný zámer. Minimálna a maximálna výška príspevku, o ktorý môže MZ SR z výzvy žiadať, nie je stanovená.

Vláda schválila plán výstavby dvoch nových nemocníc – na bratislavských Rázsochách a v Martine.

„Na Slovensku potrebujeme špičkových lekárov a zdravotníkov, ktorí budú môcť pacientom poskytnúť najmodernejšiu a najkvalitnejšiu liečbu a starostlivosť. Musíme im vytvoriť adekvátne podmienky na vzdelávanie a prístup k najmodernejším medicínskym technológiám a postupom. Medicínsky výskum je oblasť, v ktorej môže mať Slovensko veľkú perspektívu, a preto podporujeme prípravu vybudovania nových špičkových zariadení,“ uviedla ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Remišová.

Súčasne MIRRI SR vyhlásilo aj ďalšiu výzvu, a to na zlepšenie podmienok pre ochranu a starostlivosť o prírodné bohatstvo našich národných parkov. Z eurofondov sa taktiež skvalitnia služby pre návštevníkov, napríklad budovaním a modernizáciou turistických a vzdelávacích centier či informačných systémov. Výzva vo výške 7 miliónov eur na prípravu kvalitných projektov je určená pre správy národných parkov i pre Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR).

„Vďaka reforme národných parkov, ktorú som od začiatku presadzovala, sa od apríla prvé národné parky stali samostatnými právnymi subjektmi. Zjednodušenie správy parkov a ich efektívny manažment je však iba prvým krokom reformy. Potrebné sú aj investície do ich infraštruktúry. Práve na prípravu takých projektov, ako sú informačné centrá, cyklotrasy, záchytné parkoviská či turistické chodníky, pôjdu eurofondy z našej najnovšej výzvy,“ povedala vicepremiérka Remišová.

Správy národných parkov a MŽP SR môžu eurofondy z výzvy získať napríklad na dokumentáciu potrebnú na územné plánovanie, pre vydanie stavebného povolenia, ale aj na obstaranie regulačných plánov, územných štúdií a dokumentov pre realizačné projekty. Môže ísť o rôzne typy štúdií – technické, geologické, dopravné či krajinné a o mnohé ďalšie nevyhnutné dokumenty.

Vicepremiérka Remišová v Bruseli slávnostne podpísala schválenie novej Partnerskej dohody: Takmer 13 miliárd eur z nových eurofondov pomôže pri rozvoji Slovenska a riešení problémov, ktoré ľudí trápia

Vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová dnes v Bruseli slávnostne podpísala schválenie novej Partnerskej dohody. Ide o kľúčový dokument, ktorý určuje, ako sa budú čerpať eurofondy v novom programovom období. Spolu s vicepremiérkou Remišovou pod dokument svoj podpis symbolicky pridali členovia Európskej komisie Elisa Ferreira a Nicolas Schmit.

„Partnerská dohoda bola pripravená v náročnom období, ktoré poznačila najskôr pandémia COVID-19 a neskôr aj bezprecedentná vojenská agresia Ruska voči Ukrajine. Výsledný dokument tak odzrkadľuje tieto náročné výzvy, ale aj zložité premeny, ktorými Slovensko ako krajina a naša spoločnosť prechádzajú. Partnerská dohoda je kombináciou odvahy a ambicióznosti v najťažších časoch v celej histórii samostatnosti Slovenska. Som nesmierne vďačná, že vďaka profesionalite a nasadeniu celého ministerstva sme úspešní a máme pripravený veľmi dobrý strategický investičný plán.  A to aj napriek tomu, že vzhľadom na ruskú agresiu na Ukrajine prešla Partnerská dohoda ešte zásadnou aktualizáciou, aby zohľadnila nové geopolitické hrozby a požiadavky na strategickú energetickú bezpečnosť Slovenska,“ uviedla vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Partnerskú dohodu symbolicky podpísala v pondelok po stretnutí s komisárkou zodpovednou za politiku súdržnosti a reformy Elisou Ferreirou a komisárom pre pracovné miesta a sociálne práva  Nicolasom Schmitom.

Remišová poďakovala Európskej komisii za profesionálnu spoluprácu a veľmi dobrú komunikáciu so Slovenskou republikou s tým, že Partnerská dohoda je pripravená na mimoriadne vysokej úrovni, zohľadňuje všetky výzvy a vytvára priestor na premenu Slovenska na modernú, zelenú a inovatívnu krajinu. Zároveň zdôraznila participatívny prístup pri jej príprave. „Do prípravy Partnerskej dohody sme zapojili stovky aktérov – od ministerstiev, úradov, samospráv, zamestnávateľov a akademickej obce, až po mimovládne organizácie a verejnosť.  Je to výsledok bezprecedentnej celospoločenskej diskusie a konsenzu, ktorý je najmä v dnešnej polarizovanej spoločnosti mimoriadne potrebný.”

Vicepremiérka informovala, že najväčšia časť investícií bude smerovať na zelené a klimatické ciele, vrátane zvýšenia energetickej bezpečnosti Slovenska. „Agresia Ruska proti Ukrajine nám všetkým ukázala, že už sa nemôžeme spoliehať na doterajšie zdroje energie. Slovensko musí nutne hľadať spôsoby, ako zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť a nezávislosť, ale aj ako sa vyrovnať s dopadmi klimatickej zmeny,” zdôraznila Remišová.

Dôležitá časť zdrojov bude ďalej smerovať na vedu, výskum, podporu inovácií, keďže len inovácie zabezpečia kvalitnejšie pracovné miesta a lepšie platy pre ľudí na Slovensku. Vicepremiérka zdôraznila, že investície z nových eurofondov pokryjú tiež obrovské investičné dlhy z minulosti, ako sú napríklad vodovody či budovanie kanalizácií.

Druhý najvyšší objem investícii pôjde do sociálnej oblasti a na vzdelávanie, ktoré je kľúčom k úspechu Slovenska. Takisto sa mení aj prístup k riešeniu problémov marginalizovaných komunít, pri ktorých sa na rozdiel od minulosti investície sústredia na integrované projekty, ktoré by mali priniesť viditeľné a konkrétne výsledky.

Ministerka  Remišová vyzdvihla, že Partnerská dohoda je zároveň  veľkou  reformou v riadení eurofondov. „Namiesto opakovania  starých chýb z predchádzajúcich období prichádzame s revolučnou zmenou.  Jeden program a jedny pravidlá prinesú lepší manažment, zrýchlenie procesu čerpania eurofondov a transparentnosť. Vďaka zásadnej reforme sa celý systém sprehľadní, zjednoduší a zrýchli tak, aby sa peniaze dostali čím skôr do regiónov, tam kde ich ľudia najviac potrebujú,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Dokument je zverejnený na:

https://www.mirri.gov.sk/sekcie/cko/politika-sudrznosti-eu/dokumenty/partnerska-dohoda-sr/

https://www.eurofondy.gov.sk/wp-content/uploads/2022/07/220713_SK_Partnersk%C3%A1-dohoda-SR_21_27_do-SFC.pdf

Slovensko dostane na obdobie 2021 – 2027 12,8 miliardy eur, aby investične podporilo hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

Dnešná partnerská dohoda s Komisiou pomôže Slovensku plniť kľúčové priority EÚ, a tak dosiahnuť zelenú a digitálnu transformáciu a sociálnu spravodlivosť.

Zelená transformácia a nižšia energetická závislosť

Slovensko získa z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu 4,2 miliardy eur, ktoré mu umožnia plniť klimatické ciele a znížiť svoju energetickú závislosť od Ruska. Vďaka nim Slovensko zvýši svoj podiel obnoviteľných zdrojov energie a zároveň zníži celkovú spotrebu energie a emisie skleníkových plynov z verejných budov.

Významné investície pôjdu aj do rekonštrukcie a modernizácie železničnej siete.

459 miliónov eur z Fondu na spravodlivú transformáciu (FST) sa využije na zmiernenie sociálno-ekonomických nákladov energetickej transformácie, a to tak, že sa podporí vytváranie nových pracovných miest, odborná príprava a investície do ekologických technológií, ako aj zatraktívňovanie zasiahnutých regiónov pre mladých ľudí.

Podpora digitálnej transformácie a hospodárskej konkurencieschopnosti

Ďalších 1,9 miliardy eur sa vyčlení na podporu digitalizácie, posilnenie výskumných a inovačných kapacít a zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Osobitný dôraz sa kladie aj na posilnenie spolupráce medzi akademickým, súkromným a podnikateľským sektorom.

Pracovné miesta budúcnosti: digitálne priateľský trh práce otvorený pre všetkých

Vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv podporí 3,2 miliardy eur z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+). Približne 680 miliónov eur bude tvoriť investície na zlepšenie životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Takisto budú predstavovať príspevok na inkluzívne vzdelávanie a sociálne služby vo všetkých komunitách.

Ďalších 203 miliónov eur je určených na pomoc pracovníkom, aby mohli prehlbovať svoje vedomosti i preškoliť sa, a teda sa vedeli lepšie orientovať podľa meniacich sa potrieb dnešného trhu práce.

Partnerská dohoda bude zameraná aj na deti a mladých ľudí: 280 miliónov eur sa využije na realizáciu záruky pre mladých ľudí a 318 miliónov eur podporí Európsku záruku pre deti.

Odvetvie udržateľnej akvakultúry

Slovensko získa 15 miliónov eur z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF), ktoré mu umožnia vybudovať odolné, udržateľné a dekarbonizované odvetvie akvakultúry v súlade so strategickými usmerneniami EÚ pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 – 2030. Zároveň môže zrýchliť digitálnu transformáciu odvetvia vrátane zberu údajov a kontrolných činností zameraných na zlepšenie vysledovateľnosti produktov akvakultúry.

Vyjadrenia členov kolégia:

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v tejto súvislosti uviedla: „Dohoda o partnerstve umožňuje Slovensku riešiť najvážnejšie problémy vrátane potreby znížiť závislosť od ruských fosílnych palív, vymaniť sa z krízy spôsobenej pandémiou a vyrovnať vnútorné regionálne rozdiely. Blahoželám, Slovensko, a teším sa na dokončenie tohto programu, aby sme v rámci politiky súdržnosti mohli začať s novými investíciami do konkurencieschopnosti, ochrany životného prostredia a spravodlivosti vašej krajiny.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit doplnil: „Vítam túto slovenskú iniciatívu, ktorá chce dosiahnuť, aby pracovníci získali tie správne zručnosti, aby sa rozvíjali sociálne služby a aby sa zlepšili životné podmienky ľudí v núdzi, predovšetkým marginalizovaných rómskych komunít. Takisto ma mimoriadne teší, že partnerská dohoda otvára príležitosti pre novú generáciu programov zameraných na investície pre deti a mladých ľudí v súlade s Európskou zárukou pre deti a zárukou pre mladých ľudí.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Táto dohoda o partnerstve podporí Slovensko v prechode na ekologickejšie, obehovejšie a environmentálne uvedomelejšie obchodné postupy, ktoré mu pomôžu vybudovať digitalizovanejšie a udržateľnejšie hospodárstvo. Zároveň prispeje k rozvoju odolného, udržateľného, inovatívneho a nízkouhlíkového odvetvia akvakultúry na Slovensku, ako aj k posilneniu jeho digitálnej transformácie.“

Súvislosti 

Dohoda o partnerstve sa vzťahuje na fondy politiky súdržnosti (EFRR; ESF+, Kohézny fond) vrátane fondov FST a ENRAF a pripravuje pôdu pre implementáciu týchto investícií v praxi.

Zahŕňa 2 národné programy a 11 programov INTERREG (týkajúcich sa územnej spolupráce). Takisto sa v nej stanovuje oprávnenosť a vykonávanie FST v oblastiach, ktoré najviac postihuje klimatická transformácia.

V tejto partnerskej dohode sa zároveň prejavuje silný záväzok Slovenska ku koordinovanému využívaniu fondov politiky súdržnosti a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnostii.

V rámci politiky súdržnosti pripravuje každý členský štát v spolupráci s Komisiou partnerskú dohodu, ktorá slúži ako strategický dokument na programovanie investícií z fondov politiky súdržnosti a ENRAF v priebehu viacročného finančného rámca. Zameriava sa na priority EÚ, stanovuje stratégiu a investičné priority, ktoré si určí každý členský štát. Dohoda obsahuje zoznam národných a regionálnych programov, ktoré sa majú vykonať v praxi, vrátane orientačnej ročnej výšky pridelených finančných prostriedkov na každý program.

Partnerská dohoda na roky 2021 – 2027 so Slovenskom je šestnásta v poradí a nasleduje po dohodách uzavretých s Gréckom, Nemeckom, Rakúskom, Českom,  Litvou, Fínskom, Dánskom, Francúzskom, Švédskom, Holandskom, Poľskom, Bulharskom, Cyprom, Portugalskom a Estónskom.

Environmentálny fond zverejňuje Podmienky špecifikácie podpory formou úveru pre obce a vyššie územné celky

Vážení žiadatelia,

Environmentálny fond zverejňuje Podmienky špecifikácie podpory formou úveru pre obce a vyššie územné celky.

Forma špecifikácie: otvorená

Špecifikáciu nájdete na tomto linku: https://envirofond.sk/wp-content/uploads/2022/08/Podmienky-specifikacie-podpory-formou-uveru-pre-obce-a-vyssie-uzemne-celky.pdf

Európsku komisiu žiadame o dodatočné zdroje na riešenie utečeneckej krízy

Krajiny, ktoré sú v prvej línii migračnej vlny z Ukrajiny, potrebujú väčšiu podporu a funkčné nástroje na riešenie tejto krízovej situácie. Slovensko a ďalších deväť členských štátov EÚ sa obrátili so žiadosťou na Európsku komisiu o dodatočnú rozpočtovú flexibilitu pri využívaní eurofondov na riešenie migračnej krízy. „Naše krajiny už prichýlili viac ako 5,3 milióna ľudí z Ukrajiny. Polovica z nich sú deti,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku adresovanému šiestim eurokomisárom. 

 „Utečenecká kríza vyvolaná barbarským útokom Ruska na Ukrajinu nemá rovnaký dopad na všetky krajiny Európskej únie. Tie štáty, ktoré migračná vlna zasiahla najviac, potrebujú od EÚ oveľa väčšiu podporu. Od Európskej komisie preto požadujeme väčšiu flexibilitu pri využívaní eurofondov na najbližšie roky, ale tiež špeciálne finančné zdroje nad rámec eurofondov,“ zdôraznila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Od vypuknutia vojny na Slovensko prišlo vyše 380 000 utečencov z Ukrajiny. Celkovo pred vojnou utieklo už viac ako 5 miliónov Ukrajincov.

Podpora nad rámec eurofondov by znamenala, že Slovensko a ďalších 9 krajín by dostali finančnú injekciu napríklad z Rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR), Nástroja flexibility či z rezervy rozpočtu EÚ.

„Politika súdržnosti (pozn. – eurofondy) v minulosti pomohla zvládnuť viaceré hospodárske krízy, no nemôže byť jediným ani hlavným nástrojom riešenia kríz členských krajín, pretože by to ohrozilo dosiahnutie dlhodobých cieľov politiky súdržnosti. Preto vyzývame Komisiu, aby pripravila ďalšie návrhy na posilnenie pomoci EÚ pre utečencov a ľudí, ktorí utečencom poskytujú útočisko,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.

Krajiny vyzvali EK, aby prišla s návrhmi na poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov aj nad rámec politiky súdržnosti. V stanovisku argumentujú napríklad aj bezprecedentným rastom cien energií a stavebných materiálov až o viac ako 
50 %.

„Jedným z dopadov vojny je tiež narušenie dodávateľských reťazcov a výrazné zvýšenie cien stavebných materiálov, najmä ocele a dreva. Keďže veľa Ukrajincov sa rozhodlo z Európskej únie vrátiť domov a bojovať za svoju vlasť, jedným z dôsledkov vojny je tiež nedostatok pracovnej sily, ktorý negatívne ovplyvňuje najmä sektor stavebníctva a dopravy,“ zdôrazňujú predstavitelia vlád.

Pod výzvu Európskej komisii sa podpísalo 15 zástupcov najviac postihnutých krajín – Slovenska, Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Rumunska. Medzi signatármi sú najmä ministri financií a regionálneho rozvoja. Za Slovensko výzvu podpísali ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová a minister financií Igor Matovič.Krajiny, ktoré sú v prvej línii migračnej vlny z Ukrajiny, potrebujú väčšiu podporu a funkčné nástroje na riešenie tejto krízovej situácie. Slovensko a ďalších deväť členských štátov EÚ sa obrátili so žiadosťou na Európsku komisiu o dodatočnú rozpočtovú flexibilitu pri využívaní eurofondov na riešenie migračnej krízy. „Naše krajiny už prichýlili viac ako 5,3 milióna ľudí z Ukrajiny. Polovica z nich sú deti,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku adresovanému šiestim eurokomisárom.

 „Utečenecká kríza vyvolaná barbarským útokom Ruska na Ukrajinu nemá rovnaký dopad na všetky krajiny Európskej únie. Tie štáty, ktoré migračná vlna zasiahla najviac, potrebujú od EÚ oveľa väčšiu podporu. Od Európskej komisie preto požadujeme väčšiu flexibilitu pri využívaní eurofondov na najbližšie roky, ale tiež špeciálne finančné zdroje nad rámec eurofondov,“ zdôraznila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Od vypuknutia vojny na Slovensko prišlo vyše 380 000 utečencov z Ukrajiny. Celkovo pred vojnou utieklo už viac ako 5 miliónov Ukrajincov.

Podpora nad rámec eurofondov by znamenala, že Slovensko a ďalších 9 krajín by dostali finančnú injekciu napríklad z Rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR), Nástroja flexibility či z rezervy rozpočtu EÚ.

„Politika súdržnosti (pozn. – eurofondy) v minulosti pomohla zvládnuť viaceré hospodárske krízy, no nemôže byť jediným ani hlavným nástrojom riešenia kríz členských krajín, pretože by to ohrozilo dosiahnutie dlhodobých cieľov politiky súdržnosti. Preto vyzývame Komisiu, aby pripravila ďalšie návrhy na posilnenie pomoci EÚ pre utečencov a ľudí, ktorí utečencom poskytujú útočisko,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.

Krajiny vyzvali EK, aby prišla s návrhmi na poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov aj nad rámec politiky súdržnosti. V stanovisku argumentujú napríklad aj bezprecedentným rastom cien energií a stavebných materiálov až o viac ako 
50 %.

„Jedným z dopadov vojny je tiež narušenie dodávateľských reťazcov a výrazné zvýšenie cien stavebných materiálov, najmä ocele a dreva. Keďže veľa Ukrajincov sa rozhodlo z Európskej únie vrátiť domov a bojovať za svoju vlasť, jedným z dôsledkov vojny je tiež nedostatok pracovnej sily, ktorý negatívne ovplyvňuje najmä sektor stavebníctva a dopravy,“ zdôrazňujú predstavitelia vlád.

Pod výzvu Európskej komisii sa podpísalo 15 zástupcov najviac postihnutých krajín – Slovenska, Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Rumunska. Medzi signatármi sú najmä ministri financií a regionálneho rozvoja. Za Slovensko výzvu podpísali ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová a minister financií Igor Matovič.

Nový cyklomost cez rieku Moravu otvoria 7. mája, spustili registráciu na cyklojazdy

Krajiny, ktoré sú v prvej línii migračnej vlny z Ukrajiny, potrebujú väčšiu podporu a funkčné nástroje na riešenie tejto krízovej situácie. Slovensko a ďalších deväť členských štátov EÚ sa obrátili so žiadosťou na Európsku komisiu o dodatočnú rozpočtovú flexibilitu pri využívaní eurofondov na riešenie migračnej krízy. „Naše krajiny už prichýlili viac ako 5,3 milióna ľudí z Ukrajiny. Polovica z nich sú deti,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku adresovanému šiestim eurokomisárom. 

 „Utečenecká kríza vyvolaná barbarským útokom Ruska na Ukrajinu nemá rovnaký dopad na všetky krajiny Európskej únie. Tie štáty, ktoré migračná vlna zasiahla najviac, potrebujú od EÚ oveľa väčšiu podporu. Od Európskej komisie preto požadujeme väčšiu flexibilitu pri využívaní eurofondov na najbližšie roky, ale tiež špeciálne finančné zdroje nad rámec eurofondov,“ zdôraznila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Od vypuknutia vojny na Slovensko prišlo vyše 380 000 utečencov z Ukrajiny. Celkovo pred vojnou utieklo už viac ako 5 miliónov Ukrajincov.

Podpora nad rámec eurofondov by znamenala, že Slovensko a ďalších 9 krajín by dostali finančnú injekciu napríklad z Rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR), Nástroja flexibility či z rezervy rozpočtu EÚ.

„Politika súdržnosti (pozn. – eurofondy) v minulosti pomohla zvládnuť viaceré hospodárske krízy, no nemôže byť jediným ani hlavným nástrojom riešenia kríz členských krajín, pretože by to ohrozilo dosiahnutie dlhodobých cieľov politiky súdržnosti. Preto vyzývame Komisiu, aby pripravila ďalšie návrhy na posilnenie pomoci EÚ pre utečencov a ľudí, ktorí utečencom poskytujú útočisko,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.

Krajiny vyzvali EK, aby prišla s návrhmi na poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov aj nad rámec politiky súdržnosti. V stanovisku argumentujú napríklad aj bezprecedentným rastom cien energií a stavebných materiálov až o viac ako 
50 %.

„Jedným z dopadov vojny je tiež narušenie dodávateľských reťazcov a výrazné zvýšenie cien stavebných materiálov, najmä ocele a dreva. Keďže veľa Ukrajincov sa rozhodlo z Európskej únie vrátiť domov a bojovať za svoju vlasť, jedným z dôsledkov vojny je tiež nedostatok pracovnej sily, ktorý negatívne ovplyvňuje najmä sektor stavebníctva a dopravy,“ zdôrazňujú predstavitelia vlád.

Pod Nový cyklomost Vysomarch ponad rieku Moravu spájajúci obec Vysoká pri Morave a rakúsku obec Marchegg je dokončený. Ako informovala hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Lucia Forman, jeho slávnostné otvorenie je naplánované na sobotu 7. mája. Návštevníkov čaká sprievodný program a kraj už spustil aj registráciu na cyklojazdy.

Cyklojazdy štartujú z piatich miest (Bory Mall, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Stupava, Gajary) a všetky majú spoločnú cieľovú stanicu - cyklomost Vysomarch. Pre účastníkov cyklojazdy bude pripravené občerstvenie. „Všetkým cyklistom, ktorí majú záujem ísť k mostu na bicykli, odporúčame sa vopred zaregistrovať. Dôvodom je bezpečnosť a plynulosť jazdy," vysvetlila Forman s tým, že v prípade veľkého počtu cyklistov budú v čase od 11:00 do 14:00 na cyklotrase z Devínskej Novej Vsi k cyklomostu Vysomarch uprednostnení registrovaní účastníci.

Projekt podporuje ekologickú a udržateľnú mobilitu. Príchod zo slovenskej strany k cyklomostu bude preto možný iba na bicykloch, kolobežkách, odrážadlách či pešo. „Na podujatie sa dá prísť aj verejnou dopravou, ideálne vlakom do rakúskej stanice Marchegg," uviedla Forman s tým, že odtiaľ premáva kyvadlová autobusová doprava až k cyklomostu. „Prístup autom je zo slovenskej strany úplne vylúčený, parkovanie v obci Marchegg bude obmedzené a neodporúčame ho," upozornila.

S výstavbou cyklomosta VysoMarch začal BSK v apríli 2021. Projekt je financovaný z Programu cezhraničnej spolupráce INTERREG V-A Slovenská republika – Rakúsko. Celkové náklady predstavujú 5,12 mil. eur bez DPH, pričom BSK projekt financoval čiastkou viac ako 2 mil. eur. 

 „Utečenecká kríza vyvolaná barbarským útokom Ruska na Ukrajinu nemá rovnaký dopad na všetky krajiny Európskej únie. Tie štáty, ktoré migračná vlna zasiahla najviac, potrebujú od EÚ oveľa väčšiu podporu. Od Európskej komisie preto požadujeme väčšiu flexibilitu pri využívaní eurofondov na najbližšie roky, ale tiež špeciálne finančné zdroje nad rámec eurofondov,“ zdôraznila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Od vypuknutia vojny na Slovensko prišlo vyše 380 000 utečencov z Ukrajiny. Celkovo pred vojnou utieklo už viac ako 5 miliónov Ukrajincov.

Podpora nad rámec eurofondov by znamenala, že Slovensko a ďalších 9 krajín by dostali finančnú injekciu napríklad z Rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR), Nástroja flexibility či z rezervy rozpočtu EÚ.

„Politika súdržnosti (pozn. – eurofondy) v minulosti pomohla zvládnuť viaceré hospodárske krízy, no nemôže byť jediným ani hlavným nástrojom riešenia kríz členských krajín, pretože by to ohrozilo dosiahnutie dlhodobých cieľov politiky súdržnosti. Preto vyzývame Komisiu, aby pripravila ďalšie návrhy na posilnenie pomoci EÚ pre utečencov a ľudí, ktorí utečencom poskytujú útočisko,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.

Krajiny vyzvali EK, aby prišla s návrhmi na poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov aj nad rámec politiky súdržnosti. V stanovisku argumentujú napríklad aj bezprecedentným rastom cien energií a stavebných materiálov až o viac ako 
50 %.

„Jedným z dopadov vojny je tiež narušenie dodávateľských reťazcov a výrazné zvýšenie cien stavebných materiálov, najmä ocele a dreva. Keďže veľa Ukrajincov sa rozhodlo z Európskej únie vrátiť domov a bojovať za svoju vlasť, jedným z dôsledkov vojny je tiež nedostatok pracovnej sily, ktorý negatívne ovplyvňuje najmä sektor stavebníctva a dopravy,“ zdôrazňujú predstavitelia vlád.

Pod výzvu Európskej komisii sa podpísalo 15 zástupcov najviac postihnutých krajín – Slovenska, Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Rumunska. Medzi signatármi sú najmä ministri financií a regionálneho rozvoja. Za Slovensko výzvu podpísali ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová a minister financií Igor Matovič.

Moravská cyklomagistrála spojí Skalicu s Holíčom, kraj má v pláne aj ďalšie dva úseky

Trnavský samosprávny kraj začne v najbližšom období stavať 6,1 kilometra dlhý úsek Moravskej cyklomagistrály medzi Baťovým kanálom v Skalici a malou vodnou elektrárňou v Holíči. Pripravuje tiež výstavbu dvoch úsekov medzi Brodským a slovensko-rakúskou hranicou v celkovej dĺžke 8,1 kilometra. Ako informovala trnavská krajská samospráva v tlačovej správe, na tri projekty získala župa z eurofondov vyše dvoch miliónov eur. Moravská cyklomagistrála bude mať celkovo takmer 50 kilometrov, prispieť má k rozvoju cezhraničného turizmu.

„Naším cieľom je zvýšiť atraktivitu kultúrneho a prírodného dedičstva na Záhorí aj na opačnom brehu rieky Morava, teda na území našich partnerských regiónov v Českej republike a Rakúsku. S nimi spoločne pracujeme na rozvoji cestovného ruchu,“ povedal trnavský župan Jozef Viskupič. Kraj už vyhodnotil verejné obstarávanie na dodávateľa stavebných prác v hodnote 900-tisíc eur. Projekt je aktuálne pred podpisom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Na českej strane postavil projektový partner, ktorým je združenie Obce pro Baťův kanál, 4,2 kilometra dlhú cyklotrasu neďaleko hranice s Trnavským krajom na úseku Strážnice - Petrov.

Trnavský samosprávny kraj okrem úseku medzi Skalicou a Holíčom získal eurofondy aj na ďalšie dva úseky cyklotrás v rámci Moravskej cyklomagistrály. Ide o úsek od ochrannej hrádze rieky Morava po cyklolávku cez rieku Myjava, na ktorý nadviaže ďalšia cyklotrasa až po obec Brodské v celkovej dĺžke oboch úsekov 8,1 kilometra. Na výstavbu oboch úsekov získal kraj prostriedky z eurofondov vo výške takmer 1,2 milióna eur.

Župa má tiež rozpracované projekty na ďalšej cyklistickej tepne v Trnavskom kraji - Vážskej cyklomagistrále.

Zmena č. 8 vyzvania č. OPTP-P01-SC1-2016-11

Riadiaci orgán pre operačný program Technická pomoc informuje o zmene č. 8 vyzvania na projekty technickej pomoci č. (kód) OPTP-P01-SC1-2016-11 s názvom „Príprava nových kapacít pre EŠIF 1“zverejneného dňa 15. 12. 2016 na webovom sídle OP TP. Zmena je účinná od 03. 05. 2022.

Európski konzervatívci a reformisti v EP odišli z CoFoE

Skupina poslancov Európskeho parlamentu (EP) zastupujúcich frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) oznámila, že opúšťa Konferenciu o budúcnosti Európy (CoFoE), ktorá by sa mala slávnostne skončiť 9. mája v Štrasburgu. Informuje spravodajca TASR.

Skupina ECR koncom minulého týždňa, po skončení posledného plenárneho zasadnutia CoFoE, oznámila, že na znak protestu odišla z konferencie. V oficiálnom vyhlásení poslanci z ECR upozornili na údajné nedostatky konferencie ohľadne možnosti účasti, legitimity, transparentnosti pri formulovaní záverov a odporúčaní, ale aj vo finančnej oblasti. Podľa ich názoru sa CoFoE premenila na "politický nástroj v rukách európskych federalistov".

Podľa ECR organizátori CoFoE presadzovali presun právomocí Bruselu, čo sa prejavilo okrem iného aj "neobjektívnym výberom zástupcov občanov a odborníkov".

Poslanci ECR tvrdia, že došlo k skresleniu odporúčaní občanov v dôsledku dvojfázového charakteru konferencie, ako aj nerovnováhy medzi jej rôznymi zložkami. Kritizovali tiež príliš málo času na konanie konferencie a jej slabú medializáciu.

Poslanci v oznámení uviedli, že ECR pôvodne považovala konferenciu za príležitosť pre euroinštitúcie osloviť širšiu populáciu vrátane ľudí, ktoré sú proti zväčšovaniu právomocí Bruselu a sú viac naklonení idei bývalého Európskeho spoločenstva, ktoré ponechávalo širšie právomoci národným štátom. "Eurorealisti", ako sa označujú poslanci ECR, k tomu prispeli vlastnou kampaňou v rámci CoFoE vo viacerých európskych metropolách.

Podľa skupiny ECR konferencia nakoniec neslúžila ako platforma pre rôzne nápady do budúcnosti, ale ako manipulované cvičenie s občanmi.

"Pokračovaním našej účasti na konferencii by sme poslúžili legitimizácii záverov, ako keby išlo o skutočne demokratickú reflexiu budúcnosti Európy. To na tomto podujatí nebolo. Napriek tomu sa budeme aj naďalej zúčastňovať na diskusiách s občanmi a zaväzujeme sa zastupovať ich názory na reformu EÚ v našej každodennej práci v Európskom parlamente," uviedla skupina ECR vo svojom vyhlásení.

Podľa slov poľského europoslanca Zdzislawa Krasnodebského, ktorý bol pozorovateľom ECR vo Výkonnej rade CoFoE, sa konferencia ukázala byť v rozpore s tým, čím mala byť. "Malo ísť o rozsiahlu konzultáciu o tom, akým smerom by sa EÚ mala uberať v nasledujúcich rokoch – s voľnou diskusiou, v ktorej by sa mohli zvažovať rôzne vízie. Namiesto toho to bol len ďalší pokus niektorých politických rodín vytvoriť falošný dojem, že existuje konsenzus o budúcnosti Európy bez alternatívy k väčšej centralizácii a ďalšiemu obmedzeniu úlohy členských štátov," opísal situáciu Krasnodebski.

Upozornil, že poskytovanie čoraz väčšej moci na európsku úroveň by mohlo občanov namiesto priblíženia ešte viac vzdialiť od rozhodovacieho centra v Bruseli.

Európska únia je náš životný priestor, naša rozšírená vlasť

Európska únia (EÚ) je náš životný priestor, naša rozšírená vlasť. Predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) to uviedol pri príležitosti nedeľného 18. výročia vstupu Slovenskej republiky do EÚ.      

"Buďme hrdí na naše členstvo v EÚ. Rastieme a dospievame v ňom ako spoločnosť a naše slovo má v nej čoraz väčšiu váhu. Naďalej odovzdávajme naše skúsenosti so vstupom do Únie aj ďalším európskym národom, ktoré nemali to šťastie, čo my v pamätnom roku 2004," vyzval Heger na sociálnej sieti.  

Povzbudil k tomu, aby Slovensko pomohlo ďalším európskym národom posilniť ich demokratický právny systém, nasmerovalo ich na správne hodnoty a konanie vrátane ochrany národnostných menšín, ale aj ukázalo, ako bojovať proti korupcii a vyvarovať sa chýb, ktoré v tejto oblasti urobili bývalé vlády na Slovensku.

Členstvo v Únii podľa premiéra prináša všetky možnosti modernizovať krajinu míľovými krokmi. "Drvivá väčšina našich verejných domácich investícií pochádza z eurofondov a rovnako aj ochrana ľudských a politických práv je na úrovni vyspelého civilizovaného sveta. Môžeme voľne cestovať po Európe, pracovať, podnikať i študovať v členských štátoch únie a rovnako vytvárať medzinárodné vedecké tímy," skonštatoval.  

Výdobytky členstva v EÚ sú podľa predsedu vlády v ostrom kontraste s tým, čo sa deje na Ukrajine. "Jej európsku perspektívu, za ktorou sa postavila drvivá väčšina občanov, sa pokúša zničiť ruská armáda pod vedením prezidenta Putina. O svoju slobodu a nezávislosť sa tak strachujú už aj Moldavci a Gruzínci, ktorí by tiež svoje krajiny radi videli v Európskej únii," upozornil s tým, že EÚ je napriek svojim chybám prosperujúca, demokratická, slobodná a mierová.

Spišská Stará Ves chce z eurofondov postaviť kompostáreň za viac ako 300-tisíc eur

Mesto Spišská Stará Ves na Zamagurí chce s pomocou eurofondov vybudovať kompostáreň. Celková predpokladaná hodnota prác predstavuje viac ako 341-tisíc eur bez DPH, samospráva zatiaľ hľadá ich dodávateľa. Vyplýva to z oznámenia vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie.
 

Kompostáreň má poslúžiť na zhodnocovanie vybraných druhov biologicky rozložiteľných odpadov (BRO). „V rámci stavebných prác sa vytvorí spevnená a manipulačná plocha, ktorá bude slúžiť pre kompostovanie. Areál pre kompostovisko bude dopĺňať prístrešok pre sklad materiálu a náradia na kompostovanie a sklad kompostu,“ informuje obec. Ako sa uvádza v sprievodnej správe k projektu, z kompostovaných plôch bude kal akumulovaný v akumulačnej nádrži a odvážaný na ďalšie spracovanie. Práce by mali trvať osem mesiacov.

Farmári budú môcť žiadať o podporu na investície za 110 mil. eur

Poľnohospodári budú môcť žiadať o podporu na investície v celkovej sume 110 miliónov eur. O výzve 4.1 Podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov z programu rozvoja vidieka (PRV) informoval šéf Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Samuel Vlčan (nominant OĽANO), za účasti generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Jozefa Kissa. Výzva má byť podľa Vlčana zverejnená 31. januára a uchádzať sa o ňu budú môcť farmári od 1. marca do konca mája.      

Farmári budú podľa Vlčanových slov z výzvy môcť sanovať výrazný investičný dlh minulých období v rastlinnej, ako aj živočíšnej výrobe. "Je to výzva s alokáciou 110 miliónov eur z PRV na investíciou do techniky a budov. Viem, že poľnohospodári na túto výzvu dlho čakali. Je to veľmi dôležité, aby sme výzvu zrealizovali čo najskôr a úspešne, pretože naši poľnohospodári bojujú s veľkým investičným dlhom, ktorý je do značnej miery spôsobený nešťastnou privatizáciou v 90. rokoch a bezbrehým rozkrádaním eurofondov za čias vlád Smeru a SNS," priblížil Vlčan.

Čerpanie finančných prostriedkov z výzvy bude podľa Vlčana možné na investície do výstavby, rekonštrukcie či modernizácie objektov, taktiež na obstaranie technologického vybavenia, a to vrátane strojov a náradia. Investície taktiež môžu smerovať do zlepšenia odbytu a zníženia záťaže na životné prostredie.

"Keďže minulosť ukázala, že aj verejné obstarávanie sa dalo manipulovať tak, že kombajn, ktorý v Nemecku bežne predávali za 350.000 eur, stál u nás až pol milióna eur, zvolili sme cestu stanovenia tzv. katalógových cien. To znamená na techniku, stavby a zariadenia je v katalógu podľa určených parametrov stanovená cena v eurách, ktorú oprávnený žiadateľ dostane. Odpadne tak celý proces verejného obstarávania a nákup techniky sa pre žiadateľa urýchli,"  spresnil Vlčan.

Agrominister tiež vyzval poľnohospodárov, aby sa prehlásili z dávnejšie vyhlásenej výzvy číslo 50/PRV/2020 do novovyhlásenej výzvy 4.1. Motivovať ich k tomu má zvýšené stropovanie v prípade malých projektov a tiež rýchlejšie vyplatenie finančných prostriedkov.      "Výzva číslo 50 nemala byť nikdy vyhlásená. Bola vyhlásená v čase dočasnej akreditácie s takými pravidlami kontroly hospodárnosti a oprávnenosti, ktoré boli zo strany Európskej komisie priamo uvedené ako dôvod na odobratie akreditácie," vysvetli minister.

"Žiadateľom výzvy číslo 50/PRV/2020 odporúčame, vzhľadom na časovú náročnosť procesu vyhodnocovania, aby svoju žiadosť o nenávratný finančný príspevok stiahli a predložili aktualizovanú žiadosť v rámci novej výzvy 4.1. V nej bude PPA aplikovať nové postupy vychádzajúce z procesov pridelenej akreditácie. Pri tejto výzve bude využívaný elektronický systém obstarávania a na niektoré typy investícií bude možné využiť sadzby," povedal Kiss.

Žiadatelia v prípade výzvy 4.1 budú podľa Kissa môcť podávať svoje žiadosti o nenávratný finančný príspevok v termíne od 1. marca do 31. mája. PPA začne vyplácanie platieb už v tomto roku a bude pokračovať maximálne do konca programového obdobia. Proces obstarávania sa bude realizovať elektronicky aplikáciou Josephine, rovnako ako v prípade výzvy na podopatrenie 4.2 v rámci výzvy 51/PRV/2021 vyhlásenej 16. decembra 2021.

Kiss doplnil, že v novej zverejnenej výzve bude časť alokácie 20 miliónov eur určená na malé projekty s rovnakými parametrami ako vo výzve 50/PRV/2020, avšak so zvýšením stropu na 80.000 eur na projekt. Pre jednoduchšie používanie aplikácie boli zverejnené aj inštruktážne videá s návodmi na stránke PPA www.apa.sk.

CoFoE: Ministri pre európske záležitosti zhodnotia výsledky tretej plenárky

Výsledkami tretieho plenárneho zasadnutia Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) sa budú v utorok v Bruseli zaoberať ministri členských krajín EÚ zodpovedných za európske záležitosti. Spravodajca TASR v Bruseli zároveň informoval o tom, že účastníci plenárky v piatok a sobotu (21. až 22. januára) zhodnotili odporúčania prvých dvoch občianskych panelových diskusií a niektorých národných panelových diskusií občanov.

Plenárka v Štrasburgu zhodnotila 90 odporúčaní občanov zo všetkých členských krajín EÚ z oblastí týkajúcich sa európskej demokracie, hodnôt a práv, právneho štátu a bezpečnosti, zmien klímy, životného prostredia a zdravia - a rozdelila ich do viacerých tematických skupín.

Každý z ukončených panelov mal okolo dvesto náhodne vybraných občanov zo všetkých krajín EÚ, ktorých úlohou bolo prediskutovať a prijať spoločné odporúčania ako riešiť výzvy, ktorým Európa čelí v súčasnosti a bude čeliť v budúcnosti.

Belgický europoslanec Guy Verhofstadt, ktorý na CoFoE zastupuje Európsky parlament (EP), po plenárke uviedol, že bol prekvapený najmä tým, ako sebaisto zástupcovia občanov obhajovali svoje odporúčania v diskusiách so skúsenými politikmi. Do štrasburského sídla europarlamentu pri príležitosti plenárky CoFoE zavítali aj najvyšší predstavitelia Európskej komisie, členovia národných vlád a národných parlamentov a desiatky europoslancov, ktorí pri tejto príležitosti komunikovali a pracovali "bok po boku" s "vyslancami" občianskych panelov.  

"Je jasné, že občania nestoja o vyberanie hrozienok z koláča, ale počítajú s následnými konkrétnymi opatreniami, ktoré pokryjú všetky oblasti ich predstáv. V konečnom dôsledku bude potrebné zaoberať sa všetkými odporúčaniami občanov," uviedol Verhofstadt.

Bývalý belgický premiér pri tejto príležitosti na sociálnej sieti Twitter napísal, že po ukončení prác dvoch zo štyroch občianskych panelov, možno "v kocke" návrhy Európanov zhrnúť do nasledovných bodov: ústava EÚ a celoeurópske referendá; prehodnotenie pravidla jednomyseľnosti pri hlasovaní v rade EÚ; zmena názvov a štýlu práce inštitúcií EÚ; sloboda médií; občianski pozorovatelia v rozhodovacom procese EÚ; harmonizácia dátumu a podmienok pre voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) a vytvorenie skutočnej Európy občanov.

Francúzsky štátny tajomník pre európske záležitosti Clément Beaune - ktorý na plenárke zastupoval francúzske predsedníctvo Rady EÚ - po skončení dvojdňového podujatia vyhlásil, že plenárne zasadnutie CoFoE sa musí zaoberať odporúčaniami občanov.

"Na Konferencii o budúcnosti Európy musíme spoločne čeliť práve tejto výzve. Sme radi, že občianske diskusie a príspevky obohacujú priority Európskej únie pre budúce generácie," uviedol Beaune.

Podpredsedníčka Európskej komisie pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová v Štrasburgu uviedla, že od začiatku spustenia konferencie plne dôverovala tomuto "poradnému procesu".

"Moje očakávania však konferencia prekonala. Ohromila ma vysoká kvalita odporúčaní prijatých v rámci európskych a národných panelových diskusií občanov, ktoré už ukončili svoju činnosť. Preto je o to dôležitejšie, aby sa občania vo výsledku týchto rokovaní dozvedeli a aby aj videli vplyv konkrétnych výsledkov konferencie. Naša demokracia si zasluhuje túto živú a konštruktívnu diskusiu," opísala situáciu chorvátska eurokomisárka.

Ďalšie dve európske panelové diskusie občanov, ktoré svoje odporúčania ešte nepredložili, dokončia svoju prácu vo februári. Posledné zasadnutie účastníkov panelu na tému "EÚ vo svete a migrácia" sa bude konať v dňoch 11. až 13. februára v Maastrichte. Zasadnutie na tému "Silnejšia ekonomika, sociálna spravodlivosť, pracovné miesta a vzdelávanie, mládež, kultúra, šport a digitálna transformácia" je naplánované na 25. až 27. februára v Dubline. O ich odporúčaniach sa bude diskutovať na nasledujúcom plenárnom zasadnutí konferencie.

Oznámenie RO pre IROP o disponibilnej indikatívnej výške finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu na predkladanie ŽoNFP na zvýšenie počtu žiakov stredných odborných škôl na praktickom vyučovaní v rámci Iniciatívy Catching-up Regions, kód výzvy: IROP-P

Oznámenie RO pre IROP o disponibilnej indikatívnej výške finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu na predkladanie ŽoNFP na zvýšenie počtu žiakov stredných odborných škôl na praktickom vyučovaní v rámci Iniciatívy Catching-up Regions, kód výzvy: IROP-PO2-SC223-2020-57 k 24.01.2022

Zostatok disponibilnej alokácie na výzvu predstavuje 55 967,63 € Eur (zdroj EÚ).

Oznam o plánovanom uzavretí 44. výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej len „ŽoNFP“), zameranej na aktualizáciu máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a aktualizáciu plánov manažmentu povodňových r

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia oznamuje žiadateľom o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO2-SC211-2018-44, zameranej na zameranej na aktualizáciu máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a aktualizáciu plánov manažmentu povodňových rizík s kódom OPKZP-PO2-SC211-2018-44 (ďalej len „44. výzva“), že plánuje uzavrieť 44. výzvu z dôvodu aktuálneho stavu implementácie operačného programu v rámci aktivity D. Aktualizácia máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a aktualizácia plánov manažmentu povodňových rizík špecifického cieľa 2.1.1: Zníženie rizika povodní a negatívnych dôsledkov zmeny klímy, kde došlo k schváleniu žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ktorou budú naplnené merateľné ukazovatele vyplývajúce z Operačného programu Kvalita životného prostredia v rámci danej aktivity.

Riadiaci orgán uzavrie 44. výzvu dňa 28. februára 2022. Po uvedenom termíne nebude možné predkladať žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v rámci tejto výzvy.

Oznam o zmene termínu uzávierky najbližšieho hodnotiaceho kola v rámci 67. výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku(ďalej len “ŽoNFP“) zameranej na podporu budovania environmentálnych centier za účelom realizácie info

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len „OP KŽP“) oznamuje žiadateľom, že s cieľom vytvorenia dostatočného časového priestoru na dôkladnú prípravu žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ako aj optimalizácie procesu schvaľovania ŽoNFP, pristupuje k posunu najbližšieho hodnotiaceho kola v rámci 67. výzvy z 31.1.2022 na 15.03.2022.

Schéma štátnej pomoci na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len „RO“) zverejnilo Schému štátnej pomoci na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie v znení Dodatku č. 3.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 56. a 59. výzvy

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 20.01.2022 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO1-SC111-2019-56, zameranej na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, v rámci 5. hodnotiaceho kola a výzvy s kódom OPKZP-PO4-SC421-2019-59 zameranú na Zníženie energetickej náročnosti a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie v podnikoch.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok.

Usmernenie č. 2 k výzve s kódom OPKZP-PO4-SC431-2021-68

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako Sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia vydala dňa 22.1.2022 Usmernenie č.2 k výzve zameranej na zníženie energetickej náročnosti verejných budov.

Cieľom Usmernenia č. 2 k 68. výzve na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku s kódom OPKZP-PO4-SC431-2021-68 je hlavne:

1. zmena indikatívnej výšky finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ vyčlenených na výzvu,
2. zmena termínu uzavretia tretieho hodnotiaceho kola,
3. úprava a precizovanie spôsobu preukazovania splnenia podmienky bezúhonnosti fyzických osôb ustanovenej vo výroku Rozhodnutia o schválení ŽoNFP a spresnenie a doplnenie formulácií dokumentácie výzvy

Vicepremiérka Remišová: V partnerskom dialógu pri príprave čerpania nových eurofondov patrí Slovensko k najlepším

Prieskum mimovládnych organizácií CEE Bankwatch ocenil zapájanie odbornej aj laickej verejnosti do prípravy Partnerskej dohody a Programu Slovensko

Slovensko si v príprave na čerpanie nových eurofondov počína veľmi dobre. Do prípravy Partnerskej dohody, ktorá je popri Programe Slovensko hlavným strategickým dokumentom na nové programové obdobie, výrazne zapájame všetkých kľúčových aktérov. Potvrdil to prieskum siete mimovládnych organizácií CEE Bankwatch, ktorý zisťoval kvalitu spolupráce s environmentálnymi mimovládnymi organizáciami v členských štátoch Európskej únie. 

„Príprava čerpania nových eurofondov, z ktorých Slovensko na roky 2021 – 2027 dostane 13 miliárd eur, je pre nás veľkou výzvou. Európska komisia zaviazala všetky členské štáty, aby do procesu zapájali čo najviac partnerov, ktorí majú k čerpaniu eurofondov čo povedať. Nie každej krajine sa v tomto smere darí, Slovensko však v európskom hodnotení obstálo veľmi dobre. Do Národnej konzultácie k Partnerskej dohode sme zapojili stovky aktérov – od ministerstiev, úradov, samospráv podnikateľov, akademickú obec až po mimovládne organizácie a verejnosť. Bolo to vôbec po prvý raz v histórii Slovenska, keď sa strategický investičný plán pre eurofondy netvoril niekde od stola, ale za spoluúčasti partnerov. Podľa prieskumu medzinárodnej siete CEE Bankwatch to Slovensko zvládlo veľmi dobre,“ povedala vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová, ktorej rezort zastrešuje prípravu Partnerskej dohody a Programu Slovensko.  Tieto strategické dokumenty upravujú a určujú spôsob, ako bude Slovensko čerpať nové eurofondy.

Ako sa členským krajinám darí viesť dialóg s partnermi v oblasti životného prostredia, zisťovala medzinárodná sieť CEE Bankwatch, ktorá oslovila environmentálne mimovládne organizácie z 11 členských krajín (Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Estónsko, Nemecko, Maďarsko, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.) Slovensko podľa výsledkov prieskumu obstálo pri príprave Partnerskej dohody na výbornú a získalo najvyššie hodnotenie.

Výsledky prieskumu možno nájsť tu: https://bankwatch.org/blog/more-stakeholders-participation-needed-in-new-cohesion-programmes-preparation

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) zorganizovalo spolu šesť kôl Národnej konzultácie k Partnerskej dohode, v rámci ktorej bolo aj samostatné kolo k politickému cieľu 2 – Zelenšia Európa.

„Na historicky prvej Národnej konzultácii k eurofondom sa zúčastnilo okolo 1 100 zástupcov odbornej a laickej verejnosti, od ktorých sme dostali stovky pripomienok a veľkú časť z nich sme zohľadnili pri finalizácii textu Partnerskej dohody,“ doplnila ministerka investícií.

Podobný participatívny prístup ministerstvo investícií zaviedlo aj pri príprave Programu Slovensko. Vlani rozbehlo prvé kolá workshopov v rámci konzultácií s jednotlivými partnermi. Už pri tomto prvom kole partnerského dialógu získalo MIRRI SR počas 13 workshopov viac ako 800 podnetov na zlepšenie operačného programu, z ktorých viac ako tretinu zapracovalo do jeho návrhu.

„Eurofondy nemôžu byť biznis alebo nástroj ako prelievať verejné financie na kontá oligarchov. Tá doba sa skončila s nástupom vlády v marci 2020. Eurofondy musia slúžiť na zlepšovanie života ľudí na Slovensku, preto počúvame partnerov priamo z terénu, v regiónoch, lebo oni najlepšie vedia, kde sú problémy a kam treba investovať,“ dodala Veronika Remišová.

V júni 2021 MIRRI SR zaslalo prvotný návrh Programu Slovensko Európskej komisii. V septembri a októbri prebehli workshopy k piatim cieľom politiky. V decembri ministerstvo investícií poslalo návrh Programu Slovensko i Partnerskej dohody Európskej komisii, s ktorou o dokumentoch vedie náročné rokovania o investičných prioritách. Formálne schválenie Partnerskej dohody SR na roky 2021 – 2027 a Programu Slovensko sa očakáva v prvom polroku 2022.

Dopytová výzva na zlepšenie kybernetickej bezpečnosti štátnych inštitúcií, VÚC a miest pokračuje štvrtým hodnotiacim kolom

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo štvrté hodnotiace kolo dopytovo-orientovanej výzvy „Rozvoj governance a úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti v podsektore VS“. Inštitúcie štátnej a verejnej správy môžu využiť eurofondové zdroje na posilnenie svojej kybernetickej bezpečnosti. Žiadosť o podporu je možné zaslať do 10. marca 2022. 

Výzva je určená organizáciám štátnej správy, subjektom verejnej správy, vyšším územným celkom a obciam na položenie kvalitných základov v oblasti kybernetickej bezpečnosti vo svojich inštitúciách, teda na zmapovanie stavu informačných systémov a aktív. Rovnako je určená aj pre tie inštitúcie, ktoré sa snažia o posunutie kyber bezpečnosti na vyššiu úroveň prijímaním a realizovaním dodatočných opatrení a projektov.

Podporené projekty môžu byť zamerané na dva typy aktivít:

1. governance informačnej a kybernetickej bezpečnosti (IB a KyB) a bezpečnostnú dokumentáciu v súlade so zákonom o kybernetickej bezpečnosti a zákonom o ITVS,
2. riadenie aktív, hrozieb a rizík, t.j. inventarizácia aktív, klasifikácia a kategorizácia aktív, spolu s vykonaním analýzy rizík a analýzy dopadov a následným formalizovaným riadením identifikovaných rizík.

Celková alokácia na výzvu z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra  je 8 miliónov eur.  Aktuálne je spustené 4. hodnotiace kolo výzvy so zostatkovou alokáciou 2,7 mil. EUR.

Žiadosť o nenávratný finančný príspevok je možné zaslať do 10. marca 2022.

Viac informácií o dopytovej výzve nájdete na:

https://www.mirri.gov.sk/projekty/projekty-esif/operacny-program-integrovana-infrastruktura/prioritna-os-7-informacna-spolocnost/vyzvania-a-vyzvy/vyzva-c-opii-2021-7-16/

Inštitúcie štátnej a verejnej správy majú možnosť zaviesť moderné elektronické služby. Dopytová výzva na zlepšenie komunikácie úradov s občanmi je stále otvorená

Dopytovo-orientovaná výzva „Malé zlepšenia eGOV služieb“ z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra je stále otvorená. Inštitúcie štátnej a verejnej správy tak môžu využiť eurofondové zdroje, sprehľadniť svoje elektronické služby a zvýšiť komfort občanov a podnikateľov pri kontakte so štátom. 

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo výzvu v alokácii 40 miliónov eur. Určená je inštitúciám štátnej a verejnej správy, aby modernizovali svoje služby, webové portály, agendové informačné systémy a zlepšili využívanie dát pre podporu rozhodovania.

Výsledkom by mali byť logickejšie, prehľadnejšie a intuitívnejšie elektronické služby, zvýšenie počtu využívaných e-služieb, zrozumiteľná navigácia k jednotlivým službám a najmä ich vizuálne zjednocovanie.

Aktuálne prebieha 3. hodnotiace kolo so zostatkovou alokáciou 37 miliónov eur. V rámci tohto kola je možné poslať žiadosť do 28. februára 2022.

Viac informácií, ako sa zapojiť do dopytovej výzvy nájdete :

https://www.mirri.gov.sk/projekty/projekty-esif/operacny-program-integrovana-infrastruktura/prioritna-os-7-informacna-spolocnost/vyzvania-a-vyzvy/vyzva-c-opii-2021-7-14-dop/

Vicepremiérka Remišová: Dobrá správa pre rodičov v Bratislavskom kraji, vďaka podpore z eurofondov pribudne vyše 3 000 nových miest pre školákov

15 projektov základných škôl uspelo vďaka navýšeniu  podpory z regionálneho programu IROP na 40 miliónov eur

Pomáhame mladým rodinám aj samosprávam riešiť problémy s nedostatkom miest na základných školách. Vyše 3 000 nových miest pre školákov v Bratislavskom samosprávnom kraji vznikne vďaka podpore z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Podporu získalo spolu 15 projektov v mestských častiach hlavného mesta a v obciach v kraji.  

„Naším cieľom je, aby sa eurofondy využívali zmysluplne v prospech ľudí a nie oligarchov, ako sa to neraz dialo v minulosti. Podpora základných škôl v Bratislavskom kraji z eurofondov sa doteraz nikdy neriešila, preto som rada, že pre rodičov a ich deti máme dobré správy. V hlavom meste a v siedmich obciach pribudnú desiatky nových tried v základných školách. Vďaka výzve, ktorú sme vyhlásili z regionálneho programu IROP, bude môcť svoje kapacity rozšíriť až 15 základných škôl a vytvorí sa tak 3 069 nových miest pre žiakov,“ oznámila vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová s tým, že ide vôbec o prvú takúto výzvu vyhlásenú špeciálne pre Bratislavský kraj.

V Bratislavskom samosprávnom kraji aktuálne chýba približne 9 000 miest pre žiakov v základných školách, najviac v Bratislave a v Senci. Na niektorých školách z toho dôvodu hrozí zavedenie dvojzmenného vyučovania. Spolu je v kraji 166 základných škôl, ktoré majú vyše 2 700 tried a navštevuje ich takmer 60 000 detí. Pôvodná alokácia výzvy vo výške 31 miliónov eur bola navýšená na 40 miliónov eur vďaka financiám z protikrízového balíka REACT-EU. V prvom kole získalo podporu 15 projektov.

„V Bratislavskom kraji každoročne pribudne 8 000 obyvateľov. Za desať rokov je to taký počet, akoby v regióne vyrástla nová Žilina alebo nová Banská Bystrica. Je to nesmierna záťaž na infraštruktúru kraja – na cesty, sociálne služby, školstvo či životné prostredie. Aj toto je jednou z príčin, prečo chýba v Bratislavskom kraji na základných školách približne 9 000 miest. Preto som rád, že sa nám v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie podarilo získať pre základné školy v kraji 40 miliónov eur. Z investícií sa rozšíria existujúce školy a čo je ešte lepšie, ideme budovať aj nové. Zelené, inkluzívne a moderné s otvorenými areálmi,“doplnil predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.

Vicepremiérka Remišová navštívila budovu bývalej ZŠ na Plickovej ulici v bratislavskej mestskej časti Rača, ktorá z výzvy dostala podporu vo výške 2,85 milióna eur.  Táto základná škola bola v roku 2007 vyradená zo siete škôl, pretože budova z obdobia socializmu výrazne schátrala a škola tak nespĺňala ani elementárne podmienky na výučbu. V ďalších rokoch sa technický stav budovy ešte viac zhoršil, počet obyvateľov Rače narastal a z nedostatku miest pre školákov sa stal naozaj vážny problém. „Vďaka príspevku z našej výzvy sa škola v Rači nielenže opäť vráti na školskú mapu, ale bude z nej špičková moderná vzdelávacia inštitúcia s 25 triedami a 10 špecializovanými učebňami. Verím, že bude prínosom pre všetkých obyvateľov tejto mestskej časti,“ povedala ministerka Remišová.

„Veľmi oceňujeme, že ministerstvo investícií, BSK aj ďalšie subjekty urobili veľa práce pri presune peňazí na projekty rozšírenia  kapacít škôl v Bratislavskom kraji. V Rači nám to pokryje skoro polovicu nákladov na samotnú školu, čo je veľký prínos. Verím, že všetky projekty škôl v kraji sa úspešne dokončia a problémy s umiestnením prvákov budú na dlhú dobu vyriešené,“ uviedol starosta MČ Rača Michal Drotován.

Okrem rozširovania kapacít škôl sú dôležitou súčasťou podporených projektov investície do vybudovania odborných učební a školskej infraštruktúry (kuchyne, jedálne, telocvične, vonkajšie športoviská…), ale aj energetické opatrenia a zelené riešenia. Budovaním prvkov inkluzívneho vzdelávania bude zároveň dochádzať k integrácii detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Dôležité hľadisko pri poskytovaní príspevku z eurofondov je tiež koncept SMART škôl, teda takých, ktoré sú centrom vzdelávania, kultúry, športu a voľnočasových aktivít pre všetkých obyvateľov obce, mesta či mestskej časti. Športoviská môže využívať široká verejnosť a športové kluby, telocvične budú slúžiť pri kultúrnych alebo spoločenských podujatiach, kuchyňa môže poskytovať napríklad stravovacie služby seniorom. Odborné učebne zasa budú určené aj na aktivity v oblasti celoživotného vzdelávania a inú vzdelávaciu činnosť.

„Podpora škôl v rámci tejto výzvy prináša úplne nový koncept modernizácie, ktorá už nezahŕňa iba rozširovanie tried, ale mení sa prístup využívania škôl. Už nebudú slúžiť len žiakom, ale všetkým miestnym obyvateľom – či už na vzdelávacie, športové alebo kultúrne aktivity. Školská infraštruktúra tak bude zabezpečovať komplexný rozvoj celej komunity zodpovedajúci 21. storočiu,“ doplnila ministerka Remišová.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo výzvu na zvýšenie kapacít a modernizáciu základných škôl v Bratislavskom samosprávnom kraji v júni 2021. Prihlásilo sa do nej spolu 35 projektov. V prvom hodnotiacom kole so svojimi projektmi uspelo osem základných škôl v bratislavských mestských častiach a sedem škôl v obciach v okresoch Pezinok a Senec. V nasledujúcich mesiacoch sa plánuje ďalšie navýšenie prostriedkov IROP z balíka REACT-EU, čo umožní podporu ďalších základných škôl.

„Aj pandémia nám ukázala, že do detí a mládeže musíme investovať oveľa viac ako v minulosti, lebo práve mladá generácia si následky korony odskákala najviac. Deti musíme vrátiť k aktívnemu tráveniu voľného času, k športu, musíme im zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre kvalitné vzdelanie. Úlohou štátu je tiež uľahčiť rodičom skĺbiť ich kariérny život so starostlivosťou o deti. V takejto podpore budeme pokračovať aj z nových eurofondov. Doteraz sme okrem obnovy  a rozširovania kapacít základných škôl podporili vznik tiež vyše 7 600 miest v materských školách vo všetkých regiónoch Slovenska, pre bratislavské škôlky sme vlani vyhlásili výzvu za 4 milióny eur, v rámci našej aktuálnej zelenej výzvy sa môžu financovať detské ihriská vo vnútroblokoch, nedávno sme vyhlásili aj výzvu na budovanie multifunkčných športových hál,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Tabuľka: Podporené základné školy

Podrobnosti k výzve nájdete na:

https://www.mpsr.sk/vyzva-na-predkladanie-zonfp-na-zvysenie-kapacit-zakladnych-skol-bratislavskeho-kraja-kod-vyzvy-irop-po7-sc74-2021-73/1124-67-1124-16926/

V programovom období 2014 – 2020 boli na pomoc základným školám na Slovensku mimo Bratislavského kraja vyhlásené dve výzvy z programu IROP v celkovom objeme 94 937 000 eur, v rámci ktorých sa v regiónoch doteraz podporilo 572 škôl. Rekonštrukciou alebo vytvorením nových učební bolo podporených takmer 204 000 miest pre žiakov na celom Slovensku.

Vicepremiérka Remišová: Čunovský kaštieľ pomôžeme zachrániť a premeniť na unikátne ekocentrum

Pomáhame zachrániť národné kultúrne dedičstvo. Kaštieľ v Čunove (okr. Bratislava 5) sa vďaka podpore 4,4 milióna eur z eurofondov zmení na moderné ekocentrum konkurujúce podobným projektom v zahraničí. Kompletnou rekonštrukciou prejde nielen historická budova z 18. storočia, ale aj priľahlý areál. 

„Aj napriek malej rozlohe sa Slovensko môže pýšiť prírodným bohatstvom a množstvom kultúrnych pamiatok z rôznych historických období. Kaštieľ v Čunove leží v lokalite Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Vďaka jeho obnove sa nielenže podarí zachrániť kus nášho kultúrneho dedičstva, ale súčasne sa upozorní na tému, ktorá je dnes vysoko aktuálna – ochrana životného prostredia a prírodných zdrojov. Projekt, ktorý v Čunove vznikne, nemá na Slovensku doteraz obdobu,“povedala vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

Ekoncentrum v čunovskom kaštieli vznikne vďaka podpore z programov cezhraničnej spolupráce INTERREG, ktoré riadi Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Zariadenie bude prínosom nielen pre Bratislavský kraj a žiakov zo Slovenska, ale tiež návštevníkov z Rakúska a Maďarska, ktoré sa do projektu zapoja formou konkrétnych vzdelávacích programov.

Obnova kaštieľa sa zrealizuje vďaka podpore viac ako 4,4 milióna eur, ktoré Bratislavský samosprávny kraj získal z programu cezhraničnej spolupráce INTERREG SK – AT. Osobitným projektom je revitalizácia priľahlého areálu kaštieľa, ktorá sa bude financovať z programu INTERREG SK – HU sumou takmer 1,7 milióna eur.

Ekocentrum bude ponúkať bezplatné programy a exkurzie pre školy a školské zájazdy. Žiaci budú mať možnosť priameho kontaktu s prírodou v okolí Čunova, vďaka čomu pochopia širší kontext ochrany krajiny a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.

V historickej budove kaštieľa vznikne deväť učební, každá z miestností sa bude venovať samostatnej téme – delte Dunaja, lužným lesom, lúkam či faune. Okrem učební poskytne kaštieľ priestor aj tvorivým dielňam. Celé ekocentrum bude bezbariérové, vrátane toaliet a parkovacích miest pre imobilných. Do priestorov sa zmestí naraz 150 návštevníkov.

„Mladých ľudí musíme viesť k zodpovednosti za svet, v ktorom žijeme. Ochrana slovenskej prírody, jej krás a bohatstva, je veľmi dôležitou výzvou nielen pre našu, ale aj pre budúce generácie. Ak chceme niečo chrániť, musíme tomu v prvom rade rozumieť. Preto som veľmi rada, že práve taký zmysluplný a inovátorský projekt, akým je ekocentrum v Čunove môžeme podporiť z eurofondov,“dodala vicepremiérka Remišová.

História barokovo-klasicistického kaštieľa v Čunove siaha do 18. storočia. Patril rodinám Szapáry a Zichy, no nikdy neslúžil ako hlavné sídlo majiteľov. Pravdepodobne v ňom sídlil hospodársky správca a kaštieľ tiež poskytoval majiteľom príležitostné ubytovanie. V roku 1948 prešlo historické sídlo do vlastníctva štátu a využívalo ho napríklad roľnícke družstvo alebo pohraničná stráž. Od 90. rokov bol objekt nevyužitý a chátral. Počas svojej histórie prešiel viackrát rekonštrukciou, no nie vždy šlo o odborné zásahy. Aktuálne je kaštieľ vo vlastníctve mestskej časti Bratislava-Čunovo.

Vicepremiérka Remišová: Zatepľovanie bytových domov bude jednoduchšie vďaka 48 miliónom eur z eurofondov

Ministerstvu investícií sa podarilo s Európskou komisiou vyrokovať miernejšie podmienky na poskytnutie zvýhodneného úveru

Dobrá správa pre regióny. Vďaka navýšeniu Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) z protikrízového balíka REACT-EU bude viac peňazí na znižovanie energetickej náročnosti bytových domov. Vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová, ktorej rezort program IROP riadi, zároveň informovala, že pre majiteľov bytov a nebytových priestorov bude oveľa jednoduchšie získať úver na rekonštrukciu zo Štátneho fondu rozvoja bývania. 

„Podarila sa dobrá vec. S ministerstvom dopravy a výstavby a Štátnym fondom rozvoja bývania sme uzatvorili zmluvu, vďaka ktorej sa zlepší život tisíckam ľudí vo všetkých regiónoch Slovenska. Až 47,8 milióna eur sme vyčlenili na  podporu komplexnej aj čiastkovej obnovy bytových domov
po celom Slovensku, a to aj na území Bratislavského kraja. Financie sú z regionálneho programu IROP vďaka navýšeniu o balík REACT-EU, ktorý je určený na zmiernenie dopadov koronakrízy a naštartovanie ekonomík členských štátov EÚ,“ vyhlásila Veronika Remišová, ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Podpora na obnovu bytových domov bude poskytnutá prostredníctvom dlhodobých zvýhodnených úverov vlastníkom bytov a nebytových priestorov a to s dobou splácania až 20 rokov.

„Aj súčasná energetická kríza, ktorej čelí celý svet, nám ukázala, že zatepľovanie domov a budov nie je len o novej peknej fasáde, ale že znižovanie energetickej náročnosti a efektívne využívanie energií má zmysel. Šetrí sa tak životné prostredie a ľudia ušetria na nákladoch na vykurovanie. Takéto aktivity zároveň napomôžu Slovensku splniť náročné klimatické ciele, ktoré si členské štáty EÚ vytýčili,“ zdôraznila vicepremiérka.

Vďaka financiám z programu IROP budú podporené tieto aktivity:

• zlepšovanie tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií bytových domov (zateplenie obvodových stien a strechy, výmena okien)
• modernizácia vykurovacích systémov vrátane rozvodov a hydraulického vyregulovania, inštalácie termoregulačných ventilov, inštalácia systémov merania a riadenia/merače spotreby tepla za účelom zníženia spotreby energie
• modernizácia osvetlenia za účelom zníženia spotreby energie
• modernizácia výťahov za účelom zníženia spotreby energie
• odstránenie systémových porúch bytových domov zateplením za účelom zníženia spotreby energie

„Doteraz bolo možné z eurofondov financovať len komplexnú obnovu bytových domov a projekty tak museli zahŕňať všetkých päť aktivít. Po náročných rokovaniach s Európskou komisiou sa nám však podarilo dosiahnuť výrazný ústupok a nové projekty nemusia povinne kombinovať tri z piatich aktivít potrebných na komplexnú obnovu. Postačujúca bude tak aj čiastková obnova. To výrazne uľahčí vlastníkom bytov cestu k výhodným úverom zo štátneho fondu, a preto očakávame o túto podporu výrazne vyšší záujem,“ uviedla ministerka Remišová.

Oprávnené obdobie na poskytnutie úverov je do 31.12.2023, pričom prvé úvery budú poskytnuté ešte tento rok. Podmienky poskytnutia podpory, ako aj ďalšie informácie sa nachádzajú na internetovej stránke Štátneho fondu rozvoja bývania www.sfrb.sk. Výška úrokovej sadzby sa odvíja od typu účelu úverovej podpory a je v rozpätí  0 % – 2%.

Doteraz boli z programu IROP poskytnuté Štátnemu fondu rozvoja bývania finančné prostriedky vo výške takmer  171 miliónov eur, ktoré sa využili na pokrytie 582 úverov. Do konca minulého roka sa vďaka tomu zlepšila energetická trieda vyše 8 100 domácnostiam a ročná úspora na energiách predstavuje 23 000 kWh. Odhadované ročné zníženie emisií skleníkových plynov v dôsledku komplexnej obnovy za rok je na týchto domácnostiach vyše 8 100 ton CO2.

Opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti bytových domov a verejných budov priamo prispievajú k plneniu hlavných cieľov stratégie Európa 2020, a to:

• znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % (resp. až o 30 % pokiaľ k tomu budú vytvorené podmienky) v porovnaní s rokom 1990,
• zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie v konečnej spotrebe energie na 20 %,
• zvýšiť energetickú účinnosť o 20 %.
•  

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR aktualizovalo Harmonogram výziev na predkladanie ŽoNFP na rok 2021, verzia 2

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR ako sprostredkovateľský orgán v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra oznamuje, že dňa 27.10.2021 zverejnilo aktualizáciu Harmonogramu vyhlasovania výziev MŠVVaŠ SR ako SO pre OP II na rok 2021, verzia 2.

Zverejnenú aktualizáciu harmonogramu nájdete na: https://www.opvai.sk/vyzvy/mšvvaš-sr/harmonogramy-výziev/

Nový projekt Chyť sa svojej šance podporuje vznik pracovných miest a rozbeh podnikania

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spolu s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny sa v aktuálnej situácii poznačenej pandémiou koronavírusu nezameriavajú len na podporu udržania pracovných miest, ale aj na vytváranie nových. „Novým projektom chceme pomôcť najmä znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, čiže mladým ľuďom, jednorodičom, ťažko zdravotne postihnutým a seniorom vo veku nad 50 rokov. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytujú na podporu práce približne 17 rôznych príspevkov. Ďakujem všetkým, ktorí tieto príspevky vyplácajú a každý deň pomáhajú ľuďom bez práce nájsť si zamestnanie,“  povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak. 

Projekt Chyť sa svojej šance je spustený od 1. októbra 2021 a realizuje ho 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, na ktoré môžu žiadatelia predkladať svoje žiadosti o poskytnutie finančného príspevku. Projekt má 3 opatrenia a je zameraný na zvýšenie zamestnanosti mladých uchádzačov o zamestnanie do 30 rokov a znevýhodnených (v zmysle § 8 zákona č. 5/2004 Z.z. zákon o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov), ide napríklad o dlhodobo nezamestnaných, teda tých, ktorí sú viac ako 12 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie, osoby so zdravotným postihnutím či staršie ako 50 rokov. 

Podpora pre začínajúce SZČO 

Prvé opatrenie projektu je zamerané na tých, ktorí chcú rozbehnúť vlastné podnikanie. Získať môžu jednorazový finančný príspevok vo výške 5 600 €. Podmienkou je, aby SZČO bola znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie a zároveň vedená v evidencii UoZ najmenej 1 mesiac. V prípade, ak ide o znevýhodneného uchádzača o zamestnanie s vysokoškolským vzdelaním musí byť vedený v evidencii najmenej 3 mesiace. Spoločnou podmienkou tohto opatrenia je začatie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a jej nepretržité prevádzkovanie najmenej dva roky. V prípade, ak by občan prestal prevádzkovať SZČ pred uplynutím dvoch rokov, bude povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku. 

Finančný príspevok aj na mentora 

Druhé opatrenie projektu podporuje zaúčanie nového zamestnanca, z radov mladých UoZ do 30 rokov ako aj znevýhodnených UoZ, pod vedením iného zamestnanca, tzv. mentora. V prípade obidvoch kategórií je podmienka byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie minimálne 1 mesiac, ak má uchádzač vysokoškolské vzdelanie tak najmenej 3 mesiace. Zamestnávatelia môžu získať počas 4 mesiacov finančný príspevok vo výške spolu až 3 700 € na takéhoto nového zamestnanca. Pričom pôjde o dve zložky. Prvou bude úhrada časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý bol prijatý na plný pracovný úväzok na dobu neurčitú, maximálne vo výške 715 € mesačne, a to na 4 mesiace. Druhú časť bude počas rovnakého obdobia tvoriť príspevok na plat mentora vo výške maximálne 210 € mesačne na 1 mentorovaného zamestnanca. Po mentorovanom zaučení, teda osvojovaní si teoretických a praktických skúseností pod vedením iného zamestnanca, musí nasledovať 2 mesačná prax. Zamestnávateľ môže získať finančný príspevok maximálne na 4 nové pracovné miesta. 

Podpora zamestnávania znevýhodnených uchádzačov 

Tretie opatrenie projektu je zamerané na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Aj v tomto prípade musia byť v evidencii minimálne 1 mesiac, v prípade vysokoškolského vzdelania uchádzača najmenej 3 mesiace. Zamestnávateľ môže získať príspevok na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, najviac vo výške 550 € mesačne. Podmienkou je obsadenie vytvoreného pracovného miesta takýmto uchádzačom o zamestnanie, a to najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a na dobu neurčitú. Finančný príspevok bude poskytovaný najviac počas 6 mesiacov, teda maximálne vo výške 3 300 € na 1 uchádzača o zamestnanie. Zamestnávateľ musí dané pracovné miesto udržať najmenej ďalšie 3 mesiace bez príspevku. Finančný príspevok môže získať maximálne na 4 nové pracovné miesta.  „Snažíme sa pomoc cieliť tak, aby nebola len pre vybraných veľkých zamestnávateľov. Práve preto je počet pracovných miest limitovaný, aby mohlo získať podporu na nové zamestnávanie viac podnikateľov,“ uzavrel generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Karol Zimmer.

Úrady práce doplatia zamestnávateľom prvú pomoc za mesiace júl a september

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácajú za mesiace júl a september na základe zverejnených výkazov pomoc vo výške 80% z náhrady mzdy vyplatenej zamestnancovi. Schválené uznesenie vlády SR umožňuje vyplácať pomoc až do výšky 100% z náhrady mzdy vyplatenej zamestnancovi, ktorá však nesmie prekročiť 80% z priemerného zárobku zamestnanca za posledný štvrťrok. Základom pre výpočet je v rámci Prvej pomoci hrubá mzda, v rámci Prvej pomoci+ a Prvej pomoci ++ je to celková cena práce. 

Zamestnávateľom, ktorí zaslali výkaz za mesiac júl, doplatok vyplatí príslušný úrad práce automaticky do konca novembra. O výške doplatku budú informovaní oznámením, ktoré im bude doručené do elektronickej schránky. Výkazy za mesiac júl mohli zamestnávatelia zasielať elektronicky do konca septembra. 

Zamestnávateľom, ktorí už zaslali výkaz za mesiac september alebo ho zašlú do zverejnenia nového výkazu, doplatok vyplatí príslušný úrad práce tiež automaticky do konca novembra. O výške doplatku budú informovaní oznámením, ktoré im bude doručené do elektronickej schránky. Výkazy za mesiac september je možné zasielať elektronicky do konca novembra. 

Nový výkaz za mesiac september a výkaz za mesiac október zverejní ministerstvo práce v priebehu budúceho týždňa. Výkazy za mesiac október budú môcť zamestnávatelia zasielať elektronicky do konca decembra. 

K uvedenej zmene pristupuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny SR na základe opakovaného upozornenia Aliancie priemyselných zväzov a dopravy a pána Jozefa Mihála. Za upozornenie im ďakujeme a za chybu sa zamestnávateľom ospravedlňujeme. 

K dnešnému dňu sa doplatky týkajú 4 034 zamestnávateľov. 

Táto zmena sa netýka opatrení 2 a 4, kde sa vyplácajú fixné sumy príspevkov. Netýka sa ani opatrenia 1 a 3a za mesiac august, za ktorý sa v súlade s uznesením vlády SR pomoc nevypláca.

III. Rozšírenie špecifikácie činností podpory na rok 2021

zverejňuje Environmentálny fond v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dôležité dokumenty nájdete na http://www.envirofond.sk/sk/podpora/dotacie.

Termín podávania žiadostí je do 08. novembra 2021.

Pre podávanie žiadosti použite nasledovný link https://envirofond.egrant.sk/register

Usmernenie č. 7 k 31. Výzve na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok zameranej na Optimalizácia systémov, služieb a posilnenie intervenčných kapacít pre manažment mimoriadnych udalostí na lokálnej a regionálnej úrovni

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre časť operačného programu Kvalita životného prostredia vydalo dňa 25.10.2021 Usmernenie č. 7 k 31. Výzve na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok zameranej Optimalizáciu systémov, služieb a posilnenie intervenčných kapacít pre manažment mimoriadnych udalostí na lokálnej a regionálnej úrovni (ďalej len „Usmernenie č. 7“).

Znenie Usmernenia a dokumenty dotknuté Usmernením nájdete v časti Výzvy/Aktuálne výzvy.

Zníženie alokácie 21. výzvy

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len „OP KŽP“) oznamuje žiadateľom, že s ohľadom na schválenú zmenu OP KŽP a potrebu presunu alokácie do iných výziev s lepšou absorpčnou schopnosťou, pristupuje k zníženiu indikatívnej výšky finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu s kódom OPKZP-PO2-SC211-2017-21, zameranú na preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami viazané na vodný tok o 37,2 mil. EUR. 

Indikatívna výška finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu po úprave predstavuje 148 138 368 EUR.

Zvýšenie alokácie 47. výzvy

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len „OP KŽP“) oznamuje žiadateľom, že s ohľadom na schválenú zmenu OP KŽP z dôvodu dočerpania zdrojov EÚ v rámci operačného programu tak, aby do konca obdobia jeho realizácie boli finančné prostriedky využité v oblastiach s preukázateľnou absorpčnou kapacitou a zároveň s pozitívnym vplyvov na životné prostredie a na plnenie povinností SR vyplývajúcich z environmentálnej legislatívy, pristupuje k zvýšeniu indikatívnej výške finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu s kódom OPKZP-PO1-SC122-2018-47 zameranú na intenzifikáciu a modernizáciu existujúcich úpravní povrchových vôd za účelom zabezpečenia bezpečnej pitnej vody o 30,6 mil. EUR. 

Indikatívna výška finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu po úprave predstavuje 55 970 000 EUR.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 16., 40., 45., 56. a 58. výzva

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 4.10.2021 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom:

OPKZP-PO1-SC111-2016-16, zameranej na prípravu na opätovné použitie a zhodnocovanie nie nebezpečných odpadov, v rámci 10. a 13. hodnotiaceho kola;

OPKZP-PO2-SC211-2018-40, zameranej na vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine (v intraviláne obcí), v rámci 10. a 12. hodnotiaceho kola;

OPKZP-PO1-SC141-2018-45, zameranej na náhradu zastaraných spaľovacích zariadení vo verejných budovách za nízkoemisné (s výnimkou OZE), v rámci 7. a 8. hodnotiaceho kola;

OPKZP-PO1-SC111-2019-56, zameranej na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, v rámci 2. hodnotiaceho kola;

OPKZP-PO1-SC111-2019-58, zameranej na mechanicko-biologickú úpravu zmesových komunálnych odpadov, v rámci 5. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok.

Aktualizácia Príručky k oprávnenosti výdavkov pre dopytovo orientované projekty OP KŽP na verziu 2.7

Ministerstvo životného prostredia SR ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia oznamuje, že na webovom sídle OP KŽP zverejnilo aktualizovanú verziu Príručky k oprávnenosti výdavkov pre dopytovo orientované projekty OP KŽP, verzia 2.7 (ďalej len „Príručka“), platnú a účinnú od 29. 10. 2021.

Aktualizáciou Príručky došlo predovšetkým k:

• zosúladeniu Príručky s aktualizovaným znením Operačného programu Kvalita životného prostredia, verzia 12;
• aktualizácii výšky finančných limitov stanovených RO pre osobné výdavky odborného a projektového personálu projektu, ako aj pre služby súvisiace s riadením projektu – externé;
• vecnému precizovaniu a štylistickým úpravám v celom texte Príručky.

Príručka v znení verzie 2.7 sa pre žiadateľov stáva záväznou vtedy, keď sa na túto verziu Príručky odvoláva konkrétna výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku.

Vicepremiérka Remišová: Pomáhame škôlkam v Bratislavskom kraji, na nové miesta pre deti idú 4 milióny eur

Nové miesta v škôlkach pomáhame vytvoriť aj v Bratislavskom kraji, ktorý sa nemôže zapojiť do čerpania eurofondov v takej miere ako ostatné regióny. Do výzvy v rámci podpory regionálneho rozvoja v objeme 4 milióny eur sa môžu zapojiť mestá v Bratislavskom samosprávnom kraji a mestské časti Bratislavy ako zriaďovatelia materských škôl. 

 „Mladé rodiny s deťmi čelia na celom Slovensku problémom ako umiestniť deti v materskej škole. Najmä vo väčších mestách je voľných miest zúfalo málo. Po 13-miliónovej výzve z eurofondového programu IROP, ktorú sme vyhlásili v júni pre všetky kraje s výnimkou bratislavského, teraz prichádzame s pomocou aj pre tento najviac rozvinutý región, v ktorom je problém s materskými školami zároveň najvypuklejší,“ povedala vicepremiérka Veronika Remišová, ktorá stojí na čele Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

V súčasnosti v škôlkach Bratislavskom kraji stále chýba okolo 2 500 miest pre deti. V kraji je spolu 207 štátnych materských škôl. Z nich v mestách kraja a mestských častiach hlavného mesta je 126 škôlok.

Žiadatelia môžu v rámci novej výzvy žiadať o podporu na: 

• výstavbu nových objektov MŠ vrátane prvkov inkluzívneho vzdelávania
• rozširovanie kapacít existujúcich škôlok prístavbou, nadstavbou, rekonštrukciou či zmenou dispozície objektov
• stavebno-technické úpravy existujúcich objektov s cieľom ich prispôsobenia pre potreby MŠ s prvkami inkluzívneho vzdelávania (napr. môže ísť o prestavbu nevyužitých priestorov základných škôl)

Minimálna výška dotácie na jeden projekt nie je stanovená. Maximálne však môže dotácia na jeden projekt dosiahnuť 500-tisíc eur, pričom miera spolufinancovania zo strany príjemcu je 10 %. Zároveň musí úspešný žiadateľ o dotáciu zvýšiť kapacitu materskej školy minimálne o 20 miest. Žiadosti o dotáciu musia záujemcovia predložiť do konca marca budúceho roka.

„Štát musí pomáhať rodinám, aby im uľahčil zladiť pracovný život s rodinným. Rozširovanie kapacít exitujúcich materských škôl a budovanie nových je veľmi dôležité, od začiatku tohto školského roka totiž museli nastúpiť do škôlok všetci predškoláci vo veku 5 rokov. V podpore rozširovania predškolských zariadení, ktoré pomáhajú zlepšovať ekonomickú situáciu v rodinách a zosúlaďovať rodinný a pracovný život rodičov, budeme naďalej pokračovať,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Viac informácií o výzve na zvyšovanie kapacít MŠ možno nájsť na: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/dotacie/index.html

Vicepremiérka Remišová: Strategický plán pre čerpanie 12,8 miliardy eur sme odovzdali Bruselu

Plán na čerpanie takmer 13 miliárd eur z nových eurofondov je pripravený. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR odoslalo Európskej komisii návrh Partnerskej dohody SR na roky 2021-2027. „Ide o kľúčový dokument, ktorý definuje konkrétne priority, oblasti a podmienky, ako bude Slovensko čerpať 12,8 miliárd eur z nového eurofondového balíka v rokoch 2021 – 2027,“ zdôraznila podpredsedníčka vlády Veronika Remišová. 

„Partnerská dohoda, ktorou dostávame eurofondy pod jednu strechu, je vrcholom najväčšej reformy v riadení eurofondov za uplynulých 20 rokov. Stála pred nami veľmi ťažká úloha. Dosiahnuť rozumný kompromis o efektívnom a spravodlivom rozdelení takmer 13 miliárd eur v novom programovom období tak, aby sme financovali národné priority Slovenska a aby sa zhodli štyri rôzne strany – Európska komisia, slovenská vláda a regionálni i socioekonomickí partneri. Výsledný návrh partnerskej dohody predstavuje mesiace práce odborníkov z deviatich rezortov pod vedením nášho ministerstva, desiatky rokovaní a diskusií so stovkami partnerov. Teraz nás čakajú veľmi náročné rokovania s Bruselom, v rámci ktorých spravíme všetko preto, aby sme naše priority obhájili,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

Partnerská dohoda je revolučným krokom k zníženiu byrokracie a zjednodušeniu čerpania finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie. Pod jednou strechou spája doterajších 6 operačných programov, čo predstavuje podstatnú časť eurofondov.

„Doteraz to bolo tak, že o investovaní eurofondov rozhodovalo niekoľko riadiacich a takmer 30 sprostredkovateľských orgánov. A každý z týchto orgánov si stanoval pre čerpanie trocha iné pravidlá, čo spôsobovalo chaos, obrovskú byrokraciu a vytváralo to tiež podhubie pre rôzne nekalé praktiky a korupciu. Partnerská dohoda a nový operačný program  počítajú iba s jedným riadiacim orgánom a maximálne 10 sprostredkovateľskými orgánmi. V praxi to bude znamenať zásadné zjednodušenie celého procesu, ako sa obce, mestá, kraje, školy alebo podnikatelia dostanú k príspevkom z európskych zdrojov,“ vysvetlila ministerka investícií.

V novom programovom období budú kľúčové oblasti rozvoja rozdelené v súlade s európskou legislatívou do 5 politických cieľov: 

1. Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa: 1,99 miliardy eur
2. Ekologickejšia Európa: 3,9 miliardy eur
3. Prepojenejšia Európa: 2,2 miliardy eur
4. Sociálnejšia Európa: 2,9 miliardy eur
5. Európa bližšie k občanom: 703 miliónov eur

V rámci špecifického cieľa Fondu na spravodlivú transformáciu je na podporu regiónov, ktoré najviac pocítia dôsledky prechodu k uhlíkovej neutralite, vyčlenených dodatočných (ďalších) 441 miliónov eur.

„V porovnaní so súčasným programovým obdobím je v novom období pre Slovensko vyčlenený balík o skoro 13 % menší. Napriek tomu budú priamo regióny rozhodovať o väčšom balíku z eurofondov ako doteraz. Ľudia vo všetkých regiónoch Slovenska si zaslúžia európsku kvalitu života. Preto musíme z nových eurofondov vyrovnať investičný dlh, ktorý nám tu zanechali predchádzajúce vlády. Rozvoju regiónov bránia problémy najmä v troch základných oblastiach – cesty, pitná voda, kanalizácia. Preto okrem dobudovania diaľnic a ciest I. triedy musíme dobudovať aj regionálne komunikácie. Obyvatelia vyše 450 obcí nemajú dodnes prístup k pitnej vode, v stovkách obcí chýba kanalizácia,“ zdôraznila Remišová.

Ďalšie priority, ktoré partnerská dohoda zohľadňuje, sú veda, výskum, inovácie, podpora vzdelania a trhu práce. „Je načase, aby Slovensko už nebolo len montážnou linkou vyspelých zahraničných firiem, ale aby inovačné riešenia, ktoré prinesú pracovné príležitosti s pridanou hodnotou a lepšie mzdy, vznikali priamo u nás, na Slovensku. Chceme, aby sa mladí šikovní ľudia mohli realizovať doma, aby nemuseli odchádzať za lepším vzdelaním alebo prácou do zahraničia. Z nových eurofondov budeme investovať aj do ďalších kľúčových oblastí, akou je napríklad sociálna oblasť. Na vzdelávanie, podporu trhu práce a sociálne služby navrhujeme vyčleniť 2,9 miliardy eur,“doplnila ministerka investícií.

Veľkou výzvou najbližších rokov bude aj ochrana životného prostredia. Na podporu energetickej efektívnosti budov, využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ochranu prírody či cyklodopravy pôjde 3,9 miliardy eur.

„Všetky uvedené sumy sú zatiaľ iba návrhom, respektíve mandátom pre slovenských vyjednávačov. Konečná výška alokácií bude závisieť od výsledku diskusií s príslušnými rezortmi, ktoré stále prebiehajú, a tiež od dohody s Európskou komisiou,“ upozornila vicepremiérka Remišová.

Príprave partnerskej dohody predchádzalo niekoľko zásadných krokov, vrátane úvodnej neformálnej komunikácie s Európskou komisiou. V septembri odštartovalo ministerstvo investícií veľký partnerský odborný dialóg s orgánmi štátnej správy, územnej samosprávy, akademického sektora a mimovládnych i neziskových organizácií. Dialóg bude pokračovať v 2. a 3. kole aj počas posudzovania návrhu Európskou komisiou.

Vicepremiérka Remišová: Seniorom pomôžeme vstúpiť do digitálneho sveta vďaka bezplatným školeniam aj špeciálnym tabletom

Pomáhame seniorom nestratiť sa v digitálnom svete. Vďaka projektu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR budú mať desaťtisíce slovenských seniorov možnosť nadobudnúť a zlepšiť si svoje digitálne zručnosti. Okrem odborných školení im projekt poskytne tiež bezplatný prístup k špeciálne nakonfigurovaným tabletom či smartfónom. 

„Starostlivosť spoločnosti o seniorov sa nemôže začínať a končiť len na pár eurách k dôchodku tak, ako to robili minulé vlády. Starším ľuďom musíme zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť, preventívne konzultácie s lekármi či jednoduchý prístup k službám. Základným predpokladom pre to, aby sa seniori mohli plnohodnotne začleniť do chodu spoločnosti, sú dnes digitálne zručnosti,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová.

„Mnohé úrady, inštitúcie a služby komunikujú s občanmi už len elektronicky. Práve seniori sú v tomto smere ohrozenou skupinou, ktorá má sťažený prístup k výhodám, ktoré digitalizácia prináša. Pandémia priniesla tiež sociálnu izoláciu doteraz nepoznaných rozmerov, ktorú mladšie ročníky zvládli lepšie vďaka komunikácii cez sociálne siete a aplikácie, no pre ľudí vo vyššom veku znamenala reálnu osamelosť, stratu kontaktov s blízkymi a obmedzený prístup k službám. Náš projekt je konkrétnym riešením ako seniorom pomôcť. Vďaka bezplatným školeniam sa digitálne zariadenia naučia fyzicky používať, využívať ich na komunikáciu s úradmi či lekárom, alebo vyhľadávať potrebné informácie,“ ozrejmila Remišová.

Prostredníctvom projektu „Zlepšovanie digitálnych zručností seniorov“ MIRRI SR pomôže seniorom zorientovať sa v oblasti nových technológií, naučiť sa ich používať, alebo zlepšiť svoje IT zručnosti. Projekt, na ktorý je vyčlenených 69,4 mil. eur, zahŕňa nielen prezenčné a e-learningové školenia, ale aj zabezpečenie dátového pripojenia a distribúciu senior tabletov či iných zariadení (napríklad notebookov a smartfónov) vyškoleným seniorom, ktorí sa do projektu zapoja a prejavia o technickú podporu záujem.

Zlepšovanie digitálnych zručností seniorov je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR, do ktorého MIRRI SR pripravilo komponent Digitálne Slovensko na podporu kybernetickej bezpečnosti, digitálnej ekonomiky, eGovernentu a digitálnych zručností.

Aktuálne je projekt v prípravnej fáze. Ministerstvo rokuje s univerzitami tretieho veku, základnými a strednými školami, samosprávami, ale aj občianskymi združeniami, ktoré sa venujú práci so seniormi.„Tento týždeň som o našom projekte rokovala aj so zástupcami Jednoty seniorov Slovenska. Prijali ho veľmi pozitívne, čo nás teší, pretože práve v spolupráci s nimi sa nám môže podariť osloviť čo najviac ľudí z cieľovej skupiny,“ povedala ministerka informatizácie.

Ministerstvo vyhlásilo výzvu na predkladanie cenových ponúk na kvantitatívny prieskum medzi seniormi. Naplánovaný je na november. Jeho cieľom je zmapovať digitálne zručnosti seniorov na Slovensku a ich postoj k technológiám, ale aj to, aké technické zariadenia vlastnia, či a akým spôsobom využívajú komunikačné kanály.

„Žijeme dobu hoaxov. Každý deň sa na sociálnych sieťach môžeme stretnúť s prekrúcaním reality, so šírením falošných správ, ktoré neraz môžu hraničiť až so situáciami ohrozujúcimi život. Náš projekt pomôže seniorom, ktorí sú v tomto smere veľmi zraniteľní, informácie rozlišovať a správne vyhodnocovať,“ zdôraznila vicepremiérka Remišová.

Prvú fázu digitálnych školení pre seniorov plánuje ministerstvo informatizácie spustiť na jar roku 2022. Už v priebehu budúceho roka by mohlo byť vyškolených niekoľko tisíc seniorov.

Podľa údajov Eurostatu z roku 2020 až 19 % Slovákov vo veku 55 – 74 rokov nikdy vo svojom živote nepoužilo internet. V Nemecku ho nepoužíva 11 % obyvateľov tejto vekovej kategórie, vo Fínsku a Švédsku sú to iba 4 % . Podiel osôb vo veku 65 – 74 rokov s aspoň základnými digitálnymi zručnosťami je len 11 %, kým priemer EÚ v rovnakej vekovej kategórii je 24 %. Na Slovensku seniori zaostávajú za strednou generáciou v digitálnych zručnostiach viac než v iných krajinách.

Aj preto Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR rozbieha projekty, ktorých cieľom je digitálnu gramotnosť zlepšiť. V spolupráci s Národnou koalíciou pre digitálne zručnosti a povolania SR spustilo už v auguste národný projekt „Zlepšovanie digitálnych zručností seniorov a znevýhodnených skupín vo verejnej správe“ v hodnote takmer 990 000 eur. Jeho cieľom je vytvoriť komplexný testovací a vzdelávací IT systém, ktorý prispeje k výraznejšiemu zlepšeniu digitálnych zručností seniorov a znevýhodnených skupín.

Vicepremiérka Remišová: Chátrajúci kaštieľ Coburgovcov v Jelšave premeníme vďaka 1 miliónu eur na historické a remeselné centrum Gemera

Na pamiatkach nám záleží! Obnovy sa vďaka Grantom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) dočká kaštieľ Coburgovcov v Jelšave. Za 1 milión eur z grantov EHP, ktoré spravuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, vznikne v severozápadnom krídle kaštieľa historické, remeselné a ekologické centrum Gemera. 

„Kultúrne pamiatky sú národným bohatstvom Slovenska. Žiaľ, veľká časť z nich je vo veľmi zlom stave. Tento historický dlh sa snažíme splatiť aj vďaka podpore z Grantov Európskeho hospodárskeho priestoru, z ktorého v tomto programovom období obnovujeme až 19 pamiatok. Medzi ne patrí kaštieľ Coburgovcov v Jelšave. Každá obnovená pamiatka je nielen dobrou správou pre záchranu nášho kultúrneho dedičstva, ale znamená tiež veľký prínos pre región, pre miestnu ekonomiku a turizmus,“ vyhlásila vicepremiérka Veronika Remišová, ktorej rezort granty riadi a prerozdeľuje.

Kreatívne a kultúrne centrum v obnovenej časti kaštieľa Coburgovcov spojí miestnych umelcov a remeselníkov ale aj marginalizované komunity. Zároveň vytvorí priestor pre osvetu so zameraním na zlepšenie kvality životného prostredia, nakoľko mesto ohrozuje znečistenie vzduchu. Jelšava parí v čase vykurovacej sezóny k najviac znečisteným mestám na Slovensku, v zimných mesiacoch množstvo prachových častíc v ovzduší prekračuje normu troj- až štvornásobne.  Samotná rekonštrukcia, nevyhnutná pre vznik centra, zahŕňa obnovu poškodených častí kaštieľa, najmä drevených strešných nosníkov, pivnice, či kanalizačného systému a ďalšie.

„Naším cieľom nie je len pamiatky rekonštruovať, ale im aj vdýchnuť nový život. Preto podporujeme projekty, ktoré obnovené pamiatky otvoria viac verejnosti, napríklad formou kultúrnych či vzdelávacích aktivít,“ uviedla ministerka Remišová.

Projekt „Kaštieľ Coburgovcov v Jelšave – historicko-remeselné a ekologické centrum Gemera“ získal podporu z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP 2014 – 2021 a zo štátneho rozpočtu SR.

Kaštieľ patrí k významným pamiatkam Gemera. Trojpodlažná stavba v štýle francúzskeho klasicizmu bola v 2. polovici 18. storočia pristavená k staršej renesančnej budove zo začiatku 17. storočia. V zadnej časti kaštieľa sa zachovali tri krídla s nárožnými vežami, strieľňami a detailmi renesančných okien. Kaštieľ patril šľachtickým rodom Koháryovcov a Coburgovcov. Jeho posledným majiteľom bol bulharský cár Ferdinand von Sachcsen Coburg-Gotha, ktorý kaštieľ premenil na sídlo správy coburgovských majetkov. Po konfiškácii majetkov v polovici 20. storočia začal význam kaštieľa upadať a postupne chátral. Mesto Jelšava sa spolu s mnohými nadšencami aktívne snaží o jeho záchranu.

Viac o projekte možno nájsť na:

https://www.eeagrants.sk/projekty/katie-coburgovcov-v-jelave-historicko-remeseln-a-ekologick-centrum-gemera/

a tiež na webstránke projektu:

https://www.kastieljelsava.sk/

Správa o hodnotení strategického dokumentu s celoštátnym dosahom „Partnerská dohoda Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027″

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky oznamuje verejnosti, že v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zverejnilo na webových sídlach https://www.mirri.gov.sk/a https://www.enviroportal.sk/sk/eia návrh strategického dokumentu s celoštátnym dosahom „Partnerská dohoda Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027“ a správu o hodnotení strategického dokumentu s celoštátnym dosahom.

Stanoviská verejnosti k správe o hodnotení strategického dokumentu s celoštátnym dosahom a k návrhu strategického dokumentu s celoštátnym dosahom je možné predkladať najneskôr do 21 dní od ich zverejnenia dňa 27. októbra 2021 písomne na adresu:

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, sekcia centrálny koordinačný orgán, odbor politiky súdržnosti, Štefánikova 15, 811 05 Bratislava.

Nahliadnutie do dokumentov a konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je možné uskutočniť počas celého procesu posudzovania vplyvov strategického dokumentu s celoštátnym dosahom na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, sekcia centrálny koordinačný orgán, odbor politiky súdržnosti, Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, e-mail: cohesion2021-2027@mirri.gov.sk, tel.: 02/ 2092 8076, v pracovné dni od 9:00 do 16:00 h. (termín konzultácie si odporúčame dohodnúť vopred telefonicky alebo e-mailom).

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v súlade s § 17 v spojení s § 11 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oznamuje, že verejné prerokovanie správy o hodnotení strategického dokumentu s celoštátnym dosahom a strategického dokumentu „Partnerská dohoda SR na roky 2021 – 2027“ sa uskutoční v hybridnej forme dňa 10. novembra 2021 o 13:00 h v účelovom zariadení Hotel Bôrik, Bôrik 15, Bratislava. Vzhľadom na protipandemické opatrenia bude vstup na miesto konania umožnený iba osobám v režime OTP. Verejné prerokovanie správy o hodnotení sa preto uskutoční aj v online forme. Bližšie informácie sú zverejnené v prílohe.

Prílohy:

Partnerská dohoda Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027 Správa o hodnotení strategického dokumentu (PDF, 4,9 MB)

Návrh Partnerskej dohody SR na roky 2021 – 2027 (PDF, 1 430 kB)

Príloha č.1 – Chránené územia (PDF, 661 kB)

Príloha č.2 – Regióny enviromentálnej kvality (PDF, 152 kB)

Príloha č.3 – Sieť diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku (PDF, 532 kB)

Príloha č.4 – Železničné trate SR (PDF, 158 kB)

Príloha č.5 – Vyhodnotenie pripomienok predložených k oznámeniu a rozsahu hodnotenia strategického dokumentu (PDF, 4879 kB)

Príloha č.6 –  Vyhodnotenie požiadaviek z rozsahu hodnotenia strategického dokumentu (PDF, 159 kB)

Individuálne systémy čistenia odpadových vôd alebo iné primerané systémy (IPS) v SR (PDF, 525 kB)

Informácie k verejnému prerokovaniu (PDF, 471 kB)

SAMOSPRÁVY SA V RÁMCI PLÁNU OBNOVY BUDÚ MÔCŤ UCHÁDZAŤ O INVESTÍCIE VO VÝŠKE VYŠE MILIARDY EUR

V nasledujúcich rokoch sa budú môcť samosprávy priamo uchádzať o investície z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej hodnote 1,342 miliardy eur. Spolu s reformami, ktoré sa v pláne obnovy viažu na investície, tak bude mať plán obnovy na regióny zásadný vplyv. 

„Prerozdelenie investícií v rámci plánu obnovy bude úzko súvisieť aj s tým, ako sa do jednotlivých výziev zapoja samotné regióny vrátane samospráv. Úspech regiónov v rámci plánu obnovy bude závisieť najmä od ich záujmu, pripravenosti a akcieschopnosti. V praxi to znamená nutnosť aktívnej prípravy stratégií, administratívnych kapacít a projektovej dokumentácie,“ povedal predseda vlády Eduard Heger. 

Medzi projekty, kde bude možné priamo sa uchádzať o investície, patrí napríklad obnova verejných historických a pamiatkovo chránených budov, podpora výstavby aspoň 200 km cyklistických trás, či dobudovanie kapacít materských škôl, vďaka ktorému vznikne vyše 12 tisíc nových miest v škôlkach. V regiónoch tiež do konca roka 2026 pribudne spolu vyše 3000 staníc pre nabíjanie elektromobilov alebo vodíkových plniacich staníc. Už v priebehu budúceho roka začnú v najmenej rozvinutých regiónoch vznikať tzv. centrá zdieľaných služieb, ktoré pomôžu zhromažďovať kapacity na miestnej úrovni pri poskytovaní základných verejných služieb. Spolu by ich malo vzniknúť minimálne 20. Niektoré opatrenia plánu obnovy sú cielené priamo na samosprávy vo forme školení pre pracovníkov verejnej správy. Pôjde o vzdelávanie v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti, či špecializačné vzdelávanie pre všetkých novoprijatých zamestnancov prvého kontaktu.

Implementácia plánu obnovy sa už naplno rozbehla vrátane prvých výziev, ktoré boli smerované na program doučovania na základných a stredných školách, kam sa samosprávy tiež mohli zapojiť. Najbližšie výzvy, ktoré by mali byť vyhlásené v prvej polovici budúceho roka, budú určené na podporu digitálnej infraštruktúry na školách.

Regióny budú hrať celkovo významnú úlohu aj pri informovaní občanov ohľadom jednotlivých opatrení a sprostredkovaní informácií. V prípade ďalších opatrení budú samosprávy nepriamo profitovať z investícií, ktoré budú realizované v rôznych regiónoch Slovenska, či už z úrovne štátnej správy, alebo prostredníctvom podnikateľov a iných subjektov v regiónoch. Celková hodnota týchto investícií predstavuje 4,167 miliardy eur.

Pozitívny vplyv na lepšiu dostupnosť a obslužnosť regiónov bude mať aj rekonštrukcia, modernizácia alebo elektrifikácia aspoň 69 km tratí, dispečerizácia aspoň 100 km železničných tratí, zakúpenie ekologických koľajových vozidiel a mnohé ďalšie opatrenia, ktoré síce samosprávy nebudú vykonávať priamo, ale budú jednoznačným beneficientom. Jednou z priorít plánu je aj docieliť kvalitnú zdravotnú starostlivosť prostredníctvom niekoľkých reforiem. Reforma nemocníc, ktorá je pre plán obnovy kľúčová, je úzko previazaná s reformou ambulantnej starostlivosti, vďaka čomu po celom Slovensku vznikne vyše 170 ambulancií. Tiež sa zmodernizuje 55 sídiel staníc zdravotnej záchrannej služby. Nepriamu, no kľúčovú rolu budú samosprávy hrať napríklad aj pri obnove 30,000 rodinných domov, ktorú bude realizovať Slovenská agentúra životného prostredia. 

Realizácia reforiem a investícií v pláne obnovy je priamo previazaná so žiadosťami o platbu. Včasné a riadne plnenie všetkých míľnikov a cieľov plánu obnovy je základným predpokladom k vyplateniu finančných prostriedkov zo strany EÚ. Zdržanie a/alebo nesplnenie čo i len jediného míľnika výrazným spôsobom ohrozuje podanie celej žiadosti o platbu Európskej komisii.

Súčasťou plánu obnovy sú desiatky reforiem v piatich prioritných oblastiach, rôznej náročnosti aj komplexnosti. Spoločným cieľom všetkých reforiem je zlepšiť fungovanie Slovenska pre jeho obyvateľov a urobiť ho odolnejším do budúcnosti. Plán sa zameriava na päť hlavných priorít: zelená ekonomika (2 301 mil. eur); vzdelávanie (892 mil. eur); veda, výskum a inovácie (739 mil. eur); zdravie (1 533 mil. eur); efektívna verejná správa (1 110 mil. eur) a digitalizácia (615 mil. eur). Je rozdelený na 18 častí, tzv. komponentov, ktoré zahŕňajú reformy a investície v celkovej hodnote vyše 6 miliárd eur.

POZVÁNKA: Inaugurácia Európskeho orgánu práce (ELA) v Bratislave

Pozývame vás na formálnu inauguráciu Európskeho orgánu práce (ELA), ktorá sa bude konať v utorok 9. novembra 2021 o 9:15 v jeho sídle na Landererovej ulici 12 v Bratislave. Inaugurácie sa zúčastní Premiér SR Eduard Heger a eurokomisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit. Program sa následne presunie do hotelu Sheraton Bratislava, kde sa bude konať úvodná konferencia. Konferencia bude vysielaná aj online na stránkach Európskej komisie a Európskeho orgánu práce.

Vláda na kongrese ITAPA 2021 predstaví plán, ako zbaví Slovensko nálepky montážnej dielne

Vláda SR chce na tohtoročnom 20. ročníku Medzinárodného kongresu ITAPA 2021 predstaviť plán, ako chce zbaviť Slovensko nálepky montážnej dielne. Predstavitelia vlády a biznisu budú na tomto podujatí 8. až 10. novembra v Bratislave diskutovať na aktuálne témy s podtitulom Ako sa stať najlepším. Informovali o tom organizátori kongresu v piatok v tlačovej správe.

Nasledujúce dva roky by mala slovenská digitalizácia nastaviť správne tempo a mali by byť vidieť aj prvé výsledky. Z Plánu obnovy a odolnosti je na ňu vyčlenených 600 miliónov eur s cieľom priniesť vyššiu životnú úroveň. Podľa podpredsedníčky vlády a ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej sa naše šance v tomto smere zvýšia, ak sa odbúra byrokracia, z čoho vzídu úspory, podporí a skvalitní sa vzdelávanie.

„Avšak dôležitejšie, ako byť lídrom v niektorej z technologických oblastí, je zmazať označenie Slovenska ako montážnej linky EÚ. Kľúčové bude správne pochopenie a uchopenie nového modelu ekonomiky,“ hovorí Remišová. Bude nevyhnutné, aby krajina bola schopná vykonávať činnosti s vyššou pridanou hodnotou, a to aj v oblastiach, ktoré dnes investori u nás obchádzajú. „Oblasť, v ktorej vidíme potenciál pre Slovensko, je napríklad vývoj technologicky pokročilých polovodičov, resp. čipov. S ich nedostatkom sa v súčasnosti borí celá Európa,“ uviedla Remišová.

V oblasti digitalizácie je Slovensko napriek vynaloženým stovkám miliónov eur na projekty na chvoste Európy. Štátny tajomník ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Ján Hargaš po sto dňoch v úrade na pôde ITAPA prezradí vlastnú koncepciu budovania eGovernmentu. Jeho cieľom je spraviť zo Slovenska digitálnu krajinu prostredníctvom efektívneho využitia plánu obnovy na naštartovanie digitálnej transformácie hospodárstva a spoločnosti. „Jedným z predpokladov je rozvoj elektronickej verejnej správy, ktorá bude občanom a podnikateľom poskytovať proaktívne služby na riešenie ich životných situácií, zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti a digitálnych zručností nielen pre žiakov a študentov, ale aj pre zamestnancov v priemysle, vo verejnej správe a seniorov, a to tak, aby nikto nebol vylúčený z digitálnej doby,“ povedal Hargaš.

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Martin Klus upozornil, že netreba podceňovať kľúčovú úlohu rozvoja technológií v oblasti bezpečnosti. „Hybridné hrozby patria medzi najvážnejšie a najsofistikovanejšie bezpečnostné výzvy, ktoré spolu s dezinformáciami ohrozujú fungovanie štátnych inštitúcií a podkopávajú dôveru občanov,“ podotkol. Dezinformácie označuje za jednu z najrozšírenejších a najvážnejších hybridných hrozieb aj minister obrany Jaroslav Naď. „Medzi expertmi panuje jednoznačný konsenzus, že práve dezinformácie predstavujú vážnu bezpečnostnú hrozbu, ktorej musia štáty v súčasnosti aktívne čeliť,“ uviedol.

BRATISLAVA: Ružinov plánuje projekty za takmer 90 miliónov eur, bude sa uchádzať o eurofondy

Bratislavský Ružinov plánuje projekty za takmer 90 miliónov eur, bude sa uchádzať o ich podporu z eurofondov. Starosta mestskej časti Martin Chren to uviedol pri príležitosti návštevy zástupcov Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), ktorý sa bude na získaní dotácií z veľkej časti podieľať. „V Ružinove dnes máme pripravený zásobník projektov za takmer 90 miliónov eur, čo je obrovská výzva. Inými slovami, máme úplne jasné priority a stratégiu rozvoja nerobíme živelne," uviedol starosta Ružinova na sociálnej sieti.

Prvú časť projektov tvoria nové školy. V Ružinove aktuálne realizujú stavbu ZŠ Medzilaborecká, obstarávanie prebieha na novú školu na Ostredkovej ulici a projektujú aj prístavbu na ZŠ Vrútocká. Prioritou mestskej časti pre získanie financií z Európskej únie je revitalizácia schátraného areálu na Vietnamskej spolu s rekonštrukciou DK Bulharská. „Celková nutná investícia sa tu šplhá až k 25 miliónom eur, čo zo svojich vlastných peňazí nemáme šancu pokryť," vysvetlil Chren. V budúcnosti by tu mali pribudnúť nové školy a škôlka, detské ihrisko, parčík či multifunkčná športová hala.

Veľkým projektom je revitalizácia Trhoviska Miletičova, na ktorej pracuje mestská časť s Metropolitným inštitútom Bratislavy. Ďalšou investíciou Ružinova je vybudovanie tartanovej dráhy pri Štrkoveckom jazere. „Čoskoro spustíme veľkú architektonickú súťaž na rekonštrukciu zimného štadióna a výstavbu novej plavárne," skonštatoval starosta Chren. Zástupcom BSK predstavil aj prvé plány ekologického garážového domu na Štrkovci a víziu obnovy detského ihriska pri Štrkovci.

Partizánske: Radnica pripravuje projekt s partnerským mestom Valašské Meziříčí

Samospráva Partizánskeho pripravuje spoločný projekt so svojím partnerským mestom Valašské Meziříčí. Moravské mesto plánuje v rámci projektu cezhraničnej spolupráce zakúpiť model Jupitera, ktorý by malo v budúcnosti využívať i Partizánske.

"Mesto Valašské Meziříčí má záujem v spolupráci s mestom Partizánske predložiť projekt, ktorého celkové náklady sú vo výške 20.000 eur. Vzhľadom na to, že Valašské Meziříčí má svoju hvezdáreň, chce získať finančné prostriedky na zakúpenie modelu Jupitera," uviedol primátor Partizánskeho Jozef Božik.

Súčasťou projektu podľa neho budú tri aktivity v Partizánskom, keď bude model Jupitera k dispozícii všetkým deťom a všetkým záujemcom, ktorí sa venujú astronómii. "Predpokladám, že v rámci budúcoročného česko-slovenského dňa, ktorý bude môcť byť zrealizovaný, ak bude pandémia na ústupe, všetky deti z partnerských miest si budú môcť s deťmi z Partizánskeho prezrieť tento model. Rovnako i pedagógovia a všetci občania, ktorí budú mať záujem," priblížil.

Nová cezhraničná spolupráca je jedným z mnohých projektov, ktoré Partizánske spolu s mestom Valašské Meziříčí spolu pripravujú, dodal Božik.

DOBRÉ FONDY EÚ- Moderné polyfunkčné ihrisko v Nižnom Slavkove vďaka eurofondom

Prítomnosť školy v Nižnom Slavkove bola historicky doložená už v 17. storočí. Evidovaná je totiž zmienka z roku 1813, podľa ktorej niekto v obci podpálil kostol a pri požiari zhorela fara aj škola. Novodobá história sa však začala až po roku 1964 po postavení budovy novej školy. Za európske prostriedky bola nedávno modernizovaná. Budovy boli zateplené a škola bola vybavená modernými učebnými pomôckami a informačnou technikou. Neďaleko za školou sa nachádza areál so starým a novým ihriskom. Najnovším európskym projektom na základnej škole v Nižnom Slavkove je výstavba multifunkčného športoviska. Ihrisko slúži na futbal, hádzanú, basketbal, ale aj volejbal. Je na ňom položený umelý trávnatý povrch. Ihrisko pritom neslúžil iba žiakom základnej školy, ale je aj dôležitým miestom, kde môžu športovať všetci ostatní obyvatelia obce. Škola využila viacero možností dotácie a medzi jednu z nich patrí aj zmena vykurovacieho systému budov pomocou drevených čipov. Vymenil sa celý vykurovací systém, čo umožnilo ušetriť výrazné finančné prostriedky pre chod obcePrítomnosť školy v Nižnom Slavkove bola historicky doložená už v 17. storočí. Evidovaná je totiž zmienka z roku 1813, podľa ktorej niekto v obci podpálil kostol a pri požiari zhorela fara aj škola. Novodobá história sa však začala až po roku 1964 po postavení budovy novej školy. Za európske prostriedky bola nedávno modernizovaná. Budovy boli zateplené a škola bola vybavená modernými učebnými pomôckami a informačnou technikou. Neďaleko za školou sa nachádza areál so starým a novým ihriskom. Najnovším európskym projektom na základnej škole v Nižnom Slavkove je výstavba multifunkčného športoviska. Ihrisko slúži na futbal, hádzanú, basketbal, ale aj volejbal. Je na ňom položený umelý trávnatý povrch. Ihrisko pritom neslúžil iba žiakom základnej školy, ale je aj dôležitým miestom, kde môžu športovať všetci ostatní obyvatelia obce. Škola využila viacero možností dotácie a medzi jednu z nich patrí aj zmena vykurovacieho systému budov pomocou drevených čipov. Vymenil sa celý vykurovací systém, čo umožnilo ušetriť výrazné finančné prostriedky pre chod obce

HLOHOVEC: Ponad Váh postavia nový cyklomost, spojí Madunice s Koplotovcami

Starostka Maduníc Alena Jelušová potvrdila, že budovanie cyklistickej infraštruktúry je najväčšia investícia obce, na čele ktorej stojí už viac ako 30 rokov. Samospráva na ňu získala peniaze z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Ak nenastanú nečakané komplikácie, obyvatelia Maduníc a Koplotoviec prejdú po moste na druhú stranu rieky už v lete budúceho roku. Obec by stavenisko mala odovzdať do 30. novembra, začiatok prác však bude závislý aj od klimatických podmienok.

Združenie, ktoré uspelo vo verejnom obstarávaní, tvoria spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, Ingsteel a MBM-Group.

Madunice a Koplotovce neboli nikdy v minulosti spojené žiadnym mostom ani lávkou ponad Váh. Ľudia si v čase nízkej hladiny rieky pomáhali prechádzaním cez brod. Pokus o spojenie oboch brehov kompou nemal dlhé trvanie.

Mestá Hlohovec, Leopoldov a obce Madunice, Červeník a Koplotovce mali pôvodne spoločný plán na vybudovanie asi 18-kilometrovej cyklotrasy, v súčasnosti však postupuje každá samospráva pri budovaní cyklistickej infraštruktúry samostatne.

Fiľakovo: Mesto získalo takmer 300.000 eur na pokračovanie občianskych hliadok

Mesto Fiľakovo v okrese Lučenec získalo takmer 300.000 eur na ďalšie fungovanie Miestnych občianskych poriadkových služieb (MOPS). Vďaka dotácii budú občianske hliadky v meste fungovať až do leta 2023. TASR o tom informovala hovorkyňa mesta Klaudia Mikuš Kovácsová.

Dobrovoľné občianske hliadky začali vo Fiľakove fungovať už v roku 2004 ako v jednom z prvých miest na Slovensku, posledný projekt MOPS sa v meste skončil v júni tohto roka. Samospráva sa preto pripravovala na podanie projektu v rámci výzvy z operačného programu Ľudské zdroje, do ktorej sa mohli zapojiť len samosprávy s doposiaľ fungujúcimi hliadkami.

„Hoci sme mohli mať naďalej desať členov hliadky a  pri výdavkoch na nich sa zohľadňovala valorizácia minimálnej mzdy, dĺžka projektu bola stanovená len na 15 mesiacov. Projekt by sa skončil už v septembri budúceho roka,“ priblížila prednostka mestského úradu Andrea Mágyelová.

Vďaka iniciatíve Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Catching-up Regions sa však mestu nakoniec podarilo uspieť v inej výzve Ministerstva vnútra SR, ktorá má pre fungovanie MOPS výhodnejšie podmienky.

„Rovnako môžeme zachovať počet desiatich členov hliadky, no paušál preplácajú až vo výške 40 percent a trvanie projektu je 24 mesiacov. Vďaka tomu u nás budú môcť hliadky fungovať až do júna 2023,“ doplnila Mágyelová. Ako dodala, samospráva na projekt získala dotáciu vo výške takmer 295.000 eur, spolufinancovanie zo strany mesta predstavuje asi 15.500 eur.

Občianske hliadky vo Fiľakove pomáhajú najmä pri udržiavaní verejného poriadku, poskytujú však i sociálne a asistenčné služby, zabezpečujú plynulosť a bezpečnosť premávky a pôsobia i v oblasti ochrany verejného a súkromného majetku či životného prostredia.

„Hliadky MOPS sú pre nás veľmi dôležité a v žiadnom prípade sme nechceli dopustiť, aby sa u nás zrušili. Máme s nimi výborné skúsenosti, sú nápomocní mestskej i štátnej polícii a minorita aj majorita ich vnímajú veľmi pozitívne,“ poznamenal viceprimátor Fiľakova Attila Visnyai.

Cestu vlakom do Bratislavy zlepší záchytné parkovisko i prestupový terminál v Ružinove

Ministerstvo dopravy a výstavby SR zabezpečilo peniaze na prípravu dvoch projektov, ktoré významne zlepšia cestovanie vlakom do Bratislavy. Vďaka eurofondom vznikne záchytné parkovisko na veľmi exponovanej železničnej zastávke Nové Košariská pri Dunajskej Lužnej. Rovnako bola podpísaná zmluva o financovaní aj na projektovanie prestupného terminálu v Ružinove.

„Vítam všetky projekty, ktoré zlepšia a spriechodnia dopravu v hlavnom meste a tieto dva k nim rozhodne patria. Záchytné parkovisko v Nových Košariskách zlepší dochádzanie vlakom do Bratislavy.  Novým terminálom zase umožníme cestujúcim bezproblémový a rýchly prestup „suchou nohou“ z vlaku na mestskú hromadnú dopravu a opačne. Pomôžeme tak skrátiť čas dochádzajúcich ľudí do centra mesta a využívaním verejnej osobnej dopravy znížime počet áut ,“ povedal Andrej Doležal minister dopravy a výstavby SR.

Záchytné parkovisko na zastávke Nové Košariská bude po Pezinku a Ivanke pri Dunaji už tretím parkoviskom financovaným z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.  Vzniknúť by malo 165 parkovacích miest, 10 miest pre osoby so zdravotným postihnutím, v uzavretom areáli parkoviska bude tiež vybudované stojisko pre 50 bicyklov. Vybuduje sa tiež autobusová zastávka a chodník pre peších. Na projektové práce bola z OPII vyčlenená suma 123 870 eur. Eurofondy by malo pokryť aj náklady na samotnú realizáciu parkoviska, ktoré by malo byť dokončené v roku 2023.

V Ružinove sa vybuduje prestupný terminál, teda nástupište, ktoré je od začiatku projektované na to, aby z neho mohli ľudia čo najjednoduchšie prestúpiť z vlaku na autobusy, električky či trolejbusy. Terminál umožní zjednodušenie a skrátenie prestupov a zároveň umožňuje napojenie existujúcich aj budúcich prestupných uzlov na MHD.  Súčasťou projektu je aj peší podchod pod traťou, aby obyvatelia mohli bezpečne prejsť k obchodným centrám.

Súčasťou projektu je tiež naprojektovanie odbočky, ktorá zvýši priepustnosť železničnej trate v úseku Dunajská Streda – Bratislava – Nové Mesto. Existujúce trate budú prepojené koľajovými spojkami a tým sa zriadi odbočka, ktorá zvýši kapacitu jednokoľajnej trate smerom do Komárna.  Celková suma nenávratného finančného príspevku je 484 640 eur. 

Termíny spracovania projektovej dokumentácie sú nastavené tak, aby obidve časti projektu TIOP Ružinov boli v predpokladanom termíne do decembra 2023 už realitou.  

 Ministerstvo dopravy a výstavby SR zabezpečilo peniaze na prípravu dvoch projektov, ktoré významne zlepšia cestovanie vlakom do Bratislavy. Vďaka eurofondom vznikne záchytné parkovisko na veľmi exponovanej železničnej zastávke Nové Košariská pri Dunajskej Lužnej. Rovnako bola podpísaná zmluva o financovaní aj na projektovanie prestupného terminálu v Ružinove.

„Vítam všetky projekty, ktoré zlepšia a spriechodnia dopravu v hlavnom meste a tieto dva k nim rozhodne patria. Záchytné parkovisko v Nových Košariskách zlepší dochádzanie vlakom do Bratislavy.  Novým terminálom zase umožníme cestujúcim bezproblémový a rýchly prestup „suchou nohou“ z vlaku na mestskú hromadnú dopravu a opačne. Pomôžeme tak skrátiť čas dochádzajúcich ľudí do centra mesta a využívaním verejnej osobnej dopravy znížime počet áut ,“ povedal Andrej Doležal minister dopravy a výstavby SR.

Záchytné parkovisko na zastávke Nové Košariská bude po Pezinku a Ivanke pri Dunaji už tretím parkoviskom financovaným z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.  Vzniknúť by malo 165 parkovacích miest, 10 miest pre osoby so zdravotným postihnutím, v uzavretom areáli parkoviska bude tiež vybudované stojisko pre 50 bicyklov. Vybuduje sa tiež autobusová zastávka a chodník pre peších. Na projektové práce bola z OPII vyčlenená suma 123 870 eur. Eurofondy by malo pokryť aj náklady na samotnú realizáciu parkoviska, ktoré by malo byť dokončené v roku 2023.

V Ružinove sa vybuduje prestupný terminál, teda nástupište, ktoré je od začiatku projektované na to, aby z neho mohli ľudia čo najjednoduchšie prestúpiť z vlaku na autobusy, električky či trolejbusy. Terminál umožní zjednodušenie a skrátenie prestupov a zároveň umožňuje napojenie existujúcich aj budúcich prestupných uzlov na MHD.  Súčasťou projektu je aj peší podchod pod traťou, aby obyvatelia mohli bezpečne prejsť k obchodným centrám.

Súčasťou projektu je tiež naprojektovanie odbočky, ktorá zvýši priepustnosť železničnej trate v úseku Dunajská Streda – Bratislava – Nové Mesto. Existujúce trate budú prepojené koľajovými spojkami a tým sa zriadi odbočka, ktorá zvýši kapacitu jednokoľajnej trate smerom do Komárna.  Celková suma nenávratného finančného príspevku je 484 640 eur. 

Termíny spracovania projektovej dokumentácie sú nastavené tak, aby obidve časti projektu TIOP Ružinov boli v predpokladanom termíne do decembra 2023 už realitou. 

P. Bystrica: V SOŠ strojníckej zmodernizujú za 2,5 milióna eur školské dielne

Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) ako zriaďovateľ začal s rozsiahlou rekonštrukciou dielní v Strednej odbornej škole (SOŠ) strojníckej v Považskej Bystrici. Projekt je financovaný aj z prostriedkov Integrovaného regionálneho operačného programu. Ako informoval predseda TSK Jaroslav Baška, v SOŠ strojníckej študuje 570 žiakov, z nich 236 je zapojených do systému duálneho vzdelávania, v rámci ktorého škola spolupracuje so 14 firmami v Považskej Bystrici a v jej okolí.

„Do tejto veľkej školy kraj investuje nemalé finančné prostriedky aj za pomoci eurofondov. Najväčšia investícia, ktorá sa na škole aktuálne realizuje, je rekonštrukcia dielní v hodnote približne 2,5 milióna eur,“ povedal Baška.

Podľa riaditeľa školy Štefana Capáka je projekt zameraný na modernizáciu priestorov a vybavenia priestorov praktického vyučovania a zahŕňa stavebné úpravy aj obstaranie novej techniky. „Zakúpených bude 30 obrábacích strojov, z toho je desať CNC strojov, desať sústruhov a desať frézovačiek. Výrazne sa zlepší kvalita praktického vyučovania a žiaci, ktorí prejdú cez túto technológiu, budú veľmi dobre pripravení pre trh práce, “ skonštatoval Capák.

Podľa Bašku kraj investoval aj do rekonštrukcie strechy na pavilóne B, kde došlo k celkovej výmene krovu, strešnej krytiny a zatepleniu stropnej konštrukcie. Z krajského rozpočtu na rekonštrukciu strechy vyčlenili takmer 200.000 eur. Ďalších viac ako 91.000 investoval TSK do rekonštrukcie trieskového hospodárstva a úpravy nádvoria za starou dielňou.

Vicepremiérka Remišová ohlásila novú 5-miliónovú výzvu pre najmenej rozvinuté okresy

Podporíme rekonštrukcie ciest a chodníkov, obnovu pamiatok, rozvoj turizmu aj životné prostredie 

Rozvoj cestového ruchu, zelené riešenia, ale aj obnova ciest a chodníkov sú oblasti podpory novej výzvy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Výzva v celkovom objeme 4,9 milióna eur je určená pre obce z najmenej rozvinutých okresov, ktorým koncom roka 2020 skončila možnosť čerpať peniaze z balíka určeného na podporu najmenej rozvinutých okresov. Žiadosti o podporu je možné zaslať výlučne elektronicky do 5. novembra 2021.

„Podpora regionálneho rozvoja musí byť systematická a adresná. O to viac to platí v prípade najmenej rozvinutých okresov – týmto regiónom musíme poskytnúť účinnú pomoc a podporovať vytváranie nových pracovných miest, aby sme zastavili odchod šikovných ľudí z regiónov, ale aj zo Slovenska. Verím, že obce využijú celý balík takmer 5 miliónov eur a predložia odbornej a nezávislej komisii kvalitné projekty,“ uviedla ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

Výzva je zameraná na podporu projektov, ktoré: 

• zlepšia technickú a dopravnú vybavenosť regiónu, ako napríklad rekonštrukcie, vybudovanie, alebo údržba, či oprava ciest, mostov, chodníkov, cyklistických ciest,
• v rámci cestovného ruchu umožnia vynoviť kultúrne pamiatky a pamätníky, pomôžu v rozvoji ciest k turisticky atraktívnym miestam,
• sú zamerané na zavádzanie zelených opatrení, ktoré pomôžu zlepšiť životné prostredie v regióne.

Do výzvy sa môžu zapojiť obce, ktoré boli do 31. 12. 2020 zaradené ako súčasť najmenej rozvinutých okresov a ktorým skončila možnosť čerpať peniaze z balíka určeného na podporu najmenej rozvinutých okresov.  Ide o okresy – Kežmarok, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská sobota, Rožňava, Sabinov, Sobrance, Svidník, Trebišov, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou.

Na jeden projekt je možné získať podporu od 40-tisíc do 250-tisíc eur, pričom započítať je možné oprávnené výdavky už od 1. 1. 2021.

Žiadosť o podporu je možné podať výlučne elektronicky do 5. novembra 2021. Obce, ktoré predložia podpísanú žiadosť spolu s prílohami do 20. októbra 2021 a vyplnia krátky online registračný formulár, získajú dodatočných 10 bonusových bodov k celkovému bodovému hodnoteniu.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR považuje regionálny rozvoj za veľmi dôležitú tému. Národná rada schválila v septembri novelu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov z dielne MIRRI. Vďaka nej bude podpora pre tieto regióny jednoduchšia, adresnejšia a transparentnejšia.

Od novembra tohto roka sa zmení spôsob rozhodovania o projektoch. O výzvach a ich vyhodnotení nebude rozhodovať prednosta okresného úradu, ale riadiaci výbor zložený zo zástupcov MIRRI, VÚC, obcí a miest, okresných úradov a socio-ekonomických partnerov. Podpora pre najmenej rozvinuté okresy bude možná iba na základe Plánov rozvoja, ktoré pripravia okresné úrady v spolupráci s MIRRI, so zástupcami VÚC, obcí a miest a odborníkmi. Novinkou je tiež podpora projektov, ktoré presahujú hranice okresu. Novela zákona však priniesla aj novinku v definovaní najmenej rozvinutého okresu. Medzi najmenej rozvinuté okresy sa zaradia aj okresy obklopené najmenej rozvinutými okresmi. Po novom sa medzi tieto okresy zaradí aj Stará Ľubovňa.

Okrem podpory najmenej rozvinutých okresov, podporuje MIRRI regionálny rozvoj aj formou dotácií určených pre všetky regióny bez ohľadu na stupeň ich rozvoja. Za dva roky sme tak podporili regionálny rozvoj formou rôznych schém pomoci sumou 17,8 milióna eur.

Viac informácií o výzve: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/dotacie/index.html

Horizont Európa spúšťa misie EÚ na riešenie globálnych výziev

Európska komisia začala dňa 29. septembra 2021 realizovať päť nových misií EÚ, ktoré predstavujú nový a inovačný spôsob spolupráce a zlepšenia životov ľudí v Európe, ako aj za jej hranicami. Snahou misií EÚ je riešiť veľké výzvy v oblasti zdravia, klímy a životného prostredia a dosiahnuť v týchto oblastiach ambiciózne a inšpiratívne ciele.

Misie – novinka programu Horizont Európa, ako aj originálna koncepcia politiky EÚ, ktorá spája niekoľko útvarov Komisie pod dohľadom deviatich členov kolégia – budú podporovať výskum s cieľom naplniť hlavné priority Komisie a nájsť odpovede na niektoré z najväčších výziev, ktorým v súčasnosti čelíme: boj proti rakovine, adaptácia na zmenu klímy, ochrana oceánov, morí a vôd, život v ekologickejších mestách a zabezpečenie zdravej pôdy a potravín.

Ide o nový nástroj, ktorý zahŕňa súbor opatrení, ako sú projekty v oblasti výskumu a inovácií, politické opatrenia a legislatívne iniciatívy, zameraných na dosiahnutie konkrétnych cieľov s veľkým dosahom na spoločnosť v konkrétnom časovom rámci. Cieľom piatich misií bude priniesť riešenia kľúčových globálnych výziev do roku 2030:

1) Adaptácia na zmenu klímy: podporiť aspoň 150 európskych regiónov a komunít, aby sa do roku 2030 stali odolnými voči zmene klímy. 2) Rakovina: spolu s európskym plánom na boj proti rakovine pracovať na zlepšení životov viac ako 3 miliónov ľudí do roku 2030 prostredníctvom prevencie, liečby a riešení umožňujúcich dlhší a lepší život. 3) Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030. 4) 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030. 5) Dohoda o pôde pre Európu: 100 živých laboratórií, ktoré budú stáť v čele prechodu k zdravým pôdam do roku 2030.

Misie predstavujú nový prístup založený na spolupráci pri riešení niektorých hlavných výziev našich čias. Poskytujú mandát na dosiahnutie konkrétnych cieľov v stanovenom časovom rámci. Ich pôsobenie bude prínosom aj vďaka tomu, že výskum a inovácie v nich nadobudnú novú úlohu v kombinácii s novými formami riadenia a spolupráce, ako aj novým spôsobom zapojenia občanov vrátane mládeže.

Napríklad v rámci misie „Adaptácia na zmenu klímy“ sa plánuje poskytnúť 100 miliónov EUR na rozsiahle demonštračné projekty na riešenie závažných klimatických rizík, ako sú záplavy, prispôsobené miestnym podmienkam. Cieľom misie „Rakovina“ je vytvoriť nový model spoločného riadenia s cieľom zabezpečiť systematickú a účinnú integráciu pokroku vo výskume, inováciách a politike v oblasti rakoviny v Európe. Prostredníctvom misie „Oceány a vody“ sa vytvorí sieť majákov na úrovni morí a povodí s cieľom realizovať misiu a rozšíriť siete morských chránených oblastí. V rámci misie „Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá“ zapoja vybrané mestá svojich občanov do prípravy tzv. zmlúv o klíme v meste, aby pomohli dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2030. Misia týkajúca sa dohody o pôde bude nabádať ľudí k tomu, aby sa zapájali do iniciatív občianskej vedy zameraných na kolektívne zlepšenie zdravia pôdy.

Misie vychádzajú z programu Horizont Európa, ale pri ich realizácii sa rámec výskumu a inovácií ďaleko presiahne s cieľom vyvinúť nové riešenia a zlepšiť životy Európanov. Pridaná hodnota misií spočíva v tom, že fungujú ako portfólio opatrení zahŕňajúcich rôzne nástroje, obchodné modely a verejné a súkromné investície na úniovej, celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Pre úspech misií bude rozhodujúca podpora z iných európskych a národných programov. Na každú misiu bude stanovený konkrétny časový rámec a rozpočet, ktoré sa prispôsobia danému problému a plánu vykonávania.

Viac informácií:

Tlačová správa Európskej komisie

Otázky a odpovede: misie EÚ

AKTUALIZÁCIA č. 1 VÝZVY IROP-PO7-SC77-2021-75

Sprostredkovateľský orgán pre Integrovaný regionálny operačný program Prioritnú os 7  si Vás dovoľuje informovať, že zverejnil dňa 13.10.2021 AKTUALIZÁCIU č. 1 VÝZVY s kódom IROP-PO7-SC77-2021-75. Súčasťou vydanej aktualizácie je aj predĺženie termínu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z pôvodného termínu 11.11.2021 na nový termín 25.11.2021. Výzva sa predlžuje o dobu potrebnú na zapracovanie úprav uvedených v aktualizácii výzvy. Popis zmien je k dispozícii v dokumente na stiahnutie TU.

Výzva IROP-PO7-SC77-2021-75 – aktualizácia 1

• Príloha č. 1 Formulár ŽoNFP – aktualizácia 1
• Príloha č. 2 Príručka pre žiadateľa – aktualizácia 1
• Príloha č. 3 Schéma štátnej pomoci 
• Príloha č. 4 Zoznam merateľných ukazovateľov, vrátane ukazovateľov relevantných k HP – aktualizácia 1
• Príloha č. 5 Podmienky oprávnenosti výdavkov – aktualizácia 1
• Príloha č. 6 Informácia pre žiadateľov o nenávratný finančný príspevok

Kompletnú výzvu v znení aktualizácie č. 1 so všetkými potrebnými prílohami nájdete TU.

Peniaze z eurofondov využije Mesto Spišská Stará Ves na zabezpečenie opatrovateľskej služby

Mesto Spišská Stará Ves získala z eurofondov financie na podporu opatrovateľskej služby. Suma 81 600 eur má pomôcť zabezpečiť poskytovanie tejto služby pre osoby na ňu odkázané počas 24 mesiacov so začiatkom od novembra tohto roka. Ako informovalo mesto na sociálnej sieti, túto prácu bude vykonávať päť opatrovateliek, ktoré mesto zamestná na stopercentný úväzok pre občanov mesta podľa zákona o sociálnych službách.

Samospráva už teraz označuje túto službu za efektívnu a prínosnú. „Z hľadiska zotrvania klienta v jeho prirodzenom domácom prostredí, ako aj z finančnej dostupnosti bude pre občanov Spišskej Starej Vsi prínosom prechod z inštitucionálnych služieb na terénne a komunitné služby poskytované klientovi v jeho domácom prostredí,“ vysvetlilo mesto.

Výzva na Podporu opatrovateľskej služby II bola vyhlásená v rámci Operačného programu Ľudské zdroje, vyčlenených bolo 55 miliónov eur. Jej cieľom je zabezpečiť dostupnosť domácej opatrovateľskej služby za účelom predchádzania umiestňovania klientov do pobytových zariadení.

Malacky podajú žiadosť o dotáciu z eurofondov na výstavbu cyklotrasy Píla

Malacké mestské zastupiteľstvo na tohtotýždňovom zasadnutí schválilo projekt cyklotrasy Píla, diskutovalo aj o budúcnosti malackej nemocnice. „Po tom, čo poslanci odsúhlasili projekt cyklotrasy Píla, mesto podá žiadosť o dotáciu z eurofondov na jej výstavbu," informuje mesto na svojej webovej stránke.

Cyklotrasa Píla prepojí centrum mesta (cyklotrasu na Pezinskej) a plánovanú športovú arénu. Výhľadovo bude ďalej pokračovať a spájať Zámocký park, nemocnicu, Rádek, Rakárenskú a Na majeri. „Rozpočet je vo výške 304 543 eur, pričom sa počíta so spolufinancovaním mesta vo výške minimálne päť percent," uvádza samospráva. Súčasťou projektu sú okrem výstavby cyklotrasy v šírke tri metre aj stavebné úpravy spevnených plôch, verejné osvetlenie, výsadba zelene a osadenie mobiliáru.

K téme budúcej zdravotnej starostlivosti prišli medzi poslancov diskutovať riaditeľ nemocnice Malacky Miroslav Kočan a manažérka nemocnice pre zdravotnú činnosť Zuzana Laluhová Striežencová. „Pripravuje sa totiž reforma zdravotníctva, v rámci ktorej sa majú nemocnice na celom Slovensku rozdeliť do piatich kategórií. Hoci oficiálne zoznamy ešte ministerstvo zdravotníctva nezverejnilo, v médiách už kolujú informácie, že reforma sa dotkne aj nemocnice v Malackách," konštatuje mesto s tým, že podľa týchto informácií by sa mala malacká nemocnica dostať do poslednej kategórie, čo by znamenalo zmenu na doliečovacie a rehabilitačné zariadenie.

Pozvaní hostia aj poslanci sa zhodli na tom, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre tisícky obyvateľov malackého regiónu by v takom prípade bola ohrozená. „Riaditeľ nemocnice prisľúbil, že urobia všetko pre to, aby nemocnica v Malackách zostala. Viacerí poslanci vyjadrili svoju nespokojnosť s tým, že zásadné body reformy sa vopred nekomunikovali a boli prijaté bez verejnej diskusie," konštatuje samospráva. Mestské zastupiteľstvo preto žiada ministerstvo zdravotníctva a Bratislavský samosprávny kraj o analýzu zabezpečenia zdravotnej starostlivosti v okrese Malacky s dôrazom na preskúmanie podmienok prípadnej transformácie malackej nemocnice a zachovanie dostupnosti akútnej zdravotnej starostlivosti v okrese.

Nová partnerská dohoda by mohla byť hotová na prelome rokov

Nová partnerská dohoda na programovacie obdobie 2021 až 2027 by mohla byť medzi Slovenskom a Európskou komisiou (EK) dohodnutá na prelome rokov. Povedala to vicepremiérka a ministerka pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) počas stredajšieho stretnutia s novinármi.

Ministerka povedala, že návrh partnerskej dohody pošle Slovensko do Bruselu 15. októbra, teda tento piatok. Potom budú pokračovať rokovania, Slovensko sa bude snažiť presadiť svoje priority. "Partnerskú dohodu by sme chceli mať schválenú na prelome rokov. Takisto tam posielame aj operačný program," dodala Remišová.

Vicepremiérka považuje novú partnerskú dohodu s jedným Operačným programom (OP) Slovensko za najväčšiu eurofondovú reformu, odkedy eurofondy vôbec na Slovensku fungujú. "Spočíva v troch pilieroch. Prvý pilier je zjednodušenie riadenia," načrtla ministerka a dodala, že čerpanie eurofondov sa bude riadiť jednotnými a jednoduchšími pravidlami a bude podliehať jednému riadiacemu orgánu.

Menej bude po novom aj byrokracie. Viac kompetencií pri tom, na čo sa eurofondy využijú, majú mať i regióny samotné. "Nemusia všetci stavať námestia, môžu si projekty prispôsobovať presne podľa toho, v čom majú v regiónoch problém," okomentovala ministerka s tým, že ak treba niekde škôlku, región si podá požiadavku.

Ministerka priblížila, že v novom programovom období si budú samosprávy samy schvaľovať projektové balíčky. "Majú vytvorené rady partnerstiev, kde sú partneri zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únie miest Slovenska (ÚMS) a socioekonomickí partneri či neziskové organizácie a štát,“ vymenovala ministerka s tým, že v týchto radách konzultujú svoje zámery a idei. Tieto projektové balíčky bude rezort len formálne kontrolovať, a potom vyhlási výzvu.

Remišová zdôraznila aj vôľu zvýšiť podiel využívania zjednodušeného vykazovania výdavkov. V súčasnosti subjekty takýmto spôsobom vykazujú len tri percentá výdavkov.

Dodala, že novému fungovaniu eurofondov sa budú musieť učiť ako subjekty, tak aj štát. Je to podľa nej mimoriadne komplikovaný proces a Slovensko zavádza aj intenzívnejšiu komunikáciu so štátom tak, aby štátne veľké stratégie boli v súlade s územnými stratégiami.

Ministerka zdôraznila, že existujú však ešte aj nevyčerpané eurofondy zo súčasného programového obdobia, ktoré samosprávy i štát musia vyčerpať. "A tu aj rezorty, aj samosprávy potrebujú zabrať. Základom sú dobre pripravené projekty," uzavrela ministerka a pripomenula aj peniaze z plánu obnovy.

BARDEJOV: Obnova kláštora františkánov vyšla na viac ako 1,4 milióna eur

Stavbu obnoveného kláštora františkánov v Bardejove plánujú skolaudovať do konca novembra. Mesto Bardejov začalo v utorok s preberacím konaním stavby, ktorú od konca novembra minulého roka realizovala spoločnosť GMT development, s.r.o., Prešov. Spoločnosť uspela vo výberovom konaní s ponukou vo výške 1,18 milióna eur bez DPH, teda viac ako 1,4 milióna eur s DPH. Kláštor získal počas rekonštrukcie celkovo nový komplexný výraz s priznaním svojho historického charakteru. V súčasnosti na stavbe odstraňujú posledné nedostatky.

Ako informovalo mesto Bardejov na svojej webovej stránke, počas desiatich mesiacov na objekte vymenili strešnú krytinu, opravili poškodené prvky krovu, opravili komíny. „V roku 2012 bol vykonaný reštaurátorský výskum v interiéri kláštora a na exteriérových fasádach kláštora. Výskum potvrdil nález sgrafitovej výzdoby s predpokladaným menším rozsahom plochy na reštaurovanie,“ uviedla samospráva. Reštaurátorský výskum na východnej fasáde sa skončil bez nálezu výmaľby, preto sa nepredpokladalo reštaurovanie tejto najväčšej fasády vo väčšom rozsahu. „Pri celoplošnom odstránení sekundárnych omietkových a farebných vrstiev počas realizácie stavby bolo zistené, že plocha sgrafitovej výzdoby je oveľa väčšia, vrátane nálezu nových pilastrov, maľovaného vlysu nad pilastrami, profilovaných sgrafitových ríms na oknami. K novému výrazu fasád boli dopasované aj nové okná,“ dodala radnica.

Okrem rekonštrukcie exteriéru prešiel významnou obnovou aj interiér, a to vrátane novej technickej infraštruktúry, ktorej predchádzal komplexný archeologický výskum. V objekte obnovili pôvodné historické podlahy z 19. storočia a doplnili nové drevené a keramické podlahy. „Rekonštruované boli všetky omietky a hodnotné historické maľby, napríklad v refektári, teda pôvodnej jedálni mníchov, ambite, a podobne prešli reštaurovaním, ktoré odhalilo nové nepoznané nálezy nadregionálneho významu,“ uviedlo mesto.

Kláštor františkánov je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Pochádza zo 14. storočia a prešiel mnohými prestavbami a sekundárnymi zásahmi. Pred rekonštrukciou bol stav objektu schátraný a nevyužívaný. Obnova kláštora je súčasťou cezhraničného projektu, ktorý realizuje mesto Bardejov v spolupráci s poľským mestom Grybów a občianskym združením Náš Bardejov.

Na projekt získali finančný príspevok z európskych zdrojov vo výške 2,82 milióna eur. Okrem renovácie kláštora v Bardejove obsahuje aj rekonštrukciu bývalého Domu kultúry v Grybówe. V rámci obnovy vzniknú v oboch objektoch dielne pre remeselníkov, žijúcich v pohraničnej oblasti. Zámerom je vytvoriť centrá tradičných remesiel, pričom priestor na prezentáciu dostanú remeslá typické pre obe krajiny.

Nitra pripravuje rekonštrukciu ZŠ Cabajská

Mesto Nitra pripravuje rekonštrukciu Základnej školy na Cabajskej ulici v Nitre. Cieľom rekonštrukcie je zníženie energetickej náročnosti objektov školy, zníženie nákladov na vykurovanie a osvetlenie, ktoré by sa malo dosiahnuť zateplením fasády a strešnej konštrukcie, informovala samospráva.

Podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok na realizáciu investície budú schvaľovať mestskí poslanci na najbližšom zasadnutí zastupiteľstva.

Výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok vyhlásila Slovenská inovačná a energetická agentúra ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia. Celková výška výdavkov na rekonštrukciu Základnej školy Cabajská v Nitre je vyčíslená 721.337 eur. Mesto by sa malo na financovaní podieľať sumou 36.067 eur, čo je päť percent z celkových oprávnených výdavkov na projekt, a dofinancovaním vzniknutých neoprávnených výdavkov projektu.

Bardejov výazne rozšíri sieť cyklochodníkov

Predmetom riešenia spomínaného projektu „Cyklochodník na ulici Krátky rad v Bardejove“ je návrh cyklochodníka na ulici Krátky rad v úseku od križovatky Krátky rad – Veterná, až po križovatku Krátky rad – Dlhý rad v priestore medzi cestnou komunikáciou 1/77 a vonkajším priekopovým múrom stredovekého opevnenia.

Navrhovaný cyklochodník bude z južnej strany cez križovatku Veterná – Krátky rad a existujúce premostenie cez Šibskú vodu napojený na cyklotrasu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) vedenú po ulici Pod Lipkou, zo severnej strany bude v ďalších etapách pokračovať dvoma smermi - v priestore ulice Dlhý rad do centrálnej časti mesta, a v priestore Slovenskej ulice severným smerom. Vetva, ktorá bude smerovať od OD Centrum smerom na Bardejovské Kúpele bude (resp. už je) riešená v rámci projektu rekonštrukcie cesty I/77 v gescii štátu. Vyplýva z toho, že z hľadiska koncepcie cyklodopravy v centrálnej časti mesta tvorí navrhovaný cyklochodník významný a dôležitý úsek cyklistickej infraštruktúry na území mesta.

Povrch cyklochodníka bude z asfaltového betónu zelenej farby. Súčasťou riešenia je aj verejné osvetlenie pozdĺž cyklochodníka. Celková dĺžka navrhovaného cyklochodníka je 397,56 m.

Po ukončení realizácie bude cyklochodník slúžiť obyvateľom a návštevníkom mesta Bardejov a cykloturistom prechádzajúcim cez mesto.

Predpokladaná investícia je  v hodnote vyše 207 tisíc eúr.

VYSOKÉ TATRY: Nové zdravotné stredisko už dostavali, pre verejnosť bude slúžiť od novembra

Nové Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti (CIZS) vo Vysokých Tatrách za viac ako 1 milión eur bude pre verejnosť otvorené od 2. novembra. Lekári sa do nových priestorov nasťahujú počas posledného októbrového týždňa. Informovala o tom agentúru SITA hovorkyňa mesta Daniela Birková. Podľa jej slov bola stavebná časť síce ukončená ešte koncom koncom augusta, no v septembri sa robili revízie a technické skúšky potrebné ku kolaudácii. Kolaudačné rozhodnutie nadobudne právoplatnosť koncom októbra.

Samospráva získala na tento projekt nenávratný finančný príspevok vo výške 1 milión eur, na financovaní sa podieľala piatimi percentami vo výške takmer 53-tisíc eur. S prácami na výstavbe centra začal v apríli minulého roka. Vzniklo v budove zdravotného strediska v Novom Smokovci. „Zvyšujúce sa nároky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v regióne mesta Vysoké Tatry si vyžadovali jej modernizáciu, zníženie energetickej náročnosti na prevádzku budovy, ale hlavne naplnenie požiadaviek na zvýšenie dostupnosti a kvality poskytovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, čo bolo pri vtedajšom stave budovy zdravotného strediska nepostačujúce,“ vysvetlila Birková. V budove pribudol aj výťah, vďaka čomu sa stala bezbariérovou.

Pôvodne sa mali lekári do centra sťahovať koncom septembra. Výstavbu a dokončenie rekonštrukcie však predĺžili viaceré nečakané problémy. Za najväčšie označila hovorkyňa staticky nevyhovujúce základy stavby. „Prišlo sa na ne až počas rekonštrukcie po obnažení základov. Problém bol vyriešený dodatočným návrhom statika a spevnením základov železobetónovými pätkami,“ priblížila. Druhým problémom bolo
, že strop na druhom nadzemnom podlaží neprešiel po rozobratí strechy statickým posúdením. „Z dôvodu nadstavby tretieho podlažia bolo nutné nad týmto stropom spraviť novú železobetónovú dosku,“ dodala.

V novom zdravotnom centre bude pôsobiť všeobecný lekár pre dospelých, všeobecný lekár pre deti a dorast, gynekológ a stomatológ. Vytvorené budú aj priestory pre konziliárne vyšetrenia ambulantných špecialistov či sociálne služby.

Vicepremiérka Remišová: Z nových pravidiel prideľovania fondov EÚ budú mať osoh aj regióny

Zjednodušenie a zefektívnenie procesu čerpania prostriedkov z Európskej únie je opäť o krok bližšie.
Po včerajšom rokovaní s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska, Združenia samosprávnych krajov SK8, Únie miest Slovenska, Miestnych akčných skupín a ďalších partnerov z oblasti miestnej a regionálnej samosprávy to vyhlásila ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová. Rezort podľa nej v dialógu s partnermi vytvára kvalitný, transparentný, zrozumiteľný a nebyrokratický systém pre investície v novom programovom období 2021 - 2027.

„Sme si vedomí, že podpora z fondov EÚ v územiach je nevyhnutná pre ich rozvoj. Zároveň vnímame aj celonárodné výzvy akými sú napríklad zníženie emisií, zlepšenie dopravnej infraštruktúry, podpora vedy, výskumu, inovácií a ďalších. Návrhy Partnerskej dohody a Operačného programu Slovensko považujem za zdravo vyvážené,“ povedala po stretnutí so zástupcami samospráv ministerka informatizácie, regionálneho rozvoja a inovácií Veronika Remišová. Dodala, že všetky prostriedky, teda nielen tie, o ktorých sa bude rozhodovať v území, ale aj tie, o ktorých rozhodnú orgány štátnej správy, prispejú k rozvoju v jednotlivých samosprávach. Zástupcovia samosprávy na stretnutí zdôraznili potrebu výraznejšieho dialógu so všetkými ministerstvami.

Za nemenej dôležitý považuje ministerka aj fakt, že reformou získa Slovensko veľkú časť eurofondov pod jednu strechu. Namiesto siedmich riadiacich orgánov bude mať Slovensko jeden a počet sprostredkovateľských orgánov sa zníži z 28 na tretinu. Budeme mať jeden Operačným program Slovensko a jednotné pravidlá, metodiku a manažment. Mestá, obce, univerzity, mimovládne organizácie alebo podnikatelia v regiónoch sa tak budú ľahšie orientovať v podmienkach ako peniaze z EÚ získať.


Slovensko podľa Remišovej zaostáva za vyspelými štátmi EÚ hlavne v oblasti dopravnej a miestnej infraštruktúry. S Bruselom je nutné vyrokovať podporu do problémových oblastí ako je napríklad budovanie kanalizácií, či dobudovanie vodovodov na slovenskom vidieku. Ministerku neteší, že dedičstvo minulosti, ktorým sú okrem už spomínaných problémových oblastí aj envirozáťaže, či cesty v katastrofálnom stave brzdia rozvoj v iných oblastiach. „Som však presvedčená, že zabezpečením týchto základných potrieb a vyrovnaním investičného dlhu z minulosti urobí Slovensko výrazný krok medzi najvyspelejšie krajiny EÚ,“ priblížila ministerka.
Slovensko bude môcť vďaka svojmu členstvu v EÚ na svoj rozvoj a zvyšovanie životnej úrovne použiť v programovom období 2021 – 2027 približne 12,8 miliardy eur. Podpora bude financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja,

Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu. Najväčší objem zdrojov (až 34%) Slovensko plánuje vyčleniť na aktivity v oblasti energetickej efektívnosti, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, obnovu verejných budov, životného prostredia, kam patrí adaptácia na zmenu klímy, vodozádržné opatrenia, vodovody a kanalizácia, rozvoj verejnej dopravy, cyklotrasy či intermodálne dopravné terminály. „Medzi ďalšie oblasti, ktoré sa najvýraznejšie plánujú podporiť patrí podpora výskumu a spolupráce výskumnej sféry s podnikateľským prostredím, digitalizácia, diaľnice a železnice,“ doplnila Remišová s tým, že podporené bude aj zlepšenie prístupu k zamestnaniu a aktivačné opatrenia pre všetkých uchádzačov o zamestnanie s dôrazom na mladých ako aj podpora služieb v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania.

Slovensko po dlhých rokoch fungovania komplikovaného a často neprehľadného systému prideľovania prostriedkov z fondov EÚ nastúpilo na cestu efektívnejšieho, jednoduchšieho a transparentnejšieho procesu realizácie 5 cieľov, ktoré definuje Partnerská dohoda Slovenskej republiky na roky 2021-2027. MIRRI SR predloží aktualizovaný návrh Partnerskej dohody aj Operačný program Slovensko na posúdenie Európskej komisii v druhej polovici októbra.

Plán obnovy a odolnosti: Európska komisia posiela Slovensku predbežné financovanie vo výške 822,7 milióna eur

Európska komisia dnes vyplatila Slovensku 822,7 milióna eur v rámci predbežného financovania podľa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Ide o 13 % celkových finančných prostriedkov, ktoré má krajina pridelené v rámci tohto mechanizmu. Sprístupnenie predbežného financovania pomôže odštartovať kľúčové investičné a reformné opatrenia uvedené v slovenskom pláne obnovy. Slovensko má v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti získať granty v celkovej výške 6,3 miliardy eur. Vyplatenie ďalších prostriedkov Komisia schváli po zrealizovaní investícií a reforiem uvedených v slovenskom pláne obnovy. Dnešná platba nasleduje po úspešnom zavŕšení 1. úverovej operácie v rámci nástroja NextGenerationEU. Komisia plánuje získať do konca roka dlhodobé finančné prostriedky v celkovej výške 80 miliárd eur, ktoré doplnia krátkodobé poukážky EÚ na financovanie prvých platieb plánovaných pre členské štáty v rámci programu NextGenerationEU. Z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa na Slovensku budú financovať opatrenia napríklad na:

• podporu zelenej transformácie: Slovenský plán počíta so sumou 528 miliónov eur na financovanie rozsiahlej vlny rekonštrukcií budov, ktoré majú zlepšiť energetickú a ekologickú hospodárnosť najmenej 30 000 bytových jednotiek. Na podporu energetickej efektívnosti a inovačných technológií na dekarbonizáciu priemyslu sa poskytne 368 miliónov eur.

• podporu digitálnej transformácie: V pláne sa preinvestuje 102 miliónov eur na financovanie energeticky účinného superpočítača, ktorý bude slúžiť členom európskeho projektu vysokovýkonnej výpočtovej techniky, a do siete digitálnych centier, ktoré budú pomáhať digitalizovať podnikové procesy.
• posilnenie hospodárskej a sociálnej odolnosti: Suma 1,2 miliardy eur z plánu je určená na zlepšenie kvality a účinnosti služieb zdravotnej starostlivosti, a to aj prostredníctvom rekonštrukcie existujúcich nemocníc a výstavby nových.

 
Podrobnosti: 
Tlačová správa
Otázky a odpovede: Európska komisia podporuje plán obnovy a odolnosti Slovenska
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti: otázky a odpovede
Prehľad: Slovenský plán obnovy a odolnosti
Vykonávacie rozhodnutie Rady o pláne obnovy a odolnosti Slovenska
Pracovný dokument útvarov Komisie: analýza plánu obnovy a odolnosti Slovenska

PSK: V troch školách kraj preinvestuje viac ako 18,2 milióna eur

Prešovský samosprávny kraj (PSK) uspel v rámci iniciatívy dobiehajúcich regiónov „Catching-up Regions s ďalšími projektami zameranými na zvyšovanie kvality odborného vzdelávania a prípravy na školách. Konkrétne na troch svojich stredných školách v Prešove, Poprade a Starej Ľubovni preinvestuje viac ako 18,2 mil. eur z európskych peňazí. Prostriedky sa využijú na materiálne dovybavenie, vybudovanie moderných odborných pracovísk i zvýšenie energetickej hospodárnosti haly praktického vyučovania.

Nenávratný finančný príspevok (NFP) z Integrovaného operačného programu (IROP)  získali tri školy v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK - Spojená škola v Starej Ľubovni (elokované pracovisko Lomnička), SOŠ elektrotechnická v Poprade-Matejovciach a Spojená škola Ľ. Podjavorinskej v Prešove. Celková schválená suma predstavuje 18,2 mil. eur a je určená na realizáciu projektov zameraných na zlepšenie ich vzdelávacej infraštruktúry.

„Som rád, že sa nám v rámci schvaľovacieho procesu v žiadostiach o nenávratný finančný príspevok z IROP-u podarilo znovu uspieť. Ide o významný balík peňazí, ktorý výrazným spôsobom skvalitní naše školské objekty, ich dielne, laboratóriá či učebne a tým aj samotný vzdelávací proces. Keď chceme mať školy európskeho charakteru, ktoré napredujú a ďalej sa rozvíjajú, aby ponúkali našim žiakom maximum a dobre ich pripravili pre trh práce a budúcnosť, musíme pre to niečo urobiť. Teší ma, že sme na dobrej ceste to dosiahnuť,“ vyjadril sa v súvislosti so schválenými žiadosťami o NFP pre tri župné školy predseda PSK Milan Majerský.

V Spojenej škole v Starej Ľubovni sa financie použijú na výstavbu nového objektu elokovaného pracoviska školy v obci Lomnička, ktorý bude mať moderné priestorové a dispozičné riešenie. Nová budova bude zároveň slúžiť ako náborové centrum pre propagáciu, marketing, ako aj pre účely rôznych školení, prednášok či kurzov. V rámci materiálno-technického dovybavenia na elokovanom pracovisku pribudnú nové zariadenia, nástroje a príslušenstvo pre stavebnú výrobu, vybavenie informačno-komunikačných technológií (IKT), zariadenia na premiestňovanie materiálu či nástroje a príslušenstvo na spracovanie dreva. Škola bude mať tiež nové príslušenstvo na obrábanie a úpravu pôdy i zelene, elektrocentrálu a peletovaciu linku. Celkové oprávnené výdavky projektu tejto školy boli schválené vo výške viac ako 2,8 mil. eur.

V Strednej odbornej škole elektrotechnickej Poprad-Matejovce sa vybuduje nový objekt pre praktické vyučovanie, ktoré bude predstavovať ucelený komplex s teoretickými a praktickými učebňami, športovým a ubytovacím zázemím. Škola sa technicky a materiálne dovybaví automatickou montážnou linkou so softvérovým vybavením, číslicovo riadenými kovoobrábacími CNC strojmi, IKT technikou, meracími prístrojmi a príslušenstvom pre fotovoltaiku i prístrojmi pre výrobu transformátorov na osadzovanie a spájkovanie. Celkové oprávnené výdavky projektu v popradskej škole predstavujú vyše 8 mil. eur.

V Spojenej škole Ľ. Podjavorinskej v Prešove sa finančné zdroje EÚ využijú na prestavbu haly praktického vyučovania, rekonštrukciu telocvične a rozvodov, ako aj na modifikáciu a terénne úpravy areálu školy. Vďaka tomu získa moderný, efektívny a hlavne kvalitný priestor na vzdelávanie a prípravu svojich žiakov. V škole sa dovybaví elektrotechnické laboratórium a dielne pre elektrotechniku, učebne pre metrológiu, strojárske dielne odborného výcviku, ako aj dielne pre programovanie, pneumatiku a hydrauliku. Celkové oprávnené výdavky na investičné akcie v tejto spojenej škole boli schválené vo výške viac ako 7,4 mil. eur.

„Projekty sú výsledkom spolupráce operačných programov Integrovaný regionálny operačný program,  Operačný program Ľudské zdroje a Operačný program Integrovaná Infraštruktúra. Vďaka nim je možné vystavať nové budovy, vzdelávať zamestnancov škôl, získať moderné materiálno-technické vybavenie a zároveň úzko prepájať školy a zamestnávateľov s cieľom zvýšenia kvality odborného vzdelávania prípravy v PSK a jeho zosúladenia s potrebami trhu práce,“ dodal M. Majerský.

Prešovský kraj sa venuje zvyšovaniu kvality odborného vzdelávania a prípravy na svojich školách už od roku 2018. Ide o jeden z hlavných komponentov spomínanej iniciatívy Európskej komisie a Svetovej Banky Catching-Up Regions.

Bratislava sa ohradzuje voči tvrdeniam, že má či môže mať problém s eurofondmi

Mesto Bratislava sa ohradzuje voči tvrdeniam, že má alebo môže mať problém s čerpaním eurofondov. Naopak, deklaruje, že je na prečerpanie plného objemu financií do konca roka 2023 maximálne pripravené. TASR o tom informovala hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová.

"Bratislava je plne pripravená využiť všetky eurofondy súčasného programového obdobia schválené hlavnému mestu, a to aj v situácii, ak by druhá etapa električkovej trate do Petržalky nebola v roku 2023 v plnej miere dokončená," skonštatovala hovorkyňa.

Magistrát tvrdí, že nie je pravda, čo opakovane tvrdí vicepremiérka a ministerka pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí), že v prípade fázovania projektu predĺženia petržalskej električkovej trate zostanú voľné eurofondy, ktoré sa nestihnú využiť.

"Hlavné mesto má už teraz pripravené dopravné projekty v objeme viac ako 200 miliónov eur, ktoré je možné zrealizovať do roku 2023, o čom existuje aj dohoda s ministerstvom dopravy. Podstatné je, ako rýchlo dokáže štát tieto žiadosti o nenávratné finančné príspevky spracovať," zopakovala svoje stanovisko bratislavská samospráva s tým, že o tomto postupe vicepremiérka vie, keďže ju aj osobne informoval bratislavský primátor Matúš Vallo.

Zmluva na realizáciu druhej etapy električkovej trate v Petržalke je podľa mesta krátko pred podpisom a harmonogram prác počíta s termínom ukončenia prác do konca roku 2023. Možnosť fázovania projektu má deklarovať, že Bratislava plnohodnotne prefinancuje z eurofondov všetky práce súvisiace so stavbou trate, ktoré budú zrealizované do konca roku 2023.

"Na zostávajúce práce, ak by z rôznych dôvodov nastal posun ukončenia realizácie po roku 2023, bude čerpať prostriedky z nasledujúceho programového obdobia," tvrdí hlavné mesto. Ak by posun ukončenia realizácie projektu električkovej trate nastal, objem zostávajúcich eurofondov presmeruje hlavné mesto na už v súčasnosti pripravené dopravné projekty.

ZSSK zmodernizuje elektrické jednotky za vyše tridsať miliónov eur

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., (ZSSK) zmodernizuje pätnásť elektrických jednotiek na klimatizované takmer za 31,5 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Ide o vlakové súpravy vyrobené v rokoch 2001 a 2002 a určené pre prevádzku na regionálnych tratiach Tatranských elektrických železníc (TEŽ) vo Vysokých Tatrách. Vlaky zmodernizuje spoločnosť ŽOS Vrútky, a. s., s ktorou železničiari už podpísali zmluvu. Vyplýva to z výsledku tendra zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania. ZSSK chce investíciu financovať s využitím peňazí Európskej únie cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra.

Vo verejnej súťaži vyhlásenej pred rokom strojári z Vrútok najprv pred elektronickou aukciou navrhli za modernizáciu vlakov cenu 35,85 mil. eur a počas nej ponuku znížili zhruba na 31,5 mil. eur bez DPH. Taká bola aj predpokladaná hodnota zákazky. Na plnení zákazky sa spolu so ŽOS Vrútky zúčastní švajčiarska spoločnosť Stadler Bussnang AG s podielom subdodávky 45 percent. Úspešný uchádzač sa v zmluve zaviazal zmodernizovať vlaky najneskôr do 30. novembra 2023. Odovzdať ich má v Rušňovom depe v Poprade. V prípade, ak dovtedy niektorú elektrickú jednotku nedodá ako modernizovanú, je povinný vrátiť ju objednávateľovi v pôvodnom stave. ZSSK vylúčila zo súťaže spoločnosť Železničné opravovne a strojárne, a. s., Zvolen pre nesplnenie podmienky účasti technickej a odbornej spôsobilosti.

Envirofond začal s vyplácaním príspevku za zhodnocovanie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti

Environmentálny fond v týchto dňoch finančne podporí obce, ktoré predložili do 30. júna 2021 žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, tzv. BRO z kuchyne. Ide o príspevok, ktorý má fond povinnosť po prvý raz vyplatiť obciam do 30. septembra tohto roka. 

Finančné prostriedky zo zdrojov fondu na tento príspevok fond prerozdelil tým žiadateľom, ktorí splnili podmienky, že obec zabezpečuje prostredníctvom zbernej nádoby vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti, ďalej zabezpečuje zhodnotenie celého vyzbieraného objemu BRO z kuchyne z domácností  v zariadení na zhodnocovanie BRKO a nebola jej v uplynulých troch rokoch uložená sankcia za porušenie zákona o poplatkoch za uloženie odpadov alebo  § 81 ods. 7 písm. b) a g) a ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a doručila žiadosť o poskytnutie tohto príspevku do zákonom stanoveného termínu, t. j. do 30. júna tohto roka.

Envirofond poskytuje tento príspevok podľa množstva zhodnoteného biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti. Balíček financií fond rozdelil pre schválených žiadateľov na základe výpočtu, do ktorého vstupujú len tie obce, ktoré splnili v danom kalendárnom roku vyššie uvedené podmienky na jeho poskytnutie. Takýmto žiadateľom sa výška príspevku vypočítala ako násobok prostriedkov na prerozdelenie a percentuálneho podielu BRO z kuchyne vytriedeného a zhodnoteného v danej obci na celkovom vytriedenom a zhodnotenom BRO z kuchyne vo všetkých obciach, ktorým má byť poskytnutý príspevok. Ide  o 21 podporených obcí v rámci príspevku na BRO z kuchyne z Envirofondu.

Celkovo bude na poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o poplatkoch za uloženie odpadov prerozdelených 1.220.100,00,- EUR. Aj touto formou zavedenia zhodnocovania BRO z kuchyne v domácnostiach sa Envirorezort v spolupráci s Envirofondom snažia napomáhať k celkovému triedeniu a zhodnocovaniu odpadov, čo sa časom pozitívne odzrkadlí aj na kvalite životného prostredia, ktoré je prirodzenou a dennou súčasťou našich životov.

Envirofond bude všetkých žiadateľov informovať o vybavení žiadosti o poskytnutí príspevku do 31. októbra 2021 písomným oznámenímEnvironmentálny fond v týchto dňoch finančne podporí obce, ktoré predložili do 30. júna 2021 žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, tzv. BRO z kuchyne. Ide o príspevok, ktorý má fond povinnosť po prvý raz vyplatiť obciam do 30. septembra tohto roka.

Finančné prostriedky zo zdrojov fondu na tento príspevok fond prerozdelil tým žiadateľom, ktorí splnili podmienky, že obec zabezpečuje prostredníctvom zbernej nádoby vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti, ďalej zabezpečuje zhodnotenie celého vyzbieraného objemu BRO z kuchyne z domácností  v zariadení na zhodnocovanie BRKO a nebola jej v uplynulých troch rokoch uložená sankcia za porušenie zákona o poplatkoch za uloženie odpadov alebo  § 81 ods. 7 písm. b) a g) a ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a doručila žiadosť o poskytnutie tohto príspevku do zákonom stanoveného termínu, t. j. do 30. júna tohto roka.

Envirofond poskytuje tento príspevok podľa množstva zhodnoteného biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti. Balíček financií fond rozdelil pre schválených žiadateľov na základe výpočtu, do ktorého vstupujú len tie obce, ktoré splnili v danom kalendárnom roku vyššie uvedené podmienky na jeho poskytnutie. Takýmto žiadateľom sa výška príspevku vypočítala ako násobok prostriedkov na prerozdelenie a percentuálneho podielu BRO z kuchyne vytriedeného a zhodnoteného v danej obci na celkovom vytriedenom a zhodnotenom BRO z kuchyne vo všetkých obciach, ktorým má byť poskytnutý príspevok. Ide  o 21 podporených obcí v rámci príspevku na BRO z kuchyne z Envirofondu.

Celkovo bude na poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o poplatkoch za uloženie odpadov prerozdelených 1.220.100,00,- EUR. Aj touto formou zavedenia zhodnocovania BRO z kuchyne v domácnostiach sa Envirorezort v spolupráci s Envirofondom snažia napomáhať k celkovému triedeniu a zhodnocovaniu odpadov, čo sa časom pozitívne odzrkadlí aj na kvalite životného prostredia, ktoré je prirodzenou a dennou súčasťou našich životov.

Envirofond bude všetkých žiadateľov informovať o vybavení žiadosti o poskytnutí príspevku do 31. októbra 2021 písomným oznámením

Envirofond začal s vyplácaním príspevku za zhodnocovanie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti

Environmentálny fond v týchto dňoch finančne podporí obce, ktoré predložili do 30. júna 2021 žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, tzv. BRO z kuchyne. Ide o príspevok, ktorý má fond povinnosť po prvý raz vyplatiť obciam do 30. septembra tohto roka. 

Finančné prostriedky zo zdrojov fondu na tento príspevok fond prerozdelil tým žiadateľom, ktorí splnili podmienky, že obec zabezpečuje prostredníctvom zbernej nádoby vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti, ďalej zabezpečuje zhodnotenie celého vyzbieraného objemu BRO z kuchyne z domácností  v zariadení na zhodnocovanie BRKO a nebola jej v uplynulých troch rokoch uložená sankcia za porušenie zákona o poplatkoch za uloženie odpadov alebo  § 81 ods. 7 písm. b) a g) a ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a doručila žiadosť o poskytnutie tohto príspevku do zákonom stanoveného termínu, t. j. do 30. júna tohto roka.

Envirofond poskytuje tento príspevok podľa množstva zhodnoteného biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti. Balíček financií fond rozdelil pre schválených žiadateľov na základe výpočtu, do ktorého vstupujú len tie obce, ktoré splnili v danom kalendárnom roku vyššie uvedené podmienky na jeho poskytnutie. Takýmto žiadateľom sa výška príspevku vypočítala ako násobok prostriedkov na prerozdelenie a percentuálneho podielu BRO z kuchyne vytriedeného a zhodnoteného v danej obci na celkovom vytriedenom a zhodnotenom BRO z kuchyne vo všetkých obciach, ktorým má byť poskytnutý príspevok. Ide  o 21 podporených obcí v rámci príspevku na BRO z kuchyne z Envirofondu.

Celkovo bude na poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o poplatkoch za uloženie odpadov prerozdelených 1.220.100,00,- EUR. Aj touto formou zavedenia zhodnocovania BRO z kuchyne v domácnostiach sa Envirorezort v spolupráci s Envirofondom snažia napomáhať k celkovému triedeniu a zhodnocovaniu odpadov, čo sa časom pozitívne odzrkadlí aj na kvalite životného prostredia, ktoré je prirodzenou a dennou súčasťou našich životov.

Envirofond bude všetkých žiadateľov informovať o vybavení žiadosti o poskytnutí príspevku do 31. októbra 2021 písomným oznámenímEnvironmentálny fond v týchto dňoch finančne podporí obce, ktoré predložili do 30. júna 2021 žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, tzv. BRO z kuchyne. Ide o príspevok, ktorý má fond povinnosť po prvý raz vyplatiť obciam do 30. septembra tohto roka.

Finančné prostriedky zo zdrojov fondu na tento príspevok fond prerozdelil tým žiadateľom, ktorí splnili podmienky, že obec zabezpečuje prostredníctvom zbernej nádoby vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti, ďalej zabezpečuje zhodnotenie celého vyzbieraného objemu BRO z kuchyne z domácností  v zariadení na zhodnocovanie BRKO a nebola jej v uplynulých troch rokoch uložená sankcia za porušenie zákona o poplatkoch za uloženie odpadov alebo  § 81 ods. 7 písm. b) a g) a ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a doručila žiadosť o poskytnutie tohto príspevku do zákonom stanoveného termínu, t. j. do 30. júna tohto roka.

Envirofond poskytuje tento príspevok podľa množstva zhodnoteného biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti. Balíček financií fond rozdelil pre schválených žiadateľov na základe výpočtu, do ktorého vstupujú len tie obce, ktoré splnili v danom kalendárnom roku vyššie uvedené podmienky na jeho poskytnutie. Takýmto žiadateľom sa výška príspevku vypočítala ako násobok prostriedkov na prerozdelenie a percentuálneho podielu BRO z kuchyne vytriedeného a zhodnoteného v danej obci na celkovom vytriedenom a zhodnotenom BRO z kuchyne vo všetkých obciach, ktorým má byť poskytnutý príspevok. Ide  o 21 podporených obcí v rámci príspevku na BRO z kuchyne z Envirofondu.

Celkovo bude na poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o poplatkoch za uloženie odpadov prerozdelených 1.220.100,00,- EUR. Aj touto formou zavedenia zhodnocovania BRO z kuchyne v domácnostiach sa Envirorezort v spolupráci s Envirofondom snažia napomáhať k celkovému triedeniu a zhodnocovaniu odpadov, čo sa časom pozitívne odzrkadlí aj na kvalite životného prostredia, ktoré je prirodzenou a dennou súčasťou našich životov.

Envirofond bude všetkých žiadateľov informovať o vybavení žiadosti o poskytnutí príspevku do 31. októbra 2021 písomným oznámením

Vicepremiérka Remišová: Najmenej rozvinuté okresy získajú podporu jednoduchšie, rýchlejšie a transparentnejšie

Podpora zaostávajúcich regiónov zo štátneho rozpočtu dostane od novembra nové férovejšie pravidlá. Národná rada SR dnes schválila návrh novely zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov, ktorú predložila ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová. 

„Na ministerstvo som prišla s jasnou víziou presadzovania transparentnosti, boja proti korupcii a rodinkárstvu. Platí to pre všetky oblasti pôsobenia nášho rezortu – eurofondy, štátne IT aj pre regionálny rozvoj. Transparentný systém dostáva teraz, vďaka schválenej novele, aj podpora najmenej rozvinutých okresov,“ vyhlásila vicepremiérka Veronika Remišová.

V minulosti neraz dochádzalo k neúčelnému nakladaniu s regionálnymi príspevkami. „Podľa doterajších schém o pridelení štátnej podpory rozhodoval výbor nominovaný prednostom okresného úradu. Stavalo sa, že peniaze smerovali po kamarátskych či straníckych linkách na projekty s nulovým prínosom pre rozvoj regiónu – na cestu k domu funkcionára, či kúpu traktora, ktorý nevytvoril ani jedno nové pracovné miesto,“ upozornila ministerka regionálneho rozvoja.

Novela prinesie do systému poskytovania finančného príspevku na pomoc najmenej rozvinutým okresom lepšiu adresnosť a férovosť. Pôvodný model prípravy a vyhodnocovania výziev na poskytnutie regionálneho príspevku založený na odporúčaniach okresných úradov nahradí nový transparentný model Riadiacich výborov. Svojich zástupcov v nich budú mať Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), vyššie územné celky, do ktorých najmenej rozvinuté okresy patria,  okresné úrady, mestá a obce najmenej rozvinutých okresov a sociálno-ekonomickí partneri.

Podľa novely bude podpora do území smerovať na základe Plánov rozvoja, ktoré pripravia okresné úrady v spolupráci s MIRRI SR,  so zástupcami samosprávneho kraja, miest, obcí a odborníkmi. Plánom rozvoja sa tak nahrádzajú doterajšie dva dokumenty – Akčný plán najmenej rozvinutého okresu a Ročné priority – čím sa celý proces zjednoduší a urýchli. Plán rozvoja, ako komplexný dokument pre poskytovanie podpory najmenej rozvinutému okresu, bude obsahovať súbor konkrétnych aktivít na riešenie rozvojového problému v regióne.

Vzhľadom na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý poukazoval na zdĺhavý proces schvaľovania projektov, sa novelou zákona ruší schvaľovanie Plánov rozvoja a projektov vládou SR. V minulosti bola doba poskytnutia regionálneho príspevku v priemere 177 dní, pričom do schvaľovacieho procesu bolo zapojených vyše 70 osôb na rôznych úrovniach schvaľovania. Účinnosťou novely sa proces poskytovania skráti na približne 80 dní.

Po novom, budú môcť podporu získať aj projekty presahujúce hranice okresu.  „Územia tvorené susediacimi najmenej rozvinutými okresmi majú podobné problémy a ich riešenie sa nemôže zastaviť na hranici okresu. Napríklad pri projektoch na podporu turizmu sa budú môcť do podporovaných aktivít zapojiť okresy z celého územia, ktorého sa to týka,“ vysvetlila ministerka.

„Najmenej rozvinuté okresy sú pre naše ministerstvo naďalej prioritou. Táto novela zjednodušuje administratívne procesy a dáva možnosť viacerým aktérom zapájať sa do integrálnych riešení pre rozvoj regiónov,“ uviedol Dušan Velič, štátny tajomník MIRRI SR.

Zoznam najmenej rozvinutých okresov vedie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Do zoznamu najmenej rozvinutých okresov zapíše okres, v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,5-násobok priemernej miery nezamestnanosti na Slovensku za rovnaké obdobie.

Slovenská republika patrí medzi krajiny s najvyššími regionálnymi rozdielmi v rámci OECD a EÚ. Regionálne príspevky boli pôvodne zamýšľané ako flexibilný a ľahko použiteľný zdroj financovania a pre prvých 12 najmenej rozvinutých okresov vygenerovali v období 2015 – 2019 približne tisícku pracovných miest. Pre porovnanie v rovnakom období v týchto okresoch podľa ŠÚ SR vzniklo vyše 32-tisíc pracovných miest. Medzi projekty, ktoré vznikli vďaka regionálnemu príspevku patrí napríklad odbytové združenie regionálnych produktov na území Gemera a Malohontu, výsadba orechového sadu v Želovciach alebo zriadenie ovocných sadov a vznik kreatívnych dielní v detskej psychiatrickej liečebni v obci Hraň.

Jednou z noviniek, ktoré prinesie novela, je, že medzi najmenej rozvinuté okresy sa po novom zaradia aj okresy obklopené najmenej rozvinutými okresmi, okrem okresov krajských miest.  Takto sa medzi najmenej rozvinuté okresy zaradí okres Stará Ľubovňa.

Podľa platnej legislatívy je v súčasnosti 19 najmenej rozvinutých okresov. Sú to okresy: Kežmarok, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Rožňava, Sobrance, Trebišov, Gelnica, Bardejov, Medzilaborce, Košice-okolie, Snina, Levoča, Michalovce, Stropkov.

Schéma štátnej pomoci na podporu naplnenia základnej úrovne potrieb likvidity zdrojmi EŠIF v súvislosti s nákazou COVID-19 (SIHAZ2).

Schéma štátnej pomoci na  podporu naplnenia základnej úrovne potrieb likvidity zdrojmi EŠIF v súvislosti s nákazou COVID-19 (SIHAZ2). 
Cieľom pomoci je napomôcť MSP preklenúť nepriaznivé obdobie spôsobené pandémiou COVID-19 za účelom udržania zamestnanosti, urýchlene podporiť finančnú kondíciu, likviditu a peňažný tok podnikov a zamestnancov, zabrániť kolapsu podnikateľského prostredia a zachovať strategické a kritické procesy nutné pre zvládnutie šírenia vírusu COVID-19 so zachovaním stability a minimalizácie paniky.


Schéma štátnej pomoci na  podporu naplnenia základnej úrovne potrieb likvidity zdrojmi EŠIF v súvislosti s nákazou COVID-19 (SIHAZ2) v znení dodatkov č. 1 a 2

Kampaň Európskeho klimatického paktu k udržateľnej doprave

Jedna štvrtina všetkých vyprodukovaných emisií skleníkových plynov v Európskej únii pochádza z dopravy, čo významne ovplyvňuje životné prostredie i kvalitu našich životov. V septembri a októbri sa preto Európsky klimatický pakt pri príležitosti Európskeho týždňa mobility a Európskeho roku železníc venuje téme udržateľnej mobility. Cieľom kampane je zvýšiť povedomie o opatreniach v oblasti klímy súvisiacich s udržateľnou mobilitou, poukázať na to, ako ľudia, firmy a mestá naprieč celou Európou menia svoje zaužívané spôsoby prepravy na šetrnejšie k planéte, a podporiť a inšpirovať ďalších ľudí a organizácie, aby namiesto áut volili ekologickejšie formy dopravy.

September predstavuje pre väčšinu Európanov návrat k povinnostiam spojený s každodenným cestovaním do práce a do školy. Každý z nás preto môže priložiť ruku k dielu a malou zmenou v našich životoch prispieť k ochrane životného prostredia: začať chodiť viac peši, jazdiť na bicykli, cestovať mestskou hromadnou dopravou či vlakom, menej lietať, alebo jazdiť na elektromobiloch, to všetko sa ráta. Zastúpenie Európskej komisie je do iniciatívy aktívne zapojené. „Pre mňa je už samozrejmosťou ísť do práce či na stretnutie v rámci Bratislavy pešo alebo MHD. Prospieva to nielen prírode, ale aj môjmu telu a mysli. Každý z nás môže v rámci svojich možností prispieť k záchrane planéty – a niekedy na to stačí naozaj málo,” hovorí vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

Každý z nás môže svoj prísľub týkajúci sa udržateľnej mobility registrovať na platforme www.count-us-in.org a pridať sa tak k tisíckam ľudí, ktorým záleží na budúcnosti našej planéty. Alebo môžete svoj prísľub zdieľať na sociálnych sieťach s označením #ClimatePactMovement.

Podrobnosti:

Videá ku #ClimatePactMovement

Investujeme do nových ciest v regiónoch, tranzit cez obce pri Bratislave odľahčí projekt za vyše 6 miliónov z eurofondov

Na severovýchodnom okraji hlavného mesta sa začala dlho očakávaná výstavba novej cesty, ktorá zásadne odľahčí tranzitnú dopravu cez obce okresu Pezinok. Základný kameň cesty poklepala vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Práve jej rezort spravuje regionálny program IROP, z ktorého na projekt ide vyše 6 miliónov eur. 

„Na cestu, ktorá priamo prepojí Chorvátsky a Slovenský Grob s križovatkou Triblavina a diaľnicou D1 čakali tunajší obyvatelia dlhé roky. Pri Bratislave vyrástli v relatívne krátkom čase veľké developerské projekty, nové obytné štvrte a v kedysi malých obciach pribudli tisíce nových obyvateľov. Ľudia zo satelitov cestujú každý deň do hlavného mesta za prácou či do školy. Výsledkom sú cesty plné áut, kolóny, hluk a vysoká prašnosť. Súčasná cestná infraštruktúra už nedokáže pokrývať potreby tohto regiónu, preto som veľmi rada, že sme našli riešenie problému a vďaka novej ceste už tranzitná doprava nepôjde priamo cez obce,” povedala vicepremiérka Remišová. Na otvorení stavby sa zúčastnili tiež bratislavský župan Juraj Droba a starostovia dotknutých obcí.

Podľa ministerky je v prípade tohto dopravného projektu výnimočná rýchlosť, s akou bol schválený. „Robíme všetko preto, aby sme pomáhali ľuďom v regiónoch, a aby sa  eurofondy čo najjednoduchšie dostávali tam, kde treba. Transparentne, bez korupcie, efektívne. Za rok od nástupu do vlády sme v eurofondoch zaviedli už 5 antibyrokratických balíčkov, za ktoré hlasovala aj opozícia a vďaka tomu sme projekt novej cesty mohli schváliť rekordne rýchlo – len za 41 dní. Za minulej vlády schvaľovanie takýchto projektov trvalo štyrikrát dlhšie a rekord bol dokonca 692 dní, čo sú skoro dva roky,“ zdôraznila podpredsedníčka vlády.

Prepojenie diaľničnej križovatky Triblavina s cestou Chorvátsky Grob – Čierna Voda bude mať dĺžku 1,7 km a stáť bude 6,5 milióna eur. Z toho bude až 6,2 milióna eur hradených z Integrovaného operačného regionálneho programu (IROP), ktorý od 1. októbra 2020 prešiel pod Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Bratislavský samosprávny kraj uzatvoril zmluvu s víťazom súťaže - dielo bude realizovať DOPRASTAV, a. s., ktorý predložil ponuku za 3,9 milióna eur s DPH. Dokončenie výstavby novej cesty je plánované na jeseň 2022. Po napojení na križovatku Triblavina a rýchlostnú komunikáciu prinesie výrazné zlepšenie dopravnej situácie a ročná úspora, prepočítaná na čas vodičov automobilov, sa odhaduje až na 850 000 eur ročne.
 
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR aktuálne pripravuje ďalšiu podporu na výstavbu ciest II. a III. triedy v regiónoch. Výzva z programu IROP bude vyhlásená v najbližších týždňoch. „Cesty II. a III. triedy sú kľúčovou dopravnou infraštruktúrou, sú to životne dôležité tepny našich regiónov. Žiaľ, dlhodobo boli zanedbávané a dnes máme stovky kilometrov ciest v havarijnom stave, ktoré sú nevyhovujúce a  nebezpečné. Preto do opráv a modernizácie ciest budeme v nasledujúcom období investovať oveľa viac. Pokračujeme v reforme eurofondov a pripravujeme nový Operačný program Slovensko, o ktorom vedieme náročné vyjednávania s Európskou komisiou. Naším cieľom je, aby sme pre Slovensko vyrokovali čo najlepšie podmienky a aj z nových eurofondov mohli naďalej financovať opravy ciest,“ dodala vicepremiérka Remišová.

V materskej škole v Letanovciach chcú ušetriť na nákladoch za energie za pomoci eurofondov

V Letanovciach na Spiši by chceli za pomoci eurofondov znížiť energetickú náročnosť miestnej materskej školy, a to zmenou vykurovacieho systému. Celková predpokladaná hodnota prác je viac ako 523-tisíc eur bez DPH. Samospráva už na ich dodávateľa vyhlásila aj verejné obstarávanie.

Ako vyplýva z vestníka Úradu pre verejné obstarávanie, v rámci plánovaných prác v materskej škole v obci v Spišskonovoveskom okrese chcú napríklad vymeniť rozvody tepla a plechové rebrové radiátory za panelové vykurovacie telesá s termostatickými ventilmi a hlavicami. „V rámci zvyšovania energetickej účinnosti, teda znižovania primárnej energetickej spotreby, je navrhovaný nízkopotenciálový tepelný zdroj na báze obnoviteľných zdrojov energie. Navrhovaným zdrojom tepla je plynové tepelné čerpadlo,“ uvádza sa v materiáloch vo vestníku. Práce by mali trvať polroka.

Nitra: Nový úsek cyklotrasy pri rieke chce mesto zaplatiť z európskych fondov

Nitrianska radnica pripravuje nový úsek cyklotrasy, ktorá povedie popri rieke Nitra. Začne sa pri moste na Vodnej ulici, pokračovať bude po areál bývalého podniku Zelokvet a skončí sa v mestskej časti Mlynárce.
 
Tri metre široký cyklistický chodník vybudovaný na korune hrádze bude dlhý takmer 1,5 kilometra. Ako informoval magistrát, celkové výdavky na projekt presiahnu sumu 612.000 eur vrátane DPH. Väčšinu nákladov chce radnica zaplatiť z fondov Európskej únie. Spolufinancovanie projektu z rozpočtu mesta bude vo výške 30.647,70 eura.

Samotná výstavba je rozdelená na dva úseky. „Prvý sa napája na existujúcu cyklotrasu z mestského parku od Vodnej ulice, križuje komunikáciu do areálu Zelokvetu a končí sa pri napojení na chodník na Bratislavskej ulici. Druhý úsek sa začína v križovaní s vozovkou Bratislavskej ulice s ukončením na spevnenej ploche otočky mestskej hromadnej dopravy. Od nej je samostatným projektom riešené pokračovanie cyklotrasy po Dubíkovej, Štúrovej a Kmeťovej ulici až na jestvujúcu cyklotrasu na Hviezdoslavovej ulici,“ informovala radnica.

Nová cyklotrasa má byť vybavená trvalo svietiacimi solárnymi LED gombíkmi, ktoré budú osadené v jej osi. „V mieste napojenia cyklotrasy na komunikácie Vodná, Zelokvet a pri napojení na Dubíkovu ulicu budú osadené stĺpiky zabraňujúce prejazdu vozidiel,“ konštatuje sa v dokumente, ktorý zverejnilo mesto v rámci územného konania.

Výsledky 32. ročníka súťaže EÚ pre mladých vedcov

• Všetky opatrenia EK – aj podľa oblastí
• Časový prehľad opatreni EK v reakcii na koronakrízu
• Súhrn EUinfo o COVID-19 na jednom mieste
• Špecializovaná stránka na boj proti dezinformáciám v súvislosti s ochorením COVID-19:

Občiansky panel Konferencie o budúcnosti Európy si vyžreboval svojich zástupcov

Zasadnutie občianskeho panelu Konferencie o budúcnosti Európy si vyžrebovalo v nedeľu zástupcov, ktorí budú prezentovať jeho návrhy a pripomienky predstaviteľom Európskej únie.

Do žrebovania sa mohol prihlásiť každý z približne 200 účastníkov tohto trojdňového panelu, ktorí od piatku na pôde Európskeho parlamentu vo francúzskom Štrasburgu diskutovali o hospodárstve, sociálnej spravodlivosti, práci, vzdelávaní, kultúre, mládeži, športe a digitálnej transformácií.

Účastníci stretnutia vyžrebovali mená desiatich žien a desiatich mužov, ktorí budú v nasledujúcich mesiacoch zastupovať svoj občiansky panel na plenárnych zasadnutiach Konferencie o budúcnosti Európy. Týchto zasadnutí sa zúčastnia aj zástupcovia inštitúcií EÚ, národných parlamentov a ďalších zainteresovaných strán.

Účastníci tohto panelu boli v piatok rozdelení do skupín po 12 až 15 ľudí, v ktorých diskutovali o vyššie spomenutých témach a v rámci nich určili najdôležitejšie podkategórie, ktoré v nedeľu predstavili ostatným.

Skupina preberajúca tému práce ju rozdelila na podkategórie "pracovný trh, zamestnanie mladistvých a digitalizácia na pracovisku."

Skupina, ktorá sa zaoberala budúcnosťou hospodárstva identifikovala ako najdôležitejšie kategórie "inovácie a európska konkurencieschopnosť, digitálna infraštruktúra, udržateľná ekonomika a dane."

"Rovnaké práva, férovosť, sociálne zabezpečenie a prístup ku športu" sú podľa občanov najdôležitejšie aspekty témy o spravodlivej spoločnosti.

Tému vzdelávania rozdelili účastníci panelu na podkategórie "európska identita a kultúrna výmena, digitálne vzdelávanie, vzdelávanie o životnom prostredí, harmonizácia vzdelávania, ako aj kvalita, financovanie a dostupnosť vzdelávania"

Digitálna transformácia obsahuje podľa občanov podkategórie "etická a inkluzívna demokratizácia digitalizácie, ochrana dát, kybernetická bezpečnosť a zdravá digitalizácia".

Účastníci panelu budú mať príležitosť o vyššie spomenutých témach diskutovať ďalej počas ďalších dvoch stretnutí, ako aj prostredníctvom online platformy Konferencie

Odporúčania panelov budú zahrnuté do záverečnej správy, ktorú pripraví na jar 2022 výkonná rada konferencie. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu zdôraznila, že eurokomisia sa bude riadiť závermi konferencie.

Nasledujúci panel, ktorého témou bude európska demokracia, hodnoty a práva, právny štát a bezpečnosť, sa stretne 24. – 26. septembra. Panel o klimatických zmenách, životnom prostredí a zdraví zasadne 1. – 3. októbra a posledný panel o migrácii a úlohe EÚ vo svete sa stretne 15. – 17. októbra.

Každý občiansky panel sa stretne dokopy trikrát, pričom druhé zasadnutia sa uskutočnia online v novembri a tretie sa budú konať v decembri a januári v mestách po celej EÚ, ak to dovolí pandemická situácia.

DOBRÉ FONDY EÚ-Mäso z diviny v Tekovskej Breznici vyrábajú vďaka Bruselu

Súčasťou slovenskej gastronómie je bezpochyby aj mäso z diviny. Je to tradičná potrava, ale na slovenskom trhu nie je až tak veľmi zastúpená. Aby sa to zmenilo, Európska únia podporila projekt z fondu rozvoja vidieka, ktorý umožňuje spracovávať mäso z diviny do tradičných karpatských slovenských výrobkov a ich distribúciu na slovenský trh. Mäso z voľne žijúcej zveri má charakteristickú tmavšiu farbu, špecifickú chuť a je všeobecne ľahšie stráviteľnejšie. Predmetom podpory bola výstavba celej prevádzkarne, ale aj jej vybavenie technológiou a prístrojmi na spracovanie mäsa, na výrobu mäsových výrobkov a ich skladovanie.

Projekt zahŕňal výstavbu vrátane prípravy staveniska, rekonštrukciu a modernizáciu objektov súvisiacich so spracovaním a skladovaním výrobkov ako aj ich distribúciu na trh vrátane nových kancelárií. V rámci investície sa tiež vybudovali nové sociálne zariadenia pre zamestnancov. Pre zlepšenie ich pracovného prostredia sa tiež vybudovala menšia jedáleň, odpočiváreň a zaviedla sa klimatizácia. Technologické investície zabezpečili aj efektívnu elimináciu vedľajších produktov alebo odpadu do čistiarne odpadových vôd. Európska únia prispela sumou vyše 867-tisíc eur.

Oznam o termíne uzavretia 6. hodnotiaceho kola a termín uzavretia 7. hodnotiaceho kola výzvy zameranej na podporu prístupu k pitnej vode v prostredí MRK

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre časť operačného programu Ľudské zdroje si dovoľuje informovať žiadateľov o zmene termínu uzavretia výzvy na termín uzavretia 6. hodnotiaceho kola výzvy s termínom 20. septembra 2021 (PDF, 375 kB) a zároveň informuje o termíne uzavretia 7. hodnotiaceho kola na 22. november 2021 (PDF, 375 kB)výzvy zameranej na podporu prístupu k pitnej vode v prostredí MRK s kódom OPLZ-PO6-SC611-2020-1, s cieľom poskytnutia dlhšieho časového priestoru žiadateľom pre kvalitnejšiu prípravu žiadostí o NFP.

Ministerstvo hospodárstva SR navyšuje alokáciu výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán pre operačný program Integrovaná infraštruktúra navyšuje alokáciu výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku s kódom:

OPII-MH/DP/2020/11.3-23, 

OPII-MH/DP/2020/11.3-25, 

OPII-MH/DP/2020/11.3-30.

Viac informácií zistíte kliknutím na kód výzvy.

EÚ od vypuknutia pandémie partnerským štátom poskytla podporu 34 miliárd eur

„Vlani na jar svet čelil bezprecedentnej kríze. Medzinárodné spoločenstvo muselo reagovať spoločne. Tím Európa reagoval zhromaždením znalostí a zdrojov s cieľom poskytnúť cielenejšiu podporu s väčším vplyvom,“ uviedla Jutta Urpilainenová, eurokomisárka pre medzinárodné partnerstvo.

K aprílu tohto roka Tím Európa uvoľnil napríklad 10,3 miliardy eur v rámci pomoci susedom, 6,7 miliardy eur pre subsaharskú Afriku či 4,9 miliardy eur pre západný Balkán a Turecko. Celková sľúbená výška podpory prostredníctvom formátu Tím Európa bola zhruba 20 miliárd eur a doteraz hodnota prisľúbenej pomoci stúpla na 46 miliárd eur.

Podporu tvoria kombinované zdroje EÚ, jej členských krajín a finančných inštitúcií, predovšetkým Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Služby dátovej integrácie by mali vyjsť štát takmer na 12 miliónov eur

Projekt dátovej integrácie sa týka sprístupnenia infraštruktúry pre realizáciu princípu jedenkrát a dosť a sprístupňovania otvorených údajov pre rozhodujúcu časť orgánov verejnej moci. Je súčasťou realizácie reformného zámeru Koncepčné budovanie digitálnej a inovatívnej verejnej správy. Bývalý Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu SR (ÚPVII) vyhlásil súťaž na uvedené služby ešte v závere roka 2018, predpokladaná cena zákazky plánovanej na tri roky bola zhruba 12,5 mil. eur bez DPH. Plánoval ju financovať s využitím peňazí Európskej únie cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020, v rámci ktorého možno využiť európske zdroje do konca roka 2023.

Vybraná skupina dodávateľov predložila v tendri najnižšiu cenu 14,35 mil. eur s DPH, pričom získala maximálne možných sto bodov. Pri vyhodnotení ponúk mala navrhnutá cena s DPH váhu 80 % (za 80 bodov) a kritérium kvalita a skúsenosti kľúčových expertov 20 % (20 bodov). Podiel subdodávok pri realizácii zákazky by mal dosiahnuť zhruba 30 % zo zmluvnej ceny. Ďalšie dve ponuky predložili spoločnosti Veri2, s. r. o., a Microcomp - Computersystém, s. r. o., a to vo výške 14,54 mil. eur, resp. 14,77 mil. eur s DPH. Ponuky sa otvárali ešte vlani v septembri.Poskytovanie služby dátovej integrácie vyjde štát takmer na 12 mil. eur bez DPH. Zákazka je zameraná na sprístupnenie údajovej základne verejnej správy, vrátane otvorených údajov prostredníctvom platformy dátovej integrácie. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) ju zadalo skupine spoločností DXC Technology Slovakia, s. r. o., MIM, s. r. o., a Ditec, a. s., na základe výsledku užšej súťaže a zároveň s ňou už aj podpísalo zmluvu. Vyplýva to z oznámenia o vyhodnotení tendra vo Vestníku verejného obstarávania, podľa ktorého predložili ponuky ešte ďalší dvaja uchádzači.

Projekt dátovej integrácie sa týka sprístupnenia infraštruktúry pre realizáciu princípu jedenkrát a dosť a sprístupňovania otvorených údajov pre rozhodujúcu časť orgánov verejnej moci. Je súčasťou realizácie reformného zámeru Koncepčné budovanie digitálnej a inovatívnej verejnej správy. Bývalý Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu SR (ÚPVII) vyhlásil súťaž na uvedené služby ešte v závere roka 2018, predpokladaná cena zákazky plánovanej na tri roky bola zhruba 12,5 mil. eur bez DPH. Plánoval ju financovať s využitím peňazí Európskej únie cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020, v rámci ktorého možno využiť európske zdroje do konca roka 2023.

Vybraná skupina dodávateľov predložila v tendri najnižšiu cenu 14,35 mil. eur s DPH, pričom získala maximálne možných sto bodov. Pri vyhodnotení ponúk mala navrhnutá cena s DPH váhu 80 % (za 80 bodov) a kritérium kvalita a skúsenosti kľúčových expertov 20 % (20 bodov). Podiel subdodávok pri realizácii zákazky by mal dosiahnuť zhruba 30 % zo zmluvnej ceny. Ďalšie dve ponuky predložili spoločnosti Veri2, s. r. o., a Microcomp - Computersystém, s. r. o., a to vo výške 14,54 mil. eur, resp. 14,77 mil. eur s DPH. Ponuky sa otvárali ešte vlani v septembri.

Tisove rekonštrukciou chátrajúcej budovy za 824-tisíc eur vybuduje novú polikliniku

Mesto Tisovec premení vlastnú chátrajúcu budovu na Francisciho ulici, ktorú doteraz sčasti využívali Služby mesta Tisovec, s. r. o., na novú polikliniku. Ako agentúru SITA informovala primátorka mesta Irena Milecová, mestské zastupiteľstvo v stredu 25. augusta schválilo projekt s názvom „Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti v meste Tisovec“ (CIZS). Rekonštrukcia bude financovaná z eurofondov a z vlastných zdrojov mesta. Celkové oprávnené náklady boli schválené vo výške 823 529,41 eura, z ktorých je 782 352,94 eura nenávratný finančný príspevok.

„Objekt je dostatočne veľký a vhodný na vytvorenie nových spoločných priestorov pre všetkých lekárov pôsobiacich v meste. Bude to vybudovanie takej malej a bezbariérovej mini polikliniky (CIZS), ktorú dlhodobo naši obyvatelia potrebujú,“ uviedla primátorka s tým, že v nej bude dostupná všeobecná a špecializovaná zdravotná starostlivosť. „V rámci realizácie projektu plánujeme integrovať do CIZS aj liečebnú rehabilitáciu,“ doplnila Milecová.

Do novovybudovaných priestorov presťahujú zo starých priestorov dve ambulancie všeobecných lekárov, ambulanciu pediatra, dve stomatologické ambulancie, jednu gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu. Podľa primátorky v rámci liečebnej rehabilitácie vzniknú aj nové pracovné miesta.

Prínosom projektu pre mesto a jeho občanov bude integrácia poskytovania zdravotnej starostlivosti na jedno miesto, nakoľko v súčasnosti sa ambulantná zdravotná starostlivosť poskytuje na dvoch miestach. „Súčasné priestory, v ktorých sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, sú v nevyhovujúcom stave a nie je zabezpečený bezbariérový prístup. Výsledkom projektu bude skvalitnenie priestorových podmienok, nielen pre ošetrujúcich lekárov a zdravotnícky personál, ale aj pre pacientov,“ popísala Milecová a dodala, že po zrealizovaní rekonštrukcie budovy, mesto vybuduje pre zdravotníkov aj pacientov parkovisko a upraví v bezprostrednej blízkosti park s lavičkami pre občanov a ihriskom pre deti.

Samospráva v súčasnosti čaká na výsledok verejného obstarávania a následne na vyjadrenia Úradu pre verejné obstarávanie. „Ak všetko dobre pôjde, mohlo by sa s rekonštrukciou začať už začiatkom budúceho roka, čo by bolo naozaj potrebné, pretože termín ukončenia projektu je do konca roka 2023,“ uzavrela primátorka.

Tisove rekonštrukciou chátrajúcej budovy za 824-tisíc eur vybuduje novú polikliniku

Mesto Tisovec premení vlastnú chátrajúcu budovu na Francisciho ulici, ktorú doteraz sčasti využívali Služby mesta Tisovec, s. r. o., na novú polikliniku. Ako agentúru SITA informovala primátorka mesta Irena Milecová, mestské zastupiteľstvo v stredu 25. augusta schválilo projekt s názvom „Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti v meste Tisovec“ (CIZS). Rekonštrukcia bude financovaná z eurofondov a z vlastných zdrojov mesta. Celkové oprávnené náklady boli schválené vo výške 823 529,41 eura, z ktorých je 782 352,94 eura nenávratný finančný príspevok.

„Objekt je dostatočne veľký a vhodný na vytvorenie nových spoločných priestorov pre všetkých lekárov pôsobiacich v meste. Bude to vybudovanie takej malej a bezbariérovej mini polikliniky (CIZS), ktorú dlhodobo naši obyvatelia potrebujú,“ uviedla primátorka s tým, že v nej bude dostupná všeobecná a špecializovaná zdravotná starostlivosť. „V rámci realizácie projektu plánujeme integrovať do CIZS aj liečebnú rehabilitáciu,“ doplnila Milecová.

Do novovybudovaných priestorov presťahujú zo starých priestorov dve ambulancie všeobecných lekárov, ambulanciu pediatra, dve stomatologické ambulancie, jednu gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu. Podľa primátorky v rámci liečebnej rehabilitácie vzniknú aj nové pracovné miesta.

Prínosom projektu pre mesto a jeho občanov bude integrácia poskytovania zdravotnej starostlivosti na jedno miesto, nakoľko v súčasnosti sa ambulantná zdravotná starostlivosť poskytuje na dvoch miestach. „Súčasné priestory, v ktorých sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, sú v nevyhovujúcom stave a nie je zabezpečený bezbariérový prístup. Výsledkom projektu bude skvalitnenie priestorových podmienok, nielen pre ošetrujúcich lekárov a zdravotnícky personál, ale aj pre pacientov,“ popísala Milecová a dodala, že po zrealizovaní rekonštrukcie budovy, mesto vybuduje pre zdravotníkov aj pacientov parkovisko a upraví v bezprostrednej blízkosti park s lavičkami pre občanov a ihriskom pre deti.

Samospráva v súčasnosti čaká na výsledok verejného obstarávania a následne na vyjadrenia Úradu pre verejné obstarávanie. „Ak všetko dobre pôjde, mohlo by sa s rekonštrukciou začať už začiatkom budúceho roka, čo by bolo naozaj potrebné, pretože termín ukončenia projektu je do konca roka 2023,“ uzavrela primátorka.

Tisove rekonštrukciou chátrajúcej budovy za 824-tisíc eur vybuduje novú polikliniku

Mesto Tisovec premení vlastnú chátrajúcu budovu na Francisciho ulici, ktorú doteraz sčasti využívali Služby mesta Tisovec, s. r. o., na novú polikliniku. Ako agentúru SITA informovala primátorka mesta Irena Milecová, mestské zastupiteľstvo v stredu 25. augusta schválilo projekt s názvom „Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti v meste Tisovec“ (CIZS). Rekonštrukcia bude financovaná z eurofondov a z vlastných zdrojov mesta. Celkové oprávnené náklady boli schválené vo výške 823 529,41 eura, z ktorých je 782 352,94 eura nenávratný finančný príspevok.

„Objekt je dostatočne veľký a vhodný na vytvorenie nových spoločných priestorov pre všetkých lekárov pôsobiacich v meste. Bude to vybudovanie takej malej a bezbariérovej mini polikliniky (CIZS), ktorú dlhodobo naši obyvatelia potrebujú,“ uviedla primátorka s tým, že v nej bude dostupná všeobecná a špecializovaná zdravotná starostlivosť. „V rámci realizácie projektu plánujeme integrovať do CIZS aj liečebnú rehabilitáciu,“ doplnila Milecová.

Do novovybudovaných priestorov presťahujú zo starých priestorov dve ambulancie všeobecných lekárov, ambulanciu pediatra, dve stomatologické ambulancie, jednu gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu. Podľa primátorky v rámci liečebnej rehabilitácie vzniknú aj nové pracovné miesta.

Prínosom projektu pre mesto a jeho občanov bude integrácia poskytovania zdravotnej starostlivosti na jedno miesto, nakoľko v súčasnosti sa ambulantná zdravotná starostlivosť poskytuje na dvoch miestach. „Súčasné priestory, v ktorých sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, sú v nevyhovujúcom stave a nie je zabezpečený bezbariérový prístup. Výsledkom projektu bude skvalitnenie priestorových podmienok, nielen pre ošetrujúcich lekárov a zdravotnícky personál, ale aj pre pacientov,“ popísala Milecová a dodala, že po zrealizovaní rekonštrukcie budovy, mesto vybuduje pre zdravotníkov aj pacientov parkovisko a upraví v bezprostrednej blízkosti park s lavičkami pre občanov a ihriskom pre deti.

Samospráva v súčasnosti čaká na výsledok verejného obstarávania a následne na vyjadrenia Úradu pre verejné obstarávanie. „Ak všetko dobre pôjde, mohlo by sa s rekonštrukciou začať už začiatkom budúceho roka, čo by bolo naozaj potrebné, pretože termín ukončenia projektu je do konca roka 2023,“ uzavrela primátorka.

Tisove rekonštrukciou chátrajúcej budovy za 824-tisíc eur vybuduje novú polikliniku

Mesto Tisovec premení vlastnú chátrajúcu budovu na Francisciho ulici, ktorú doteraz sčasti využívali Služby mesta Tisovec, s. r. o., na novú polikliniku. Ako agentúru SITA informovala primátorka mesta Irena Milecová, mestské zastupiteľstvo v stredu 25. augusta schválilo projekt s názvom „Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti v meste Tisovec“ (CIZS). Rekonštrukcia bude financovaná z eurofondov a z vlastných zdrojov mesta. Celkové oprávnené náklady boli schválené vo výške 823 529,41 eura, z ktorých je 782 352,94 eura nenávratný finančný príspevok.

„Objekt je dostatočne veľký a vhodný na vytvorenie nových spoločných priestorov pre všetkých lekárov pôsobiacich v meste. Bude to vybudovanie takej malej a bezbariérovej mini polikliniky (CIZS), ktorú dlhodobo naši obyvatelia potrebujú,“ uviedla primátorka s tým, že v nej bude dostupná všeobecná a špecializovaná zdravotná starostlivosť. „V rámci realizácie projektu plánujeme integrovať do CIZS aj liečebnú rehabilitáciu,“ doplnila Milecová.

Do novovybudovaných priestorov presťahujú zo starých priestorov dve ambulancie všeobecných lekárov, ambulanciu pediatra, dve stomatologické ambulancie, jednu gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu. Podľa primátorky v rámci liečebnej rehabilitácie vzniknú aj nové pracovné miesta.

Prínosom projektu pre mesto a jeho občanov bude integrácia poskytovania zdravotnej starostlivosti na jedno miesto, nakoľko v súčasnosti sa ambulantná zdravotná starostlivosť poskytuje na dvoch miestach. „Súčasné priestory, v ktorých sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, sú v nevyhovujúcom stave a nie je zabezpečený bezbariérový prístup. Výsledkom projektu bude skvalitnenie priestorových podmienok, nielen pre ošetrujúcich lekárov a zdravotnícky personál, ale aj pre pacientov,“ popísala Milecová a dodala, že po zrealizovaní rekonštrukcie budovy, mesto vybuduje pre zdravotníkov aj pacientov parkovisko a upraví v bezprostrednej blízkosti park s lavičkami pre občanov a ihriskom pre deti.

Samospráva v súčasnosti čaká na výsledok verejného obstarávania a následne na vyjadrenia Úradu pre verejné obstarávanie. „Ak všetko dobre pôjde, mohlo by sa s rekonštrukciou začať už začiatkom budúceho roka, čo by bolo naozaj potrebné, pretože termín ukončenia projektu je do konca roka 2023,“ uzavrela primátorka.

Na Spojenej škole Ľ. Podjavorinskej v Prešove prestavajú objekt praktického vyučovania a telocvične za viac ako 6 mil. eur

Prešovský samosprávny kraj pripravuje prestavbu objektu praktického vyučovania a telocvične Spojenej školy Ľ. Podjavorinskej v Prešove. Odhadovaná hodnota zákazky v rámci projektu zlepšenia vzdelávacej infraštruktúry financovanej v rámci iniciatívy Catching-up Regions (tzv. dobiehajúcich regiónov) je viac ako 5 miliónov eur bez DPH (6 miliónov eur s DPH). Samospráva vyhlásila verejnú súťaž na zhotoviteľa stavebných prác. Lehota na predkladanie ponúk je do štvrtka 2. septembra.

Hlavnou stavbou je hala praktického vyučovania, ktoré v súčasnosti prebieha v polovici objektu. Druhá polovica je nefunkčná. Navrhovaná je preto prestavba haly, ktorá uvažuje s odstránením existujúcich obalových konštrukcií, okrem nosnej oceľovej konštrukcie haly a nosnej konštrukcie strechy. Navrhované je aj vstavané medzipodlažie pre lepšie využitie existujúceho priestoru. Prestavbou objektu pôvodnej haly bude dotvorený komplex školy s teoretickými a praktickými učebňami, prezentačným zázemím, šatňami pre študentov, hygienickými priestormi, skladovým a technickým zázemím. Súčasťou projektu je aj rekonštrukcia telocvične z 90. rokov minulého storočia. Navrhovaná je výmena pôvodných okien za plastové a zateplenie jednej strany telocvične. Oba objekty budú bezbariérové.

V projekte je riešené aj rozšírenie a opravy poškodených vnútroareálových spevnených plôch a komunikácií. Súčasťou sú aj rekonštrukcie rozvodov, kanalizácie, osvetlenia, ako aj exteriérové úpravy. „Vznikne moderná budova sendvičovým štýlom. Budú zrekonštruované kompletne všetky rozvody, sociálne siete, zariadenia a šatne. Mala by vzniknúť nová multifunkčná a viacpodlažná budova. Vyrieši sa tým energetická náročnosť terajšej budovy. Zrekonštruujú sa všetky priestory postavené v 60. rokoch a v konečnom dôsledku to zvýši komfort výučby pre žiakov aj majstrov odborného výcviku,“ uviedol pre agentúru SITA k projektu riaditeľ školy Ján Holub.

Súčasťou tohto verejného obstarávania nie je strojné vybavenie, ktoré bude obstarané samostatne. „Do obnovy kompletného technologického parku, strojného a multimediálneho vybavenia je plánovaná investícia takmer dva milióny eur. Jej obstaranie bude nadväzovať na toto prvé verejné obstarávanie, aby sme vedeli po prácach na budove vybaviť učebne,“ dodal Holub.

Mesto Komárno zrekonštruovalo autobusovú stanicu

Vnútorná časť budovy je po rekonštrukcii bezbariérová, zastávky autobusových liniek dostali novú strechu. Pribudli koše na odpadky, lavičky i osvetlenie. Zrekonštruované boli aj dve zastávky na Petőfiho ulici a pri Parku M. R. Štefánika.

Z celkovej dotácie projektu milión eur bude okrem rekonštrukcie autobusovej stanice v Komárne a autobusovej stanice v maďarskom Komárome zakúpený aj nový autobus na elektrický pohon, ktorý bude premávať medzi Komárnom a Komáromom. Zakúpi ho maďarský partner projektu, spoločnosť Volánbusz.

Vďaka získanej dotácii mesto Komárno umiestnilo pred stanicou parkovací box pre bicykle, cestovanie teda bude pružne kombinovateľné. „Mestská hromadná doprava v Komárne je zdarma, vďaka tejto službe môže jedna rodina ušetriť aj niekoľko sto eur ročne,” povedal primátor.

SPIŠSKÁ NOVÁ VES: Kraj finišuje s opravou Duklianskej cesty za 460-tisíc eur

„Dukliansku cestu sme zrekonštruovali až po križovatku s Elektrárenskou ulicou, namiesto doplnenia chýbajúcich obrubníkov sme na celom úseku osadili nové a navyše sme dobudovali aj chodník pri železničných rampách. Práce síce trvali o čosi dlhšie a navýšili sa aj finančné prostriedky na rekonštrukciu. Keďže však cesta neprešla opravou 40 rokov, bolo pre nás prioritou, aby boli práce vykonané kvalitne a prejazd zrekonštruovaným úsekom bol bezpečný,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

V rámci stavebnej úpravy cestári odfrézovali úsek v dĺžke vyše dvoch kilometrov, na ktorom pribudla nová asfaltová vrstva. Rekonštrukcia zahŕňala aj opravu autobusovej zastávky. Župa tiež opravila 102 poklopových šácht a uličných vpustí, vďaka čomu už nebude dažďová voda stáť na ceste. Projektová dokumentácia bola dodatočne prepracovaná, dôvodom boli inžinierske siete, ktoré neboli pred rekonštrukciou identifikované.

Župa pomáha mestu okrem rekonštrukcie cesty aj s projektom Cyklistickej radiály, ktoré mesto Spišská Nová Ves financuje z Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorého sprostredkovateľským orgánom je Košický samosprávny kraj. „Sme radi, že sa po približne štyridsiatich rokoch táto cesta, ktorá je hlavným ťahom z centra mesta v smere na Poprad a do Slovenského raja, bola zaradená do investičných akcií. Po tejto rozsiahlej rekonštrukcii a opravy cyklochodníka bude doprava bezpečnejšia pre vodičov aj cyklistov a komfortnejšia pre miestnych aj turistov,“ uviedol primátor mesta Spišská Nová Ves a krajský poslanec Pavol Bečarik.

Košický samosprávny kraj bude v súvislosti s rekonštrukciou Duklianskej cesty realizovať ešte dokončovacie práce. Na ceste a priľahlej cyklotrase pribudne vodorovné dopravné značenie. Opravy ciest Spišskej Novej Vsi zároveň budú pokračovať rekonštrukciou nadväzujúceho úseku. Koncom augusta začne kraj s opravou cesty na Gorkého ulici, ktorá je hlavným ťahom v smere na Rožňavu. Rekonštrukciu s predpokladaným nákladom 212-tisíc eur plánuje župa ukončiť ešte na jeseň tohto roka.

PSK zmodernizoval v Pieninách 22 kilometrov ciest a osem mostov

Prešovský samosprávny kraj (PSK) ukončil druhú etapu modernizácie ciest v Pieninách. Rekonštrukciou prešlo 22 kilometrov ciest a osem mostov. Modernizácia cestných úsekov v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa si vyžiadala investície v celkovej výške viac ako 3,6 milióna eur. TASR o tom informovala hovorkyňa kraja Daša Jeleňová.

Predmetom stavebných prác boli rekonštrukcie ciest druhej triedy Slovenská Ves – Spišská Stará Ves v dĺžke viac ako 11 kilometrov a Haligovce – Spišská Stará Ves v dĺžke viac ako desať kilometrov, ktoré sa pred hraničným priechodom Lysá nad Dunajcom spájajú a smerujú do Poľska.

"Som rád, že sa nám druhú etapu tohto veľkého cestného projektu, ktorý je dôležitý z pohľadu cestovného ruchu, spojenia nášho kraja s Malopoľským vojvodstvom, ale aj príchodu investorov do tohto regiónu, podarilo doviesť do úspešného konca. Zamagurie tak dostalo zlepšenie podmienok cezhraničnej infraštruktúry a lepšiu dostupnosť tohto atraktívneho prostredia," vyjadril sa počas slávnostného odovzdania zrekonštruovaných úsekov predseda PSK Milan Majerský.

Celkový objem finančných prostriedkov, ktorý bol vynaložený na modernizáciu ciest v rámci druhej etapy projektu, predstavuje vyše 3,4 milióna eur, z toho je viac ako 2,85 milióna eur z programu Interreg V-A Poľsko-Slovensko 2014-2020 a takmer 570.000 eur z kapitálových výdavkov SÚC PSK.

Rekonštrukčné práce zahŕňali modernizáciu úsekov ciest a viacerých mostov. Doplňujúce stavebné práce si po zime vyžiadali ďalšie dva mostné objekty, ktoré boli dofinancované z vlastných zdrojov PSK vo výške viac ako 213.000 eur.

 "V rámci prác bola vykonaná i rekonštrukcia 18 priepustov a stabilizácia cesty II/543 s použitím kombinovaného systému mikropilótovej steny, pričom práce na zosuvoch si vyžiadali aj výstavbu oporného múru. Zrekonštruované úseky ciest majú nové zvislé a vodorovné dopravné značenie, smerové koly a zvodidlá, na priechode pre chodcov v obci Červený Kláštor pribudli bezpečnostné elementy," doplnil riaditeľ Správy a údržby ciest PSK Marcel Horváth.

Na ukončenú druhú etapu projektu modernizácie cestného spojenia Pieninských národných parkov plynule nadväzuje posledná, tretia etapa projektu, ktorá má zavŕšiť odstránenie nevyhovujúcich a havarijných stavov na spomenutých cestách druhej triedy. S realizáciou prác sa na úseku Hniezdne – Spišská Stará Ves začalo v decembri 2020. Do konca roka by sa tam malo zmodernizovať takmer 3,7 kilometra ciest, na úseku vystavať dva priepusty a zrekonštruovať jeden most, a to v rozpočtovom náklade spolu takmer 820.000 eur.

Vyšší jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti

Dieťa, o ktoré sa jeho rodičia nechcú alebo nemôžu starať, môže súd zveriť do náhradnej starostlivosti. Neputuje tak do centra pre deti a rodinu, ale do (vlastnej či náhradnej) rodiny, kde je pre jeho vývoj lepšie prostredie. Štát podporuje náhradnú starostlivosť a deťom poskytuje rôzne príspevky.

Jeden z nich, jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti, sa od 1. augusta 2021 zvýšil z 5,53-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa (t. j. 550,60 eur) na sumu 829,86 eur. Tento príspevok slúži na zabezpečenie základného vybavenia pre dieťa, najmä na nákup oblečenia, obuvi, hygienických potrieb či nábytku.

Čo je náhradná starostlivosť

Náhradná starostlivosť predstavuje viacero dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak sa oň nechcú alebo nedokážu postarať. Môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, pestúnska starostlivosť alebo ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa.

Príspevky na náhradnú starostlivosť

Štát podporuje náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa a pestúnsku starostlivosť viacerými príspevkami. Ich poskytovanie je upravené v zákone o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Ide o jednorazový príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti, jednorazový príspevok dieťaťu pri zániku náhradnej starostlivosti, opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti, opakovaný príspevok náhradnému rodičovi a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi.

Zákon č. 269/2021 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov schválili poslanci NR SR 22. júna 2021. Účinnosť nadobudol 1. 8. 2021.

Ministerstvo pokračuje v zmierňovaní sociálnych a ekonomických dôsledkov pandémie vyplácaním Prvej pomoci

Pätnáste vydanie priebežnej správy ISP o „Prvej pomoci“ reflektuje na aktualizované čerpanie finančnej pomoci za predchádzajúce mesiace a prináša aj prvotný pohľad na čerpanie za jún. Od marca evidujeme trend postupného utlmovania čerpania pomoci, ktorý podľa predbežných čísel sledujeme aj v mesiaci jún.

Pomerne veľké rozdiely v priemernej výške podpory sledujeme v závislosti od veľkosti žiadateľa. U mikropodnikov, ktoré zamestnávajú maximálne deväť zamestnancov, sa úroveň priemernej pomoci udržuje stabilne nad hranicou 650 eur. Pri veľkých podnikoch evidujeme na základe čiastkových údajov v mesiaci jún mierny pokles oproti máju, a to až blízko hranice 360 eur. Tento vývoj je pravdepodobne spôsobený postupným oživovaním ekonomiky a zníženou mierou využívania inštitútu prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Dlhodobo najintenzívnejšie využívajú nástroje „Prvej pomoci“ mikropodniky, čo podľa aktuálnych údajov platí aj za jún. V poslednom období dochádza dokonca k postupnému navyšovaniu podielu čerpania tejto skupiny podnikov, a to až nad hranicu 50 %. Mikropodniky najčastejšie čerpajú pomoc z opatrenia č. 2. V skupine firiem, ktoré označujeme ako malé podniky (10-49 zamestnancov), sledujeme za máj a jún postupné utlmovanie čerpania, ich podiel na uhrádzanej sume za jún predstavuje 16 %. Ešte výraznejší útlm zaznamenávame pri kategórií stredných podnikov s podielom mierne nad 10 %. Čerpanie veľkých podnikov sa v roku 2021 ustálilo blízko hranice 14 %, s výnimkou mája, keď do veľkých podnikov smerovala viac ako pätina pomoci. Malé, stredné a veľké podniky najčastejšie využívali odstupňovaný finančný príspevok v závislosti od poklesu tržieb - opatrenie 3B.

Viac ako štvrtina uhrádzanej „Prvej pomoci“ za máj a jún smerovala k podnikom z odvetvia priemyslu. Údaje za jún poukazujú na mierny nárast podielu na pomoci v oblasti stavebníctva na úrovni 16%. Opačný vývoj sledujeme v odvetviach veľko- a maloobchodu, kde podiel na pomoci postupne klesá, čo súvisí s postupným otváraním ekonomiky. Kým za január čerpali takmer 25 %, za mesiac máj sa podiel pohyboval na úrovni menej ako 14% a podobný vývoj signalizujú aj údaje za jún.

Viac informácií nájdete v pätnástej aktualizácii správy ISP o sociálnej pomoci pracujúcim a rodinám na webovej stránke Inštitútu sociálnej politiky: https://institutsocialnejpolitiky.sk/wp-content/uploads/2021/08/ISP_2021_Prva_pomoc_update15_FINAL.pdf

Tab.: Stav projektu Prvá pomoc k 18.8.2021

Od septembra do konca roka bude rezort práce vyplácať Prvú pomoc

Prvá pomoc je v súčasnosti naviazaná na celonárodný Covid automat. Zmena aktualizácie Alert systému pre monitorovanie vývoja pandémie a prijímanie opatrení proti SARS-CoV-2 sa odzrkadlí na úprave podmienok vyplácania príspevkov pre oprávnených žiadateľov, ku ktorým MPSVR SR pristupuje od 1. septembra 2021.

Ako bude vyzerať vyplácanie Prvej pomoci po novom

Prvú pomoc za mesiac júl 2021 budú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácať bez zmien. Za mesiac august sa Prvá pomoc vyplácať nebude. Od septembra do decembra 2021 rezort práce pokračuje v podpore udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich následkov. V praxi to znamená vyplácanie pôvodnej schémy Prvá pomoc okrem opatrenia 3B .

V prípade, že sa epidemiologická situácia na Slovensku zhorší, vláda SR môže prijať uznesenie, ktorým stanoví vyplácanie vyšších príspevkov (Prvá pomoc +, resp. Prvá pomoc ++).

Túto zmenu prijala vláda dnes ako súčasť uznesenia k návrhu aktualizácie Covid automatu.

Bližšie informácie pre žiadateľov o príspevky z projektu Prvá pomoc budú zverejnené na stránke www.pomahameludom.sk .

Spustili sme III. etapu schémy pomoci de minimis

Tretia etapa schémy pomoci pre cestovný ruch a gastro de minimis je spustená. Oprávnené obdobie pomoci je rozšírené o mesiace apríl a máj 2021. Aj v tejto epate je možné žiadať o pomoc aj za celé obdobia z prvej a druhej etapy, teda od 1. apríla 2020 do 31. mája 2021.

Viac informácií je dostupných na: https://www.mindop.sk/schema-pomoci/schema-pomoci-v-cestovnom-ruchu

VÝZVA NA PODPORU UDRŽATEĽNOSTI A ODOLNOSTI KULTÚRNYCH INŠTITÚCIÍ

Ministerka Remišová: Inovačnej spolupráci v regiónoch pomôže dotácia vyše 1 milión eur

Podporujeme investície a inovácie v regiónoch. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo výzvu v hodnote 1,1 milióna eur na podporu rozvoja investičného prostredia v Slovenskej republike, implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a na prepájanie domácich aj zahraničných partnerov. Žiadosť o poskytnutie dotácie je možné predložiť do 12. októbra 2021.

„Ak chceme pomôcť ekonomike v regiónoch, aby v nich ľudia mali zodpovedajúce príležitosti realizovať sa, a aby si mohli nájsť dobrú prácu, musíme viac investovať do inovačného potenciálu regiónov. Cieľom tejto výzvy je podporiť domácu aj zahraničnú spoluprácu v oblasti verejného, akademického a súkromného sektora, ktorej výsledkom bude vznik inovatívnych riešení pre regióny,“ povedala ministerka investícií a regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

Hlavným zámerom výzvy je  podporiť projekty pôsobiace predovšetkým v oblastiach:

• Experimentálny vývoj a inovácie – napr. oprávnené sú vývojové a/alebo testovacie a inovatívne projekty (príjemcovia ich môžu realizovať sami alebo v spolupráci s domácim alebo zahraničným partnerským podnikom)
• Priemysel pre 21. storočie – napr. oprávnené sú inteligentné inovácie obsahujúce úroveň inovácie TRL 3- 6
• Inteligentné inovácie – napr. inteligentné inovácie obsahujúce úroveň inovácie TRL 3- 6
• Sociálne inovácie – napr. sú inovácie spoločenské a predstavujú nové, v porovnaní s dostupnými alternatívami účinnejšie, efektívnejšie, udržateľnejšie a spravodlivejšie riešenia spoločenských problémov (napr. vytváranie nových produktov a služieb, zavádzanie technológií, vytváranie nových spoločenských procesov a organizačných štruktúr, atď.)
• Práca 4.0 – napr. celoživotné vzdelávanie, povolania blízkej budúcnosti, technológie
• Akceleračné a študijné programy – napr. formou tréningových, študijných a mentoringových pobytov alebo spoluprácou viacerých akceleračných programov na Slovensku
• Projekty na tvorbu investičnej platformy v Slovenskej republike a ich prepojenie v podobe spolupráce oprávnených žiadateľov so zahraničnými subjektami alebo partnermi – napr. projekty inovačných zoskupení s cieľom podnecovať a realizovať inovačné činnosti formou výmeny poznatkov alebo spolupráce medzi podnikmi a ostatnými organizačnými zoskupeniami

Podporené budú predovšetkým inovatívne aktivity ako:

• výber akcelerátorov v Slovenskej republike, ktoré zabezpečia podporu inovatívnych riešení
• inovačné projekty, ktorých úroveň inovácie dosahuje stupeň
  TRL 3- 6 a vzájomne prepoja subjekty výskumného prostredia a aplikačnej praxe
• projekty zamerané na realizáciu lokálnych iniciatív a projektov zameraných na implementáciu Agendy 2030

Všetky aktivity súvisia s prepájaním s partnerom (výroba, služby a priemysel) ako aj so zahraničnými subjektami alebo partnermi, ktoré sú dôležité pri výbere projektov.

O uvedenú výzvu sa môžu uchádzať oprávnení žiadatelia – mikro, malé a stredné podniky pôsobiace na slovenskom trhu minimálne 1 rok, občianske združenia, neziskové organizácie, záujmové združenia právnických osôb, základné, stredné aj vysoké školy, rozpočtové organizácie, právnické osoby, resp. fyzické osoby – podnikatelia ako aj právnické osoby zriadené podľa osobitného predpisu.  Bližšia špecifikácia sa nachádza vo výzve a v jej prílohách.

Na jeden projekt je možné získať podporu od 30-tisíc do 100-tisíc eur. Čerpanie prostriedkov pre oprávnený projekt je maximálne tri  mesiace odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy,  realizácia projektu môže prebiehať do 31. 3. 2022 a kapitálové výdavky je možné financovať do konca roka 2022.

Výzvu aj dokumentáciu nájdete na:

https://www.mirri.gov.sk/sekcie/inovacna-diplomacia/dotacie/index.html

Vicepremiérka Remišová: Ak chceme zatraktívniť cyklodopravu na Slovensku, potrebujeme radikálne zvýšiť bezpečnosť cyklistov

Cyklodoprava v slovenských regiónoch sa dočká výraznej podpory vďaka novej eurofondovej výzve. Na budovanie a modernizáciu cyklotrás, ako aj na ďalšie riešenia, ktoré prispejú k rozvoju cyklodopravy, ide 21 miliónov  eur z eurofondov z regionálneho programu. Počas pracovného výjazdu v Žilinskom kraji to oznámila podpredsedníčka vlády Veronika Remišová. 

„Rozvoj cyklodopravy má pre Slovensko veľký prínos. Pomáha rozvíjať cestovný ruch a tvorbu nových, kvalitnejších pracovných miest. Zároveň predstavuje alternatívny a ekologicky čistý  spôsob dopravy, šetrí životné prostredie a prispieva k čistejšiemu ovzdušiu v mestách. Slovensko tento potenciál v cyklodoprave zatiaľ nedokázalo naplno využiť, preto som s Európskou komisiou v rámci pokrízovej pomoci  z balíka REACT-EU vyrokovala navýšenie podpory práve pre rozvoj bezpečnej cyklodopravy,“ uviedla podpredsedníčka vlády a ministerka regionálneho rozvoja Remišová po rokovaní s  predsedníčkou Žilinského samosprávneho kraja Erikou Jurínovou.

Podiel cyklistickej dopravy na celkovej deľbe prepravnej práce na Slovensku sa odhaduje približne na 5 %, v Českej republike je to 6 % a v Rakúsku 10 %.

Pri ďalšom rozvoji cyklodopravy je podľa Remišovej prvoradá otázka bezpečnosti cyklistov. „Minulý  rok na slovenských cestách zahynulo 20 cyklistov, čo je až 10 % z celkového počtu obetí na cestách. Počet tragických nehôd cyklistov z roka na rok stúpa, iba prednedávnom, v máji, šokovala Slovensko smrť 24-ročného deaflympionika Adriána Babiča, ktorého život vyhasol počas tréningu po zrážke s autom. Sama som vášnivá cyklistka a viem, akým problémom cyklisti na cestách čelia. Chýbajú cyklochodníky, ktoré by boli bezpečné nielen pre cyklistov, ale tiež pre chodcov a vodičov. Bezpečnosť je základnou prekážkou rozvoja cyklodopravy a preto v tejto oblasti musíme spraviť výrazný pokrok.“

Remišová zároveň podotkla, že v novom programovom období bude hľadať inovatívne riešenia na zvýšenie bezpečnosti cyklistov. Jedným z nich je, aby súčasťou obnovy a budovania ciest II.a III. triedy bolo tiež vytvorenie cyklopruhu alebo dostatočne širokej a bezpečnej krajnice.  Ministerka zároveň vyzvala k vzájomnému rešpektu cyklistov a ostatných účastníkov cestnej premávky.

Podľa vicepremiérky treba tiež zvýšiť dostupnosť zdieľanej cyklodopravy. „Systém zdieľaných bicyklov sa osvedčil už vo viacerých mestách, a preto budeme podporovať jeho ďalšie rozširovanie,“ uviedla.

V Žilinskom kraji je spolu vyše 3 000 km značených cyklotrás, najmä v horskom teréne, čo ho radí na druhé miesto spomedzi všetkých krajov. V pláne sú ďalšie cyklotrasy, vo výstavbe je napríklad nový 23-kilometrový úsek zo Žiliny do Terchovej, ktorý je financovaný z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) sumou vyše 6 miliónov eur.

„V investíciách do cyklistickej infraštruktúry musíme pokračovať, aby sa cyklodoprava pre ľudí stala naozaj zmysluplnou alternatívou. Rozvoj cyklodopravy prináša do regiónov tiež vyššie príjmy z cestovného ruchu a  nové pracovné príležitosti,“ zdôraznila Remišová.

Z najnovšej výzvy IROP môžu samosprávy, poskytovatelia verejnej dopravy aj mimovládne organizácie získať prostriedky na široké spektrum projektov, ktoré napomôžu rozvoju nemotorovej dopravy a zvyšovaniu jej atraktivity. „Z výzvy podporíme nielen výstavbu a modernizáciu cyklotrás, ale budeme tiež financovať súvisiacu infraštruktúru, ako sú stojany na bicykle, nabíjacie stanice pre elektrobicykle či systémy automatických požičovní bicyklov. Podporíme aj propagáciu cyklodopravy v regiónoch prostredníctvom webových stránok či užitočných mobilných aplikácií,“ vysvetlila Remišová. Na rozvoj cyklodopravy boli doteraz v aktuálnom programovom období z programu IROP vyhlásené dve výzvy. Podporu v nich spolu získalo 138 projektov z celého Slovenska v celkovej výške takmer 87 miliónov eur.

Vicepremiérka Remišová v Žilinskom kraji navštívila viaceré projekty, ktoré boli financované vďaka eurofondovým programom a grantom, ktoré riadi jej rezort. Z programu INTERREG bola napríklad podporená výstavba vyhliadkovej veže v meste Krásno nad Kysucou, ktorá zvýšila atraktívnosť lokality pre turistov zo slovenskej i českej strany hraníc. V Čadci z eurofondov z programu IROP financovali rekonštrukciu vnútrobloku na sídlisku. Namiesto bývalej močariny zarastenej trávou slúži obyvateľom zelený parčík s multifunkčným ihriskom. „Práve teraz sme uzavreli výzvu, z ktorej sa budú  za 17 miliónov financovať ďalšie zelené riešenia pre mestá, vrátane takýchto rekonštrukcií vnútroblokov či parkov. Záujem bol obrovský – dostali sme 158 žiadostí v celkovej sume vyše 71 miliónov eur. Teraz vyberáme tie najlepšie projekty, ktoré zlepšia životné prostredie a pomôžu zmierniť dôsledky zmeny klímy,“ povedala ministerka.

V Žiline sa z Grantov Európskeho hospodárskeho priestoru   pripravuje veľká rekonštrukcia Domu umenia Fatra, v ktorom sídli Štátny komorný orchester Žilina. „Na obnovu tejto národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je v havarijnom stave, ide takmer milión eur. Pre celý Žilinský región je to ikonická kultúrna inštitúcia s mimoriadne kvalitným komorným telesom, ktorá už desiatky rokov poskytuje celému regiónu neopakovateľné hudobné zážitky a začínal tu aj náš nadaný huslista Dalibor Karvay. Financovanie regionálnej kultúrnej infraštruktúry a jej obnovy je mimoriadne dôležité pre kvalitu života v regiónoch. Kultúrne inštitúcie nemôžu byť koncetrované len v hlavnom meste, ľudia musia mať prístup ku kvalitnej kultúre na celom Slovensku,“ povedala Remišová.  Pred pár rokmi sa z EHP grantov v meste financovala tiež rekonštrukcia synagógy, ktorá získala dokonca architektonickú cenu a dnes tento unikátny priestor slúži kultúre.

„Práve investície do kultúrneho aj prírodného dedičstva, do cyklodopravy, do kvalitnejšieho a zdravšieho životného prostredia, sú rozhodujúce pre rozvoj turizmu, miestnej ekonomiky  a ľuďom v regiónoch prinášajú vyššiu kvalitu života. Časy, keď eurofondy boli len pre vyvolených a plnili vrecká oligarchov a rôznych vybavovačov sa skončili,“ ubezpečila ministerka investícií.  „Teší ma, že predstavitelia samospráv, s ktorými som dnes v kraji rokovala, vnímajú veľmi pozitívne naše zjednodušenia v eurofondoch. Ocenili najmä novú Jednotnú príručku k verejnému obstarávaniu. Doteraz mali jednotlivé programy a ministerstvá vlastné príručky, ktoré sa v mnohom líšili a mali vlastné podmienky a pravidlá, čo spôsobovalo chaos. Jednotná príručka celý proces upratala a zjednodušila ho. Dokopy sme zaviedli už päť balíkov antibyrokratických opatrení, aby eurofondy išli rýchlo a jednoducho tam, kde sú treba, kde najviac pomôžu ľuďom,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Cyklovýzva je zverejnená na:

SEKCIA PROGRAMOV REGIONÁLNEHO ROZVOJA – Výzvy na predkladanie ŽoNFP – Výzva na predkladanie ŽoNFP na zvyšovanie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy (predovšetkým cyklistickej dopravy) na celkovom počte prepravených osôb, kód výzvy: IROP-PO7-SC72-2021-74 – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (mpsr.sk)

Informácia o blížiacom sa konci uzavretia I. hodnotiaceho kola výzvy na zlepšenie prístupu občanov k službám štátu

V rámci vyhlásenej dopytovo-orientovanej výzvy z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra s názvom „Implementácia cezhraničných služieb – Jednotná digitálna brána“ v celkovej alokácii 10 miliónov eur je možné v I. hodnotiacom kole výzvy predložiť žiadosť. Výzva je určená slovenským štátnym inštitúciám, ktoré poskytujú elektronické služby štátu, ale aj tým štátnym inštitúciám, ktoré prevádzkujú na to potrebnú IT infraštruktúru. Cieľom je umožniť prístup k eGov službám jednotlivých krajín EÚ bez ohľadu na národnosť, sídlo alebo bydlisko občanov.

Výzva je otvorená, v indikatívnej výške finančných prostriedkov 10 miliónov eur a aktuálne prebieha I. hodnotiace kolo výzvy, ktoré má uzávierku 13. septembra 2021.

V rámci žiadostí môže byť podporené:

1. prispôsobenie existujúcich elektronických služieb pre použitie občanmi inej krajiny a zavádzanie nových služieb,
2. prispôsobenie potrebnej IT technológie na zabezpečenie identifikácie a autentifikácie občanov EÚ.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR plní úlohu národného koordinátora európskeho projektu Jednotnej digitálnej brány na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám riešenia problémov. Projekt Jednotnej digitálnej brány stavia na dosiahnutých výsledkoch v rámci uzla eIDAS. Uzol eIDAS už v súčasnosti umožňuje Slovákom využívať eGOV služby v Rakúsku, Dánsku, Poľsku, či v Českej republike.

Určená je štátnym inštitúciám poskytujúcim eGOV služby ako sú napr. ministerstvo vnútra, Sociálna poisťovňa,  ministerstvo školstva a ďalšie, ale aj správcom spoločných modulov, ktorí sú zodpovední za využívanú technológiu, a to ministerstvo vnútra či NASES.

Na základe vyššie uvedeného si dovoľujeme vyzvať potenciálnych žiadateľov, aby sa efektívne  rozhodli zapojiť do vyhlásenej výzvy a predložili žiadosť. Pri predložení žiadosti je zároveň nevyhnutné, aby postupovali podľa stanovených podmienok poskytnutia príspevku výzvy.

Viac informácií o dopytovej výzve nájdete na: https://www.mirri.gov.sk/projekty/projekty-esif/

Blíži sa uzávierka I. hodnotiaceho kola výzvy na kybernetickú bezpečnosť štátnych inštitúcií, VÚC a miest

Kvalitná informačná a kybernetická bezpečnosť, ale aj ochrana údajov je dnes už nevyhnutnosťou. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR preto vyhlásilo dopytovo-orientovanú výzvu z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra s názvom „Rozvoj governance a úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti v podsektore VS“.

Dopytová výzva je zameraná na položenie kvalitných základov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v jednotlivých inštitúciách, teda na zmapovanie stavu informačných systémov a aktív. Rovnako však cieli i na tie inštitúcie, ktoré sa snažia už o posunutie kyber bezpečnosti na vyššiu úroveň prijímaním a realizovaním dodatočných opatrení a projektov.

Výzva je otvorená, v indikatívnej výške finančných prostriedkov 5 miliónov eur a aktuálne prebieha I. hodnotiace kolo výzvy, ktoré má uzávierku 6. septembra 2021.

Na základe vyššie uvedeného si dovoľujeme vyzvať potenciálnych žiadateľov, aby sa efektívne  rozhodli zapojiť do vyhlásenej výzvy a predložili žiadosť. Pri predložení žiadosti je zároveň nevyhnutné, aby postupovali podľa stanovených podmienok poskytnutia príspevku výzvy.

Viac informácií o dopytovej výzve nájdete na:

https://www.mirri.gov.sk/projekty/projekty-esif/operacny-program-integrovana-infrastruktura/prioritna-os-7-informacna-spolocnost/vyzvania-a-vyzvy/vyzva-c-opii-2021-7-16/

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 32. výzva

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 20. 8. 2021 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom:

OPKZP-PO1-SC111-2017-32, zameranej na triedený zber komunálnych odpadov, mechanicko-biologickú úpravu zmesového komunálneho odpadu a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov v najmenej rozvinutých okresoch, v rámci 8. hodnotiaceho kola

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

Envirofond vyhlási výzvu na podporu projektov na ochranu a využívanie vôd na rok 2021

Environmentálny fond (EF), ako organizácia zriadená zákonom a hospodáriaca s verejnými zdrojmi, aktuálne intenzívne pracuje na novej výzve pre žiadateľov na podporné programové aktivity na rok 2021. Pôjde o výzvu zameranú na oblasť ochrany a využívania vôd (B). Predmetnú výzvu v súlade s § 4e ods. 2 zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov fond plánuje zverejniť koncom augusta 2021 na svojom webovom sídle. Termín predkladania žiadostí je momentálne odhadovaný na koniec septembra 2021.

Detaily výzvy sú uvedené tu

Prehľad žiadateľov o poskytnutie finančných prostriedkov formou dotácie z Environmentálneho fondu na rok 2021 - aktualizácia

1. Žiadateľom v oblastiach A. B. a C., o ktorých podpore rozhodol minister životného prostredia Slovenskej republiky, boli odoslané rozhodnutia o poskytnutí podpory formou dotácie z Environmentálneho fondu spolu so sprievodným listom, obsahujúcim bližšie informácie a pokyny týkajúce sa ďalšieho postupu. Zoznam uvedených žiadateľov spolu s číslom príslušného rozhodnutia nájdete tu .

Zároveň si vás dovoľujeme informovať, že kompletnú administráciu schválených projektov je potrebné riešiť s prideleným projektovým manažérom Environmentálneho fondu, ktorého meno a kontakt nájdete v záhlaví listu Oznámenie o poskytnutí podpory formou dotácie z Environmentálneho fondu..

2. Žiadateľom v oblastiach A. B. a C, ktorých žiadosti prešli procesom formálnej kontroly a odborného hodnotenia, avšak z dôvodu, že požiadavky vznesené na Environmentálny fond niekoľkonásobne prevýšili jeho finančné možnosti určené na podporu formou dotácie na rok 2021, minister životného prostredia Slovenskej republiky nerozhodol o ich podporení, sú uvedení v zozname, ktorý nájdete v tabuľke tu .

V prípade, že Environmentálny fond získa ďalšie finančné prostriedky určené pre dotácie na rok 2021, môže minister životného prostredia Slovenskej republiky na návrh Rady Environmentálneho fondu dodatočne rozhodnúť o ich podporení formou dotácie z Environmentálneho fondu na rok 2021.

3. Žiadateľom v oblastiach A. B. a C, ktorých žiadosti neboli predmetom odborného hodnotenia z dôvodu vyradenia v procese formálnej kontroly, resp. nesplnili podmienky pre poskytnutie dotácie, boli odoslané oznámenia o nezaradení žiadosti o poskytnutie podpory formou dotácie na rok 2021 do zoznamu žiadostí o podporu na rok 2021. Zoznam žiadateľov, ktorých žiadosti neboli zaradené do zoznamu žiadostí o podporu na rok 2021 nájdete tu .

Trnava získala takmer milión eur na inteligentné riadenie križovatiek

Trnava získala 935-tisíc eur z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR na svoj projekt inteligentného riadenia dopravy v meste Smart Trnava. Celkové výdavky na projekt boli podľa zverejnenej zmluvy vyrátané na 985-tisíc eur, Trnava sa na spolufinancovaní bude podieľať čiastkou 50-tisíc eur. Spolufinancovanie schválili mestskí poslanci už minulý rok.

Projekt má s pomocou inteligentne riadených križovatiek zlepšiť plynulosť dopravy v meste. „Výmenou technológie križovatiek sa naplní hlavný cieľ, aby križovatky spolu komunikovali,“ uviedla radnica v dôvodovej správe k jeho spolufinancovaniu. Podľa primátora Petra Bročku projekt zvýši prepravné výkony a bezpečnosť na cestách.

„Križovatky budú osadené magnetodetektormi, ktoré zabezpečia presnú identifikáciu prechádzajúcich vozidiel. Na základe toho sa križovatky budú vedieť rozhodovať priamo na základe reálnej situácie v nich a prispôsobovať tak signálne plány,“ uviedol Bročka na sociálnej sieti. Cyklisti a chodci už nebudú musieť na inteligentných križovatkách stláčať tlačidlo preferencie. Súčasťou projektu inteligentného riadenia dopravy - Smart Trnava budú podľa Bročku aj monitorovacie a prehľadové dopravné kamery, ktoré budú v reálnom čase zo získaného obrazu vyhodnocovať trajektórie vozidiel, cyklistov a chodcov v ôsmich kategóriách vrátane čítania EČV a tiež sčítače dopravy, ktoré umožnia sčítavať a kategorizovať vozidlá na vybraných vstupoch do mesta

Budovu archívu v areáli RTVS v Košiciach zrekonštruujú aj z eurofondov

Budova archívu v areáli Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) v Košiciach prejde rekonštrukciou. RTVS na to v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia získala nenávratný finančný príspevok vo výške viac ako 840.000 eur. TASR o tom za RTVS informoval Filip Púchovský s tým, že hlavným cieľom projektu je znížiť spotrebu energie pri prevádzke budovy.

Podľa neho je budova archívu v súčasnom stave náročná na prevádzku pre svoju energetickú neefektívnosť. Rekonštrukcia má zahŕňať zateplenie obvodového plášťa vrátane strechy, výmenu okien a vonkajších dverí či inštaláciu zariadenia využívajúceho obnoviteľné zdroje. Po realizácii prác má dôjsť k významnej úspore spotreby energie, pričom má stavba dosiahnuť nízkoenergetický štandard. „Na základe úspor výdavkov na energie zároveň znížime dotácie na prevádzkové náklady a ušetrené finančné prostriedky využijeme na ďalší rozvoj,“ povedal generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník.

Očakávané výsledky majú byť dlhodobo technicky udržateľné. Technológia je podľa RTVS navrhnutá tak, aby bola plne funkčná bez potreby špeciálneho prevádzkového servisu nad rámec bežnej údržby.

Uvedená budova bola postavená na prelome 19. a 20. storočia. Objekt prešiel počas svojej životnosti viacerými rekonštrukciami, posledná z nich bola zrealizovaná v roku 1977. Celková zastavaná plocha objektu je 783,30 štvorcového metra.

Štátni cestári chystajú projekt na odklonenie dopravy z Veľkej Lomnice a Huncoviec

Slovenská správa ciest (SSC) pripravuje investíciu zameranú na odklonenie cestnej dopravy mimo zastavané časti obcí Veľká Lomnica a Huncovce v okrese Kežmarok. Zatiaľ vyhlásila verejnú súťaž na vypracovanie a dodanie dokumentácie na stavebné povolenie a výkon autorského dohľadu pre stavebné práce na úseku cesty prvej triedy I/66 Veľká Lomnica - Huncovce. Ide o súčasť druhej etapy rekonštrukcie cesty Poprad - Kežmarok. Predpokladaná cena za uvedené služby je viac ako 1 milión eur bez DPH, vyplýva zo zverejnenej súťaže vo Vestníku verejného obstarávania.

Zákazka bude podľa štátnych cestárov financovaná zo zdrojov Európskej únie cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra a zo štátneho rozpočtu. Dokumentácia na stavebné povolenie by mala byť hotová do desiatich mesiacov od účinnosti zmluvy s vybraným dodávateľom. Časť dopravno-inžinierske podklady a posúdenie využitia vlakovej dopravy a jej vplyvu na výhľadovú intenzitu a funkčnú úroveň 4-pruhovej a 2-pruhovej komunikácie má byť pripravená do troch mesiacov od účinnosti zmluvy. Uchádzači môžu predkladať ponuky do 23. septembra cez Informačný systém Elektronické verejné obstarávanie, otvárať sa budú v sídle regionálnej organizačnej zložky SSC v Košiciach.

Roadshow 2021 ponúka diskusie o budúcnosti EÚ v 25 slovenských mestách

Otvorene diskutovať s verejnosťou o budúcnosti Európskej únie (EÚ) je cieľom podujatí s názvom Roadshow 2021, ktoré sa v pondelok začali v Žiline. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR ich organizuje v 25 slovenských mestách.

Podľa štátneho tajomníka rezortu diplomacie Martina Klusa ľudia chcú počuť informácie o EÚ. "Tak nám to vyšlo aj v prieskume. Takmer polovica v dotazníku uviedla, že nemá dostatok informácií o EÚ. Je veľmi dobré, že sme tu a môžeme sa s nimi rozprávať. No a je veľký dopyt po tom, aby mohli formovať samotnú EÚ. Čiže ak majú konkrétne výhrady k zdravotníckej politike, spoločnej obrannej politike, vzdelávacej alebo kultúrnej politike, aj o tom by sme mali dnes vedieť," podotkol.

Podujatia ponúkajú návštevníkom príležitosť vyjadriť názor priamo v rozhovoroch, prostredníctvom digitálnej platformy Sli.do, sociálnych sietí alebo pomocou webovej stránky future.europa.eu. Pripravené sú rozhovory o európskych otázkach, odborné diskusie aj prezentácie úspešných projektov financovaných z európskych fondov a realizovaných na území SR. "Úlohou rezortu diplomacie je preniesť diskusie napríklad na Radu pre zahraničné veci alebo Radu pre všeobecné záležitosti, kde zastupujem Slovensko. A ktorá bola autorom myšlienky Konferencie o budúcnosti Európy. Treba dodať, že nielen na Slovensku, ale vo všetkých 27 štátoch," vysvetlil Klus.

Ministerstvo obrany (MO) SR zastupuje na diskusiách štátny tajomník Marian Majer. "Konferencia o budúcnosti Európy predstavuje jedinečnú príležitosť získať od našej spoločnosti spätnú väzbu o jej pohľade na to, kam by sa mala EÚ najbližšie roky uberať. Zároveň ide o možnosť pragmaticky zhodnotiť ambície, ktoré si EÚ stanovila na nadchádzajúce obdobie - obranu nevynímajúc," povedal Majer.

"Žijeme ťažšie pandemické časy a ľudia si viac uvedomujú, že pandémiu a ekonomické ťažkosti dokážeme prekonať len spolu. Že musíme viac spolupracovať. Takže na európske témy v poslednom čase reagujú aktívnejšie a pozitívnejšie. Na druhej strane, aj oni majú mnohé otázky a aj predstavy o budúcnosti Európy. Myslím si, že teraz je správny čas, aby sme im dali priestor. A vyjadrili sa, ako si predstavujú svoju EÚ. Pretože všetci pracujeme pre občanov a je dobre, keď ich hlas zaznie. Práve v týchto dňoch je na to príležitosť," skonštatoval europoslanec Ivan Štefanec.

Podujatia Roadshow 2021 podporia zapojenie slovenskej verejnosti do Konferencie o budúcnosti Európy. Na Slovensku ju otvorili symbolicky v Deň Európy (9. 5.) traja najvyšší ústavní činitelia a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.

Mesto Prešov rozšíri sieť cyklotrás za viac ako 600-tisíc eur

Ako informoval hovorca mesta Prešov Vladimír Tomek, v rámci projektu pôjde o novovybudované úseky a o úseky, ktoré vzniknú vodorovným dopravným značením. Prvými dvoma úsekmi, ktoré v projekte schválilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, budú cyklistické pruhy na Prostějovskej a Volgogradskej ulici. Ako tretí úsek je zadefinovaná cyklocestička na Levočskej ulici. Posledným bude úsek na ulici 17. novembra, ktorý vznikne po vyznačení ochranných pruhov pre cyklistov. „Všetky prístupy z okolitých ciest budú riešené bezbariérovo, bez vyvýšených obrubníkov. Bezbariérové budú tiež všetky priechody pre chodcov, ktoré budú vyznačené aj varovnými a vodiacimi pásmi pre nevidiacich,“ uviedol Tomek.

Dodal, že druhou aktivitou projektu bude osadenie doplnkovej cyklistickej infraštruktúry. Konkrétne pôjde o štyri sčítače dopravy a 50 cyklostojanov, ktoré osadia v okolí hlavných objektov stavby s výnimkou jedného sčítača, ktorý pribudne na začiatočnom úseku cykloželezničky. „Po realizácii dôjde k zlepšeniu bezpečnosti na cyklistických trasách, hlavne v oblasti križovatiek a pri krížení s automobilovou dopravou. V neposlednom rade sa podarí vhodne doplniť riešenie existujúcich cyklistických trás a zlepšiť cyklistické prepojenie sídlisk s centrom mesta, školami či úradmi,“ dodal hovorca s tým, že cieľom je tiež zvýšenie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej cyklistickej dopravy.

Materskú školu na Mierovej ulici v Považskej Bystrici chcú presťahovať, radnica má záujem o financie z eurofondov

Mesto Považská Bystrica sa bude uchádzať o eurofondové financovanie na rozšírenie kapacít Materskej školy na Mierovej ulici. Predloženie žiadosti o nenávratný finančný príspevok vo výzve Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie schválili mestskí poslanci na tohtotýždňovom rokovaní mestského zastupiteľstva.

Materská škola sídli aktuálne v súkromných priestoroch a radnica pripravuje jej presťahovanie. „Majiteľ budovy nám už dlhšie avizuje, že by ju chcel využiť na iné účely, je však k nám ústretový a pravidelne predlžuje nájomnú zmluvu. Síce nechce ohroziť fungovanie materskej školy, ale bol by rád, keby sme ju v blízkej dobe presťahovali," priblížil aktuálny stav primátor Karol Janas.

Podľa predstáv radnice by sa materská škola mala presunúť o niekoľko desiatok metrov do budovy bývalej zdravotníckej školy. Rekonštrukciou dvoch podlaží v nej sa zároveň zvýši aktuálna kapacita škôlky o 20 miest. „V rozpočte máme pripravené financie, ale bola by škoda nevyužiť šancu získať eurofondové zdroje, keď štát podporuje rozširovanie kapacít predškolských zariadení," dodal Janas.

Michalovce: Moderné technológie pomôžu s odpadom, dopravou, poriadkom i ekológiou

Pomôcť mestu Michalovce riešiť štyri dôležité oblasti spadajúce do správy samosprávy majú moderné technológie. Manažment odvozu odpadu, dynamickú pasportizáciu, monitorovanie ovzdušia a dohlaď nad plynulosťou a bezpečnosťou cestnej premávky bude samospráva realizovať prostredníctvom prepojenia mestských informačných systémov a externých senzorov a zariadení. O projekte Moderné technológie – Smart City podporeného eurofondmi s celkovými oprávnenými výdavkami vo výške takmer 470.000 eur informovala TASR vedúca oddelenia komunikácie, marketingu a kultúry mestského úradu Iveta Palečková.

"Manažment odvozu odpadu modernými technológiami zahŕňa presnú evidenciu množstva odpadu podľa domácností, príslušnosti domácnosti k zbernej nádobe a zároveň zdokumentovaný proces vysýpania, respektíve samotnej obsluhy nádoby," priblížila prvú z oblastí, ktorých sa inteligentné riešenia dotknú s tým, že samospráva vďaka nim zavedie adresné váženie každej odpadovej nádoby a kontajneru, čo zároveň umožní dynamický systém platenia za vyprodukovaný odpad.

Na vozidlách pre odvoz komunálneho odpadu sa majú zároveň nainštalovať kamery, ktoré budú monitorovať dopravnú infraštruktúru a k nej priľahlé plochy. "Systém zaznamená a okamžite upozorní na výskyt takých situácií či javov, ktoré sa odlišujú od bežného stavu, akými sú napríklad vznik skládky odpadu, rozkopávka," ozrejmila Palečková s tým, že množinu rozlišovaných javov v okolí pohybu zberových vozidiel bude možné neustále zvyšovať.

Treťou oblasťou, ktorú projekt rieši, je monitorovanie ovzdušia. Palečková avizuje nainštalovanie modulov monitorujúcich teplotu, vlhkosť, tlak, svetlo, hluk, prachové častice, oxid uhoľnatý, oxid dusičný, ozón či čpavok v centrálnych častiach jednotlivých sídlisk.
  
Moderné technológie sa majú osadiť aj na vozidlá mestskej polície. Samospráva od automatického zbierania dát o dopravných priestupkoch očakáva výrazné zefektívnenie práce mestských policajtov.
   
K získaným dátam má mať prostredníctvom mobilnej aplikácie a cloud platformy prístup aj verejnosť.

V Bratislavskom kraji pribudnú dve nové cyklotrasy

Nová cyklotrasa prepojí obce Zálesie a Ivanku pri Dunaji a druhá vyrastie v obci Chorvátsky Grob. Pre cykloprojekty je pripravených ďalších 21 miliónov eur.

Cyklotrasa Zálesie – Ivanka pri Dunaji 

Projekt je rozdelený na dve časti – každá z obcí zrealizuje úsek na svojom území. Spoločne tak vznikne 5,1 kilometrov novej cyklocesty. Je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), obce získali nenávratný finančný príspevok vo výške viac ako 660 tisíc eur. 

Prioritou je bezpečnosť  

Pre rozvoj cyklodopravy je základným predpokladom bezpečnosť cyklistov. Nová cyklotrasa bude preto vedená v extraviláne obce po korune Šúrskeho kanála, oddelená od komunikácií pre automobilovú dopravu. V rámci projektu bude vybudované aj cyklistické odpočívadlo, cyklostojany, servisný stojan, odpadkové koše, cyklostojany v základnej škole v Ivanke pri Dunaji a automatický sčítač cyklistov. Zároveň vzniknú aj dva bezbariérové osvetlené priechody pre chodcov. 

Cyklotrasa v Chorvátskom Grobe 

Ďalším schváleným projektom je nový úsek v dĺžke 0,8 kilometra. Zabezpečí prepojenie na existujúce cyklotrasy a nadviaže tak na už zrealizované časti rozsiahlejšej cyklotrasy Malokarpatskej a Podunajskej oblasti. Investíciu bude realizovať združenie obcí JURAVA, ktoré má za sebou už viacero úspešných projektov. IROP poskytuje nenávratný finančný príspevok vo výške viac ako 250 tisíc eur.  

Pre cykloprojekty je pripravených ďalších 21 miliónov eur 

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR ako Riadiaci orgán IROP vyhlásilo novú výzvu pre podporu zvyšovania atraktivity cyklodopravy. Je dostupná pre celé územie Slovenska a získať ju môžu projekty zamerané na budovanie a modernizáciu cyklotrás, ale tiež budovanie súvisiacej infraštruktúry, ako sú stojany na bicykle, nabíjacie stanice pre elektrobicykle či systémy automatických požičovní bicyklov. Prostriedky môžu byť využité tiež na propagáciu cyklodopravy v regiónoch prostredníctvom vytvorenia webových stránok a mobilných aplikácií. 

Cieľom je zvýšiť podiel cyklistickej dopravy na celkovej deľbe prepravnej práce na Slovensku, ktorý aktuálne predstavuje zhruba 5%. Bicykel je pritom zdravý a ekologický spôsob dopravy, šetrí životné prostredie a prispieva k čistejšiemu ovzdušiu v mestách. Je výbornou alternatívou k preplneným cestám. Bližšie informácie a detaily podpory získate TU.

Roadshow naprieč Slovenskom – diskusia o budúcnosti Európy smeruje do regiónov

Otvorene diskutovať s verejnosťou o budúcnosti Európskej únie je cieľom série podujatí s názvom Roadshow 2021, ktorú v slovenských regiónoch organizuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Podujatia sa uskutočnia v poslednom augustovom týždni až v 25 slovenských mestách.

Do regiónov vycestuje štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus, ako aj ďalší predstavitelia vlády SR a zástupcovia ministerstiev, európskych inštitúcií, odborníci, diplomati a ďalší hostia. Podujatie osobnou účasťou podporí aj slovenský herec Marek Fašiang. Zámerom je osloviť čo najširšiu verejnosť z rôznych regiónov Slovenska, rozprávať sa o výhodách a dôležitosti členstva SR v EÚ a získať spätnú väzbu od všetkých zúčastnených o vnímaní EÚ a jej budúcnosti. Podujatia vytvoria príležitosti pre návštevníkov vyjadriť svoj názor priamo v rozhovoroch, prostredníctvom digitálnej platformy Sli.do, sociálnych sietí alebo pomocou webovej stránky future.europa.eu.

Pripravené sú zaujímavé rozhovory o európskych otázkach, odborné diskusie, ako aj prezentácie úspešných projektov, ktoré boli financované z európskych fondov a realizované na území SR. Súčasťou programu je aj viacero interaktívnych sprievodných aktivít.

Hlavné podujatia sa uskutočnia v regionálnych metropolách: Žilina – Námestie Andreja Hlinku (23. augusta), Poprad – Námestie svätého Egídia (24. augusta), Košice – Hlavná ulica (25. augusta), Banská Bystrica – Námestie SNP (26. augusta) a Bratislava – Hviezdoslavovo námestie (27. augusta), vždy popoludní, od 14.00 h do 19.00 h.

Ďalšími zastávkami sú:

Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín a Považská Bystrica (22. augusta),

Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Štrbské Pleso a Kežmarok (23. augusta),

Levoča, Spišská Nova Ves, Prešov a Trebišov (24. augusta),

Rožňava, Rimavská Sobota, Lučenec a Zvolen (25. augusta),

Nitra, Trnava, Senec a Komárno (26. augusta).


Podujatia podporia zapojenie slovenskej verejnosti do Konferencie o budúcnosti Európy. Na Slovensku bola otvorená symbolicky v Deň Európy, 9. mája 2021, tromi najvyššími ústavnými činiteľmi a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivanom Korčokom.

Zemplín a Viničky a maďarské mesto prepoja elektrobicykle z požičovní

Systém cezhraničnej cyklistickej dopravy vznikol na území obcí Zemplín a Viničky v Trebišovskom okrese a neďalekého maďarského Nového Mesta pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Celkový rozpočet eurofondového projektu, ktorý v piatok slávnostne ukončili, bol zhruba 988.000 eur.

„Hlavným cieľom projektu Cross-bike bolo zriadenie elektronického systému požičiavania bicyklov - vytvoriť  medzi obcami alternatívu pre efektívnu a ekologickú dopravu, rozšíriť ponuku dopravných prostriedkov, respektíve redukovať problémy v oblasti dopravy,” informoval projektový manažér Gabriel Kiss.

Obce Viničky a Zemplín v rámci projektu obstarali každá osem elektrobicyklov, jednu nabíjaciu stanicu a jedno odpočívadlo, zároveň došlo k zrekonštruovaniu cyklochodníka v dĺžke 1,75 kilometra. Systém verejnej cyklistickej dopravy (SVCD) má prispieť k zlepšeniu spojenia medzi mikroregionálnymi centrami a zlepšiť priepustnosť prihraničnej oblasti. Obsahuje osem požičovní bicyklov v Novom Meste pod Šiatrom a po jednej požičovni v Zemplíne a Viničkách.

„Z praktického hľadiska SVCD poskytuje výborné príležitosti pre rýchlejšiu, ekologickejšiu a jednoduchšiu dopravu pre miestne obyvateľstvo, v meste študujúcich študentov, denne za prácou dochádzajúcich zamestnancov, cezhraničnú mobilitu a rozvoj miestneho turizmu,” priblížil Kiss.

Rozpočet obce Viničky v projekte bol zhruba 167.000 eur a Zemplína 78.000 eur, 85 percent tvoril príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRF). Projekt realizovali v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika - Maďarsko.

Ministerstvo zdravotníctva z eurofondov prispieva na nákup vakcín či očkovaciu mediálnu kampaň

Na realizáciu celého národného projektu ministerstvo zdravotníctva vyčlenilo z Európskeho fondu regionálneho rozvoja ako jedného zo štrukturálnych fondov EÚ 23,3 mil. eur. Podľa zámeru národného projektu bude 17,5 mil. eur použitých na nákup pandemických vakcín a na mediálnu kampaň z eurofondov je vyčlenených takmer 1,8 mil. eur. Ďalšie finančné prostriedky budú použité na nákup prístrojovej techniky pre diagnostiku a liečbu covidových pacientov a nákup osobných ochranných pomôcok pre zdravotnícky personál. „Z národného projektu bude možné z eurofondov uhradiť aj časť výdavkov na nákup pandemických vakcín, ktoré obstarávala Európska komisia, ďalej náklady na prístrojové a technické vybavenie ako napríklad zariadenie na sekvenovanie nových mutácií koronavírusu, alebo pre prípadné núdzové situácie nákup zariadenia pre zriadenie poľnej nemocnice,“ uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Šéf rezortu zdravotníctva doplnil, že silná a cielene zameraná mediálna kampaň na očkovanie proti COVID-19 môže úspešne prispieť k tomu, aby sme sa významne priblížili k hranici kolektívnej imunity. Aj preto ministerstvo využije finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov na masívnejšiu kampaň. Tá bude podľa Lengvarského poskytovať jednoznačne pravdivé informácie o vakcinácii a zároveň bude proaktívne pristupovať k nesprávnym a zavádzajúcim informáciám ako kľúčovým faktorom pri rozhodovaní sa občanov k zaočkovaniu. „Kampaňou chceme minimalizovať negatívny vplyv hoaxov a tak pozitívne vplývať najmä na nerozhodnú skupinu populácie, ktorá podľa prieskumov prestavuje podstatnú časť nezaočkovaných občanov,“ povedal minister.

Oznam pre žiadateľov o NFP o aktualizácii č. 1 výzvy IROP-PO2-SC214-2021-72

V súvislosti s vyhlásenou výzvou s kódom IROP-PO2-SC214-2021-72 oznamujeme žiadateľom, že dňa 19. augusta 2021 bola zverejnená Aktualizácia č. 1 výzvy IROP-PO2-SC214-2021-72, na základe ktorej došlo k zmenám, ktorými sú najmä doplnenie podmienky poskytnutia príspevku pre žiadateľov nespadajúcich pod "Schému štátnej pomoci na podporu poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby v súvislosti s pandémiou spôsobenou ochorením COVID-19 č. ŠP SVHZ - 1/2021" (ďalej ako „schéma štátnej pomoci vo forme náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu") z dôvodu uplatnenia článku 61 všeobecného nariadenia, ktorý upravuje postupy a podmienky pre operácie vytvárajúce čistý príjem po dokončení, doplnenie možnosti krížového financovanie a jeho limitu a predĺženie obdobia na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok do 17. 9. 2021.

Zároveň boli doplnené odpovede na najčastejšie kladené otázky.

Aktualizácia č. 1 výzvy je zverejnená TU

Fond na podporu športu vypísal výzvu vo výške 8 miliónov eur na ďalšiu pomoc pre profesionálne športové kluby

dňom (23. august 2021) zverejňuje Fond na podporu športu výzvu na  predkladanie žiadostí o finančný príspevok určený pre profesionálne športové kluby v rámci vybraných piatich športov a jedenástich súťaží mužov a žien. Uvedená mimoriadna podpora bude profesionálnym športovým klubom poskytnutá na účely zmiernenia negatívnych dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19 za prvý polrok kalendárneho roka 2021. 

Fond na podporu športu v rámci svojej činnosti už jednu obdobnú výzvu začiatkom tohto roka vyhlásil. Na základe tejto aktivity smerovalo 31 profesionálnym športovým klubom pôsobiacim v najvyšších súťažiach vo futbale, ľadovom hokeji, volejbale, hádzanej a basketbale dohromady vyše 3,4 milióna eur určených na zmiernenie následkov pandémie za rok 2020. Od novej výzvy si Fond na podporu športu sľubuje ešte adresnejšiu pomoc profesionálnym športovým klubom. Dopomôcť k tomu má nielen vyšší rozpočet výzvy, na ktorú Ministerstvo financií Slovenskej republiky vyčlenilo dodatočné zdroje umožňujúce alokáciu sumy až 8 miliónov eur, ale aj ďalšie dôležité zmeny oproti výzve za rok 2020. 

„Pozitívnym rozdielom sú kľúčové detaily výzvy. Tie vychádzajú zo schém pomoci z augusta 2021, ktoré odobrili Protimonopolný úrad Slovenskej republiky a Európska komisia, čo bol opäť veľmi náročný proces. Kluby tentoraz nemusia byť v účtovnej strate ako za rok 2020, aby mali nárok na príspevok. Finančné prostriedky získajú na pokrytie personálnych nákladov na svojich profesionálnych športovcov a športových odborníkov automaticky, a to tentoraz až do sumy 1 650 eur na jednu osobu za jeden mesiac v oprávnenom období kalendárnych mesiacov január až jún 2021,“ priblížil predseda správnej rady fondu Ladislav Križan. 

Uvedená zmena je reflexiou programu pomoci za rok 2020 a následných debát a rokovaní medzi správnou radou Fondu na podporu športu a novozriadenou odbornou komisiou Profesionálny šport, v ktorej sú predstavitelia profesionálnych športových klubov a ich združení. Nastavené kritéria tak po novom zohľadňujú osobitnosť športového prostredia na Slovensku. „Zmluvné vzťahy v športovom sektore sú u nás špecifické a profesionálne športové organizácie doteraz prepadali sitom v rámci iných schém pomoci, ktoré realizuje napríklad Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Verím preto, že tieto novonastavené pravidlá dopomôžu k distribúcii finančnej pomoci čo najširšiemu spektru profesionálnych športových klubov,“ vyjadril sa Križan. 

Predseda správnej rady Fondu na podporu športu v súvislosti s vypísaním výzvy neopomenul ani pomoc viacerých zainteresovaných subjektov, ktoré sa nemalo mierou podieľali na celom procese. „Tento projekt by nebol možný bez pomoci Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré poskytlo dodatočné zdroje. Veľkú úlohu v tomto viacmesačnom procese zohrali nielen predstavitelia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, splnomocnenec vlády pre mládež a šport Karol Kučera, ale najmä poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Richard Nemec, ktorý dôverne pozná problémy profesionálneho športu v kolektívnych športových hrách, keďže bol sám bývalý vrcholový športovec pôsobiaci u nás i v zahraničí. Všetkým týmto a aj ďalším osobám ako napr. Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá bude opäť na základe zmluvy s fondom vykonávateľom výzvy, patrí za ich participáciu na projekte veľká vďaka.“ 

Počnúc dnešným dňom plynie dvojtýždňová lehota, počas ktorej môžu profesionálne športové kluby zasielať svoje žiadosti. „Verím tomu, že aj na základe rýchlo, no zároveň precízne a bez chýb spracovaných žiadostí bude môcť Fond na podporu športu už vo veľmi krátkom čase zaslať peniaze profesionálnym športovým klubom na ich účty tak, ako zaslal v uplynulých dňoch takmer 1,5 milióna eur cez 350 subjektom zo sektoru amatérskeho športu,“ dodal na záver Ladislav Križan. 

Profesionálne športové kluby budú môcť svoje žiadosti podávať prostredníctvom elektronického systému fnps.egrant.sk, ktorý bude spustený ešte v priebehu dnešného dňa. Po podaní žiadosti následne elektronický systém vygeneruje formulár, ktorý žiadatelia musia zaslať v písomnej forme (listinne aj elektronicky) vrátane všetkých povinných príloh aj vykonávateľovi schémy, ktorým je Slovenská inovačná a energetická agentúra. 

Ján Hargaš sa stal novým štátnym tajomníkom pre informatizáciu na MIRRI SR

Vláda dnes na návrh vicepremiérky a ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej vymenovala nového štátneho tajomníka pre oblasť informatizácie. Stal sa ním dlhoročný IT expert Ján Hargaš. 

“Ide o odbornú nomináciu človeka, ktorý sa dlhé roky zasadzuje o profesionalizáciu a kvalitnejšie a transparentné IT služby štátu. Je pre mňa tiež dôležité, že spoluzakladal a v minulosti viedol občianske združenie Slovensko.Digital, a že dokáže vnímať pohľady odborníkov na to, ako má štátne IT fungovať,” povedala ministerka Remišová.

Ján Hargaš má viac ako 13 rokov skúseností v oblasti informatizácie. Niekoľko rokov pracoval v zahraničí, aj vo verejnej správe Veľkej Británie práve v čase, keď zavádzala reformu digitálnych služieb štátu. Svoje skúsenosti v tejto oblasti preniesol tiež do prípravy slovenského Plánu obnovy, kde bol zodpovedný za komponent Digitálne Slovensko. Posledný rok pôsobil ako poradca ministerky Remišovej pre informatizáciu štátu.

Hlavnou víziou v oblasti IT sú tri priority - realizácia reforiem v Pláne obnovy, zavedenie kvalitných služieb štátu pri riešení životných situácii občana a  transparentnosť a bezkorupčné prostredie  v oblasti informatizácie.

Univerzitná nemocnica v Košiciach získala 2,7 milióna eur na zníženie dopadov pandémie

Univerzitná nemocnica L. Pasteura (UNLP) Košice získala 2,7 milióna eur z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Financie budú slúžiť na zaobstaranie zdravotníckej infraštruktúry, ktorá pomôže znížiť dopady pandémie COVID-19 a zlepší vybavenie nemocnice pred jej prípadnou ďalšou vlnou. „Nové prístroje a ochranné pomôcky zlepšia pracovné možnosti pri liečbe pacientov s COVID-19,“ podotkol generálny riaditeľ nemocnice Ján Slávik.

Ako informovala hovorkyňa UNLP Košice Monika Krišková, viac ako 90 percent z tejto sumy pôjde na nové vybavenie, ktoré pomáha v prevencii, diagnostike, testovaní a liečbe pacientov s diagnózou COVID-19. „Plánujeme našim zdravotníkom zaobstarať 10 nových röntgenov, 11 ultrazvukových prístrojov a moderný operačný mikroskop. Tiež budeme z operačného programu zaobstarávať modernú laboratórnu techniku,“ spresnil výkonný riaditeľ pre liečebno-preventívnu starostlivosť Ľuboslav Beňa. Nemocnica bude pritom vychádzať z aktuálnej dostupnosti zdravotníckych zariadení na oboch pracoviskách, na Tr. SNP aj na Rastislavovej ulici. „Dôraz kladieme na efektivitu, aby sa nové zariadenia plnohodnotne využívali nielen počas pandémie COVID-19, ale aj po ukončení pandemickej situácie,“ dodal Beňa.

Menšiu časť finančných prostriedkov z programu IROP využije nemocnica na zabezpečenie ochranných pracovných pomôcok, ako sú respirátory, overaly či germicídne žiariče. „Nové vybavenie má slúžiť na prevenciu nekontrolovaného šírenia a včasnú diagnostiku vírusového ochorenia COVID-19 a na adekvátnu liečbu infikovaných pacientov či na doliečovanie najmä ohrozených skupín,“ skonštatoval výkonný riaditeľ.

Ako dodal Slávik, situácia s ochorením COVID-19 je v súčasnosti v univerzitnej nemocnici priaznivá. „Nechceme situáciu podceňovať a čokoľvek zanedbať. Pripravujeme sa intenzívne na ďalšie obdobie, aby sme v prípade zhoršenia situácie vedeli pružne reagovať a poskytovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť všetkým našim pacientom v oboch areáloch,“ uviedol generálny riaditeľ.

UNLP bola v zime s 350 reprofilizovanými lôžkami najväčším COVID centrom na Slovensku. Hospitalizovaných tu bolo doposiaľ viac ako 3 800 COVID pacientov. Na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny pomohli a zachránili život 70 percentám pacientov na umelej pľúcnej ventilácii.

V prímestskej autobusovej doprave v Nitrianskom samosprávnom kraji pribudlo 15 nových autobusov

Prímestskú autobusovú dopravu v Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK) zabezpečuje od utorka 15 nových autobusov. Do prevádzky ich zaradila spoločnosť Arriva, ktorá sa zaviazala, že 60 percent autobusov bude počas trvania zmluvy v Nitrianskom kraji vybavených elektronickými tabuľami, takmer 60 percent bude mať WiFi, viac ako 50 percent autobusov bude klimatizovaných a ich priemerný vek bude na úrovni 8,5 roka.

„Aktuálne, po odovzdaní nových autobusov do prevádzky, všetky uvedené podmienky spĺňame, v niektorých parametroch aj prevyšujeme,“ povedal Silvester Zemes, generálny riaditeľ spoločností Arriva Nové Zámky a Arriva Nitra.

Arriva Nové Zámky zabezpečuje prevádzku 97 liniek prímestskej autobusovej dopravy v Nitrianskom kraji. Nové moderné autobusy typu SOR CN 12 s motorom Euro 6 s kapacitou 42 miest na sedenie a 40 na státie budú voziť cestujúcich v okolí Levíc, Štúrova, Komárna a Nových Zámkov. „Kvalitne poskytované služby vrátane modernizácie vozidlového parku v spojitosti s narastajúcim diskomfortom pri šoférovaní na stále zaplnenejších cestách môžu predstavovať novú motiváciu pre návrat cestujúcich k verejnej autobusovej doprave. Pri správne nastavených parametroch to prinesie úspory pre NSK, ale aj pre štát, pre správcov ciest, ale predovšetkým pre cestujúcu verejnosť,“ povedal predseda NSK Milan Belica.

Modernizácia vozidlového parku spoločnosti Arriva Nové Zámky je podľa slov Belicu zatiaľ najväčším európskym projektom NSK na podporu verejnej osobnej dopravy, ktorý bol predložený, schválený a implementovaný v Integrovanom regionálnom operačnom programe, z ktorého bol projekt modernizácie vozidlového parku spolufinancovaný. Z celkovej ceny obstarávania 15 nových autobusov 2,38 milióna eur predstavovala spoluúčasť dopravcu 10 percent.

Nízkopodlažné autobusy umožňujú jednoduchšie nastupovanie aj pre starších a imobilných cestujúcich alebo mamičky s kočíkom, ktorým je k dispozícii rampa. Cestujúcim ponúkajú bezplatné WiFi pripojenie, nabíjanie prostredníctvom USB portu a klimatizáciu. Autobusy sú vybavené informačnými interiérovými LCD panelmi a elektronickými tabuľami. Na komunikáciu s vodičom slúžia tlačidlá stop, dvere, invalid a alarm s popisom v Braillovom písme. Pre zvýšenie bezpečnosti cestujúcich aj vodičov je k dispozícii kamerový systém snímajúci interiér vozidla, priestor všetkých dverí, priestor pred a za vozidlom.

Slovensko po odobrení plánu obnovy môže už v lete získať 800 miliónov eur

Utorňajšie schválenie prvého balíka tzv. vykonávacích rozhodnutí Rady EÚ k 12 národným plánom obnovy a odolnosti, vrátane toho slovenského, znamená, že slovenský plán obnovy po pozitívnom hodnotení zo strany Európskej komisie dostal zelenú aj od všetkých členských štátov Únie a Slovensko už v lete môže získať 800 miliónov eur v rámci predfinancovania. Pre TASR to potvrdil nemenovaný zdroj z diplomatického prostredia EÚ, ktorý spresnil, že Slovensko bolo pri príprave svojho národného plánu vnímané ako spolupracujúca krajina, tak pri rokovaniach s eurokomisiou, ako aj s inými členskými krajinami.

Rovnaký zdroj spresnil, že rozhodovanie ministrov financií EÚ (Ecofin) bolo v podstate už len formalitou, lebo v prípade prvej série krajín už bolo dopredu jasné a predrokované aj na nižších technických a politických úrovniach, že žiadne prekvapenia nehrozia a národné plány budú aj v tejto fáze odobrené. Nekonala sa k tomu ani diskusia na úrovni ministrov, dokonca viacerí ministri financií do Bruselu ani neprišli vrátane slovenského ministra Igora Matoviča (OĽANO).

Podľa diplomatov schválenie vykonávacích rozhodnutí Rady EÚ predstavuje dôležitý míľnik, ktorým sa na jednej strane formálne uzatvára príprava a schvaľovanie národných plánov obnovy a na strane druhej sa spúšťa fáza ich implementácie, čiže plnenia stanovených míľnikov a cieľov, ako aj vyplácania finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Ten je "hnacím motorom" multimiliardového ozdravného plánu EÚ budúcej generácie (NGEU).

Pre Slovensko to v praxi znamená, že už v priebehu leta získa vyše 800 miliónov eur v rámci predfinancovania - predbežné financovanie bolo podľa predošlej dohody stanovené do výšky 13 % z celkového objemu vyčlenených zdrojov.

Ďalšie prostriedky budú Slovensku pravidelne vyplácané na základe plnenia stanovených míľnikov a cieľov v národnom pláne obnovy. Do konca roka 2026 môže Slovensko z RRF získať nenávratnú finančnú pomoc vo výške okolo 6 miliárd eur.

Zoznam schválených ŽoNFP k 01.07.2021

Zoznam schválených ŽoNFP k 01.07.2021

Želiezovce chcú revitalizovať vnútrobloky na sídliskách

Mesto Želiezovce plánuje revitalizovať svoje sídliská. Regeneráciu vnútroblokov v obytných zónach chce financovať z fondov Európskej únie.

Pripravované projekty majú byť podľa radnice zamerané na zlepšenie životného prostredia, budovanie prvkov zelenej infraštruktúry, adaptáciu na zmenu klímy a na opatrenia, ktoré prispejú k znižovaniu znečistenia ovzdušia a hluku. „Výzve vyhovuje lokalita na Fučíkovej  ulici, sídlisko pri Vrbovci, územie medzi bytovými domami na Mierovej ulici a na Slnečnej ulici,“ informoval magistrát.

Mesto už pripravilo projekty pre vnútrobloky na Mierovej a na Slnečnej ulici. Na revitalizáciu lokalít na Fučíkovej ulici a pri Vrbovci chce hľadať zdroje v ďalších výzvach. „Hodnota navrhovaných aktivít projektu je 293.909,77 eura, mestským zastupiteľstvom schválená päťpercentná spoluúčasť mesta je v hodnote 14.695,49 eura,“ oznámil magistrát.

Trenčianska radnica získala 275.000 eur na orezávanie a výsadbu stromov v meste

V Trenčíne sa začalo s arboristickým orezávaním drevín verejnej zelene. Radnica získala financie z eurofondov. Vďaka nim pribudne v meste aj nový poloprírodný park na Východnej ulici.
 
Ako informovala hovorkyňa Trenčína Erika Ságová, o zeleň medzi Východnou ulicou a Lavičkovým potokom sa postará domáca spoločnosť landart. Pôjde o orez vzrastlých stromov, výsadbu starých druhov ovocných stromov, vytvorenie chodníka z mlatu, výsev parkového trávnika. V novom poloprírodnom parku vznikne množstvo úkrytov pre drobné zvieratá a vtáctvo. Zregeneruje sa celé verejné priestranstvo s rozlohou takmer 22.000 štvorcových metrov s uplatnením ekologických princípov tvorby a ochrany zelene.

„Ide o výnimočný projekt. Zahŕňa vytvorenie chodníka z prírodných materiálov, osadenie lavičiek i revitalizáciu zelene. Vytvoria sa trávnaté plochy s rozlohou 17.271 štvorcových metrov. Stromy budú ošetrené arboristickým rezom. Vysadených bude ďalších 25 stromov a 25 kríkov menej používaných ovocných druhov a na vytvorenie vetrolamu pribudne ešte ďalších 1000 stromov,“ informovala hovorkyňa.

Ako dodala, odborný posudok s ošetrením stromov urobí bratislavská spoločnosť PROarbor na 150 stromoch. Pôjde o veľké stromy v blízkosti škôl a škôlok, na cintorínoch, pri chodníkoch a detských ihriskách.

Celková hodnota prác je približne 275.000 eur. Projekt je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja cez Integrovaný regionálny operačný program.

Podporu pre smart city riešenia v mestách navyšujeme trojnásobne až na viac ako 22 miliónov eur

Prinášame moderné riešenia do slovenských miest.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR navýšilo pre vysoký záujem financie pre dopytovú výzvu „Moderné technológie“ v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Pôvodná alokácia 7,5 milióna eur bola navýšená o trojnásobok. Celkovo 35 miest tak bude realizovať „smart city“ riešenia za takmer 22,5 milióna eur. 

„Teší ma, že na našu výzvu zareagovalo toľko žiadateľov zo všetkých krajov. Je to dôkaz, že slovenské mestá majú veľký záujem o inovatívne riešenia, ktoré prinesú obyvateľom nové a kvalitnejšie služby. Navýšením prostriedkov sme dali šancu všetkým projektom, ktoré úspešne prešli hodnotením. Prínos smart city riešení v jednotlivých mestách od Bratislavy až po Sninu pocítia občania už v krátkej dobe,“ povedala vicepremiérka a ministerka Veronika Remišová.

Mestá získali v rámci dopytovej výzvy „Moderné technológie“ podporu z eurofondov na zavedenie tzv. smart city riešení. Ide napríklad o parkovacie senzory, monitorovanie ovzdušia, osvetlenia priechodov pre chodcov, systémy na reguláciu MHD v mestách, prepojenie mestských informačných systémov, či zber, vyhodnocovanie a ďalšie použitie údajov. O podporu sa mohli uchádzať tiež projekty na zavedenie chatbotu (počítačový program, ktorý sa používa v chatových aplikáciách a simuluje konverzáciu podľa stanovených pravidiel) či migráciu Open Source riešení (softwarové programy, ktoré inštitúciám umožňujú voľné použitie, šírenie a úpravu).

Veľká časť miest svoje projekty zamerala na reguláciu dopravy v mestách, zefektívnenie verejného osvetlenia, lepšie nakladanie s odpadmi alebo parkovanie. Zaviesť najnovšie technológie do každodenného života občanov sa rozhodli veľké mestá ako Prešov, Žilina, Trnava, Banská Bystrica či Košice, ale aj menšie ako Snina, Kežmarok, Bojnice, Zlaté Moravce, Vráble, Holíč i Nesvady. Banskobystrický, Košický samosprávny kraj aj mesto Bytča chcú smart city riešenia aplikovať formou zavedenia chatbotu, aby zlepšili poskytovanie elektronických služieb pre občanov.

Dopytovo-orientovaná výzva „Moderné technológie“ je jednou z výziev v rámci prioritnej osi 7 Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.  Jej cieľom je zaviesť do služieb a procesov inštitúcií verejnej správy najmodernejšie technológie, ktoré majú uľahčiť prístup občanov k službám a zlepšiť komunikáciu občanov s úradmi. Na jeden projekt je možná podpora od 200-tisíc do 1 milióna eur. Kladným hodnotením prešlo 35 z 45 doručených projektov.

Zoznam podporených projektov: https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2021/07/Zoznam-ZoNFP-OPII_2020_7_11_DOP.pdf
 

Mesto Michalovce si robí energetický audit budov

Mesto Michalovce si necháva vypracovať energetický audit desiatich mestských budov slúžiacich na verejné účely. Bude slúžiť ako podklad pre prípravu projektovej dokumentácie k rekonštrukciám jednotlivých objektov. TASR o tom informovala vedúca odboru komunikácie, marketingu a kultúry mestského úradu Iveta Palečková.

"Všetky tieto budovy boli postavené pred niekoľkými desaťročiami a vyžadujú celkovú rekonštrukciu a zlepšenie hospodárnosti pri prevádzke a údržbe," uviedla s tým, že energetický audit, ktorý je nutnou podmienkou pre využitie garantovanej energetickej služby, podstúpia obe budovy mestského úradu, budova starého súdu, domu služieb, základnej umeleckej školy, Zlatého bažanta, Zlatého býka, mestského kultúrneho strediska, Strediska služieb škole a SOU stavebného, kde aktuálne sídli mestská spoločnosť Služby mesta Michalovce.

Audit bude samospráva realizovať v rámci projektu Podpora energetickej efektívnosti budov v meste Michalovce v Operačnom programe Kvalita životného prostredia. Na projekt mesto získalo nenávratné finančné prostriedky z eurofondov vo výške viac ako 51.200 eur, spolufinancovanie samosprávou predstavuje päť percent.

Levice pokračujú so zavádzaním smart technológií v meste

Mesto Levice zrekonštruuje verejné osvetlenie na Štúrovej ulici. Radnica sa zapojila do výzvy v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra. „Projekt Rekonštrukcia verejného osvetlenia na Štúrovej ulici – Zavedenie Smart technológií bol úspešný a na jeho realizáciu získame dotáciu 515.025 eur,“ informoval primátor Ján Krtík.

Samospráva chce realizáciou projektu docieliť zvýšenie intenzity osvetlenia, smart manažment verejného osvetlenia a energetickú efektívnosť. „Plánujeme pridanie svetelných bodov a zvýšenie intenzity osvetlenia na kritických miestach. Zároveň s inštaláciou svetelných bodov budú inštalované inteligentné stožiare,“ potvrdil primátor. Infraštruktúra svietidiel bude použitá na napájanie ďalších IoT technológií, čiže technológií ovládateľných na diaľku prostredníctvom internetu.

Rekonštrukciou verejného osvetlenia by sa zároveň mala zvýšiť úroveň bezpečnosti na verejných miestach. Vo vybraných lokalitách je plánovaná inštalácia inteligentných kamerových systémov s analýzou obrazu. Samospráva plánuje tvorbu, resp. manažment verejných politík zbieraním IoT dát a vizualizáciou na jednotný frontend. „Takéto riešenie zlepší vizualizáciu aktuálnej situácie, trendov a umožní predikovať budúce stavy, vďaka čomu budeme vedieť efektívnejšie vykonávať zverené kompetencie mesta a verejná politika sa dostane bližšie k občanovi,“ zhodnotil prínos projektu primátor.

Levice pokračujú so zavádzaním smart technológií v meste

Mesto Levice zrekonštruuje verejné osvetlenie na Štúrovej ulici. Radnica sa zapojila do výzvy v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra. „Projekt Rekonštrukcia verejného osvetlenia na Štúrovej ulici – Zavedenie Smart technológií bol úspešný a na jeho realizáciu získame dotáciu 515.025 eur,“ informoval primátor Ján Krtík.

Samospráva chce realizáciou projektu docieliť zvýšenie intenzity osvetlenia, smart manažment verejného osvetlenia a energetickú efektívnosť. „Plánujeme pridanie svetelných bodov a zvýšenie intenzity osvetlenia na kritických miestach. Zároveň s inštaláciou svetelných bodov budú inštalované inteligentné stožiare,“ potvrdil primátor. Infraštruktúra svietidiel bude použitá na napájanie ďalších IoT technológií, čiže technológií ovládateľných na diaľku prostredníctvom internetu.

Rekonštrukciou verejného osvetlenia by sa zároveň mala zvýšiť úroveň bezpečnosti na verejných miestach. Vo vybraných lokalitách je plánovaná inštalácia inteligentných kamerových systémov s analýzou obrazu. Samospráva plánuje tvorbu, resp. manažment verejných politík zbieraním IoT dát a vizualizáciou na jednotný frontend. „Takéto riešenie zlepší vizualizáciu aktuálnej situácie, trendov a umožní predikovať budúce stavy, vďaka čomu budeme vedieť efektívnejšie vykonávať zverené kompetencie mesta a verejná politika sa dostane bližšie k občanovi,“ zhodnotil prínos projektu primátor.

Levice pokračujú so zavádzaním smart technológií v meste

Mesto Levice zrekonštruuje verejné osvetlenie na Štúrovej ulici. Radnica sa zapojila do výzvy v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra. „Projekt Rekonštrukcia verejného osvetlenia na Štúrovej ulici – Zavedenie Smart technológií bol úspešný a na jeho realizáciu získame dotáciu 515.025 eur,“ informoval primátor Ján Krtík.

Samospráva chce realizáciou projektu docieliť zvýšenie intenzity osvetlenia, smart manažment verejného osvetlenia a energetickú efektívnosť. „Plánujeme pridanie svetelných bodov a zvýšenie intenzity osvetlenia na kritických miestach. Zároveň s inštaláciou svetelných bodov budú inštalované inteligentné stožiare,“ potvrdil primátor. Infraštruktúra svietidiel bude použitá na napájanie ďalších IoT technológií, čiže technológií ovládateľných na diaľku prostredníctvom internetu.

Rekonštrukciou verejného osvetlenia by sa zároveň mala zvýšiť úroveň bezpečnosti na verejných miestach. Vo vybraných lokalitách je plánovaná inštalácia inteligentných kamerových systémov s analýzou obrazu. Samospráva plánuje tvorbu, resp. manažment verejných politík zbieraním IoT dát a vizualizáciou na jednotný frontend. „Takéto riešenie zlepší vizualizáciu aktuálnej situácie, trendov a umožní predikovať budúce stavy, vďaka čomu budeme vedieť efektívnejšie vykonávať zverené kompetencie mesta a verejná politika sa dostane bližšie k občanovi,“ zhodnotil prínos projektu primátor.

Levice pokračujú so zavádzaním smart technológií v meste

Mesto Levice zrekonštruuje verejné osvetlenie na Štúrovej ulici. Radnica sa zapojila do výzvy v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra. „Projekt Rekonštrukcia verejného osvetlenia na Štúrovej ulici – Zavedenie Smart technológií bol úspešný a na jeho realizáciu získame dotáciu 515.025 eur,“ informoval primátor Ján Krtík.

Samospráva chce realizáciou projektu docieliť zvýšenie intenzity osvetlenia, smart manažment verejného osvetlenia a energetickú efektívnosť. „Plánujeme pridanie svetelných bodov a zvýšenie intenzity osvetlenia na kritických miestach. Zároveň s inštaláciou svetelných bodov budú inštalované inteligentné stožiare,“ potvrdil primátor. Infraštruktúra svietidiel bude použitá na napájanie ďalších IoT technológií, čiže technológií ovládateľných na diaľku prostredníctvom internetu.

Rekonštrukciou verejného osvetlenia by sa zároveň mala zvýšiť úroveň bezpečnosti na verejných miestach. Vo vybraných lokalitách je plánovaná inštalácia inteligentných kamerových systémov s analýzou obrazu. Samospráva plánuje tvorbu, resp. manažment verejných politík zbieraním IoT dát a vizualizáciou na jednotný frontend. „Takéto riešenie zlepší vizualizáciu aktuálnej situácie, trendov a umožní predikovať budúce stavy, vďaka čomu budeme vedieť efektívnejšie vykonávať zverené kompetencie mesta a verejná politika sa dostane bližšie k občanovi,“ zhodnotil prínos projektu primátor.

Levice pokračujú so zavádzaním smart technológií v meste

Mesto Levice zrekonštruuje verejné osvetlenie na Štúrovej ulici. Radnica sa zapojila do výzvy v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra. „Projekt Rekonštrukcia verejného osvetlenia na Štúrovej ulici – Zavedenie Smart technológií bol úspešný a na jeho realizáciu získame dotáciu 515.025 eur,“ informoval primátor Ján Krtík.

Samospráva chce realizáciou projektu docieliť zvýšenie intenzity osvetlenia, smart manažment verejného osvetlenia a energetickú efektívnosť. „Plánujeme pridanie svetelných bodov a zvýšenie intenzity osvetlenia na kritických miestach. Zároveň s inštaláciou svetelných bodov budú inštalované inteligentné stožiare,“ potvrdil primátor. Infraštruktúra svietidiel bude použitá na napájanie ďalších IoT technológií, čiže technológií ovládateľných na diaľku prostredníctvom internetu.

Rekonštrukciou verejného osvetlenia by sa zároveň mala zvýšiť úroveň bezpečnosti na verejných miestach. Vo vybraných lokalitách je plánovaná inštalácia inteligentných kamerových systémov s analýzou obrazu. Samospráva plánuje tvorbu, resp. manažment verejných politík zbieraním IoT dát a vizualizáciou na jednotný frontend. „Takéto riešenie zlepší vizualizáciu aktuálnej situácie, trendov a umožní predikovať budúce stavy, vďaka čomu budeme vedieť efektívnejšie vykonávať zverené kompetencie mesta a verejná politika sa dostane bližšie k občanovi,“ zhodnotil prínos projektu primátor.

Prešovský kraj plánuje rekonštruovať viaceré úseky a mosty v tatranskom regióne

Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja plánuje obnovu viacerých úsekov a mostov na ceste druhej triedy 537 v tatranskom regióne. Odhadovaná cena je 12,37 milióna eur, vyplýva to z oznámenia vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. Pôjde o úseky v časti Podbanské, Tatranské Matliare a medzi obcami Štrbské Pleso a Tatranská Lomnica. Spomínaná cesta druhej triedy prechádza extravilánom a intravilánom viacerých obcí v smere od Liptovského Hrádku, kde sa napája na cestu I/18 až po Tatranskú Kotlinu, tam zase nadväzuje na cestu I. triedy I/66. Kraj plánuje na tento zámer využiť zdroje z Európskej únie.

Približne 4,57 milióna eur z uvedenej sumy by malo ísť na projekt eliminácie bezpečnostných rizík na ceste II/537 od Podbanského po Pavúčiu dolinu. Rekonštruovať sa budú aj dva mosty cez rieku Belá a potok Belanka. Ako sa uvádza vo vestníku, cesta slúži k napojeniu priľahlých miest a obcí kraja na cesty I/18 a I/66 a následne na súhrnnú sieť TEN-T. Práce by mali trvať približne sedem mesiacov.

Druhá časť projektu sa týka rekonštrukcie úseku od Tatranských Matliarov po križovatku s cestou I/66. Tam sa počíta s prácami v odhadovanej hodnote približne 2,7 milióna eur. Za rok a pol by tam chcel kraj nechať opraviť predovšetkým päť mostov. Konkrétne pôjde o most v Tatranských Matliaroch, dva mosty za Tatranskou Lomnicou, ďalší cez potok Čierna voda a napokon cez potok Hučava za Tatranskou Lomnicou.

Opravovať by sa mali aj vybrané úseky cesty II/537 medzi obcami Štrbské Pleso a Tatranská Lomnica v dĺžke 2,78 kilometra, a to za takmer 5,2 milióna eur. Ako sa ďalej uvádza v oznámení verejného obstarávania, stav vozovky už nevyhovuje súčasnému dopravnému zaťaženiu a podmienkam kladeným na bezpečnosť cestnej premávky. Kapacitne však stačí, preto ju podľa kraja nie je nutné rozširovať. „Ťažisko stavebných prác spočíva v rekonštrukcii vozovky cesty, cestných priepustov, mostných objektov a múrov,“ informoval kraj.

Plánované práce sú súčasťou veľkého projektu za približne 16,8 milióna eur. Zameraný je na zlepšenie dostupnosti k cestnej infraštruktúre, a to modernizáciou ciest druhej a tretej triedy v Prešovskom kraji. V rámci neho sa počíta aj s modernizáciou cesty tretej triedy 3635 v úseku Malá Domaša – Petrík a mosta na Solivarskej ulici v Prešove.

NSK pripravuje rekonštrukcie ciest za milióny eur

Nitriansky samosprávny kraj (NSK) pripravuje rekonštrukciu dvoch úsekov ciest II. triedy. Pôjde o opravy v celkovej hodnote takmer 8,9 milióna eur. Podstatnú časť nákladov chce kraj zaplatiť z dotácií Európskej únie, Zastupiteľstvo NSK už schválilo aj peniaze na spolufinancovanie projektov.

Necelých 5,5 milióna eur bude stáť rekonštrukcia 30-kilometrového úseku cesty II/573 na trase Šaľa – Kolárovo – Komárno. „Modernizácia bude riešiť zlepšenie parametrov a stavebnotechnického stavu existujúcej cesty, ktoré sa dosiahne spevnením krajníc a svahov  cestného telesa, odvodnením vozovky a vybudovaním bezpečnostných prvkov dopravnej infraštruktúry. Do rozsahu modernizácie bude zahrnutá aj obnova krytu vozovky, výmena a doplnenie cestných zvodidiel a dopravného značenia,“ informoval Úrad NSK.

Náklady na modernizáciu 14,5-kilometrového úseku cesty II/563 si vyžiadajú približne 3,4 milióna eur. Opravovať sa bude na trase Nové Zámky – Kolárovo. Rekonštrukcia bude riešiť spevnenie krajníc a svahov cestného telesa, odvodnenie vozovky a vybudovanie bezpečnostných prvkov dopravnej infraštruktúry. „Súčasťou modernizácie je aj obnova krytu vozovky, výmena a doplnenie cestných zvodidiel i dopravného značenia,“ uviedol Úrad NSK

Výstavba cyklotrasy do Dražoviec by sa mohla začať o niekoľko týždňov

Niekoľko rokov pripravovaná výstavba cyklotrasy, ktorá spojí centrum Nitry s mestskou časťou Dražovce, by sa mohla začať už v priebehu tohto leta. Mesto už pred časom získalo na stavbu dotáciu z Európskej únie v hodnote viac ako 240.000 eur. Vo finále je tiež majetkové a právne usporiadanie pozemkov pod budúcou komunikáciou.

Mesto Nitra pripravuje výstavbu cyklotrasy už dlhší čas. Územné rozhodnutie bolo vydané ešte v roku 2015. „Momentálne sme v stave, kedy bol projekt schválený v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu. Verejné obstarávanie bolo ukončené vlani a mesto už vyzvalo zhotoviteľa, aby podpísal zmluvu,“ uviedol vedúci odboru projektového a strategického riadenia na mestskom úrade Vladimír Ballay.

Podľa jeho slov je nutné spraviť ešte niekoľko drobných úprav v projektovej dokumentácii podľa požiadaviek Slovenského vodohospodárskeho podniku. „Evidujeme ešte požiadavku Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá ide realizovať nejaký svoj projekt, takže tam bude potrebná súčinnosť nášho a ich projektu. Ak všetko dobre dopadne, tak by sme v priebehu augusta, prípadne septembra mali začať stavať,“ povedal Ballay.

Pripravovaná cyklotrasa má viesť od lávky pre chodcov pri Mestskom parku na Sihoti po kultúrny dom v mestskej časti Dražovce. Vybudovaná bude na hrádzi potoka Dobrotka v dĺžke takmer 3,8 kilometra. Ako sa uvádza vo vydanom územnom rozhodnutí, výstavba cyklotrasy bude prebiehať v dvoch etapách. V rámci prvej sa vybuduje úsek Dolné hony v priemyselnom parku Sever až po Kultúrnu ulicu v Dražovciach, v druhej etape sa vybuduje cyklotrasa od ulice Nábrežie za hydrocentrálou po ulicu Dolné hony.

Nitra chce získať peniaze na ďalšie fungovanie MOPS

Nitrianska radnica chce predĺžiť fungovanie miestnej občianskej poriadkovej služby (MOPS) o ďalších 15 mesiacov. Na projekt chce získať peniaze z Operačného programu ľudské zdroje.

Celkové náklady na osem členov MOPS sú viac ako 108.000 eur. Mesto sa na nich bude podieľať päťpercentným spolufinancovaním v hodnote takmer 6500 eur. Doteraz radnica vďaka podobnému projektu zamestnáva dve dvojčlenné hliadky z členov rómskej komunity. Tí sú aktívni predovšetkým v lokalitách obývaných marginalizovanými rómskymi skupinami.

Podľa vedenia mesta sa hliadky osvedčili, viacerí mestskí poslanci však pripomínajú, že na efektívnejšiu prácu potrebujú od mesta lepšie podmienky. „Je fajn, že chceme navýšiť počet MOPS zo štyroch na osem. Máme ale premyslené aj to, ako to budeme riešiť v praxi? Napríklad ich zázemie? Lebo dodnes nemajú žiadne. Dokonca chodia na súkromných autách a keď potrebujú ísť na toaletu, musia ísť domov. Čo s tým za tých 15 mesiacov trvania projektu spravíme? Toto je dosť závažná vec,“ pripomenul poslanec Miroslav Gut.

S nutnosťou vhodného zázemia pre rómske hliadky súhlasí aj primátor Marek Hattas. Podľa jeho slov je to však téma na komplexnú diskusiu. „Sú to dobré pripomienky. To zázemie by sme im mohli vytvoriť napríklad v kultúrnom dome v mestskej časti Krškany, keďže sa činnosť MOPS často sústreďuje práve na túto mestskú časť. V každom prípade sa tým treba zaoberať,“ povedal primátor.

Poslanec Pavel Varga pripomenul, že by sa mesto malo v budúcnosti zaoberať aj efektivitou MOPS, ktorú občas obyvatelia mesta kritizujú za nečinnosť. „Sú v niektorých veciach osožní a pomáhajú. Ale musíme sa zamyslieť aj nad tým, či majú vytvorené podmienky, či sú kontrolovateľní a či sú tie vynaložené prostriedky adekvátne tomu, čo oni robia. Ľudia ich občas kritizujú, že iba sedia v aute. Chápem, že si musia aj oddýchnuť, ale sú často prípady, kedy by mohli zasiahnuť, upozorniť. Máme veľa telefonátov, že sa deti prechádzajú v nočných hodinách, že je v nočných hodinách hluk. V takých prípadoch by mali konať,“ skonštatoval Varga.

Ministerka Remišová: Sumou 10 miliónov eur z eurofondov podporíme zlepšenie dostupnosti dát v štátnej správe a samospráve

Zvyšujeme kvalitu dát a ich dostupnosť pre verejnosť, ale aj zdieľanie medzi inštitúciami štátnej a verejnej správy. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo dopytovo-orientovanú výzvu „Manažment údajov inštitúcie verejnej správy“. Z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra tak podporí menšie projekty v celkovej alokácii 10 miliónov eur zamerané na zvýšenie množstva dostupných údajov, ktoré zverejňujú alebo sprístupňujú subjekty verejnej správy. 

„Kvalitne zozbierané, štruktúrované a logicky usporiadané údaje sú základom, aby si úrady vedeli jednotlivé dáta medzi sebou vymieňať a pracovať s nimi. Bez kvalitných a dostupných údajov nie je možné naplniť princíp ¢Jedenkrát a dosť¢ a účinne odstraňovať zbytočnú byrokraciu. Aj preto verím, že inštitúcie využijú eurofondové zdroje na to, aby zlepšili svoje informačné systémy a sprístupnili údaje ktoré majú, na použitie iným úradom, ale aj verejnosti,“ povedala ministerka informatizácie Veronika Remišová.

Celková alokácia vo výzve predstavuje 10 miliónov eur, pričom na jeden projekt je možné získať podporu od 150-tisíc do 500-tisíc eur.
Výzva je určená organizáciám štátnej správy, obciam a vyšším územným celkom s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja, inštitúciám, ktoré prevádzkujú informačné systémy verejnej správy, komorám aj akademickej obci.
Podpora je určená pre menšie projekty s dobou realizácie do 2,5 roka.  Medzi hlavné  podporené aktivity patria:

1. Dátová integrácia na centrálnu platformu
2. Zavedenie manažmentu osobných údajov (koncept, pri ktorom občan vie, ktoré údaje štát o ňom má)
3. Sprístupnenie údajov na analytické účely
4. Automatizovaná tvorba a sprístupňovanie otvorených údajov (na portál otvorených údajov)

 
Zvýšenie množstva dostupných údajov, ich vyššia kvalita, integrácia a využiteľnosť priamo prispejú k naplneniu Programového vyhlásenia vlády, Národnej koncepcie informatizácie vernej správy, ale aj zlepšia postavenie Slovenska v medzinárodných rebríčkoch a hodnoteniach (Index DESI, eGov benchmark, a pod.).
Kvalitné a dostupné údaje sú však aj základom princípu „Jedenkrát a dosť“, bez ktorého nie je možné účinne odstraňovať byrokraciu. Na budúci rok začne platiť antibyrokratický zákon z dielne MIRRI SR, ktorý ruší predkladanie 21 okruhov a výpisov a potvrdení na úradoch.
„Súčasťou zákona je tiež poskytovanie proaktívnych služieb štátu pri životných situáciách. Napríklad, aby po narodení dieťaťa nemuseli rodičia behať po úradoch a predkladať potvrdenia, ale aby im štát vychádzal v ústrety a všetko zariadil automaticky. Práve na to potrebujeme mať kvalitné, overené a zdieľané údaje v databázach,“ pripomenula ministerka Remišová.
Zdieľané údaje tiež prispejú k rozvoju konceptu „Moje dáta“, pri ktorom občan vie, ktoré údaje štát o ňom má a sám občan umožní zdieľanie vybraných dát tretím stranám ako sú banky, poisťovne, školy, a pod.
 
Viac informácií o výzve nájdete: https://www.itms2014.sk/vyzva?id=6a0c8f76-d239-481a-85fe-fef2af6a68e6

FAQ k výzve 31

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán pre operačný program Integrovaná infraštruktúra zverejnilo na webovom sídle www.opvai.sk  nasledujúci dokument:

Odborné hodnotenie POD 2021

Vážení žiadatelia POD 2021,

aktuálne prebieha posledná fáza hodnotenia podaných žiadostí v rámci podpory formou dotácie Programu obnovy dediny 2021. Zoznam podporených žiadateľov POD 2021 vrátane rozhodnutia podpísaného ministrom životného prostredia bude uverejnený v časti Dotácie.

Ďakujeme za trpezlivosť.

Oznam o zverejnení schémy minimálnej pomoci SVHZ v znení dodatku č. 1 pre poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti

Ministerstvo zdravotníctva SR ako sprostredkovateľský orgán pre Integrovaný regionálny operačný program 2014 – 2020 (ďalej ako „SO pre IROP“) zverejňuje „Schému minimálnej pomoci na posilnenie kapacít zdravotníckeho systému v SR a ochranu verejného zdravia v súvislosti s pandémiou spôsobenou vírusom SARS-COV-2 a ochorením COVID-19 v znení dodatku č. 1“ evidovanej pod č. DM - 16/2020 (ďalej len „schéma minimálnej pomoci DM SVHZ v znení dodatku č. 1“).

Podľa schémy minimálnej pomoci DM SVHZ v znení dodatku č. 1 sa pomoc poskytne na základe uzatvorenia zmluvy o poskytnutí NFP, ktorá nadobudne účinnosť do 30. júna 2023.

Schéma minimálnej pomoci SVHZ v znení dodatku č. 1 nadobudla účinnosť dňa 7. 6. 2021 a bude súčasťou pripravovanej výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok určenej na podporu poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Schéma minimálnej pomoci DM SVHZ v znení dodatku č. 1 je zverejnená tu.

SPPoločne pre komunity

Vyhlasujeme nový grantový program Nadácie SPP SPPoločne pre komunity. 

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 63. výzva, 3. hodnotiace kolo

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako SO pre OP KŽP, dňa 07.06.2021 zverejnila zoznam schválených ŽoNFP a zoznam odborných hodnotiteľov v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO4-SC411-2020-63 zameranej na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe SR, v rámci 3. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

Staň sa súčasťou zmeny! Spustili sme prihlasovanie do 2. ročníka SPOJME HLAVY

Máš 15-25 rokov a chceš zlepšiť svoje okolie? Máš nápad, no nevieš ako na to? Tak spojme hlavy! Spoločne toho dokážeme omnoho viac. Prihlás sa do konca júna 2021 do nášho programu Spojme hlavy a staň sa súčasťou zmeny v tvojom meste, obci či dedine.

Podmienky pre prihlásenie sa do projektu

PRIHLÁS SA TU, buď sám/sama alebo vo dvojici. Všetky náklady na účasť v projekte, vrátane cestovného, ubytovania a stravy ti plne hradíme my. 

Okrem toho ti ponúkame komplexný vzdelávací program na celý školský rok 2021/22, ktorý pozostáva z:

• 3 školení (termíny: 24.-26.9.2021, 26.-28.11.2021, 21.-23.1.2022)
• 1 letnej školy (júl/august 2022)
• podpory mentorov z celého Slovenska a rôznych zameraní
• finančnej podpory pre vlastný absolventský projekt do výšky 500 eur
• siete podobne aktívnych mladých ľudí z celého Slovenska.

Konečný termín na zaslanie prihlášok je 30. jún 2021. Následne komisia pozostávajúca zo zástupcov nadácie a mentorov vyberie 25 mladých ľudí – nových účastníkov programu pre školský rok 2021/22. Možno budeš medzi nimi aj ty. O zaradení do programu ťa budeme informovať v auguste 2021. Pri výbere budeme zohľadňovať geografické pokrytie celého Slovenska, zastúpenie mladých ľudí tak z miest ako aj z obcí, a rovnosť šancí všetkých mladých ľudí (bez ohľadu na znevýhodnenia, ktoré nám do života vstupujú). 

Cieľom Spojme hlavy je…

…podporiť novú generáciu mladých občianskych aktivistov, ktorým záleží na mieste, v ktorom žijú a chcú ho zlepšovať alebo realizovať v ňom svoje nápady, ktoré majú širší dosah na miestnu komunitu, obyvateľov obce alebo mesta.

Obsah školiacich aktivít (čo ťa naučíme?)

• rozvoj líderského potenciálu a osobnostno-sociálnych kompetencií (tzv. životných zručností), 
• porozumenie fungovaniu samosprávy a rozhodovacích procesov v nej, práce s komunitou a vťahovaní ľudí do spolupráce pre spoločné dobro,
• tvorba a realizácia malých komunitných aktivít a projektov,
• oboznámenie sa s príkladmi dobrej praxe komunitných aktivít z celého Slovenska.

Lektori/ lektorky a mentori/mentorky

Lektormi programu sú pracovníci a spolupracovníci našej Nadácie pre deti Slovenska. Medzi jednotlivými školeniami od lektorov budeš ty a ostatní účastníci Spojme hlavy pracovať na konkrétnych zadaniach, ktoré súvisia s obsahom školení. Prostredníctvom nich tebe aj ostatným pomôžeme lepšie spoznať miestnu komunitu a jej potreby. Sú tiež základom pre vlastné absolventské projekty mladých komunitných lídrov. Nimi budete riešiť konkrétnu situáciu „u vás doma“ a zapájať do ich realizácie aj členov komunity.

Tebe a ostatným účastníkom programu sa budú pravidelne a vždy, keď to budeš potrebovať, venovať mentori. Sú to skúsení občianski aktivisti z celého Slovenska z rozličných oblastí – práca s deťmi a mládežou, komunitné aktivity, kultúra, šport, verejné priestory a iné. Konzultovať svoje nápady, aktivity a projekty tak budete môcť s niekým, kto pozná tvoj aj ich región i s niekým, kto sa prakticky venuje oblasti vašich záujmov. 

Prečítaj si, ako sa spolupracovalo mentorom a mladým komunitným lídrom prvého ročníka programu Spojme hlavy: 

• Na slovíčko s mentormi Spojme hlavy: Ovplyvnila koronakríza projekty mladých komunitných lídrov?
• Na slovíčko s mentormi Spojme hlavy: O hľadaní riešení problémov mimo zaužívaných postupov

Finančná podpora pre tvoj projekt

Súčasťou programu je aj finančná podpora pre realizáciu vlastného malého komunitného projektu do výšky 500 eur. Budeš tak mať možnosť uplatniť svoje novonadobudnuté vedomosti a zručnosti v praxi – prostredníctvom svojho absolventského projektu. Možno práve ty niečo vo svojej obci alebo meste zmeníš, alebo dáš do pohybu miestu komunitu. Vzhľadom na to, že program bude mať tri ročníky (ty sa práve hlásiš do 2. ročníka), jeho absolventi majú možnosť nadväzovať kontakty, inšpirovať sa, či vytvárať ďalšie spoločné projekty prostredníctvom letných alumni škôl, kde sa budeme postupne všetci spolu stretávať. 

Viac informácií nájdeš v detaile programu a v dokumente Informácie o projekte pre účastníkov. 

Prihlasovanie do šiesteho ročníka ocenenia Natura 2000

Pri príležitosti Dňa Natura 2000 zahájila Európska komisia prihlasovanie do šiesteho ročníka udeľovania cien Natura 2000. Ide o ocenenie a uznanie popredných úspechov v oblasti ochrany prírody v rámci siete chránených území Natura 2000 a prispieva k zvýšeniu informovanosti o tejto iniciatíve. Prihlasovanie je otvorené pre všetky organizácie alebo osoby zapojené do sústavy Natura 2000 vrátane verejných a miestnych orgánov, podnikov, mimovládnych organizácií, vlastníkov pozemkov, vzdelávacích inštitúcií a jednotlivcov. Prihlasovanie je otvorené do 30. septembra 2021.

Rozpočet EÚ na rok 2022 sa zameria na urýchlenie obnovy a transformácie Európy

Európska komisia dnes navrhla rozpočet EÚ na rok 2022 vo výške 167,8 miliardy eur, ktorý má byť doplnený o približne 143,5 miliardy eur vo forme grantov v rámci nástroja NextGenerationEU. Synergie medzi rozpočtom a nástrojom umožnia zmobilizovať značné investície na podporu hospodárskej obnovy, zabezpečenie udržateľnosti a vytváranie pracovných miest. Rozpočet bude uprednostňovať zelené a digitálne výdavky, aby bola Európa odolnejšia a pripravená na budúcnosť. Rozpočet odráža politické priority Európy. Návrh rozpočtu na rok 2022 je súčasťou dlhodobého rozpočtu Únie a jeho cieľom je premeniť priority Únie na konkrétne ročné ciele.

Podrobnosti:

Tlačová správa

V roku 2020 sa podarilo splniť kľúčové priority EÚ

Vďaka rozpočtu EÚ sa Únii podarilo rýchlo a dôsledne reagovať na krízu spôsobenú koronavírusom a jej následky, a zároveň podporiť všeobecné priority EÚ. Nezaobišlo sa to bez rýchlej a pružnej mobilizácie finančných prostriedkov na riešenie najnaliehavejších potrieb a nulových ústupkov pri uplatňovaní najvyšších štandardov finančného riadenia. Vyplýva to z výročnej správy o riadení a výkonnosti rozpočtu EÚ a výhľadového oznámenia o výkonnostnom rámci pre dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027. 

Vo výročnej správe sa ukázalo, že napriek svojej pomerne obmedzenej veľkosti je rozpočet EÚ schopný dosiahnuť výrazné výsledky a mohol by byť zvlášť užitočný v čase krízy. Vďaka spoľahlivému rámcu vnútornej kontroly Komisie bol rozpočet EÚ po celý rok dobre a účinne chránený. Len za niekoľko týždňov EÚ zmobilizovala každé dostupné euro vo svojej rozpočtovej právomoci na zmiernenie účinkov krízy. Podarilo sa rýchlo nasadiť finančné prostriedky vďaka novej flexibilite v existujúcich programoch, napr. štrukturálnych fondoch, ako aj vďaka novým iniciatívam vrátane nástroja núdzovej podpory alebo inovatívneho programu SURE. Navyše, centralizované obstarávanie EÚ pomohlo zabezpečiť bezpečné a účinné očkovacie látky pre všetky členské štáty EÚ. Cez program SURE sa členským štátom poskytli finančné prostriedky na podporu zamestnanosti, ktoré sa dostali k približne 25 až 30 miliónom pracujúcich. EÚ počas pandémie napredovala aj v plnení politických priorít a to najmä podporou zelenej a digitálnej transformácie. 
 

Podrobnosti: 

Tlačová správa

Usmernenie č. 3 k Vyzvaniu na predloženie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (kód OPVaI-MH-FN-2017-1_2-02) v časti „Výzvy/MH SR/Finančné nástroje“:

USMERNENIE č. 3

Newsletter Eufondy máj

Informácia o stave NFP a voľných prostriedkoch k 01.06.2021

Informácia o stave NFP a voľných prostriedkoch k 01.06.2021

Zoznam schválených ŽoNFP k 01.06.2021

zoznam_schvalenych_ZoNFP_01.06.2021

Indikatívny harmonogram výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok IROP - rok 2021

Indikatívny harmonogram výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok IROP - rok 2021 (pdf, 142.89 Kb, 2206x)

Bezplatné wifi zóny sme podporili už v 496 obciach a mestách

Pomáhame slovenským regiónom k lepšiemu prístupu k moderným digitálnym službám. V rámci projektu „Wifi pre teba“ Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR schválilo za uplynulý rok ďalších 110 žiadostí v objeme 1 300 000 €. 
 
„Vďaka bezplatným wifi zónam môžu obce a mestá poskytovať kvalitnejšie služby pre svojich obyvateľov i návštevníkov.  Možnosť pre žiakov, študentov, dôchodcov aj turistov bezplatne sa pripájať na internet z knižníc, obecných úradov či parkov by mala byť samozrejmosťou,“ povedala ministerka informatizácie Veronika Remišová. 
Dopytová výzva „Wifi pre teba“ je jednou z výziev v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, prioritná os 7, ktorej gestorom je MIRRI SR.
Doteraz sa uskutočnilo 6 kôl a prijatých bolo 576 žiadostí  o podporu.
Wifi pre teba je celkovo už v 496 obciach a mestách, pričom výška nenávratného finančného príspevku predstavuje sumu 6 450 000 €. 
Obec alebo mesto mohlo na jeden projekt získať podporu maximálne 15 000 €, pričom z európskych zdrojov ide 85% hodnoty projektu, 10% je zo štátneho rozpočtu a 5% predstavuje spolufinancovanie zo strany žiadateľa.

 „Pre projekt bezplatných wifi zón pripravujeme novú schému. Okrem toho naše ministerstvo tiež pripravilo národný broadbandový plán, ktorý umožní zaviesť ultrarýchly širokopásmový internet pre všetkých obyvateľov Slovenska bez ohľadu na miesto, v ktorom žijú. Investície v oblasti digitalizácie v hodnote 580 miliónov eur budú financované v rámci nášho komponentu Digitálne Slovensko v Pláne obnovy,“ doplnila vicepremiérka Remišová.

Nitra získala vyše 600.000 eur na podjazd pod Univerzitným mostom

Nitrianskej radnici sa podarilo získať peniaze na dlho pripravovanú výstavbu podjazdu pod Univerzitným mostom v centre mesta. Ako informoval primátor Marek Hattas, z Integrovaného regionálneho operačného programu sa magistrátu na stavbu podarilo získať príspevok v hodnote viac ako 620.000 eur.

Vybudovaním podjazdu sa prepoja niekoľkokilometrové cyklistické trasy na brehu rieky Nitra. Po jeho otvorení sa tak cyklisti, korčuliari či bežci úplne vyhnú kontaktu s dopravou. „Ide o ďalší kus dôležitej infraštruktúry, ktorá bude slúžiť aj mamičkám a oteckom s kočíkmi, či seniorom na prechádzkach našim mestom,“ uviedol Hattas.

Mesto pripravuje výstavbu podjazdu už dlhšie obdobie. Hotová je projektová dokumentácia a vydané je tiež stavebné povolenie. Podľa radnice sa tak po vysúťažení dodávateľa stavebných prác bude môcť začať s výstavbou.

V detskej nemocnici v Banskej Bystrici otvorili nový urgentný príjem za viac ako milión eur

„Je to pre mňa veľmi príjemná udalosť, keď vidím nové funkčné pracovisko, ktoré evidentne zlepšuje kvalitu zdravotnej starostlivosti pre deti,“ povedal minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský a dodal, že určite budú podporovať otváranie takýchto urgentov aj v iných nemocniciach.

Vybudovanie tohto pracoviska je súčasťou projektu Modernizácia Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici za takmer 14 mil. eur financovaného z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Jeho výstavba trvala 15 mesiacov a preinvestovali približne 1,011 mil. eur. „Z tejto čiastky tvorí rekonštrukcia objektu 571-tisíc eur, nákup zdravotníckej techniky 364-tisíc eur, interiérové vybavenie 45-tisíc eur a ostatné materiálno-technické zabezpečenie 31-tisíc eur. Hlavným zdrojom financovania bol IROP vo výške 76 %, ďalej kapitálové výdavky zo štátneho rozpočtu 17 % a vlastné zdroje vrátane príspevkov od darcov vo výške 7 %,“ uviedla ekonomická námestníčka nemocnice Viera Mikušincová.

Špecifikum detského urgentného príjmu spočíva v tom, že pacient prichádza, je zatriedený, následne presunutý na lôžko neodkladnej zdravotnej starostlivosti. „Tam sa lekár po prvotnom vyšetrení rozhodne, ktorých konziliárov si zavolá a lekári špecialisti aj s prístrojovou technikou prichádzajú za pacientom. Ten tak nemusí chodiť za lekármi po rôznych pracoviskách,“ popísal postup na pracovisku primár Detského urgentného príjmu Milan Galko a dodal, že vďaka tomu ponúkajú komplexnú a špecifickú starostlivosť s najmodernejšou technikou na jednom mieste.

Očakáva sa, že vznik nového typu detského urgentu bude znamenať aj rozšírenie spádovej oblasti nielen na Banskú Bystricu a blízke okolie, ale na celý Banskobystrický kraj. Počet ošetrených pacientov by mal predstavovať približne 15-tisíc detí ročne.

Poloninách sa zlepší infraštruktúra v hodnote jedného milióna eur

Na slovensko-ukrajinskom pohraničí sa zlepší infraštruktúra. V Poloninách pribudnú inteligentné cykloprístrešky, oddychové zóny či cyklotrasy. V rámci projektu s Ukrajinou sa tam preinvestuje viac ako jeden milión eur. O podpise grantovej zmluvy k projektu "Zlepšenie dostupnosti a mobility v rámci SK - UA cezhraničného regiónu" predsedom Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Milanom Majerským informovala Lea Heilová z oddelenia komunikácie a propagácie Úradu PSK.
 

"V rámci rozpočtu, ktorý presahuje jeden milión eur, sa zmodernizuje vyše šesť kilometrov cyklotrás a vybudujú sa prvky cykloinfraštruktúry. Pôjde napríklad o inteligentné cykloprístrešky v obciach Ulič a Stakčín, ale aj oddychové zóny v Uliči," uviedol Majerský s tým, že i tieto kroky prispejú k "zhmotneniu" navrhovanej cykloturistickej trasy Poloniny trail. Kraj okrem koordinácie celého projektu, nazývaného aj Karpatská mobilita, vypracuje i technickú štúdiu prepojenia poloninského cyklochodníka na aktuálny hraničný priechod Ubľa - Malé Berezné, a to aj s alternatívou potenciálneho budúceho priechodu Ulič – Zábriď.

Ako Heilová doplnila, na ukrajinskej strane pôjde najmä o značenie a vyčistenie cyklistických trás, výstavbu parkovísk pre bicykle či inštaláciu informačných stánkov a mapových schém na cyklistických trasách užanského cyklochodníka. Súčasťou projektu bude i séria vzdelávacích aktivít pre lokálnu samosprávu, podnikateľský a neziskový sektor, ukrajinský partner tiež zrealizuje medzinárodný cyklofestival a promo tour.

Do projektu Karpatská mobilita je okrem PSK a obcí Ulič a Stakčín zapojený na slovenskej strane aj Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, na ukrajinskej strane je to samospráva Veľké Berezné a medziregionálne centrum cezhraničnej spolupráce z mesta Perečín.

Vicepremiérka Remišová: Regióny Prešova a Košíc dostanú moderné prímestské vlaky za 70 miliónov € z eurofondov

Cesta vlakom na východe Slovenska bude komfortnejšia. Ministerka investícií Veronika Remišová schválila vyzvanie v objeme 70 miliónov eur na nákup 9 elektrických vlakových jednotiek, ktoré posilnia dopravu v prešovskom a košickom kraji. 

„Moderná prímestská a regionálna vlaková doprava zohráva nezastupiteľnú úlohu pre tisíce ľudí, ktorí každý deň cestujú do práce či do školy v Košiciach a Prešove z priľahlých obcí. Ak chceme, aby ľudia viac využívali ekologickú železničnú dopravu, musí byť komfortná a spoľahlivá. Práve preto z eurofondov podporujeme modernizáciu železničnej osobnej dopravy v regiónoch,“ uviedla ministerka investícií Remišová, ktorej rezort plní úlohu koordinátora eurofondov.

V tomto prípade ide o 3. časť projektu Modernizácia vozového parku železničných koľajových vozidiel hradeného z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Vyhlasovateľom vyzvania je Ministerstvo dopravy a výstavby SR a oprávneným žiadateľom je Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

Vďaka 70 miliónom € z európskych zdrojov sa na železničné koľaje na území prešovského a košického kraja dostane 9 nových elektrických jednotiek. Súpravy s minimálne 300 miestami na sedenie budú premávať v prímestskej a v regionálnej železničnej doprave východoslovenského regiónu.

Konkrétne pomôžu zlepšiť kvalitu cestovania na úsekoch železničných tratí: Košice – Lipany – Plaveč, Košice – Trebišov a po elektrifikácii až po Humenné a úseky Košice – Michaľany – Čierna n/Tisou, Košice – Moldava n/Bodvou.

Nové súpravy nahradia opotrebované a poruchové viac ako 40-ročné vozidlá, ktoré nespĺňajú ekologické požiadavky a nevyhovujú kritériám pre komfortnú dopravu.

Nové prímestské a regionálne vlaky budú nízkopodlažné a prispôsobené na prepravu imobilných cestujúcich. Tiež budú mať nasledujúce parametre:

• rýchlosť jazdy až 160 km/hod
• 300 miest na sedenie
• klimatizácia
• WiFi pripojenie
• budú vybavené moderným informačným systémom (vizuálny/akustický)
• systém počítania cestujúcich
• kamerový systém
• umožnia prepravu bicyklov, kočíkov a nadrozmerných batožín

Po rokoch čakania sa dočká obnovy vzácna synagóga v Trenčíne, pomôžu granty EHP

Pomáhame pri obnove cenných kultúrnych pamiatok. Až 900 000 eur z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), ktoré spravuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a zo štátneho rozpočtu pôjde na rekonštrukciu neologickej synagógy v Trenčíne. 

 „Na záchrane národného kultúrneho dedičstva nám záleží. Synagóga patrí medzi najvyhľadávanejšie pamiatky Trenčína, na jej stave sa však podpísal čas a necitlivý prístup v časoch totality. Po obnove sa jej prinavráti časť pôvodného vzhľadu. Nové kultúrne centrum, ktoré v synagóge bude sídliť, bude navyše miestom zbližovania kultúr, tolerancie a nositeľom jasného odkazu v boji proti extrémizmu,“ povedala ministerka investícií Veronika Remišová, ktorej rezort granty EHP riadi.

Súčasťou projektu „Obnova, rekonštrukcia a revitalizácia Synagógy v Trenčíne“ je medzi iným výmena a oprava poškodených podláh a strechy, počíta sa tiež s novými elektrickými rozvodmi a oknami. Steny v interiéri sa zreštaurujú a vyčistia od náterov, ktoré prekryli pôvodnú secesnú maliarsku výzdobu. Židovská náboženská obec v Trenčíne, ktorá je vlastníkom vzácnej secesnej stavby, ponúkne v synagóge po jej rekonštrukcii nielen priestor pre kultúrne aktivity ale aj stálu expozíciu židovskej kultúry v regióne a čitáreň.

Na začiatku 20. storočia tvorila židovská komunita 15 až 20 percent obyvateľstva Trenčína. Pôvodná drevená synagóga už početnej náboženskej obci nestačila, a tak ju v roku 1913 nahradili novou. Pozoruhodná budova je príkladom raných modernistických trendov, je nadčasovým dielom projektanta berlínskeho ateliéru a trenčianskeho rodáka Richarda Scheibnera a jeho spolupracovníka Huga Pála.

V minulosti bohato dekorovanú synagógu poškodilo protižidovské besnenie a vojenské akcie počas druhej svetovej vojny. Pamiatku čakali ďalšie rany počas éry komunistickej totality, keď režim v budove zriadil sklad odevov a necitlivou rekonštrukciou v 70. a 80. rokoch bola zničená unikátna akustika a výzdoba.

Trenčianska Židovská náboženská obec sa roky snažila o záchranu vzácnej synagógy. Až teraz sa jej obnova môže naštartovať vďaka grantu z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska vo výške 763 300 eur a spolufinancovaniu 134 700 eur zo štátneho rozpočtu SR.

Projekt „Obnova, rekonštrukcia a revitalizácia Synagógy v Trenčíne“ uskutoční Židovská náboženská obec v Trenčíne v spolupráci s občianskym združením Synagóga Trenčín, Židovským kultúrnym inštitútom v Bratislave a s nórskym partnerom projektu – Det Mosaiske Trossamfund v Oslo. Zámery verejnosti bližšie predstaví už v stredu 2. júna o 10:00 úvodná tlačová konferencia v priestoroch synagógy.

Obnova synagógy v Trenčíne patrí medzi 19 projektov, na ktoré boli schválené financie z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP na roky 2014 – 2021.

Naše významné kultúrne pamiatky sa vďaka týmto prostriedkom uchovajú pre budúce generácie a často získajú aj nové a moderné využitie. Informácie o programoch a projektoch financovaných z Grantov EHP a Nórska na Slovensku sú zverejnené na:

http://www.eeagrants.sk/ alebo http://www.norwaygrants.sk/

Rozhodnutie riaditeľa č. 11/2021

Dňa 28.5.2021 bolo zverejnené rozhodnutie riaditeľa pre Výzvu č. 7/2021 a Výzvu č. 8/2021 v podprogramoch:

• 1.5.4 Vydávanie pôvodnej slovenskej umeleckej literatúry
• 1.5.8 Medzinárodné mobility a prezentácie – literatúra
• 1.6.1 Tvorba, vydávanie, uvedenie medziodborového diela
• 1.6.4 Medzinárodné mobility a prezentácie – medziodborové projekty, výskumné a vzdelávacie aktivity
• 1.6.5 Medzinárodné mobility a prezentácie – kreatívny priemysel
• 3.4.1 Výskum a odborná reflexia – vizuálne umenie 
• 3.4.2 Výskum, publikačná a prekladateľská činnosť – vizuálne umenie 
• 3.4.3 Odborné vzdelávacie aktivity – vizuálne umenie 
• 3.4.4 Kultúrno-vzdelávacie aktivity pre deti, mládež a dospelých – vizuálne umenie
• 3.5.1 Výskum a odborná reflexia – literatúra 
• 3.5.2 Výskum, publikačná a prekladateľská činnosť – literatúra 
• 3.5.3 Odborné vzdelávacie aktivity – literatúra 
• 3.5.4 Kultúrno-vzdelávacie aktivity pre deti, mládež a dospelých – literatúra
• 3.6.1 Medziodborový výskum a odborná reflexia 
• 3.6.2 Medziodborový výskum, publikačná a prekladateľská činnosť 
• 3.6.3 Medziodborové odborné vzdelávacie aktivity
• 3.6.4 Medziodborové kultúrno-vzdelávacie aktivity pre deti, mládež a dospelých 
• 3.7.1 Výskum a odborná reflexia – kreatívny priemysel 
• 3.7.2 Výskum, publikačná a prekladateľská činnosť – kreatívny priemysel 
• 3.7.3 Odborné vzdelávacie aktivity – kreatívny priemysel 
• 3.7.4 Kultúrno-vzdelávacie aktivity pre deti, mládež a dospelých – kreatívny priemysel
• 4.2 Vznik a prezentácia tvorby – neprofesionálne umenie

Bližšie informácie sa nájdete tu: https://www.fpu.sk/sk/rozhodnutia-riaditela/

Vicepremiérka Remišová: Rokovania v Bruseli boli úspešné, Európska komisia prijala návrh nášho investičného plánu pre nové eurofondy

Slovensko potvrdilo svoj reformný kurz. Vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová v Bruseli predstavila návrh Partnerskej dohody, podľa ktorej bude Slovensko investovať takmer 13 miliárd eur v novom programovom období. S eurokomisárkou pre reformy a kohéziu Elisou Ferreira hovorila o zmenách, ktoré Slovensko v eurofondoch zaviedlo a plánuje zaviesť s cieľom zlepšiť a zjednodušiť ich využívanie.

Komisárka ocenila prípravy Slovenska na nové programové obdobie 2021-2027. V ňom budeme čerpať takmer 13 miliárd eur na základe strategického plánu – Partnerskej dohody, ktorý Slovensko pred dvoma týždňami zaslalo do Európskej komisie (EK).

“Slovensko dostalo od EK na predložený plán pozitívnu odozvu a má tak otvorenú cestu pre sériu záverečných rokovaní o využití eurofondov na nasledujúcich deväť rokov. Na základe tohto plánu majú smerovať investície z eurofondov do regiónov na lepšie cesty, kvalitnejšie zdravotníctvo a školstvo, podporu športu, obnovu pamiatok, zdravšie životné prostredie…  V tomto náročnom procese budeme diskutovať o jednotlivých prioritách, ale aj o možnosti posilnenia Kohézneho fondu, ktorý je zameraný na rozvoj v oblasti životného prostredia a dopravnej infraštruktúry.   Rovnako chceme posilniť financovanie v oblasti vedy, výskumu a inovácií,” vysvetlila vicepremiérka a dodala: “Čakajú nás ešte náročné niekoľkomesačné rokovania s Komisiou s cieľom presadiť naše národné záujmy a priority Slovenka.”

Ministerka Remišová tiež otvorila  otázku predĺženia možnosti využívania flexibility pri využívaní eurofondov tak, aby reagovala na dôsledky koronakrízy. Eurokomisárka Ferreira prijala pozvanie od vicepremiérky na návštevu Slovenska. V rámci svojej prvej zahraničnej cesty po koronakríze  navštívi v júni uhoľný región hornej Nitry.

“Dnešnými rokovaniami sme výrazne posunuli vyjednávania s Európskou komisiou o nových eurofondoch. Spravím všetko preto, aby každé jedno euro, ktoré dostaneme, bolo využité zmysluplne v prospech ľudí na Slovensku,” dodala podpredsedníčka vlády.

Plán obnovy: Ako naštartovať zelenú transformáciu?

Slovenská klimatická iniciatíva, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a portál EURACTIV Slovensko Vás pozývajú na online konferenciu s názvom Plán obnovy: Ako naštartovať zelenú transformáciu?, ktorá sa uskutoční 10. júna 2021 so začiatkom o 09:00.

Podujatie je organizované pod záštitou Ministerstva životného prostredia SR.
Registrácia: https://forms.gle/TJG3fcnUNmS9N8t36
 
Po dokončení Plánu obnovy a odolnosti nastáva pre Slovensko ťažšia časť – dobre sa pripraviť na jeho prevedenie do praxe. Slovensko chce značnými investíciami znížiť emisie v priemysle, doprave, v sektore budov, či energetike. To všetko ho má posunúť k hlavnému cieľu – stať sa zdravšou a príjemnejšou krajinou s nulovými emisiami a naštartovať zelenú ekonomiku po pandémii.
Ako nastaviť celý proces realizácie plánu obnovy, aby sme si túto jedinečnú príležitosť nenechali ujsť? Aké sú hlavné bariéry pri implementácii Plánu obnovy a odolnosti, o ktorých vieme a čo s nimi?
Akú úlohu by v nastavovaní kritérií a implementácii mali zohrávať kľúčoví partneri? Je priestor na ich zapojenie?
Ako zabezpečiť čo najlepšie prepojenie finančných a podporných nástrojov?
Ako pomôcť ľuďom, aby sa zorientovali v možnostiach financovania pri obnove svojich domov a zapojenia OZE? Ako dosiahnuť rovnováhu medzi predstavami vlády a občanov?
Ako bude prebiehať príprava reforiem na úrovni regiónov? Aké sú hlavné slabiny a ako ich preklenúť?
 
PROGRAM
09:00 – 09:05 | Otvorenie konferencie
09:05 – 09:15 | Príhovor Prezidentky SR Zuzany Čaputovej (tbc)
09:15 – 10:15 | Panel 1: Plán obnovy a odolnosti: Ako dosiahnuť efektívnu implementáciu?
1) Aké sú hlavné bariéry pri implementácii Plánu obnovy a odolnosti, o ktorých vieme a čo s nimi?
2) Ako a kedy budú pripravené implementačné plány pre jednotlivé komponenty?
3) Aké sú hlavné rezervy plánu podľa hodnotenie Európskej komisie? Ako a kedy plánuje vláda tieto pripomienky zapracovať?
4) Otázky vyvoláva návrh zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ktorým sa má riadiť implementácia reforiem. Chýba v ňom partnerské zapojenie kľúčových partnerov akými sú samosprávy, podnikatelia, sociálni partneri, občianske organizácie a ostatná verejnosť, čo je normou pri eurofondoch. Prečo sa vláda pri čerpaní peňazí z POO rozhodla princíp partnerstva neuplatniť?

Online seminár k výzve s názvom Podpora vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania

Dovoľujeme si Vám oznámiť, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre prioritnú os Vzdelávanie operačného programu Ľudské zdroje zverejnilo na svojom webovom sídle dopytovo-orientovanú výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok s názvom Podpora vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, kód výzvy OPLZ-PO1/2021/DOP/1.3.1-01. Všetky potrebné informácie, text výzvy spolu s prílohami nájdete na stránke ministerstva školstva po kliknutí na tento odkaz.

V súvislosti s vyhlásením výzvy Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR organizuje online informačný webinár pre potenciálnych žiadateľov. Informačný webinár sa bude konať dňa 8. júna 2021 prostredníctvom aplikácie Webex. Na účasť na informačnom webinári je potrebné sa registrovať, prihlasovanie je otvorené dňom vyhlásenia výzvy.

Pozvánku na informačný seminár nájdete po kliknutí na tento odkaz - pozvánka na informačný seminár.

Link na online prihlasovací formulár je dostupný po kliknutí na tento odkaz -  prihlasovací formulár

Otázky súvisiace s predkladaním Žiadostí o NFP v rámci výzvy Podpora vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania je možné predkladať vopred prostredníctvom Formuláru otázok v termíne do 4. júna 2021.

Otázky budú zodpovedané v rámci diskusie na informačnom webinári.

Formulár otázok je dostupný po kliknutí na tento odkaz - formulár otázok 

Regióny Prešova a Košíc dostanú moderné prímestské vlaky za 70 miliónov € z eurofondov

Humenné chce regenerovať sídliskové priestranstvá

Mesto Humenné chce regenerovať vnútroblokové priestory na dvoch sídliskách. Podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok (ŽoNFP) na projekt "Zlepšenie environmentálnych aspektov mesta Humenné – regenerácia vnútroblokových sídliskových priestorov mesta s uplatnením princípov tvorby a ochrany zelene" od ministerstva životného prostredia a s ňou súvisiace spolufinancovanie samosprávou odobrili mestskí poslanci na svojom májovom zasadnutí.

"Mesto Humenné má spracovanú projektovú dokumentáciu, ktorá bude podkladom pre vypracovanie ŽoNFP. Jej predmetom je revitalizácia vnútroblokových priestorov, ich modernizácia a zatraktívnenie pri dosiahnutí pôvodného urbanistického a koncepčného riešenia," uvádza dôvodová správa k schválenému materiálu s tým, že regenerovať by sa mali medziblokové priestranstvá na uliciach Dobrianskeho a Laboreckej.

Celkové predpokladané náklady projektu vyčíslila samospráva na viac ako 685.000 eur, spolufinancovanie z vlastných zdrojov má predstavovať minimálne 34.268 eur. Slúžiť majú na výmenu nepriepustných spevnených plôch za priepustné či polopriepustné plochy, rekultiváciu všetkých zelených plôch, výsadbu novej zelene, revitalizáciu a doplnenie kontajnerových stojísk a osadenie nového mestského mobiliáru vrátane detských prvkov. "V rámci prác sa nebudú meniť odtokové pomery v území, ani nebudú pribúdať nepriepustné plochy. Nijako sa nebude meniť poloha, prevádzkové využitie či dopravná obsluha cestných komunikácií. Taktiež sa nebudú meniť a ani prekladať žiadne inžinierske siete, napojenia v území," informuje tiež materiál.

Vitajte v prvom kvíze #EUinmyregion 2021!

Tento špeciálny kvíz sa koná v máji pri príležitosti oslavy Dňa Európy, takže sa môžete ihneď zapojiť.



Vyplňte kvíz a získajte šancu vyhrať!

Cena? Kôš plný európskych pochúťok! 

Rezort školstva vyhlásil výzvu na podporu vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokých škôl

Cieľom výzvy je umožniť vysokým školám zabezpečiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom podpory ich vnútorných systémov zabezpečovania kvality v súlade so zákonom o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Oprávneným žiadateľom v rámci výzvy sú verejné, štátne i súkromné vysoké školy. Oprávneným miestom realizácie projektov je celé Slovensko. Vysoké školy majú možnosť predkladať svoje žiadosti o nenávratný finančný príspevok v rámci prvého hodnotiaceho kola do 30. júna 2021.

Indikatívna výška finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu zo zdrojov EÚ je 7 000 000 eur, z toho 5 500 000 eur pre menej rozvinuté regióny a 1 500 000 eur pre viac rozvinutý región Slovenska.

Činnosti a výdavky súvisiace s podporou vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania budú v rámci výzvy oprávnené od 1. januára 2021.

V súvislosti s vyhlásením výzvy Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR organizuje online informačný webinár pre potenciálnych žiadateľov. Informačný webinár sa bude konať dňa 8. júna 2021 prostredníctvom aplikácie Webex. Na účasť na informačnom webinári je potrebné sa registrovať, prihlasovanie je otvorené dňom vyhlásenia výzvy. Otázky žiadateľov je možné predkladať vopred, bližšie informácie sú uvedené v pozvánke na informačný webinár.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zároveň vytvorilo pre žiadateľov, ktorí majú záujem zapojiť sa do výzvy, metodickú pomôcku k vypracovaniu ŽoNFP. Jej hlavným cieľom je uľahčiť predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok a vyvarovať sa chybovosti pri ich predkladaní.

Výzva spolu s prílohami a všetky potrebné informácie k plánovanému informačnému webináru sú zverejnené na webovom sídle: https://www.minedu.sk/31052021-vyzva-na-predkladanie-ziadosti-o-nenavratny-financny-prispevok-s-nazvom-podpora-vnutornych-systemov-zabezpecovania-kvality-vysokoskolskeho-vzdelavania-oplz-po12021dop131-01/

Rimavská Sobota pripravila rekonštrukciu kultúrneho strediska za viac ako 1,7 mil. eur

Zníženie energetickej náročnosti multifunkčnej budovy Mestského kultúrneho strediska v Rimavskej Sobote pripravila mestská samospráva. Podľa súťažných podkladov zverejnených vo vestníku Úradu pre verejné obstarávania je celková predpokladaná hodnota realizácie stavby 1 725 120,12 eur bez dane z pridanej hodnoty. Ako pre agentúru SITA uviedla vedúca odboru rozvoja mesta Eva Muráriková, radnica projekt podá v rámci pripravovanej výzvy a pokiaľ bude úspešný, tak bude financovaný z eurofondov v rámci Operačného programu kvalita životného prostredia so spolufinancovaním mesta.

„Účelom obnovy multifunkčnej budovy je zníženie energetickej náročnosti a vylepšenie technického stavu. Stavebné práce obsahujú zateplenie obvodového plášťa kontaktným zatepľovacím systémom, zateplenie strechy, výmenu výplní otvorov a novú hydroizoláciu strechy vrátane nových klampiarskych prvkov,“ popísala vedúca s tým, že práce budú realizované za chodu inštitúcie a s jej uzatvorením sa uvažuje na nevyhnutný čas.

Multifunkčná budova bola postavená v 70-tych rokoch minulého storočia, pričom na nej doteraz neboli vykonané významnejšie rekonštrukčné práce. Objekt má tri nadzemné podlažia, postavené sú z prefabrikovaných železobetónových prvkov, bez podpivničenia, zastrešené plochou strechou. Slúži na administratívne účely.

Záujemcovia o realizáciu projektu môžu svoje ponuky predkladať do 10. júna, pričom musia zložiť zábezpeku vo výške 50-tisíc eur. „Začiatok prác závisí od schválenia nenávratného finančného príspevku, momentálne to nie je možné odhadnúť. Po začatí prác bude realizácia trvať približne jeden rok,“ uzavrela Muráriková.

Budovu botanickej záhrady v Košiciach zatepľujú

Botanická záhrada Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach v týchto dňoch začína s prácami na zateplení svojej budovy. Pribudnúť by malo aj nové návštevnícke centrum. Pre TASR to povedal jej riaditeľ Pavol Mártonfi.

"Odhadované náklady na celé zateplenie a výstavbu návštevníckeho centra sú takmer jeden milión eur. Veľkú časť týchto prostriedkov poskytla Európska únia v rámci projektu energetických úspor. Časť, ktorá sa týka návštevníckeho centra, financuje samotná univerzita,“ povedal s tým, že jeho výstavbou zmizne stará vrátnica, respektíve vchod zo 60. rokov minulého storočia. „Chceli by sme návštevníkom priniesť taký vstup, ktorý je hodný 21. storočia,“ dodal.
 
Počas rekonštrukčných prác bude botanická záhrada pre verejnosť otvorená v plnej prevádzke, obmedzenia pre návštevníkov budú minimálne. „Budú vyhradené koridory, nový vstup a namiesto vrátnice bude maringotka a podobne. Budú určité obmedzenia, ale v celku by sa návštevníkov dotknúť nemali,“ doplnil Mártonfi.

Práce by podľa jeho slov mali byť ukončené približne na jar budúceho rok

Na podporu regiónov bude o 247 miliónov eur viac .Prioritami sú doprava, školstvo, kultúra a zeleň

• podpora verejnej a ekologickej dopravy
• podpora kultúrnej infraštruktúry a jej materiálneho vybavenia
• znižovanie energetickej náročnosti budov (zatepľovanie) 
• modernizácia stredných odborných škôl, vrátane vybavenia učební
• navýšenie kapacít základných škôl
• budovanie zelenej infraštruktúry v mestách
• posilnenie kapacít v zdravotníckom systéme a ochrana verejného zdravia

V Ľubovnianskej nemocnici otvorili nové priestory v hodnote 7 miliónov eur

V Ľubovnianskej nemocnici v piatok slávnostne otvorili nové priestory s vybavením v hodnote siedmich miliónov eur. Nový urgent, operačné i pôrodné sály si prišiel pozrieť aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský . Komplexná obnova nemocnice trvala od júla 2018 do apríla tohto roku.

Riaditeľ nemocnice Peter Bizovský uviedol, že vybudovali urgentný príjem, nové pôrodné a operačné sály na chirurgickom a gynekologicko - pôrodníckom oddelení a rozšírili RTG pracovisko a detské oddelenie. Ďalej postavili nový výťah, vybudovali onkologický trakt a zateplili ďalšiu časť budovy.

„Na stavbu sme dostali 4,1 milióna eur z eurofondov a zvyšok sme financovali zo svojich vlastných zdrojov v sume 2,9 milióna eur. Stavba ako celá nám spotrebovala 5,8 milióna eur a 1,2 milióna je výbava priestorov,“ ozrejmil Bizovský.

Obnovu nemocnice ocenil aj Lengvarský. „Takto si predstavujem aj naše nemocnice do budúcnosti,“ podotkol. Počas brífingu priznal, že dlh, ktorý majú nemocnice na Slovensku, sa blíži k miliarde eur. "Investičné dlhy predpovedám ešte vyššie,“ uzavrel minister.

Ľubovnianska nemocnica pokračuje v investíciách a skvalitňovaní komfortu pre pacientov i zdravotníkov. Do konca roka chce dokončiť výstavbu viacpodlažného parkovacieho domu a gynekologického ambulantného traktu. V najbližších rokoch má v pláne rekonštrukciu oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny, ako i vybudovanie hospicu.

Fond malých projektov podporí 23 aktivít v pohraničí s Maďarskom

Európske zoskupenie územnej spolupráce Via Carpatia, ktorého spoluzakladateľom je Košický samosprávny kraj (KSK), tento rok schválilo 23 projektov v slovensko-maďarskom pohraničí s celkovou podporou 1,2 milióna eur. Finančný príspevok v rámci Programu Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko získali občianske združenia, mestá a obce, neziskové organizácie či regionálne rozvojové agentúry. Informoval o tom v piatok Úrad KSK.

Schválené cezhraničné projekty kladú dôraz na aktivity, ako je organizovanie cyklotúr, trhov, táborov či vzdelávacích programov. Ide aj o aktivity zamerané na tvorbu spoločných odborných programov v oblasti vzdelávania, kultúry, turizmu, ochrany prírody, vydávanie brožúr, vypracovanie stratégií a štúdií, organizovanie spoločných podujatí medzi obcami s cieľom vytvorenia spolupráce medzi mladými ľuďmi, tvorbu a realizáciu programov pre deti a turistov či organizovanie festivalov a súťaží.

Vzdelávacie programy a programy na podporu podnikania pre mladých ľudí sa budú realizovať na území maďarskej Sabolčsko-satmársko-berežskej župy a Košického kraja. „Vďaka podpore vzniknú napríklad spoločné cezhraničné dopravné programy pre deti materských škôl a školákov v obciach Bükkábrány a Jablonove nad Turňou. Rozvoj cezhraničného prírodného dedičstva vďaka obci Magyarnándor a obci Vinica posilní atraktivitu a turistický význam oboch oblastí,“ informovala hovorkyňa predsedu KSK Anna Terezková. Projekt obcí Ruská a Vámosújfalu zahŕňa spoločné kultúrne podujatia a workshopy. Vytvorenie tokajskej a gemerskej turistickej trasy podľa vzoru talianskych vínnych ciest s návštevami pamätihodností, kultúrnymi a športovými podujatiami pomôže aj ekonomickému rozvoju týchto dvoch regiónov. Finančné prostriedky získal napríklad aj projekt so zameraním na ochranu kultúrno-historického a ľudového dedičstva regiónov Novohrad a Heves.

V poradí tretia výzva v rámci programu bola určená pre východnú programovú oblasť, ktorá zahŕňa Košický a Banskobystrický kraj a maďarskú Boršodsko-abovsko-zemplínsku, Sabolčsko-satmársko-berežskú, Hevešskú a Novohradskú župu. Podľa riaditeľky EZÚS Via Carpatia Julianny Orbán Máté sa vyčerpali všetky určené finančné prostriedky.

„Teší ma, že aj v čase pandémie budú podporené ďalšie viac než dve desiatky aktivít, ktoré zvýšia atraktivitu regiónov na oboch stranách hranice, či už pôjde o projekty na území Košického kraja alebo v maďarskej prihraničnej oblasti,“ uviedol predseda KSK Rastislav Trnka.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 32. výzva, 6. hodnotiace kolo a 33. výzva, 3. hodnotiace kolo

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 20. 5. 2021 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom:

OPKZP-PO1-SC111-2017-32, zameranej na triedený zber komunálnych odpadov, mechanicko-biologickú úpravu zmesového komunálneho odpadu a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov v najmenej rozvinutých okresoch, v rámci 6. hodnotiaceho kola;

OPKZP-PO1-SC111-2017-33, zameranej na triedený zber komunálnych odpadov, mechanicko-biologickú úpravu zmesového komunálneho odpadu a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov v ostatných regiónoch, v rámci 3. hodnotiaceho kola

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

Informácia o zmene alokácie 16. výzvy

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia oznamuje žiadateľom, že s ohľadom na nízky dopyt žiadateľov v rámci tejto výzvy a potreby navýšenia alokácie v iných výzvach v oblasti odpadového hospodárstva, pristupuje k zníženiu indikatívnej výšky finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu o 6 mil. EUR.

Indikatívna výška finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu po úprave predstavuje 94 mil. EUR.

Viac informácií o danej výzve nájdete v sekcii Výzvy/Aktuálne výzvy.

Výzva na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia, vyhlasuje výzvu na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Kohézneho fondu ​v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia pre:

prioritnú os 1 Udržateľné využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry

investičnú prioritu 1.2 Investovanie do sektora vodného hospodárstva s cieľom splniť požiadavky environmentálneho acquis Únie a pokryť potreby, ktoré členské štáty špecifikovali v súvislosti s investíciami nad rámec uvedených požiadaviek

špecifický cieľ 1.2.1 Zlepšenie odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách nad 2 000 EO v zmysle záväzkov SR voči EÚ

špecifický cieľ 1.2.2 Zvýšenie spoľahlivosti úpravy vody odoberanej z veľkokapacitných zdrojov povrchových vôd v záujme zvýšenia bezpečnosti dodávky pitnej vody verejnými vodovodmi

Viac informácií nájdete v časti “Výzvy/Výzvy na odborných hodnotiteľov “.

Informácia o predĺžení termínu na vydanie rozhodnutí v rámci 1. hodnotiaceho kola výzvy č. 48

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako SO pre OP KŽP informuje žiadateľov o nenávratný finančný príspevok, ktorí podali žiadosti o NFP v rámci výzvy č. 48, že z dôvodu vysokej administratívnej náročnosti schvaľovacieho procesu predložených žiadostí o NFP, ako aj vzhľadom na mimoriadnu situáciu v SR súvisiacej so šíriacim sa ochorením COVID -19, dôjde k vydaniu rozhodnutia až po uplynutí 70 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia v zmysle Systému riadenia EŠIF.

Predĺženie termínu na vydanie rozhodnutí sa týka žiadostí o NFP prijatých v rámci 1. hodnotiaceho kola (do 29.03.2019). Predpokladaný termín na vydanie rozhodnutia je do 30.6.2021.

Vicepremiérka Remišová: Na záchranu kaštieľa Draškovičovcov v Čachticiach ide 800 000 €

Nový impulz pre legendárne Čachtice. Obec, ktorú preslávila najmä „krvavá grófka“ Alžbeta Bátoriová, má okrem známeho hradu aj ďalšie vzácne pamiatky. Vďaka grantom Európskeho hospodárskeho priestoru sa živým miestom histórie, kultúry a vzdelávania v obci stane Draškovičovský kaštieľ zo 17. storočia. 

„Vzácna pamiatka je v súčasnosti v havarijnom stave, a preto sme na jej obnovu vyčlenili 800 000 eur. Na záchrane a obnove kultúrneho dedičstva nám záleží. Je to bohatstvo, ktoré svojím významom presahuje obec, región či dokonca aj Slovensko. Naše regióny majú obrovský potenciál pre rozvoj turizmu najmä vďaka kultúrnemu a prírodnému bohatstvu, preto sú to oblasti, do ktorých budeme aj naďalej investovať,“ uviedla ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová, ktorej rezort prerozdeľuje podporu z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru.

Renesančný kaštieľ dal v roku 1668 postaviť chorvátsky bán Mikuláš Draškovič, ktorý sa oženil s vnučkou Alžbety Bátoriovej. Neskôr kaštieľ vlastnili rodiny Forgáčovcov a Čenkayovcov, potom pripadol štátu. Dnes je pobočkou Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Projekt Revitalizácia Draškovičovho kaštieľa v Čachticiach zrealizuje Trenčiansky samosprávny kraj v spolupráci s Trenčianskym múzeom v Trenčíne. Po rekonštrukcii sa kaštieľ, ktorý patrí medzi najstaršie objekty Čachtíc, stane opäť múzeom, ale tiež miestom turistických služieb a kultúrnych a vzdelávacích podujatí. Vynovená pamiatka ponúkne návštevníkom zaujímavé moderné výstavy o dejinách Čachtíc a okolia. Miesto na oddych a občerstvenie nájdu v kaviarni a k dispozícii im budú tiež služby turisticko-informačného centra.

Revitalizácia kaštieľa sa financuje z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP 2014 – 2021 a zo štátneho rozpočtu SR v rámci programu Kultúra. Projekt je jedným z 19-tich, ktoré získali podporu z výzvy CLT01 zameranej na podporu obnovy a revitalizácie kultúrneho dedičstva.

Podrobnosti o obnove Draškovičovského kaštieľa predstaví otváracia videokonferencia projektu v pondelok 10. mája 2021 od 10:00 hod.

Link na konferenciu:

https://zoom.us/webinar/register/WN_-hrcjCnHSL-hL1US1OSxMA

Informácie o programoch a projektoch financovaných z Grantov EHP a Nórska na Slovensku sú dostupné na:

http://www.eeagrants.sk/

Vicepremiérka Remišová: O podporu zo 459 miliónov € z Fondu na spravodlivú transformáciu sa uchádza už 349 projektov

O podporu z Fondu na spravodlivú transformáciu je obrovský záujem. Až 349 projektových zámerov sa prihlásilo do otvorenej nezáväznej výzvy, ktorú vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Cieľom je na hornej Nitre a v ďalších priemyselných regiónoch zmierniť dopady transformačných zmien, ktoré nastanú po uzatvorení prevádzok produkujúcich veľké množstvo emisií skleníkových plynov.

„Fakt, že už teraz máme prihlásených 349 projektových zámerov, je veľký úspech. Vďaka tomu môžeme včas identifikovať strategické projekty, ktoré hornej Nitre a ďalším priemyselným regiónom prinesú nové možnosti pre rozvoj miestnej ekonomiky, čistejšie životné prostredie, moderné služby a lepšie platené pracovné miesta. Záujem zo strany predkladateľov je jasným znamením, že regióny si uvedomujú výzvy, ktoré pred nimi stoja a chcú aktívne napomôcť zmenám. Vysoký počet predložených projektových zámerov je tiež dôkazom dobrej spolupráce a komunikácie medzi regiónmi a našim ministerstvom,“ vyhlásila ministerka investícií a regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

V novom programovom období dostane Slovensko z EÚ do nového Fondu na spravodlivú transformáciu 459 miliónov eur. Tieto financie budú určené na riešenie dôsledkov transformácie uhoľného regiónu hornej Nitry a ďalších znečistených území v košickom, banskobystrickom a bratislavskom kraji.

Najviac projektových zámerov – až 147 v celkovej výške 1,8 miliardy eur – bolo predložených pre región hornej Nitry, kde sa v roku 2023 skončí ťažba hnedého uhlia a jeho spaľovanie v elektrárni Nováky. Ďalej nasleduje košický kraj (92 projektov), banskobystrický kraj (62 projektov) a bratislavský kraj (48 projektov). Celková suma predložených projektov dosiahla výšku 6 miliárd eur. Cieľom výzvy je predbežne identifikovať potenciálne projekty, ktoré môžu byť podporené po spustení Fondu na spravodlivú transformáciu na prelome rokov 2022/2023.

„Výsledky prvého kola výzvy ukazujú, že investičné potreby regiónov ďaleko presahujú možnosti Fondu na spravodlivú transformáciu. Preto bude kľúčové nastaviť správne kritériá pre predbežný výber najkvalitnejších projektov. Regióny, ktoré si nesú vážne environmentálne záťaže z minulosti, potrebujú také riešenia, ktoré ľuďom prinesú pracovné miesta s pridanou hodnotou a lepší život v zdravej krajine,“ zdôraznila vicepremiérka Remišová.

Nezáväzná online výzva zostáva aj po uzavretí prvého hodnotiaceho kola stále otvorená. Žiadatelia, ktorí sa chcú ešte do tejto výzvy zapojiť, môžu svoje projektové zámery predložiť prostredníctvom online formulára. Pri jeho vypĺňaní treba postupovať podľa návodu, ktorý je uvedený v Príručke pre predkladateľa projektového zámeru. Žiadateľ predkladá online formulár výhradne elektronicky (prostredníctvom webového rozhrania) a bez akýchkoľvek príloh.

Online výzva je spolu s podpornou dokumentáciou zverejnená na stránke: www.mirri.gov.sk/sekcie/investicie/fond-spravodlivej-transformacie/zber-projektovych-zamerov/

 Čo je Fond na spravodlivú transformáciu: 

Európska únia sa zaviazala dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, a preto pristupuje k útlmu využívania fosílnych palív, vrátane zatvárania uhoľných baní. To má zásadné dopady na životy ľudí a miestnu ekonomiku, ktoré má zmierniť práve nový finančný nástroj – Fond na spravodlivú transformáciu. Slovensko bude môcť z fondu čerpať 459 miliónov eur.

Fond spolu s Plánom spravodlivej transformácie riadi Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoj na informatizácie SR. Podpora sa týka oblastí:

–         Tvorba pracovných miest a rekvalifikácia pre nové ekonomické sektory budúcnosti

–         Veda, výskum a inovácie

–         Obnoviteľné zdroje energie a čistá energia

–         Podpora malých a stredných podnikov pri tvorbe nových hospodárskych príležitostí

–         Sociálne veci a zdravotníctvo

–         Cestovný ruch

Vicepremiérka Remišová: Pandémia zvýraznila problém domáceho násilia, na pomoc obetiam dávame 3,33 milióna eur

Jedným z negatívnych prejavov koronakrízy je nárast domáceho násilia. Práve preto Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) prichádza s podporou z Nórskych grantov pre služby venované obetiam domáceho násilia. 

„Pandémia zasiahla celú spoločnosť a to nielen po zdravotnej stránke. Strach z nepoznanej situácie, strata ekonomických istôt a nutnosť zdržiavať sa veľkú časť dňa v domácnosti, sú rozhodujúce stresové faktory, ktorým čelia mnohí z nás. Jedným z negatívnych javov, ktoré koronakríza zvýraznila, je násilie, ku ktorému denno-denne dochádza v mnohých rodinách a ohrozuje najmä deti a ženy. Práve v tomto náročnom období prichádzame s podporou pre subjekty, ktoré poskytujú pomoc obetiam, pretože ochrana slabých, zraniteľných a ohrozených je našou prioritou,“ vyhlásila ministerka Veronika Remišová, ktorej rezort spravuje Nórske granty.

V dôsledku sprievodných javov pandémie vzrástlo podľa odhadov domáce násilie o 30 až 40 percent.

Cieľom novej otvorenej výzvy je podporiť intervenčné tímy, ktoré na lokálnej úrovni poskytujú služby pre obete domáceho a rodového násilia. Z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR je na výzvu vyčlenených 3,33 milióna eur. Ide v poradí už o druhú výzvu z programu Domáce a rodovo podmienené násilie vyhlásenú v programovom období 2014 – 2021.

O granty sa môžu uchádzať poskytovatelia sociálnych služieb, obce a kraje až do 16. septembra tohto roka. Na jeden projekt môžu požiadať o grant vo výške od 200-tisíc eur až do 600-tisíc eur.

Podporu môžu získať napríklad tieto aktivity: 

– prevádzka, údržba a drobné opravy existujúcich poradenských centier a bezpečných ženských domov

– lokálne vzdelávanie a kampane venované zvyšovaniu povedomia o domácom a rodovo podmienenom násilí

– spolupráca v oblasti domáceho a rodovo podmieneného násilia na lokálnej úrovni

– podpora zariadení a služieb pre deti, obete alebo svedkov násilia v bezpečných ženských domoch alebo poradenských centrách

– iné podporné aktivity potrebné na udržanie, rozšírenie a zlepšenie služieb pre obete domáceho a rodovo podmieneného násilia

Oznam!

Vážení žiadatelia o príspevok podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 329/2018 Z. z.“), vzor žiadosti o poskytnutie príspevku v zmysle § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 329/2018 Z. z. (ďalej len „žiadosť“), bude zverejnený na webovej stránke Environmentálneho fondu dňa 01.06.2021.

Príspevok podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 329/2018 Z. z. získa obec, ktorá spĺňa nižšie uvedené podmienky ustanovené v § 7 ods. 11 zákona č. 329/2018 Z. z.,

- obec zabezpečuje prostredníctvom zbernej nádoby vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácností,

- obec zabezpečuje zhodnotenie celého vyzbieraného objemu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácností v zariadení na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu,

- obci  nebola v uplynulých troch rokoch uložená sankcia za porušenie tohto zákona alebo osobitného predpisu / § 81 ods. 7 písm. b) a g) zákona č. 79/2015 Z. z. - o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 79/2015 Z. z.“) a ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z. /,

- obec doručila žiadosť do 30. júna príslušného kalendárneho roka.

Informácia pre žiadateľov o príspevok

Informácia pre žiadateľov o príspevok podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 329/2018 Z. z.“)!

Žiadosti o príspevok podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 329/2018 Z. z. (ďalej len „žiadosť“)  boli žiadatelia oprávnení podať do 31. marca 2021. V súčasnosti Environmentálny fond tieto žiadosti eviduje a vykonáva kontrolu ich formálnej správnosti a úplnosti.

Všetci žiadatelia o príspevok budú písomne oboznámení o vybavení ich žiadosti do 31. júla 2021.

V prípade kompletných žiadostí obcí, ktoré preukážu splnenie všetkých ustanovených podmienok, pristúpi Environmentálny fond k výpočtu výšky príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 329/2018 Z. z. (ďalej len „príspevok“) pre každú obec osobitne a vyplatí príspevok obciam najneskôr do 30. júna 2021.

Podpora kvalitných projektov je prioritou

Environmentálny fond nezastavil proces uvoľňovania financií. Obce, ktoré chcú z verejných prostriedkov realizovať projekty na zhotovenie čistiarní odpadových vôd alebo verejných kanalizácií a verejných vodovodov a práce ešte nezačali realizovať alebo tie, ktoré už s realizáciou začali a čakajú na súhlas k použitiu schválenej podpory môže potešiť správa, že Envirofond má eminentný záujem podporovať kvalitné projekty, projekty veľkých vôd nevynímajúc. Aj napriek vytýkaným nedostatkom v rámci vnútorného auditu zo strany Envirorezortu v prípade žiadosti o podporu na podporné programové aktivity pre rok 2020, fond naďalej pracuje na riešeniach, ktoré by pomohli obciam dokončiť výstavbu diel a zaplatiť peniaze zhotoviteľom. 

Environmentálny fond, ktorý od decembra 2020 vedie Ľubomír Vačok, aj naďalej pokračuje v dôslednom výkone finančnej kontroly a aplikuje proaktívny prístup v komunikácii s obcami, ktoré v rámci Výzvy č. B-1/2020 podali žiadosti o podporu ich projektov. Vedenie fondu v rámci zintenzívnenia komunikácie pristúpilo k osobným stretnutiam s predstaviteľmi jednotlivých obcí, ktorí prijali pozvanie.  „V týchto dňoch diskutujeme so starostami obcí s cieľom objasnenia stavu, v akom sa daná obec nachádza, zadefinovania postupnosti krokov z našej strany a zároveň maximálnej snahy ako vyjsť v ústrety obciam, s podmienkou dodržania platnej a účinnej legislatívy SR,“ zdôraznil riaditeľ Environmentálneho fondu, Ľubomír Vačok.

V prípade 26 obcí zapojených do spomínanej výzvy, fond aplikuje individuálny prístup ku každej obci, nakoľko niektoré z nedostatkov sa javia ako menej závažné, iné ako kritické. Fond, ktorý v kontrolných mechanizmoch pokračuje bez akéhokoľvek zdržania má za cieľ jediné. Zanalyzovať rozsah nedostatkov a na ich základe čo najrýchlejšie rozhodnúť, či je možné uvoľniť peniaze.

Dodnes boli z finančných prostriedkov fondu už kompletne zrealizované projekty u 3 obcí. Kladné stanovisko k použitiu poskytnutej podpory dostalo 8 obcí. A 14 obcí, ktoré fondu k dnešnému dňu nepredložili žiadne faktúry na preplatenie, s prácami ešte ani nezačalo. Uvedené jasne poukazuje na snahu Envirofondu, ktorý spracováva každoročne zvyšujúce sa množstvo žiadostí o poskytnutie podpory, podieľať sa na skvalitňovaní a uzdravovaní životného prostredia prostredníctvom finančnej pomoci za dodržania právoplatných zákonných podmienok. „K dnešnému dňu fond otvoril finančnú kontrolu v 5 obciach a ďalších 14 obcí sme požiadali o súčinnosť pri poskytnutí dokladov ešte predtým, ako nám budú predkladať faktúry za dielo,“ vysvetlil Vačok.

Envirofond pre objektívnosť vyhodnotenia procesov z minulosti, žiada v rámci svojich kontrolných mechanizmov od obcí súčinnosť pri poskytnutí ďalších dokladov súvisiacich s poskytnutou podporu a zároveň vyzýva obce k spoločnej konštruktívnej komunikácii, nakoľko si je vedomý ich aktuálne nevýhodnej situácie a zároveň zdôrazňuje, že rýchlosť uvoľnenia financií je závislá aj na kvalite projektov, ktoré sa líšia časom, v ktorom boli projekty pripravované a tiež špecifikáciou druhu diela. Snahou fondu je uľahčiť a zefektívniť celý proces situácie, v ktorej sa obce ocitli. Zároveň ako poskytovateľ verejných financií, je v zmysle platnej legislatívy povinný postupovať pri poskytovaní podpory z verejných financií v súlade so zásadou hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti. „Zdôrazňujem, že naše kroky koordinujeme v rámci Envirorezortu aj v spolupráci s iným rezortom a k zdedenému problému pristupujeme zodpovedne, transparentne a bez zbytočnej byrokracie,“ doplnil riaditeľ, Vačok.

Informácia o vydaní Jednotnej príručky k procesu a kontrole VO

Riadiaci orgán programu spolupráce Interreg V-A SK-CZ zverejňuje Jednotnú príručku pre žiadateľov/prijímateľov k procesu a kontrole verejného obstarávania/obstarávania, upravujúcu kontrolu VO a obstarávania v záujme zavedenia jednotných pravidiel a bezvýhradného zosúladenia pravidiel určených pre žiadateľov/prijímateľov s pravidlami určenými Systémom riadenia EŠIF a metodickými pokynmi a vzormi CKO za oblasť VO a obstarávania.

Príručka bola vydaná Centrálnym koordinačným orgánom dňa 13.5.2021 a nadobúda účinnosť dňa 15. 6. 2021, a je zverejnená aj na webovom sídle: https://www.partnerskadohoda.gov.sk/zakladne-dokumenty/a v časti Dokumenty.

Jednotná príručka k procesu a kontrole VO

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 61. výzva, 3. hodnotiace kolo

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako SO pre OP KŽP, dňa 18.05.2021 zverejnila zoznam schválených ŽoNFP a zoznam odborných hodnotiteľov v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO4-SC411-2019-61 zameranej na výstavbu zariadení na využitie vybraných druhov OZE, v rámci 3. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SR ZVEREJNILO FAQ pre žiadateľov k odstráneniu nedostatkov v ŽoNFP prostredníctvom doplnenia ŽoNFP a Inštrukciu k možnosti sledovania posunu ŽoFNP v ITMS2014+

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra zverejnilo dňa 18.05.2021 dokumenty s názvom FAQ pre žiadateľov k odstráneniu nedostatkov v ŽoNFP prostredníctvom doplnenia ŽoNFP a Inštrukcia k možnosti sledovania posunu ŽoFNP v ITMS2014+. 

Cieľom FAQ je na jednom mieste v prehľadnej forme uviesť inštrukcie k:

• spôsobu predkladania doplnených údajov k ŽoNFP na základe výzvy na doplnenie ŽoNFP a
• dodržaniu lehoty na doplnenie ŽoNFP.

Cieľom inštrukcie je upozorniť žiadateľov na :

• možnosti nastavenia sledovania posunu ŽoNFP v ITMS2014+ napr. aj formou nastavenia zasielania automatického upozornenia na posun stavu ŽoNFP v ITMS2014+ prostredníctvom e-mailu.

Úplné znenie dokumentov nájdete TU.

70,5 milióna € z eurofondov pôjde na 30 nových električiek pre Bratislavu

Dobrá správa pre hlavné mesto. Vďaka výraznej pomoci z eurofondov môže Bratislava pokračovať v skvalitňovaní mestskej hromadnej dopravy. Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová odsúhlasila vyzvanie na nákup 30 nových moderných električiek.

„Ak chceme zvýšiť atraktivitu verejnej dopravy a zlepšiť životné prostredie v mestách, musíme investovať do obnovy vozidlového parku. Vďaka eurofondom bude môcť hlavné mesto nakúpiť nové veľkokapacitné a nízkopodlažné električky, ktoré prinesú pre pasažierov vyšší komfort,“ povedala ministerka investícií Remišová, ktorej rezort plní úlohu koordinátora eurofondov. Električková doprava predstavuje nosný systém hromadnej dopravy v Bratislave. Dodnes však v hlavnom meste na niektorých linkách jazdia aj vyše 20-ročné električky, ktoré neposkytujú požadovanú úroveň cestovania.

Vyhlasovateľom vyzvania v objeme takmer 70,5 milióna eur z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra bude Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Oprávnený žiadateľ Dopravný podnik Bratislava, a.s. použije eurofondy na dva národné projekty „Obnova vozového parku električiek v Bratislave – 3. etapa“ a „Električky pre Bratislavu“ a nadviaže tak na doterajšiu modernizáciu mestskej hromadnej dopravy v hlavnom meste.

Nové veľkokapacitné a nízkopodlažné električky umožnia  pohodlný bezbariérový výstup a nástup pre cestujúcich so zhoršenou pohyblivosťou, ale aj deťom či s kočíkom. Kvalitnejšiu a bezpečnejšiu dopravu zaistí moderný tarifný a informačný systém, ktorého súčasťou budú tiež palubný počítač či automatické počítanie cestujúcich, chýbať nebude ani wifi sieť. Výmenou električiek sa popri komforte zvýši plynulosť a rýchlosť cestovania. Obnova vozidlového parku prinesie zníženie vibrácii a hluku, čo skvalitní život v okolí električkových tratí.
 
 
 „Komfort a spoľahlivosť verejnej dopravy sú pre udržateľnú mobilitu v mestách kľúčové. Investície z eurofondov do tejto oblasti budú pokračovať. Podporujeme riešenia, ktoré ľuďom prinesú kvalitnejší život v zdravšom prostredí,“ dodala vicepremiérka Remišová. 

Odhaduje sa, že denne do Bratislavy dochádza až 200 000 ľudí a teda v bežný pracovný deň sa v meste zdržiava okolo 650 000 ľudí. Veľká časť využíva práve služby mestskej hromadnej dopravy.  Deväť liniek električiek v Bratislave v súčasnosti jazdí po koľajovej sieti dlhej takmer 43 kilometrov.

Základné umelecké školy z celého Slovenska môžu naďalej získať podporu na udržanie pracovných miest

Národný projekt s názvom „Podpora udržania zamestnanosti v základných umeleckých školách v čase vyhlásenej krízovej situácie“ bol spustený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR dňa 1. marca 2021.

Rezort práce a rezort školstva si uvedomujú dôležitosť podpory v súvislosti s pandémiou koronavírusu, a preto je pomoc určená nielen pre základné umelecké školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, ale aj cirkevné a súkromné základné umelecké školy. Základné umelecké školy tak majú k dispozícii efektívny nástroj podpory na udržanie pracovných miest, ktorým sa významne prispieva k zmierneniu ekonomických dopadov na zamestnanosť aj v oblasti umeleckého školstva. „Podporia sa tým na jednej strane voľnočasové aktivity mládeže ako kľúčové činnosti pre ich osobnostný, mentálny aj profesijný rozvoj. Zároveň na druhej strane by sa mali podporiť pracovníci v kultúre a umelci,“ priblížil minister školstva Branislav Gröhling.

Z celkového množstva 232 podaných žiadostí v žiadanej sume viac než 13,2 milióna eur bolo do dnešného dňa podporených až 158 základných umeleckých škôl (ZUŠ) z celého Slovenska vo výške takmer  8,6 milióna eur.  Vďaka tomuto projektu sa doposiaľ pomohlo už viac než 3 300 pedagogickým i nepedagogickým zamestnancom ZUŠ.

Základné umelecké školy vo všetkých krajoch Slovenska môžu naďalej požiadať o príspevok na udržanie pracovných miest do 30. júna 2021 za oprávnené obdobie pomoci od 13. marca 2020 do 30. júna 2020. Za účelom zníženia administratívnej záťaže škôl sa žiadosti o poskytnutie finančného príspevku predkladajú elektronicky výlučne prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk, konkrétne na: https://www.slovensko.sk/sk/detail-sluzby?externalCode=ks_339641

Príspevky bude následne poskytovať Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom úradov práce. Prostriedky sú vyplácané jednorazovo, a to najneskôr do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti o poskytnutie finančného príspevku.

Oznámenie o možnosti predkladať žiadosti o poskytnutie finančného príspevku, Manuál k vyplneniu žiadosti a všetky dôležité informácie pre ZUŠ, v rámci projektu Prvá pomoc, sú zverejnené aj na portáli www.pomahameludom.sk.

Projekt s alokáciou 24,6 mil. eur je spolufinancovaný z prioritnej osi 3 Zamestnanosť operačného programu Ľudské zdroje v gescii rezortu práce. Ministerstvo školstva naň poskytuje finančné prostriedky a metodickú podporu.

B.Gröhling: Začíname digitálny skok, tento rok pôjde na digitalizáciu 40 mil.eur

Do digitálnych technológií pre učiteľov a žiakov investuje ministerstvo školstva tento rok 40 miliónov eur. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) to označil za začiatok "digitálneho skoku" v školstve. Prvé zariadenia majú prísť do škôl už v septembri. Stav digitalizácie má ukázať audit, školy budú postupne dostávať dotazníky. Minister o tom informoval na utorkovej tlačovej konferencii. Ohlásil tiež vznik pozície školského koordinátora digitálnych technológií.

"Budeme investovať 40 miliónov eur do digitálnych technológií pre učiteľov a žiakov, a tým začneme digitálny skok," vyhlásil Gröhling s tým, že realizovať sa má v troch vlnách. Pri digitalizácii sa ráta aj so 180 miliónmi eur z fondu obnovy, ktoré sa však budú dať čerpať až ku koncu roka, respektíve na začiatku budúceho roka.

Prípravu na digitalizáciu má zabezpečiť digitálny audit. Ministerstvo bude dotazníky spracovávať, objednávanie techniky má prebiehať striktne na základe požiadaviek školy. Odsúhlasovať ho bude riaditeľ školy. O počítačové študovne budú školy žiadať samostatne. Majú byť určené aj vzdelávanie po škole či počas prípadného dištančného vzdelávania.

Ako priblížil minister, 20 miliónov eur získali z projektu REACT-EU. Smerovať budú na základné školy, kde by chceli nakúpiť približne 16.000 zariadení pre učiteľov a 17.000 pre žiakov. Vybaviť sa majú tiež približne 265 počítačových študovní. V prvej vlne budú mať prioritu žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia či v hmotnej núdzi. Zabezpečiť sa má tiež 150 až 200 školských koordinátorov digitálnych technológií.
  
Ďalšia polovica prostriedkov má podľa Gröhlinga pochádzať z usporených eurofondov. Investovať sa má do 17.000 zariadení prioritne pre učiteľov, no 3000 pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia či v hmotnej núdzi. Do stredných škôl má pribudnúť asi 14.000 zariadení. Zaplatiť by sa mohlo vybavenie pre 590 počítačových študovní na školách, 150 by ich mohlo vzniknúť na internátoch. Zaplatiť by mali tiež 150 až 200 digitálnych koordinátorov.

Školský koordinátor digitálnych technológií má učiteľov a žiakov pripravovať na prácu s digitálnymi technológiami, pomáhať im s digitálnym obsahom. Ide o novú pracovnú pozíciu, do schválenia novely bude zamestnaný cez katalóg pracovných činností.  "Nebude robiť káble alebo vybavenie, ale pozícia bude zameraná na vzdelávanie a prinášanie všetkých nových metód do učebného procesu," načrtol minister.  

Martin a Vrútky spája takmer trojkilometrová cyklotrasa

"Obojsmerná cyklotrasa v dlžke 2,79 kilometra spĺňa najmodernejšie štandardy čo sa týka povrchu, označenia i osvetlenia. Povrchovo je upravená asfaltobetónom a pozdĺž trasy je umiestnených päť cyklistických odpočívadiel s drobným mobiliárom," uviedla Kalmanová.

Doplnila, že cyklotrasa uľahčí spojenie medzi turčianskymi mestami a v budúcnosti plynule nadviaže na cykloprepojenie Žilina – Vrútky – Martin. "Je pre nás záväzkom prispievať k zlepšovaniu kvality života obyvateľov nášho mesta. Preto nepochybujem, že cyklotrasa je dobrou investíciou. Ako lekára ma obzvlášť teší, že Martinčania športujú a trávia svoj čas aktívne. Tento mesiac je dôkazom, že šport v Martine vždy podporíme – v pondelok sme otvorili Atletický areál pre verejnosť, dnešný deň patrí cyklistike a už o pár dní nás čaká aj otvorenie tréningovej hokejovej haly," povedal primátor Martina Ján Danko.

Výstavba cyklotrasy stála 1,8 milióna eur a jej martinskú časť realizovala spoločnosť Doprastav, a. s. Na jej financovaní sa podieľal Integrovaný regionálny operačný program

Inštruktážne video pre žiadateľov k elektronickému podpisovaniu a odosielaniu žiadostí o NFP priamo v ITMS2014+ (prostredníctvom integrácie IMTS2014+ s Ústredným portálom verejnej správy)

Inštruktážne video pre žiadateľov k elektronickému podpisovaniu a odosielaniu žiadostí o NFP priamo v ITMS2014+ (prostredníctvom integrácie IMTS2014+ s Ústredným portálom verejnej správy)

MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SR ZVEREJNILO FAQ pre žiadateľov k odstráneniu nedostatkov v ŽoNFP prostredníctvom doplnenia ŽoNFP a Inštrukciu k možnosti sledovania posunu ŽoFNP v ITMS2014+

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra zverejnilo dňa 18.05.2021 dokumenty s názvom FAQ pre žiadateľov k odstráneniu nedostatkov v ŽoNFP prostredníctvom doplnenia ŽoNFP a Inštrukcia k možnosti sledovania posunu ŽoFNP v ITMS2014+. 

Cieľom FAQ je na jednom mieste v prehľadnej forme uviesť inštrukcie k:

• spôsobu predkladania doplnených údajov k ŽoNFP na základe výzvy na doplnenie ŽoNFP a
• dodržaniu lehoty na doplnenie ŽoNFP.

Cieľom inštrukcie je upozorniť žiadateľov na :

• možnosti nastavenia sledovania posunu ŽoNFP v ITMS2014+ napr. aj formou nastavenia zasielania automatického upozornenia na posun stavu ŽoNFP v ITMS2014+ prostredníctvom e-mailu.

Úplné znenie dokumentov nájdete TU.

Bratislava zrevitalizuje okolie pamätníka obetiam extrémizmu na Tyršovom nábreží

Mesto Bratislava zrevitalizuje okolie pamätníka obetiam extrémizmu na Tyršovom nábreží v Petržalke. Pamätníku, ktorý pripomína aj vraždu študenta Daniela Tupého, chce samospráva vrátiť pietny charakter a vytvoriť dôstojný priestor. Vyhlásila preto súťaž na stavebné práce za predpokladaných celkovo 444.133 eura bez DPH, v rámci ktorých sa má napríklad vysadiť nová zeleň, vybudovať verejné osvetlenie či závlahový systém. Vyplýva to z oznámenia zverejnenom vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie.

Magistrát spolu s mestským Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) ešte minulý rok v novembri, deň pred 15. výročím vraždy Tupého, predstavilo projekt revitalizácie pamätníka. Samospráva avizovala, že chce v jeho okolí spevnené plochy nahradiť zelenými plochami. Namiesto nepriepustných povrchov majú pribudnúť veľké plochy trávnika, nové stromy, pešie ťahy, osvetlenie a mobiliár.

"Vďaka terénnym úpravám a novým chodníkom, ktoré sa zámerne križujú, dostane centrálne umiestnený pamätník svoju dominantnú pozíciu," informuje MIB, ktorý spolu s mestom tento projekt zahrnul do programu obnovy bratislavských verejných priestorov s názvom Živé miesta.

V rámci súťaže môžu záujemcovia predkladať svoje ponuky mestu do 1. júna, v ten deň ich chce mesto aj otvárať. Magistrát v súťažných podkladoch avizuje, že revitalizáciu bude financovať z vlastného rozpočtu. Zároveň sa bude uchádzať o refundáciu z fondov Európskej únie, konkrétne z projektu REACT-EU. Ten sa bude čerpať prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu, konkrétne z výzvy zameranej na zelenú infraštruktúru.

Pracovné príležitosti pre nezamestnaných

Krátky popis:  Cieľ projektu: Poskytnutím pracovných príležitostí zacielených na uchádzačov o zamestnanie zvýšiť ich pracovné návyky a umocniť ich uplatniteľnosť na trhu práce, čím sa zlepší kvalita života nezamestnaných, vrátane ohrozených osôb v najmenej rozvinutom okrese.
V rámci projektu bolo podporených 6 pracovných pozícií s dĺžkou podpory 19 mesiacov. Realizácia hlavných aktivít projektu prebiehala v súlade so schválenou ŽoNFP. Prijímateľ obsadil všetkých 6 plánovaných pracovných miest. Všetkým osobám z cieľovej skupiny bol umožnený rovnaký prístup k pracovnej príležitosti bez diskriminácie. Prijímateľ obsadil 3 pracovné miesta ženami a zároveň 3 pracovné pozície sú obsadené mužmi. K prijatým zamestnancom z cieľovej skupiny boli pridelení štyria mentori, ktorí zabezpečili rýchlejšie zapracovanie zamestnancov do pracovného procesu. Realizácia projektu napomohla k ekonomickému rastu a rozvoju spoločnosti. Výsledkom je, že spoločnosť je schopná naďalej vytvárať nové pracovné miesta pre nezamestnané osoby aj po ukončení projektu. Spoločnosť prostredníctvom projektu podporila znevýhodnené skupiny evidované na úrade práce. Zamestnanci získali nezameniteľné skúsenosti a zručnosti a tým strategickú výhodu na trhu práce. Aj v prípade odchodu zamestnanca z firmy, je znásobená pravdepodobnosť jeho zotrvania na trhu práce bez potreby opätovnej evidencie na úrade práce. Projekt poskytol zamestnancom potrebnú prax v danom odbore, čo je nevyhnutnou súčasťou uplatnenia sa na trhu práce. Projekt prispel k napĺňaniu cieľov Operačného programu najmä v prioritnej osi 3. Zároveň prispel k napĺňaniu akčného plánu najmenej rozvinutých okresov. S pracovným výkonom prijatých zamestnancov bol prijímateľ spokojný. Vytvorený pracovný kolektív bol a je veľkým prínosom pre spoločnosť. Realizáciou projektu sa zvýšila konkurencieschopnosť spoločnosti. Spoločnosť dosiahla stabilné miesto na trhu. Zamestnanci nadobudli nové pracovné zručnosti, ktoré môžu naďalej rozvíjať. Realizácia projektu podporila celkový rast spoločnosti a bola veľkým prínosom pre našu spoločnosť. Pracovné činnosti prijatých zamestnancov boli riadne vykonávané počas celej realizácie projektu. Z dôvodu efektívneho vyčerpania poskytnutých finančných prostriedkov došlo k predĺženiu realizácie aktivít projektu o 4 mesiace. Jediné identifikované riziko počas realizácie projektu, ktoré zaznamenal prijímateľ bolo vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou COVID-19. Naša činnosť nebola výrazným spôsobom obmedzená.

Prijímateľ:  Ing. Andrej Hlinka – SPOMAT, Stará Ľubovňa, Letná 28, 06401
Celkové oprávnené náklady projektu:  112 640,26 EUR
Z toho zdroj EÚ a štátneho rozpočtu:   95 744,22 EUR zdroje EÚ, 16 896,04 EUR zdroj zo ŠR
Vlastné zdroje:  0 EUR
Operačný program:  Ľudské zdroje
Doba realizácie projektu: 14.10.2019 – 31.12.2020  

Slovensko ešte nesplnilo všetky podmienky EÚ k eurofondom 2021 - 2027

Legislatíva Európskej únie (EÚ) pre politiku súdržnosti na programové obdobie 2021 – 2027 (eurofondy) definuje podmienky. Slovensko ich zatiaľ nesplnilo všetky. Splnenie základných podmienok pritom vplýva nielen na predvídateľnosť a kvalitu investícií a pravidiel v SR, ale aj na hotovostný tok finančných zdrojov z rozpočtu EÚ do štátneho rozpočtu SR. Vyplýva to z materiálu Informácia o postupe plnenia základných podmienok pre implementáciu politiky súdržnosti EÚ po roku 2020 v podmienkach SR z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, ktorý v stredu schválila vláda.

Existujú dva typy podmienok – tematické a horizontálne. Legislatíva hovorí, že ak pre jednotlivé fondy nebude splnená tematická základná podmienka najneskôr v čase schválenia operačného programu (po novom bude mať Slovensko iba jeden, pozn. TASR), Európska komisia (EK) nebude uhrádzať výdavky deklarované členským štátom EÚ v súvislosti s podporou príslušného cieľa. Ak sa nesplní niektorá z horizontálnych podmienok, EK neuhradí žiadne výdavky súvisiace s implementáciou všetkých fondov EÚ, ktoré spadajú pod návrh všeobecného nariadenia EÚ.

Celkovo je treba splniť 20 základných podmienok – štyri horizontálne a 16 tematických. MIRRI na základe deklarácií rezortov, ktoré majú konkrétne podmienky na starosti, tvrdí, že horizontálne podmienky už splnené sú. Slovensku ostáva ešte splniť sedem základných tematických podmienok.

Prvou zo zatiaľ nesplnených podmienok je dobrá správa stratégie pre inteligentnú špecializáciu na národnej alebo regionálnej úrovni. Nedostatky sú aj v podmienkach, ktoré sa týkajú účinného rámca na riadenie rizika katastrof, aktualizovaného plánovania odpadového hospodárstva, prioritného akčného rámca potrebných ochranných opatrení, ktorého súčasťou je aj spolufinancovanie zo strany EÚ či komplexného plánovania dopravy na primeranej úrovni. Zatiaľ je tiež nesplnená podmienka strategického politického rámca pre systém vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých stupňoch a strategického politického rámca pre zdravie a dlhodobú starostlivosť.

MIRRI vyzvalo dotknuté rezorty, aby zintenzívnili proces napĺňania nesplnených kritérií podmienok. "Rovnako je potrebné, aby aj v prípade základných podmienok, pri ktorých bolo na úrovni SR už deklarované ich splnenie, príslušní gestori intenzívne komunikovali s EK, a to s cieľom uistiť sa o správnosti vyhodnotenia splnenia jednotlivých kritérií základných podmienok," dodal rezort. Splnenie všetkých základných podmienok aj kritérií musí potvrdiť EK.

Pre zintenzívnenie procesu plnenia podmienok avizuje MIRRI posilnenie spolupráce a komunikácie medzi rezortmi a MIRRI

Rezort školstva pošle vedcom ďalších 16,2 milióna eur. Podporené projekty spája boj proti pandémii

Aj na Slovensku máme vedcov a vedecké tímy medzinárodného významu schopné pomôcť v boji s ochorením COVID-19. Presvedčili sme sa o tom už v prvej vlne pandémie – po verejnej výzve Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV, výzva PP-COVID 2020) bolo schválených 24 projektov s celkovou podporou vo výške 8,2 milióna eur. Na základe trvajúceho celospoločenského dopytu riešiť mimoriadnu situáciu boli následne vytvorené podmienky pre financovanie projektov s touto problematikou aj z eurofondov.

Výskumná agentúra (VA) už v minulom roku zaznamenala veľký záujem slovenskej vedeckej komunity zapojiť sa do podobných projektov. Po vyhlásení dvoch výziev k problematike COVID-19 v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra prevýšil objem predložených žiadostí vyčlenenú finančnú alokáciu 100 miliónov eur na obe výzvy o viac ako 67 miliónov eur.

Momentálne je deväť projektov Výzvy na podporu účasti slovenských výskumných inštitúcií v medzinárodných výskumných projektoch zameraných na boj proti pandémii vyvolanej ochorením COVID-19 s kódom OPII-VA/DP/2020/9.2-01 na štartovacej čiare implementácie. Výskum smerujúci k efektívnym riešeniam pre ďalšie vlny koronavírusu vyžiadaný samotnou spoločnosťou tak začína. Výskumná agentúra sa bude snažiť, aby zrýchlením a zefektívnením procesov finančného riadenia prispela k úspešnej implementácii všetkých projektov.

Aký prínos v boji proti pandémii vyvolanej ochorením COVID-19 ponúkajú podporené projekty? Tu je stručný prehľad:

-vybudovanie Centra textilnej inteligencie, vývoj antimikrobiálneho zariadenia na úpravu vzduchu aktívne likvidujúceho vírusy a ostatné mikróby v nasávanom vzduchu a výskum a overenie nových materiálov pre tzv. čisté izby

- priemyselný výskum s cieľom identifikovať účinnú látku s antivírusovým účinkom s nadväznosťou na produktový rad Fytofontana

-identifikácia genetických biomarkerov pre klasifikáciu človeka podľa jeho genotypu do skupiny s menej alebo viac rizikovým priebehom ochorenia

- izolácia vírusov SARS-CoV-2, charakterizácia ich genómu, analýza a pomnoženie s cieľom ich sprístupnenia prostredníctvom depozitára EVA GLOBAL

- vytvorenie návrhu prototypu monitorovacieho systému pre identifikáciu sociálnej interakcie ľudí a možného šírenia COVID-19 so spätnou možnosťou dohľadania sociálnej interakcie ľudí

- riešenie s využitím magnetických nanočastíc; príprava, vývoj a ladenie vlastností magnetických nanočastíc pre efektívnejšiu izoláciu vírusovej RNA z balastu komplexnej klinickej vzorky

- vytvorenie (univerzálneho) systému skorej a rýchlej detekcie, identifikácie a diagnostiky nových infekčných ochorení s pandemickým potenciálom

- získanie nových poznatkov v oblasti identifikácie a implementácie inovovaných technologických opatrení v doprave pre dosiahnutie bezpečnej mobility s podporou automatizácie a IKT

- získanie poznatkov prostredníctvom výskumu a vývoja závažných civilizačných ochorení a rozvoja klinicky aplikovateľných inovatívnych postupov pre pacientov trpiacich kombináciou týchto ochorení.

Bližšie informácie o projektoch sú verejne dostupné na webovom portáli ITMS2014+:

https://www.itms2014.sk/prehlad-projektov/projekty?ff=qszkiamYkVznq6GEK8rQOrckBEwWj2eNxieI (do políčka „výzva“ zadajte kód OPII-VA/DP/2020/9.2-01).

Druhá výzva zameraná na COVID-19 (kód OPII-VA/DP/2020/9.4-01) má už zazmluvnených 16 projektov z I. kola, žiadosti podané v II. kole sú v procese odborného hodnotenia.

Ďalšie informácie sú k dispozícii na webových sídlach www.opii.gov.sk (www.opvai.sk) a www.vyskumnaagentura.sk.

Konferencia SK 8: Úloha samosprávnych krajov pri čerpaní eurofondov 2020+

egionálna online konferencia na tému eurofonodov, výsledkov a skúseností s politikou súdržnosti EÚ v súčasnom programovom období sa uskutoční 20. mája 2021 o 10:00, pričom ide o ďalšiu zo série konferencií samosprávnych krajov.
V rámci programu konferencie budú predstavené výsledky exkluzívneho prieskumu verejnej mienky na tému politiku súdržnosti na Slovensku. Do konferencie prispejú svojimi postrehmi predsedovia samosprávnych krajov, zástupca Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Európskeho výboru regiónov, ako aj odborníci z radov miestnych a regionálnych samospráv na Slovensku.  


Pozvanie do diskusie prijali nasledovní hostia: 

• Petr Blížkovský, generálny tajomník Európskeho výboru regiónov  
• József Berényi, podpredseda Trnavského samosprávneho kraja a člen Európskeho výboru regiónov
• Matúš Drotár,  riaditeľ odboru tvorby a riadenia operačného programu Slovensko, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
• Zuzana Špačeková, odborná expertka pre zahraničnú spoluprácu Združenia miest a obcí Slovenska
  Moderátor diskusie: Marián Koreň, Euractiv Slovensko
  Konferenciu bude možné sledovať online prostredníctvom platformy Webex alebo na Facebooku  Združenia SK 8. Do diskusie sa môžete zapojiť zaslaním otázky prostredníctvom aplikácie Sli.do zadaním kódu „#SK8“.
  Konferencia je realizovaná v rámci projektu s finančnou podporou Európskej komisie v spolupráci s portálom Euractiv Slovensko, regionálnymi novinami MY a Technickou univerzitou Košice.  
   
  Program konferencie:

10:00 – 10:20   Privítanie hostí a príhovory predsedov samosprávnych krajov
10:20 – 11:00   Diskusia hostí na tému regionálneho rozvoja a politiky súdržnosti na Slovensku a v Európe
11:00 – 11:30   Prezentácia výsledkov prieskumu verejnej mienky o vnímaní kohéznej politiky a úlohe samosprávnych krajov, reakcia hostí na výsledky prieskumu
11:30 – 11:40   Otázky verejnosti do diskusie a odpovede hostí
11:40 – 11:45   Záverečné slovo moderátora

Spúšťame registráciu do 8. ročníka kampane Do práce na bicykli

Ministerstvo dopravy a výstavby SR pripravuje ôsmy ročník celonárodnej kampane Do práce na bicykli 2021. Tento rok sa presunie z tradičného mesiaca máj na jún z dôvodu stálejšieho počasia. 

Registráciu samospráv spúšťame 1. apríla, registrovať sa budú môcť do až do 21. mája 2021. Registrácia súťažných družstiev bude otvorená až do 7. júna 2021. Súťažiaci si potom budú počas celého mesiaca jún zaznamenávať počty najazdených kilometrov na bicykli, chôdzou alebo verejnou osobnou dopravou.

Napriek protipandemickým opatreniam a značnému počtu zamestnancov, ktorí pracujú z domu, pretrváva aj naďalej veľký záujem o zdravý pohyb na dvoch kolesách. Ministerstvo dopravy  a výstavby SR chce preto kampaňou spropagovať výhody cyklodopravy v mestách a obciach.

„Budúcnosť dopravy v našich mestách a obciach vidím jednoznačne v  nemotorovej a verejnej osobnej doprave, inak sa nám nepodarí znížiť enormné množstvo áut na našich cestách. Dobrou správou je, že občania aj samosprávy majú záujem o rozvoj cyklodopravy. V  tomto období pokračujú intenzívne rokovania o konečnej podobe využitia európskych zdrojov v Pláne obnovy a odolnosti, ktorý vďaka iniciatíve širokej cyklistickej verejnosti obsahuje aj podporu budovania kvalitnej a  bezpečnej mestskej cyklistickej infraštruktúry vo väzbe na verejnú osobnú, predovšetkým železničnú dopravu,“ uviedol minister dopravy a výstavby Andrej Doležal.

Elektronický rezervačný a evidenčný systém prinesie aj v tomto roku výhodnú možnosť pre zúčastnené samosprávy, ktoré môžu získať údaje o najčastejšie používaných trasách svojich obyvateľov pri ich doprave za prácou. Tie neskôr môžu využiť pri plánovaní výstavby bezpečnej cyklistickej infraštruktúry. Cyklisti môžu zároveň operatívne využívať mobilné telefóny na nahlasovanie nedostatkov na cyklistickej infraštruktúre, o ktorých budú organizátori informovať správcov miestnych komunikácií.

Krajiny V4 sa dohodli na spoločnej podpore turizmu

Štátni tajomníci zodpovední za oblasť cestovného ruchu v krajinách V4 s účasťou štátnej tajomníčky Ministerstva dopravy a výstavby SR Kataríny Brunckovej a generálneho riaditeľa agentúry SLOVAKIA TRAVEL Václava Miku sa dohodli na spoločnej podpore cestovného ruchu. Štáty V4 budú cestovný ruch v zahraničí spoločne propagovať pod značkou ,,Discover Central Europe”.

„Dohoda o spoločnom postupe V4 je skvelým signálom pre celý náš región, ktorý má v oblasti rozvoja cestovného ruchu obrovský potenciál. Mám úprimnú radosť z toho, že v časoch krízy dokážeme nielen skvalitniť susedské vzťahy, ale aj spoločne podnikať kroky, ktoré na konci dňa pomôžu nám všetkým,“ povedala Katarína Bruncková, štátna tajomníčka Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Propagácia regiónu V4 bude v roku 2021 na trhoch krajín ako USA, Kanada, Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Nórsko, Švédsko, Dánsko, Ruská federácia, Gruzínsko, Azerbajdžan a Izrael. ,,Členské štáty V4 budú oblasť cestovného ruchu spoločne propagovať pod značkou „Discover Central Europe“, doplnil Václav Mika, generálny riaditeľ agentúry SLOVAKIA TRAVEL. Produktovo bude orientovaná na tradičné témy – stredoeurópske mestá, kultúru a históriu, pamiatky UNESCO, kúpele, zdravotný cestovný ruch, gastronómiu či zážitkovú dovolenku. Súčasťou prijatého Protokolu o spolupráci je aj marketingový plán aktivít na rok 2021.

V rámci rokovania štátni tajomníci ministerstiev zodpovedných za cestovný ruch krajín V4 diskutovali o aktuálnom vývoji v cestovnom ruchu, vrátane štatistických ukazovateľov, o opatreniach prijatých členskými krajinami V4 v oblasti cestovného ruchu v rámci boja s pandémiou a o plánovaných aktivitách na obnovu cestovného ruchu po odznení pandémie, vrátane zdrojov financovania oživenia cestovného ruchu.

Poľsko prevzalo predsedníctvo vo V4 po Českej republike 1. júla 2020. Od 1. júla 2021 preberie predsedníctvo vo V4 Maďarsko.

Krajiny V4 sa dohodli na spoločnej podpore turizmu

Štátni tajomníci zodpovední za oblasť cestovného ruchu v krajinách V4 s účasťou štátnej tajomníčky Ministerstva dopravy a výstavby SR Kataríny Brunckovej a generálneho riaditeľa agentúry SLOVAKIA TRAVEL Václava Miku sa dohodli na spoločnej podpore cestovného ruchu. Štáty V4 budú cestovný ruch v zahraničí spoločne propagovať pod značkou ,,Discover Central Europe”.

„Dohoda o spoločnom postupe V4 je skvelým signálom pre celý náš región, ktorý má v oblasti rozvoja cestovného ruchu obrovský potenciál. Mám úprimnú radosť z toho, že v časoch krízy dokážeme nielen skvalitniť susedské vzťahy, ale aj spoločne podnikať kroky, ktoré na konci dňa pomôžu nám všetkým,“ povedala Katarína Bruncková, štátna tajomníčka Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Propagácia regiónu V4 bude v roku 2021 na trhoch krajín ako USA, Kanada, Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Nórsko, Švédsko, Dánsko, Ruská federácia, Gruzínsko, Azerbajdžan a Izrael. ,,Členské štáty V4 budú oblasť cestovného ruchu spoločne propagovať pod značkou „Discover Central Europe“, doplnil Václav Mika, generálny riaditeľ agentúry SLOVAKIA TRAVEL. Produktovo bude orientovaná na tradičné témy – stredoeurópske mestá, kultúru a históriu, pamiatky UNESCO, kúpele, zdravotný cestovný ruch, gastronómiu či zážitkovú dovolenku. Súčasťou prijatého Protokolu o spolupráci je aj marketingový plán aktivít na rok 2021.

V rámci rokovania štátni tajomníci ministerstiev zodpovedných za cestovný ruch krajín V4 diskutovali o aktuálnom vývoji v cestovnom ruchu, vrátane štatistických ukazovateľov, o opatreniach prijatých členskými krajinami V4 v oblasti cestovného ruchu v rámci boja s pandémiou a o plánovaných aktivitách na obnovu cestovného ruchu po odznení pandémie, vrátane zdrojov financovania oživenia cestovného ruchu.

Poľsko prevzalo predsedníctvo vo V4 po Českej republike 1. júla 2020. Od 1. júla 2021 preberie predsedníctvo vo V4 Maďarsko.

Minister Andrej Doležal vymenoval nové vedenie Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s.

Novým predsedom predstavenstva Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) sa stal Ing. Roman Koreň, ktorý zároveň vykonáva aj kompetencie generálneho riaditeľa národného železničného dopravcu. Ďalším novým členom predstavenstva spoločnosti sa stal Ing. Ján Lukáč. Oboch zvolil minister na základe výsledkov výberového konania. 

,,Ďakujem doterajšiemu manažmentu ZSSK, ktorý odviedol kvalitnú prácu a pomohol dosiahnuť vyrovnané hospodárenie spoločnosti. Novému vedeniu želám veľa energie do ďalšej práce, ktorej nebude málo, ”  uviedol minister Andrej Doležal.

Do 29.4.2021 bol generálnym riaditeľom, predsedom a členom predstavenstva ZSSK Mgr. Filip Hlubocký. Vo funkcii člena predstavenstva k rovnakému dátumu skončil aj Ing. Radoslav Štefánek.

Výročná správa o aktivitách sieťových partnerov v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ v Slovenskej republike za rok 2020

Odbor Národný úrad pre OLAF sekcie kontroly Úradu vlády SR (ONÚ OLAF) v spolupráci s partnermi Partneri siete AFCOS vydávajú na svojich webových sídlach Výročnú správu o aktivitách sieťových partnerov v oblasti  ochrany finančných záujmov EÚ v Slovenskej republike za rok 2020 (ďalej len „Výročná správa“), ktorá bola vypracovaná členmi Pracovnej skupiny pre komunikáciu zriadenej pod Riadiacim výborom pre ochranu finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike (ďalej len „Riadiaci výbor“). Riadiaci výbor Výročnú správu schválil dňa 28.04.2021.

Informácia o predĺžení termínu na vydanie rozhodnutí v rámci 2. hodnotiaceho kola výzvy č. 63

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako SO pre OP KŽP informuje žiadateľov o nenávratný finančný príspevok, ktorí podali žiadosti o NFP v rámci výzvy č. 63, že z dôvodu vysokej administratívnej náročnosti schvaľovacieho procesu predložených žiadostí o NFP, ako aj vzhľadom na mimoriadnu situáciu v SR súvisiacej so šíriacim sa ochorením COVID -19, dôjde k vydaniu rozhodnutia až po uplynutí 70 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia v zmysle Systému riadenia EŠIF.

Predĺženie termínu na vydanie rozhodnutí sa týka žiadostí o NFP prijatých v rámci 2. hodnotiaceho kola (do 31.08.2020). Predpokladaný termín na vydanie rozhodnutia je do 31.5.2021.

Ministerka Remišová: Pri tvorbe plánu, podľa ktorého sa budú rozdeľovať eurofondy, zohrávajú samosprávy kľúčovú úlohu

Rozvoj regiónov bude prioritným cieľom podpory z eurofondov v novom programovom období. Vicepremiérka Veronika Remišová dnes spolu so štátnym tajomníkom Dušanom Veličom rokovali online so Združením miest a obcí Slovenska. Ministerka investícií a regionálneho rozvoja tiež diskutovala s predsedami samosprávnych krajov zo zoskupenia SK8. Predstavila návrh Partnerskej dohody, podľa ktorej bude Slovensko v nasledujúcom desaťročí čerpať z eurofondov takmer 13 miliárd eur. 

„Podporu regiónov chceme v mnohom uchopiť inak ako to bolo doteraz. Zameriame sa na ich inovačný potenciál, ktorý môže priamo v území priniesť ľuďom lepšie platenú prácu a vyššiu kvalitu života,“ zdôraznila vicepremiérka Remišová.

„Návrhu Partnerskej dohody predchádzali tiež desiatky stretnutí so zástupcami krajov, miest aj obcí. Pozorne sme počúvali, aké sú ich problémy a do ktorých oblastí potrebujú najviac investovať. Chcem im poďakovať za spoluprácu a súčinnosť pri tvorbe tohto strategického investičného plánu pre Slovensko,“ uviedla ministerka.

Predseda ZMOS Branislav Tréger ocenil, že v novom programovom období sa posilní decentralizovaný prístup. Zástupcovia SK8 zdôraznili, že pre regióny je dôležitý aj rozvoj cestnej a železničnej infraštruktúry.

„Aktéri priamo v územiach budú mať pri rozdeľovaní eurofondov silnejší hlas ako doteraz vďaka Integrovaným územným stratégiám, v ktorých si určia svoje priority. Ľudia v regiónoch vedia najlepšie, kde sú ich problémy a do ktorých oblastí potrebujú nasmerovať eurofondy,“ povedala vicepremiérka Remišová.

Priority Partnerskej dohody sú rozdelené do piatich cieľov:

Inovatívne Slovensko (Inteligentnejšia Európa)

Ekologické Slovensko pre budúce generácie (Zelenšia Európa)

Mobilita, doprava a prepojenosť (Prepojenejšia Európa)

Sociálne, spravodlivé a vzdelané Slovensko (Sociálnejšia Európa)

Kvalitný život  v regiónoch (Európa bližšie k občanom)

Po rozhovoroch so ZMOS a SK8 bude ministerka Remišová na budúci týždeň rokovať o Partnerskej dohode so zástupcami Únie miest Slovenska aj s Radou vlády SR pre politiku súdržnosti. Následne bude partnerská dohoda zaslaná Európskej komisii, s ktorou sa začnú rokovania.

DOBRÉ FONDY EÚ- Kolový mlyn v Jelke zrekonštruovali za eurofondy

17. rokov v EÚ - 8 z 10 Slovákov sa cíti byť aj občanom EÚ a ich dôvera v Európsku úniu je najvyššia za posledných 10 rokov

V kontexte celosvetovej pandémie narástla dôvera Slovákov v EÚ a to aj napriek pesimizmu ohľadom vlastnej situácie: dôvera v EÚ je najvyššia za posledných 10 rokov, Európanmi sa cíti byť viac ako 8 z 10 Slovákov a každý druhý je spokojný s fungovaním demokracie v EÚ, napriek obmedzeniam súvisiacim s pandémiou.

Tieto údaje vyplývajú z Národnej správy Štandardného Eurobarometra (EB 94), ktorú 30.4. 2021, deň pred 17. výročím vstupu Slovenska do EÚ, zverejnila Európska komisia. Slováci aj tento rok najviac oceňujú voľný pohyb, mierové spolunažívanie a spoločnú menu. Tieto výhody boli počas uplynulého roku obmedzené, čo nám ešte viditeľnejšie ukazuje ich prínos.

 „Niektoré výhody, ktoré sú dlhodobo stabilné berieme ako samozrejmé. Tohtoročný prieskum ukazuje najvyššiu dôveru v EÚ za posledných 10 rokov a pri tom bol celý rok charakteristický tým, že sme počuli veľkú kritiku smerom na Európsku únie, aj čo sa týka vakcín. Európa v mnohých ohľadoch zohráva v našich životoch úlohu referenčného bodu – môžeme sa na ňu odvolať, môžeme v nej nájsť oporu, a máme veľký počet občanov a spoločností, ktorí sa na nás obracajú, keď majú pocit, že zlyháva národný systém,“ povedal Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia EK na Slovensku.

Prieskum ďalej potvrdzuje dlhodobý trend vyššej dôvery v Európske inštitúcie ako v tie národné. EÚ dôveruje 55 % opýtaných (v porovnaní s 45 % pred rokom EB93), zatiaľ čo dôvera vo vládu a parlament na Slovensku klesá. Slováci dôverujú EP (48 %) a EK (50 %) zhruba dvakrát viac ako svojmu národnému parlamentu a vláde. Vláde dôveruje 24 % a NR SR 23 % Slovákov. V porovnaní s prieskumom spred roka (EB93) mierne narástla dôvera v súdy z 25 % na 28 % a Polícia SR si udržala stabilných 45 %. Armáda má na Slovensku dlhodobo najvyššiu dôveru spomedzi národných inštitúcií a zaznamenala aj najvyšší nárast za posledný rok z 61 % na 65 %. Poklesla aj dôvera Slovákov v média,  najviac ľudí (60 %) dôveruje rozhlasu, nasleduje dôvera v televíziu (53 %), písanú tlač (47 %), internet (39 %) a sociálne siete (22 %). Najvýraznejší pokles dôvery (oproti EB92) zaznamenali sociálne siete (10 percentuálnych bodov), televízia (7 percentuálnych bodov) a písaná tlač (6 percentuálnych bodov).         

Vnímanie situácie na Slovensku
Zber dát do tohto prieskumu prebiehal počas vrcholenia druhej vlny pandémie (12.2. - 05.03. 2021), čo sa premietlo aj do nasledovných výsledkov: Slováci sú ohľadom situácie vo vlastnej krajine výrazne pesimistickí, negatívne ju vníma 81 % občanov SR, pričom za najzásadnejší problém považujú Slováci otázku zdravia (59 %) (EÚ 44%). V rebríčku problémov nasleduje ekonomická situácia (39 %) a vyššie ceny, náklady na život a inflácia (30 %). V prieskume sa Slováci vyjadrili, že zvládanie opatrení prijatých na boj proti pandémii koronavírusu je pre nich čoraz ťažšie. Susedné štáty hodnotili situáciu vo svojej krajine omnoho pozitívnejšie, i keď všetky z nich zaznamenali tiež veľmi výrazný nárast pesimizmu (obzvlášť Česko). Za dobrú označilo situáciu vo vlastnej krajine v EB94 31 % Čechov, 38 % Poliakov, 42 % Maďarov, a takmer polovica Rakúšanov (46 %).
 
Výsledky prieskumu ovplyvnilo aj uplynulé turbulentné obdobie, kedy Slovensko ovládla nielen pandémia koronavírusu, ale aj vládna kríza. „Európskej únii sa podarilo v tomto veľmi náročnom období udržať si mieru dôveryhodnosti a podpory minimálne na tej úrovni, v akej bolo v predchádzajúcich vydania Eurobarometra a v niektorých prípadoch sa jej ju podarilo zvýšiť,“ zhodnotil politológ Grigorij Mesežnikov. „Nazdávam sa, že práve v tomto období sa potvrdili, a ešte väčšmi zvýraznili niektoré pozoruhodnosti Európskej únie. Kľúčovou vlastnosťou Európskej únie je, že dokáže existovať v podmienkach plných náročných výziev alebo kríz, ale zároveň má schopnosť ich riešiť. Myslím si, že znova sa ukázalo, že toto zoskupenie nie je len do dobrého počasia, ale aj do počasia dokonca kalamitného.“ Dodal, že kritika Európskej únie v prvej vlne koronavírusu nebrala do úvahy deľbu kompetencií a nebola správne adresovaná.

Ako sme na tom s ochotou zaočkovať sa?
Kľúčový význam EÚ aj v boji proti koronavírusu. „Vďaka Európskej únii vznikol mechanizmus vývoja, výroby a distribúcii vakcín, ktorý dokonca nadobudol systematický charakter,“ doplnil Mesežnikov. Konštatoval však, že na Slovensku absentuje efektívna kampaň, ktorá by vyzývala k očkovaniu. To môže odrádzať čas ľudí, ktorí s vakcináciou váhajú. Zaočkovať vakcínou proti ochoreniu COVID-19 (za predpokladu, že by daná vakcína bola k dispozícií a bola schválená verejnými orgánmi) sa už nechalo, alebo by sa čo najskôr nechalo 38 % Slovákov pričom ochota zaočkovať sa je nižšia oproti priemeru EÚ (SK 38 %, EÚ 45 %). Najviac odmietajú očkovanie občania vo veku 45 – 54 rokov.

O nás s nami
Andrea Elscheková Matisová, riaditeľka odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ, MZVaEZ, prvá vedúca Zastúpenia EK na Slovensku, ocenila posun od emočného vnímania nášho členstva v Únii k dôvere, ktorá je založená na informovanosti a na faktoch. Práve takáto informovaná dôvera je podľa nej stabilnejšia. „Až 51 %  Slovákov si myslí, že záujem Slovenska je v EÚ zohľadnený a že aj hlas jednotlivých občanov je vypočutý. Paradoxne však vnímajú, ako najefektívnejší spôsob presadzovania svojich záujmov petície. Čísla naznačujú, že na Slovensku je dopyt po aktívnej participácii občanov na tvorbe európskych politík,“ vysvetlila Elscheková. Tou najvhodnejšou platformou na vyjadrenie svojho názoru je Konferencia o budúcnosti EU, ktorá štartuje 9. mája. Každý, bez ohľadu na to, čo robí alebo odkiaľ pochádza sa počas najbližších dvoch rokov bude môcť zapojiť do diskusií a konzultácii v rôznych politických oblastiach. „Chcela by som pozvať našich občanov a využiť túto šancu. EÚ môže byť len taká akí sme my, občania európskych štátov. Musíme sa aj my posnažiť a svoj hlas do Európy poslať,” dodala Andrea Elscheková.

Vstup Slovenska do EÚ nám priniesol aj európsku identitu.  Okrem toho, že sme Slováci sme aj Európania a to nám garantuje nové práva a dáva nové možnosti. Už dnes môžeme aktívne vstupovať do tvorby európskych politík, či už účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu alebo vyjadrením svojho názoru v rôznych konzultáciách alebo zapojením sa do Európskej občianskej iniciatívy. Slováci môžu vo svete využívať konzulárnu ochranu iných štátov EÚ, čo znamená, že ak idete do krajín, kde Slovensko nemá diplomatické zastúpenie, napríklad na Nový Zéland, či do Saudskej Arábie, môžete sa kedykoľvek obrátiť na zastupiteľstvá iných členských krajín EÚ. Práve na platforme ku Konferencii o budúcnosti Európy ponúka jedinečnú možnosť ešte väčšieho zapojenia do tvorby politík. Počas diskusií, ktoré budú v najbližších dvoch rokoch organizované v rámci Konferencie sa môže väčšina ľudí z vlastnej iniciatívy prihlásiť so svojimi nápadmi a myšlienkami. Môžu tak vyjadriť názor na to, kam sa má Európska únia v budúcnosti posúvať a ako má vyzerať.

Aktualizácia indikatívneho harmonogramu výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie NFP na rok 2021, verzia 2

 Harmonogram výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie NFP na rok 2021, verzia 2 

Európska komisia spúšťa 424 nových centier EUROPE DIRECT, aby oslovila ľudí v každom kúte EÚ

Od dnešného dňa začne fungovať nová generácia približne 424 centier EUROPE DIRECT v celej EÚ. Na Slovensku ich bude 12.
 
„Sme veľmi radi, že na Slovensku bude v novom období fungovať 12 centier: v Senici, Komárne, Nitre, Trenčíne, Banskej Bystrici, Lučenci, Rimavskej Sobote, Žiline, Žilinskom kraji, Poprade, Prešove a Košiciach. Obzvlášť sa teším, že nám pribudli tri nové centrá, v Rimavskej Sobote, Banskej Bystrici a v Žilinskom kraji. EDčka, ako im familiárne hovoríme, sú významnou súčasťou práce Zastúpenia a plnia nenahraditeľnú úlohu pri našej komunikácii s občanmi. Tešíme sa na vzájomnú spoluprácu a spoločné podujatia, ktoré určite usporiadame, či už virtuálne, a keď to pandemická situácia dovolí, aj na živo zavítame do každého kúta Slovenska.“ uviedol v tejto súvislosti Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
 
Tieto centrá prinesú Európsku úniu, jej politiky a hodnoty do všetkých kútov Európy a takisto vytvoria dôležité prepojenie medzi inštitúciami EÚ a občanmi, pomôžu vysvetliť, ako Európa bojuje proti pandémii COVIDu-19, podporuje obnovu prostredníctvom nástroja NextGenerationEU a rieši ekologickú a digitálnu transformáciu. Nová sieť centier EUROPE DIRECT bude poskytovať včasné a objektívne informácie o európskych záležitostiach, ale bude sa usilovať aj o spoluprácu s občanmi, pokiaľ ide o stav a budúcnosť Európskej únie. Úloha a mandát centier EUROPE DIRECT sa v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami zmodernizovali. Nová generácia zorganizuje dialógy s občanmi a celý rad participatívnych podujatí, napríklad v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, a prispeje k rozvoju európskej verejnej sféry. Tieto centrá ponúknu miestnym médiám relevantný obsah o politikách a prioritách EÚ a zapoja ich do svojich činností, aby pomohli Komisii sledovať miestne horúce témy spojené s politikami EÚ. Nové centrá budú podporovať aj aktívne európske občianstvo na školách a skoordinujú sa s ostatnými sieťami EÚ v regiónoch, čím sa zabezpečí ľahší prístup pre občanov, organizácie a podniky. Od 1. mája nájdete najbližšie centrum EUROPE DIRECT na interaktívnych mapách krajín. Stačí, ak si vyberiete svoj členský štát na tejto stránke.

Bratislavský župan je spravodajcom Európskeho výboru regiónov o budúcnosti eurofondov

Dňa 23. apríla 2021 bol predseda BSK Juraj Droba vymenovaný za spravodajcu stanoviska Európskeho výboru regiónov o zapojení miestnych a regionálnych orgánov do prípravy partnerských dohôd a operačných programov jednotlivých členských štátov EÚ v rámci programového obdobia 2021 – 2027.  

Bratislavský župan Juraj Droba sa poďakoval svojim kolegom z Európskeho výboru regiónov za podporu pri jeho nominácii za spravodajcu stanoviska, ktorého cieľom je umožniť mestám a regiónom zapojiť sa do pripomienkovania strategických dokumentov nového programového obdobia. Stanovisko prichádza v čase, kedy členské štáty EÚ pripravujú partnerské dohody a operačné programy za účelom implementácie politiky súdržnosti EÚ. Podľa slov predsedu BSK „nie je možné vytvoriť efektívne strategické dokumenty, ktoré budú riadiť proces čerpania eurofondov počas celého programového obdobia 2021-2027 bez zapojenia miest a regiónov do ich prípravy“.

„Zapojenie samosprávy do prípravy partnerských dohôd a operačných programov je kľúčovým predpokladom na zabezpečenie lokálne orientovaného prístupu k financovaniu investičných zámerov z fondov EÚ na najbližšie desaťročie“, doplnil župan.   

V rámci politiky súdržnosti EÚ je nevyhnutné aby investičné zámery členských štátov EÚ odrážali skutočné potreby území krajov, miest a obcí v Európe. Z daného dôvodu by samosprávy mali byť vnímané ako plnohodnotní partneri pre národné vlády a inštitúcie EÚ. Predseda BSK v závere ubezpečil svojich kolegov z EVR, že sa zasadí aby stanovisko zohľadňovalo potreby a výzvy všetkých európskych samospráv vo vzťahu k ich zapojeniu sa do prípravy strategických dokumentov programového obdobia 2021 – 2027. 

Brusel chce autonómne vlaky, ministerstvo dopravy už urobilo prvý krok

6,5 milióna eur, ktoré máme z eurofondov, použijeme na zvýšenie bezpečnosti vo vlakoch aj na koľajniciach. Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal podpísal zmluvu, ktorou zaistil financovanie projektu moderného vlakového zabezpečovacieho systému (European Train Control System- ETCS) do dvanástich koľajových vozidiel z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. 

,,Železničná doprava je moja absolútna priorita, každý projekt na zvýšenie jej bezpečnosti, rýchlosti, či komfortu považujem za mimoriadne prínosný. Vďaka eurofondom dokážeme realizovať kroky, ktoré nás približujú k cieľu – teda aby v roku 2030 jazdili v Európskej únii autonómne vlaky. A to chceme dosiahnuť aj na Slovensku,“ uviedol Andrej Doležal, minister dopravy a výstavby
Cieľom tohto projektu je zvýšenie bezpečnosti na železniciach. Inštaláciou systému sa splní povinnosť, ktorá je pri prevádzke vlakov pri väčšej rýchlosti ako 120 km/h.  V tejto rýchlosti už nie  je  možné zastaviť vlak na vzdialenosť, na ktorú dovidí rušňovodič. Preto je snaha zlepšiť bezpečnosť železničnej prevádzky, a to zavedením takého zabezpečovacieho zariadenia, ktoré prenáša informácie o prejazdnosti trate do lokomotívy prostredníctvom snímačov v koľajisku alebo pomocou GSM signálu.
Celoeurópsky používaný systém ETCS dokáže v prípade prekážky automaticky vypočítať potrebnú silu brzdenia tak, aby zastavenie bolo nielen bezpečné, ale aj energeticky efektívne. Takéto zariadenia sú na železničných tratiach ako vysielače (už sú inštalované v správe ŽSR) a ako prijímače v rušňoch – aktuálne projekty ZSSK.

„Projekt dodanie a inštalácia systému ETCS do HKV 361 – 2. etapa“  je druhou etapou – pokračovaním aktuálne realizovaného projektu „Dodanie a inštalácia ETCS do hnacích dráhových vozidiel radu 361“ financovaného z Nástroja na prepájanie Európy (CEF), pri ktorom bude tento systém inštalovaný do 9 rušňov. Oprávnené náklady oboch projektov sú spolu viac ako 11 miliónov. ZSSK na druhú etapu dostane podľa zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku 6,5 milióna eur z OPII. Realizáciou oboch etáp projektu sa zvýši počet vlakov, ktoré budú môcť využívať všetky bezpečnostné aj rýchlostné parametre modernizovaných železničných tratí.
Na tento projekt, ktorý má vďaka podpísanej zmluve zabezpečené financovanie,  prebieha verejné obstarávanie na dodávateľa.

Premiér: Členstvo v EÚ je pre Slovensko zárukou slobody, stability a rozvoja

Členstvo v Európskej únii (EÚ) je pre Slovensko jasným odkazom toho, kam mentálne patríme od slobodného rozhodnutia, ktoré sme urobili na námestiach v novembri 1989. Pri príležitosti 17. výročia vstupu Slovenska do EÚ to pre TASR uviedol premiér Eduard Heger (OĽANO).

"Kým sme neboli členom, boli sme najmä divákmi. Od vstupu do EÚ sme 17 rokov jej plnohodnotným členom. Sedíme za jedným stolom, kde o všetkom spolurozhodujeme. Treba sa zbaviť dojmu, že za všetkým je Brusel. Brusel je mesto v Belgicku, my sme súčasťou EÚ, aj my sme EÚ," povedal predseda vlády.

Premiér považuje za najväčšie benefity členstva v EÚ spoločné hľadanie a nachádzanie riešení na výzvy, ktorým žiadna krajina nedokáže čeliť sama. Takými sú podľa neho aj pandémia nového koronavírusu alebo napríklad aj zelená či digitálna tranzícia.
  
Členstvo v EÚ nie je len o európskom rozpočte. Aj vďaka členstvu v EÚ dnes máme cestovnú mapu pre zdravšie, modernejšie a úspešnejšie Slovensko, ktorou je Plán obnovy a odolnosti SR,“ poznamenal Heger. EÚ je podľa neho spoločenstvo, ktoré sa hlási k základným hodnotám, ako sú demokracia, právny štát či princípy trhovej ekonomiky.

Slovensko vďaka členstvu v EÚ pomáha podľa premiéra spoluvytvárať európsku politiku najmä prostredníctvom účasti na aktivitách v rámci Konferencie o budúcnosti Európy. Táto platforma je o výraznejšom zapájaní občanov a o verejnej diskusii, ktorú na Slovensku odštartujú na Deň Európy 9. mája.

 Predseda vládneho kabinetu pripomenul, že popri členstve v EÚ netreba zabúdať ani na členstvo v NATO, ktorého výročie oslavujeme 29. marca. „NATO je pre našu krajinu garanciou bezpečnosti. Nemusíme ísť ďaleko po príklady toho, že bezpečnosť nie je ani v dnešnom svete samozrejmosťou,“ skonštatoval.

Na podporu excelentných inovačných projektov pôjde 26 miliónov eur, výzvu schválila ministerka investícií Remišová

Finančná injekcia pre slovenský výskum.
Vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová schválila dve výzvy v objeme takmer 26 miliónov eur na predkladanie výskumno-vývojových projektov so známkou excelentnosti za kvalitu, Seal of Excellence. Finančnú podporu z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra až do výšky 2,5 milióna eur môžu získať projekty z celého Slovenska.
 
„Podpora kvalitných inovatívnych projektov je pre nás prioritou. Známku Seal of Excellence doteraz získali takmer tri desiatky slovenských projektov, ktoré majú vysoký inovačný potenciál a uplatnenie môžu nájsť nielen na slovenskom, ale aj na globálnom trhu,“ vyhlásila Remišová, ktorej Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR plní úlohu koordinátora eurofondov. Obidve výzvy vyhlási Ministerstvo hospodárstva SR.
 
Výzvy sú určené pre projekty, ktoré po 1. januári 2018 získali, vzhľadom na ich technologickú inovatívnosť, známku excelentnosti za kvalitu - Seal of Excellence v rámci programu Horizont 2020. Ďalšou podmienkou je, že predkladané projekty neboli finančne podporené z programu Horizont 2020, ktorý priamo riadi Európska komisia.
 
Žiadať o príspevok môžu podávať fyzické alebo právnické osoby, a to mikro, malé a stredné podniky. Na celoslovenskú výzvu (okrem bratislavského kraja) ide z operačného programu Integrovaná infraštruktúra 12,8 milióna eur. Vo výzve určenej len pre bratislavský kraj je celkovo z európskych zdrojov vyčlenených 13 miliónov eur. „Práve v bratislavskom kraji sídli viac ako polovica všetkých vedecko-výskumných kapacít Slovenska,“ upozornila Remišová.
 
Medzi podmienky, ktoré musia spĺňať predložené projekty patrí medzi iným aj to, že realizácia hlavnej aktivity projektu sa musí skončiť najneskôr 31. decembra 2023. Ďalšie podrobnosti nájdu záujemcovia v texte výziev po ich vyhlásení.
 
Známku Seal of Excellence doteraz získali slovenské firmy za projekty ako napríklad: vývoj platformy na finančnú analýzu pre investorov, nabíjacie stanice pre elektromobily,  inovatívny systém plazmového vŕtania, inteligentné parkovanie, vysoko výkonný procesorový čip, atď.
„Slovensko potrebuje vlastné inovácie, ktoré našim firmám zabezpečia konkurencieschopnosť a budú prínosom pre slovenskú ekonomiku. Preto budeme v podpore takýchto projektov pokračovať,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Úsek Vážskej cyklomagistrály spojí Zavar a automobilku

Trnavskú automobilku a obec Zavar by mal spojiť cyklistický chodník v dĺžke 1,7 kilometra. Trnavský samosprávny kraj (TTSK) pripravuje projekt na vybudovanie danej časti Vážskej cyklomagistrály vrátane realizácie cyklolávky na premostenie diaľnice D1. Pri financovaní počíta s prostriedkami z európskych fondov. Na stredajšie (5. 5.) zasadnutie krajského zastupiteľstva zaradil bod na schválenie predloženia a financovania projektu.

Novovybudovaná cyklotrasa povedie v úseku od okružnej križovatky pri automobilke po intravilán obce Zavar v súbehu s cestou III/1279. V projekte budú realizované dve stavby - cyklotrasa a cyklolávka.

Z materiálu na rokovanie vyplýva, že žiadosť o nenávratný finančný príspevok je vo výške 1,632 milióna eur s DPH a zahŕňa stavebné práce súvisiace s výstavbou cyklotrasy, cyklolávky, projektové dokumentácie, stavebný dozor, personálne výdavky a publicitu projektu. TTSK by sa na financovaní projektu mal podieľať piatimi percentami vo výške 81.600 eur.

Trnavská župa vybudovala cyklotrasu medzi kompou Kyselica a obcou Báč

Jedna polovica z celkovej dĺžky trasy je novovybudovaná a druhá je vyznačená na existujúcom povrchu miestnej komunikácie. Celkové náklady na výstavbu cyklotrasy, ktorá sa uskutočnila medzi augustom a októbrom minulého roka, boli vo výške 280 tis. eur. 

„Nová cyklotrasa nielen rozvíja sakrálny cestovný ruch, ale pomáha aj miestnym obyvateľom, ktorí cestujú do práce alebo do školy na bicykli. Mám radosť, že aj vďaka tomuto úspešnému projektu pokračujeme v rozvoji Žitného ostrova,“ dodal trnavský vicežupan József Berényi.

Projekt SacraVelo bol od novembra 2017 zameraný na podporu aktívneho turizmu spojeného s návštevou sakrálnych pamiatok v malebnom okolí Dunaja. Partnermi projektu boli popri Trnavskom samosprávnom kraji aj Bratislavský samosprávny kraj a obec Báč, ktorá vybudovala cyklocentrum. Na maďarskej strane participovali župy Győr-Moson-Sopron a Komárom-Esztergom, ako aj obec Szil.

Partneri projektu prispeli k rozvoju regiónov vybudovaním cyklotrás, cyklocentier, odpočívadiel a s vyznačeným cyklotrás k sakrálnym pamiatkam.

„Náš kraj hraničí s troma štátmi, preto je zapájanie sa podobných do výziev v rámci programov cezhraničnej spolupráce pre nás veľmi dôležité,“ podčiarkol župan Viskupič, ktorý sa zároveň počas konferencie poďakoval všetkým partnerom projektu za úspešnú spoluprácu.

Celkový schválený rozpočet projektu bol 2,7 milióna eur. Z nich 85% t. j. 2,3 milióna eur tvoril príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, 10 % z príspevku od štátu a 5% vlastných zdrojov partnerov projektu.

Oznam o uzavretí výzvy na predkladanie ŽoNFP s kódom OPII-MH/DP/2020/11.3-26 na podporu MSP v rámci endogénneho potenciálu rozvoja cestovného ruchu vo vybraných regiónoch Prešovského kraja

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre operačný program Integrovaná infraštruktúra konajúci v zastúpení Ministerstva dopravy a výstavby SR ako riadiaceho orgánu pre operačný program Integrovaná infraštruktúra oznamuje, že ku dňu 30. apríla 2021 uzatvorilo výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie NFP zameranú na podporu MSP v rámci endogénneho potenciálu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) v rámci Iniciatívy EK Catching-up regions (kód výzvy OPII-MH/DP/2020/11.3-26).

Výzva sa uzatvára z dôvodu vyčerpania finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu. Po tomto termíne nie je možné predkladať žiadosti o poskytnutie NFP v rámci výzvy.

Vicepremiérka Remišová o eurofondoch: Čo sa za 7 rokov zmeškalo, musíme dohnať za 3 roky

Vicepremiérka Veronika Remišová na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom vlády Eduardom Hegerom predstavila plán, ako zachrániť pre Slovensko miliardy z eurofondov. „Času máme málo. To, čo minulé vlády skoro sedem rokov zanedbávali, sa musíme teraz pokúsiť dohnať za necelé tri roky,“ vyhlásila ministerka investícií Veronika Remišová. Podľa podpredsedníčky vlády je to výzva pre všetky ministerstvá, ktoré riadia jednotlivé operačné programy.

„Keď v marci 2020 nastupovala nová vláda, z eurofondového balíka na roky 2014 – 2020, ktorý predstavuje vyše 15 miliárd eur, nebola vyčerpaná ani jedna tretina. Predchádzajúce vlády skrátka neboli schopné využiť za takmer sedem rokov podstatnú časť eurofondov, ktoré majú slúžiť pre rozvoj Slovenska. Na to, aby sme sa toto ich trestuhodné nekompetentné riadenie eurofondov pokúsili zvrátiť, nám zostávajú len tri roky,“ povedala Remišová, ktorá stojí na čele Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR). Jej rezort eurofondy metodicky koordinuje.

 „Musí to byť premiérska téma, pretože ide o enormný balík peňazí,“ zdôraznil predseda vlády Eduard Heger.

 „Za čerpanie v jednotlivých operačných programoch nesú plnú zodpovednosť jednotlivé ministerstvá, ktoré ich spravujú. Preto všetky ministerstvá musia zásadným spôsobom zrýchliť využívanie peňazí z eurofondov, aby tieto prostriedky pomohli v čase krízy Slovensku. Lebo čo nestihneme vyčerpať, o to Slovensko nenávratne príde,“ upozornila s tým, že za minulých vlád takto Slovensko od roku 2014 stratilo už vyše 150 miliónov eur.

Vicepremiérka predstavila nový plán krízového manažmentu a 8 pilierov zvýšeného dohľadu nad eurofondami:

1. Optimálne rozdeliť čerpanie, aby nezostalo najviac až na rok 2023
2. Akčné plány pri rizikových programoch
3. Vnútorný presun prostriedkov v rámci jednotlivých OP, aby sa nasmerovali do oblastí, kde sa stihnú využiť
4. Sústrediť sa na strategické projekty a pravidelne ich kontrolovať
5. Stanoviť úlohy pre riadiace aj sprostredkovateľské orgány a monitorovať ich plnenie
6. Vytvoriť a dopĺňať zásobník projektov pri rizikových programoch
7. Zaviazať riadiace a sprostredkovateľské orgány k plneniu úloh uznesením vlády
8. Zabezpečiť zazmluvnenie: 90% alokácie do konca 2021 – 100% alokácie vrátane REACT-EU do konca 2022

Podľa Remišovej je veľmi dôležité, aby rezorty a samospráva mali vytvorené zásobníky dobre pripravených projektov. Takisto zdôraznila dohľad nad veľkými strategickými projektami, na ktoré sú určené veľké objemy peňazí a majú problémy s realizáciou. Ako jeden z takýchto strategických projektov  spomenula príklad budovania električkovej trate v bratislavskej Petržalke, na ktorý je vyčlenených 95 miliónov eur, no čerpanie peňazí je zatiaľ nula.

Ďalším problémom, na ktorý podpredsedníčka vlády upozornila, sú korekcie. „To sú chyby, nezrovnalosti, ale aj podvody, ku ktorým za bývalých vlád dochádzalo. Takéto neoprávnené výdaje Európska komisia  Slovensku nepreplatila a museli byť hradené z nášho štátneho rozpočtu, hoci sme tieto peniaze mohli využiť oveľa lepšie – na školy, nemocnice, alebo sociálne opatrenia,“ozrejmila ministerka. Preto považuje za dôležité takýmto chybám predchádzať.

Remišová doteraz prestavila už niekoľko balíkov zjednodušení v oblasti eurofondov. Ide napríklad o zrušenie nadbytočných kontrol verejného obstarávania, zjednodušenie pracovných výkazov, flexibilné zmeny už vyhlásených výziev. „Popri zjednodušovaní eurofondov však zostáva našou prioritou tiež transparentnosť. Preto sme v novom zákone prišli s opatreniami proti konfliktu záujmov, zverejňovať sa budú poradcovia pri jednotlivých projektoch, odporúčania auditov, neúspešní žiadatelia dostanú možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu o zastavení konania. V minulosti boli eurofondy synonymom korupcie a svedčia o tom škandály, na ktoré som aj ja upozorňovala. Kauza Dobytkár je takýmto ukážkovým príkladom megakorupcie a prania špinavých peňazí. Takéto prípady sa nesmú opakovať a ja urobím všetko pre to, aby pravidlá boli nastavené dobre, férovo a eurofondy sa čerpali bez korupcie,“ vymenovala.

Správu o stave Európskych štrukturálnych a investičných fondov predloží vicepremiérka Remišová v stredu na rokovaní vlády. Šéfov jednotlivých rezortov bude zároveň informovať o odporúčaniach, ktorých prijatie má viesť k lepšiemu čerpaniu eurofondov.

„Dobré využívanie peňazí je kolektívna zodpovednosť celej vlády a spoločnými silami musíme dohnať premárnený čas. Eurofondy môžu Slovensku pomôcť dostať sa zo súčasnej krízy, až 80% verejných investícii ide práve z eurofondov. Potrebujeme nové a bezpečné cesty, moderné nemocnice, lepšie školy, pracovné miesta s pridanou hodnotou, čistejšie životné prostredie, preto bojujeme, aby každé euro bolo využité zmysluplne a transparentne,“ dodala ministerka Remišová.

Prezentácia z tlačovej konferencie (PDF, 1 026 kB)

OZNAM: Verejné pripomienkovanie národného projektu „ Zlepšovanie digitálnych zručností seniorov a znevýhodnených skupín vo verejnej správe“

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI SR) sprístupňuje na verejné pripomienkovanie projektovú dokumentáciu k národnému projektu„Zlepšovanie digitálnych zručností seniorov a znevýhodnených skupín vo verejnej správe“.Pripomienky je možné zasielať do 05.05.2021.

Cieľom projektu je vytvorenie podmienok pre zvýšenie úrovne digitálnych zručností obyvateľstva a zmiernenie negatívnych dopadov technológií a digitalizácie na spoločnosť.  Zároveň s ohľadom na prebiehajúcu pandémiu ochorenia COVID-19 a skúsenosti z rastúcej potreby digitálnych zručností je cieľom podpora schopnosti zvyšovania digitálnych zručností a odolnosti spoločnosti pred možnými krízovými stavmi a podpora obnovy ekonomiky po kríze COVID-19.

Ciele projektu budú dosiahnuté prostredníctvom nasledovných hlavných výstupov projektu:

1. Vytvorenia IT prostredia – platformy s funkčnosťou dištančného vzdelávania, elektronického testovania, riadenia vzdelávania a hodnotenia dopadu na respondenta pre účel zvyšovania digitálnych zručností a kompetencií respondentov s využitím skúseností a dobrej praxe v rámci IT Fitness testu v cieľovom prostredí vládneho cloudu,
2. Overenia funkčnosti a používateľnosti vytvoreného prostredia na migrovanom digitálnom vzdelávacom a testovacom obsahu pre vzorku respondentov z cieľovej skupiny,
3. Poskytnutia vytvoreného prostredia a zabezpečenie jeho prevádzkovania 365/7/24 v rámci dlhodobej udržateľnosti s ohľadom na potreby financované z verejných financií alebo vo verejnom záujme, primárne v oblasti zvyšovania digitálnych zručností a kompetencií v súlade s cieľmi Stratégie digitálnej transformácie Slovenska,
4. Postúpenia práv na bezplatné využívanie výsledkov duševného vlastníctva, využívania autorských práv a poskytnutých vzdelávacích obsahov členov Digitálnej koalície – Národnej koalície pre digitálne zručnosti a povolania Slovenskej republiky pre budovanie platformy a aktivít na projekte v prospech využívania vo verejnom záujme.

Na konci projektu bude vytvorené a funkčne i obsahovo overené prostredie s funkčnosťou online dištančného vzdelávania, elektronického testovania a riadenia vzdelávania s minimálnymi prevádzkovými a používateľskými nárokmi pre cieľovú skupinu, ako aj prevádzkovateľa riešenia.

Verejné prerokovanie projektu, formou online stretnutia, sa uskutoční dňa 07.05.2021, čas bude upresnený v pozvánke na verejné prerokovanie. Záujem o účasť na verejnom prerokovaní, prosím, nahláste na nižšie uvedenú mailovú adresu do 03.05.2021 12:00 h., následne Vám bude zaslaná pozvánka.

Váš záujem o účasť na verejnom prerokovaní projektu (07.05.2021) a Vaše pripomienky k projektu Zlepšovanie digitálnych zručností seniorov a znevýhodnených skupín vo verejnej správe zasielajte prosím na e-mailovú adresu: gustav.budinsky@vicepremier.gov.sk. Pripomienky zasielajte v štruktúrovanej forme prostredníctvom vyplnenia nižšie uvedeného formuláru do 05.05.2021, 15:00 h.

Dokumenty na stiahnutie:

Projektový zámer (.PDF)

Prístup k projektu (.PDF)

CBA (.XLSX)

Formulár na pripomienkovanie (.XLSX)

Európska Komisia verejne predstavila horizontálny regulačný rámec pre umelú inteligenciu (Akt o umelej inteligencii)

Dňa 21.4.2021 Európska komisia verejne predstavila horizontálny regulačný rámec pre umelú inteligenciu (Artificial Intelligence Act). Spolu s legislatívou v oblasti digitálnych služieb  ide v oblasti digitálnej agendy a jednotného digitálneho trhu o politicky najdôležitejšiu iniciatívu Európskej komisie pod vedením jej predsedníčky U. von der Leyen. Hlavným cieľom Aktu o umelej inteligencii (AIA) je dynamickejší vývoj a využitie umelej inteligencie v EÚ a zabezpečenie bezpečnosti a základných práv používateľov systémov, resp. produktov a služieb využívajúcich technológie umelej inteligencie (AI). Ústredným konceptom, na ktorom je postavený Akt o umelej inteligencii , je koncept rizika, ktoré AI pre bezpečnosť, zdravie a ľudské práva umelá inteligencia predstavuje.

Európska komisia týmto zároveň navrhuje nové pravidlá a konkrétne kroky pre vybudovanie excelentnosti a posilnenie dôvery v umelú inteligenciu. Predstavený právny rámec pre AI je postavený na rizikovom profile jednotlivých AI technológií, pričom je doplnený o novú reguláciu pre strojové zariadenia (Machinery Regulation), ktorá nahrádza pôvodnú smernicu pre strojové zariadenia a zároveň zjednodušuje administratívnu záťaž pre podniky pre zabezpečenie súladu s novými pravidlami. Nové generácie strojov, ktoré budú mať v sebe integrované AI systémy, budú predmetom jednotného hodnotiaceho procesu, čím sa zníži administratívna ako aj finančná záťaž podnikov pri získavaní povolenia na používanie.

Základné rizikové kategórie v rámci predloženého návrhu Aktu o umelej inteligencii sú:

• AI systémy, ktoré predstavujú neakceptovateľné riziko a ktoré sú v princípe zakázané. Toto zahŕňa AI systémy alebo aplikácie, ktoré manipulujú ľudské správanie za účelom obchádzania slobodnej vôle užívateľov.
• Vysoko-rizikové AI systémy sa delia podľa oblasti aplikácie a budú podliehať striktným pravidlám a požiadavkám predtým ako sa môžu dostať na trh. Ide o AI systémy nasadzované napr. v rámci kritickej infraštruktúry, ale aj v procese vzdelávania, vymožiteľnosti práva či kontrole hraníc. Špecifickou kategóriou bude využívanie diaľkových biometrických identifikačných systémov.
• Systémy AI s limitovaným rizikom sa budú riadiť špecifickými požiadavkami na transparentnosť (napr. pri využívaní AI systémov ako sú chatboty, užívatelia by si mali byť vedomí, že sú v interakcii so strojov, aby sa mohli rozhodnúť na základe pravdivej informácie, či chcú v interakcii pokračovať alebo nie).
• Systémy AI, ktoré predstavujú minimálne riziko, pričom väčšina AI systémov spadá práve do tejto rizikovej kategórie, sa budú môcť voľne využívať a navrhovaná regulácia tu nebude zasahovať (napr. spamové filtre v elektronickej pošte), pričom Akt o umelej inteligencii navrhuje dobrovoľné pravidlá vychádzajúce z kódexov správania. 

  Pokiaľ ide o riadiacu štruktúru (governance), v rámci Aktu o umelej inteligencii  sa navrhuje, aby na nové pravidlá dohliadali národné kompetentné orgány dohľadu nad trhom, s jedným ústredným národným orgánom dohľadu. Vytvorí sa aj Európska rada pre umelú inteligenciu (European Artificial Intelligence Board), ktorej úlohou bude uľahčovať vykonávanie týchto pravidiel. Členské štáty EÚ budú zohrávať kľúčovú rolu pri dohľade a vynútiteľnosti nového regulačného rámca pre AI.

   

  Podpredsedníčka vlády a ministerka Veronika Remišová v súvislosti s predloženým návrhom uviedla: „Európa vstupuje v rámci celosvetovej éry umelej inteligencie do podpory budovania dôveryhodnej a excelentnej umelej inteligencie, čoho neoddeliteľnou súčasťou je aj Slovenská Republika. Naším cieľom je, aby nový regulačný rámec pre umelú inteligenciu zabezpečil využitie tejto technológie bezpečným, dôveryhodným, pre spoločnosť prospešným a najmä európskym spôsobom. V rámci našich prác sa zameriame na udržateľnosť ďalšieho vývoja, bezpečnosť a dodržiavania základných práv našich občanov pri využívaní tejto technológie s cieľom podporiť jej zodpovedný výskum, vývoj a nasadzovanie. Prvoradým v interakcii medzi strojom a ľuďmi je a vždy by mal byť človek, ktorého osobné, etické, kultúrne a spoločenské hodnoty musia byť rešpektované.“

   

  Spoločne s legislatívnym návrhom Aktu o umelej inteligencii  Európska komisia zverejnila aj aktualizovaný Koordinovaný plán pre umelú inteligenciu, ktorého prvá verzia bola publikovaná v decembri 2018. Plán stanovuje opatrenia, ktoré majú za cieľ posilniť zavádzanie AI, investície a inováciu v rámci EÚ. Vzhľadom na dynamický vývoj AI technológií, ako aj vývoj EÚ v kontexte pandémie COVID-19 bola potrebná jeho aktualizácia, jeho základné kontúry však ostali zachované.

   

  Plné znenie tlačovej správy EK spolu s odkazmi na predložené návrhy:

  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_21_1682

Niekoľko obcí sa dostane k peniazom v najbližších dňoch. Ide o tie, ktoré predložili Envirofondu žiadosť o podporu na výstavbu čistiarní odpadových vôd, verejných kanalizácií alebo verejných vodovodov Envirofond pripravil postup pre urýchlenie poskytnutia

Obce už síce majú alokované financie na realizáciu daných projektov na účtoch, avšak nemôžu s nimi disponovať bez súhlasu zo strany Environmentálneho fondu. Ide o dotácie na výstavbu čistiarní odpadových vôd, verejných kanalizácií alebo verejných vodovodov v rámci Výzvy č. B-1/2020.

Časový sklz oproti štandardným lehotám pre odsúhlasenie čerpania vznikol najmä kvôli dopadom pandémie, aj zisteniam nedostatkov niektorých obcí v rámci Výzvy č. B-1/2020, ktoré vyplynuli z vnútorného auditu Ministerstva životného prostredia SR (MŽP).

Fond pod vedením riaditeľa Vačoka analyzoval stav z viacerých zorných uhlov. Či už z hľadiska obcí, ktoré potrebujú uhradiť faktúry svojim dodávateľom, ale aj  z hľadiska Envirofondu, ktorý nakladá s verejnými prostriedkami a ich poskytovanie musí byť transparentné a legálne. 

Podľa riaditeľa Vačoka fond zvolil cestu nastavenia procesu poskytnutia stanovísk k použitiu poskytnutej podpory v rámci každej obce individuálne. „Niektorým obciam sme už na základe dotačných zmlúv poskytli súhlas k použitiu poskytnutých finančných prostriedkov, či už v plnej výške alebo aj čiastočne. Predmetné zistenia poukázali na chybné kroky ako na strane fondu, tak aj na strane obcí,“ zdôraznil riaditeľ Vačok.

Envirofond má momentálne odsúhlasený individuálny, transparentný a nediskriminačný postup voči obciam, ktorých sa to týka. Musí ale dodržať podmienku obvyklej miery opatrnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami.

V najbližších dňoch budú tieto postupy implementované do praxe, aby sa tak urýchlilo poskytovanie stanovísk k použitiu schválenej podpory formou dotácie pre čakajúce obce za dodržania všetkých obvyklých kontrolných mechanizmov fondu.

Snahou Environmentálneho fondu nie je zdržiavať proces poskytnutia dotácie. „Naopak, chceme, aby finančné prostriedky z fondu, ktoré prijímatelia dostanú, prešli transparentným kontrolným mechanizmom. Tým by sa  eliminoval  možný vznik negatívnych dopadov, na ktoré by v konečnom dôsledku mohli doplatiť práve samotné obce,“ podčiarkol riaditeľ Vačok.

Environmentálny fond vykonáva svoju prácu s maximálnou zodpovednosťou, opatrnosťou a ústretovým prístupom k jednotlivým obciam, o čom svedčí aj neustála a intenzívna komunikácia ako s Ministerstvom životného prostredia SR, tak aj so Združením miest a obcí Slovenska, ktoré bolo informované o pripravovaných krokoch zo strany fondu. Ako poskytovateľ verejných prostriedkov musí fond postupovať v súlade s uzavretou dotačnou zmluvou a všeobecne záväznými právnymi predpismi, upravujúcimi pravidlá poskytovania a používania verejných prostriedkov.

„Uvedomujeme si všetky možné scenáre, práve z týchto dôvodov situáciu intenzívne riešime. Aj touto cestou žiadam obce o trpezlivosť. Súčasne zdôrazňujem, že ak fond zistí porušenie podmienok zmluvy zo strany príjemcu dotácie, neposkytne súhlas k použitiu poskytnutej podpory. Naopak, je povinný ich v plnej alebo čiastočnej výške žiadať späť,“ doplnil riaditeľ Vačok.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 53. výzva, 4. hodnotiace kolo

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako SO pre OP KŽP, dňa 23.04.2021 zverejnila zoznam schválených ŽoNFP a zoznam odborných hodnotiteľov v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO4-SC441-2019-53 zameranej na Rozvoj energetických služieb na regionálnej a miestnej úrovni, v rámci 4. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

Usmernenie č.2 k výzve s kódom OPKZP-PO4-SC451-2019-57

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako Sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia vydala dňa 23.4.2021 Usmernenie č.2 k výzve zameranej na Výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu rozvodov tepla.

INFORMÁCIA O PREDPOKLADANOM TERMÍNE NA VYDANIE ROZHODNUTÍ V RÁMCI 1. HODNOTIACEHO KOLA VÝZVY Č. 23

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán pre operačný program Integrovaná infraštruktúra informuje žiadateľov, že v rámci 1. hodnotiaceho kola výzvy na predkladanie žiadostí o NFP s kódom OPII-MH/DP/2020/11.3-23, zameranej na podporu rozvoja podnikania MSP v rámci Iniciatívy EK zameranej na transformáciu uhoľného regiónu horná Nitra, neukončí konanie o žiadostiach o NFP v stanovenom termíne 70 pracovných dní od termínu uzavretia príslušného hodnotiaceho kola v zmysle Systému riadenia EŠIF, a to z dôvodu veľkého počtu paralelne posudzovaných žiadostí o NFP v rámci viacerých výziev (resp. hodnotiacich kôl), ako aj z dôvodu vysokej administratívnej náročnosti schvaľovacieho procesu.

Predpokladaný termín ukončenia konania je máj 2021

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 21. výzva, 17. hodnotiace kolo

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 12. 4. 2021 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO2-SC211-2017-21, zameranej na preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami viazané na vodný tok, v rámci 17. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

Výzva na predkladanie žiadostí o podporu na reštrukturalizáciu vinohradov pre vinársky rok 2021/2022

PPA oznamuje, že zverejnila Výzvu na predkladanie žiadostí o podporu na reštrukturalizáciu vinohradov pre vinársky rok 2021/2022 a Príručku pre žiadateľa o podporu na reštrukturalizáciu vinohradov pre vinársky rok 2021/2022.

Výzva na predkladanie jednotnej žiadosti na priame platby pre r.2021

Pôdohospodárska platobná agentúra ako orgán štátnej správy zabezpečujúci administratívne činnosti súvisiace s finančnými prostriedkami z fondov Európskej únie a s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu smerujúcimi do oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v zmysle zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oznamuje záujemcom (žiadateľom) možnosť predkladania Jednotnej žiadosti na rok 2021.

Oznámenie o predkladaní žiadostí o priame podpory na zvieratá pre rok 2021

Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len „PPA“) ako orgán štátnej správy zabezpečujúci administratívne činnosti súvisiace s finančnými prostriedkami z fondov Európskej únie a s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu smerujúcimi do oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v zmysle zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oznamuje záujemcom (žiadateľom) možnosť predkladania Žiadostí o priame podpory na zvieratá pre r. 2021

Zverejnenie formulárov k predkladaniu žiadostí o priame podpory na lesnícke opatrenia pre rok 2021 vo formáte PDF

Vyzvanie pre národný projekt „Podpora udržania zamestnanosti v základných umeleckých školách “

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre operačný program Ľudské zdroje na programové obdobie 2014-2020 a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako žiadateľ v rámci operačného programu Ľudské zdroje pripravuje vyhlásenie Vyzvania na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok s názvom „Podpora udržania zamestnanosti v základných umeleckých školách“ s kódom        OP ĽZ NP 2021/3.1.2/01. Predpokladaný dátum vyhlásenia vyzvania je dňa 13.04.2021.

Prioritná os č. 3 Zamestnanosť

Investičná priorita 3.1 Prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu vrátane dlhodobo nezamestnaných a osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, ako aj miestne iniciatívy v oblasti zamestnávania a podpora mobility pracovnej sily

Špecifický cieľ 3.1.2 Zlepšiť prístup na trh práce uplatnením účinných nástrojov na podporu zamestnanosti, vrátane podpory mobility pre získanie zamestnania, adaptability zamestnancov, samostatnej zárobkovej činnosti a aktivít vo vidieckych oblastiach

Indikatívna výška finančných prostriedkov vyčlenených na vyzvanie (zdroj EÚ): 20 000 000,80 EUR

Oprávneným územím realizácie aktivít projektu sú všetky kraje menej rozvinutého regiónu a viac rozvinutého regiónu.

Oprávneným žiadateľom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

Oprávnenou cieľovou skupinou v súlade so špecifickým cieľom 3.1.2 a v zmysle OP ĽZ je: zamestnanec a zamestnávateľ. Zamestnancami pre účely tohto NP sa rozumejú:

- pedagogickí zamestnanci základných umeleckých škôl alebo zriaďovateľa, ak základná umelecká škola nemá právnu subjektivitu (s výkonom práce v základnej umeleckej škole),

- nepedagogickí zamestnanci základných umeleckých škôl (zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme) alebo zriaďovateľa, ak základná umelecká škola nemá právnu subjektivitu (s výkonom práce v základnej umeleckej škole).

Hlavným cieľom národného projektu je podpora udržania zamestnanosti v základných umeleckých školách v čase vyhlásenej krízovej situácie v nadväznosti na opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorým sa zakázala prevádzka zariadení vrátane zariadení pre deti a mládež podľa § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. okrem zariadení sociálnych služieb, zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa zákona č. 305/2005 Z. z. a špeciálnych výchovných zariadení podľa zákona č. 245/2008 Z. z., poskytnutím príspevku zamestnancovi základnej umeleckej školy (pedagogickí zamestnanci a nepedagogickí zamestnanci základných umeleckých škôl) ako úhradu príspevku časti mzdy/náhrady mzdy zamestnanca vo výške 80 % hrubej mesačnej mzdy, najviac vo výške 1 100,- Eur na jedného zamestnanca na mesiac.

Národný projekt bude realizovaný prostredníctvom hlavnej aktivity v zmysle operačného programu Ľudské zdroje „Aktivity zamerané na predvídanie zmien, adaptabilita na zmenené podmienky, prispôsobenie pracovníkov, podnikov a podnikateľov týmto zmenám. Hlavnou aktivitou projektu bude “ Realizácia AOTP podľa §54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti“.

Realizáciou aktivít národného projektu sa prispeje k udržaniu zamestnanosti a k stabilizácii ľudských zdrojov v základných umeleckých školách.

Oprávnené obdobie pre realizáciu aktivít projektu je 13.03.2020 v trvaní maximálne 22 mesiacov.

Usmernenie č. 2 k 55. výzve na predkladanie žiadostí o NFP zameranú na náhradu zastaraných spaľovacích zariadení v domácnostiach za nízkoemisné (s výnimkou OZE)

Usmernenie č. 2 k 55. výzve na predkladanie žiadostí o NFP zameranú na náhradu zastaraných spaľovacích zariadení v domácnostiach za nízkoemisné (s výnimkou OZE).

66. výzva zameraná na budovanie systémov vyhodnocovania rizík a včasného varovania a pripravenosti na zvládanie mimoriadnych udalostí ovplyvnených zmenou klímy

Prioritná os 3   Podpora riadenia rizík, riadenia mimoriadnych udalostí a odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvneným zmenou klímy

Investičná priorita 3.1 Podpora investícií na riešenie osobitných rizík, zabezpečiť predchádzaniu vzniku katastrof a vyvíjanie systémov zvládania katastrof

Špecifický cieľ 3.1.1 Zvýšenie úrovne pripravenosti na zvládanie mimoriadnych udalostí ovplyvnených zmenou klímy

Kód výzvy: OPKZP-PO3-SC311-2021-66

Dátum vyhlásenia: 13. 04. 2021

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej aj „sprostredkovateľský orgán“ alebo „SO pre OP KŽP“) konajúci v mene a na účet riadiaceho orgánu pre Operačný program Kvalita životného prostredia v medziach splnomocnenia obsiahnutého v Zmluve o výkone časti úloh riadiaceho orgánu sprostredkovateľským orgánom vyhlasuje

66. výzva na predkladanie ŽoNFP

Prílohy výzvy:

1. 1. 1. Formulár ŽoNFP
      2. Príručka pre žiadateľa
      3. Zoznam povinných merateľných ukazovateľov projektu, vrátane ukazovateľov relevantných k HP
      4. Informácia pre žiadateľov o nenávratný finančný príspevok/o príspevok, ktorá je zverejnená na webovom sídle http://www.olaf.vlada.gov.sk/system-vcasneho-odhalovania-rizika-a-vyluceniaedes/.
         

         ---

Usmernenie č. 3 k 16. výzve na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok zameranej na prípravu na opätovné použitie a zhodnocovanie nie nebezpečných odpadov

Usmernenie č. 3 k 16. výzve na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok zameranej na prípravu na opätovné použitie a zhodnocovanie nie nebezpečných odpadov

Výzva na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia pre prioritnú os 1, špecifický cieľ 1.1.1, aktivita B

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia, vyhlasuje výzvu na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Kohézneho fondu ​v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia pre:

prioritnú os 1 Udržateľné využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry

investičnú prioritu 1.1 Investovanie do sektora odpadového hospodárstva s cieľom splniť požiadavky environmentálneho acquis Únie a pokryť potreby, ktoré členské štáty špecifikovali v súvislosti s investíciami nad rámec uvedených požiadaviek

špecifický cieľ 1.1.1 Zvýšenie miery zhodnocovania odpadov so zameraním na ich prípravu na opätovné použitie a recykláciu a podpora predchádzania vzniku odpadov

aktivitu B. Príprava na opätovné použite a zhodnocovanie so zameraním na recykláciu nie nebezpečných odpadov vrátane podpory systémov triedeného zberu komunálnych odpadov a podpory predchádzania vzniku biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov

Viac informácií nájdete v časti “Výzvy/Výzvy na odborných hodnotiteľov “.

Výzva na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia pre prioritnú os 2, špecifický cieľ cieľ 2.1.1, aktivity A, B, C

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia, vyhlasuje výzvu na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Kohézneho fondu ​v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia pre:

prioritnú os 2 Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so zameraním na ochranu pred povodňami

investičnú prioritu 2.1 Podpora investícií na prispôsobovanie sa zmene klímy vrátane ekosystémových prístupov

špecifický cieľ 2.1.1 Zníženie rizika povodní a negatívnych dôsledkov zmeny klímy

aktivity:

A. Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami viazané na vodný tok

B. Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami realizované mimo vodných tokov

C. Vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine (intraviláne obcí)

Viac informácií nájdete v časti “Výzvy/Výzvy na odborných hodnotiteľov “.

Výzva na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia pre prioritnú os 2, špecifický cieľ cieľ 2.1.1, aktivity A, B, C

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia, vyhlasuje výzvu na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Kohézneho fondu ​v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia pre:

prioritnú os 2 Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so zameraním na ochranu pred povodňami

investičnú prioritu 2.1 Podpora investícií na prispôsobovanie sa zmene klímy vrátane ekosystémových prístupov

špecifický cieľ 2.1.1 Zníženie rizika povodní a negatívnych dôsledkov zmeny klímy

aktivity:

A. Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami viazané na vodný tok

B. Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami realizované mimo vodných tokov

C. Vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine (intraviláne obcí)

Viac informácií nájdete v časti “Výzvy/Výzvy na odborných hodnotiteľov “.

Výskum slovenských študentov podporí spolupráca s Massachusettskou univerzitou

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) uzatvorilo dohodu s Massachusetts Institute of Technology (MIT) s cieľom financovať spoločné projekty a výskumnú spoluprácu. Každý rok budú môcť byť podporené tri viacčlenné výskumné tímy formou malých grantov do výšky 30 000 USD (cca 25 000 €) na projekt. Slovenskí študenti tak získajú unikátne príležitosti na získanie praktických skúseností v prostredí špičkovej výskumnej inštitúcie.  

 „Našou snahou je podporiť slovenskú vedu a výskum aj prostredníctvom krátkodobých výskumných spoluprác, ktoré majú potenciál vytvoriť dlhodobé partnerstvo. Práve preto sme vstúpili do spolupráce s takou prestížnou univerzitou, akou je Massachusetts Institute of Technology v USA.  Pri spravovaní grantového fondu bude naše ministerstvo spolupracovať v s rezortom školstva, zahraničných vecí aj s americkou ambasádou,“ priblížila vicepremiérka Veronika Remišová.

Slovensko vložilo do fondu jednorazový vklad z rozpočtu inovačnej diplomacie vo výške 225 000 amerických dolárov. Ten počas nasledujúcich troch rokov  podporí dva až štyri projekty ročne. Predpokladaná výška podpory na jeden tímový projekt bude maximálne 30 000 USD.

MIT je jednou z najlepších univerzít na svete najmä v oblasti prírodných, technických, ale aj spoločenských vied. Samotný fond umožní spoluprácu a podporu našich špičkových vedcov a študentov s partnermi z MIT vo forme malých grantov zameraných na riešenie konkrétneho problému.

Vyhlásenie samotnej výzvy a výber projektov bude v gescii  MIT, pričom ministerstvo investícií bude mať poradný hlas.

Prvá výzva na podávanie projektov bude otvorená od septembra do decembra 2021. O možnosti získať podporu z fondu bude MIRRI SR informovať aj priamo univerzity a verejné výskumné inštitúcie. Finálna informácia o zverejnení výzvy bude zverejnená v priebehu septembra 2021 okrem stránky MIT aj na web stránke www.mirri.gov.sk.

Minister financií SR Igor Matovič sa stal guvernérom medzinárodných finančných inštitúcií

Minister financií SR Igor Matovič sa stal guvernérom medzinárodných finančných inštitúcií

Vláda SR na stredajšom rokovaní schválila materiál „Návrh na odvolanie a vymenovanie zástupcov Slovenskej republiky do Rady guvernérov v medzinárodných finančných inštitúciách“.

Podpredseda vlády a minister financií Igor Matovič sa stal s účinnosťou od 1. apríla 2021 guvernérom  Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD), guvernérom Európskej investičnej banky (EIB), guvernérom v skupine Svetovej banky a tiež guvernérom Medzinárodnej investičnej banky (MIB).

V spomenutých pozíciách nahradil súčasného predsedu vlády Slovenskej republiky Eduarda Hegera.

Vicepremiérka Remišová: Dobrá správa pre okolie Bratislavy, rýchlejšie pripojenie na diaľnicu sme schválili v rekordne krátkom čase

Dobrá správa pre obyvateľov obcí na severovýchodnom okraji Bratislavy! Vďaka novej ceste, ktorá sa napojí na diaľničnú križovatku Triblavina, ubudnú zápchy, zvýši sa bezpečnosť a kvalita života ľudí v regióne. Projekt novej cesty bude hradený z eurofondov a  spoločne ho predstavili ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová a bratislavský župan Juraj Droba. 

„Obce v okolí Bratislavy prudko rastú a v uplynulých rokoch pribudli na hraniciach okresu Pezinok desaťtisíce nových obyvateľov. Tí síce bývajú na vidieku, ale drvivá väčšina z nich dochádza do školy či za prácou každý deň do hlavného mesta,“ vyhlásila ministerka regionálneho rozvoja Remišová. Napríklad obce Chorvátsky Grob a Slovenský Grob zaznamenali v rokoch 1996 – 2016 prírastok obyvateľstva až 150 %.

„V rannej a popoludňajšej špičke sú tu cesty plné áut, tvoria sa kolóny, dochádza častejšie k nehodám, tranzit cez obce má na svedomí hluk a vysokú prašnosť. Aspoň časť týchto negatívnych javov zmierni práve nová cesta, ktorá priamo prepojí Chorvátsky a Slovenský Grob s križovatkou Triblavina, diaľnicou D1 a novobudovaným diaľničným obchvatom hlavného mesta D4,” uviedla vicepremiérka.

„Pustili sme sa do projektu, o ktorom sa desať rokov len rozprávalo. My máme dnes na stole nielen všetky potrebné povolenia, ale aj schválené financovanie. Bez externých zdrojov by sme však o takomto veľkom projekte nemohli ani len rozmýšľať, nieto ešte ho realizovať,“ povedal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.

Prepojenie diaľničnej križovatky Triblavina s cestou Chorvátsky Grob – Čierna Voda bude mať dĺžku 1,7 km a stáť bude 6,5 milióna eur. Z toho bude 6,2 milióna eur hradených z Integrovaného operačného regionálneho programu (IROP), ktorý od 1. októbra 2020 prešiel pod Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

„Schvaľovací proces tohto projektu považujem za veľký úspech. IROP mal v minulosti veľké problémy a bol najhoršie manažovaným eurofondovým programom, čo stálo Slovensko už desiatky miliónov eur. Keď sme IROP prebrali pod naše ministerstvo, začali sme ho radikálne meniť a zjednodušovať. A výsledky sú tu,“ povedala ministerka Remišová.

„Priemerná dĺžka schvaľovania obdobných dopravných projektov bývala v minulosti 163 dní, najviac dokonca až 692 dní, teda takmer dva roky. Tento projekt sme však schválili v rekordne krátkom čase, len za 41 pracovných dní. Naším cieľom je zjednodušiť procesy v maximálne možnej miere tak, aby sa peniaze čo najjednoduchšie dostávali do regiónov a pomáhali tam, kde treba,“ zdôraznila podpredsedníčka vlády.

Výstavba cesty sa má začať v júni 2021 a dokončenie je plánované na jún 2023. Po napojení na križovatku Triblavina a rýchlostnú komunikáciu prinesie výrazné zlepšenie dopravnej situácie a ročná úspora, prepočítaná na čas vodičov automobilov, sa odhaduje až na 850 000 eur ročne.

„Roky sme počúvali ako sa to nedá, ako je poskytovanie podpory z eurofondov zdĺhavé a komplikované. Roky sme sa museli prizerať, ako meškajú projekty, ktoré mali zlepšovať životy ľudí v regiónoch. Táto doba sa skončila. Po nástupe do úradu som sľúbila, že v eurofondoch upraceme a výsledky sa v krátkom čase dostavili. Schvaľovací proces sme radikálne skrátili, zjednodušujeme ho, škrtáme byrokraciu. Vďaka tomu sa nám vlani podarilo pre Slovensko zachrániť z programu IROP 109 miliónov eur, ktorým hrozilo prepadnutie a ďalších vyše 100 miliónov sme odblokovali pre oblasť kultúry,“ povedala ministerka investícií, ktorá zároveň informovala o ďalších opatreniach.

„Žiadateľom o eurofondy vychádzame v ústrety. Preto sme zverejnili najčastejšie opakujúce sa chyby v programe IROP, aby sa ich vyvarovali. Tiež zverejňujeme zoznam najčastejších otázok, ktoré nám k eurofondom prichádzajú. Všetky opatrenia, ktoré sa osvedčili a prinášajú výsledky zakomponujeme do eurofondov v novom programovom období 2021 – 2027,“ dodala podpredsedníčka vlády Remišová.

OZNAM: Verejné pripomienkovanie národného projektu „Rozvoj governance a úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti v podsektore VS“

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI SR) sprístupňuje na verejné pripomienkovanie projektovú dokumentáciu k národnému projektu „Rozvoj governance a úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti v podsektore VS“. 

Aktuálna situácia v oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti (IB a KyB) v štátnej správe nie je ideálna. Z externého pohľadu sa zvyšuje frekvencia a závažnosť útokov, z interného pohľadu sa  neustále zvyšuje závislosť na informačných aktívach a IT systémoch. Zvyšujú sa hrozby, zraniteľnosti a následne aj dopady bezpečnostných incidentov. Štát na túto situáciu zareagoval zvýšením investícií do oblasti, či už cez investície zo štátneho rozpočtu, dopytové výzvy alebo plánovanú alokáciu v pláne obnovy. V legislatívnej oblasti bol prijatý zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe, ktoré nastavujú požiadavky a štandard z pohľadu bezpečnostných opatrení. Napriek zvýšeným investíciám a prijatému legislatívnemu rámcu však niektoré investície nie sú efektívne vynaložené najmä z nasledovných dôvodov:

• nie sú k dispozícii dostatočné personálne kapacity pre oblasť riadenia IB a KyB a na prevádzku bezpečnostných systémov,
• niektoré organizácie nemajú zrealizovanú inventarizáciu, klasifikáciu a kategorizáciu informačných aktív, analýzu rizík a analýzu dopadov (AR/BIA), neriadia riziká a nemajú spracované bezpečnostné dokumenty, z ktorých by vyplývalo aké opatrenia je potrebné realizovať.

Tento projekt pripravuje predpoklady pre horizontálnu dopytovú výzvu, do ktorej sa bude môcť prihlásiť približne 30 inštitúcií z radov ústredných orgánov štátnej správy a ich podriadených organizácií. Tie budú môcť žiadať o „malé“ projekty (približne 100-200 tisíc eur). Požiadať budú môcť o podporu najmä v týchto oblastiach:

• inventarizácia, klasifikácia a kategorizácia informačných aktív, realizácia AR/BIA, riadenie rizík a spracovanie základných dokumentov v oblasti IB a KyB v zmysle zákona č. 69/2018 Z.z. (rozpočet max. 140 000 EUR na inštitúciu, cca 30 inštitúcií),
• pilotná implementácia systému pre logmanažment, zahŕňajúca predovšetkým práce na zmapovaní zdrojov logov a ich napojení na centrálny log manažment nástroj (rozpočet max. 53 000 EUR, max. 4 inštitúcie) pre následné nasadenie SIEM riešení,
• pilotná implementácia SOC as a service (rozpočet max 190 000 EUR, max. 2 inštitúcie),
• pilotná implementácia dvojfaktorovej autentifikácie a mobile device managementu (jedna inštitúcia).

Pre potenciálnych žiadateľov bude MIRRI poskytovať najmä:

• šablóny pre dokumenty vyplývajúce zo zákona č. 69/2018 Z.z.,
• usmernenia a odporúčania k prispôsobeniu dokumentov a riadeniu IB a KyB,
• metodiku spracovania AR/BIA a riadenia rizík,
• quality assurance a podporu spracovania ŽoNFP a VO.

Výsledok projektu:

Inštitúcie zapojené do projektu si efektívnym spôsobom implementujú klasifikáciu a kategorizáciu, realizáciu AR/BIA, riadenie rizík a základné dokumenty a rámce riadenia informačnej a kybernetickej bezpečnosti. Zároveň by sa mal overiť spôsob implementácie log manažment systému v prostredí štátnej správy, ako aj životaschopnosť služby SOC as a service v porovnaní s veľkými SOC projektmi, ktoré sú aktuálne v realizácii.

Verejná prezentácia a zároveň prerokovanie projektu, formou online stretnutia, sa uskutoční dňa 29.4.2021 o 14:00. Záujem o účasť na verejnom prerokovaní, prosím, nahláste na nižšie uvedenú mailovú adresu do 26.4.2021 12:00 h., následne Vám bude zaslaná pozvánka (zároveň bude zverejnená aj na tejto stránke).

Váš záujem o účasť na verejnom prerokovaní projektu (29.4.2021) a Vaše pripomienky k projektu „Rozvoj governance a úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti v podsektore VS“ zasielajte prosím na e-mailovú adresu: sabina.valachova@vicepremier.gov.sk.

Dokumenty – Projektový zámer, prístup k projektu, CBA a formulár na pripomienkovanie sú k dispozícii v Meta IS na nižšie uvedenom linku.

Pripomienky zasielajte v štruktúrovanej forme prostredníctvom vyplnenia nižšie uvedeného formuláru do 26.4.2021, 12:00 h.

Dokumenty na stiahnutie nájdete: https://metais.vicepremier.gov.sk

Dobré fondy EÚ- Prvý automatický dom pre bicykle na Slovensku

Prvý automatický dom pre bicykle na Slovensku je v prevádzke od začiatku roka 2020. Umiestnený je pri železničnej stanici v Trnave a jeho výstavba trvala približne šesť mesiacov. Za symbolických desať centov na celý deň si tu môžete uložiť bicykel, ale aj príslušenstvo, napríklad prilbu alebo sedačku. Dôležité je uchytiť ich tak, aby počas procesu parkovania nemohli z bicykla vypadnúť. 

Prvý parkovací dom na Slovensku je vysoký jedenásť metrov, v tvare dvanásťuholníka a má kapacitu 118 bicyklov, z toho 16 detských. Vzhľadom k umiestneniu cykloveže slúži aj na parkovanie bicyklov, ktorých majitelia pokračujú vlakovou alebo autobusovou dopravou. Pomáha tiež znížiť nápor áut parkujúcich pred stanicou. Proces uschovania bicykla trvá maximálne pol minúty a jednotlivé fázy automatického parkovania, ako aj bezpečnostné pokyny je možné sledovať na monitore. Predné koleso je potrebné zatlačiť do mechanizmu, ktorý ho pevne prichytí. Následne, po odstúpení zo žltej zóny treba stlačiť tlačidlo štart, o zvyšok sa už postará cykloveža. Po zaparkovaní si zákazník vyberie z automatu potvrdenie, pri vyzdvihnutí bicykla ho zas vloží do čítačky terminálu, na ktorom sa zobrazí suma za parkovné. Po jej zaplatení bicykel automaticky vyvezie pred prijímacie dvere. Veža je zároveň napojená na kamerový bezpečnostný systém, k bicyklom nemá prístup nikto iný ako majiteľ.

Na realizáciu projektu získalo mesto Trnava nenávratný finančný príspevok vo výške 505 319,- eur.

Najčastejšie nedostatky spôsobené na strane žiadateľa/prijímateľa identifikované kontrolou tretích strán 16-04-2021

Najčastejšie nedostatky spôsobené na strane žiadateľa/prijímateľa identifikované kontrolou tretích strán (docx, 182.14 Kb, 67x)

Na MOPS bude zameraná nová výzva, MV ju plánuje vyhlásiť v máji

Pod Tatrami pokračuje modernizácia železničnej trate, doteraz sa preinvestovalo 13 mil. eur

Pod Tatrami pokračujú práce na modernizácii železničnej trate v úseku Poprad – Lučivná. Začalo sa s nimi v júli minulého roka a doteraz sa tam podľa hovorkyne Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Rie Feik Achbergerovej podarilo preinvestovať približne 13 miliónov eur. Uviedla to pre pre agentúru SITA s tým, že ide o prvú etapu plánovanej modernizácie úseku Liptovský Mikuláš – Poprad Tatry v rámci železničnej trate Žilina – Košice. Vlaky budú môcť v tomto úseku s dĺžkou takmer 13 kilometrov následne jazdiť rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu. Modernizácia trate by mala trvať ešte viac ako rok.

Celkové náklady na projekt modernizácie železničnej infraštruktúry sú vo výške viac ako 97 miliónov eur bez DPH. Z toho viac ako 77 miliónov eur získali Železnice SR z eurofondov v rámci komunitárneho programu Nástroj na prepájanie Európy (CEF).

Doteraz sa v úseku podľa hovorkyne podarilo zrealizovať všetky počiatočné práce, ako napríklad výruby stromov či preložky inžinierskych sietí. Zmodernizovala sa prvá traťová koľaj v úseku železničná stanica Svit – Poprad, pracuje sa aj na druhej. Zároveň sa začalo s rekonštrukciou budovy železničnej stanice vo Svite, ako aj podchodu. „Stavebné práce sa realizujú aj na ďalších úsekoch stavby, ako sú výstavba železničného mosta nad Rákoveckým potokom, preložka železničnej trate v úseku Svit-Štrba, modernizácia silnoprúdových a slaboprúdových vedení, výstavba podchodu pre verejnosť na Teplickej ulici a ďalšie práce podľa ich harmonogramu,“ vymenovala Feik Achbergerová.

Hovorkyňa železníc priznala, že na výstavbu mala dopad aj pandémia v súvislosti s vírusovým ochorením COVID-19. „Zaznamenali sme určité obmedzenia v dodávkach tovarov, materiálov a špecializovaných služieb predovšetkým z Českej republiky, avšak tieto skutočnosti nepovažujeme za zásadné obmedzujúce faktory s vplyvom na výstavbu,“ uviedla.

Trnavský samosprávny kraj vybuduje prvý úsek Vážskej cyklomagistrály z eurofondov

Trnavský samosprávny kraj uspel so žiadosťou o nenávratný finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) na vybudovanie prvej zo štyroch častí Vážskej cyklomagistrály na svojom území. Výstavba 3,6 kilometra dlhého úseku medzi hranicou Trenčianskeho s Trnavského kraja a mostom v mestskej časti Piešťan Bodona by mala začať po ukončení a kontrole verejného obstávania už koncom tohto leta a trvať asi štyri mesiace. Celková výška oprávnených výdavkov projektu je 490 tisíc eur, z ktorých len 5 % tvorí spoluúčasť kraja.

„Po nástupe do župy sme začali projektovať Vážsku cyklomagistrálu, ako jednu z nosných v našom kraji. Zvládli sme náročnú prípravu a o to viac si vážim, že sa nám podarilo získať takmer pol milióna eur z eurofondov na výstavbu jej prvého úseku na území Trnavského kraja, medzi hranicou kraja a Železným mostom v Piešťanoch. Som presvedčený, že podobne úspešní budeme aj v prípade ďalších troch plánovaných úsekov, a teda významne zlepšíme cyklodopravnú aj cykloturistickú infraštruktúru,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

V rámci schváleného projektu bude vybudovaná, respektíve zrekonštruovaná cyklistická komunikácia. Pribudne aj doplnková cyklistická infraštruktúra, v rámci ktorej bude vybudované cyklistické odpočívadlo s altánkom, lavičkami a stojanmi na bicykle.

Jedným z hlavných cieľov trnavskej župy v oblasti cyklistickej dopravy je podpora udržateľnej mobility, ako aj cestovného ruchu. Vážska cyklomagistrála by mala tvoriť priame spojenie dôležitých priemyselných sídel, ako sú Piešťany, Horná Streda, Sereď a Hlohovec v celkovej dĺžke 60 kilometrov.

Kraj už podal žiadosť o nenávratný finančný príspevok na úsek Sereď – Šúrovce, ktorá sa aktuálne nachádza v štádiu administratívnej kontroly. Pripravujú sa podobné žiadosti na úseky Šúrovce – Horné Zelenice a Horné Zelenice – Hlohovec. Tieto zámery schválili krajskí poslanci dňa 9. decembra 2020. V tejto súvislosti župa priebežne napreduje s majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov pod cyklomagistrálou. Na jar tohto roka podpísala sme dve zmluvy na ich nájom so Slovenským vodohospodárskym podnikom.

Prvá výzva na predkladanie návrhov na podporu dobrovoľníckej činnosti mládeže

Komisia dnes uverejnila prvú výzvu na predkladanie návrhov v rámci nového Európskeho zboru solidarity na roky 2021 – 2027. Európsky zbor solidarity podporuje mladých ľudí, ktorí sa chcú zapojiť do dobrovoľníckych činností v rôznych oblastiach – od pomoci ľuďom v núdzi až po podporu činností zameraných na zdravie a životné prostredie v celej EÚ i mimo nej.

Tohtoročnou prioritou bude zdravie a cieľom je motivovať dobrovoľníkov, aby pracovali na projektoch zameraných na zvládanie výziev v oblasti zdravia vrátane vplyvu pandémie COVID-19 a následnej obnovy. Tento nový program, ktorý na roky 2021 – 2027 disponuje osobitným rozpočtom vo výške viac ako 1 miliarda eur, ponúka približne 275 000 mladým ľuďom príležitosť pomáhať pri riešení spoločenských a humanitárnych výziev prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti alebo zakladaním vlastných projektov v oblasti solidarity. V prvom roku činnosti je k dispozícii viac ako 138 miliónov eur. Program od budúceho roku umožní mladým ľuďom, aby pôsobili ako dobrovoľníci v rámci humanitárnej pomoci na celom svete, čím pomôže riešiť humanitárne výzvy v bezpečných tretích krajinách a podporuje činnosti EÚ v oblasti pomoci v týchto krajinách.

Aby sa organizácie mohli zapojiť do Európskeho zboru solidarity, musia získať značku kvality preukazujúcu, že vykonávajú vysokokvalitné činnosti v oblasti solidarity v súlade so zásadami, cieľmi a požiadavkami programu. O financovanie môže požiadať každý verejný alebo súkromný subjekt s pomocou národných agentúr Európskeho zboru solidarity so sídlom vo všetkých členských štátoch EÚ a tretích krajinách pridružených k programu – na Islande, v Lichtenštajnsku, Turecku a Severomacedónskej republike. Skupiny mladých ľudí zaregistrované na portáli Európskeho zboru solidarity môžu okrem toho priamo požiadať o financovanie projektov v oblasti solidarity, ktoré vypracovali a vedú.

Obdobie podávania žiadostí pre obe výzvy v rámci nového programu na roky 2021 – 2027 sa začína 15. apríla a končí 5. októbra 2021. Žiadosti o značku kvality pre dobrovoľnícku činnosť v oblasti solidarity možno predkladať kedykoľvek. Termín na podanie žiadosti o značku kvality pre dobrovoľnícku činnosť v oblasti humanitárnej pomoci je 22. septembra 2021.
 

Podrobnosti: 

Tlačová správa

Prehľad

Výzva na predkladanie návrhov

Dopravný podnik v Prešove vyhlásil súťaž na projektovú dokumentáciu modernizácie vozovne za viac ako milión eur

Dopravný podnik mesta Prešov (DPMP) vyhlásil verejnú súťaž na vyhotovenie projektovej dokumentácie na modernizáciu údržbovej základne trolejbusov a výstavbu meniarne. Obstarávacia cena projektovej dokumentácie je približne 890-tisíc eur bez DPH (1,068 mil. eur s DPH). Financovanie bude zabezpečené z Operačného programu integrovaná infraštruktúra vo výške 95 percent. Zvyšných päť percent bude z vlastných zdrojov DPMP. Záujemcovia môžu predkladať ponuky do 15. mája.

Ako informoval hovorca mesta Prešov Vladimír Tomek, vďaka pripravovanému projektu má vozovňa dopravného podniku po takmer 60 rokoch šancu na obnovu. „Vozovňa DPMP pochádza z roku 1962, jej technologické vybavenie pochádza prevažne z konca 70. a začiatku 90. rokov minulého storočia. Podlaha v objektoch vozovne je vyhotovená z drevených dubových klátikov s hrubým nánosom nečistôt. Prehliadacie kanály sú hlboké iba 1,2 metra, čo komplikuje prehliadky vozidiel,“ menoval Tomek. Ako ďalej dodal, v objektoch vozovne je tiež nedostatočné osvetlenie, vstupné brány netesnia a zdviháky sú nestabilné. Opotrebované sú aj vodiace koľajnice.

Vypracovanie projektovej dokumentácie je preto podľa Tomeka prvým krokom k zásadnej stavebnej a technologickej obnove údržbovej základne trolejbusov a výstavbe novej meniarne v areáli DPMP. „Z hľadiska rozvoja mestskej hromadnej dopravy v Prešove môže ísť o kľúčovú modernizáciu. Samotný projekt by mal byť zrealizovaný do konca roka 2022 a predpokladáme, že výstavba by sa mohla realizovať v rokoch 2023 a 2024,“ dodal hovorca mesta.

Na webovom sídle OP TP https://www.optp.vlada.gov.sk/19449-sk/vyhlasene-otvorene-vyzvania/,  v časti Dokumenty/Vyzvania/Vyhlásené otvorené vyzvania bola zverejnená informácia o zmene č. 6 vyzvania na projekty technickej pomoci č. (kód) OPTP-P01-SC3-2018-16 s názvom „Implementovať správny a transparentný systém riadenia, kontroly a auditu EŠIF 2“. Zmena je účinná od 14. 04. 2021.
Konsolidovana_verzia_VYZ_16_zmena_6
Zmena_6_VYZ_16
Zmena_6_VYZ_16

MIRRI má nového štátneho tajomníka

Štátnym tajomníkom pre oblasť investícií a regionálneho rozvoja sa stal uznávaný vedec a vysokoškolský pedagóg  Dušan Velič. O jeho vymenovaní na svojom dnešnom zasadaní rozhodla vláda. Ako uviedla vicepremiérka a ministerka Veronika Remišová, Dušan Velič prináša do rezortu skúsenosti z pôsobenia v pedagogickej a vedeckej sfére na Slovensku aj v zahraničných inštitúciách. Aktívne spolupracoval tiež s držiteľom Nobelovej ceny. Nový štátny tajomník sa má zamerať na oblasť efektívnych inovatívnych riešení vo vzťahu k regiónom a investíciám.

 „Rýchly nástup technológií a inovatívneho hospodárstva predstavuje veľké výzvy pre celé Slovensko, ale najmä pre menej rozvinuté regióny. Našou úlohou je prinášať také riešenia, ktoré regiónom zabezpečia dynamický rozvoj, lepšie platené pracovné miesta, vyššiu kvalitu života pre ľudí a čistejšie životné prostredie,“ uviedla ministerka Remišová.

Úlohou nového štátneho tajomníka bude preto nadviazanie širokej spolupráce s odborníkmi, zástupcami samospráv a regiónov, ako aj partnermi z oblasti inovácií a investícií.

„V dnešnej dobe je kľúčová spolupráca vedcov a odborníkov s regionálnymi zástupcami, aby odborné riešenia prinášali pridanú hodnotu v praxi. Som presvedčená, že kombinácia odbornosti, spolupráce a praktického výkonu prinesie tie najlepšie riešenia pre ľudí a pre Slovensko,“ dodala vicepremiérka.

Aktualizácia č. 8 výzvy na predkladanie ŽoNFP na zvýšenie počtu žiakov stredných odborných škôl na praktickom vyučovaní, kód výzvy: IROP-PO2-SC223-2016-14

Aktualizácia č. 8 výzvy IROP-PO2-SC223-2016-14 (zip, 6.71 Mb, 22x)

ZMOS: Na Slovensku je viac ako 100 oblastí bez zásobovania potravinami

Na Slovensku je 102 "potravinových púští", v ktorých dostupnosť potravín nie je postačujúca či vyhovujúca. V utorok to na tlačovej konferencii uviedol predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Branislav Tréger. Dostupnosť potravín v menších obciach je podľa šéfa ZMOS-u rovnako dôležitá ako signál mobilných operátorov alebo školstvo či zdravotníctvo. Zlepšiť situáciu by mohli štátne dotácie stratových predajní potravín.
"Sme presvedčení o tom, že tieto časti, hlavne na východnom Slovensku, by mali jednoducho zmiznúť," povedal Tréger. Chýbajúce predajne v malých obciach podľa neho zakladajú nežiaduce zväčšovanie rozdielov medzi regiónmi Slovenska.  
Prvý viceprezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak si myslí, že týchto oblastí bude postupne pribúdať. "Všetko závisí od ekonomiky. My obchodníci nemôžeme robiť sociálny program a nahradzovať štát. My žijeme z peňazí, ktoré si zarobíme. V tomto prípade musí pomôcť štát dotovať tieto obchody rôznou formou tak, ako sa to robí v Česku, v Rakúsku a v iných krajinách. Nemusíme vymýšľať vymyslené," povedal Konštiak.
Vytvorenie štátneho dotačného programu je riešením tejto situácie aj podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha. Zdroje financovania takéhoto programu Macho vidí v európskych fondoch, v pláne obnovy a v štátnom rozpočte. ZMOS, poľnohospodári aj obchodníci sa chcú s problémom obrátiť na ministerku investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniku Remišovú (Za ľudí) a podpredsedu pôdohospodárskeho výboru Národnej rady SR Jaroslava Karahutu (Sme rodina). 

Na prihlásenie obcí do súťaže Dedina roka 2021 ostáva posledný mesiac

Záujemcovia o prihlásenie do 11. ročníka národnej súťaže Dedina roka 2021 majú posledný mesiac na registráciu svojej obce. Podnet môže dať ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky (SR), samotný proces prihlásenia je už potom na starostke alebo starostovi. Na webovej stránke www.dedinaroka.sk sú dostupné podklady k zapojeniu – prihláška a formulár oblastí hodnotenia. Uzávierka prihlášok je 30. apríla 2021. Okrem finančných a vecných výhier od generálneho partnera, vyhlasovateľov a partnerov súťaže, súperia obce aj o možnosť reprezentovať SR na európskej úrovni.

Súťaž Dedina roka je pre obce priestorom na propagáciu, nadviazanie nových kontaktov, výmenu skúseností či inšpiráciu do ďalšieho rozvoja. Za 20 rokov existencie súťaže túto možnosť prezentácie využili desiatky slovenských obcí. Niektoré to skúšali dokonca viac ráz. „Naša obec sa do súťaže zapojila dvakrát. Prvýkrát v roku 2007 kedy sme síce nevyhrali, ale veľmi nás to naštartovalo. Videli sme, že máme ešte množstvo nevyužitého potenciálu a začali sme na tom pracovať. Druhýkrát sme sa prihlásili v roku 2015 a podarilo sa. Obec vtedy viedol pán starosta Ledecký. Bola som pritom, keď sme súťažili, pomáhala som s programom pri návšteve hodnotiacej komisie a bola to pre mňa vzácna skúsenosť. Teraz vediem obec ja a keby sme mohli, určite sa prihlásime znova.“ zdôrazňuje Zuzana Kučerová, starostka obce Spišský Hrhov. Podľa pravidiel súťaže sa víťazná obec môže prihlásiť opätovne až o desať rokov, no mnohé by to urobili bez zaváhania už dnes. Spojenie komunity, naštartovanie k zveľaďovacím aktivitám v obci a možnosť prezentovať úspechy pred hodnotiacou komisiou bola výnimočná príležitosť, ktorá sa často neopakuje.

Podobne účasť v súťaži hodnotí aj víťazná obec z roku 2017, Oravská Polhora, pre ktorú bolo zapojenie veľkou výzvou. Zodpovedné prípravy a zomknutie obyvateľov obce presvedčili hodnotiacu komisiu, že titul bude v správnych rukách. „Zapojenie sa do súťaže nastaví dedine zrkadlo – kde sa práve nachádza, čo je potrebné vylepšiť, akým smerom je potrebné viesť ďalší rozvoj. Titul nám určite pomohol aj v ďalšom napredovaní, predovšetkým pri predkladaní rôznych žiadostí o granty, kde veľmi často používame slovné spojenie „Dedina roka“. A v neposlednom rade, ale o to viac dôležitom,, umožní účasť v súťaži stretnúť množstvo zaujímavých ľudí a nadviazať nové priateľstvá.“ hodnotí Michal Strnál, starosta obce. Vysoký potenciál Oravská Polhora

potvrdila aj pri reprezentácii Slovenska v súťaži o Európsku cenu obnovy dediny, kde patrila ku kandidátom na víťaza.

Víťazom posledného ročníka súťaže Dedina roka, ktorú účasť v európskej súťaži ešte len čaká, je obec Papradno. Jedinečnosť dediny v objatí Javorníckych vrchov s náročnými životnými podmienkami, jej tradície a hrdosť obyvateľov na rodnú zem ocenila hodnotiaca komisia víťazstvom v roku 2019.„Máme rozvinutú infraštruktúru, krásnu prírodu, zaujímavú ponuku agroturistiky, srdečných ľudí, ktorí si vzájomne pomáhajú či unikátne tradície zachovávané a šírené našou folklórnou skupinou Podžiaran. Keď sme odoslali prihlášku do súťaže, v kútiku duše sme dúfali, že by sme ju mohli vyhrať. Preto by som chcel povzbudiť ostatné obce a ich starostov a starostky, aby sa prihlásili do súťaže, aby ukázali, čo ukrýva ich obec a v čom môžu byť inšpiráciou pre ostatných.“ vyzýva na záver váhajúce obce Roman Španihel, starosta obce Papradno. Z finančnej odmeny, ktorú víťazstvom v súťaži obec získala, vybudovali malé detské ihrisko a komunitné centrum pri obecných bytovkách.

Vyhlasovateľom súťaže je Ministerstvo životného prostredia, Slovenská agentúra životného prostredia, Spolok pre obnovu dediny a Združenie miest a obcí Slovenska. Generálnym partnerom je COOP Jednota Slovensko, s. d.. Záštitu nad aktuálnym ročníkom prebral minister životného prostredia SR Ján Budaj.

Zmeny v oblasti zdravotníctva schválené parlamentom

Bratislava – 31. marca 2021 – Národná rada Slovenskej republiky včera t. j. 30. marca 2021 schválila Vládny Návrh zákona, ktorým sa v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zdravotníctva. 

V rámci uvedeného návrhu boli prijaté zmeny týkajúce sa:

• štát sa rozhodol prevziať časť objektívnej zodpovednosti za prípadné škody na zdraví a na živote, ak je táto škoda spôsobená výlučne okolnosťami majúcimi pôvod v použitej neregistrovanej vakcíne. Záväzok štátu by sa mal vzťahovať výlučne na obdobie, kým nebude očkovacia látka oficiálne zaregistrovaná zo strany Európskej liekovej agentúry,
• ustanovuje sa nárok na úhradu očkovania proti ochoreniu COVID-19 zo systému verejného zdravotného poistenia pre poistenca zdravotnej poisťovne a osobu s registrovaným pobytovým formulárom v SR,
• zaviesť povinnosť zdravotnej poisťovne uhrádzať náklady spojené s očkovaním s cieľom predísť nekontrolovanému šíreniu nákazy aj pre osoby, ktoré nemajú verejné zdravotné poistenie,
• upravuje sa príloha č. 6 Indikačný zoznam pre kúpeľnú starostlivosť a to rozšírením Indikačného zoznamu pre kúpeľnú starostlivosť o stavy po prekonaní ochorenia
• upravuje  vytvorenie podmienok na zmiernenie následkov ťažkého priebehu ochorenia COVID-19 a tzv. postkovidového syndrómu, zahŕňajúceho pretrvávajúce respiračné a nervové, resp. nervovo-svalové a pohybové ťažkosti,
• upravuje jednoduchší prístup osôb, ktoré získali zdravotnícke vzdelanie mimo územia členských štátov k výkonu stáže v ústavných zdravotníckych zariadenia. Rozširuje sa možnosť výkonu stáže aj o osoby, ktoré získali vzdelanie mimo územia členských štátov v zdravotníckom povolaní sestra a pôrodná asistentka aj o osoby, ktoré ovládajú anglický jazyk v rozsahu nevyhnutnom na výkon príslušného zdravotníckeho povolania. Predlžuje sa  možnosť výkonu dočasnej odbornej stáže a predlžuje lehota na podanie opätovnej žiadosti o akreditáciu pre vzdelávacie ustanovizne, ktoré majú záujem pokračovať v ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov v príslušnom študijnom programe. Účelom predkladaného návrhu zákona je umožnenie jednoduchšieho a rýchlejšieho  dopĺňania zdravotníckeho personálu zo zahraničia do ústavných zdravotníckych zariadení vzhľadom na výskyt ochorenia COVID-19 a súvisiacu krízu v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti v ústavných zdravotníckych zariadeniach a to aj v kontexte systému medzinárodnej pomoci, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktorá medzinárodnú pomoc schválila,
• predlžuje sa platnosť pôvodného osvedčenia o akreditácii o dobu, počas ktorej ministerstvo zdravotníctva vydá nové osvedčenie o akreditácii. Uvedené úpravy sa navrhujú z dôvodu zabezpečenia pokračovania ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov aj počas krízovej situácie, plynulého dopĺňania zdravotníckych pracovníkov – špecialistov do systému špecializovanej zdravotnej starostlivosti a s tým súvisiacim zabezpečením poskytovania odbornej zdravotnej starostlivosti občanom Slovenskej republiky,
• vytvára sa inštitút jednorazového odškodnenia pozostalých aj v rámci zdravotníckeho povolania, ktoré v aktuálnej nepriaznivej situácii zažíva najväčší nápor rizika ochorenia na koronavírus SARS-CoV-2 v komparácii s výkonom iných povolaní. Nárok na poskytnutie jednorazového odškodnenia pozostalých vzniká splnením podmienok podľa tohto zákona na základe podanej žiadosti oprávneného subjektu do 1 roka od úmrtia zdravotníckeho pracovníka, vodiča záchrannej zdravotnej služby, vodiča dopravnej zdravotnej služby, lekára prehliadajúceho mŕtve telá alebo lekára, ktorý vykonáva pitvu, ku ktorej je povinný priložiť doklady preukazujúce vzťah pozostalej osoby k zomrelému (rodný list, sobášny list),
• navrhuje sa úprava, ktorej snahou je umožniť aj preskripciu liekov, ktoré sú indikované z hľadiska aktuálneho zdravotného stavu pacienta aj v prípade, že liek s preskripčným obmedzením bol indikovaný pri prepustení pacienta z hospitalizácie, alebo v prípadoch, že pacient nemohol v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 navštíviť lekára špecialistu a legislatívna zmena, ktorá umožňuje použiť na samodiagnostiku nosové rýchlotesty určené na profesionálne použitie aj nezaškolenými osobami, ak spĺňajú minimálne požiadavky. 

ÚVO pripravil časopis Moderný prístup k VO zameraný na udržateľné a strategické VO

Bratislava – 31. marca 2021 - Jedným z cieľov národného projektu s názvom Zvyšovanie efektívnosti v oblasti verejného obstarávania na Slovensku, realizovaného v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu, je podpora udržateľného a strategického verejného obstarávania.

Správna implementácia strategického verejného obstarávania do praxe stojí na viacerých kľúčových faktoroch. Jedným z nich je zvyšovanie všeobecného povedomia u odbornej a laickej verejnosti o prínosoch jeho častí pre spoločnosť a spôsoboch správnej implementácie.

K dosiahnutiu vyššie uvedeného pripravil projektový tím aktivity č. 2 Udržateľné a strategické verejné obstarávanie prvé číslo časopisu s názvom Moderný prístup k verejnému obstarávaniu. Časopis je zameraný na aktuálne témy v rámci strategického verejného obstarávania (zelené verejné obstarávanie, sociálne aspekty vo verejnom obstarávaní a verejné obstarávanie inovatívnych riešení) a bude vydávaný raz ročne.

Prvé číslo časopisu sa venuje úvodu do jednotlivých častí strategického verejného obstarávania a približuje ich či už po teoretickej, ale aj praktickej stránke ich využitia.

Prvé číslo časopisu Moderný prístup k verejnému obstarávaniu na stiahnutie TU

Odklad daňového priznania je možné podať aj emailom

Bratislava – 31. marca 2021 – Včera t. j. 30. marca 2021 Národná rada Slovenskej republiky schválila Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov.

V rámci uvedeného návrhu boli prijaté zmeny týkajúce sa oznámenia predĺženia lehoty na podanie daňového priznania. Oznámiť predĺženie lehoty  emailom budú môcť všetky daňové subjekty, teda aj povinne elektronicky komunikujúci klienti. Cieľom tohto opatrenia je rozšíriť a zjednodušiť klientom komunikáciu s finančnou správou v čase pandémie.

Lehota na podanie daňového priznania je stanovená na stredu 31. marca. Ak subjekty nestíhajú , alebo z dôvodu pandémie sa dostali do problémov, môžu finančnej správe oznámiť predĺženie lehoty na splnenie si tejto povinnosti o tri mesiace, resp. o šesť mesiacov v prípade príjmov zo zahraničia.

Toto opatrenie má rozšíriť možnosti klientov oznámiť odklad podania daňového priznania v čase šírenia koronavírusu, obmedziť mobilitu občanov ako aj urýchliť komunikáciu s finančnou správou v súvislosti s pandémiou. Finančná správa zároveň akceptuje doteraz zaslané oznámenia o odklade daňových priznaním, keďže chce vyjsť klientom v ústrety.

Ak chce daňovník oznámiť predĺženie lehoty, stačí, ak napíše finančnej správe email na podnety@financnasprava.sk. Upozorňujeme však, že musí obsahovať nasledovné údaje:

• meno, priezvisko, dátum narodenia
• DIČ alebo rodné číslo (dátum narodenia, ak ide o zahraničnú osobu)
• adresa trvalého pobytu
• nová lehota na podanie DP (30.04., 31.05., 30.06.) (pre účely odvodov)
• obchodné meno a IČO (v prípade PO-nepodnikateľ).

Sociálne inovácie prinášajú nové nápady do regiónov, vyznať sa v téme vám pomôže nová príručka

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR pripravilo v spolupráci s Platformou sociálnych inovácií príručku, ktorá má pomôcť ľuďom v regiónoch pripravovať úspešné inovatívne projekty. Príručka obsahuje vysvetlenia základných oblastí sociálnych inovácií, definuje základné termíny aj príklady dobrej praxe zo Slovenska a zahraničia. 

Ministerstvo ako kľúčový partner pre regionálny rozvoj vníma sociálne ino­vácie ako súčasť prípravy integrovaných územných stratégií, podporu najmenej rozvi­nutých okresov a táto téma je tiež súčasťou  Plánu obnovy a odolnosti, Partnerskej dohody aj budúceho Operačného programu Slovensko.

Téma sociálnych a spoločenských inovácií predstavuje nové, efektívnejšie, udržateľnejšie a spravodlivejšie riešenia spoločenských problémov oproti už zaužívaným riešeniam. Môže zahŕňať vytváranie nových produktov, služieb, zavádzanie technológii, ale aj  zmenu nastavených pravidiel,  či vytvorenie nových rolí v spoločenskom systéme.

„Ak sa chceme rozprávať o úspešnom regionálnom rozvoji, nemôžeme z neho vynechať sociálne inovácie. Práve tie prinášajú myšlienky, projekty, partnerstvá a platformy na vyrovnávanie sociálnych a ekonomických nerovností medzi regiónmi. Spojili sme akademikov, nadácie, firmy aj odborníkov verejného a súkromného sektora a v prehľadnej príručke vysvetlili základné princípy sociálnych inovácií, ekonomického podnikania, či dlhodobého financovania projektov. Súčasťou príručky je 24 úspešných príkladov sociálnych inovácií zo Slovenska, ale aj príklady z Česka, Holandska, Poľska, Nemecka a ďalších krajín,“ povedal štátny tajomník Vladimír Ledecký.

Medzi sociálne inovácie a úspešne fungujúce projekty patria napríklad projekt „Včelí kRaj“ na podporu včelárov. Tí vymysleli produkt Férový med, ktorým sa snažia vzdelávať deti aj dospelých o význame včiel. Sociálnym rozmerom je vytváranie pracovných príležitostí v oblasti včelárstva a v spracovaní včelích produktov. Sociálnou inováciou je však tiež napríklad projekt „Aj Ty v IT“, ktorý pre všetky dievčatá a ženy buduje rovnaký prístup k IT vzdelávaniu a následnému zamestnaniu.

Prostredníctvom projektu „Spišský Hrhov“, zas obec rozšírila za pomoci vlastných občanov komunitnú prácu, zriadila komunitné centrum v obci, dokonca organizuje burzu partnerov rozvoja lokálnej zamestnanosti. Rozvojom a aktiváciou ľudských zdrojov dáva život mnohým ďalším projektom na rozvoj obce a regiónu.

Príručka sociálnych inovácií a projektov dobrej praxe (.PDF, 2484 kB)

Príručka sociálnych inovácií a projektov dobrej praxe (.PDF, 2495 kB) – verzia pre mobilný telefón

Z REACT-EU pôjde skoro 19 miliónov eur na potravinovú a materiálnu pomoc

Z novej iniciatívy REACT-EU, ktorá zvýši finančné prostriedky aktuálnych eurofondových programov, pôjde dodatočných takmer 19 miliónov eur do revidovaného operačného programu potravinovej a základnej materiálnej pomoci (OP FEAD) ešte tento rok. Vyplýva to z materiálu z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorý v stredu odobrila vláda.

Z iniciatívy REACT-EU má Slovensko podľa predbežnej dohody dostať celkovo 780 miliónov eur, z toho tento rok dostane takmer 616 miliónov eur. Presná suma, ktorú Slovensko dostane v roku 2022, ešte známa nie je. Počas rokovaní na národnej úrovni sa dohodlo na tom, že celkovo z REACT-EU pôjde na potravinovú a materiálnu pomoc 24 miliónov eur. Z toho v roku 2021 predstavuje zvýšenie alokácie sumu takmer 19 miliónov eur.

Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) pomáha zmierňovať najhoršie formy chudoby v krajinách EÚ, ako je potravinová či materiálna deprivácia odkázaných osôb. Fond podporuje sociálnu súdržnosť, posilňuje sociálne začleňovanie a prispieva k dosiahnutiu jedného z cieľov stratégie Európa 2020, ktorým je zníženie počtu ľudí, ktorí sú ohrození chudobou a sociálnym vylúčením aspoň o 20 miliónov. FEAD podporuje schémy, ktoré distribuujú materiálu pomoc, ako napríklad potraviny či ďalšie základné veci osobnej potreby ako sú mydlo či šampón.

Vranov nad Topľou: Mesto by chcelo zriadiť kompostáreň a zmeniť vykurovanie v ZŠ

Poslanci mestského zastupiteľstva (MsZ) vo Vranove nad Topľou schválili vo štvrtok zámer mesta uchádzať sa o nenávratný finančný príspevok v rámci dvoch výziev ministerstva životného prostredia. Vranovská samospráva by prostredníctvom nich rada financovala zriadenie kompostárne a transformáciu spôsobu vykurovania Základnej školy (ZŠ) Bernolákova s využitím aerotermálnej energie.

V rámci výzvy na podporu triedeného zberu komunálnych odpadov (KO), mechanicko-biologickej úpravy zmesového KO a zhodnocovania biologicky rozložiteľných KO v najmenej rozvinutých okresoch by vranovská samospráva rada zakúpila a v areáli zberného dvora inštalovala aeróbny fermentor. "Po spracovaní bioodpadu v tomto zariadení vzniká fermentát, ktorý je možné po dozretí na ploche použiť ako kompost k agrotechnickému využitiu," uvádza dôvodová správa k schválenému materiálu.

Proces kompostovania v zariadení má trvať približne 48 hodín a po 96 hodín trvajúcom spracovávaní bioodpadu má fermentor vyprodukovať brikety na kúrenie. "Súčasťou projektu je aj nákup hnuteľných vecí na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného KO, ktorými budú traktor, zberové vozidlo s umývacím zariadením, mulčovacie zariadenie so zberovým košom, čelný nakladač a plastové nádoby na zber biologicky rozložiteľného KO v počte 2300 kusov," doplnil materiál. Celkové oprávnené výdavky projektu majú predstavovať sumu 1.518.500 eur, poslanci schválili jeho spolufinancovanie vo výške piatich percent.

Päťpercentné spolufinancovanie sa týka aj projektu "Zníženie energetickej náročnosti zdroja tepla ZŠ Bernolákova využitím aerotermálnej energie" s predpokladaným finančným nákladom vo výške jedného milióna eur. Samospráva by v školskom zariadení rada inštalovala zostavy plynových tepelných čerpadiel vzduch/voda s využitím obnoviteľného zdroja energie. "Navrhovanou výstavbou sa dosiahne zvýšenie účinnosti a hospodárnosti prevádzky zdroja tepla, zníženie emisií znečisťujúcich látok a zlepšenie kvality ovzdušia a životného prostredia," odôvodnila zámer mesta dôvodová správa s tým, že dobu návratnosti mestských investícií predpokladá na 3,78 roka, zníženie produkcie oxidu uhličitého má ročne predstavovať 47.495 kilogramov.

Informácia o zmene č. 8 vyzvania na projekty technickej pomoci č. (kód) OPTP-P01-SC3-2017-12 "Napĺňanie princípu partnerstva prostredníctvom efektívneho zapojenia občianskej spoločnosti do implementácie a monitorovania EŠIF"

Informácia o zmene č. 8 vyzvania na projekty technickej pomoci č. (kód) OPTP-P01-SC3-2017-12 "Napĺňanie princípu partnerstva prostredníctvom efektívneho zapojenia občianskej spoločnosti do implementácie a monitorovania EŠIF"

Podpora ekologickej poľnohospodárskej výroby

Program Erasmus+ získal viac financií a rozšíril okruh svojej pôsobnosti

Európska komisia (EK) prijala vo štvrtok prvý pracovný program Erasmus+ na obdobie rokov 2021-27. Pracovný program sa zameriava predovšetkým na žiadosti, ktoré podajú záujemcovia počas prvého roka.
 
Z nového programu s rozpočtom vo výške 26,2 miliardy eur sa budú financovať projekty vzdelávacej mobility a cezhraničnej spolupráce určené pre 10 miliónov Európanov všetkých vekových skupín a z akéhokoľvek prostredia.

Eurokomisárka pre inovácie, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová v správe pre médiá zdôraznila, že skutočnosť, že sa rozpočet Erasmus+ takmer zdvojnásobil, poukazuje na význam, ktorý Únia pripisuje vzdelávaniu a mládeži v Európe.

"Program Erasmus+ zahŕňa 33 krajín a vďaka svojej medzinárodnej pôsobnosti je dostupný pre zvyšok sveta. Vyzývam všetky verejné a súkromné organizácie pôsobiace v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, aby sa oboznámili s novozverejnenými výzvami na predkladanie návrhov a požiadali o financovanie," uviedla Gabrielová.

 Každý verejný alebo súkromný subjekt pôsobiaci v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu môže požiadať o financovanie cez národné agentúry programu Erasmus+ so sídlom vo všetkých štátoch EÚ a tretích krajinách, ktoré sú pridružené k tomuto programu, uvádza Európska komisia v tlačovej správe.

 Nový program Erasmus+ poskytuje príležitosti na študijné pobyty v zahraničí, stáže, učňovskú prípravu a výmeny zamestnancov vo všetkých oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Je určený žiakom, vysokoškolským študentom a študentom odborného vzdelávania a prípravy, vzdelávajúcim sa dospelým, mládežníckym výmenám, pracovníkom s mládežou a športovým trénerom.

Okrem mobility, ktorá predstavuje 70 percent rozpočtu, program Erasmus+ investuje aj do projektov cezhraničnej spolupráce. Tá sa môže realizovať medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, školami, inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy učiteľov, centrami vzdelávania dospelých, mládežníckymi a športovými organizáciami, poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy a ďalšími aktérmi v oblasti vzdelávania.
 
Program známy ako Erasmus+ od roku 2014, keď sa rozšíril jeho rozsah činností, považujú Európania za tretí najpozitívnejší úspech EÚ hneď po voľnom pohybe a mieri. Za posledné tri desaťročia sa programu zúčastnilo viac ako 10 miliónov ľudí v 33 krajinách (EÚ plus Island, Lichtenštajnsko, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko).

Levice chcú s partnermi z Maďarska pracovať na zlepšení života seniorov

Levická radnica chce spolupracovať so samosprávou maďarského mesta Érd pri zlepšení života seniorov. Obe samosprávy chcú organizovať workshopy, konferencie a ďalšie podujatia, v rámci ktorých si budú vymieňať vzájomné skúsenosti.
  
Spoločný cezhraničný projekt podporil aj Európsky fond regionálneho rozvoja sumou viac ako 20.000 eur. „Cieľom projektu je poukázať na problémy a potreby seniorov a hľadať spoločné riešenia. Bude sa orientovať na problematiku zlepšenia života seniorov, ich lepšiu informovanosť, vymáhanie si vlastných práv, znižovanie chudoby starších i na zlepšenie spolupráce so samosprávou a mladšou generáciou,“ informovala radnica.

Spoločné konferencie budú zastrešovať odborníci pôsobiaci v problematike starostlivosti o seniorov. „Na základe konkrétnych príkladov sa v rámci odborných diskusií spracujú správy a návrhy na riešenia v oboch partnerských mestách. Zosumarizované budú v spoločnej publikácii. Pri napĺňaní podstaty projektu sa podporí aj spolupráca organizácií zaoberajúcich sa problematikou seniorov, občianskych združení, denných centier i seniorov samotných,“ uviedol mestský úrad.

V základnej škole v Beluši zmodernizujú za 186.000 eur učebne a knižnicu

Modernizácia odborných učební a školskej knižnice bude výsledkom projektu zlepšenia technického vybavenia základnej školy v Beluši v Púchovskom okrese. Celkové oprávnené výdavky na modernizáciu sú takmer 186.000 eur.

„Výsledkom projektu bude prepojenie teoretického a praktického vzdelávania na základnej škole s potrebami trhu práce a zvýšenie šancí uplatnenia sa mladých ľudí na trhu práce. Zlepšením materiálno-technického vybavenia odborných učební vytvárame podmienky na naplnenie funkcie školy ako centra celoživotného vzdelávania,“ priblížila riaditeľka školy Edita Horváthová.

V rámci projektu vybavia jazykovú učebňu projekčnou tabuľou a digitálnym jazykovým laboratóriom. Zmodernizuje sa učebňa informačných technológií. Nové učebne fyziky, biológie, chémie dostanú interaktívne tabule a špeciálne laboratórne pomôcky. Učebňa techniky sa zmení na miesto pre mladých "kutilov" s potrebným materiálovým a technickým vybavením. Knižnica doplní svoj knižný fond a bude mať nové informačné technológie, čítačku čiarových kódov a nový nábytok.

Obec získala na projekt nenávratný finančný príspevok vo výške 176.413 eur, zo svojho rozpočtu hradí päť percent sumy (9285 eur). Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzatvorila obec s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zastúpenom Trenčianskym samosprávnym krajom. Realizácia projektu by mala byť ukončená počas letných mesiacov tohto roku v závislosti od pretrvávajúcej pandemickej situácie.

Príspevok je z Integrovaného regionálneho operačného programu.

Dobré fondy EÚ-Kaštieľ v Chtelnici zachránili eurofondy

Kaštieľ v Chtelnici bol postavený na konci 16. storočia. Za obdobie svojej existencie prešiel niekoľkými významnými prestavbami. Svojím spôsobom je na Slovensku unikátny, pretože pozostáva z centrálnej budovy a štyroch pavilónov rozprestretých okolo zámku. Slúžil významným uhorským rodom, v 19. storočí bol letným sídlom Pálffyovcov a navštívili ho mnohé významné historické osobnosti, napríklad Mária Terézia. Spočiatku bol vo vlastníctve významného šľachtického rodu Erdődyovcov a stal sa centrom Dobrovodského panstva.

Pôvodný renesančný objekt bol v roku 1769 zmenený na barokový a táto podoba sa zachovala do dnes. V 19. storočí sa majiteľmi panstva a zámku stali Pálffyovci, ktorí rozšírili areál zámku o anglický park so vzácnymi cudzokrajnými drevinami a sochami.

V súčasnosti je kaštieľ využívaný ako kultúrne zariadenie obce. V obnovených pavilónoch je umiestnené regionálne múzeum s viacerými zbierkami. V jednom z nich je napríklad kaplnka Ukrižovania z roku 1769, v ďalšom Malokarpatská galéria, ktorá poskytuje prehľad o miestnych umelcoch regionálneho významu a svoj priestor na tvorbu v nej nájdu aj súčasní maliari, sochári či iní umelci.

Na rekonštrukciu zámku prispela Európska únia čiastkou viac ako jeden milión eur.

Ľahší prístup k financovaniu projektov z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra

Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) uzatvorilo zmluvu o spolupráci a spoločnom postupe s ďalšou bankou.

MH SR ako sprostredkovateľský orgán pre operačný program Integrovaná infraštruktúra (OP II) uzatvorilo s Komerční bankou, a.s. konajúcou prostredníctvom pobočky zahraničnej banky zmluvu o spolupráci a spoločnom postupe. Ide už o 16. banku, s ktorou MH SR uzatvorilo zmluvu o spolupráci a spoločnom postupe. Ide o ďalšie rozšírenie možností prístupu žiadateľov a prijímateľov k úverom a k zdrojom alokovaným v OP II v gescii MH SR.

Aktuálny zoznam bánk, s ktorými má MH SR uzatvorenú zmluvu o spolupráci a spoločnom postupe, nájdete TU.

Humenné uspelo vo výzve, bude rekonštruovať horúcovodné potrubia

Mesto Humenné uspelo v eurofondovej výzve de minimis na investovanie do tepelného hospodárstva. Získaných viac ako 125.000 eur použije na rekonštrukciu sekundárnych teplovodných rozvodov okruhov EB3 na Sídlisku III a VS22 na Kukorelliho ulici. V piatok o tom informoval primátor Miloš Meričko na sociálnej sieti.

 "Nie je to až tak veľa, ale každý peniaz poteší," uviedol s tým, že projekt rekonštrukcie predmetných rozvodov je vyčíslený na 168.000 eur. Rozdiel bude samospráva financovať z vlastných zdrojov.

Kompletnú výmenu potrubí, na ktorých Humenčania zaznamenávajú počas zimných mesiacov čoraz viac havárií, mesto vyčíslilo na viac ako desať miliónov eur. "Úzkostlivo sledujeme všetky možnosti, aby sme využili prostriedky z eurofondov a štátnych rozvojových programov. Niečo vyčleňujeme aj v rámci rozpočtu mesta," doplnil Meričko.

Podľa správcu mestských teplovodných rozvodov, spoločnosti Humenská energetická spoločnosť (HES) je kritický stav podzemnej tepelnej infraštruktúry spôsobený vysokým vekom zariadení, ich fyzickým a morálnym opotrebením. Spoločnosť v minulosti komplexné opravy na potrubí nevykonávala z dôvodu konfliktných vzťahov s bývalým vedením mesta. Ako v tejto súvislosti uviedol Meričko, humenská samospráva sa začala o teplovodné rozvody starať hneď, ako HES prešla v auguste 2020 pod mesto.

V. Remišová: Vypisujeme zelenú výzvu z IROP za 17 miliónov eur

SOPK: Nový cezhraničný projekt má podporiť ochranu práv duševného vlastníctva

Nový cezhraničný nástroj na prediagnostiku priemyselných práv zameraný na šírenie know-how a podporu ochrany duševného vlastníctva v rámci projektu s názvom InProTool majú už čoskoro priniesť obchodné komory z regiónov juhovýchodného Slovenska a severovýchodného Maďarska. Ich cieľom bude prepájať ľudí, firmy, univerzity a ďalšie inštitúcie pri hľadaní inšpirácií a získavaní nových znalostí pre rozvoj regiónov. TASR o tom informovala Zuzana Fečová z Košickej regionálnej komory Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK).

"Kreativita, inovácie a ochrana duševného vlastníctva sú považované za hybnú silu výkonnosti podnikov a jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý ovplyvňuje ich konkurencieschopnosť a následne aj rozvoj regiónov," odôvodnila Fečová vznik projektu. Regionálne slovenské obchodné komory z Banskej Bystrice a Košíc a maďarské zo žúp Novohradskej, Hevešskej a Boršodsko-abovsko-zemplínskej, ktoré sú doň zapojené, preto spoločne vyvinú a následne budú poskytovať novú on-line službu na prediagnostiku priemyselných práv pre podniky a jednotlivcov.

!Lepšia znalosť firiem o svojom duševnom vlastníctve prispeje nielen k jeho lepšej ochrane a využitiu, ale umožní aj plne využiť z neho vyplývajúci potenciál a zvýšiť tak konkurencieschopnosť firiem na domácich aj zahraničných trhoch," ozrejmila Fečová. Cezhraničný nástroj na prediagnostiku priemyselných práv (InProTool - Industrial Property cross-border pre-assessment tool) má umožniť výmenu skúseností a uľahčenie spolupráce nielen na úrovni komôr, ale aj medzi slovenskými a maďarskými podnikateľmi či inštitúciami.
 
Ako Fečová podotkla, narastajúci význam podpory ochrany práv duševného vlastníctva je silne viditeľný práve v košickom regióne, kde sa za posledné desaťročie výrazne posilnilo postavenie IT priemyslu, transferu znalostí, technológií a inovácií. Poukázala pritom na univerzitné a vedecké parky ako UVP Technicom, MediPark či Promatech.
  
Projekt InProTool je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci slovensko-maďarského cezhraničného programu Interreg V-A Slovakia-Hungary. Celkový rozpočet projektu s trvaním 16 mesiacov je 165.170 eur, z ktorých Košická regionálna komora SOPK bude disponovať sumou 22.278 eur

B. Bystrica víta rozhodnutie MIRRI o vytvorení dvoch samostatných území UMR

Mesto Banská Bystrica víta rozhodnutie Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) o vytvorení dvoch samostatných území udržateľného mestského rozvoja (UMR) pre mestá Banská Bystrica a Zvolen v procese čerpania eurofondov v nadchádzajúcom programovom období. Informovala o tom hovorkyňa mesta Zdenka Marhefková.

Rozhodnutie MIRRI o vytvorení dvoch samostatných území UMR namiesto jedného spoločného oznámil na sociálnej sieti v sobotu (27. 3.) štátny tajomník Vladimír Ledecký. Primátor Banskej Bystrice Ján Nosko presadzoval vytvorenie dvoch samostatných UMR od začiatku, rovnaký postup podporovala aj Únia miest Slovenska, Združenie K 8 a väčšina poslancov banskobystrického mestského zastupiteľstva.

"Vždy som sa snažil správať zodpovedne a vybojovať pre naše mesto čo najviac. Preto som veľmi rád, že MIRRI si osvojilo názor samospráv, prijalo naše požiadavky ako legitímne a akceptovalo rozhodnutie Banskej Bystrice a Zvolena vytvoriť dve samostatné územia udržateľného mestského rozvoja,“ uviedol Nosko.

Mesto aktuálne začína pracovať na vytvorení Integrovanej územnej stratégie UMR. Prvým krokom je vytvorenie kooperačnej rady, ktorá bude koordinovať práce v rámci siedmich pracovných tematických skupín. „Na základe vstupnej správy sa zamerajú na zadefinovanie a spresnenie priorít, ktoré bude chcieť Banská Bystrica a funkčné územie 18 obcí čerpať v nasledujúcom období,“ vysvetlil Vladimír Brieda, vedúci oddelenia investičnej výstavby a riadenia projektov.

Samostatný postup miest v rámci prípravy UMR podľa vedenia Banskej Bystrice eliminuje komplikovanosť rozhodovacích procesov, o jednotlivých investíciách budú môcť navyše samosprávy rozhodovať nezaujate a slobodne. Napriek samostatnému postupu chcú však Banská Bystrica a Zvolen spolupracovať a hľadať spoločné projekty. Pre tento účel bola vytvorená i pracovná skupina zložená zo zástupcov UMR Banská Bystrica, UMR Zvolen a Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorej úlohou bude koordinovať previazanosť spoločných zámerov.

„S pani primátorkou Zvolena Lenkou Balkovičovou sme podpísali Memorandum, v ktorom deklarujeme, že ako susediace mestá budeme spolupracovať a postupovať koordinovane. Cieľom pracovnej skupiny je nájsť a zadefinovať v území tri až päť spoločných projektov, a na základe toho hľadať finančné zdroje na ich realizáciu,“ poznamenal Nosko.

Ministerstvo hospodárstva SR posúva termín uzavretia prebiehajúceho (prvého) hodnotiaceho kola výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku s kódom OPII-MH/DP/2020/11.3-30

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra posúva termín uzavretia prebiehajúceho (prvého) hodnotiaceho kola výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ktorá je zameraná na podporu rozvoja podnikania MSP a spolupráce so strednými odbornými školami v Banskobystrickom samosprávnom kraji z 31. marca 2021 na 30. apríla 2021, čím reflektuje na pretrvávajúcu mimoriadnu situáciu vyhlásenú vládou Slovenskej republiky v dôsledku šíriaceho sa ochorenia COVID-19 a aktuálny stav v prebiehajúcich konaniach o žiadostiach o NFP v rámci jednotlivých výziev na predkladanie ŽoNFP.

Informácia o plánovanom uzatvorení výzvy s kódom OPII-MH/DP/2020/11.3-26

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra oznamuje žiadateľom, že z dôvodu očakávaného vyčerpania finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu zameranú na podporu MSP v rámci endogénneho potenciálu rozvoja cestovného ruchu vo vybraných regiónoch Prešovského samosprávneho kraja (PSK) v rámci Iniciatívy EK Catching-up regions (kód výzvy OPII-MH/DP/2020/11.3-26) plánuje uzavrieť predmetnú výzvu v termíne 30. apríla 2021, t.j. po uplynutí aktuálne prebiehajúceho 3. hodnotiaceho kola.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť upozorňujeme žiadateľov, že termín uzávierky 3. hodnotiaceho kola výzvy OPII-MH/DP/2020/11.3-26, t.j. 30. apríl 2021 je pravdepodobne posledným možným termínom na predloženie žiadosti o poskytnutie NFP v rámci danej výzvy.

Po termíne uzavretia výzvy už nebude možné predkladať žiadosti o poskytnutie NFP.

Presný dátum uzavretia výzvy OPII-MH/DP/2020/11.3-26 bude zverejnený na webovom sídle www.opvai.sk.

Schéma štátnej pomoci na podporu inovácií a technologického transferu v znení dodatkov č. 1 – 6

Schéma štátnej pomoci na podporu inovácií a technologického transferu v znení dodatkov č. 1 - 6

ZMOS: Problémy samospráv s pozemkami ohrozujú čerpanie eurofondov aj regionálny rozvojDlhodobé problémy s pozemkami vážne ohrozujú čerpanie európskych investičných a štrukturálnych fondov zo strany miest a obcí aj v novom programovom období. Zároveň obmedzujú samosprávy na rozvoji územia. Upozornil na to Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), s viacerými starostami počas tlačovej konferencie v Spišských Tomášovciach (okr. Spišská Nová Ves). Symbolicky sa konala na miestnom multifunkčnom ihrisku. Aby ho mohla obec postaviť, musela vysporiadať viac ako tri stovky vlastníkov pozemkov. Podľa Kaliňáka budú žiadať Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, aby tento takmer tridsaťročný problém začalo riešiť a nenechávalo to v rukách Slovenského pozemkového fondu (SPF).

Viacerí starostovia sa zhodli na tom, že problém pri riešení pozemkov je často na strane Slovenského pozemkového fondu. Za komplikovanú označili aj komunikáciu s ním. „Je nemožné, aby sme ako starostovia a primátori čakali roky na odpovede zo Slovenského pozemkového fondu pri budovaní ciest, chodníkov či cyklochodníkov. Cez hranu je podľa nás aj to, aby si Slovenský pozemkový fond vypýtal v Rajeckej doline 50 eur za meter štvorcový pri vysporiadaní cintorína alebo pozemkov pod školou. Je to zcestné, aby štát štátu predával pozemok pod cintorínom za 50 eur,“ povedal Martin Červenka, starosta obce Ratkovce (okr. Hlohovec) a predseda Sekcie pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ZMOS.

Starostke Spišských Tomášoviec Zuzane Nebusovej sa pozemky pred výstavbou multifunkčného ihriska podarilo vysporiadať až za desať rokov. Mali 335 spoluvlastníkov. Riešiť musela aj 122 dodatočných dedičských konaní. Tvrdí, že SPF nechcel v tejto veci konať. Neznámych vlastníkov preto hľadala za pomoci miestneho farára, matriky a štátneho archívu. „Bolo by už načase, keby sa aspoň jedna vláda začala zaoberať tým, aby sa tie pozemky, ktoré slúžia na verejnoprospešné stavby, začali riešiť formou vyvlastňovania, aj keď je to inštitút, ktorý dlho trvá, niekedy tri roky,“ skonštatovala.

Na absurditu poukázal aj Ondrej Snopko, starosta obce Hiadeľ (okr. Banská Bystrica), ktorý sa pustil do vysporiadania pozemkov v dedičskom konaní. Jedna z parciel, ktorá má 154 metrov štvorcových, má 1 500 vlastníkov. Podľa starostu ide o neriešiteľný problém a pomôcť môže len zmena zákona v súvislosti s vysporiadavaním pozemkov na verejnoprospešné stavby.

Nespokojnosť s fungovaním SPF vyjadril aj starosta obce Horná Maríková Miroslav Hamár. Obec má rozlohu takmer päťtisíc hektárov, pričom podľa jeho slov patrí takmer 40 percent pozemkov pod Slovenský pozemkový fond. Ide o nevysporiadané pozemky vlastníkov, ktorí tam dávno nebývajú. „Je to spôsobené tým, že obec mala v minulosti 7 500 obyvateľov, v súčasnosti ich má 600, ale pozemkové práva tam ostali,“ opísal Hamár. Ako príklad uviedol vlastníka, ktorý sa narodil 1. februára 1850. Obec sa už nevie dopátrať jeho potomkov, len do roku 1900 sa narodilo 40 vlastníkov zapísaných v katastri. „Slovenský pozemkový fond, ktorý zastupuje štát v týchto konaniach, je najhorším vlastníkom, aký môže byť. Nič vám nepokosí, nič vám neudržuje, nedáva vám ako obci žiadne financie, čo sa týka dane za pozemky, ktoré sú tam. Pozemky zarastajú,“ zhodnotil. Ako riešenie navrhol, okrem iného, prijať zákon, ktorý by umožnil všetky takéto pozemky do výmery desaťtisíc metrov štvorcových bezplatne previesť na obce.

Na pomoc základným umeleckým školám v čase pandémie pôjde 20 miliónov €

Rozvoj talentov a zmysluplné voľnočasové aktivity pre deti a mládež už celé desaťročia zabezpečujú základné umelecké školy. Ich existenciu však teraz ohrozujú dopady koronakrízy. Práve podpora udržania zamestnanosti v základných umeleckých školách je hlavným cieľom vyzvania, ktoré schválila ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová.
 
„Udržanie zamestnanosti v tejto náročnej dobe je pre nás prioritou. V ohrozenej skupine sa ocitli tiež zamestnanci základných umeleckých škôl, ktorých poslaním je rozvíjať umelecké talenty našich detí a podporovať ich vo voľnočasových aktivitách. V čase platnosti pandemických opatrení je však činnosť ZUŠ-iek obmedzená, a preto im teraz prichádzame na pomoc,“ uviedla vicepremiérka Remišová, ktorej ministerstvo plní úlohu Centrálneho koordinačného orgánu pre Európske investičné a štrukturálne fondy. Vyhlasovateľom vyzvania vo výške 20 miliónov eur z Operačného programu Ľudské zdroje je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
 
Projekt Podpora udržania zamestnanosti v základných umeleckých školách v čase vyhlásenej krízovej situácie pomôže ochrániť pracovné miesta učiteľov v základných umeleckých školách a tým zároveň stabilizuje sieť ZUŠ-iek na Slovensku.
 
Už v marci 2020 sa pre pandémiu ochorenia COVID-19 zavrelo množstvo škôl a školských zariadení a medzi najviac ohrozené sa dostali práve základné umelecké školy. Európske zdroje umožnia v rámci rozšírenej Prvej pomoci podporiť približne 6 000 zamestnancov pracujúcich na 700 základných umeleckých školách, vrátane ich pobočiek. Podpora z vyzvania pôjde vo forme finančného príspevku na úhradu časti mzdových nákladov vo výške 80% hrubej mesačnej mzdy na jedného zamestnanca na mesiac.

Kaštieľ v Dolnej Krupej obnovia v rámci projektu Poklady strednej Európy

Kaštieľ v Dolnej Krupej v okrese Trnava sa po rokoch príprav konečne dočká obnovy za takmer 1,9 milióna eur. Stavebná firma má s prvými prácami začať už v apríli, podľa zmluvy potrvajú 18 mesiacov. Obnova bude financovaná z eurofondov v rámci slovensko-rakúskeho projektu Poklady strednej Európy, kultúra, príroda, hudba. Kaštieľ, pri ktorom je aj hodnotný park, je v správe Slovenského národného múzea – Hudobného múzea. Aktuálne sa v ňom nekonajú žiadne podujatia, park pri ňom bude podľa správcu kaštieľa Michala Žáka aj počas stavebných prác pre verejnosť prístupný.

Rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky má zastaviť vlhnutie v suteréne, súčasťou prác bude aj obnova podláh a všetkých inžinierskych sietí. Vynovené budú aj všetky fasády, z ktorých je potrebné odstrániť nevhodnú omietku. Hlavným cieľom rekonštrukcie je podľa zadania vo verejnom obstarávaní zabezpečiť pohodlnú, bezporuchovú prevádzku objektu s prinavrátením určitého umelecko-historického výrazu. Po sto rokoch ide o prvú väčšiu rekonštrukciu tohto objektu.

Verejné obstarávanie na obnovu kaštieľa vyhlásilo Slovenské národné múzeum ešte pred tromi rokmi, víťaza vtedy nevybralo. Ministerstvo kultúry v opakovanom verejnom obstarávaní vybralo stavebnú firmu CONCO services, o zákazku sa uchádzalo osem stavebných spoločností.

Kaštieľ v Dolnej Krupej je už viac ako dvesto rokov spájaný s menom hudobného génia Ludwiga van Beethovena, ktorý tam podľa análov v rokoch 1800 – 1806 viackrát navštívil Brunsvikovcov, majiteľov krupského panstva. Legenda hovorí, že práve tu má pôvod aj slávna Sonáta mesačného svitu a nemenej známy „list nesmrteľnej milenke“.

Vicepremiérka Remišová predstavila priority digitalizácie

Prvé peniaze z takzvanej COVID výzvy boli zo strany PPA vyplatené na 35 %

Prvé finančné prostriedky v rámci opatrenia 21, takzvanej COVID výzvy, boli zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) vyplatené už na 35 %. Ide o 56 prijímateľov nenávratného finančného príspevku. Uviedol to pre TASR hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Daniel Hrežík v reakcii na výzvu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Ďalšie žiadosti budú podľa neho vyplatené v najbližších dňoch, a to do polovice apríla 2021, okrem 27 žiadostí, ktoré podliehajú výkonu finančnej kontroly na mieste. "Po jej ukončení bude ukončená administratívna finančná kontrola žiadosti o platbu," oznámil Hrežík.

Poznamenal, že MPRV v súvislosti s predĺžením programového obdobia Programu rozvoja vidieka (PRV) a jeho zvýšením rozpočtu aj zo zdrojov Európskeho nástroja na obnovu (Next generation EU) pripravuje štyri nové výzvy zamerané na investičnú podporu v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva. Investície tiež podporia spolupráce podnikov, zvýhodnia malých poľnohospodárov a tých, ktorí doposiaľ o podporu nežiadali. Pôjde tak celkovo o viac ako 337 miliónov eur, ktoré prispejú k zásadnej modernizácii investične poddimenzovaného slovenského pôdohospodárstva a zanedbanej krajiny.

 "MPRV SR tak našlo lepší spôsob využitia tzv. COVID pomoci, ktorá nemá silu meniť krajinu a premieta ju do masívnej modernizácie slovenského pôdohospodárstva," povedal v pondelok (29. 3.) na brífingu šéf agrorezortu Ján Mičovský (OĽANO).

SPPK v utorok opätovne vyzvala MPRV SR, aby producentom potravín urýchlene vyplatilo finančné prostriedky určené na pomoc odvetviu zasiahnutého krízou pandémie nového koronavírusu. Dodnes potravinári od štátu nedostali cez "covidovú výzvu" v rámci PRV ani jedno euro. Uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

Zdôraznila, že situácia v odvetví je dlhodobo kritická. Aktuálne ju podľa nej prehlbuje pandémia a slabá podpora potravinárskeho priemyslu cez schémy pomoci schválené aj na úrovni EÚ. Potravinári sa do konca augusta minulého roka mohli uchádzať o nenávratný finančný príspevok z PRV SR na roky 2014 až 2020.

SPPK preto žiada rezortné ministerstvo o urýchlené vyplatenie finančných prostriedkov z prvej "covidovej výzvy". Zároveň apeluje, aby MPRV v čo najkratšom čase vyhlásilo aj druhú výzvu, ktorá už nebude diskriminačná k sektorom potravinárskeho priemyslu, veľkým podnikom a prepojeným potravinárskym podnikom, ktoré tvoria kostru potravinárskeho priemyslu Slovenska.

Informácia o predpokladanom termíne na vydanie rozhodnutí v rámci 1. hodnotiaceho kola výzvy č. 26

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Integrovaná infraštruktúra informuje žiadateľov, že v rámci 1. hodnotiaceho kola Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP s kódom OPII-MH/DP/2020/11.3-26, zameranej na podporu MSP v rámci endogénneho potenciálu rozvoja cestovného ruchu vo vybraných regiónoch Prešovského samosprávneho kraja (PSK) v rámci Iniciatívy EK catching-up regions, neukončí konanie o žiadostiach o NFP v stanovenom termíne 70 pracovných dní od termínu uzavretia príslušného hodnotiaceho kola v zmysle Systému riadenia EŠIF a to z dôvodu veľkého počtu paralelne posudzovaných žiadostí o NFP v rámci viacerých výziev (resp. hodnotiacich kôl) ako aj z dôvodu vysokej administratívnej náročnosti schvaľovacieho procesu.

Predpokladaný termín ukončenia konania je jún 2021.

Aktualizácia Indikatívneho harmonogramu výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok IROP - rok 2021, verzia 4.

Indikatívny harmonogram výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok IROP - rok 2021, verzia 4 (zverejnené 30.3.2021) (pdf, 157.45 Kb, 47x)

"Meníme našu vlasť k lepšiemu". Plán obnovy

Plán obnovy je spoločnou reakciou krajín EÚ na silný pokles ekonomiky v dôsledku pandémie. Jeho hlavným cieľom je podporiť reformy a investície, ktoré Slovensku umožnia začať opäť dobiehať životnú úroveň priemeru EÚ.

Všetko o Pláne obnovy:  www.planobnovy.sk.

Poznáme víťazné projekty Spoločne pre región 2021

Košice, 15. marec 2021- Hutnícka spoločnosť U. S. Steel Košice a Karpatská nadácia zverejnili úspešné projekty v 14. ročníku grantového programu Spoločne pre región. Vďaka finančnej podpore sa aj tento rok zrealizuje šesť zmysluplných projektov v prospech detí, bezpečnosti a životného prostredia na východe Slovenska.

Protipandemické opatrenia výrazne ovplyvnili životný štýl väčšiny obyvateľov Slovenska. Práca z domu, absencia spoločenských udalostí, či obmedzené cestovanie spôsobili, že ľudia trávia oveľa viac času v prírode a vo svojom okolí. Mnohí sa začali intenzívnejšie zaujímať o svoje  prostredie. Zvýšený záujem potvrdzuje aj nárast žiadateľov o podporu komunitných projektov v rôznych dotačných schémach. Do grantového programu Spoločne pre región sa v aktuálnom ročníku prihlásilo 31 žiadateľov. Program dlhodobo podporuje aktívne neziskové organizácie a miestne samosprávy z košického a prešovského kraja.

Špecifickou črtou grantového programu Spoločne pre región je aktívne zapojenie zamestnancov USSK a jej dcérskych spoločností. V zaslaných projektoch sa rôznou formou vo svojom voľnom čase angažuje 70 zamestnancov. To oceňuje aj prezident U. S. Steel Košice Jim Bruno: „Nielen stabilná firma, ale najmä vzdelaní, pracovití a aktívni ľudia sú hnacím motorom pre rozvoj tohto regiónu. Počas pandémie sme pomáhali prioritne zdravotníckym zariadeniam a ohrozeným skupinám obyvateľov. Sme radi, že cez granty Spoločne pre región bude teraz naša finančná injekcia generovať novú energiu a hodnoty aj v ďalších oblastiach života.“

Dvaja oceliari z občianskeho združenia Castrum Thorna sa stanú aj hradnými murármi na Turnianskom hrade, kde spolu s ďalšími dobrovoľníkmi pomôžu zreštaurovať delovú baštu a zvýšiť tak bezpečnosť návštevníkov. Na realizácii sa budú podieľať aj návštevníci hradu, pre ktorých sa stala výpomoc s nosením stavebného materiálu na hrad zaujímavým spestrením výletu.  Detská železnica Košice prinesie svojim návštevníkom vďaka novému trenažéru zážitok z jazdy vlakom z kabíny rušňovodiča. Občianske združenie Horúci tím vytvorí Montessori dielničky a výrazne tak pomôže vo vývoji znevýhodneným deťom z obce Abranovce. V obci Hýľov sa spojí komunita a vybuduje novú oddychovú zónu, kde budú môcť obyvatelia i turisti lepšie spoznať historické a prírodné zaujímavosti regiónu. Vďaka podpore z programu pripraví občianske združenie Detičky lastovičky sériu aktivít na inklúziu detí so znevýhodnením. Pomocou spoločne strávených chvíľ, spoločnej hry a spoločných aktivít sa pokúsia naučiť deti, že konanie dobra a hlavne dobra v prospech kamarátov, ktorí sú inak obdarení, je niečo výnimočné. Zaujímavé plány majú aj dobrovoľníci z občianskeho združenia Save the nature by Čivas, ktorí sa chystajú likvidovať čierne skládky, čistiť potoky a turistické chodníky najmä v okrese Košice-okolie.

Partnerom U. S. Steel Košice a administrátorom programu je už štrnásť rokov Karpatská nadácia. Za ten čas spoločne podporili 119 organizácií sumou 294 400 EUR.

„Mať v týchto ťažkých časoch spoľahlivého partnera, s ktorým môžete pomáhať regiónu a podporovať dobré veci, je privilégium. Súčasne je pre nás skvelé vidieť, že sa ľudia aj v dnešných dňoch pri rôznych obmedzeniach venujú svojmu okoliu a pomáhajú ostatným” povedala Laura Dittel, riaditeľka Karpatskej nadácie. „Veríme, že naše  partnerstvo s U. S. Steel Košice prinesie tomuto regiónu ešte veľa dobra a pomoci.”

Zoznam podporených organizácií a projektov: 

• Občianske združenie Castrum Thorna (Turňa nad Bodvou ) – Bezpečný bastión – 2 296 EUR
• Detská železnica Košice, o. z. (Košice) – Detská železnica bezpečná pre všetkých – 2 296 EUR
• Horúci tím (Abránovce) – Montessori dielničky pre znevýhodnené deti – 1 570 EUR
• Obec Hýľov (Hýľov) – Kaštieľna oáza plná pokladov – 2 296 EUR
• Detičky lastovičky (Medzilaborce) – Spoločné chvíle – 2 296 EUR
• Save Nature by Čivas (Veľká Ida) – Upracme svoje okolie – 2 246 EUR

Ťažkopádna a zmätočná: Samosprávy sa sťažujú na komunikáciu s envirorezortom (ANKETA)

Viacerým samosprávam vadí nízka úroveň komunikácie s ministerstvom životného prostredia pri nastavení zberu kuchynského odpadu. Vyplýva to z ankety, ktorú realizoval portál EURACTIV Slovensko medzi najväčšími slovenskými mestami. 

Povinnosť zbierať kuchynský odpad platí na Slovensku už viac ako tri mesiace. Pre všetkých hráčov pritom ide o novú skúsenosť, keďže tento typ odpadu sa na Slovensku nikdy predtým nezbieral.

Za nastavenie zodpovedá ministerstvo životného prostredia, ktoré by malo proces konzultovať s ostatnými zainteresovanými stranami – samosprávami, zbernými spoločnosťami či organizáciami zodpovednosti výrobcov (OZV). Najmä prepojenie medzi samosprávami a ministerstvom malo hrať kľúčovú úlohu, keďže sú to práve samosprávy, ktoré zber zavádzajú.

EURACTIV Slovensko sa preto spýtal 12 najväčších slovenských miest s výnimkou Bratislavy a Košíc, ako sa im s rezortom životného prostredia spolupracuje a ako sú spokojní s nastavením zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Pri druhej otázke nás zaujímala najmä problematická vyhláška, ktorá stanovuje minimálne požiadavky na frekvenciu odvozu a druh zberných nádob na zber bioodpadu. S tou mali v polovici februára problém samosprávy aj niektorí poslanci.

Bratislava a Košice boli z ankety vylúčené, pretože povinnosť zaviesť zber kuchynského odpadu pre nich platí až od roku 2023. Mestá sú zoradené v abecednom poradí.

Presné otázky zneli takto:

1) Ako hodnotíte spoluprácu s rezortom životného pri nastavení podmienkach zberu?

2) Ste spokojný s nastavením zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu zo strany ministerstva životného prostredia? Niektoré samosprávy mali problém s vyhláškou, ktorou ministerstvo určilo špecifikácie zberných nádob. Aký je váš pohľad?

Väčšina oslovených miest sa v rôznych formách na komunikáciu sťažovala. Chýbajú im zrozumiteľné a predvídateľné pravidlá. Niektoré komunikáciu priamo označili za zlú. Jediné mesto, ktoré priamo označilo komunikáciu s envirorezortom za pozitívnu je Zvolen.

Banská Bystrica (odpovedala hovorkyňa primátora Zdenka Marhefková)

1) Pripomienky k legislatívnym úpravám ministerstva podávame cez Úniu miest Slovenska (ÚMS), ktorá sa snaží hľadať konštruktívne riešenia, aj vo vzťahu k situácii, v akej sa samosprávy v súčasnosti nachádzajú.

2) K posledným legislatívnym zmenám, ktoré sme vnímali ako „problematické,“ napríklad aj vo veci nastavenia zberu kuchynského odpadu pomerne úzkou špecifikáciou nádob, sme naše pripomienky adresovali Únii miest Slovenska, ktorá ich podala sumárne.

Martin (odpovedala hovorkyňa mesta Zuzana Kalmanová)

1) Mesto Martin sa snažilo nastaviť podmienky zberu v súlade s platnými nariadeniami a ustanoveniami.

2) Neevidujeme komplikácie v súvislosti so stanovenými respektíve meniacimi sa normami. Ako samospráva sme chceli ponúknuť svojim obyvateľom možnosť separovať kuchynský odpad čo najskôr, aj keď ministerstvo následne umožnilo využiť prechodné obdobie na jeho zavedení.

Michalovce (odpovedala hovorkyňa primátora Iveta Palečková)

1) Hlavný problém vidíme v neskorom prijatí novelizácie príslušnej vyhlášky ministerstva životného prostredia o nastavení podmienok zberu. V júni 2020 sme prijali rozhodnutia, ktoré by sme dnes, na základe tejto vyhlášky, pravdepodobne urobili inak.

2) Problém vidíme v často sa meniacej legislatíve odpadového hospodárstva, čo spôsobuje nemalé problémy. Ako príklad môžeme uviesť vyhlášku č. 348/2020 Z. z. ministerstva životného prostredia, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov, príloha č. 10b – ktorá stanovila minimálne požiadavky na frekvenciu odvozu a druh zberných nádob na zber biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, čo môže spôsobiť problém pre tých prevádzkovateľov, ktorí už reálne zabezpečujú zber KBRO. Uvedená vyhláška nadobudla účinnosť 1.1.2021.

Nové Zámky (odpovedala hovorkyňa mesta Petronela Bernáth)

1) Ťažkopádne, komplikované, zmätočné, zlá komunikácia.

2) Stretávame sa s nedostatočnou komunikáciou zo strany ministerstva životného prostredia, so zrýchlenými prijatiami zásadných vyhlášok a nedostatkom času na ich realizáciu. Chýba taktiež zastrešenie celého systému, jeho zjednotenie. Ministerstvo síce vydá odporúčania, ale o mesiac pozmení celú vyhlášku. Na jednej strane sa treba pripraviť na povinné váhy vo vozidlách a o pár mesiacov je na stole návrh na ich zrušenie.

Nitra (odpovedal referent pre odpadové hospodárstvo Martin Pavelka)

1) Dialóg ministerstva so samosprávami je na dosť nízkej úrovni. ÚMS aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) už dlhšie upozorňovali na achillove päty systému zberu BRKO, avšak ministerstvo životného prostredia tieto pomerne vážne pripomienky vôbec nezohľadnilo.

2) Tesne pred Vianocami 2020 ministerstvo životného vydalo spornú vyhlášku, ktorá upravuje povinnosti samospráv v oblasti zberu BRKO. Mesto Nitra rovnako ako väčšina slovenských miest a obcí by uvítalo úpravu vyhlášky tak, aby si obce mohli vybrať typ nádoby a interval vývozu podľa vlastného uváženia. Každá obec má svoje špecifiká  a snahou samospráv je nastaviť túto novú službu tak, aby čo najviac vyhovovala občanom.

Poprad (odpovedala hovorkyňa mesta Jarmila Hlaváčová)

1) Uvítali by sme väčšiu informovanosť a nastavenie zrozumiteľných a jasných podmienok, užšiu spoluprácu a diskusiu.  

2) Stanovenie podmienok zberu zo strany ministerstva životného prostredia nevychádza z praktických skúseností, nakoľko ide o zber nového druhu odpadu, s ktorým nemáme skúseností. Taktiež nie sú dostatočné kapacity na zhodnotenie tohto druhu odpadu v jednotlivých regiónoch. Na regionálnej úrovni mali byť najprv zabezpečené možnosti zhodnotenia tohto odpadu. Toto zo strany štátu absentuje a zvyšujú sa tým náklady obciam. Predražuje to celý systém zberu. Vyhlášky majú byť pripomienkované obcami, zberovými spoločnosťami a ostatnými tak, aby plnili svoju funkciu.

Prešov (odpovedal hovorca mesta Vladimír Tomek)

1) Na túto otázku mesto Prešov neodpovedalo.

2) Mesto Prešov sa zapojilo do pripomienkovania vyhlášky, ktorá špecifikuje používanie nádob na BRKO a frekvenciu vývozov, nakoľko to pre mesto bude znamenať nemalé zvýšenie finančných nákladov.

Prievidza (odpovedal hovorca mesta Michal Ďureje)

1) Zavedenie zberu kuchynského odpadu je novou výzvou pre nás všetkých. Uvítali by sme v dostatočnom časovom predstihu jasné inštrukcie a postupy.

2) Vyhlášky boli neskoro schválené. Samospráva už v tom čase musela mať vyhlásené verejné obstarávanie na zber BRKO s definovanými podmienkami zberu a frekvenciu vývozov, nádoby.

Trenčín (odpovedala hovorkyňa mesta Erika Ságová)

1) Únia miest Slovenska, členom ktorej je aj Trenčín, v tejto agende iniciatívne komunikuje s ministerstvom a snaží sa tlmočiť rezortu problémy a skúsenosti, ktoré vychádzajú z reálnej praxe. Snažíme sa navrhovať také riešenia, ktoré by podmienky kuchynského zberu zefektívnili.  Všetci si uvedomujeme dôvody zavedenia tejto povinnosti a robíme všetko preto, aby sa podarilo zber kuchynských odpadov efektívne zaviesť, ale tak, aby to dávalo aj ekonomický aj environmentálny význam.2) Nie sme stotožnení s aktuálnym znením vyhlášky. Myslíme si, že nereflektuje rôzne možnosti zberu, nedáva priestor samospráve, aby si systém nastavila efektívne aj s ohľadom na svoje možnosti, či koncové zariadenie, do ktorého  bude bioodpad voziť.  Podstatné je aj to, že  bola prijatá veľmi neskoro (6.12.2020), keď už boli pripravené procesy pre zavedenie zberu, obstarané nádoby, služby zvozu, pričom samosprávy vychádzali  z pôvodne znejúcej vyhlášky. Vyhláška je zbytočne komplikovaná, upravuje  aj minimálne zberové kapacity, aj frekvencie vývozov  až dvakrát týždenne s viazaním na úpravu bionádoby bez zohľadnenia, či nádoba bude plná alebo nie, určuje donáškovú vzdialenosť nula metrov, stavia systém zberu do vysokej nadštandardnej úrovne, ktorý v konečnom dôsledku nemusí byť ani efektívny ani ekonomický, no občania si ho budú musieť zaplatiť.

Plán obnovy: Hlasy samospráv musia byť vypočuté

Skutočne efektívna obnova si vyžaduje, aby členské štáty vypočuli hlasy regiónov. Pri obnove nemôžeme prijať uniformný prístup. Rôzne oblasti potrebujú rôzne opatrenia, píše STEFANO BONACCINI, prezident Európskej rady obcí a regiónov. 

Stefano Bonaccini je taliansky politik, prezident Európskej rady obcí a regiónov a prezident severotalianskeho regiónu Emilia-Romagna. 

Dnes je už jasné, že koronavírusová pandémia mala ďalekosiahle dôsledky na zdravie Európanov, ich spôsob života aj ekonomiku. Fond obnovy pre Európu je historický prejav solidarity nášmu kontinentu a bodom obratu pre Európsku úniu. Bez týchto nečakaných finančných prostriedkov by bolo neuveriteľne náročné prekonať krízu tak kolosálnu ako je táto.

Šok, ktorý pandémia priniesla, bude mať hlboký vplyv nielen na naše ekonomiky, ale aj na to, ako sa dívame na vzťah medzi životným prostredím a naším spôsobom života. V blízkej dobe prijmeme rozhodnutia, ktoré určia podobu sveta v ďalšom storočí. Tieto rozhodnutia budeme musieť prijať v spolupráci s regionálnymi vládami a miestnymi samosprávami, ktoré sa už ukázali ako veľmi efektívne v boji s pandémiou a pri ochrane ekonomiky a zdravia obyvateľstva.

Starostovia, regionálni poslanci a lídri naprieč Európou volajú po silnom a efektívnom partnerstve medzi všetkými úrovňami riadenia štátu. Takéto partnerstvá nám umožnia nielen poraziť pandémiu, ale aj položiť základy pre odolnejšiu a udržateľnejšiu Európu, lepšie pripravenú na nové výzvy a príležitosti.

Dôležitosť lokálnej dimenzie pokoronakrízovej obnovy uznala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, ktorá uviedla, že bude pozorne načúvať investičným prioritám regiónov.

Komisia však od členských štátov nežiada zakomponovať regióny a samosprávy do procesu príprav Národných plánov obnovy. Iba im to odporučila. To znamená, že či sa tak aj stane, zostáva na členských štátoch.

Väčšina štátov zlyháva

V decembri minulého roku sme spoločne s Európskym výborom regiónov zisťovali, do akej miery členské štáty zapájajú regionálne vlády do prípravy Národných plánov obnovy. Výsledky sú jednoznačné. Väčšina členských štátov v informovaní a zapojení zástupcov regionálnych vlád zlyhali. Jedinými výnimkami sú Fínsko, Írsko a Litva. Zástupcovia tamojších regiónov uviedli, že boli do prípravy dokumentov adekvátne zapojení.Ešte znepokojujúcejšie sú rôzne bariéry, ktoré viacerí respondenti z regiónov pomenovali. Tie zahŕňajú chýbajúcu vôľu národných vlád ich do procesu zapojiť či nedostatočný čas na pripomienkovanie návrhov centrálnych vlád. Keď zoberieme do úvahy rozsah krízy, ktorej Európa čelí, potrebujeme, aby spolupráca medzi všetkými úrovňami vlády bola čo najefektívnejšia a najrýchlejšia.

Na veľkosti nezáleží

Môžu sa Národné plány obnovy a odolnosti stať v čase, keď Komisia pripravuje svoje víziu pre vidiecke oblasti, príležitosťou ako oživiť vidiek a investovať do oblastí, ktoré stále zaostávajú v digitalizácií, prístupe k základným službám, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a iným?

Európska snaha o digitálnu a zelenú transformáciu musí brať do úvahy záujmy všetkých oblastí. Ak chceme zabezpečiť skutočnú a efektívnu obnovu, nemôžeme prijať uniformný prístup. Rôzne oblasti potrebujú rôzne opatrenia.

Zapojením národných asociácií zastupujúcich regióny, mestá a miestne samosprávy, zabezpečíme, aby hlasy stredne veľkých a menších miest a vidieckych oblastí nezostali v rozhodovacom procese o investičných projektoch nevypočuté.

Princíp partnerstva

Od vypuknutia pandémie ubehol rok. Je dôležité, aby sme už neopakovali chyby z prvých týždňov krízy. Priveľa z prvých opatrení prijala vláda na národnej úrovni bez toho, aby pochopila kľúčovú úlohu miestnych samospráv a regionálnych vlád.

Napriek viacerým výzvam z uplynulých mesiacoch však vidíme, že keď členské štáty nemajú povinnosť miestne samosprávy konzultovať, nerobia tak. Mrzí nás, že partnerský princíp, ktorý je povinný pri štrukturálnych fondoch, nie je aj súčasťou finančného nástroja NextGenerationEU.

Konzultácie s mestami, regiónmi a ich zastupiteľskými organizáciami sú nevyhnutné pre zabezpečenie efektívnych investícií a skutočných reforiem.

Spolupráca s miestnymi samosprávami navyše prispeje k lepšiemu prepojeniu pri využívaní rôznych finančných nástrojov na európskej úrovni. Preto žiadame Komisiu a Parlament, aby kontrolovala plnenie partnerského princípu v národných plánoch obnovy.

Hoci návrhy národných plánu obnovy a odolnosti odovzdalo Komisii už 19 členských štátov, chceme pokračovať v snahe systematickejšie zapájať mestá a regióny. Aby sme dosiahli naplnenie základných princípov viacúrovňovej vlády, potrebujeme podporu Európskeho parlamentu. Potrebujeme, aby europoslanci využili všetky svoje kontrolné právomoci a pomohli tak Únii vyťažiť z plánu obnovy čo najviac.

Európsky plán obnovy má veľký potenciál nielen obnoviť našu ekonomiku, ale aj pomôcť vyriešiť mnohé problémy, ktoré sa počas pandémie dostali na povrch. Spoluprácou s mestami a regiónmi Európska únia vyjde z krízy silnejšia, schopná lepšie zvládnuť nielen koronavírusovú pandémiu, ale aj klimatick krízu, digitálnu transformáciu a ďalšie budúce výzvy. Naši občania sa nás spoliehajú. Nesmieme strácať čas.

Slovensko deklarovalo svoje záväzky v oblasti digitálnych inovácií na prestížnom podujatí Digital Day 2021

Pod záštitou Európskej komisie a portugalského predsedníctva v Rade EÚ sa uskutočnilo online ministerské podujatie Digital Day 2021. Podujatie na vysokej politickej úrovni spája členské štáty v súčasných a budúcich záväzkoch v oblasti digitálnych technológií. Počas podujatia Slovensko pristúpilo k podpisu troch dokumentov – Deklarácii o európskych dátových bránach, Deklarácii o zelenej a digitálnej transformácii EÚ a Deklarácii o štandardoch pre startupy. 

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR počas Digital Day 2021 zastupoval Marek Antal, štátny tajomník MIRRI SR a Radoslav Repa, generálny riaditeľ Sekcie digitálnej agendy. Podujatie sa sústredilo na prijatie záväzkov členských štátov EÚ v tých oblastiach hospodárstva, v ktorých budú mať digitálne technológie rozhodujúci vplyv.

Z troch prijatých deklarácií sa dve týkajú rozširovania digitálnej konektivity ako aj čoraz prítomnejšieho fenoménu tzv. zelenej digitalizácie, ku ktorým Slovenská republika pristúpila podpisom Veroniky Remišovej, podpredsedníčky vlády a ministerky pre investície, regionálny rozvoj a informatizácie SR. K tretej deklarácii o štandarde EÚ pre členské štáty týkajúceho sa startupov Slovensko pristúpilo podpisom Jána Oravca, štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR.

Deklarácia o európskych dátových bránach ako kľúčovom prvku digitálneho desaťročia EÚ

 Ak chce EÚ  využiť naplno svoj potenciál a stať sa dátovým uzlom na svetovej úrovni, je potrebné, aby zvýšila svoju pozornosť na medzinárodné digitálne prepojenie. Deklarácia sa preto zameriava na rozširovanie trhu s ukladaním a spracovaním údajov, zvyšovanie a zabezpečenie podmorskej konektivity, rozširovanie vesmírneho bezpečného pripojenia, zachovanie bezpečného a zabezpečeného pripojenia kontinentu a v neposlednom rade na medzinárodné partnerstvá.

Deklarácia o zelenej a digitálnej transformácii EÚ

Inteligentné používanie digitálnych technológií môže byť kľúčovým faktorom v boji proti zmeneklímy a udržateľnosti životného prostredia. Cestou je zlepšenie energetickej efektívnosti a efektívnosti zdrojov a uľahčenie obehových systémov, čo povedie k zníženiu emisií, znečistenia, straty biodiverzity a napokon k zlepšeniu životného prostredia. Cieľom deklarácie, ktorá vychádza zo záverov Rady EÚ pre životné prostredie zo 17. decembra 2020 ako aj z digitálnej stratégie EÚ, je urýchliť zelenú digitálnu transformáciu.

Deklarácia o štandarde EÚ pre členské štáty týkajúceho sa startupov 

Udržateľný rast, ako aj prostredie priaznivé pre podnikanie sú ústredným bodom budúceho globálneho úspechu európskych startupov. Členské štáty uvítali zavedenie štandardu EÚ pre startupy, ktorého cieľom je zabezpečiť aplikáciu príkladov dobrej praxe najúspešnejších startupových ekosystémov. Signatári sa tak v deklarácii zaviazali podieľať sa na zdieľaní a zavádzaní príkladov dobrej praxe, s cieľom podporiť začínajúce podniky vo všetkých fázach ich vývoja.

Jednotlivé deklarácie v anglickom jazyku:

• Deklarácia o európskych dátových bránach ako kľúčovom prvku digitálneho desaťročia EÚ(.PDF, 2803 kB)
• Deklarácia o zelenej a digitálnej transformácii EÚ (.PDF, 1439 kB)
• Deklarácia o štandarde EÚ pre členské štáty týkajúceho sa startupov (.PDF, 760kB)

Vicepremiérka Remišová: Rozvoju regiónov pomôže dotácia 1,1 milióna eur pre projekty mimovládnych organizácií

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlasuje novú výzvu na predkladanie žiadostí o štátnu dotáciu na podporu rozvoja regiónov. Výzva je určená pre mimovládne organizácie, ktoré môžu získať dotáciu od 10- do 50-tisíc eur. 

„Podpora regiónov je pre nás kľúčovou prioritou. V tejto výzve podporíme sumou 1,1 milióna eur mimovládne organizácie, ktoré bývajú zvyčajne jedným z hlavných aktérov rozvoja potenciálu regiónov, starostlivosti o kultúrne dedičstvo, životné prostredie či verejné zdravie,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

Do výzvy sa môžu zapojiť občianske združenia, neziskové organizácie či regionálne rozvojové agentúry, ktoré pôsobia v oblasti regionálneho rozvoja. Žiadatelia môžu predkladať projekty, ktoré sú zamerané na:

• rozvoj vnútorného potenciálu územia (napr. výsadba pôvodných odrôd ovocných stromov v sade spravovanom miestnou komunitou),
• podporu predchádzania sociálneho vylúčenia (napr. vzdelávanie nezamestnaných mladých, zlepšenie hygienickej úrovne detí z marginalizovaných rómskych komunít),
• rozvoj sociálnej infraštruktúry regiónu (napr. zdieľané bývanie, projekty inklúzie medzi seniormi, handicapovanými a väčšinovou spoločnosťou),
• rozvoj turistickej infraštruktúry (napr. budovanie altánkov, lavičiek, náučných tabúľ),
• starostlivosť o kultúrne dedičstvo  (napr. oprava a rekonštrukcia pamiatok),
• na ochranu životného prostredia (napr. protipovodňové zádrže, revitalizácia zelene),
• komunitné aktivity.

„Vzhľadom na pretrvávajúcu pandemickú situáciu je možné tiež predkladať projekty, ktoré pomôžu zmierniť dopady COVID-19 na život ľudí v regiónoch,“ upozornila ministerka Remišová.

Minimálna výška dotácie je 10 000 eur, maximálna 50 000 eur. Maximálny podiel dotácie na oprávnených výdavkoch je 90 %. Žiadosti možno predkladať na predpísaných tlačivách do 15. apríla 2021 vrátane.

MIRRI SR sa snaží proces predkladania žiadostí zjednodušovať prostredníctvom vopred pripravených formulárov a elektronického podania. Kompletné vyplnené žiadosti spolu s prílohami podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom odporúčane podávať prostredníctvom elektronickej podateľne cez ústredný portál verejnej správy. V takomto prípade môžu žiadatelia, okrem ušetrenia svojho času, získať dodatočné bonusové body.

Kompletnú výzvu  a dokumenty nájdete na: www.mirri.gov.sk/sekcie/dotacie.

Sociálne inovácie prinášajú nové nápady do regiónov, vyznať sa v téme vám pomôže nová príručka

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR pripravilo v spolupráci s Platformou sociálnych inovácií príručku, ktorá má pomôcť ľuďom v regiónoch pripravovať úspešné inovatívne projekty. Príručka obsahuje vysvetlenia základných oblastí sociálnych inovácií, definuje základné termíny aj príklady dobrej praxe zo Slovenska a zahraničia. 

Ministerstvo ako kľúčový partner pre regionálny rozvoj vníma sociálne ino­vácie ako súčasť prípravy integrovaných územných stratégií, podporu najmenej rozvi­nutých okresov a táto téma je tiež súčasťou  Plánu obnovy a odolnosti, Partnerskej dohody aj budúceho Operačného programu Slovensko.

Téma sociálnych a spoločenských inovácií predstavuje nové, efektívnejšie, udržateľnejšie a spravodlivejšie riešenia spoločenských problémov oproti už zaužívaným riešeniam. Môže zahŕňať vytváranie nových produktov, služieb, zavádzanie technológii, ale aj  zmenu nastavených pravidiel,  či vytvorenie nových rolí v spoločenskom systéme.

„Ak sa chceme rozprávať o úspešnom regionálnom rozvoji, nemôžeme z neho vynechať sociálne inovácie. Práve tie prinášajú myšlienky, projekty, partnerstvá a platformy na vyrovnávanie sociálnych a ekonomických nerovností medzi regiónmi. Spojili sme akademikov, nadácie, firmy aj odborníkov verejného a súkromného sektora a v prehľadnej príručke vysvetlili základné princípy sociálnych inovácií, ekonomického podnikania, či dlhodobého financovania projektov. Súčasťou príručky je 24 úspešných príkladov sociálnych inovácií zo Slovenska, ale aj príklady z Česka, Holandska, Poľska, Nemecka a ďalších krajín,“ povedal štátny tajomník Vladimír Ledecký.

Medzi sociálne inovácie a úspešne fungujúce projekty patria napríklad projekt „Včelí kRaj“ na podporu včelárov. Tí vymysleli produkt Férový med, ktorým sa snažia vzdelávať deti aj dospelých o význame včiel. Sociálnym rozmerom je vytváranie pracovných príležitostí v oblasti včelárstva a v spracovaní včelích produktov. Sociálnou inováciou je však tiež napríklad projekt „Aj Ty v IT“, ktorý pre všetky dievčatá a ženy buduje rovnaký prístup k IT vzdelávaniu a následnému zamestnaniu.

Prostredníctvom projektu „Spišský Hrhov“, zas obec rozšírila za pomoci vlastných občanov komunitnú prácu, zriadila komunitné centrum v obci, dokonca organizuje burzu partnerov rozvoja lokálnej zamestnanosti. Rozvojom a aktiváciou ľudských zdrojov dáva život mnohým ďalším projektom na rozvoj obce a regiónu.

Príručka sociálnych inovácií a projektov dobrej praxe (.PDF, 2484 kB)

Príručka sociálnych inovácií a projektov dobrej praxe (.PDF, 2495 kB) – verzia pre mobilný telefón

Ministerka Remišová hodnotí rok zmeny po voľbách: Regiónom pomáhame v boji s pandémiou, o rozvoji rozhodujú aktéri priamo v územiach

Podpora regionálneho rozvoja prešla za rok od volieb zásadnými zmenami. V bilančnej správe to uviedla vicepremiérka Veronika Remišová. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) naštartovalo viaceré procesy, ktoré prinášajú do procesu podpory regiónov transparentnosť, férovosť a efektívnosť. 

„Zásadne meníme filozofiu regionálneho rozvoja. Naším cieľom je, aby podpora išla len na projekty, ktoré majú preukázateľný prínos pre regióny. Skoncovali sme s rodinkárstvom a klientelizmom. Už žiadne zbytočné cesty k haciendam politických nominantov a ich kamarátov tak, ako sa to neraz dialo v minulosti,“ zdôraznila vicepremiérka Remišová. Medzi nástroje podpory regionálneho rozvoja patrí eurofondový Integrovaný regionálny operačný program (IROP), štátne dotácie, programy cezhraničnej spolupráce INTERREG a tiež granty EHP a Nórska.

Od marca 2020, teda od nástupu novej vlády, bolo z regionálneho programu IROP vyhlásených osem výziev za takmer 167 miliónov eur. Z toho štyri boli vyhlásené po 1. októbri, kedy IROP prešiel pod MIRRI SR. „Z regionálneho programu sme podporili z veľkej časti opatrenia na boj s COVID-19 a na ochranu verejného zdravia. Z programu IROP sme však tiež podporili modernizáciu ciest II. a III. triedy, centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti a rozbehli sme veľmi dôležitý projekt pre stredné školy, ktorého cieľom je posilniť partnerstvo s podnikmi a poskytnúť študentom možnosť odbornej praxe,“ vymenovala ministerka, ktorá považuje investície do vzdelávacieho systému pre rozvoj regiónov za kľúčové.

Z programov cezhraničnej spolupráce INTERREG, ktoré sú od októbra pod ministerstvom investícií, išlo 2,9 milióna eur na moderné vzdelávanie s ohľadom na požiadavky trhu práce, ďalšia výzva bola určená na podporu ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva a biodiverzity.

Vlani pod MIRRI SR prešli tiež granty Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska, z ktorých sa podporili projekty na záchranu národného kultúrneho dedičstva. Napríklad obnova Beckovského hradu s alokáciou 809-tisíc eur, rekonštrukcia kaštieľa v Jelšave za milión eur, obnova priestorov barokového kaštieľa na hrade Modrý Kameň s alokáciou 950-tisíc eur a mnohé ďalšie. Okrem toho podporu získali viaceré projekty v oblasti kultúry a umenia. „Projekty financované z Grantov EHP a Nórska pomáhajú v regiónoch vytvárať dlhodobé pracovné miesta a tiež majú veľký prínos pre oblasť turizmu a rozvoj miestnej ekonomiky,“ zdôraznila Remišová.

Ministerka považuje za dôležitú celkovú zmenu filozofie regionálneho rozvoja, kedy sa o budúcnosti regiónu nerozhoduje len od stola, ale do procesu sú zapojení aktéri priamo v regióne prostredníctvom Rád partnerstva. „Ľudia v regiónoch predsa najlepšie vedia, kde sú ich problémy a kam treba nasmerovať pomoc.“

V čase pandémie MIRRI SR vypísalo špeciálne výzvy pre samosprávy na pomoc v boji s COVID-19. Prostriedky z miliónovej štátnej dotácie išli na sociálne služby, zdravotníctvo či školstvo. „Tiež sme päťnásobne navýšili pomoc pre mimovládne organizácie, ktoré s pandémiou bojujú v prvej línii,“ doplnila ministerka. Výrazná podpora išla do oblasti športu v Banskobystrickom kraji, ktorý bude v roku 2022 dejiskom Európskeho olympijského festivalu mládeže. Na renováciu a vybudovanie nových športovísk bolo vyčlenených 900-tisíc eur.

Pozornosť ministerstva sa sústreďuje na región hornej Nitry, ktorú čakajú veľké zmeny v súvislosti s ukončením ťažby hnedého uhlia a jeho spaľovania. „Pre hornú Nitru a ďalšie regióny pripravujeme schému podpory vo výške 459 miliónov eur z Fondu spravodlivej transformácie. Prostriedky pôjdu na odstránenie ekologických záťaží, revitalizáciu krajiny, rozvojové inovačné projekty a tvorbu nových pracovných miest,“ uviedla ministerka regionálneho rozvoja. Už v roku 2020 MIRRI SR na hornej Nitre rozbehlo okrem toto transformačné projekty za takmer 55 miliónov eur. Ide o podporu tvorby nových pracovných miest v malých a stredných podnikoch, rekvalifikačné kurzy pre baníkov či výstavbu obchvatu Prievidze.

„Okrem konkrétnej pomoci pre naše regióny sme ďalej pripravili víziu a stratégiu pre Slovensko do roku 2030. Lebo štát musí mať jasný plán a priority, kam sa chce uberať. Ochrana prírodných zdrojov a životného prostredia sú v tejto národnej vízii prioritou. Rozvoj regiónu už nemožno merať len dĺžkou nových ciest, ale hlavne kvalitou života jeho obyvateľov. Preto pripravujeme ďalšie zmeny, aby mohlo dostať podporu čo najviac užitočných a zmysluplných projektov,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Kľúčové aktivity MIRRI SR v oblasti regionálneho rozvoja za uplynulý rok: 

Vízia Slovensko 2030 – plán rozvoja krajiny s výhľadom na budúce desaťročie

Pomoc regiónom v boji s koronou z eurofondov aj štátneho rozpočtu – COVID opatrenia, podpora sociálnych služieb, vzdelávania, zdravotníctva

Pomoc hornej Nitre a ďalším priemyselným regiónom – príprava projektov, ktoré sa podporia z európskeho Fondu spravodlivej transformácie vo výške 459 miliónov eur a rozbeh transformačných projektov za takmer 55 miliónov eur

Zmena podpory najmenej rozvinutých okresov – transparentné prerozdeľovanie štátnych dotácii podľa jasných pravidiel 

Podpora partnerstiev priamo v územiach – vznik Rád partnerstva a Integrovaných územných stratégií

Päťnásobne vyššia pomoc pre mimovládne organizácie v prvej línii boja s COVID-19 – podpora projektov 49 organizácií v roku 2020 (práca so starými a chorými, online vzdelávanie, prevencia bezdomovectva a pod.), podobná výzva bola vyhlásená už aj v roku 2021

Podpora športu v Banskobystrickom kraji – 900-tisíc eur na športoviská v súvislosti s organizáciou Európskeho olympijského festivalu mládeže v r. 2022

Podpora obnovy kultúrneho dedičstva, kultúry a umenia z grantov EHP a Nórska

Úrady prijímajú žiadosti o príspevky „Prvej pomoci“ za február

V súvislosti so zhoršenou epidemiologickou situáciou si ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uvedomuje dôležitosť a nevyhnutnosť zvýšenej pomoci zamestnávateľom, zamestnancom a SZČO. S cieľom udržať čo najviac pracovných miest sme rozšírili okruh oprávnených žiadateľov, navýšili finančnú pomoc a predĺžili obdobie podpory z projektu „Prvá pomoc“ do 30. júna 2021. 

Znižujeme administratívnu záťaž pre zamestnávateľov a SZČO 

Zamestnávatelia a SZČO, ktorí už pomoc čerpali a majú s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvorenú dohodu o poskytnutí príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“, nemusia podpisovať nové dodatky k dohode. Úrady práce budú žiadateľov informovať o zmene podmienok a obe zmluvné strany budú postupovať podľa platných predpisov odo dňa ich účinnosti. Tým výrazne zjednodušujeme a zrýchľujeme poskytovanie príspevkov. 

Opatrenie č. 2 

Rozšírili sme kategórie poklesu tržieb z pôvodných štyroch na sedem kategórií s výškou príspevkov od 330 eur do 870 eur. Toto rozšírenie prináša adresnejšiu a férovejšiu pomoc. 

O príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti môže žiadať SZČO, ktorá bola nemocensky a dôchodkovo poistená v období do 30.06.2020 a poistenie jej trvá, alebo jej táto povinnosť vznikla od 01.07.2020 resp. od 01.02.2021. Rovnako môžu žiadať aj tie SZČO, ktoré začali prevádzkovať svoju činnosť po 01.02.2020, najneskôr však k 01.02.2021. Príspevok dostanú aj tí, ktorí majú príjem z iného pracovného pomeru. 

Opatrenie č. 4A a 4B 

Vybraným skupinám SZČO, slobodným povolaniam, športovcom a jednoosobovým s.r.o. zvyšujeme príspevok na 360 eur. O pomoc môžu žiadať tí záujemcovia, ktorí začali prevádzkovať svoju činnosť po 01.02.2020, najneskôr však k 01.02.2021. 

Žiadosti a výkazy pre opatrenia 1, 3A a 3B za mesiac február 2021 budú zverejnené po schválení dodatku k schéme štátnej pomoci Európskou komisiou. Všetky aktuálne informácie sú dostupné na stránke www.pomahameludom.sk

Ministerstvo práce podporí opatrovateľskú službu ďalšími 50 miliónmi eur

Slovenská republika má vďaka ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny piate najlepšie čerpanie finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu (ESF) zo všetkých krajín Európskej únie. Aj vďaka tomu pôjde z iniciatívy REACT-EU (780 miliónov) viac ako polovica práve do Operačného programu Ľudské zdroje, ktorý riadi rezort práce (401,2 miliónov). Rozdelenie financií schválila Európska komisia na konci februára, aktuálne pracujeme na tom, aby sme mohli prvé výzvy, vrátane podpory opatrovateľskej služby, vyhlásiť už v máji tohto roka. 

Do výzvy sa budú môcť zapojiť všetci verejní aj neverejní poskytovatelia, vrátane tých z Bratislavského samosprávneho kraja. Žiadatelia, ktorí už čerpali finančné prostriedky, si budú môcť uplatniť výdavky aj spätne, a to od ukončenia podpory, ktorá sa začala v roku 2018. 

„Naším cieľom je zabezpečiť lepšiu dostupnosť kvalitnej opatrovateľskej služby v komforte domova, a tým predchádzať umiestňovaniu klientov do pobytových zariadení. Táto podpora prispeje tiež k zabezpečeniu kontinuálnej opatrovateľskej služby ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby, a k udržaniu pracovných miest opatrovateliek poskytujúcich terénnu opatrovateľskú sociálnu službu seniorom a osobám s ŤZP“,  objasňuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. 

„Výrazne sa snažíme pre žiadateľov zjednodušiť aj vykazovanie. Budú stanovené jednotné sadzby rovnaké pre verejných aj neverejných poskytovateľov. Tie budú rásť podľa stupňa odkázanosti. Na základe výzvy z roku 2018 poskytovalo totiž ministerstvo práce príspevok na mzdy, ktorý si vyžadoval značnú administratívu,“  doplnil štátny tajomník ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Boris Ažaltovič.

Zariadenia krízovej intervencie dostanú vyšší príspevok

Nocľahárne, útulky, domovy na polceste a zariadenia núdzového bývania, ktoré zriadila alebo založila obec, a nocľahárne neverejných poskytovateľov, si pre ekonomické dôsledky pandémie nedokážu zo súčasných zdrojov financovania dostatočne pokryť svoje prevádzkové náklady. Pomocnú ruku im opäť podáva rezort práce. 

„Pandémia spôsobila, že nám narastá počet ľudí bez domova a zvýšilo sa aj riziko domáceho násilia. Preto sme sa rozhodli opäť zvýšiť finančnú pomoc pre zariadenia poskytujúce sociálne služby najrizikovejším skupinám, ľuďom bez domova a tým, ktorí prežívajú násilie vo svojej domácnosti,“  vysvetlil minister práce M. Krajniak. Týka sa to približne 2000 ľudí (cca 670 týraných žien a detí a cca 1330 ľudí bez strechy nad hlavou).  „Príspevok zvyšujeme zo súčasných 150 eur na jedno miesto v zariadení na mesiac na 250 eur.“ 

Zvýšený príspevok budú verejné zariadenia krízovej intervencie a neverejné nocľahárne dostávať až do konca tohto roka a to aj v prípade, ak by sa krízová situácia na Slovensku skončila skôr. Z rezortu práce tak dostanú o 1,8 milióna eur viac. 

„Sme si vedomí, že hoci týmto zariadeniam medziročne narastajú náklady, výška príspevku sa, až na nocľahárne, nemenila od roku 2012. Pracujeme preto na návrhu zákona, ktorým chceme túto nespravodlivosť odstrániť. S účinnosťou od 1.1.2022 plánujeme výšku príspevku 250 eur na jedno miesto v zariadení na mesiac zaviesť natrvalo, “  uzavrel M. Krajniak. 

Dnes schválené nariadenie vlády nadobudne účinnosť 1. apríla 2021 a nahradí tak Nariadenie vlády z apríla minulého roku, ktorým sa počas krízovej situácie na Slovensku zvýšil príspevok pre nocľahárne zo 120 na 150 eur mesačne na klienta.

Aj vo februári ostala situácia na trhu práce stabilná a prácu si našlo viac ako 10 000 ľudí

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR od apríla 2020 už vyplatilo na udržanie zamestnanosti viac ako 1 miliardu a 183 miliónov eur a podporilo celkovo 3 434 381 mesačných príjmov zamestnancov, vrátane SZČO. Vývoj počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorí si našli prácu v jednotlivých mesiacoch pandémie od apríla 2020, jednoznačne potvrdzuje účinnosť prijímaných opatrení v rámci aktívnej politiky práce, ktorá zahŕňa aj jedinečný projekt „Prvá pomoc“. S cieľom zrýchliť vyplácanie pomoci aktuálne prijímajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny desiatky nových zamestnancov, ktorí sa špecializujú práve na procesy spojené so spracovaním žiadostí o príspevky. K dnešnému dňu posilnilo tímy úradov po celom Slovensku už 74 kolegov a plynulo prijímame ďalších. 

Situácia na trhu práce ostáva stabilná 

Vo februári dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti 7,90 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom bol zaznamenaný nepatrný nárast o 0,09 p. b. (7,81 % v januári 2021). Medziročný nárast je na úrovni 2,85 p. b. (5,05 % vo februári 2020). Počet uchádzačov o zamestnanie pripravených ihneď nastúpiť do práce dosiahol 216 495 osôb, čo je v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nárast o 2 614 osôb (o 1,22 %). 

Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie bola vo februári 2021 na úrovni 8,55 %. Medzimesačne, v porovnaní s januárom 2021, vzrástla o 0,05 p. b. Úrady práce evidovali celkovo 234 288 ľudí bez práce, čo je o 1 449 osôb viac ako v januári 2021. Podľa doby evidencie je až 86 826 uchádzačov evidovaných viac ako 12 mesiacov, čo predstavuje viac ako tretinu z celkového počtu nezamestnaných. 

Február priniesol uplatnenie na trhu práce 10 335 nezamestnaným 

Najviac ľudí si našlo prácu v oblasti priemyselnej výroby, v administratívnych službách, vo veľkoobchode a maloobchode. Celkovo bolo vo februári 2021 z evidencie vyradených 12 228 uchádzačov o zamestnanie, z toho 6 pre nespoluprácu a ďalších 1 887 osôb bolo vyradených z ostatných dôvodov (starostlivosť o dieťa do 10 rokov, starostlivosť o blízku osobu, odchod do členského štátu EÚ a cudziny na dlhšie ako 15 dní a pod.). 

Slovenský trh práce stále ponúka viac ako 60 tisíc voľných pracovných miest. Vo februári 2021 ich úrady práce evidovali 62 078. Najviac voľných miest bolo v Bratislavskom kraji, a to 18 406 (podiel 29,65 %), najmenej miest bolo v Košickom kraji 2 702 (podiel 4,35 %). Počet voľných pracovných miest vhodných pre absolventov v mesiaci február bol na úrovni 27 426 a rovnako ako v januári prekročil hranicu 27 000 (január 27 415). Najčastejšie ponúkali zamestnávatelia voľné pracovné miesta v profesii Operátori a montéri strojov a zariadení (28 655 miest), kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (13 086 miest) a pomocní a nekvalifikovaní pracovníci (7 040 miest).

Aj ty môžeš pomôcť vyčerpanému personálu v zariadeniach sociálnych služieb

Napriek tomu, že sa situácia v zariadeniach sociálnych služieb zlepšuje (k 10.3.2021 bolo na Slovensku 258 covidových zariadení), niektorým zariadeniam chýba personál. „Zamestnanci sú buď v karanténne, alebo na pandemickej PN, a tí, ktorí pracujú, sa o klientov starajú nepretržite a sú vyčerpaní,“ zhodnotil stav v covidových zariadeniach minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. 

V necovidových častiach zariadení sociálnych služieb a centier pre deti a rodiny vypomáhajú aj študentky a študenti z partnerských vysokých škôl združených v Asociácii vzdelávateľov v sociálnej práci, ktoré v závere minulého roka podpísali s MPSVR SR Memorandum o spolupráci. „Ďakujem týmto študentom. V súvislosti s ich pôsobením v zariadeniach dostávame iba pozitívnu spätnú väzbu. Riaditelia a riaditeľky si chvália a veľmi uvítali takúto pomoc. V zariadeniach sociálnych služieb však potrebujeme posilniť aj iné profesie, napríklad zdravotné sestry, inštruktorov sociálnej rehabilitácie, ale aj kuchárov, upratovačky a šoférov, ktorí budú pracovať v covidových a necovidových častiach, preto hľadáme dobrovoľníkov,“ uzavrel minister Krajniak. 

Formulár pre dohodárov do covid zariadení je od 5.3.2021 zverejnený na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR  tu . Záujemcom – dobrovoľníkom bude zo strany zariadení sociálnych služieb poskytnuté ubytovanie, strava a odmena vo výške od 7 do 10 eur za hodinu (v závislosti od vykonávanej pozície). 

Prihlásiť sa môžu iba dospelé osoby, ktoré majú vzdelanie v oblasti, o ktorú majú záujem (napr. zdravotná sestra), resp. majú príslušné oprávnenie (napr. šoféri vodičský preukaz, kuchári zdravotný preukaz a pod.). Dobrovoľníci si môžu vybrať, či chcú pomáhať v covidových alebo necovidových častiach zariadení. 

Za prvé dni od spustenia registrácie má rezort v evidencii už 20 prihlásených dobrovoľníkov. O sprostredkovanie spolupráce môžu zariadenia sociálnych služieb požiadať prostredníctvom univerzálneho štandardného formulára na webovej stránke MPSVR SR, ktorý sa nachádza v časti pre ZSS. Týmto formulárom žiadajú nielen o personálnu pomoc, ale aj psychosociálnu, duchovnú či materiálnu.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 19.3.2021 zverejnilo Schému štátnej pomoci na sanáciu environmentálnych záťaží v prípadoch, kedy zodpovednosť za sanáciu prechádza na štát v znení dodatku č. 1.

https://www.op-kzp.sk/obsah-aktuality/zoznam-schvalenych-a-neschvalenych-zonfp-57-vyzva-4-a-5-hodnotiace-kolo/

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako SO pre OP KŽP, dňa 23.03.2021 zverejnila zoznam schválených ŽoNFP a zoznam odborných hodnotiteľov v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO4-SC451-2019-57, zameranej na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu rozvodov tepla, 4. a 5. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

Harmonogram výziev na predkladanie žiadostí o NFP na rok 2021, verzia 3

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia zverejnilo Harmonogram výziev na predkladanie žiadostí o NFP na rok 2021, verzia 3.

Viac informácií nájdete v časti “Harmonogram výziev”

Z programu Integrovaná infraštruktúra sa doteraz čerpali financie vo výške takmer 2,5 miliardy eur

Z operačného programu (OP) Integrovaná infraštruktúra sa doteraz čerpali financie vo výške takmer 2,5 miliardy eur. Tento program umožňuje financovanie projektov aj v rámci dopravy, informatizácie či výskumu a inovácií. V súčasnosti sú zazmluvnené zdroje z Európskej únie za takmer 5 miliárd eur, čo predstavuje 87 percent celého balíka. Informovalo o tom ministerstvo dopravy a výstavby prostredníctvom sociálnych sietí.

Podľa rezortu dopravy a výstavby jedným z príkladov úspešného financovania z európskych peňazí je vybudovanie nového železničného úseku Púchov - Považská Teplá s tunelom Milochov. Na mimoriadnom rokovaní Monitorovacieho výboru pre Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020 schválili podľa ministerstva dopravy aj podporu projektov slovenských inovatívnych firiem s pečaťou excelentnosti, teda Seal of Excellence sumou 25 miliónov eur z OP Integrovaná infraštruktúra.

Priestory budúceho Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti si po prvýkrát prišli pozrieť lekári

Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti (CIZS) Kežmarok výrazne pokročila. Stavbu novej modernej kliniky pod Tatrami si okrem vedenia mesta prišli pozrieť aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí tu budú mať prenajaté priestory. Projekt je spolufinancovaný z Integrovaného regionálneho operačného programu.

V pondelok 22. marca sa za prísneho dodržiavania protipandemických opatrení konal na stavbe kontrolný deň, počas ktorého si mohli zástupcovia mesta a lekári prejísť budúce ambulantné priestory. Nová poliklinika, ktorá bude súčasťou komplexu prepojeného s Nemocnicou Dr. Vojtecha Alexandra, prinesie významné rozšírenie a skvalitnenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov Kežmarku a širšieho okolia.

„Teším sa, že už čoskoro budeme môcť využívať tieto nové moderné priestory kliniky, ktorá bude poskytovať zdravotnú starostlivosť na najvyššej európskej úrovni. Napriek tomu, že dodávateľ stavby mal sťažené podmienky a menšie prestávky kvôli pandémii, stíha ju dokončiť načas, čo je dobrá správa pre mesto Kežmarok a pre všetkých jeho občanov,” povedal po stretnutí s lekármi a staviteľmi primátor Ján Ferenčák.
Päťpodlažná budova je navrhnutá s vysokým dôrazom na efektivitu prevádzky. Bude sa v nej nachádzať 24 ambulancií s moderným vybavením, rehabilitačné centrum, dialýza a kongresové centrum s kapacitou do 300 osôb so záhradou s výhľadom na Vysoké Tatry. Nemocnica bude mať zelenú strechu, ktorá budú okrem estetického účelu prínosom aj z hľadiska energetických úspor a klimatickej pohody vo vnútri budovy. Projekt počíta aj s vybudovaním prístupových ciest a nových parkovacích miest v dostatočnej kapacite.
„Priestor je dispozične riešený veľkoryso, je tu dobrá prístupnosť a umiestnenie vedľa existujúcej nemocnice je veľmi výhodné. Organizačne sa tu črtá iná úroveň, kvalita a logistika zdravotnej starostlivosti a som rád, že môžem byť súčasťou takéhoto zmysluplného projektu,” podelil sa o svoje dojmy všeobecný lekár Pavol Štec, ktorý bude mať v novej poliklinike ambulanciu.

Výstavba Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti v Kežmarku odštartovala v júli 2020 a spustenie plnej prevádzky je naplánovaná na koniec tohto roka. Developerom stavby je mesto Kežmarok, ktoré bude jediným vlastníkom budovy. Všetky ambulancie a ostatné priestory v nej budú v prenájme.

"Panelka" pri Trenčíne je o krok bližšie k modernizácii

Kritický úsek cesty I/9 medzi Chocholnou-Velčicami a Mníchovou Lehotou v Trenčianskom okrese je o krok bližšie k modernizácii. Vyplýva to z podpisu zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku medzi Ministerstvom dopravy a výstavby SR a Slovenskou správou ciest.

Ako v pondelok (22. 3.) informoval na sociálnej sieti minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina), projekt rekonštrukcie cesty známej ako "panelka" takmer za 26 miliónov eur bude spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie.

„Hlavným cieľom je najmä odstránenie porušenej betónovej vozovky, položenie nových asfaltových vrstiev, pričom pôvodný betón sa použije ako podkladová vrstva. Súčasťou projektu bude aj oprava križovatiek s cestami II. a III. triedy, ako aj rekonštrukcia siedmich mostných objektov," informuje minister na sociálnej sieti.

ITAPA Digital Talk: Zelené dáta - ako urýchliť ich sprístupňovanie ľuďom

Prakticky každý deň využívame priestorové údaje - niekto ako používateľ navigácie, niekto pri plánovaní výstavby, iní pri ochrane prírody. Ale v akom stave sú vlastne priestorové informácie na Slovensku? A kam smeruje Európa? Už skoro 14 rokov platí smernica INSPIRE, ktorej cieľom je vybudovať v celej Európe vzájomne prepojenú infraštruktúru priestorových informácií. Kam sa ale Európa odvtedy posunula? A aká je ďalšia vízia? Niektoré krajiny sú na tom omnoho lepšie a dokázali zintegrovať a sprístupniť priestorové informácie. Iné krajiny zaostávajú. Kde sa nachádza Slovensko a aké sú hlavné prekážky integrácie dát a ich sprístupnenia? Webinár ITAPA Digital Talk má interaktívnou formou popísať situáciu a prekážky v tejto oblasti, ale najmä identifikovať príležitosti a možnosti, ako dramaticky urýchliť sprístupňovanie integrovaných priestorových dát pre používateľov.

ITAPA Digital Talk:
Zelené dáta: Ako urýchliť ich sprístupňovanie ľuďom

powered by ITAPA

• Čo je hlavná prekážka integrácie priestorových údajov na Slovensku?
• Aký je stav infraštruktúry priestorových informácií?
• Aký je stav dát?
• Aká je vízia? Kde budeme o 5 rokov?  
• Aké projekty sa pripravujú?

ÚČASŤ NA ONLINE DISKUSII JE BEZPLATNÁ. REGISTRUJTE SA EŠTE DNES!

Aktualita EF

Príspevok podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 329/2018 Z. z.“). Informácie k predkladaniu žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 329/2018 Z. z. (ďalej len „žiadosť“):

Termín na doručenie žiadosti: do 31.03.2021 počas úradných hodín prostredníctvom jedného z nižšie uvedených spôsobov:

• doručenie 1 originálu žiadosti spolu s povinnými prílohami v listinnej podobe osobne na adresu: Environmentálny fond, Nevädzová 5, 821 01 Bratislava;
• doručenie 1 originálu žiadosti spolu s povinnými prílohami v listinnej podobe do poštového priečinku na adresu: Environmentálny fond, P. O. Box 14, 827 14 Bratislava 212;
• doručenie žiadosti spolu s povinnými prílohami do elektronickej schránky Environmentálneho fondu v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Rozhodujúci je dátum doručenia žiadosti Environmentálnemu fondu t. j. najneskôr 31.03.2021.

Na žiadosť doručenú po uvedenom termíne alebo na žiadosť, ktorá nebude obsahovať všetky povinné náležitosti sa nebude prihliadať.

Výška príspevku a termín vyplatenia príspevku:

Výška príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 329/2018 Z. z. pre jednotlivé obce bude závisieť predovšetkým od počtu obcí, ktoré splnia v danom kalendárnom roku podmienky na jeho priznanie.

Environmentálny fond vyplatí príspevok obciam najneskôr do 30.06.2021.

Prílohy:

1) Žiadosť o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

k stiahnutiu

2) Čestné vyhlásenie

k stiahnutiu

Minister práce Milan Krajniak a minister financií Eduard Heger navrhujú rozšírenie a zvýšenie "Prvej pomoci+"

Minister Krajniak predloží v stredu 3. februára vláde návrh na schválenie predĺženia obdobia podpory z projektu „Prvá pomoc“ do 30. júna 2021. Rozšíriť sa má okruh podporených zamestnancov a SZČO o tých, ktorí začali pracovať alebo podnikať najneskôr k 1. februáru 2021. Toto opatrenie má platiť pre žiadosti resp. výkazy doručené úradom práce už za január 2021. Minister Krajniak navrhuje účinnosť predĺženia Prvej pomoci plus a rozšírenia okruhu podporených zamestnancov a SZČO s okamžitou platnosťou po schválení návrhu vládou. 

„Ministerstvo práce je najúspešnejšie v doručovaní štátnej pomoci pre zamestnávateľov, zamestnancom a SZČO. Ďakujem ministrovi financií za podporu rozšírenia pomoci na udržanie pracovných miest. Ďakujem tiež všetkým pracovníkom úradov práce a Sociálnej poisťovne, že nepretržite vyplácajú pomoc všetkým, ktorí ju na Slovensku potrebujú. Spolu sme už vyplatili vyše 1,3 miliardy EUR,“ uviedol Milan Krajniak, minister práce, sociálnych vecí a rodiny. 

„Minister financií z povahy veci nemôže byť rozhadzovačný, lebo keby bol, tak dovedie štát do krachu. Ale minister financií zároveň musí mať cit, aby vedel, kedy, v akej výške a akým spôsobom musia byť uskutočnené fiškálne stimuly v čase kríz. Preto sme tu spoločne, aby sme jasne deklarovali, že zvýšená pomoc podnikom, zamestnancom, SZČO a domácnostiam je výsledkom spolupráce dvoch rezortov,“ zdôraznil Eduard Heger, minister financií. 

S platnosťou od 1. februára návrh rozšírenia pomoci v rámci projektu „Prvá pomoc ++“ prináša nižšie uvedené zmeny v prospech žiadateľov. Výrazne sa znižuje aj administratívna záťaž pre zamestnávateľov a SZČO, ktorí majú s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvorenú dohodu o poskytnutí príspevku. Nebudú musieť podpisovať nové dodatky k dohode. Úrady práce budú žiadateľov informovať o zmene podmienok a obe zmluvné strany budú postupovať podľa platných predpisov odo dňa ich účinnosti. Tým sa výrazne zjednoduší a zrýchli poskytovanie príspevkov. 

Opatrenia č. 1, č. 3A, č. 3B 

Zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta počas vyhlásenej mimoriadnej situácie, môžu podľa návrhu požiadať o príspevok na preplatenie mzdových nákladov na zamestnanca, vrátane odvodov hradených zamestnávateľom vo výške až 100 % celkovej ceny práce, pričom zostáva zachovaná maximálna výška príspevku 1 100 € na jedného zamestnanca. 

Opatrenie č. 2 a č.3B 

Zamestnávatelia a SZČO, ktorí žiadajú o paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca podľa poklesu tržieb, môžu očakávať rozšírenie kategórií podľa poklesu tržieb. V súčasných podmienkach sú 4 kategórie, ktoré sa majú rozšíriť na 7 kategórií s výškou príspevkov od 330 € do 870 €. Ich rozšírenie prinesie adresnejšiu a férovejšiu pomoc. 

Opatrenia č. 4A a 4B 

SZČO, ktoré nemajú príjem z podnikania, by si podľa nového návrhu mali prilepšiť o 45 € navýšením paušálneho príspevku na 360 €. Odporúčame však, aby sa SZČO dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistili do 15. februára 2021 a požiadali o príspevok v rámci opatrenia 2, čím získajú vyšší finančný príspevok až na úrovni 870 €. 

Žiadosti a výkazy za január 

Vzhľadom na pripravované zmeny v poskytovaní príspevkov projektu Prvá pomoc+ v prospech žiadateľov, budú žiadosti o poskytnutie príspevkov a výkazy pre priznanie príspevkov za mesiac január 2021 zverejnené v týždni od 08. februára 2021. 

Minister Krajniak navrhuje účinnosť rozšírenia a zvýšenia podpory z Prvej pomoci plus pre žiadosti resp. výkazy už za február 2021. Žiadatelia budú môcť podávať žiadosti resp. výkazy za február po mesačnom zúčtovaní miezd a schválení schémy EÚ, najskôr v druhej polovici marca 2021. 

Zápis do registra partnerov verejného sektora 

Výnimka z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora platí do 31.12.2021. Ministerstvo práce tak zrušilo administratívnu záťaž pre príjemcov príspevkov z projektu „Prvá pomoc“. 

Všetky dôležité informácie k projektu Prvá pomoc budú zverejnené na  www.pomahameludom.sk  .

Usmernenie č. 6 k 31. Výzve na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok zameranej optimalizáciu systémov, služieb a posilnenie intervenčných kapacít pre manažment mimoriadnych udalostí na lokálnej a národnej úrovni

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre časť operačného programu Kvalita životného prostredia vydalo dňa 2.2.2021 Usmernenie č. 6 k 31. Výzve na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok zameranej optimalizáciu systémov, služieb a posilnenie intervenčných kapacít pre manažment mimoriadnych udalostí na lokálnej a národnej úrovni (ďalej len „Usmernenie č. 6“).

Usmernenie a zmeny z neho vyplývajúce sú účinné odo dňa zverejnenia, t. j. od 2.2.2021.

Podrobné informácie sú zverejnené v časti Výzvy/Aktuálne výzvy.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 18. výzva, 19. hodnotiace kolo

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 2. 2. 2020 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO2-SC211-2017-18, zameranej na preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami realizované mimo vodných tokov, v rámci 19. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 29. výzva, 11. hodnotiace kolo

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 2. 2. 2020 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO1-SC131-2017-29, zameranej na zachovanie a obnovu biodiverzity a ekosystémov a ich služieb mimo chránených území a zelenú infraštruktúru, v rámci 11. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 33. výzva, 2. hodnotiace kolo

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 2. 2. 2020 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO1-SC111-2017-33, zameranej na triedený zber komunálnych odpadov, mechanicko-biologickú úpravu zmesového komunálneho odpadu a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov v ostatných regiónoch, v rámci 2. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 44. výzva, 7. hodnotiace kolo

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 2. 2. 2020 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO2-SC211-2018-44, zameranej na Aktualizáciu máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a aktualizáciu plánov manažmentu povodňových rizík, v rámci 7. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 46. výzva, 8. a 9. hodnotiace kolo

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako SO pre OP KŽP, dňa 09.02.2021 zverejnila zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO4-SC421-2018-46, zameranej na zníženie energetickej náročnosti a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie v podnikoch v rámci 8. a 9. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

Oznámenie o výške disponibilných prostriedkov na rok 2021

Oznámenie o výške disponibilných prostriedkov na rok 2021 Environmentálny fond, ako poskytovateľ a vykonávateľ „Schémy štátnej pomoci pre podniky v odvetviach a pododvetviach, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov emisných kvót v rámci EUETS do cien elektrickej energie v znení dodatku č. 1“ (ďalej len „schéma“), oznamuje, že výška disponibilných prostriedkov na rok 2021, v zmysle článku N. ROČNÝ ROZPOČET, odsek 2. schémy, predstavuje 3.000.000,00 EUR.

Envirofond predlžuje termín na predkladanie žiadostí

Environmentálny fond predlžuje termín na predkladanie žiadostí o dotácie pre oblasť L. Zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných budov vrátane zatepľovania. Termín posunutý do 26. februára 2021.

Fond pristúpil k tomuto kroku po intenzívnej komunikácii s envirorezortom a hľadaní možností ako vyjsť v ústrety požiadavkám žiadateľov aj s ohľadom na aktuálnu situáciu s ochorením COVID-19 a zároveň postupovať v súlade s platnou legislatívou zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej fond zverejnil na svojom webovom sídle, www.envirofond.sk, dokument „I. Rozšírenie špecifikácie činností podpory na rok 2021“.

Žiadatelia o poskytnutie podpory formou dotácie z Environmentálneho fondu môžu žiadosti predkladať až do 26. februára 2021. Pôvodný termín na predkladanie žiadostí bol do 5. februára 2021.

„Termín na predkladanie žiadostí sme predĺžili do 26. februára 2021. Predpokladáme, že sme týmto spôsobom vytvorili dostatočný časový priestor na to, aby všetci žiadatelia, ktorí majú záujem o predloženie žiadostí v rámci oblasti L., mali možnosť využiť túto príležitosť a podali žiadosti. Zároveň veríme, že Environmentálny fond týmto spôsobom vyšle pozitívny signál všetkým žiadateľom,“ uviedol riaditeľ fondu Ľubomír Vačok.

Bližšie informácie o predĺžení termínu v rámci „I. Rozšírenia špecifikácie činností podpory na rok 2021“ a o „I. Rozšírení špecifikácie činností podpory na rok 2021“ nájdete tu:

http://www.envirofond.sk/_img/Ziadosti/2021/Dotacie/Dodatok_1%20Roz%C5%A1%C3%ADrenie%20%C5%A1pecifik%C3%A1cie.pdf

http://www.envirofond.sk/sk/podpora/dotacie

Zoznam príloh a zásady hodnotenia žiadostí k výzve č. 2020/001 zverejnené

Fond na podporu športu zverejňuje Správnou radou fondu schválené bodové váhy a kritéria hodnotenia žiadostí o poskytnutie príspevku v rámci programu „Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia športovej infraštruktúry“ na základe Výzvy č. 2020/001 vyhlásenej dňa 31.12.2020, ako aj zoznam požadovaných príloh, ktoré musia žiadatelia priložiť k svojim žiadostiam v rámci Výzvy č. 2020/001.

Oba dokumenty sú dostupné aj prostredníctvom sekcie Dokumenty v hlavnom menu webovej stránky.

Oficiálny formulár samotnej žiadosti, ktorý budú žiadatelia o príspevok zasielať, bude zverejnený dodatočne.

Zmeny v podpornej činnosti FPU na rok 2021

A: Dňa 28. 1. 2021 schválila Rada FPU nasledovné zmeny v Štruktúre podpornej činnosti FPU na rok 2021:

1. Nová forma podpory v podprogramoch medzinárodných mobilít formou štipendia (1.1.6, 1.2.5, 1.3.6, 1.4.7, 1.5.8, 1.6.4, 1.6.5, 4.6).
2. Doplnenie podmienok k dotácii v podprogramoch 5.2.3 Nové stále expozície – múzeá a 5.3.3 Nové stále expozície – galérie.
3. Zlúčenie dátumu oprávneného obdobia (maximálna doba realizácie) a termínu predkladania Finančného vyúčtovania a vecného vyhodnotenia projektu, ak je max. doba realizácie 30.06.2022 a najbližší termín na predloženia vyúčtovania je 30.09.2022, max. doba realizácie a zároveň termín predloženia vyúčtovania bude 30.09.2022.

B: Osobitné podmienky pre žiadosti predložené v rámci výzvy na predkladanie žiadostí zverejnenej fondom v čase krízovej situácie alebo do šiestich mesiacov po skončení krízovej situácie, ktorú predložil žiadateľ z územia zasiahnutého krízovou situáciou alebo ak sa projekt realizuje na území zasiahnutom krízovou situáciou:  

1. Finančné vyúčtovanie a vecné vyhodnotenie projektu – k vyúčtovaniu nebude potrebné priložiť žiadne kópie účtovných dokladov
2. Zredukovanie počtu povinných potvrdení k zmluve, k zmluve bude potrebné predložiť len nasledovné potvrdenia:

a, potvrdenie okresného súdu o tom, že žiadateľ/žiadateľka nie je v konkurze, nie je v konkurznom konaní, nie je v reštrukturalizácii, nedošlo k zamietnutiu návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku (obce a vyššie územné celky nie sú povinné predložiť toto potvrdenie v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

b, kópia oficiálneho potvrdenia od zahraničného partnera(pri medzinárodných mobilitách a prezentáciách),

c, doklad o zriadení bežného účtu žiadateľa/žiadateľky v slovenskej banke alebo pobočke zahraničnej banky na Slovensku, súčasťou ktorého musí byť číslo účtu v tvare IBAN (t. z. kópia zmluvy s bankou s uvedením IBAN alebo kópia potvrdenia banky o vedení účtu s uvedeným IBAN). Názov majiteľa/majiteľky účtu musí byť identický s názvom alebo menom žiadateľa/žiadateľky. Doklad predkladajú aj obce a organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov. Doklad sa predkladá iba k prvej zmluve od septembra 2019 a je platný pre uzatvorenie všetkých nasledujúcich zmlúv (aj v ďalších rokoch). Zmena účtu zakladá povinnosť predložiť doklad opätovne.

3. Finančné prostriedky je možné poskytnúť aj žiadateľom, ktorí majú evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, na povinné verejné zdravotné poistenie a daňové nedoplatky.

Aktualizovanú Štruktúru podpornej činnosti nájdete tu.

Výsledky grantovej výzvy UČITEĽ/KA BUDÚCNOSTI a ŠKOLA BUDÚCNOSTI 2021

Prinášame výsledky výzvy v programoch „Učiteľ budúcnosti“ a „Škola budúcnosti“. V spolupráci s Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia sme otvorili tieto 2 programy, aby sme poskytli aktívnym učiteľom a školám možnosť realizovať projekty so zameraním na inovatívny a netradičný prístup k vyučovaniu.

Už teraz sa veľmi tešíme na skvelé projekty a podporeným grantistom želáme veľa síl. Sme presvedčení, že budú prínosom a inšpiráciou pre svoje okolie.

Podporené projekty v rámci programu „Učiteľ budúcnosti“:

Projekt:  Sme v tom spolu
Žiadateľka: Petra Lacková
Výška grantu: 998,- EUR

Projekt:  Ekoplanéta Malého princa
Žiadateľka: Eva Klapáková
Výška grantu: 996,- EUR

Projekt:  Chodníčkami v rodisku
Žiadateľka: Mária Alžbetkinová
Výška grantu: 820,- EUR

Projekt:  Výchova a vzdelávanie divadlom 
Žiadateľka: Anna Tkáč
Výška grantu: 820,- EUR

Projekt: Vesmírni cestovatelia
Žiadateľka: Anna Ondo-Eštoková
Výška grantu: 604,- EUR

Projekt:  Zážitkové vyučovanie
Žiadateľka: Slavka Maľcovská
Výška grantu: 762,- EUR

Podporené projekty v rámci programu „Škola budúcnosti“:

Projekt: Pridávame rozmer
Organizácia: Základná škola Gemerská 2, Košice
Výška grantu: 2 089,- EUR

Projekt:  Vedecký brloh v školských laviciach
Organizácia: Vedecký brloh, o. z.
Výška grantu: 2 350,- EUR

Projekt:  Mini Ekofarma
Organizácia: Súkromná základná škola Centra pre rodinu, Poprad
Výška grantu: 2 400,- EUR

Projekt: Školská záhrada, ktorá učí – včelí náučný chodník
Organizácia: Základná škola s materskou školou Spišské Bystré
Výška grantu: 2 500,- EUR

Projekt: Putovanie s Jankom Hraškom (štruktúrovaná dramatická hra)
Organizácia: Spojená škola internátna, M. R. Štefánika, Vranov nad Topľou
Výška grantu: 1 626,- EUR

Projekt: PLUSinka v záHRAde
Organizácia: Cirkevná základná škola sv. Martina, Radatice
Výška grantu: 732,- EUR

Projekt: Ozoboti a my
Organizácia: Základná škola s materskou školou sv. Jána Nepomuckého, Kĺčov
Výška grantu: 2 478,- EUR

Projekt:  Vizuálne v škole
Organizácia: OBČIANSKE ZDRUŽENIE PRI ZŠ V PLAVNICI
Výška grantu: 2 363,- EUR

Projekt: Ekobojovníci zo ŠZŠ Vtáčkovce
Organizácia: Špeciálna základná škola, Vtáčkovce
Výška grantu: 1 050,- EUR

Projekt: Vnímame svet
Organizácia:  Základná škola Ľ. Podjavorinskej 1, Košice
Výška grantu: 2 412,- EUR

Nitra, Trenčín a Žilina v užšom výbere miest uchádzajúcich sa o titul Európske hlavné mesto kultúry 2026

Nitra, Trenčín a Žilina boli dnes zaradené do užšieho výberu súťaže o titul Európske hlavné mesto kultúry 2026. Spomedzi ôsmych prihlásených miest vybrala odborná a nezávislá porota tieto tri mestá po štvordňovom online stretnutí.

Zaradenie do užšieho výberu o titul Európske hlavné mesto kultúry môže (EHMK) mestám priniesť významné kultúrne, hospodárske a sociálne výhody za predpokladu, že ich prihláška je súčasťou dlhodobej stratégie založenej na rozvoji kultúry.
Akonáhle príslušné slovenské orgány formálne schvália odporúčanie poroty, budú mať mestá čas do jesene 2021, aby dokončili svoje prihlášky. Odborná porota sa potom opäť stretne koncom roka 2021, aby odporučila jedno slovenské mesto ako nositeľa titulu Európske hlavné mesto kultúry 2026.

V roku 2026 bude môcť Slovensko už po druhýkrát hostiť Európske hlavné mesto kultúry. (v roku 2013 niesli tento titul Košice). V tom istom roku bude mať Európske hlavné mesto kultúry aj Fínsko. Predvýberové kolo vo Fínsku sa uskutočnilo v júni 2020 a na užší zoznam boli zaradené tri mestá: Oulu, Savonlinna a Tampere. Fínsko si svoje Európske hlavné mesto kultúry vyberie v júni 2021.

Súčasnými Európskymi hlavnými mestami kultúry sú Rijeka (Chorvátsko) a Galway (Írsko). Kvôli pandémii ochorenia COVID-19 a na odporúčanie Komisie sa Európsky parlament a Rada Európskej únie 23. decembra 2020 rozhodli predĺžiť mandát EHMK týmto mestám do apríla 2021. Takisto sa rozhodli presunúť tri Európske hlavné mestá kultúry pôvodne plánované na rok 2021 na roky 2022 a 2023. Novi Sad (Srbsko) sa takto pripojí k mestám Kaunas (Litva) a Esch-sur-Alzette (Luxembursko) v roku 2022. Elefsina (Grécko) a Temešvár (Rumunsko) sa pripoja k mestu Vesprém (Maďarsko) v roku 2023. Tartu (Estónsko), Bad Ischl (Rakúsko) a Bodø (Nórsko) budú Európskymi hlavnými mestami kultúry v roku 2024. Chemnitz (Nemecko) a Nova Gorica (Slovinsko, čaká sa na oficiálne určenie) nimi budú v roku 2025.  

Kontext
Slovensko v decembri 2019 vyzvalo zainteresované mestá na predloženie prihlášok. Do 15. decembra 2020 ich podalo osem miest: Banská Bystrica, Hlohovec, Martin, Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava and Žilina.
Podľa súčasného systému vymenúvania Európskych hlavných miest kultúry sa výber uskutočňuje v dvoch kolách: predvýberové kolo, po ktorom sa zostaví užší zoznam kandidátskych miest a záverečné výberové kolo približne o deväť mesiacov neskôr. Vybrané mesto potom oficiálne určí príslušný členský štát.
Žiadosti skúma porota zložená z 12 nezávislých odborníkov. Desať expertov vymenúvajú inštitúcie a orgány Európskej únie (Európsky parlament, Rada, Komisia a Výbor regiónov) a ďalších dvoch príslušné vnútroštátne orgány.
Vo výberových kritériách sa uvádza, že mestá by mali pripraviť kultúrny program so silným európskym rozmerom, ktorý podporuje účasť zainteresovaných strán mesta, ako aj jeho rôznych štvrtí a priťahuje návštevníkov z celej krajiny a Európy. Program musí mať trvalý vplyv a prispievať k dlhodobému rozvoju mesta. Mestá musia tiež preukázať, že majú podporu príslušných verejných miestnych orgánov a schopnosť realizovať projekt.

Projekt vznikol v roku 1985 na základe myšlienky vtedajšej gréckej ministerky kultúry Meliny Mercouriovej. Za ten čas sa stal jedným z najambicióznejších kultúrnych projektov v Európe a jednou z najznámejších a najcennejších aktivít EÚ. Jeho cieľom je podporovať rozmanitosť kultúr v Európe, vyzdvihnúť ich spoločné črty a podporovať prínos kultúry k dlhodobému rozvoju miest.

Informácia o stave NFP a voľných prostriedkoch k 01.02.2021

Informácia o stave NFP a voľných prostriedkoch k 01.02.2021

Stav čerpania za OP TP k 01.02.2021

Stav čerpania za OP TP k 01.02.2021

Zoznam projektov v realizácii z OP TP k 01.02.2021

Zoznam projektov v realizácii k 01.02.2021

Dobré fondy EÚ- Mimoriadne úspešné Palárikovo v čerpaní európskych dotácií

Mesto Palárikovo je v nitrianskom kraji v čerpaní dotácií mimoriadne úspešné. Rekonštrukcia a modernizácia základnej školy a materskej školy bola prvým veľkým úspešným projektom s finančnou dotáciou z európskych fondov okolo jedného milióna EUR. Ďalší milión prispel k zlepšeniu mestskej infraštruktúry. 

V Palárikove sa vybudovali nové chodníky, lavičky, parky, parkovacie miesta či detské ihriská. Projekt mesta bol zameraný na komplexnú rekonštrukciu a opravu miestnych komunikácií. Zrekonštruovala sa napríklad komunikácia na Remeselníckej ulici ako aj obojstranný chodník na Štefánikovej ulici od sochy sv. Vendelína po zákrutu pri zrkadle. Postavilo sa tiež parkovisko pred budovou zberného dvora či nový chodník k základnej škole na Komenského ulici. Zásadnou rekonštrukciou počas dvoch rokov prešiel aj Park mládeže s okolím, čakacou autobusovou zastávkou, osvetlením v parku a mestským mobiliárom.

Ak ste zvedaví a chcete vidieť viac príkladov dobre investovaných európskych prostriedkov na Slovensku, tak neváhajte a kliknite na stránku https://dobrefondy.eu​.

Výsledky prieskumu Úradu vlády: Slováci čoraz viac vnímajú prospech eurofondov

MPSVR opakovane žiadalo o ďalšie realokácie z fondov EÚ na program Prvá pomoc

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v spolupráci s rezortom financií opakovane žiadalo ďalšie realokácie z fondov EÚ na program Prvá pomoc, ale ďalšie prostriedky z existujúcich operačných programov už presunuté neboli. V stanovisku to uviedol rezort práce s tým, že ministerka pre investície Veronika Remišová (Za ľudí) ubezpečovala, že prepadnutie finančných prostriedkov z fondov EÚ nehrozí.
 
MPSVR priblížilo, že vláda 14. apríla minulého roka odsúhlasila, že finančné dosahy programu Prvá pomoc budú 1,3825 miliardy eur. Remišová následne predložila na zasadnutie vlády návrh na realokáciu finančných prostriedkov z fondov EÚ, na základe ktorého bolo na projekt Prvá pomoc presunutých 217 miliónov eur z Kohézneho fondu a 110 miliónov eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Ďalšie prostriedky boli na program Prvá pomoc presunuté aj v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF).


Vláda zároveň podľa rezortu práce uložila podpredsedníčke vlády Remišovej, aby do 31. augusta 2020 predložila na rokovanie kabinetu ďalší návrh realokácie finančných prostriedkov fondov EÚ. MPSVR dodalo, že spolu s Ministerstvom financií (MF) SR opakovane žiadalo ďalšie realokácie z fondov EÚ na Prvú pomoc, ďalšie prostriedky však presunuté neboli.


Rezort práce v stanovisku zdôraznil, že počas jesene 2020 upozorňoval na hroziace nevyčerpanie niekoľkých miliárd eur z fondov EÚ z rozpočtového obdobia 2014 – 2020, najmä čo sa týka EFRR, a požadovalo ďalšie realokácie na program Prvá pomoc do ESF. "Zároveň sme upozorňovali, že presuny z EFRR do ESF sú možné len do konca roka 2020. Podpredsedníčka vlády opakovane realokácie odmietala s tým, že prepadnutie finančných prostriedkov z fondov EÚ nehrozí," podotklo ministerstvo práce.
 
Zároveň dodalo, že minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS) presunul v priebehu roka 2020 do operačného programu Ľudské zdroje (OP ĽZ) do ESF na podporu materských škôl 20 miliónov eur a na podporu základných umeleckých škôl 20 miliónov eur.
 
"Celkovo bolo v roku 2020 presunutých z iných fondov (Kohézny, EFRR) na program Prvá pomoc do ESF namiesto 1,3825 miliardy eur iba približne 327 miliónov eur. Ďalších 63 miliónov eur bolo presunutých v rámci ESF a ďalších 40 miliónov eur presunulo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR," poznamenal rezort práce v stanovisku.
  
Europoslankyňa a predsedníčka Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) v pondelok uviedla, že Slovensko z eurofondov prišlo nenávratne o 1 miliardu eur, pretože do konca roku 2020 nezabezpečilo v EFRR jej realokáciu.


"My sa sústreďujeme na peniaze z fondu obnovy, ale zabúdame na miliardy, ktoré nám ležia v 'šuflíkoch' (EÚ), lebo sú nevyčerpané a musia sa dostať k ľuďom. Napríklad (minister práce Milan, pozn. TASR) Krajniak (Sme rodina) peniaze v Európskom sociálnom fonde nemá a potrebuje ich. On zabezpečuje štátnu pomoc, ktorá ide za živnostníkmi, za tými, ktorí sú na SOS-dávkach, za tými ktorí reálne uviaznu v pasci chudoby," upozornila Ďuriš Nicholsonová.


Remišová na vyjadrenia europoslankyne reagovala s tým, že nie je pravda, že Slovensko miliardu eur z eurofondov nerealokovalo na boj s ochorením COVID-19 a na tlačovej konferencii strany SaS odznelo mnoho zavádzajúcich informácií.
 

Vicepremiérka Remišová: Novela zákona zruší 19 okruhov potvrdení, ktoré už od občanov úrady nebudú pýtať

• Kópia rodného listu
• Kópia sobášneho listu
• Kópia úmrtného listu
• Potvrdenie o pobyte
• Potvrdenie o pridelení IČO
• Potvrdenie, že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, v konkurze, v likvidácii a ani nie je na neho vyhlásený konkurz
• Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania
• Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat, tzv. registra fariem
• Výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb
• Výpis z registra sociálnych podnikov
• Potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie
• Potvrdenia k dávkam v hmotnej núdzi
• Potvrdenia súvisiace s ťažkým zdravotným postihnutím
• Údaje vzťahujúce sa k narodeniu dieťaťa a úmrtiu obsiahnuté vo vybraných informačných systémoch a registroch rezortu zdravotníctva
• Výpis z registra / zoznamu advokátov
• Výpis z centrálneho registra exekúcií
• Potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom
• Údaje potrebné na zápis do registra prijímateľov 2 % dane
• Vybraný okruh právoplatných rozhodnutí súdov (o obmedzení spôsobilosti na práv. úkony, vyhlásení za mŕtveho, o rozvode, o úprave rodičovských práv a povinností...)

Slovensko prišlo z Európskeho fondu regionálneho rozvoja až o miliardu eur, tvrdí Nicholsonová

Slovensko prišlo z Európskeho fondu regionálneho rozvoja ku koncu roku 2020 definitívne až o miliardu eur. 

Na dnešnej tlačovej besede to vyhlásila Lucia Ďuriš Nicholsonová, europoslankyňa za SaS a predsedníčka Výboru Európskeho parlamentu (EP) pre zamestnanosť a sociálne veci. Ide o miliardu z tých nevyužitých piatich miliárd eur, ktoré sme mali k dispozícii v rámci programového obdobia 2014 až 2020 a podľa Nicholsonovej za to môže súčasná vláda. Ako ďalej uviedla, tieto financie sa dali presunúť do Európskeho sociálneho fondu, ktorý má pod patronátom rezort sociálnych vecí, práce a rodiny. Tieto peniaze sme pritom mohli podľa nej využiť na podporu ľudí, ktorí prišli pre pandémiu koronavírusu o prácu, na podporu kurzarbeitu, na podporu schém pomoci či na odmeny pracovníkov, ktorí bojovali voči pandémii v prvej línii.

Podľa Lucie Ďuriš Nicholsonovej Slovensko je v čerpaní eurofondov na tom veľmi žalostne najmä chybou predošlej vlády a sme na chvoste členských krajín EÚ i medzi krajín Vyšehradskej štvorky. Úroveň čerpania eurofondov zo strany našej krajiny dosiahla podľa nej len úroveň okolo 29 percent, a to aj napriek tomu, že Európska komisia (EK) vlani aspoň dvakrát intervenovala u slovenskej vlády, aby boli predmetné nevyužité peniaze presunuté tam, kde to najviac potrebuje Slovensko. Ako dodala europoslankyňa, bohužiaľ sa tak nestalo, a tak sme prišli až o miliardu eur. Zároveň vyzvala vládu, ako aj samosprávy, aby sa spoločnými silami pokúsili zachrániť zvyšné štyri miliardy eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktoré sa však už presúvať do iného fondu nedajú.

SIEA v pondelok otvorí registrácie žiadostí o príspevky na fotovoltické panely

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v pondelok o 15.00 h spustí nové registrácie žiadostí o príspevok na fotovoltické panely. Agentúra doplnila prostriedky na financovanie podpory inštalácie obnoviteľných zdrojov energie z projektu Zelená domácnostiam II o 10,8 milióna eur. Zásobník žiadostí o poukážky na slnečné kolektory otvorí SIEA od 10. februára, od 15. februára sa začne registrácia žiadostí o poukážky na tepelné čerpadlá a od 17. februára na kotly na biomasu.

Výška podpory závisí od inštalovaného výkonu zariadenia. Maximálny príspevok na tepelné čerpadlá je 3400 eur, pri slnečných kolektoroch je to 1750 eur a po 1500 eur môžu získať domácnosti na inštalácie fotovoltických panelov a kotlov na biomasu.

Z doplnenej sumy 10,8 milióna eur je na tepelné čerpadlá vyčlenených šesť miliónov eur, na slnečné kolektory 1,7 milióna eur, na fotovoltické panely 1,6 milióna eur a na kotly na biomasu 1,5 milióna eur.

Národný projekt Zelená domácnostiam II má prispieť k plneniu tých ukazovateľov Operačného programu Kvalita životného prostredia, ktoré sa týkajú zvýšenia inštalovaného výkonu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja domácnosti doteraz využili na nákup 3561 tepelných čerpadiel, 3482 slnečných kolektorov, 2134 fotovoltických panelov a 1666 kotlov na biomasu.

Informácia o predpokladanom termíne na vydanie rozhodnutí v rámci 2. hodnotiaceho kola výzvy č. 28

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Integrovaná infraštruktúra informuje žiadateľov, že v rámci 2. hodnotiaceho kola Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP s kódom OPII-MH/DP/2020/9.5-28, zameranej na podporu sieťovania podnikov neukončí konanie o žiadostiach o NFP v stanovenom termíne 70 pracovných dní od termínu uzavretia príslušného hodnotiaceho kola v zmysle Systému riadenia EŠIF a to z dôvodu veľkého počtu paralelne posudzovaných žiadostí o NFP v rámci viacerých výziev (resp. hodnotiacich kôl) ako aj z dôvodu vysokej administratívnej náročnosti schvaľovacieho procesu.

Predpokladaný termín ukončenia konania je v polovici apríla 2021.

Remišová odmieta nepravdivé informácie Nicholsonovej o prepadnutej miliarde z eurofondov

Žiadna miliarda z eurofondov v roku 2020 neprepadla. Pani europoslankyňa Nicholsonová má zlé informácie. Naopak, hneď po nástupe do funkcie som po náročných rokovaniach presunula 1,1 miliardy eur z nevýkonných výziev na boj s pandémiou COVID-19. Pani europoslankyňa má takisto mylné informácie, pokiaľ ide o rozdelenie prostriedkov. Najväčšiu časť peňazí dostal práve Európsky sociálny fond, do ktorého išlo až 410 miliónov eur a ďalších viac ako 400 miliónov je plánovaných z nástroja REACT-EU. Tieto informácie sú verejne dostupné, pretože boli aj predmetom rokovania vlády.


Takisto je nesprávne tvrdenie, že miliarda eur prepadla z Európskeho regionálneho fondu. Práve naopak, vďaka krízovému manažmentu, cieleným opatreniam a zjednodušeniam procesov neprepadlo v roku 2020 z Európskeho regionálneho fondu ani jediné euro, na rozdiel od predchádzajúcich vlád. Viackrát som o tom informovala verejnosť a oficiálne túto informáciu dostala 13. januára 2021 tiež vláda na svojom rokovaní. Preto som šokovaná vyjadreniami pani europoslankyne. Verím, že ich pani poslankyňa aj verejne dementuje.“

Slovensko má vážny problém s čerpaním eurofondov na podporu vidieckych oblastí

Slovensko má vážny problém s čerpaním eurofondov na podporu vidieckych oblastí. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) to uviedlo v tlačovej správe, ktorú zaslal ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS Michal Kaliňák. Na problém s čerpaním eurofondov združenie listom upozornila Rada európskych obcí a regiónov (CEMR). Kým v iných krajinách s programami na podporu vidieckych oblastí pre roky 2014 až 2020 finišujú, Slovensko reálne čerpať peniaze ani nezačalo.

Dôvodom má byť chaotické riadenie zo strany štátnych orgánov. Podľa CEMR sa od začiatku programovania v roku 2014 proces čerpania peňazí na podporu vidieckych oblastí na Slovensku vyznačoval opakovanými nejasnosťami, neinformovaním žiadateľov včas, netransparentným správaním a viacerými zmenami v metóde výpočtu alokácie. Na začiatku roku 2021 je podľa neho situácia na Slovensku obzvlášť znepokojujúca. Miestne akčné skupiny (MAS), ktoré by mali navrhovať a vykonávať aktivity pre vidiecky rozvoj, totiž stále neboli schopné začať zavádzať do praxe svoje stratégie.

Podľa CEMR by si situáciu na Slovensku mali pri plánovaní čerpania eurofondov na programové obdobie 2021 až 2027 všímať aj Európska komisia a členské štáty Európskej únie (EÚ). Slovenské samosprávy považujú za problematické najmä príliš vysoké byrokratické požiadavky, nejednotné prístupy a požiadavky riadiacich orgánov, odlišné pravidlá a postupy pre rôzne fondy v rámci tej istej stratégie či nedostatočné personálne kapacity riadiaceho orgánu.

CEMR je najstaršie a najväčšie európske združenie miestnych a regionálnych samospráv. Združuje miestne a regionálne samosprávy zo 41 krajín Európy.

Krajské poradenské centrá vlani poradili 2200 žiadateľom o eurofondy

Krajské poradenské centrá v roku 2020 poradili viac ako 2200 žiadateľom o eurofondy. Uviedlo to Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR na sociálnej sieti.


"Žiadatelia o eurofondy, ktorí nemajú dostatok skúseností alebo vedomostí a potrebujú poradiť, sa už štyri roky môžu obrátiť na informačno-poradenské centrá," podotklo MIRRI s tým, že týchto centier je osem a fungujú v krajských mestách okrem Bratislavy. Záujemcovia o podporu zo zdrojov EÚ ich teda nájdu v Trnave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach a v Prešove, kde sú dve takéto centrá.


"Záujem o podporu zo zdrojov Európskej únie neutícha ani v čase pandémie," dodáva rezort s tým, že okrem vyše dvoch tisícok bezplatných konzultácií centrá spolupracovali na organizácii 65 informačných seminárov.
"Robíme všetko pre to, aby sme eurofondy zbavili zbytočnej byrokracie a zjednodušili ich čerpanie tak, aby sa peniaze čo najrýchlejšie dostávali do regiónov," podotkla šéfka rezortu investícií Veronika Remišová (Za ľudí). Informačno-poradenské centrá v krajských mestách sa podľa nej osvedčili ako užitočný a funkčný nástroj, ktorý subjektom v regiónoch poskytuje bezplatnú pomoc pri žiadaní o eurofondy.


V roku 2020 klienti predložili s pomocou centier viac ako 450 žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Viac ako dve tretiny z nich boli úspešné.
 
Pandémia nového koronavírusu sa pritom dotkla aj činnosti centier. Obmedzené boli najmä osobné konzultácie či semináre, ktoré sa preniesli buď do on-line priestoru, alebo sa riešili telefonicky či e-mailom.


"S pomocou centier sa podarilo zrealizovať naprieč celým Slovenskom množstvo projektov," uzatvára rezort s tým, že poradenské centrá pomohli napríklad školám s úspešnou implementáciou projektov – od žiadosti o nenávratný finančný príspevok cez začiatok aktivít až po žiadosť o platby a záverečnú monitorovaciu správu. Pomoc takto dostala napríklad Základná škola (ZŠ) na Ulici Dr. Janského v Žiari nad Hronom, škola na ulici J. Thurzu v Detve či ZŠ na Angyalovej ulici v Kremnici.

Cezhraničný projekt o klíme a Dunaji obohatil žiakov o nové poznatky

Zvýšiť povedomie o problematike klimatickej zmeny a jej dosahu na rieku Dunaj v pohraničnom regióne Slovenska a Maďarska bolo cieľom projektu cezhraničnej spolupráce bratislavskej Petržalky a mestskej časti Budapešť-Újbuda. Zameraný bol na výučbu v základných školách. Mestská časť pozitívne hodnotí, že ciele projektu sa podarilo splniť aj v čase pandémie nového koronavírusu. TASR o tom informovala hovorkyňa Petržalky Mária Halašková.


Podľa samosprávy predstavuje klimatická zmena celosvetový problém, ktorý má dosah na všetky oblasti. V predmetnom pohraničnom regióne je to práve rieka Dunaj, jej povodie a ekosystém, ktoré sú najvystavenejšie tomuto globálnemu javu. "Veľmi intenzívne vnímam potrebu ochrany dedičstva a biodiverzity rieky Dunaj, a preto považujem za veľmi dôležité aktivity v oblasti vzdelávania detí a mládeže, pomocou ktorých je možné prispieť k pozitívnemu ovplyvneniu negatívnych dosahov na klímu a k rozvoju environmentálneho povedomia ďalších generácií," skonštatovala vicestarostka Petržalky Lýdia Ovečková.


V rámci projektu išlo napríklad o vytvorenie informačnej príručky o vplyve klímy na pohraničný región Dunaja, ktorá je súhrnom odborných poznatkov a cvičení. Na jej odbornom revidovaní sa podieľal Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Nosnou časťou boli školské programy s konkrétnymi vzdelávacími aktivitami, ktoré sa pre pandémiu konali najmä on-line formou. Pripravené boli tiež audiovizuálne prezentácie či spoločný metodický manuál, ktorý môžu v budúcnosti využívať aj školy, ktoré do projektu zapojené neboli.


Do projektu boli zo strany mestskej časti Petržalka zapojené tri základné školy (ZŠ), a to ZŠ Dudova 2, ZŠ Holíčska 50 a ZŠ Pankúchova 4. Na strane mestskej časti Újbuda je to ZŠ Csiki-hegyek, ZŠ a gymnázium Bethlen Gábor a ZŠ a gymnázium Bárdos Lajos. Všetky školy sú Zelené školy, respektíve Ekoškoly, zamerané na environmentalistiku.


S prípravou materiálov začali projektoví partneri v auguste 2019, prvé cezhraničné stretnutie zástupcov partnerov projektu sa konalo v decembri 2019. Záverečné propagačné on-line podujatie projektu sa konalo minulý týždeň. Projekt bol financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Fondu malých projektov pre západný región, ktorý spravuje Európske zoskupenie územnej spolupráce Rába – Dunaj – Váh.

Pripravuje sa rekonštrukcia časti cesty medzi Veľkými Uhercami a Skýcovom

Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) finišuje s prípravou rekonštrukcie prvého zo štyroch úsekov cesty II/511 medzi Veľkými Uhercami (okres Partizánske) a Skýcovom (okres Zlaté Moravce). Ako informovala Martina Lamačková z odboru regionálneho rozvoja Úradu TSK, na obnovu piatich kilometrov komunikácie využijú nenávratný finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu vo výške 7,6 milióna eur.
 
O eurofondovú podporu rekonštrukcie cesty II/511 sa TSK usiluje už niekoľko rokov. „Momentálne sa nachádzame v štádiu podpisu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorý bol schválený vlani v októbri. Akonáhle budú zmluvy podpísané a účinné, predložíme na kontrolu dokumentáciu z procesu verejného obstarávania a v prípade pozitívneho výsledku tejto kontroly začneme s rekonštrukciou," uviedla Lamačková.
 
Kraj by chcel postupne zrekonštruovať takmer 14 kilometrov cesty od Veľkých Uheriec až po hranicu s Nitrianskym samosprávnym krajom. „Ako prvý bude opravený úsek v najhoršom stave, a to od osady Rudica - Fatimová po najvyšší bod trasy s názvom Vrchhora. Počas rekonštrukcie bude niektoré úseky komunikácie nutné rozšíriť tak, aby spĺňali aktuálne platné normy," dodala Lamačková.
Keďže celková výška výdavkov na projekt je približne 10,2 milióna eur, krajská samospráva musí okrem povinného 400-tisícového spolufinancovania k nenávratnému finančnému príspevku zabezpečiť aj zvyšných 2,2 milióna eur na finančné krytie celej rekonštrukcie.

Sanácia environmentálnej záťaže v areáli JAS Bardejov bude stáť takmer 3,8 milióna eur

SK8: Zástupcovia samosprávnych krajov chcú prehĺbiť spoluprácu s mestami a obcami

Zástupcovia samosprávnych krajov chcú prehĺbiť spoluprácu s mestami a obcami. Predseda združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič to uviedol v tlačovej správe, ktorú zaslalo komunikačné oddelenie združenia. Viskupič tak reagoval na prieskum Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Ten ukázal, že takmer tri štvrtiny obcí a miest hodnotí pozitívne svoju komunikáciu so samosprávnymi krajmi pri príprave projektov na programové obdobie 2021 až 2027. Komunikácia súvisí aj s tvorbou stratégií a partnerstiev, na ktorých bude založené čerpanie nových eurofondov. Viskupič uviedol, že so zástupcami ZMOS-u chce o záveroch prieskumu diskutovať. Diskusia by podľa neho mala prispieť práve k prehĺbeniu spolupráce krajov s mestami a obcami.

„Veľmi kladne hodnotím výsledky prieskumu ZMOS. Po niekoľkých úspešne zvládnutých kolách plošného testovania ide o ďalší z dokladov otvorenej komunikácie a efektívnej spolupráce medzi krajmi, mestami a obcami. Našim spoločným cieľom je, aby sa nové eurofondy konečne dostali tam, kde patria, teda do regiónov. Ich čerpanie potrebujeme jednoznačne zrýchliť a zefektívniť,“ povedal Viskupič.

Prieskum, ktorý ZMOS uskutočnil od 27. novembra 2020 do 15. januára 2021 na vzorke 505 primátorov a starostov ukázal, že komunikáciu so samosprávnymi krajmi hodnotí ako postačujúcu 61,1 percenta starostov a primátorov. Ďalších 13 percent respondentov uviedlo, že komunikácia so samosprávnymi krajmi je vynikajúca.

Podpredsedníčka Jourová na virtuálnej návšteve Slovenska

On-line informačný seminár k Výzve s kódom OPII-MH/DP/2020/11.3-30

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Integrovaná infraštruktúra Vás pozýva na on-line informačný seminár pre potenciálnych žiadateľov k Výzve na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zameranej na  podporu rozvoja podnikania MSP a spolupráce so strednými odbornými školami v Banskobystrickom samosprávnom kraji (kód OPII-MH/DP/2020/11.3-30).

Vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19  sa informačný seminár bude konať formou on-line prenosu prostredníctvom platformy Microsoft Teams. Na účasť na informačnom seminári nie je potrebná registrácia.

Termín konania:  18. februára 2021 o 9:30 hod.

Link na pripojenie sa k informačnému semináru bude zverejnený cca pol hodinu pred začiatkom seminára na webovom sídle www.opvai.sk.