Aktuality

Nová éra transformácie hornej Nitry: Minister Raši predstavil aktualizáciu Akčného plánu, ktorá pomôže naplno naštartovať premenu regiónu

Výzva na odborných hodnotiteľov pre Interreg VI-A NEXT HU-SK-RO-UA

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI SR) ako Národný orgán v mene Riadiaceho orgánu – Ministerstva zahraničných vecí a obchodu Maďarska si Vás dovoľuje upozorniť na otvorenie výzvy na odborných hodnotiteľov pre program cezhraničnej spolupráce Interreg VI-A NEXT Maďarsko, Slovensko, Rumunsko, Ukrajina 2021-2027. Do oprávneného programového územia za Slovenskú republiku patrí Košický samosprávny kraj a Prešovský samosprávny kraj.

Priority, ktorých sa výzva týka sú:

• Priorita 1: odolný a zelený pohraničný región
• Priorita 2: zdravý a atraktívny pohraničný región
• Priorita 3: spolupracujúci pohraničný región

Žiadosti je možné zasielať v termíne do 30. novembra 2023, 23:59 hod. podľa pokynov vo výzve.

Viac informácií ohľadom podmienok výzvy na odborných hodnotiteľov nájdete na webovej stránke.

Zdroj: MIRRI SR

Ochranu prírody aj rozvoj vzdelávania v slovensko – českom pohraničí podporia najnovšie výzvy z programu Interreg SK-CZ

Vyhlásili sme ďalšie výzvy na podporu slovensko-českého pohraničia. Ochranu prírody, ale aj rozvoj vzdelávania podporia eurofondy z najnovších výziev programu cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko – Česko.

„Program Interreg s Českou republikou je osvedčeným nástrojom, vďaka ktorému pomáhame zlepšovať kvalitu života v pohraničí a spoločne reagovať na aktuálne problémy, ktoré trápia ľudí na oboch stranách hranice. Vďaka najnovším výzvam tak z eurofondov podporíme projekty zamerané na ochranu a rozvoj lesoparkov, chránených území, ale aj zelených oddychových zón v mestách a obciach. Z výzvy venovanej vzdelávaniu zasa podporíme mobilitu učiteľov, žiakov a študentov medzi školami a tiež rozvoj digitálnych zručností,“ uviedol minister investícií Peter Balík.

Po prvom, jarnom kole výziev venovaným ochrane prírody a boju s klimatickou zmenou, rozvoju turizmu a inštitucionálnej spolupráci, vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) teraz ďalšie kolo výziev so zameraním na:

• ochranu biodiverzity, posilnenie zelenej infraštruktúry a zníženie znečistenia v mestách a obciach (spolu 9,6 mil. eur)
• zlepšenie rovnakého prístupu k inkluzívnym a kvalitným službám vzdelávania, vrátane podpory online vzdelávania (spolu 4,3 mil. eur)

Samosprávy a ich organizácie, organizácie zo štátnej správy aj z neziskového sektora, školy a školské zariadenia, verejné vysoké školy a výskumné organizácie sa môžu v nových výzvach uchádzať o podporu svojich projektov do 31. januára 2024. Záujemcom o podporu MIRRI SR pomôže s prípravou projektov. Na osobných alebo online konzultáciách sa môžu dohodnúť cez email: infoservis@mirri.gov.sk.

K výzvam sa plánujú aj školenia, o ktorých bude MIRRI vopred informovať. Viac podrobností možno nájsť na webe Interreg SK – CZ.

K územiam, na ktoré sa vzťahuje podpora z cezhraničného programu Interreg SK-CZ, patria na slovenskej strane Trnavský, Trenčiansky a Žilinský samosprávny kraj, v Českej republike sú to Juhomoravský, Zlínsky a Moravskosliezsky kraj.

V končiacom sa programovom období sme z programu Interreg SK-CZ podporili 170 projektov, vrátane obnovy 115 pamiatok a 140 km cyklociest.

Vďaka podpore z programu Interrreg vznikla napríklad turistická trasa medzi Púchovom a Uherským Hradišťom. Projekt Park Rochus a lesopark Lachovec – spoločné prírodné a kultúrne dedičstvo propaguje zaujímavé prírodné lokality a kultúrne podujatia na tejto spojnici. Jeho súčasťou je aj rekonštrukcia amfiteátra v Lesoparku Lachovec v Púchove a vybudovanie nového amfiteátra v Uherském Hradišti.

Podporu získal i projekt TreBuChET, ktorý prepojil Trenčín a juhomoravské Bučovice. Vďaka nemu sa verejnosti sprístupnilo južné opevnenie Trenčianskeho hradu a na hrad vznikla nová cesta cez lesopark Brezina a Čerešňový sad. Na českej strane, v Bučoviciach, sa revitalizoval lesopark Hradisko a Kalvária.

Lepšie cykloprepojenie pre obec Staškov v severozápadnom kúte Slovenska s najvýchodnejším mestom Česka, s Jablunkovom, priniesol projekt Cyklocesta cez hranice dedičstva. Okrem krás prírody kopaníc zavedie cyklistov v Staškove k rodnému domu Jozefa Kronera a na hranici medzi Českom a Poľskom k rozhľadni Velká Čantoryje.

Zdroj: MIRRI SR

Pomáhame seniorom nestratiť sa v digitálnom svete – projekt Digitálni seniori pokračuje

Po úspešnej pilotnej fáze Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) ďalej pokračuje v projekte Digitálni seniori. Počas októbra organizuje Dni seniorov vo svojich Regionálnych centrách v krajských mestách po celom Slovensku, na ktorých popularizuje školenia digitálnych zručností a pomáha seniorom zaregistrovať sa. Deň seniorov sa dnes uskutočnil aj v bratislavskom Regionálnom centre MIRRI SR.

„Na kvalite života seniorov nám záleží. Preto im pomáhame zlepšovať ich digitálne zručnosti a plnohodnotne využívať všetky výdobytky moderných technológií. Teší ma, že rozbiehame ďalšiu fázu nášho projektu Digitálni seniori symbolicky práve tento mesiac. Október je mesiacom úcty k starším a my si uvedomujeme, že pre našich seniorov musíme toho ako spoločnosť spraviť ešte veľa. Za naše ministerstvo verím, že sa nám podarí naplniť ciele projektu – vyškoliť v digitálnych zručnostiach do polovice roka 2026 viac ako 100-tisíc seniorov,“ konštatoval minister informatizácie Peter Balík.

Vzdelávací projekt Digitálni seniori je určený pre seniorov vo veku od 65 rokov a znevýhodnené skupiny občanov. Na školeniach sa môžu zúčastniť záujemcovia, ktorí v deň vyplnenia registračného formuláru dovŕšia 65 rokov. Prihlasovať sa môžu cez registračný formulár na webe www.digitalniseniori.gov.sk. V prípade potreby môžu kontaktovať call centrum – 02/35 80 30 80 alebo navštíviť niektoré z Regionálnych centier MIRRI SR, ktoré nájdu v každom krajskom meste. Po pridelení konkrétneho školenia dostanú informáciu o presnom termíne a mieste školenia SMS správou a tiež emailom.

„Seniori sú neoddeliteľnou súčasťou našej spoločnosti a chceme, aby aj oni využívali elektronické služby rôznych úradov a inštitúcií, ktoré im uľahčia život, ale bez základných digitálnych znalostí sú im nedostupné. Vďaka našim školeniam získajú prístup k výhodám digitalizácie. Naučíme ich digitálne zariadenia nielen používať, ale najmä využívať na komunikáciu s úradmi či lekárom alebo na vyhľadávanie potrebných informácií v rôznych životných situáciách,“ uviedol Balík.

Projekt je financovaný z Plánu obnovy a odolnosti a jeho cieľom je vyškoliť do konca prvého polroka 2026 spolu vyše 105-tisíc účastníkov po celom Slovensku.

Školenia digitálnych zručností prebiehajú kontinuálne vo všetkých regiónoch. Každé školenie trvá päť týždňov a seniori po jeho absolvovaní dostanú tablet. Počas osobných stretnutí s lektormi, ktoré sa uskutočnia raz do týždňa, získajú poznatky z piatich hlavných oblastí:

• používanie digitálnych technológií,
• bezpečnosť pri práci s digitálnymi technológiami, ochrana digitálnych technológií,
• hľadanie a vyhodnocovanie informácií,
• komunikácia online,
• praktické tipy a triky k využívaniu tabletu, dátové balíky a aplikácie.

„Na Slovensku seniori zaostávajú za strednou generáciou v digitálnych zručnostiach viac než v iných krajinách Európy. Potvrdzujú to údaje zo Štatistického úradu Európskej únie z roku 2020. Podľa Eurostatu až 19 % Slovákov vo veku 55 až 74 rokov nikdy v živote nepoužilo internet. Pritom v Nemecku to bolo 11 % seniorov a vo Fínsku a Švédsku iba 4 %. Túto nepriaznivú štatistiku chceme zmeniť a priniesť výhody digitálneho sveta všetkým, bez rozdielu veku,“ doplnil štátny tajomník MIRRI SR pre informatizáciu Martin Bezek.

Prínosy, ale aj hrozby digitálneho sveta priblížilo MIRRI SR seniorom počas dnešného Dňa seniorov vo svojom bratislavskom Regionálnom centre. Na programe boli prednášky odborníkov o dezinformáciách, bezpečnosti na internete či o internetbankingu. Návštevníci sa tiež počas celého doobedia mohli zaregistrovať na školenia v rámci projektu Digitálni Seniori a informovať sa o projekte priamo od členov projektového tímu a školiteľov.

Pri príležitosti októbra – mesiaca úcty k starším pripravili pre seniorov špeciálne akcie aj Regionálne centrá MIRRI SR v ďalších krajských mestách. Po tohtotýždňových akciách v Trnave a Bratislave sa uskutočnia ďalšie v Trenčíne (11.10.2023), Žiline (13.10.2023), Košiciach (19.10.2023), Prešove (20. 10.2023), Nitre (26.10.2023) a v Banskej Bystrici (30.10.2023). Viac informácií nájdete na webe Regionálnych centier.

Zdroj: MIRRI SR

ZMOS na rokovaní tripartity jednoznačne odmietol navrhovaný rozpočet

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) jednoznačne odmieta navrhovaný návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026. Po mimoriadnom plenárnom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky to uviedol predseda ZMOS Jozef Božik.

„Pokiaľ ide o slovenské mestá a obce, navrhovaný rozpočet hovorí o výpadku ďalšej pol miliardy eur. Ak zoberieme do úvahy, že bývalá vláda nám zobrala trištvrte miliardy, z ktorej nám bolo vykompenzovaných zhruba štvrť miliardy, tak sa dostávame do absolútne červených čísiel. Obce a mestá pri takomto rozpočte nevedia zostaviť rozpočet pre budúci kalendárny rok tak, aby bol vyrovnaný, nie to prebytkový. Hrozí kolaps samospráv,“ upozornil predseda ZMOS Jozef Božik.

Verí, že nová vláda príde s takou konsolidáciou, ktorá nebude likvidovať samosprávy. „Uvedomujeme si, že je potrebné šetriť, ale nie v samospráve, ktorá šetrí permanentne. Ak si zoberiete do úvahy vývoj výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktorá bola do vlani jediným príjmom z hľadiska podielových daní, momentálne táto daň stagnuje, pričom máme úlohy dvakrát v tomto roku zvyšovať mzdy. Ak treba konsolidovať, tak na strane štátu. V súvislosti s bielou knihou sme jasne povedali, že presadzujeme model, ktorý bude znamenať komplexný audit kompetencií, ktoré máme v štáte. Aby bolo jasné, je duplicita alebo triplicita je zbytočná. 70 percent činností, ktoré občan potrebuje pre svoj život, vykonávajú práve obce a mestá. V tomto kontexte je dôležité zachovať stabilitu samospráv, ktoré v ostatných troch rokoch dokázali zachrániť štát pred kolapsom – či išlo o pandémiu, alebo o utečeneckú krízu,“ dodal predseda ZMOS Jozef Božik.

Na mimoriadnom plenárnom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa v pondelok 9. októbra 2023 uskutočnilo na Úrade vlády SR, ZMOS zastupoval aj jeho prvý podpredseda Martin Červenka a ústredná riaditeľka Kancelárie ZMOS Zuzana Špačeková.

Zdroj: ZMOS

Vyhlásenie predsedu ZMOS k zverejneniu medializovaných informácií ku krízovému plánu rezortu školstva pre Plán obnovy

Združenie miest a obcí Slovenska zásadne odmieta prijatie krízového plánu rezortu školstva pre Plán obnovy vládou SR,  ktorá nemá v súčasnosti žiadnu politickú podporu a je na odchode a argumentáciu prepadnutia verejných zdrojov v dôsledku ich nenaplnenia, namiesto dokončenia vecného a odborného nastavenia zmien v oblasti predprimárneho vzdelávania. Plán obnovy hovorí o číslach v krajine, ale nehovorí o tom, že nám majú zobrať kompetenciu. 

Od začiatku zavádzania zmien plynúcich z Plánu obnovy a odolnosti v oblasti školstva Združenie miest a obcí Slovenska upozorňuje rezort, že viaceré jeho míľniky sú nepremyslené, neodkonzuktované zo zriaďovateľmi, ktorými sú zväčša mestá a obce a v stanovených termínoch nerealizovateľné. Už pri prijímaní novely školského zákona ZMOS tvrdo reagoval na jeho znenie a zvlášť pri zavádzaní povinnosti pre zriaďovateľov zabezpečiť miesta v materských školách pre deti od troch rokov apeloval na rezort školstva, že je to pre mnohé samosprávy nerealizovateľný záväzok. Rezort školstva bez dostatočnej diskusie so samosprávami, aj tak zákon prijal. Druhou fázou bolo prehodnotenie financovania materských škôl. Aj tu od samého začiatku ZMOS upozorňuje, že ide o hrubý zásah do originálnych kompetencií samospráv. 

Začiatkom augusta tohto roka sa predseda ZMOS Jozef Božik a predseda sekcie školstva pri Rade ZMOS stretli na pôde rezortu školstva s povereným ministrom školstva Bútorom, kde rokovali práve o danej téme. 

Na stretnutí hovorili práve o prechode kompetencií v oblasti materských škôl a prechodu do režimu preneseného výkonu štátnej správy. Aj  vtedy predseda ZMOS vyjadril jasný postoj keď  konštatoval, že: „To by znamenalo aj zníženie financovania z hľadiska objemu peňazí viazaných na materské školy. Názory ZMOS a ministerstva sú odlišné, zobrali sme na vedomie pripravované aktivity. Predpokladám, že po nadchádzajúcich parlamentných voľbách máme relatívne dosť času na to, aby sa v priebehu konca tohto roka a v prvej polovici budúceho roka prebrali s novou politickou reprezentáciou záležitosti týkajúce sa prechodu kompetencií v oblasti materských škôl s tým, že istotne to bude predmetom aj rokovaní odborných skupín, kde ZMOS prisľúbil zapojenie jednotlivých sekcií v rámci Rady ZMOS.“ 

Dnes, krátko po parlamentných voľbách, keď sa kreuje nová vláda vnímame urýchlené prijímanie Krízového plánu pre rezort školstva len z dôvodu, aby sa stihli termíny, za extrémne nezodpovedné a z ohľadom na uvedené stretnutia za „úder pod pás“ samosprávam a to aj s ohľadom na to, že prisľúbené pracovné skupiny, ktoré sa mali zaoberať týmito témami neboli rezortom ani vytvorené, nie že by začali zasadať a rokovať. Poistiť sa teraz krízovým plánom, ktorý ponúka rýchle riešenia vo forme centralizovania kompetencie na úseku regionálneho školstva. Zobrať si ďalšiu kompetenciu, po kompetenciách v stavebnej legislatíve, aj na úseku školstva, je cesta k zrušeniu decentralizácie.

ZMOS teda dôrazne žiada odchádzajúcu vládu SR na čele s Ľudovítom Ódorom, aby už neprijímala žiadne záväzné rozhodnutia, aby nezaväzovala budúcich predstaviteľov tohto  štátu a nechala im priestor na vlastné rozhodnutia. Rešpektujeme potrebu reformy školstva, chápeme dôležitosť prijímania zmien, ktoré pomôžu k skvalitneniu vzdelávania, avšak skúsenosti posledných rokov samosprávy poznačili mnohými nepremyslenými legislatívnymi  zmenami, ktoré boli prijímané len z dôvodu plania termínov Plánu obnovy a odolnosti bez toho, aby sa niekto zamyslel nad tým, či to, ako sú niektoré jeho míľniky nastavené je skutočne v praxi realizovateľné. Preto s dôrazom na platnosť parlamentných volieb a vierou, že nová vláda bude zostavená v relatívne krátkom čase žiadame, neprijímať tak záväzné rozhodnutie, akým Krízový plán pre rezort školstva je.

Zdroj: ZMOS

Zverejnili bilanciu štátneho rozpočtu k 30. septembru 2023

Ministerstvo financií SR zverejnilo bilanciu štátneho rozpočtu k 30. septembru 2023.

Štátny rozpočet dosiahol ku koncu septembra 2023 schodok vo výške 3 916,2 mil. eur. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli príjmy štátneho rozpočtu vyššie o 2 261,3 mil. eur (+16,7 %). Výdavky štátneho rozpočtu boli pri medziročnom porovnaní tiež vyššie, a to o 4 857,9 mil. eur (+32,7 %). Uvedené znamenalo medziročné zhoršenie hospodárenia štátneho rozpočtu o 2 596,6 mil. eur (+196,8 %).

Medziročný rast daňových príjmov predstavoval 1 016,8 mil. eur (+8,9 %). Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 570,7 mil. eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 72,6 mil. eur, pri spotrebných daniach vo výške 34,9 mil. eur, pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 3,0 mil. eur a pri iných daniach na tovary a služby vo výške 7,9 mil. eur. Pri daniach z medzinárodného obchodu a transakcií, vrátane sankcií, došlo k medziročnému nárastu o 4,4 mil. eur.  Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach je vo výške 22,8 mil. eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal 389,7 mil. eur.

Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb vo výške 325,8 mil. eur, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 54,0 mil. eur. Negatívny vývoj bol zaznamenaný aj pri dani z príjmov fyzických osôb vo výške 35,2 mil. eur.

Pozitívny vývoj bol zaznamenaný v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, kde došlo k medziročnému rastu o 701,0 mil. eur (+61,6 %).

Pozitívny vývoj bol zaznamenaný aj v rámci príjmov z Plánu obnovy a odolnosti, kde došlo k medziročnému rastu o 245,7 mil. eur (+1 153,6 %).

Ďalšie informácie sa dočítate TU.

Zdroj: Ministerstvo financií SR

Novela vyhlášky o Environmentálnom fonde: Dostupnejšie dotácie aj pre menšie obce

Od októbra 2023 je platná novela vyhlášky č. 157/2005 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

Účelom nového znenia vyhlášky je zjednodušenie podmienok pre žiadateľov, sprístupnenie dotačnej podpory aj menším obciam znížením podielu spolufinancovania projektov. Nová vyhláška platí od 1. októbra 2023.

Cieľom vyhlášky je upraviť rozsah minimálnej úrovne spolufinancovania účelu dotácie od 1%, a to z dôvodu sprístupnenia dotácie najmä pre najmenšie obce a iné verejné subjekty akými sú napr. školy a školské zariadenia, ktoré nie sú schopné z vlastných zdrojov zabezpečiť spolufinancovanie projektov na doteraz požadovanej úrovni minimálne 5%.

U menších obcí je bežnou prekážkou úspešného uchádzania sa o podporu formou dotácie, práve ekonomická a rozpočtová náročnosť disponovať vlastnými (resp. inými) zdrojmi v rozsahu 5% z ceny projektu, ktorý sa môže pohybovať v rozsahu niekoľko stotisíc EUR až niekoľko miliónov EUR.

Práve pre rozšírenie okruhu možných žiadateľov o podporu formou dotácie sa znižuje rozsah minimálnej spoluúčasti od 1% rozsahu spolufinancovania. 

Aktuálne znenie vyhlášky nájdete TU.

Zdroj: Envirofond

Nová výzva z plánu obnovy má posilniť kyberbezpečnosť verejnej správy

Pomáhame zvyšovať kybernetickú bezpečnosť štátu. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) v reakcii na aktuálne hrozby v kybernetickej bezpečnosti vyhlásilo výzvu za 21,6 miliónov eur pre projekty zamerané na Podporu budovania a rozvoja bezpečnostných dohľadových centier v prostredí verejnej správy.

Cieľom výzvy z Plánu obnovy a odolnosti SR na podporu kybernetickej bezpečnosti je zvýšiť počet subjektov verejnej správy so zriadeným bezpečnostným monitoringom a dohľadom nad ich kybernetickou bezpečnosťou. Vďaka tomu budú orgány verejnej správy môcť posilňovať svoju proaktívnu činnosť formou včasnej identifikácie kybernetických incidentov. Dohľadové centrá (tzv. SOC pracoviská) budú tvoriť súčasť plánovaného systému včasného varovania pre verejnú správu v prevádzke vládnej jednotky CSIRT.

Zámerom je napĺňanie dlhodobého konceptu zvyšovania úrovne kyberbezpečnosti, ktorého súčasťou  je budovanie kapacít na úrovni sektorov a tzv. SOC pracovísk. Tieto pracoviská by mali pokrývať nie len bezpečnostný monitoring svojej vlastnej infraštruktúry, ale aj ich podriadených úradov alebo organizácií. Výzva podporuje napĺňanie cieľov Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy 2021 a reaguje na nevyhovujúcu úroveň kyberbezpečnosti vo verejnej správe, ktorú pravidelne potvrdzujú aj výsledky auditov.

Kybernetické incidenty každoročne podľa medzinárodných štúdií spôsobujú značné hospodárske škody na celom svete, pričom verejná správa patrí medzi najzraniteľnejšie sektory. Na základe údajov SK-CERT a vládnej jednotky CSIRT sa počet bezpečnostnýchincidentov každý rok zvyšuje. Za hlavné faktory vzniku incidentov možno označiť dlhodobé nedostatky, ako sú napríklad nedostatočné včasné odhaľovanie zraniteľností a nasadzovanie opravných aktualizácií, nedostatočný, resp. niekedy chýbajúci bezpečnostný monitoring alebo zanedbané vzdelávanie a tréning zamestnancov.

Nová výzva je určená najmä pre ústredné orgány štátnej správy, v ktorých pôsobnosti je prevádzka kriticky dôležitých informačných systémov alebo nadrezortných systémov, a ktoré tvoria kritickú infraštruktúru štátu. Zámerom výzvy je aj posilnenie vlastných kapacít štátu, a preto okrem tzv. investičných a bežných výdavkov patria medzi oprávnené aj výdavky na školenia, tréningy a budovanie interných bezpečnostných tímov. Žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je možné predkladať do 04. decembra 2023.

Zdroj: MIRRI SR

Eurofondy znamenajú pre Slovensko aj dostupné moderné školy a kvalitné vzdelávanie

Na kvalitnom školstve a vzdelávaní nám záleží. Dnes otvorili svoje brány aj desiatky základných a stredných škôl, ktoré v uplynulom období dostali podporu z eurofondov na svoju modernizáciu, rozšírenie kapacít či odborné vzdelávanie. Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Peter Balík a štátna tajomníčka Barbora Lukáčová symbolicky otvorili nový školský rok 2023/2024 vo Veľkom Krtíši a v Bratislave.  

„Slovensko potrebuje vzdelaných a šikovných ľudí, preto musia mať deti vo všetkých regiónoch prístup ku kvalitnému vzdelaniu, musia mať moderné a dobre vybavené školy. Rovnako aj učitelia potrebujú pracovať v dôstojnom prostredí. Podpora školstva a vzdelávania má patriť medzi priority každej vlády. A hoci naša úradnícka vláda má len obmedzený čas pôsobenia, darí sa nám túto prioritu napĺňať. Dôkazom sú prvé výzvy z nových eurofondov, ktoré sme vyhlásili v uplynulých týždňoch na podporu odborného vzdelávania na stredných školách a na komplexnú modernizáciu základných škôl,“ povedal minister investícií a regionálneho rozvoja Peter Balík na otvorení školského roka vo Veľkom Krtíši, kde navštívil Základnú školu na Poľnej ulici a Gymnázium A. H. Škultétyho.

Minister Balík zdôraznil, že eurofondy prispeli k modernizácii slovenského školstva aj v dobiehajúcom programovom období. „Z regionálneho programu IROP, ktorý riadi naše ministerstvo, sme podporili lepšie študijné podmienky pre žiakov aj pre pedagogických zamestnancov na takmer 590 základných školách po celom Slovensku. Školy dostali nové odborné učebne, knižnice či laboratóriá, energeticky zefektívnili svoje budovy, zrekonštruovali a rozšírili kuchyne, jedálne, vnútorné a vonkajšie športoviská. Tiež sme podporili stredné odborné vzdelávanie vo všetkých krajoch, vďaka čomu sme jednoznačne prepojili potreby vzdelávania a praxe,“ doplnil minister Balík.

„Pre Bratislavský kraj, ktorý dlhodobo zápasí s nedostatkom miest pre deti v školách, bola vyhlásená výzva aj na rozšírenie kapacít. Podporu z programu IROP získalo v kraji celkovo 26 základných škôl, ktoré nielen zmodernizovali a debarierizovali svoje budovy, vystavali či zmodernizovali telocvične, jedálne a kuchyne, ale hlavne rozšírili svoje kapacity spolu zhruba o 5 000 nových miest pre žiakov. Na viacerých školách sme tak zabránili dvojzmennému vyučovaniu, ktoré tam pre nedostatok kapacít reálne hrozilo. Podporené školy navyše zaviedli do života SMART koncept – to znamená, že škola je otvorená, zelená, digitálna, partnerská a inkluzívna. Tento SMART koncept, ktorý predstavuje pridanú hodnotu, bude prostredníctvom podporovaných aktivít zavádzaný do všetkých škôl, ktoré získajú podporu z nových eurofondov,“ povedala štátna tajomníčka MIRRI SR Barbora Lukáčová, ktorá otvárala školský rok na Základnej škole Plickova v Bratislave-Rači.

Táto škola bola v roku 2007 vyradená zo zoznamu škôl a budova chátrala. Aj vďaka podpore takmer 3 milióny z eurofondového programu IROP dnes otvorila svoje brány pre prvých 200 žiakov.

ZŠ Plickova prešla kompletnou rekonštrukciou, má 25 kmeňových tried, 9 odborných učební, disponuje kuchyňou s jedálňou a dvoma telocvičňami. Čiastočnou revitalizáciou zároveň prešiel aj areál školy. V školskom roku 2023/2024 sa v nej otvorí 10 tried prvého stupňa, v nasledujúcich rokoch aj druhý stupeň. Celková kapacita školy je 600 žiakov.

V dobiehajúcom programovom období 2014 – 2020 sa z Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorý riadi MIRRI SR, podporili lepšie študijné podmienky pre žiakov takmer 590 základných škôl po celom Slovensku.

Z nových eurofondov v rámci Programu Slovensko je na lepšie a moderné vzdelávanie vyčlenená suma 609 miliónov eur.

Zdroj: MIRRI SR

Odborníci zo Slovenska a Česka diskutovali na pôde MIRRI SR o digitálnych riešeniach pre samosprávy a regionálnom rozvoji na základe dát

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska (DEUS) a Sdružení místních samospráv ČR (SMS ČR) sa dnes v Bratislave zúčastnili na spoločnom workshope na tému Výzvy budovania digitálneho štátu, verejnej správy a mapovania územia 2024+. Na podujatí, ktoré sa konalo pod záštitou MIRRI SR, zúčastnení diskutovali o digitalizácii územnej samosprávy s cieľom prepojiť potreby územia v rámci budovania digitálneho štátu so širším kontextom štátnej stratégie v tejto oblasti.

„Pre zlepšenie procesu elektronizácie a digitalizácie na Slovensku je kľúčové nielen dokončiť už rozbehnuté IT projekty, ale aj otvoriť diskusiu o budúcom rozvoji obcí a regiónov v tomto smere. Digitalizácia územnej samosprávy so sebou prináša mnoho výziev, a to nie len u nás, ale aj v Českej republike. Príležitosť na spoluprácu vidíme predovšetkým v samotnom plánovaní a budovaní digitálnych služieb pre samosprávu a to prostredníctvom cloudových služieb a využívaní opensource softwaru,“ uviedol štátny tajomník MIRRI SR Martin Bezek.

Združenie DEUS prevádzkuje informačný systém DCOM, ktorý vďaka prepojeniu s množstvom ďalších informačných systémov, registrov štátu a prepojeniam na účtovníctvo a registratúru, ponúka  samosprávam automatizáciu ich úkonov pre občanov a podnikateľov. Poskytuje elektronické služby od správy daní a poplatkov, cez ohlasovacie a registračné povinnosti až po vydávanie rybárskych lístkov. Jeho služby využíva viac ako 70 percent všetkých slovenských obcí a miest. „Dnešný workshop bol príležitosťou zdieľať cenné poznatky na medzinárodnej úrovni a prispieť do diskusie o procese digitalizácie štátu. Vidíme veľký priestor pre ďalší rozvoj nášho informačného systému vďaka inšpirácii z Českej republiky a ich skúsenostiam so zberom dát a ich následnou analýzou, ktorá je kľúčová pre regionálny rozvoj riadený na základe dát,“ zhrnula Katarína Vladár Lešková, výkonná riaditeľka združenia DEUS.

SMS ČR prevádzkuje systém AGIS, ktorý spája na jednom mieste údaje o obciach z rôznych registrov a databáz i z unikátneho terénneho šetrenia a prehľadne ich sprístupňuje online. „Vedúci predstavitelia samospráv, vyšších územných celkov a samozrejme aj ministerstiev potrebujú mať k dispozícii prehľadné informácie o území, ktoré spravujú, aby mohli efektívne vykonávať jeho správu a plánovať rozvoj. Dosiahnutie určitého stupňa digitalizácie údajov je v tomto ohľade základným východiskom a nás teší každá iniciatíva vedúca k výmene skúseností v tejto oblasti,“ dodala Eliška Olšáková, poslankyňa Poslaneckej snemovne PČR a predsedníčka Sdružení místních samospráv ČR.

Zdroj: MIRRI SR

Minister Peter Balík na Rade ZMOS: Dobre fungujúce samosprávy znamenajú silnejší štát

Dobrá spolupráca štátu a samospráv patrí medzi naše hlavné priority. Na Rade Združenia miest a obcí Slovenska na Štrbskom Plese to zdôraznil minister Peter Balík. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) so samosprávami intenzívne komunikuje a presadilo viacero legislatívnych zmien a opatrení, ktoré prinášajú výsledky.

„Štát a samospráva nie sú súperi, ale partneri. Ich spolupráca musí fungovať a v službe obyvateľom sa musia navzájom dopĺňať. Na našom ministerstve si to veľmi dobre uvedomujeme, preto od nášho nástupu do vlády so samosprávami intenzívne komunikujeme. Ja sám, a taktiež štátna tajomníčka Barbora Lukáčová, často chodíme priamo do regiónov, načúvame ich potrebám a snažíme sa spoločne hľadať riešenia ich problémov. Hoci máme len obmedzený čas, chceme ho využiť naplno. Som rád, že sa nám v tomto úsilí darí,“ povedal minister investícií a regionálneho rozvoja Peter Balík na Rade ZMOS.

Zdôraznil, že za uplynulé štyri mesiace sa podarilo presadiť viaceré dôležité opatrenia na pomoc samosprávam. V júni parlament schválil novelu zákona o regionálnom rozvoji z dielne MIRRI SR, ktorá okrem iného pomôže zachrániť ohrozené eurofondové projekty. „Projekty, ktoré sa nestihnú dokončiť do konca tohto roka, je možné fázovať – teda dofinancovať z nových eurofondov, pričom na dofinancovanie nebude treba opätovne vyhlasovať nové výzvy. Zachránime tak projekty, ktoré by inak prijímatelia museli dokončovať z vlastných zdrojov, čo by bola veľká záťaž pre ich rozpočty a finalizácia projektov by bola veľmi otázna,“ vysvetlil minister investícií.

Vyzdvihol tiež, že čerpanie starých eurofondov sa od nástupu úradníckej vlády výrazne zlepšilo, keď sa za tri mesiace podarilo vyčerpať o 373 miliónov viac ako za necelých prvých päť mesiacov tohto roka. Aktuálne je vyčerpaných 11,18 miliardy eur, čo predstavuje 77,07 % celkovej alokácie a ostáva vyčerpať 3,32 miliardy eur. „Nejde nám však len o čísla a samotné čerpanie, dôležité je, aby boli eurofondy zmysluplne využité v prospech Slovenska a aby ľudia túto pomoc z Európskej únie reálne pocítili na kvalite svojho života,“ podčiarkol minister Balík.

Integrovaný regionálny operačný program (IROP), ktorý riadi MIRRI SR, a ktorý je najdôležitejším eurofondovým nástrojom na podporu miest a obcí, zaznamenal najväčší nárast v čerpaní – čerpanie narástlo o 377 miliónov eur (o vyše 19 %), aktuálne je vyčerpaných 1,5 miliardy eur, čo je 77,78 % alokácie. „To, že sa programu IROP tak darí, nie je náhoda, ale výsledok série systémových opatrení, ktoré sme zaviedli a fungujú. Či už ide o spomínané fázovanie projektov, ktoré umožňuje prijatá novela, alebo presun nezazmluvnených a nevyčerpaných prostriedkov na riešenie dopadov migračnej a energetickej krízy,“ zdôraznil Balík. 

Ďalším dôležitým opatrením je možnosť dofinancovania eurofondových projektov ohrozených prudkým nárastom cien stavebných materiálov. Financovanie týchto projektov môže byť navýšené až o 20 %. „Doteraz sme takto zachránili a rozbehli už 111 projektov z programu IROP. Dokončili sa napríklad dostavby alebo nadstavby škôl a škôlok, dobudovala sa cyklistická infraštruktúra, zrekonštruovali sa cesty a mosty. Podarilo sa zachrániť strategické projekty obcí a krajov v objeme viac ako 236 miliónov eur a schvaľovanie ďalších žiadostí je v procese,“ spresnil minister Balík.

Na Rade ZMOS minister zdôraznil aj to, že úradníckej vláde sa podarilo úspešne naštartovať nové eurofondy. Z Programu Slovensko je doteraz vyhlásených spolu 13 výziev za takmer 731 miliónov eur, pričom sedem z nich vyhlásilo MIRRI SR. Aj vďaka týmto výzvam budú mať regióny lepšie cesty II. a III. triedy či modernejšie základné školy. Regiónov, ktoré prechádzajú transformáciou, sa navyše týkajú aj výzvy na kvalitnejšie odborné vzdelávanie a na podporu ekologickej a udržateľnej verejnej dopravy z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Dôležitou pomocou pre samosprávy v novom programovom období je, že o časti eurofondov si budú rozhodovať priamo regióny prostredníctvom Rád partnerstva a Kooperačných rád. V Programe Slovensko je na to vyčlenených viac ako 2,1 miliardy eur, MIRRI SR sa zasadzuje o navýšenie tejto sumy o ďalších vyše 200 miliónov eur.

„Našou ambíciou je, aby ministerstvo regionálneho rozvoja naozaj slúžilo v prvom rade samosprávam a ľuďom v regiónoch. Systém integrovaných územných stratégií je v tomto procese kľúčový a regiónom dáva nielen väčšie kompetencie, ale aj zodpovednosť. Jednou z príčin, prečo sa eurofondy dlhodobo využívali neefektívne, je fakt, že tu chýbalo strategické plánovanie a riadenie. To teraz meníme. Partneri v území budú mať jednu spoločnú stratégiu rozvoja a tej budú podliehať aj investície, ktoré pôjdu do územia,“ povedala štátna tajomníčka MIRRI SR Barbora Lukáčová.

„Uvedomujeme si, že tento proces nie je jednoduchý – chceme byť našim partnerom čo najviac nápomocní, preto s nimi intenzívne komunikujeme a konzultujeme priamo v území a výsledkom je jasná prioritizácia ich potrieb. Naše ministerstvo je preto odhodlané vložiť všetku svoju alokáciu priamo do rúk partnerov v území a spoločne s nimi vytvárame tlak aj na ostatné rezorty, aby časť svojich alokácií dali do rúk samospráv. Sme teda ministerstvom regionálneho rozvoja nielen na papieri, ale aj v praxi,“ zdôraznila Lukáčová. Dodala, že všetky výzvy v systéme Integrovaných územných investícií MIRRI SR pripravuje v spolupráci so samosprávami a otvorené budú až do konca nového programového obdobia.

Zdroj: MIRRI SR

Čerpanie eurofondov sa zvýšilo o viac ako miliardu – najlepší je program IROP, ktorý riadi ministerstvo investícií

Vláda Ľudovíta Ódora skokovo zrýchlila čerpanie eurofondov. Z celkovej sumy 14,5 miliardy eur je v súčasnosti zo starých eurofondov vyčerpaných spolu 11,18 miliardy eur. Od nástupu úradníckej vlády čerpanie stúplo o 1,02 miliardy eur, čo je nárast o 7,1 %. Za necelé štyri mesiace sa tak podarilo vyčerpať o 470 miliónov viac ako za prvých päť mesiacov tohto roka.

O aktuálnom stave čerpania eurofondov na dnešnom rokovaní vlády informovali premiér Ľudovít Ódor, podpredsedníčka vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Lívia Vašáková a minister investícií Peter Balík.

Najväčší nárast v čerpaní má Integrovaný regionálny operačný program (IROP), ktorý riadi Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR). Čerpanie v tomto programe narástlo o 19,5 %, čo je zvýšenie o 377 miliónov eur. „Teší ma, že zrýchlenie tempa čerpania eurofondov je viditeľné najmä na našom regionálnom programe IROP. Je to výsledok práce odborného tímu ministerstva a našich systémových opatrení. Integrovaný regionálny operačný program má všetky predpoklady, aby sme z neho do konca roka využili všetky zdroje, ktoré budú slúžiť na lepší rozvoj regiónov,“ vyhlásil po rokovaní vlády minister investícií Peter Balík.

MIRRI SR v uplynulých mesiacoch zaviedlo viacero opatrení na zrýchlenie čerpania a ukazuje sa, že veľmi dobre fungujú. Patrí medzi ne zjednodušenie fázovania projektov. Vďaka tomu sa projekty, ktoré sa nestihnú dokončiť do konca tohto roka, môžu financovať aj z nových eurofondov a na dofinancovanie už predtým zazmluvnených projektov nebude potrebné vyhlasovať nové výzvy. K ďalším opatreniam na záchranu eurofondov patrí tiež presun nezazmluvnených a nevyčerpaných prostriedkov na iné ciele. „Z 244 miliónov eur presunutých na riešenie dopadov migračnej krízy z Ukrajiny sa prijímateľom vyplatilo už viac ako 195,5 milióna eur, vrátane priamej podpory pre samosprávy. Ďalších 76 miliónov eur ide na pomoc zraniteľným domácnostiam počas energetickej krízy,“ doplnil Peter Balík.

Ďalším opatrením na záchranu eurofondov je možnosť navýšenia financovania projektov až o 20% z dôvodu nárastu cien stavebných materiálov. V programe IROP sme už schválili 111 dodatočných príspevkov v celkovej výške 30,5 milióna eur. Podarilo sa tým zachrániť rozvojové projekty obcí a krajov za vyše 236 miliónov eur, ktoré boli v dôsledku nárastu cien stavebných materiálov ohrozené a aktuálne sa schvaľujú ďalšie dve desiatky žiadostí o navýšenie.

Z ostatných operačných programov zaznamenal významný nárast čerpania ešte Operačný program Integrovaná infraštruktúra v gescii ministerstva dopravy, kde sa čerpanie zvýšilo o 419 miliónov eur (6,97 %). Z prioritnej osi Informačná spoločnosť (PO7), ktorú zastrešuje MIRRI, sa presunulo 200 miliónov eur na pomoc domácnostiam počas energetickej krízy a 30 miliónov išlo na riešenie dopadov migračnej krízy z Ukrajiny, z ktorých sa už 19,5 milióna eur (65 %) vyplatilo prijímateľom.

Naštartovali sme aj nové eurofondy. Z Programu Slovensko je vyhlásených už 13 výziev za takmer 731 miliónov eur. Sedem z nich vyhlásilo MIRRI ako riadiaci orgán Programu Slovensko. Ide o výzvy na lepšie odborné vzdelávanie a na podporu verejnej osobnej dopravy s nulovými emisiami pre transformujúce sa regióny, na obnovu ciest II. a III. triedy, na modernejšie základné školy, na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti, na digitalizáciu štátnych archívov a na zefektívnenie poskytovania služieb registra trestov. „Rovnako intenzívne ako záchrane starých eurofondov sa venujeme aj naštartovaniu nového programového obdobia,“ dodal minister Balík.

MIRRI SR tiež intenzívne plní svoje míľniky v Pláne obnovy a odolnosti, a to v jeho Komponente 17: Digitálne Slovensko.

Čerpanie eurofondov k 31.08. 2023_graf

Zdroj: MIRRI SR

Viac ako 44 miliónov eur na rozvoj slovenských regiónov z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce

Kvalitné odborné vzdelávanie, ochrana prírody či rozvoj udržateľného cestovného ruchu a zdravého životného štýlu sú oblasti, ktoré podporí druhý Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce.

Rámcovú dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a Švajčiarskou federálnou radou o implementácii druhého Švajčiarskeho príspevku podpísali dnes za slovenskú stranu štátna tajomníčka Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) Barbora Lukáčová a za švajčiarskych partnerov štátna tajomníčka Štátneho sekretariátu pre hospodárske záležitosti Švajčiarska Helene Budliger Artieda.

„Prostredníctvom Švajčiarskeho finančného mechanizmu, z ktorého je pre Slovensko vyčlenených 44 miliónov eur, dôjde k znižovaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov. Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce je zameraný nielen na podporu regionálneho rozvoja, ale napríklad aj na odborné vzdelávanie mladých ľudí v perspektívnych oblastiach. Rovnako dôležitý je aj pre rozvoj spolupráce oboch našich krajín. Slovensko a Švajčiarsko spája mnohé – geografická podobnosť či mnohonárodnostný charakter, ale sú to najmä spoločné hodnoty, ako je úcta k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnemu štátu a rešpektovaniu ľudských práv. Práve v posledných rokoch, kedy Európa čelí viacerým krízam, nadobudli slová ako solidárnosť, spolupráca a spolupatričnosť oveľa hlbší význam,“ povedala štátna tajomníčka MIRRI SR Barbora Lukáčová v príhovore počas podpisu rámcovej dohody, ktorý sa uskutočnil v historickej budove Národnej rady SR v Bratislave.

Cieľom MIRRI SR, ako Národnej koordinačnej jednotky, je nadviazať na predchádzajúci úspešný Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce 2007 – 2017. „Naše ministerstvo má bohaté skúsenosti s riadením eurofondových programov a Grantov EHP a Nórska. Sme pripravení ich zužitkovať aj pri Programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce a čo najviac prispieť k znižovaniu administratívnej záťaže s cieľom úspešnej implementácie projektov,“ uviedla Barbora Lukáčová počas dnešného štartu druhého programového obdobia Švajčiarskeho príspevku.

Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce má v novom programovom období platnom do roku 2029 tri oblasti podpory:

1. Zlepšenie kvality a atraktívnosti počiatočného a vyššieho odborného vzdelávania a prípravy

(príspevok cca 6 miliónov eur, prijímateľ Štátny inštitút odborného vzdelávania v spolupráci s  Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR)

2. Podpora trvalo udržateľného cestovného ruchu a posilňovanie biodiverzity v chránených územiach

(príspevok cca 23,8 miliónov eur)

3. Švajčiarsko-slovenský program Zdravie

(príspevok cca 15,6 miliónov eur)

V predchádzajúcom období bolo z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce 2007 – 2017 podporených 19 projektov a dva fondy v celkovej výške viac ako 60 miliónov eur (Štipendijný fond a Blokový grant pre mimovládne organizácie).

Domov sociálnych služieb ROSA v Košiciach si vďaka Švajčiarskemu príspevku rozšíril priestory a svoje vybavenie doplnil aj o špičkové pomôcky na cvičenie podľa TheraSuit metódy používanej aj vo Švajčiarsku. Medzi podporené projekty patrí aj turistická atrakcia v tokajskej vinohradníckej oblasti, až 12-metrová vyhliadková veža v tvare dreveného suda pri Malej Tŕni, ďalej nové informačné centrum pre návštevníkov Dobšinskej Ľadovej Jaskyne a podarilo sa tiež obnoviť značenie viac ako 300 kilometrov turistických trás a vyše 80 kilometrov cyklotrás v Slovenskom raji. Zemplínske Hámre zas s pomocou príspevku otvorili dve múzejné expozície, ktoré prepája turistický chodník. Zo Štipendijného fondu išla podpora na 10 podprojektov a z Blokového grantu na 22 podprojektov.

Zdroj: MIRRI SR

Teplo zo zeme je veľkou šancou pre Slovensko – pri využívaní geotermálnej energie nám pomôžu aj skúsenosti Islandu

Na ceste Slovenska k uhlíkovej neutralite bude zohrávať dôležitú úlohu využívanie geotermálnej energie. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) preto zorganizovalo expertnú misiu na Island, ktorý patrí k svetovým lídrom využívania obnoviteľných zdrojov najmä geotermálnej energie. O tejto téme minister Peter Balík hovoril s islandským prezidentom Gudnim Jóhannessonom a tiež s predstaviteľmi miestneho energetického a inovačného sektora. Na ceste sa okrem expertov MIRRI SR zúčastnili tiež zástupcovia ministerstiev životného prostredia, hospodárstva a zástupcovia podnikateľov.

„Naša misia priamo nadväzuje na nedávnu návštevu pani prezidentky Zuzany Čaputovej na Islande a na návštevu islandského prezidenta na Slovensku. Je jasným signálom, že spolupráca Slovenska a Islandu v oblasti energetiky naberá na intenzite. Zaujímajú nás najmä islandské skúsenosti s využívaním tepla zo zeme. Na Slovensku aktuálne pripravujeme národný projekt na využitie geotermálnej energie na vykurovanie Košíc. Riešenia, ktoré sa osvedčili na Islande, chceme dostať aj k nám, na Slovensko. Geotermálny potenciál, ktorý u nás máme, je obrovský. Musíme sa ho naučiť využívať v oveľa väčšej miere ako doteraz,“ povedal minister Peter Balík po stretnutí s islandským prezidentom.

Slovenská delegácia navštívila na Islande dve geotermálne elektrárne. Elektráreň Hellisheidi je najväčšou geotermálnou elektrárňou v Európe, ktorá vyrába 303 MW elektrickej energie a zároveň produkuje teplo v približne takom objeme, ktorý by bol potrebný pre vykurovanie celého mesta Košice. Vedľa samotnej elektrárne sa nachádza zariadenie Orka, ktoré zachytáva ročne až 4 000 ton CO₂ a ukladá ho do podzemnej horniny. Pri geotermálnej elektrárni Svartsengi pre zmenu využívajú zachytené skleníkové plyny na výrobu metanolu. Tento možno potom použiť ako palivo alebo na výrobu ekologickejších chemikálií a produktov.

Program misie pokračoval stretnutím s riaditeľkou Národnej energetickej autority Hallou Hrund Lógadóttir, na ktorom sa hovorilo o tom, ako štát môže pomáhať firmám a samosprávam na ceste k využívaniu tepla zo zeme. „Veľký význam pri využívaní geotermálnej energie na Islande má Energetický fond, z ktorého sa financuje podpora využívania domácich obnoviteľných zdrojov, najmä geotermálnej energie. Investície do vyhľadávania zdrojov geotermálnej energie sú veľmi nákladné a zároveň nesú v sebe vysoké riziko. V tomto smere podporná úloha štátneho fondu, ktorý prieskumné vrty pomáha financovať formou grantov a pôžičiek, sa ukázala ako kľúčová pre rozvoj obnoviteľných zdrojov na Islande. Tento prístup by sme chceli preniesť aj na Slovensko, čo by určite malo pozitívny dopad na rozvoj využívania geotermálnej energie,” povedal minister po rokovaní s riaditeľkou Národnej energetickej autority. Aj vďaka tomu, že samosprávy na Islande pri geotermálnom prieskume nemuseli podstúpiť neprimerané riziko, mohli v priebehu dvoch-troch desaťročí zabezpečiť, že až 99,9 % tamojších domácností je dnes vykurovaných teplom zo zeme.

Na Slovensku sú v súčasnosti v príprave viaceré projekty využitia geotermálnej energie. Najvýznamnejším je národný projekt v Košickom kraji, na ktorý je vyčlenených 56 miliónov z Fondu na spravodlivú transformáciu. „Pri tomto odvážnom projekte stojí naše ministerstvo investícií od začiatku, čo sa premietlo do kvalitnej prípravy projektu, na ktorú sme využili aj expertov z Európskej investičnej banky. Vďaka tomu bude štvrtina Košíc do roku 2026 vykurovaná teplom zo zeme. Naším cieľom je priniesť viac takýchto projektov a naplno začať rozvíjať geotermálny potenciál našej krajiny,” zdôraznil minister Balík.

V súčasnosti sa na Slovensku využíva geotermálne teplo najmä na rekreačné a kúpeľné účely, poľnohospodárstvo a chov rýb, vykurovanie budov a čiastočne na centrálne zásobovanie teplom (Galanta, Sereď, Šaľa, Veľký Meder). Väčšie využívanie obnoviteľnej energie zo zeme môže Slovensku v zásadnej miere pomôcť pri plnení klimatických cieľov do roku 2030, znížiť produkciu CO₂ o 55 % a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Zdroj: MIRRI SR

Pokračujeme v úspešných hackathonoch – do najnovšej výzvy sa môžu zapojiť ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy, obce aj VÚC a my im pomôžeme nájsť digitálne riešenia na ich problémy

Hackathony prinášajú inovatívne nápady a riešenia. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) v spolupráci s Campus Cowork pokračuje v realizácii hackathonov z Plánu obnovy a odolnosti SR. Jedinečný projekt dáva príležitosť nadaným IT nadšencom a odborníkom, aby priniesli rýchle, inovatívne a hlavne digitálne riešenia pre verejnú správu, ktoré ľuďom uľahčia bežný život. A skvelé nápady nezostávajú iba na papieri. Víťazné riešenia tiež pomáhame uviesť do života. Preto vyhlasujeme na témy hackathonov novú výzvu pre inštitúcie verejnej správy. Viete o probléme, ktorého riešenie by prinieslo občanom lepšie služby? Zapojte sa.

Posunúť služby pre občanov na vyššiu úroveň a pomôcť k efektívnejšej verejnej správe má za cieľ ďalšia výzva na témy hackathonov, ktorú vyhlásilo ministerstvo investícií. Môžu sa do nej zapojiť ministerstvá, ostatné ústredné orgány verejnej správy, obce a vyššie územné celky, a to do 6. novembra 2023. Vzídu z nej piati úspešní kandidáti a pre každého z nich v priebehu roka 2024 zorganizujeme hackathon, kde sa nadšenci a odborníci z IT sféry opäť vrhnú na riešenie problému, ktorý danú inštitúciu trápi. Vývoj víťazných digitálnych riešení podporíme z plánu obnovy dohromady sumou 500 000 eur. Preto, ak viete o probléme, ktorého odstránenie by posunulo digitalizáciu verejnej správy a interakciu s občanmi vpred, nezmeškajte šancu a prihláste sa.

MIRRI SR doteraz zorganizovalo z plánu obnovy už štyri hackathony. „Teší ma, že projekt inovatívnych hackathonov, ktorý som na našom ministerstve inicioval už pred rokom, sa tak dobre ujal. Naše hackathony nezostávajú iba na papieri. Víťazné riešenie z prvého hackathonu, ktorý bol zameraný na boj proti dezinformáciám, je už v implementácii. Postupne pomôžeme vdýchnuť život všetkým víťazným návrhom. Naším cieľom je pomôcť ľuďom prinášať jednoduché a efektívne digitálne riešenia, ktoré im uľahčia bežný život,“ povedal minister informatizácie Peter Balík.

V rámci pilotného hackathonu Hacknime dezinformácie zvíťazil projekt vzdelávacej aplikácie na zvyšovanie mediálnej gramotnosti a podporu kritického myslenia mladých ľudí. V druhom hackathone Seniori v digitálnom svete vyhrala aplikácia, ktorá má seniorov motivovať, aby zlepšovali svoje digitálne zručnosti. Tretí hackathon Moje dáta priniesol víťazstvo projektu, ktorý má pomôcť občanom a podnikateľom efektívne spravovať a využívať dostupné údaje z verejnej správy v rámci integrácie do projektu Manažment osobných údajov.

Vo vlaňajšej výzve na témy hackathonov uspeli traja prijímatelia, pre ktorých MIRRI SR na jeseň 2023 postupne organizuje hackathony a poskytne im tiež financie na realizáciu víťazných riešení. Štvrtý, a doteraz posledný hackathon, sa týkal mestskej časti Bratislava – Staré mesto, ktorá sa dočkala funkčných digitálnych riešení pre reguláciu vjazdu automobilov do historického centra hlavného mesta. Víťazný tím prišiel s nápadom na moderný systém digitálnej brány. V októbri čaká hackathon na tému Digitálne dvojča Prešov a v novembri budú v Trenčíne IT tímy hľadať inovatívne riešenia pre Systém riadenia investičných projektov.

Viac informácií o novej výzve nájdete na: https://mirri.gov.sk/plan-obnovy/vyzvy/zverejnenie-vyzvy-cislo-vyzvy-17i05-04-v02-hackathony-2023/

Zdroj: MIRRI SR

Plníme digitálne míľniky a aj vďaka tomu môže Slovensko žiadať 3. platbu z Plánu obnovy a odolnosti

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) úspešne splnilo všetky míľniky Plánu obnovy a odolnosti naviazané na 3. žiadosť o platbu z Európskej komisie. Vďaka tomu, ale aj splneniu míľnikov rezortov hospodárstva, životného prostredia a školstva, podá Slovenská republika 3. žiadosť o platbu vo výške 815 miliónov eur. Slovensko získa tieto prostriedky na podporu výskumu a digitalizácie, reformu ochrany prírody a mnoho ďalších cieľov.

Štát v mobile, kybernetická bezpečnosť, rýchly internet pre každého a digitálna ekonomika sú míľniky rezortu investícií v Pláne obnovy a odolnosti SR v komponente 17: Digitálne Slovensko. MIRRI SR zaznamenalo výrazný pokrok v ich plnení od mája, kedy do jeho vedenia nastúpil ako predstaviteľ úradníckej vlády minister Peter Balík.

„Finálny štvrtý míľnik – uzatvorenie zmlúv na financovanie Európskych centier digitálnych inovácií a ich podpory – sme splnili v lete. Európske centrá digitálnych inovácií poskytnú verejným inštitúciám a firmám služby v oblasti digitalizácie, aby zvýšili ich konkurencieschopnosť a podporili zavádzanie inovácií. Centrá pomôžu v témach, ako sú umelá inteligencia, vysokovýkonné výpočty či posilnenie kybernetickej bezpečnosti,“ povedal minister Peter Balík.

Európskych centier digitálnych inovácií je na Slovensku spolu  päť a patria medzi ne: Technická univerzita v Košiciach (EDIH Cassovium); Kempelenov inštitút inteligentných technológií; Slovenská inovačná a energetická agentúra; APEL (Center for Innovative Healthcare) a Slovenské centrum digitálnych inovácií so známkou excelentnosti.

Medzi tri ďalšie míľniky, ktoré splnilo MIRRI SR, patrí reforma Akčného plánu digitálnej transformácie Slovenska na roky 2023 – 2026. Ten definuje opatrenia na zlepšenie digitálnej výkonnosti Slovenska. Ďalej je to reforma Národnej stratégie pre digitálne zručnosti. Práve digitálne zručnosti všetkých skupín obyvateľstva bez ohľadu na vek a vzdelanie budú rozhodujúce pre úspech slovenskej ekonomiky a pre uplatnenie sa  na pracovnom trhu. Tretím míľnikom bola reforma Investičného plánu prioritných 17 životných situácií. Jej cieľom je priniesť služby štátu v čo najjednoduchšej elektronickej podobe a odbremeniť tým občanov od byrokracie a behania po úradoch.

MIRRI intenzívne pracuje aj na plnení ďalších svojich úloh v Pláne obnovy a odolnosti. V júli sa uzavrela zmluva s Fyzikálnym ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) na budovanie kvantovej komunikačnej infraštruktúry na Slovensku a financie sa vyplatili v auguste. Tieto prostriedky z Plánu obnovy umožnia vznik kostry kvantovej komunikačnej siete a prinesú špičkové laboratórne vybavenie. Vďaka neprelomiteľnému šifrovaniu kvantovej komunikácie bude Slovensko oveľa lepšie pripravené na hrozby v online priestore.

Vláda začiatkom augusta schválila návrh MIRRI na poskytnutie financií na vybudovanie nového superpočítača z Plánu obnovy a odolnosti. Superpočítač vybuduje Centrum spoločných činností SAV a bude najvýkonnejším v strednej Európe. Našim vedcom a firmám umožní špičkové simulácie, urýchli analýzy potrebné pre zložité výzvy v rôznych sektoroch. Od predpovedí počasia, cez objavovanie liekov až od technologické zlepšenia.

MIRRI tiež v auguste spustilo výzvu na podporu budovania bezpečnostných dohľadových centier vo verejnej správe vo výške takmer 22 miliónov eur. Medzi jej ciele patrí napríklad zvyšovanie úrovne zabezpečenia informačných systémov verejnej správy a predchádzanie bezpečnostným incidentom.

Zdroj: MIRRI SR

Na podporu informatizácie a digitálnej transformácie či budovanie inteligentných miest a regiónov pôjde viac ako 25 miliónov eur

Na treťom zasadnutí Komisie pri Monitorovacom výbore pre Program Slovensko schválilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR päť národných projektov v oblasti informatizácie, digitálnej transformácie a podpory budovania inteligentných miest a regiónov. Výzvy na projekty budú vyhlásené z Programu Slovensko v celkovej sume viac ako 25 miliónov eur už čoskoro.

Na národný projekt Bezpečnostné, monitorovacie a certifikačné centrum – projekt PFA pôjde viac ako 9 miliónov eur. V rámci projektu sa vytvoria forenzné laboratórne pracoviská na zabezpečovanie dôkazov pri vyšetrovaní kybernetických trestných činov, analýzy hrozieb, forenzné analýzy a analýzy malware. Zároveň sa umožní poskytovanie spravodajských informácií o páchateľoch kybernetických zločinov na Slovensku ostatným službám.

Viac ako 7 miliónov eur podporí projekt OnkoAsist – manažment cesty pacienta od nálezu po začiatok liečby, ktorého cieľom je zníženie počtu prevenciou a liečbou odvrátiteľných úmrtí na onkologické ochorenia. Umožní to napríklad zavedenie skríningu a soringu pacienta pri preventívnych prehliadkach, rýchlejšia diagnostika, zavedenie monitoringu pacienta po začiatok liečby s určením hraničných termínov a notifikácií či skrátenie času medzi jednotlivými vyšetreniami.

Tretím schváleným projektom je projekt Online procesy – ezdravie. Sumou viac ako 2 milióny eur bude podporené najmä založenie Elektronickej zdravotnej knižky, čo umožní zdravotníckemu personálu zapisovať a čítať údaje elektronicky, rýchlejšie rozbehnutie poskytovania zdravotnej starostlivosti a zníženie administratívnej záťaže a nákladov spojených s chýbajúcou elektronizáciou procesov.

Takmer 1,5 milióna eur pôjde na projekt Vybudovanie modulárneho a integrovaného volebného informačného systému. Cez tento systém bude možné zabezpečiť komplexný proces volieb od prípravy, cez realizáciu až po disemináciu a interpretáciu výsledkov. Zároveň sa znížia administratívne náklady na prípravu, priebeh a vyhodnocovanie volieb a celý proces sa zautomatizuje.

Na koncept digitálnych dvojčiat v rámci národného projektu Podpora samospráv na ceste k digitálnym dvojčatám a digitálnym službám pôjde takmer 5,6 milióna eur. Tento koncept skvalitní život obyvateľov najmä v oblastiach, ako sú doprava a mobilita, zdravie, životné prostredie, energetické a odpadové hospodárstvo a prístup k digitálnym službám mobility a službám verejnej správy. Zlepší sa zapájanie občanov do verejného života, rozbehnú sa elektronické platformy a proaktívne elektronické služby pre vnútornú správu mesta, zefektívnia a skvalitnia sa služby samosprávy pre občanov a podnikateľov.

Viac informácií o výzvach nájdete po ich vyhlásení TU.

Zdroj: MIRRI SR

Minister Peter Balík: Skvelá správa – pre Slovensko sme z eurofondov zachránili 700 miliónov eur

Podarilo sa skoro nemožné. Vďaka systémovým opatreniam úradníckej vlády sa čerpanie eurofondov výrazne zdynamizovalo a podarilo sa tak odvrátiť hrozbu prepadnutia stoviek miliónov eur z dobiehajúceho programového obdobia. Dnes o tom informoval minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Peter Balík.

„Pri našom nástupe do vlády v máji sme si povedali, že v prípade dočerpania starých eurofondov musíme byť realisti a aj verejnosť budeme objektívne informovať, že Slovensku reálne hrozí prepad určitej časti prostriedkov z dobiehajúceho obdobia. Túto sumu sme vyčíslili na 800 miliónov eur. Súčasne sme si však dali záväzok, že urobíme všetko pre to, aby sme čo najviac z tejto ohrozenej sumy zachránili,“ vyhlásil minister Peter Balík.

„Dnes už môžeme s istotou konštatovať, že máme pre Slovensko dobré správy. Hrozbu prepadu 800 miliónov eur sa nám podarilo zažehnať a vďaka úsiliu celej vlády a systému účinných opatrení je dnes v ohrození len zhruba 100 miliónov eur,“ dodal minister investícií. Táto suma predstavuje menej ako 1 % z celkovej eurofondovej alokácie, ktoré Slovensko dostalo na obdobie 2014 – 2020.

Na porovnanie, na konci predchádzajúceho programového obdobia 2007 – 2013 bolo nedočerpaných 2,4 % z celkovej alokácie. Toto percento nedočerpania sa pri uzatváraní operačných programov a z titulu nezrovnalostí vyšplhalo ku koncu roka 2022 na  6 % alokácie.

Minister Balík ďalej zdôraznil, že tento optimistický scenár sa podarí naplniť len za predpokladu, že aj nová vláda bude pokračovať v nastavených opatreniach, ktoré zaviedol úradnícky kabinet, vrátane špeciálnych eurofondových vlád.

Kým v máji malo Slovensko vyčerpaných 10,16 miliardy eur a čerpanie na úrovni 70,02 %, k 15. septembru bolo vyčerpaných už 11,31 miliardy eur (78,02 %). Nárast čerpania od 15. mája 2023 do 15. septembra 2023 predstavuje 1,16 mld. eur, čo je viac ako dvojnásobok v porovnaní s nárastom čerpania pred nástupom úradníckej vlády – na porovnanie, za prvých necelých päť mesiacov tohto roka čerpanie narástlo o 550,14 mil. eur.

Dočerpanie starých eurofondov si dala úradnícka vláda Ľudovíta Ódora ako jednu z hlavných priorít do svojho programového vyhlásenia. Od júna sa každé dva týždne uskutočňujú špeciálne eurofondové vlády, kde sa vyhodnocuje stav čerpania. Zároveň ministri všetkých rezortov zodpovedných za čerpanie dostávajú konkrétne úlohy, ktoré sa plnia.

Minister Balík dnes zároveň informoval, že ministerstvo investícií navyšuje alokáciu, o ktorej rozhodujú priamo regióny prostredníctvom integrovaných územných investícií. K pôvodnej sume 2,16 miliardy eur MIRRI SR pridá ďalších takmer 214 miliónov.

„Úspech Slovenska stojí a padá na úspešnosti jednotlivých regiónov, aby všade mali ľudia kvalitný život, dobrú prácu a moderné služby. Preto sme z nových eurofondov z Programu Slovensko vyčlenili extra 2,16 miliardy eur, o ktorých si rozhodnú priamo regióny a použijú ich na svoje strategické investície. Tento princíp dlhé roky úspešne funguje v Poľsku aj Česku a prináša skvelé výsledky. Preto sme sa rozhodli, že obálku pre regióny navýšime z alokácie nášho ministerstva o viac ako 200 miliónov eur,“ zdôraznil minister investícií. „Verím, že náš príklad si osvoja aj iné rezorty a tiež posilnia alokáciu pre regióny a spoločne sa nám ju podarí zaokrúhliť aspoň na 2,5 miliardy eur,“ dodal minister Balík.

Zdroj: MIRRI SR

Posilňujeme regióny a eurofondovú obálku im navyšujeme o viac ako 200 miliónov eur

Záleží nám na silných a úspešných regiónoch, preto sme pre ne z nových eurofondov vyčlenili viac peňazí. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) presunulo celú svoju alokáciu priamo na regióny. K pôvodnej sume 2,13 miliardy eur určenej na integrované územné investície tak pridalo ďalších viac ako 213 miliónov eur.

„Úspech Slovenska stojí a padá na úspešnosti jednotlivých regiónov, aby všade mali ľudia kvalitný život, dobrú prácu a moderné služby. Preto sme z nových eurofondov z Programu Slovensko vyčlenili extra 2,13 miliardy eur, o ktorých si rozhodnú priamo regióny a použijú ich na svoje strategické investície. Tento princíp dlhé roky úspešne funguje v Poľsku aj Česku a prináša skvelé výsledky. Teraz sme sa rozhodli, že obálku pre regióny navýšime z alokácie nášho ministerstva o  ďalších viac ako 213 miliónov eur,“ uviedol minister investícií Peter Balík. O  navýšení eurofondov pre regióny rozhodol na dnešnom zasadnutí Monitorovací výbor Programu Slovensko 2021 – 2027.

„Zástupcovia z regiónov najlepšie vedia, čo potrebujú s podporou európskych zdrojov zlepšiť a aké sú ich hlavné priority. Pri tvorbe integrovaných územných stratégií sa zamerali na svoje priority, na ktoré môžu použiť peniaze z tejto špeciálnej eurofondovej obálky. Naše ministerstvo tak regiónom pomáha riešiť problémy a tiež zabezpečiť ich finančné krytie,“ uviedla štátna tajomníčka MIRRI SR pre regionálny rozvoj Barbora Lukáčová.

„Zo súčasných 16,9 % sme eurofondy pre regióny navýšili až na takmer 19 %. V regiónoch budú teda rozhodovať o vyše 2,3 miliarde eur. Veríme, že príklad nášho ministerstva si za svoj zoberú aj iné rezorty a spoločne sa nám podarí alokáciu pre regióny zaokrúhliť aspoň na 2,5 miliardy eur,“ dodal minister Balík.

Viac o systéme integrovaných územných investícií sa dočítate TU.

Zdroj: MIRRI SR

Viac peňazí z eurofondov pôjde priamo do samospráv a regiónov

Minister investícií a regionálneho rozvoja Peter Balík na spoločnom rokovaní s vrcholnými predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únie miest Slovenska (ÚMS) a združenia krajov SK8 zhodnotil takmer päťmesačné pôsobenie úradníckej vlády. Minister zdôraznil potrebu, aby aj nastupujúca vláda pokračovala v posilňovaní kompetencií regiónov a samospráv a zabezpečila pre ne aj adekvátne finančné krytie.

„Od začiatku pozorne načúvame potrebám regiónov a spoločne sa snažíme riešiť ich problémy. Ministerstvo regionálneho rozvoja je tu pre regióny a samosprávy a máme spoločný cieľ – aby ľudia na Slovensku mali kvalitný život, dobrú prácu a moderné fungujúce služby. Tohto sme sa držali počas celého pôsobenia našej úradníckej vlády. Najlepším dôkazom je navýšenie eurofondov pre regióny o ďalších viac ako 200 miliónov eur,“ uviedol minister Balík.

„V nastavení eurofondov sme sa posunuli bližšie k regiónom a tiež v našej snahe znižovať rozdiely v úrovni rozvoja medzi regiónmi v prospech hospodárskej súdržnosti krajiny ako celku. Samospráva spravuje, stará sa o rozvoj územia a jej obyvateľov, a k tomu patrí aj adekvátna miera decentralizácie eurofondov. Takýto krok už MIRRI SR podniklo a majú ho nasledovať ďalšie rezorty. Dôležitý je rovnaký prístup k regionálnym eurofondom pre všetky, veľké aj malé miestne samosprávy,“ povedal predseda ZMOS Jozef Božik.

„Spolupráca so zástupcami poverenej vlády na MIRRI SR bola konštruktívna a veľa vecí sa pohlo vpred správnym smerom, aj napriek faktu, že úradnícka vláda má len obmedzený mandát z hľadiska kompetencií i času. Pre efektívne čerpanie finančných prostriedkov z eurofondov je potrebné rozdeliť ich do regiónov, keďže práve tie vedia, kam ich nasmerovať z hľadiska rozvoja územia. Centralizmus žiadnej oblasti neprospieva. Som rád, že poverení predstavitelia MIRRI SR zastávajú rovnaký názor a že za pár mesiacov vo funkcii sa im podarilo navýšiť alokáciu pre regióny,“ povedal trnavský župan a predseda SK8 Jozef Viskupič.

Z nových eurofondov mali regióny vôbec po prvý raz rozhodovať o sume vo výške 2,14 miliardy eur. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) sa rozhodlo pre regióny uvoľniť navyše ďalších 213 miliónov eur priamo zo zdrojov ministerstva.

„Z pôvodných 16,9 % sme eurofondy pre regióny navýšili až na takmer 19 % z celkovej alokácie Programu Slovensko. Regióny teda budú prostredníctvom mechanizmu integrovaných územných investícií (IÚI) rozhodovať o vyše 2,3 miliarde eur, ktorú môžu použiť na strategické investície podľa vlastných potrieb a priorít. Zároveň sa snažíme presvedčiť aj ďalšie rezorty, aby časť svojej alokácie presunuli do kompetencie regiónov. Tento princíp dlhé roky úspešne funguje v Poľsku aj Česku a prináša skvelé výsledky. Konečne ho zavádzame aj u nás,“ uviedol minister Balík.

„Oceňujeme, že súčasné vedenie MIRRI začalo riešiť podporu znižovania regionálnych rozdielov a podporu rozvoja regiónov najmä v praxi. Veríme, že tým, že presunulo svoju alokáciu na regióny, inšpiruje aj ostatné rezorty. Sektorový prístup je to, čo efektivite využívania európskych fondov najviac škodí. Táto zmena preniesla na samosprávy zodpovednosť, ale súčasne im dala príležitosť rozhodovať v záujme územia,“ uviedla výkonná viceprezidentka ÚMS Jana Červenáková.

MIRRI SR za takmer 5 mesiacov výrazne posilnilo aktivity v oblasti regionálneho rozvoja, ktorý zastrešila štátna tajomníčka Barbora Lukáčová. „Pre nás bolo kľúčové zlepšiť partnerstvo so samosprávami – navštevovať regióny, načúvať ich potrebám a  pomáhať im s prioritizáciou. Naším cieľom je tiež konzultovať pripravované výzvy a ich vyhlasovanie v čase, keď to partneri naozaj potrebujú,“ povedala Lukáčová.

Vláda Ľudovíta Ódora si dala medzi hlavné priority do svojho programového vyhlásenia dočerpať staré eurofondy a čo najviac eliminovať riziko ich prepadnutia. Z pôvodne odhadovanej sumy 800 miliónov eur, ktorej reálne hrozilo prepadnutie, sa napokon podarilo ohrozené eurofondy okresať na 100 miliónov eur. „Je to náš spoločný úspech a dôkaz efektívnej spolupráce vlády, ministerstiev, samospráv i ďalších prijímateľov,“ podčiarkol minister Balík.

Podarilo sa tiež úspešne naštartovať nové programové obdobie. Z Programu Slovensko je doteraz vyhlásených 20 výziev za takmer miliardu eur. Sedem z nich vyhlásilo MIRRI SR ako riadiaci orgán Programu Slovensko. V rámci nových výziev bolo predložených už 457 žiadostí o nenávratný finančný príspevok.

V spolupráci s Úradom vlády SR pripravilo MIRRI SR dve tzv. „biele knihy“, v ktorých navrhlo „desatoro pre zlepšenie využívania eurofondov“ a cestovnú mapu pre prípravu komplexnej reformy verejnej správy so zameraním na pokračovanie decentralizácie.

„Najdôležitejšie je mať nastavenú dlhodobú stratégiu na úrovni štátu a regiónov. Treba využívať integrované územné investície, mať nastavenú kvalitnú prípravu projektov, ale tiež znížiť náročnosť verejného obstarávania. Musíme vedieť, kam sa chceme uberať a podľa toho investovať nielen eurofondy, ale aj ďalšie financie do strategických oblastí. V prospech Slovenska, v prospech miest a obcí, v prospech občanov,“ uzavrel minister Balík.

Zdroj: MIRRI SR

Nová dopytová výzva z Programu Slovensko je zameraná na zvýšenie dostupnosti systémov verejnej správy

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlásilo dopytovo-orientovanú výzvu „Zvýšenie dostupnosti systémov verejnej správy“ v objeme takmer 13,8 miliónov eur z Programu Slovensko 2021 – 2027 z opatrenia 1.2.1. Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie.

Primárnym cieľom výzvy „Zvýšenie dostupnosti systémov verejnej správy“ je prostredníctvom nenávratného finančného príspevku zvýšiť dostupnosť informačných systémov verejnej správy.

Pri zvýšení dostupnosti informačných systémov verejnej správy (ISVS) pôjde prioritne o použitie služieb verejnej alebo privátnej časti vládneho cloudu. Toto je možné vďaka použitiu verejne dostupných technológií, ktoré zaručujú hore-uvedenú dostupnosť. Spomínanú vyššiu dostupnosť ISVS dosiahneme aj vďaka:

• predpripraveného dizajnu verejne dostupných cloudových služieb poskytovateľa, ktorý nám ponúka automaticky zálohované služby, ponúkané v rôznych leveloch vysokej dostupnosti, ktoré sú na výber pri takmer každej službe,
• automatizácií procesov pri havarijných stavoch, poskytujúcich rôzne možnosti obnovenia záloh ISVS,
• automatizácii ponúkaných služieb verejných poskytovateľov cloudových služieb, ktoré sú na trhu dlho a zároveň sú dostupné pre širokú verejnosť, je možné vyžiadať si služby a tie sú doručené na počkanie hneď po schválení, elasticite ponúkaných služieb verejných cloudových poskytovateľov. Toto sa dá taktiež automatizovať na základe nastavených spúšťačov, kedy je zvýšenie kapacity služby dostupné (a platené), len počas zvýšeného dopytu a v čase, keď je dopyt nízky, sa služby znova prispôsobia a znížia svoju spotrebu hardvérových zdrojov. So statickými zdrojmi hardvéru je tento limit statický a po dosiahnutí maximálneho počtu pripojení sa služba stáva nedostupnou,

• architektúre postavenej na technológii verejne dostupných cloudových poskytovateľov, ktorí ročne investujú nemalé zdroje do zabezpečenia svojich globálne poskytovaných služieb. Zvyšovaním bezpečnosti znižujú riziko úspešnosti hackerských útokov a tým zvyšujú dostupnosť ponúkaných služieb.

Výstupom projektov bude riešenie, ktoré celkovo zlepší prevádzku ISVS tak, aby sa dosiahla vyššia dostupnosť pomocou viacerých aspektov. Možným riešením je hybridné prostredie zložené z privátnej aj verejnej časti vládneho cloudu.

V rámci tejto výzvy sú oprávnenými žiadateľmi subjekty verejnej správy, ktoré sú bližšie špecifikované vo výzve.

Viac informácií o výzve nájdete tu:

https://www.eurofondy.gov.sk/vyzvy/vyzvy-program-slovensko/

Zdroj: MIRRI SR

Slávnostné otvorenie prvého Asistenčného centra NSK v meste Nové Zámky pre obce a mestá okresu Nové Zámky

Dňa 27. júna 2023 Nitriansky samosprávny kraj v spolupráci s našou Regionálnou rozvojovou agentúrou NOVOZÁMOCKO otvoril svoje prvé Asistenčné centrum NSK v Nitrianskom kraji, ktorého hlavnou úlohou bude poskytovať predstaviteľom samospráv v okrese Nové Zámky poradenstvo, konzultácie, spracovanie žiadostí a následne implementácie projektov v rámci Integrovaných územných investícií, ktoré budú financované z teritoriálnej alokácie Nitrianskeho samosprávneho kraja z Programu Slovensko 2021 - 2027. V mene agentúry ďakujem všetkým zástupcom obcí a vedeniu mesta Nové Zámky za účasť na tomto slávnostnom akte.

https://www.facebook.com/NitrianskySamospravnyKraj  PRVÁ KAMENNÁ KANCELÁRIA OTVORENÁ

Zápisnica z prieskumu trhu

8.      Zoznam oslovených potenciálnych uchádzačov/subjektov:

9.      Zoznam predložených ponúk:

10.    Vyhodnotenie náležitosti ponuky

11.    Vyhodnotenie splnenia podmienok účasti:

Poznámky k splneniu podmienok účasti:

Verejný obstarávateľ si overil na portáli UVO v registri osôb so zákazom, že uchádzač, ktorý sa umiestnil ako prvý v poradí nemá zákaz účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 32 ods.1 písm. f) zákona o VO.  

12.    Zoznam vylúčených uchádzačov s uvedením dôvodu ich vylúčenia 

Neuplatňuje sa.

13.    Vyhodnotenie ponúk 

Vzhľadom k skutočnosti, že ani jedna z predložených ponúk nepresiahla sumu stanovenú pre zákazku s nízkou hodnotou, verejný obstarávateľ postupuje v súlade s bodom 18 Výzvy na predkladanie ponúk a uzatvorí zmluvu s uchádzačom, ktorý splnil požadované náležitosti ponuky a podmienky účasti a ponúkol za predmet zákazky najnižšiu cenu.

 14. Identifikácia vybraného dodávateľa/zhotoviteľa/poskytovateľa:

thermstav s.r.o., Orechová 113/31, 930 02 Orechová Potôň, IČO: 44215002

15. Konečná zmluvná cena: 49 111,10 EUR bez DPH 

16. Miesto a dátum vyhodnotenia predložených ponúk: 

*Vyhlasujem, že v súvislosti s vyhodnotením zákazky spĺňam podmienku nezaujatosti vo vzťahu k potenciálnym dodávateľom a potvrdzujem, že uvedené údaje sú pravdivé.

Prílohy:                                                                                            

Nové eurofondy sú spustené – z Programu Slovensko vyhlásime ešte v tomto roku až 138 výziev za 5,8 miliardy eur

Spúšťame nové eurofondy. Dnes po prvýkrát zasadol Monitorovací výbor pre Program Slovensko, v ktorom sú zástupcovia ministerstva investícií a ďalších rezortov, Európskej komisie, samospráv, zamestnávateľov, odborov, akademického sektora a mimovládneho sektora. V roku 2023 plánujú Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) a sprostredkovateľské orgány vyhlásiť z Programu Slovensko výzvy za 5,8 miliardy eur, čo je až 46 % z celkového balíka nových eurofondov.

„Po schválení Programu Slovensko v novembri minulého roka sme teraz spravili ďalší dôležitý krok, aby sme začali využívať takmer 13 miliardový balík nových eurofondov. Monitorovací výbor pre Program Slovensko bol dnes informovaný o harmonograme plánovaných výziev na rok 2023 a prvé výzvy vyhlásime už v tomto štvrťroku – pôjdu na podporu základných škôl, na rekonštrukcie ciest, na podporu zamestnanosti, ale aj na ochranu prírody a obnoviteľné zdroje energie. Celkovo vyhlásime ešte tento rok 138 výziev za 5,8 miliardy eur,“ povedala Remišová s tým, že to predstavuje až 46 % prostriedkov z celkového balíka Programu Slovensko.

„Pripravili sme a spustili najväčšiu reformu eurofondov v histórii Slovenska a do eurofondov sme zaviedli profesionálne riadenie a poriadok. Čerpanie naplno rozbehneme hneď na začiatku, aby sa nestalo to, čo v minulosti. Keď sme v marci 2020 preberali eurofondy po vládach Smeru, po viac ako šiestich rokoch programového obdobia nebola vyčerpaná ešte ani len tretina z celkového balíka. Toto sa už nesmie opakovať,“ zdôraznila ministerka investícií. S Programom Slovensko prichádzajú radikálne zjednodušenia a odbúranie byrokracie, ako aj transparentnosť celého procesu. Namiesto šiestich operačných programov je len jeden, s jednotnými pravidlami, jednou metodikou a lepšou kontrolu verejného obstarávania.

V  roku 2023 vyhlásime z Programu Slovensko spolu až 138 výziev v celkovej sume viac ako 5,8 miliardy eur zo zdrojov EÚ.

„Eurofondy už neraz ukázali svoju silu a možnosti, ako môžu pomôcť Slovensku. Vďaka tomu, že sa nám v Bruseli podarilo presadiť presun jednej miliardy eur na boj s pandémiou, sme ochránili desaťtisíce pracovných miest a zamestnanosť máme na úrovni ako pred vypuknutím koronakrízy. Aj nové eurofondy využijeme vo veľkom na to, aby ľudia na Slovensku mali dobrú prácu a vyššie platy, aby obyvatelia všetkých regiónov mali služby na európskej úrovni. Preto už v tomto roku budú pre sociálnu oblasť vyhlásené výzvy v objeme 1,8 miliardy eur,“ uviedla Remišová. Z Programu Slovensko podporíme napríklad projekty na pomoc uchádzačom o prácu, prevenciu a poradenstvo pre obete násilia, terénu sociálnu prácu či na budovanie a modernizáciu základných škôl. „Nedostatok miest pre deti v základných školách je dlhodobo problém najmä vo väčších mestách, kam ľudia dochádzajú za prácou. Už v dobiehajúcom programovom období sme z nášho regionálneho programu obnovili vyše 600 základných škôl po celom Slovensku, vďaka čomu pribudli desaťtisíce nových miest pre deti. Budeme v tom pokračovať aj z nových eurofondov. Naše deti si zaslúžia kvalitné školy a dobré vzdelanie a rodičia zasa také služby od štátu, aby mohli skĺbiť svoj rodinný a  pracovný život a nemuseli sa trápiť tým, či im deti zoberú do školy či škôlky. Takto má vyzerať moderná prorodinná politika.“

Takmer 2,5 miliardy eur vo výzvach v roku 2023 investujeme do životného prostredia, ochrany prírody a obnoviteľných zdrojov energie. „Agresia Ruska proti Ukrajine vyvolala tiež energetickú krízu. Aby sme ochránili našu krajinu a ľudí, musíme zaistiť tiež energetickú bezpečnosť Slovenska. Aj na to využijeme nové eurofondy, ktoré v prvých výzvach pôjdu na zatepľovanie bytových domov a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, zeleň v mestách a obciach, čističky odpadových vôd či na budovanie vodovodov a kanalizácií tam, kde stále chýbajú. Veľký dôraz sme kládli na sanáciu environmentálnych záťaží a toxických skládok, ktoré zamorujú našu krajinu už celé desaťročia. Ľudia na Slovensku si zaslúžia zdravý život a nie nejaké trojuholníky smrti,“ zdôraznila ministerka. „Je veľkým úspechom, že sa nám podarilo presadiť, aby Slovensko mohlo ešte aj z nového balíka eurofondov riešiť investičné dlhy minulosti, pred ktorými bývalé garnitúry zatvárali oči,” doplnila.

Ďalšou oblasťou, kam pôjdu nové eurofondy, je veda, výskum, vzdelávanie a inovácie. Výzvy v tomto roku budú v celkovej sume 1,1 miliardy eur. „Veda a výskum to majú na Slovensku ťažké. Pre chyby a podvody krachol za vlády Smeru celý operačný program určený na podporu vedy a výskumu a musel byť zlúčený s programom dopravy a výstavby. Preto je pre nás teraz táto oblasť nesmierne dôležitá. Investície do výskumu a inovácií prinesú ľuďom na Slovensku lepšie pracovné miesta. Úspech našej krajine v budúcnosti už nezaistí rozdávanie dávok, ale lepšia práca pre ľudí v nových dynamických odvetviach, v ktorých budú mať ľudia aj dobré platy. Z nových eurofondov podporíme špičkových vedcov, aby neodchádzali do cudziny, ale mali kvalitné podmienky pre svoju prácu tu, na Slovensku. Tiež podporíme odborné vzdelávanie na stredných školách, aby žiaci získali prax a potom si našli ľahšie prácu. Z eurofondov ďalej podporíme výskumné nemocnice, inovatívne podniky a podnikateľov, ale aj rozvoj digitálnych služieb štátu pre občanov,“ vymenovala vicepremiérka Remišová.

„Jednou zo slabín rýchlejšieho rozvoja našich regiónov sú cesty. Ešte stále máme vyše 4 000 kilometrov regionálnych ciest v zlom stave, čo predstavuje obrovskú brzdu pre rozvoj miestnej ekonomiky. V Bruseli sa nám podarilo presadiť, a nebolo to vôbec ľahké, že nové eurofondy budeme môcť využiť aj na riešenie tohto problému, ktorý bol desaťročia na okraji záujmu bývalých vlád. Preto v roku 2023 vyhlásime výzvy za 491 miliónov eur zamerané na rekonštrukciu a modernizáciu ciest všetkých kategórií, železnice, na rozvoj mestskej hromadnej dopravy aj budovanie cyklotrás. Lebo moderná krajina je krajina s kvalitnou a spoľahlivou dopravnou infraštruktúrou.“

Za najväčšou reformou eurofondov sú vyše dva roky tvrdej práce expertov na ministerstve investícií. Do prípravy nového programového obdobia MIRRI SR zapojilo všetkých kľúčových partnerov – od ostatných rezortov, samospráv, zamestnávateľov, sociálnych a ekonomických partnerov, až po akademickú obec aj mimovládny sektor.

„Nové eurofondy a Program Slovensko znamenajú pre našu krajinu možno poslednú takúto veľkú príležitosť, ako sa skokovo posunúť vpred. Som presvedčená, že vďaka kvalitnému investičnému plánu na nasledujúce roky túto šancu naplno využijeme. Iba spoločne môžeme tvoriť lepšie Slovensko, kde sa bude ľuďom dobre žiť v zdravej a úspešnej krajine,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Príklady oblastí, do ktorých budú v roku 2023 smerovať výzvy z Programu Slovensko:

SOCIÁLNA OBLASŤ: 1,8 mld. eur

• budovanie a modernizácia základných škôl – 53 mil. eur
• pomoc pri hľadaní pracovného miesta a zamestnanosť – 376 mil. eur
• terénna sociálna práca – 99 mil. eur
• výchovné poradenstvo na školách a prevencia – 14 mil. eur
• starostlivosť komunitného typu – 89 mil. eur

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE: 2,5 mld. eur

• zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a obnoviteľné zdroje energie – 620 mil. eur
• verejná zeleň v mestách a obciach – 9 mil. eur
• kanalizácie, vodovody, čističky odpadových vôd – 241 mil. eur
• odstránenie envirozáťaží a skládok – 240 mil. eur

VZDELÁVANIE, VEDA, VÝSKUM, INOVÁCIE: 1,1 mld. eur

• digitálne služby štátu – 26 mil. eur
• vybavenia stredných odborných škôl a prepojenie s praxou – 46 mil. eur
• výskumné nemocnice – 199 mil. eur
• podpora podnikov a zavádzania inovácií – 69 mil. eur

DOPRAVA: 491 mil. eur

• cesty I., II., III. triedy – 282 mil. eur
• železnice – 136 mil. eur
• mestská hromadná doprava – 37 mil. eur
• cyklotrasy – 20 mil. eur

KVALITNÉ VEREJNÉ SLUŽBY: 12,4 mil. eur

• podpora samospráv a mimovládnych organizácií – 27 mil. eur
• projekty na podporu demokracie a občiansku spoločnosť – spolu 4 mil. eur

Kompletný harmonogram plánovaných výziev na rok 2023 nájdete tu:

https://www.eurofondy.gov.sk/vyzvy/

Rozbiehame nový program Interreg s Maďarskom, 50 miliónov z prvej výzvy pôjde na ochranu prírody, pamiatok a kultúru

Budujeme dobré vzťahy s našimi susedmi. V novom programovom období rozbiehame ďalší program cezhraničnej spolupráce Interreg s Maďarskom. Prvých 50 miliónov eur pôjde na ochranu prírody a miestneho dedičstva v prihraničných oblastiach Slovenska a Maďarska.

„Užitočným a osvedčeným nástrojom, ktorý pomáha zlepšovať susedské vzťahy Slovenska s okolitými krajinami, sú eurofondové programy Interreg. Už v apríli bude vyhlásená prvá výzva z programu cezhraničnej spolupráce s Maďarskom, z ktorej podporíme projekty na ochranu prírodného bohatstva v pohraničí, zelené riešenia či ochranu kultúrneho dedičstva. Ľudia na oboch stranách hranice majú spoločné nielen dejiny, tradície a kultúru, ale aj zodpovednosť za ich zachovanie pre ďalšie generácie. Tomu pomôžu financie z celkového 161-miliónového rozpočtu programu Interreg Maďarsko-Slovensko,“ povedala vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

V prvej výzve, ktorá bude z programu Interreg HU-SK vypísaná v apríli, bude až 50 miliónov eur. Záujemcovia môžu z tohto balíka získať nenávratný finančný príspevok napríklad na obnovu lesov a výsadbu stromov, výstavbu zelených stien a striech, na obnovu parkov alebo na projekty ochrany a propagácie miestnych pamiatok a  kultúrneho dedičstva.

Harmonogram výziev programu cezhraničnej spolupráce s Maďarskom na celé nové programové obdobie je dostupný tu.

„Program Interreg s Maďarskom pomáha spájať ľudí v pohraničí. Symbolickým potvrdením tejto dôležitej úlohy sú štyri cezhraničné mosty, ktorých výstavbu sme podporili vďaka programu v dobiehajúcom programovom období. Tri cestné mosty cez rieku Ipeľ a cyklomost cez rieku Dunaj uľahčia život ľuďom na obidvoch stranách hranice, podporia aj miestnu ekonomiku a rozvoj turizmu,“ uviedla ministerka Remišová. V starom programovom období sa vďaka cezhraničnej spolupráci Slovenska a Maďarska podarilo tiež napríklad vybudovať a zmodernizovať 754 km cyklistických ciest a turistických chodníkov, zrekonštruovať kaštieľ v Želiezovciach či obnoviť park Kerta v Michalovciach.

Na nové programové obdobie je okrem programu Interreg HU-SK (161 miliónov eur) schválený už aj program Interreg PL-SK s rozpočtom 130 miliónov eur a Interreg SK-CZ s rozpočtom 107 miliónov eur. Na program Interreg SK-AT pôjde 69 miliónov eur a program Interreg NEXT, do ktorého je zapojená aj Ukrajina, má vyčlenených 73 miliónov eur.

„Sme medzi prvými šiestimi krajinami EÚ, ktoré majú kompletne schválené programovanie na nové obdobie, a tak už môžeme začať vypisovať výzvy z nových eurofondov, vrátane programov cezhraničnej spolupráce. Prvé tri výzvy už boli vypísané z programu Interreg s Poľskom, výzva v spolupráci s Maďarskom tak bude ďalšia v poradí. Okrem toho tiež v najbližších týždňoch vypíšeme aj výzvy z hlavného eurofondového balíka v Programe Slovensko. Vďaka najväčšej reforme eurofondov v histórii Slovenska, ktorú sme presadili, sú nové eurofondy pripravené pomáhať rýchlo a účinne tam, kde to naša krajina potrebuje. Bez zbytočnej byrokracie a hlavne bez korupcie,” dodala vicepremiérka Remišová.

Pomáhame rodinám – z eurofondov dostane vyše 150 000 žiakov digitálny príspevok

Pomáhame rodinám a podporujeme prístup detí k modernému vzdelávaniu. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) pod vedením vicepremiérky Veroniky Remišovej spúšťa novú schému podpory pre rodiny so školopovinnými deťmi. Vybrané skupiny žiakov základných a stredných škôl dostanú jednorazový digitálny príspevok 350 eur na nákup notebooku alebo tabletu s klávesnicou. Spoločný projekt MIRRI SR a Digitálnej koalície je určený pre 152 000 školákov.  

„Sľúbila som, že spravíme poriadok v eurofondoch a budeme ich využívať zmysluplne na projekty, ktoré pomôžu ľuďom a Slovensku. Sľuby plníme. Z eurofondov spúšťame po prvýkrát unikátnu schému podpory žiakov základných a stredných škôl. Vďaka novému projektu Digitálny žiak dostane až 152 000 školákov príspevok na nákup výpočtovej techniky, ktoré potrebujú pri svojom vzdelávaní. V minulosti išli peniaze určené na digitalizáciu oligarchom na predražené IT projekty, my z eurofondov pomáhame rodinám a investujeme peniaze do zručností a budúcnosti detí na Slovensku,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová.

„Dnešné deti musia pri vyučovaní aj pri domácich úlohách čoraz viac využívať digitálne zariadenia – hybridná forma vzdelávania sa za uplynulé roky stala úplne bežnou súčasťou ich života. Lenže desaťtisíce školákov nemajú pre to zodpovedajúce digitálne zručnosti a mnohí dokonca ani počítač či notebook. Tento problém potvrdzujú aj výsledky testovania Monitor 9 a IT Fitness Testu, v ktorých sa žiaci základných a stredných škôl za uplynulé dva roky, kedy boli z veľkej časti odkázaní na online vyučovanie, zhoršili. Digitálne zručnosti sú už dnes základným predpokladom, aby mladí ľudia boli úspešní a našli si po škole prácu, keďže práca s počítačom a rôznymi programami sa vyžaduje aj v tých najbežnejších povolaniach. V EÚ používa počítač pri práci až 87 % všetkých pracovníkov. Z tohto dôvodu prichádzame s projektom Digitálny žiak, vďaka ktorému sa aj žiaci z chudobnejších rodín budú môcť plnohodnotne zapojiť nielen do vyučovania, ale aj do bežného života dnešnej digitálnej doby,“ uviedla ministerka informatizácie Remišová.

Ministerstvo investícií v spolupráci s Digitálnou koalíciou – Národnou koalíciou pre digitálne zručnosti a povolania SR spúšťa národný projekt „Digitálny príspevok pre žiakov SR (Digitálny žiak)“, v rámci ktorého dostanú vybrané skupiny žiakov jednorazový príspevok 350 eur na nákup notebooku alebo tabletu s klávesnicou. Ide o jednoduchú poukážkovú schému, vďaka ktorej si budú môcť žiaci zaobstarať presne také zariadenie, ktoré najviac vyhovuje ich potrebám.

„Digitálne zručnosti sa čoskoro stanú nevyhnutnou súčasťou našich životov. Až 65 % detí, ktoré dnes študujú na základných školách po získaní vysokoškolského titulu nastúpi na pracovné miesta, ktoré ešte neexistujú. Stav digitálnej vybavenosti jednotlivých domácností v rámci Slovenska sa zásadne líši. Dostupnosť digitálnych zariadení nielen v školskom, no i domácom prostredí vytvára predpoklad na kvalitnejšie a digitálne inkluzívne vzdelávanie, ktoré umožňuje plne rozvinúť potenciál žiakov. Primárnym cieľom projektu Digitálny žiak je vyrovnať štartovacie pozície, zvýšiť dostupnosť digitálnych zariadení a podporiť rovný prístup vo vzdelávaní medzi žiakmi, a to bez ohľadu na to, z akého socio-ekonomického prostredia pochádzajú. Aj vďaka tejto pomoci budú žiaci schopní študovať plnohodnotne i z domu, a tiež rozvíjať svoje digitálne zručnosti, a teda uspieť v digitálnej dobe,“ doplnil predseda Digitálnej koalície Mário Lelovský.

Príspevok v rámci projektu Digitálny žiak je určený pre žiakov základných a stredných škôl pochádzajúcich zo sociálne slabšieho prostredia a z domácností, ktoré neprekračujú 60 % mediánu príjmu. Podľa analýzy MIRRI SR o digitálnej chudobe na Slovensku sú nedostatkom financií na kúpu hardvéru alebo nízkou úrovňou digitálnych zručností ohrozené najmä nízkopríjmové domácnosti s deťmi.

Nárok na príspevok majú aj všetci terajší prváci na stredných školách. Súčasní prváci na stredných odborných školách a štvorročných gymnáziách dosahujú slabšie študijné výsledky, čo ukázali výsledky Monitoru 9 aj IT Fitness Testu. Sú to žiaci, ktorí sa dva roky učili dištančne, čo sa odrazilo na ich výsledkoch aj na úrovni ich digitálnych zručností. Preto sa aj všetci prváci na stredných školách, bez ohľadu na ich ekonomickú situáciu, zaradili medzi žiakov, ktorí sa môžu uchádzať o digitálny príspevok. Študenti na odborných školách tiež väčšinou potrebujú výkonnejší počítač, ktorý zvládne aj náročnejšie špeciálne programy a digitálny príspevok bude preto pre nich veľkou pomocou.

Výsledky celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka základných škôl a 4. ročníka gymnázií a stredných škôl s osemročným vzdelávacím programom ukázali pokles úspešnosti žiakov. Kým v roku 2019 testovaní žiaci dosiahli v matematike priemernú úspešnosť 63,1 %, v roku 2022 to bolo 53,2 %. Pokles úspešnosti bol aj v rámci slovenského jazyka a literatúry – v roku 2019 testovaní žiaci dosiahli priemernú úspešnosť 62,3 %, kým v roku 2022 to bolo 59,1 %. Pokles úspešnosti žiakov vo všetkých vekových kategóriách preukázal tiež IT Fitness test – konkrétne výsledky žiakov boli v roku 2022 v porovnaní s rokom 2019 horšie o 14 percentuálnych bodov.

„Digitálny príspevok môže dostať spolu približne 152 000 žiakov základných a stredných škôl – digitálnym žiakom sa teda bude môcť stať takmer každý štvrtý žiak stredných škôl a každý piaty na základných školách. Je to ďalšia pomoc, ktorú prinášame pre rodiny a deti v čase krízy. Za bývalej vlády Slovensko z eurofondov určených na digitalizáciu prišlo pre chyby a podvody o desiatky miliónov eur. Toky, ktorými v minulosti tiekli eurofondy k oligarchom, sme stopli a pomoc ide teraz výlučne do tých oblastí, kde to pomôže ľuďom a našej krajine,“ zdôraznila vicepremiérka Remišová.

O možnostiach, ako získať príspevok, dostanú žiaci a ich zákonní zástupcovia informácie prostredníctvom Digitálnej koalície, ktorá na projekte spolupracuje s vyše 3 500 školami z celého Slovenska. Všetky informácie o projekte sú dostupné na oficiálnej webovej stránke www.digitalnyziak.sk. K dispozícii sú zároveň aj pracovníci call centra na telefónnom čísle 02/32 28 44 66.

Príspevky sa začnú žiakom poskytovať v priebehu roka. Prví na rad prídu prváci na stredných školách, ktorým má byť príspevok doručený ešte v tomto školskom roku. Národný projekt v celkovej hodnote 65,4 milióna eur je financovaný z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra z prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť, ktorú má na starosti MIRRI SR a slúži na digitalizáciu Slovenska.

„Ak má byť digitálna transformácia Slovenska úspešná, musí byť spravodlivá a k jej výhodám musia mať rovný prístup všetci. Cieľom tohto nášho odvážneho projektu je, aby všetci žiaci a študenti boli pripravení na digitálnu dobu a aby sa mohli úspešne uplatniť pri ďalšom štúdiu alebo v zamestnaní. Spoločne tvoríme úspešné Slovensko, kde ľudia vo všetkých regiónoch budú mať dobrú prácu a európsku kvalitu života,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Povedali o projekte:

Predseda SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič: „Ambíciou žúp je neustále zvyšovať kvalitu vzdelávania na stredných školách, ktoré sú v našej zriaďovateľskej pôsobnosti. Aj to je dôvod, prečo sme sa projekt Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Digitálnej koalície rozhodli podporiť a propagovať. Verím, že prinesie, jednak zvýšenie digitalizácie, ale najmä vytvorenie lepších podmienok štúdia pre všetkých študentov bez rozdielu. Zástupcovia združenia samosprávnych krajov SK8 budú plne súčinní pri osvete či cielenej informovanosti o tomto projekte na školách, ktorý môže posunúť naše školstvo o krok vpred.“

Prezident Asociácie stredných odborných škôl SR Felix Dömény: „Digitálny žiak predstavuje začiatok cesty za lepším školstvom. Ide o veľkú príležitosť pre nás všetkých – pre rodičov, aby vybavili svoje deti potrebnou digitálnou technikou, pre žiakov, aby získali potrebné digitálne zručnosti a pre školy, aby dokázali plne rozvinúť potenciál všetkých svojich žiakov.“

Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková: „Národný projekt Digitálny príspevok pre žiakov SR (Digitálny žiak) vnímam ako úspešný výsledok rokovaní aj so Združením základných škôl Slovenska. Zvlášť v čase príprav kurikulárnych zmien je dôležité zabezpečiť všetkým žiakom základných škôl prístup k informačno-komunikačným technológiám. V rodinách, kde rodič nemôže finančne pokryť náklady na nákup digitálnych technológií, prispeje tento projekt finančnou pomocou. Verím, že vďaka tejto, aj keď len jednorazovej pomoci, sa posunieme ku kvalitnejším digitálnym zručnostiam našich žiakov, a tak im umožníme lepšie uplatnenie na európskom trhu práce.“

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ján Hero: „Digitalizácia je pre žiakov z marginalizovaných rómskych komunít novou cestou, ktorá im otvára brány z kruhu generačnej chudoby. Práca s digitálnymi technológiami je v dnešnej dobe nevyhnutnosťou, a preto verím, že digitálny príspevok bude prostriedkom, ktorý dopomôže k vyššej vzdelanostnej úrovni a zamestnateľnosti ľudí z MRK. Aj pri tomto národnom projekte bude potrebná spolupráca rodín, škôl a prijímateľa národného projektu, aby došlo k maximálne efektívnej miere implementácie.“

Všetky potrebné informácie nájdete na: www.digitalnyziak.sk.

Štátny tajomník Velič: Najmenej rozvinutým regiónom tento rok pomôžeme výzvami za viac ako 12 miliónov eur

Lepší život ľudí a služby na európskej úrovni vo všetkých regiónoch Slovenska sú našimi prioritami. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlási tento rok pre najmenej rozvinuté okresy 20 výziev za viac ako 12 miliónov eur. Prvé výzvy vyhlásené v marci sú určené pre okresy Kežmarok, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Trebišov, Snina, Levoča, Stropkov, Stará Ľubovňa, Rožňava, Svidník, Vranov nad Topľou, Lučenec, Sabinov a Sobrance. Výzvy pre zvyšných päť najmenej rozvinutých okresov sú plánované na apríl.

„Najmenej rozvinuté okresy, kde je život ľudí v mnohých ohľadoch zložitejší ako inde, potrebujú špeciálny systém podpory. Práve preto týmto regiónom venujeme osobitnú pozornosť. V roku 2023 pre 20 týchto okresov vyhlásime výzvy za viac ako 12 miliónov eur. Z regionálnych príspevkov podporíme projekty, ktoré prinesú do regiónov nové pracovné miesta, a to aj pre znevýhodnených uchádzačov o prácu, pomôžu rozvíjať lokálne služby, ekonomiku, cestovný ruch či odborné vzdelávanie a regionálne školstvo,“ uviedol štátny tajomník MIRRI SR pre regionálny rozvoj Dušan Velič.

Žiadať o podporu vo výzvach môžu nielen kraje a obce z najmenej rozvinutých regiónov, ale napríklad aj miestne sociálne podniky, organizácie zriadené samosprávou, občianske združenia, školy, podnikateľské subjekty, náboženské spoločnosti a ďalší.

„Vyrovnávanie regionálnych rozdielov je pre nás dôležitou témou. Našou snahou je znížiť investičný dlh v obciach, ktoré boli v minulosti dlhé roky na chvoste záujmu bývalých vlád. Okrem toho, že sme zmenou zákona o regionálnom rozvoji nastavili transparentné a férové pravidlá, pomáhame žiadateľom o regionálny príspevok aj ďalšími konkrétnymi krokmi. Pre žiadateľov sme napríklad pripravili príručku, ktorá im krok po kroku pomôže vypracovať žiadosť o poskytnutie regionálneho príspevku bez zbytočných chýb a komplikácií,“ povedal Velič.

Záujemcovia nájdu príručku na webstránke Podpora najmenej rozvinutých okresov.

Viac podrobností o vyhlásených výzvach pre najmenej rozvinuté okresy na rok 2023 možno nájsť na webstránke venovanej Podpore najmenej rozvinutých regiónov, a to v zozname vyhlásených výziev, ktorý sa priebežne aktualizuje.

Z regionálnych príspevkov sme vlani podporili 243 projektov. Na pomoc malým podnikateľom, cestovnému ruchu a lepšie služby pre ľudí sa rozdelilo spolu 17,5 milióna eur. „Dôležitosť a efektívnosť regionálnych príspevkov potvrdzuje aj fakt, že za uplynulé tri roky poznačené súbehom viacerých kríz, sme pomohli v týchto okresoch vytvoriť viac ako tisíc nových a dlhodobo udržateľných pracovných miest. Pre regióny, kde nie sú veľkí investori a každé pracovné miesto tam má cenu zlata, je to veľká pomoc,” konštatoval Velič.

Prehľad vyhlásených výziev na regionálne príspevky pre NRO

Vicepremiérka Remišová vyzýva prijímateľov zazmluvnených eurofondových projektov, aby čo najrýchlejšie predkladali žiadosti o platby a projekty dokončili do konca roka

Prijímateľom eurofondov z dobiehajúceho programového obdobia zostáva už len 10 mesiacov na to, aby dokončili svoje projekty. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) zverejnilo aktuálny zoznam zazmluvnených projektov, ktoré sú ešte stále v štádiu realizácie. Zoznam bude MIRRI SR aktualizovať každý mesiac.

„Máme za sebou náročné obdobie, v ktorom sme čelili súbehu troch veľkých globálnych kríz, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili aj realizáciu eurofondových projektov. Napriek tomu sa nám podarilo splniť to, čo som si predsavzala pri nástupe na čelo ministerstva investícií – zásadne zlepšiť a zefektívniť čerpanie eurofondov a očistiť ich od korupcie a zbytočnej byrokracie. V eurofondoch, ktoré čerpáme ešte z dobiehajúceho programového obdobia, sme zaviedli desiatky zmien a zjednodušení a vďaka tomu sa tejto vláde podarilo za tri roky využiť pre Slovensko viac eurofondov ako bývalým vládam za vyše šesť rokov. Zároveň nám už tri roky po sebe v hlavných programoch neprepadlo ani euro,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová, ktorá upozornila, že rok 2023 je posledným rokom, kedy treba dočerpať peniaze z dobiehajúceho programového obdobia. Za čerpanie v programoch sú zodpovedné jednotlivé ministerstvá, ktorého ich riadia: OP Integrovaná infraštruktúra (MD SR), OP Ľudské zdroje (MPSVR SR), OP Kvalita životného prostredia (MŽP SK), OP Efektívna verejná správa (MV SR), OP Rybné hospodárstvo (MPRV SR), Integrovaný regionálny operačný program (MIRRI SR), Interreg SK-CZ a SK-AT (MIRRI SR).

„Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR ako aj ostatné rezorty sa k čerpaniu eurofondov v rámci svojich operačných programov postavili zodpovedne. Výsledkom je, že aktuálne je zazmluvnená celá alokácia z balíka určeného pre Slovensko na dobiehajúce programové obdobie. Teraz je kľúčové, aby všetci prijímatelia eurofondov svoje projekty reálne dokončili a nám i ostatným ministerstvám poslali žiadosti o preplatenie výdavkov na projekty. Aktuálne ide o takmer 7 000 projektov, ktoré sú ešte v realizácii. Ich  zoznam sme zverejnili na webe nášho ministerstva a budeme ho pravidelne aktualizovať. Efektívne čerpanie eurofondov teraz závisí práve od prijímateľov, pretože je ich zodpovednosťou, aby svoje projekty, na ktoré už majú schválené eurofondy, aj úspešne dokončili,“ podčiarkla Remišová. Takmer 7 000 projektov, ktoré ešte nie sú dokončené, je z operačných programov, ktoré sú v kompetencii jednotlivých ministerstiev: OP Integrovaná infraštruktúra (MD SR), OP Ľudské zdroje (MPSVR SR), OP Kvalita životného prostredia (MŽP SK), OP Efektívna verejná správa (MV SR), OP Rybné hospodárstvo (MPRV SR), Integrovaný rtegionálny operačný program (MIRRI SR), Interreg SK-CZ a SK-AT (MIRRI SR).

Prijímatelia, ktorí majú podpísanú zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, musia do konca roka 2023 svoj projekt zrealizovať a požiadať ministerstvá, ktoré zastrešujú jednotlivé operačné programy, o preplatenie výdavkov. Rezorty potom majú ešte dodatočné tri mesiace na kontrolu a spracovanie predložených žiadostí o platbu.

Aktuálny zoznam zazmluvnených projektov v realizácii v rámci dobiehajúceho programového obdobia je zverejnený TU.

Z Fondu SK-NIC podporíme 26 malých digitálnych projektov v oblasti vzdelávania aj kultúry

Pomáhame rozvíjať digitálne Slovensko. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v spolupráci so spoločnosťou SK-NIC uzatvorili už šiestu výzvu na podporu projektov v oblasti informačných technológií. Až 26 úspešných projektov v oblasti e-vzdelávania, e-kultúry a digitálnych riešení pre seniorov si medzi seba rozdelí podporu z fondu vo výške 200 000 eur.

„Ak má byť Slovensko úspešné, potrebuje sa naplno presadiť v oblasti digitálnej transformácie, a preto podporujeme projekty, ktoré pomáhajú zlepšovať digitálne prostredie. V spolupráci so spoločnosťou SK-NIC sme vyhodnotili už šiestu výzvu v oblasti informačných technológií,“ povedala vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová.  

Do výzvy pre malé projekty sa prihlásilo 109 projektov, z ktorých získalo podporu 26 projektov v celkovej sume 200 000 eur. Časť z tohto balíka ide na podporu e-vzdelávania učiteľov a žiakov, napríklad prostredníctvom projektu FabLab – priestor pre rozvoj technologických zručností žiakov a ich učiteľov. FabLab je tvorivá dielňa, v ktorej sa návštevníci môžu zoznámiť s modernými výrobnými technológiami ako sú 3D tlač, CNC frézy či laserové rezačky. Projekt podporuje aj digitálnu gramotnosť, kreativitu a zručnosti prostredníctvom školení a workshopov.

„Investície do školstva a vzdelávania, vrátane rozvoja digitálnych zručností, sú pre budúcnosť Slovenska kľúčové. Okrem práce našich rúk v automobilkách musíme začať predávať aj našu kreativitu a inovatívne nápady. Iba v nových dynamických odvetviach totiž budú kvalitné pracovné miesta, ktoré ľuďom na Slovensku zabezpečia dobré platy a európsku kvalitu života,“ dodala Remišová.

Ďalšou oblasťou podporených projektov z fondu SK-NIC je kultúra. Tá bola hlavne počas obdobia pandémie ťažko skúšaná a z veľkej časti sa presunula do virtuálneho sveta. Preto jej chceme pomôcť využívať tento svet čo najlepšie, k čomu môže prispieť aj projekt Rozvoj digitálnych formátov Novej Cvernovky. V rámci neho je naplánovaná tvorba a postprodukcia obsahu pre YouTube kanál Novej Cvernovky či uvedenie originálneho predstavenia, ktoré ukazuje prepojenie medzi reálnym svetom a svetom online videohier.

Do výzvy sa mohli zapojiť aj projekty, ktoré prinášajú digitálne riešenia pre seniorov. Jedným z podporených projektov v tejto oblasti je projekt Seniori programujú v Krajskej knižnici v Žiline. Vďaka tomu budú môcť seniori absolvovať kurzy ako digitálna pripravenosť, základy ovládania smartfónov, základy programovania hravou formou a 3D tlač.

Informácie o ďalších podporených projektoch sú zverejnené na tomto odkaze.

Z fondu SK-NIC bolo doteraz podporených spolu už 87 projektov, ktoré pomáhajú vzdelávať mladých aj učiteľov, zvyšujú kybernetickú bezpečnosť či podporujú ekologické IT riešenia. Záujemcovia nájdu všetky potrebné informácie o ukončených aj budúcich výzvach TU.

Pomáhame samosprávam riešiť dopady migračnej krízy – 127 miliónov eur z eurofondov ide do takmer 1 500 miest a obcí

Plníme sľuby a pomáhame. Samosprávy môžu žiadať o príspevok z eurofondov na kompenzáciu nákladov v súvislosti s migračnou krízou. Mestá a obce, ktoré poskytli útočisko ľuďom utekajúcim pred ruskou agresiou na Ukrajine, dostanú finančnú pomoc z eurofondov. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlásilo z Integrovaného regionálneho operačného programu výzvu za 127 miliónov eur, ktorá je určená pre takmer 1 500 miest a obcí.

„Ruská agresia proti Ukrajine vyvolala najväčšiu migračnú krízu v Európe od čias druhej svetovej vojny. Preto som už v marci minulého roka na summite ministrov EÚ vo Francúzsku vyzvala, aby štáty, ktoré sa ocitli v prvej línii tejto migračnej krízy, mohli využiť na zmiernenie jej dopadov aj eurofondy. Nebolo ľahké presadiť to, bili sme sa za to celé mesiace, kým bol náš hlas vypočutý a Európska únia schválila legislatívu, ktorá Slovensku umožňuje využiť eurofondy na riešenie migračnej krízy. A my teraz tieto peniaze dávame mestám a obciam, aby sme im vykryli náklady, ktoré v súvislosti s touto krízou mali. Boli to totiž práve mestá a obce, ktoré sa ocitli v prvej línii pomoci ľuďom utekajúcim pred vojnou,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

Výzvu v objeme 127 miliónov eur na podporu samospráv pri riešení utečeneckej krízy vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), ktorý je hlavným eurofondovým nástrojom na podporu regiónov. Určená je pre takmer 1 500 miest a obcí po celom Slovensku, vrátane Bratislavského kraja.

Suma 127 miliónov eur bude medzi tieto mestá a obce rozdelená ako paušálna podpora maximálne 100 eur za prijatie jednej osoby s dočasným útočiskom na týždeň, najviac na obdobie 26 týždňov. Na jedného prijatého utečenca tak môže obec alebo mesto dostať až 2 600 eur. „Táto podpora je adresná, jednoduchá a rýchla. Každá obec, každé mesto dostane peniaze podľa toho, aké náklady v súvislosti s migračnou krízou mali. Vyzývam všetkých primátorov, všetkých starostov, aby neotáľali a o eurofondy si zažiadali čo najrýchlejšie. Systém vyplácania bude rýchly, bez zbytočných papierovačiek, stačí podať žiadosť a ich náklady im preplatíme,“ vysvetlila Remišová. Celý zoznam oprávnených miest a obcí, ktoré majú na podporu z eurofondov nárok, je súčasťou výzvy, ktorú nájdete na našej webovej stránke TU. Svoje prípadné otázky môžu žiadatelia posielať na e-mailovú adresu irop.ukrajina@mirri.gov.sk.

„Toto nie je jediná pomoc Slovensku – z eurofondov sa pripravujú ďalšie schémy podpory, vrátane podpory mimovládnych organizácií, ktoré pri zvládaní migračnej krízy tiež zohrali veľkú rolu. Celkovo môže Slovensko použiť na riešenie najväčšej migračnej krízy od konca druhej svetovej vojny až 315 miliónov eur z eurofondov,“ doplnila ministerka.

„Pre nás je dôležité, že eurofondy sa rozumne využijú na pomoc ľuďom na Slovensku, pre naše mestá, obce, regióny. My sľuby, ktoré sme dali, plníme. Eurofondy musia pomáhať Slovensku, nie oligarchom, tak ako so to dialo za predošlej vlády. Týchto 127 miliónov pre mestá a obce je toho najlepším príkladom,“ dodala Remišová.

Digitalizujeme Slovensko – vďaka najnovšej spolupráci s Mastercard a Globsec pomôžeme zlepšiť digitalizáciu v podnikaní aj v bežnom živote

MIRRI SR podpísalo memorandum s lídrom v digitálnych platobných riešeniach a organizáciou, ktorá sa venuje otázkam bezpečnosti 

Lepšie digitálne služby štátu pre občanov, ale i digitalizáciu malých a stredných podnikov a ďalšie inovácie prinesie spolupráca Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) so spoločnosťou Mastercard a organizáciou Globsec. Mastercard patrí na Slovensku i vo svete k lídrom v digitálnych platobných riešeniach, mimovládna organizácia Globsec organizuje medzinárodné fóra k otázkam medzinárodnej bezpečnosti a je tiež organizátorom podujatia Tatra Summit.

 „Naším cieľom je prinášať občanom kvalitné a fungujúce digitálne služby štátu. Jedným z kľúčových predpokladov pre to je mať k dispozícii kvalitné aktuálne dáta. Memorandum o spolupráci nášho ministerstva s Mastercard a Globsec je základom pre budúcu spoluprácu, napríklad pri navrhovaní konkrétnych zlepšení elektronických služieb štátu. Vďaka analýzam dát z bezhotovostných transakcií používateľov platobných kariet v obchodoch a službách budeme môcť lepšie nastaviť fungovanie e-Governmentu, zavádzať riešenia pre inteligentné mestá,  lepšie cieliť podporu v regionálnom rozvoji a presnejšie zohľadniť potreby ľudí v regiónoch. Budeme tiež spolupracovať na rozvoji digitálnych zručnosti, predovšetkým učiteľov, seniorov a znevýhodnených skupín,“ povedala podpredsedníčka vlády a ministerka informatizácie Veronika Remišová počas Tatra Summitu na Štrbskom Plese, kde podpísala Memorandum o porozumení s Mastercard a Globsec.

Memorandum otvára dvere k spolupráci verejnej správy a uvedených spoločností na digitálnych a analytických témach v oblastiach digitalizácie malých a stredných podnikov, e-Governmentu, kybernetickej bezpečnosti, finančných inovácii a analýzy dát.

„Memorandum je príkladom toho, ako sa má robiť digitalizácia štátu v prospech občanov a celej spoločnosti. Nášmu ministerstvu umožní spolupracovať so silným partnerom na zlepšovaní digitalizácie malých a stredných podnikov so zameraním na digitálne zručnosti podnikateľov a zamestnancov, aby sme tak zmiernili dopad automatizácie a robotizácie. Štátne IT musí prinášať ľuďom kvalitné a fungujúce digitálne služby hodné 21. storočia,“ dodala ministerka informatizácie Veronika Remišová.

Globsec Tatra Summit 2022 sa koná od piatka 7. októbra do nedele 9. októbra na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách. Spája kľúčových vládnych a európskych predstaviteľov s poprednými odborníkmi v diskusiách o otázkach kritických pre budúcnosť Európy. Tohtoročný Tatra Summit sa zameriava na tri kľúčové témy: dopady hroziacej recesie na krajiny strednej a východnej Európy a ich menovú a fiškálnu politiku, energetickú bezpečnosť Európy po vojne na Ukrajine a inovácie, obchod a dodávateľské reťazce v regióne.

Odštartovali sme hackathon na boj s hoaxami a dezinformáciami – najlepšie nápady odmeníme

MIRRI SR pripravilo projekt financovaný z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý prostredníctvom série hackathonov pomôže digitalizovať Slovensko

Do boja s hoaxami a dezinformáciami nasadzujeme nové zbrane. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) odštartovalo dvojdňový hackathon zameraný na tento vážny problém. Digitálne riešenia na ňom hľadá vyše 10 tímov zložených z expertov aj nadšencov v oblasti IT a študentov. Tri najúspešnejšie tímy čaká finančná odmena.

„Nemôžeme si pred tým zatvárať oči – dezinformácie, hoaxy, klamstvá, polopravdy a nepriateľská propaganda sa stali pre našu spoločnosť každodennou realitou. Už pandémia naplno ukázala, aké môže byť nebezpečné, keď ľudia počúvajú konšpirátorov a nedôverujú faktom. Po barbarskom ruskom útoku na Ukrajinu šírenie hoaxov, dezinformácií a propagandy v službách štátu, ktorý aj Slovensko označil za nepriateľa, nabralo ešte viac na sile. Asi každý z nás má vo svojej blízkosti niekoho, kto má problém rozlišovať seriózne informácie od klamstiev a podľahol propagande. Je to smutný dôkaz, ako tento fenomén rozoštváva spoločnosť a vnáša do nej neistotu a chaos,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová na dnešnom otvorení hackathonu s názvom Hacknime dezinformácie.

„Pred toxickým obsahom, ktorý sa šíri v online priestore, musíme ľudí chrániť. Na ministerstve informatizácie sa dlhodobo venujeme aktivitám na podporu digitálnej gramotnosti a kritického myslenia. Veľmi ma teší, že sa nám podarilo pripraviť toto inovatívne podujatie, ktoré do boja s hoaxami a dezinformáciami zapája ľudí z rôznych platforiem, ktorí neváhali podeliť sa o svoj čas, talent, skúsenosti a dobré nápady. Verím, že nás čaká 48 hodín produktívnej práce, ktorá prinesie zaujímavé riešenia,“ dodala ministerka.

Počas hackathonu bude viac ako 10 tímov zložených z IT nadšencov, vývojárov, startupistov a študentov hľadať digitálne riešenia na boj s dezinformáciami a na podporu digitálnej gramotnosti. Najúspešnejšie riešiteľské tímy čaká odmena, ktorá pre víťaza predstavuje sumu 3 000 eur, pre druhého v poradí 2 000 eur a pre tretieho 1 000 eur. Autorom najlepšieho nápadu zároveň MIRRI SR ponúkne diskusiu o možnostiach realizácie navrhnutého riešenia.

Na hackathone sa zúčastnia aj experti z oblasti kybernetickej bezpečnosti, umelej inteligencie či mediálnej gramotnosti z univerzitného a mediálneho prostredia, zo štátnej správy aj z technologických spoločností. Počas akcie budú so svojimi skúsenosťami a know-how k dispozícii všetkým zúčastneným tímom.

„Slovensko má obrovské množstvo talentov, ľudský potenciál je jeden z najväčších kapitálov našej krajiny. Preto je dôležité dať im priestor a podporiť ich. Každý dobrý nápad, ktorý sa podarí zrealizovať, je krokom k lepšej, múdrejšej a bezpečnejšej spoločnosti. Veľmi si cením, že sa o svoje nadšenie, talent a skúsenosti chcú podeliť nielen členovia súťažných tímov, ale aj lektori a mentori, ktorí prijali pozvanie na hackathon. Je to dôkaz, že osud našej spoločnosti im nie je ľahostajný,“ dodala ministerka Remišová.

Podujatie sa skončí v sobotu podvečer, keď porota vyhodnotí jednotlivé projekty. Víťazné riešenia následne predstavia vicepremiérka Veronika Remišová spolu s predsedom vlády Eduardom Hegerom.

ČO JE HACKATHON?

• Inovatívne podujatie, na ktorom v rámci intenzívnej spolupráce na špecifickom digitálnom riešení pracujú tímy softwérových nadšencov, programátorov, IT architektov a UX dizajnérov, testerov a kreatívcov v tzv. Šprinte, ktorý trvá zvyčajne 24 – 48 hodín. Cieľom je priniesť digitálne riešenia, ako zrealizovať rôzne spoločensky prínosné projekty.
• MIRRI SR v porovnaní s inými organizátormi hackathonov plánuje podporiť aj samotnú implementáciu riešení.

Viac o podujatí nájdete na stránke: https://www.hacknime.to/

Európska komisia vyhlásila tretiu vlnu výziev na digitalizáciu hospodárstva a spoločnosti vo výške 174 miliónov eur

V rámci nového priamo riadeného programu Digitálna Európa, vyhlásila Európska komisia tretiu vlnu výziev na digitalizáciu ekonomiky a spoločnosti.

V rámci podnikov a inštitúcíe zo slovenského digitálneho sektora:

• budú podporené celoeurópske veľkoškálové pilotné projekty pre služby založené na „cloud-to-edge“ technológiách. Pôjde najmä o edgeové/okrajové služby kybernetickej bezpečnosti a vysoko bezpečné lokálne edgeové/okrajové služby bežiace na zelených infraštruktúrach, ktoré umožňujú celoeurópsku federatívnu umelú inteligenciu. Zároveň bude poskytovaná mimoriadne bezpečná správa dát v súlade s etickými štandardmi, napríklad prostredníctvom škálovateľných služieb založených na blockchaine,
• má byť podporené nasadzovanie spoločných európskych dátových priestorov pre mobilitu, pre priemyselnú výrobu, pre médiá a pre smart komunity. Vybudovaná má byť celoeurópska platforma pre umelú inteligenciu „na požiadanie“ („AI-on-demand“),
• zároveň budú podporené pokročilé digitálne zručnosti prostredníctvom špecializovaných vzdelávacích programov alebo modulov v kľúčových oblastiach, a to umelá inteligencia, blockchain, cloud computing, kybernetická ochrana, dáta, rozšírená realita, internet vecí, mikroelektronika, fotonika, kvantum a robotika.

Vo väčšine prípadov bude podpora vo forme nenávratného finančného grantu. Európska komisia zároveň podporuje myšlienku, aby sa žiadatelia spájali do silných medzinárodných konzorcií, kedy majú väčšiu šancu uspieť. Okruh oprávnených subjektov je pomerne široko definovaný, zväčša bez ohľadu na právnu formu žiadateľa.

Prihlásiť sa a predkladať projekty je možné cez Funding&Tenders portal, ktorý zároveň slúži na vyhľadávanie partnerov na zostavovanie konzorcií.

Termín na predkladanie projektov je 24. január 2023.

Prípadné otázky môžete posielať na: programdigital@mirri.gov.sk .

Zároveň sa bude možné od 15. novembra 2022 prihlásiť na výzvy v oblasti kybernetickej bezpečnosti v celkovom objeme 176,5 milióna eur TU.

Výzvy budú na témy:

• kybernetická odolnosť, koordinácia a rozsahy kybernetickej bezpečnosti EÚ,
• budovanie kapacít bezpečnostných operačných centier (SOC),
• zabezpečenie strategických digitálnych infraštruktúr a technológií 5G,
• zavádzanie inovatívnych riešení kybernetickej bezpečnosti,
• nasadenie siete národných koordinačných centier s členskými štátmi,
• podpora implementácie smernice NIS a národných stratégií kybernetickej bezpečnosti,
• testovacie a certifikačné kapacity a schopnosti.

Termín na predkladanie projektov je 15. február 2023.

Spustili sme prvú výzvu Programu dunajského regiónu pre obdobie 2021-2027

Sme radi, že môžeme potenciálnym uchádzačom oznámiť, že prvé kolo prvej výzvy Programu dunajského regiónu v období 2021-2027 bola oficiálne spustená 29. septembra 2022 a potrvá do 21. novembra 2022. Uchádzači môžu predkladať svoje projektové návrhy vo všetkých prioritách a špecifických cieľoch okrem cieľa 4.1, ktorý je špecificky zameraný na podporu implementácie dunajskej stratégie. Na implementáciu projektov prvej výzvy je vyčlenených vyše 91 miliónov eur. V prvom kole výzvy žiadatelia predkladajú zjednodušené žiadosti v oblastiach, ako sú inovácie, obnoviteľné zdroje energie, adaptácia na zmenu klímy, ochrana životného prostredia, inkluzívne trhy práce a podobne. Úspešné projektové návrhy postúpia do druhého kola, v rámci ktorého sa budú predkladať už kompletné projektové žiadosti, čo sa očakáva v priebehu budúceho roka.

Bližšie informácie možno získať na stránkach Programu dunajského regiónu https://www.interreg-danube.eu/about-dtp/new-funding-2021-2027/how-to-apply/first-call.

Európska komisia nám schválila už druhý program cezhraničnej spolupráce – na spoločné projekty v pohraničí s Českou republikou pôjde 107 miliónov eur

Cezhraničná spolupráca Slovenska a Česka už má svoj nový finančný rámec. Európska komisia schválila program Interreg Slovensko – Česko na nové programové obdobie 2021 – 2027. Z rozpočtu programu vo výške 107 miliónov eur sa budú financovať projekty, ktoré zvýšia kvalitu života v slovensko-českom pohraničí. Úlohu riadiaceho orgánu v programe plní Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a prvé výzvy vyhlási začiatkom budúceho roka.

 „Dobré vzťahy so susedmi sú základom stability, prosperity a mieru v Európe. Práve na podporu dobrých susedských vzťahov a pomoc ľuďom žijúcim v pohraničí slúžia eurofondové programy cezhraničnej spolupráce Interreg. Po tom, ako Európska komisia pred pár dňami schválila program spolupráce medzi Slovenskom a Poľskom, teraz pre nové programové obdobie schválila aj program spolupráce s Českou republikou a postupne budú schvaľované aj ďalšie programy. Pre Slovensko to znamená, že môžeme nabiehať na čerpanie nových eurofondov,” uviedla vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

„Program Interreg s Českou republikou má celkovú alokáciu takmer 107 miliónov eur a riadi ho naše ministerstvo. Práve tento program považujem za veľmi dôležitý. Máme spoločné problémy a musíme spojiť sily, aby sme ich aj spoločne riešili. Spomeňme si na tohtoročné leto – Slovensko aj Česko zažívali najväčšie sucho za niekoľko sto rokov a extrémnu vlnu horúčav. O tejto téme som hovorila aj s mojím rezortným kolegom, českým ministrom Ivanom Bartošom a dohodli sme sa, že prvé výzvy z programu Interreg Slovensko – Česko pôjdu práve do oblasti klímy, ochrany životného prostredia a prírody a prevencie rizika katastrof,” zdôraznila ministerka Remišová.

Pre programové obdobie 2021 – 2027 boli vybrané štyri najdôležitejšie oblasti spolupráce medzi Slovenskom a Českom:

1. Životné prostredie
2. Kultúra a cestovný ruch
3. Inštitucionálna spolupráca
4. Fond malých projektov, ktorý je zameraný na podporu partnerstiev a cezhraničných štruktúr, vrátane voľnočasových a záujmových aktivít

Na slovenskej strane program INTERREG SK – CZ zahŕňa územie Trenčianskeho, Trnavského a Žilinského samosprávneho kraja. Na českej strane patrí do programu Zlínsky, Moravskosliezky a Juhomoravský kraj.

Do cezhraničnej spolupráce Interreg SK – CZ sa v uplynulom programovom období  2014 – 2020 investovalo 106 miliónov eur a tieto zdroje išli na podporu 151 projektov. Vďaka tomu sa, okrem iného, zrekonštruovalo 115 pamiatok a vybudovalo a zmodernizovalo viac ako 157 kilometrov cyklociest.

Na projekty cezhraničnej spolupráce s Poľskom pôjde 130 miliónov eur

Pomáhame zvyšovať kvalitu života v slovensko-poľských pohraničných regiónoch. Európska komisia schválila program Interreg VI-A Poľsko – Slovensko na nové programové obdobie 2021 – 2027. Cezhraničná spolupráca Slovenska a Poľska v programoch Interreg tak už má svoj nový finančný rámec. Z rozpočtu programu vo výške takmer 130 miliónov eur zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa podporia projekty, ktoré zvýšia kvalitu života v slovensko-poľskom pohraničí a prvé výzvy sa vyhlásia ešte do konca tohto roka. Úlohu národného orgánu v programe plní Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

 „Dôležitým nástrojom na podporu regiónov sú tiež programy cezhraničnej spolupráce INTERREG. Program má na národnej úrovni na starosti práve MIRRI SR a som rada, že môžeme podporovať projekty, ktoré pomáhajú ľuďom, spájajú ich, zvyšujú kvalitu života v regiónoch,“ uviedla vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

V porovnaní s predloženým programom bol rozpočet schváleného programu navýšený o približne pol milióna eur z prostriedkov programu spolupráce Poľsko – Rusko, ktorý sa neuskutoční. Zároveň by v nasledujúcich rokoch malo z programu Poľsko – Rusko pribudnúť do programu Poľsko – Slovensko (PL – SK) ďalších približne 2,7 milióna eur. Cieľom programu Interreg PL – SK je vytvárať priaznivé podmienky pre lepšie cezhraničné väzby a zvýšiť atraktívnosť prihraničného regiónu pre jeho obyvateľov i návštevníkov.

Pre programové obdobie 2021 – 2027 boli vybrané štyri najdôležitejšie oblasti spolupráce medzi Slovenskom a Poľskom:

1. životné prostredie,
2. kultúrne a prírodné dedičstvo a cestovný ruch,
3. doprava a komunikácie,
4. spolupráca inštitúcií a obyvateľov pohraničia.

„S Poľskom nás spája nielen spoločné prírodné bohatstvo národných parkov Vysoké Tatry a Poloniny, a teda i zodpovednosť za zachovanie týchto prírodných krás pre budúce generácie. Popri ochrane prírody chceme spoločnými silami lepšie chrániť aj kultúrne dedičstvo a vytvárať tiež vhodné dopravné podmienky pre rozvoj cezhraničného turizmu. Práve do týchto oblastí budeme investovať v nasledujúcich rokoch z programu Interreg,“ dodala ministerka Remišová.

V rámci životného prostredia sa bude podporovať hlavne adaptácia na zmenu klímy, prevencia rizík katastrof, ochrana prírody, biodiverzity a zelenej infraštruktúry, a to aj v mestských oblastiach.

Územie, ktoré sa rozprestiera na oboch stranách Karpát, má rozlohu viac ako 39 000 km2. Do územia, ktorému je venovaný program Interreg PL – SK, patrí na slovenskej strane Žilinský a Prešovský samosprávny kraj a okres Spišská Nová Ves. Na poľskej strane ide o okresy Krosno, Przemyśl, Osvienčim, Bielsko, Pszczyna, Rzeszów, Myślenice a Nový Sacz.

V rámci programového obdobia 2014 – 2020 sa do cezhraničnej spolupráce Slovenska a Poľska investovalo spolu 170 miliónov eur, z toho išlo približne 81 miliónov eur na projekty na Slovensku. Spolu sa zrealizovalo alebo ešte stále realizuje 91 väčších projektov a 436 mikroprojektov.

Pre jesenné spojené voľby sa otvorí spolu 6010 volebných miestností

Slovensko po prvý raz zažije spojené voľby. Voliči budú v jeden deň a v jednej volebnej miestnosti v sobotu 29. októbra 2022 voliť do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov.

Na štvorročné volebné obdobie budú vyberať starostov, primátorov, županov a poslancov mestských, miestnych, obecných a župných zastupiteľstiev.

Voľby sa budú konať od 7:00 do 20:00 hod. Ak to miestne podmienky vyžadujú, môže starosta obce určiť začiatok hlasovania na skoršiu hodinu, najviac však o dve hodiny. Spolu bude vytvorených 6 010 volebných okrskov. Fungovať bude 49 okresných volebných komisií a 8 obvodných volebných komisií.

Prvé zasadanie okrskových, okresných a obvodných volebných komisií sa uskutoční najneskôr do 5. októbra 2022.

Voľby do orgánov samosprávy obcí sa nevykonajú v 5 obciach. Dôvodom je, že v týchto obciach nebola podaná kandidátna listina pre voľby do obecného zastupiteľstva ani pre voľby starostu obce. Ide o obce Ratkovo, Michalková, Brezovec, Pongrácovce a Jakušovce. Aj v týchto obciach však budú môcť ísť občania tento deň  k volebným urnám,  hlasovať budú môcť do orgánov samosprávnych krajov.

V ďalších 6 obciach nebudú občania voliť starostu, budú si vyberať len spomedzi kandidátov do obecného zastupiteľstva. Kandidátna listina pre voľby starostu obce nebola podaná v obciach: Domadice, Moškovec, Harakovce, Šarišské Bohdanovce, Starina a Dobroslava.

V 25 obciach kandiduje nižší počet  kandidátov pre voľby do obecného zastupiteľstva, ako má byť zvolený. 

Uvoľnili 30 miliónov eur pre regionálne školstvo na kompenzáciu zvýšených cien energií

Ministerstvo financií SR v pondelok rozpočtovým opatrením uvoľnilo 30 miliónov eur pre regionálne školstvo. Finančné prostriedky sú určené na kompenzáciu zvýšených cien energií.

Ministerstvo financií SR schválilo žiadosť Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na uvoľnenie finančných prostriedkov nad rámec schváleného rozpočtu. Suma 30 miliónov eur bola uvoľnená na základe kvantifikácie výdavkov jednotlivých škôl, ktorú si MF SR dodatočne vyžiadalo od príslušného rezortu. 

Časť prostriedkov bude poskytnutých vo forme dotácie na prenesený výkon štátnej správy obciam a časť VÚC. 

OP KŽP: Oznam o plánovanom uzavretí a o posune termínu posledného hodnotiaceho kola 58. výzvy

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia oznamuje žiadateľom, že vzhľadom na predpoklad vyčerpania finančných prostriedkov vyčlenených na 58. výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, zameranú na mechanicko-biologickú úpravu zmesových komunálnych odpadov uzavrie 31. októbra 2022 túto výzvu.

Po tomto termíne nebude možné v rámci výzvy predkladať žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Zároveň rezort životného prostredia pristupuje k posunu posledného hodnotiaceho kola v rámci 58. výzvy zo 17.10.2022 na 31.10.2022 a to s cieľom poskytnutia dostatočného časového priestoru na spracovanie pripravovaných žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a optimalizácie procesu schvaľovania žiadostí o nenávratný finančný príspevok.

Zasadala správna rada Fondu na podporu športu

V poradí 33. zasadnutia správnej rady Fondu na podporu športu sa zúčastnil aj jej člen, predseda Združenia miest a obcí Slovenska a primátor mesta Liptovský Hrádok Branislav Tréger.

„Prerokovali sme všetky bodky programu. Individuálne sme riešili niektoré sporné záležitosti i chyby, ktoré sa vyskytli v žiadostiach v rámci výzvy o poskytnutie mimoriadnej podpory pre profesionálne športové kluby (2021/003). Venovali sme aj aktuálnemu stavu v rámci dvoch výziev, ktoré boli vyhlásené  na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu športovej infraštruktúry (2020/001 a 2021/004),“ informoval Branislav Tréger, ktorý považuje za dôležité, aby sa všetky projekty, ktoré finančne podporil Fond na podporu športu, realizovali. 

Na zasadnutí, ktoré sa v utorok 20. septembra 2022 konalo v Bratislave, sa hovorilo aj o podpore športových klubov kvôli energetickej kríze a členovia správnej rady sa venovali aj viacerým bodom týkajúcich sa činnosti Fondu na podporu športu.

ZMOS rokoval s Národnou diaľničnou spoločnosťou aj o nakladaní s komunálnymi odpadmi

Cieľom úvodného stretnutia zástupcov Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) bolo nájdenie riešenia problémov nakladania s komunálnymi odpadmi na odpočívadlách popri diaľniciach a odpredajom čistiarní odpadových vôd vo vlastníctve NDS.

Rokovania sa v stredu 21. septembra 2022 na pôde NDS v Bratislave za ZMOS zúčastnil jeho predseda a primátor mesta Liptovský Hrádok Branislav Tréger a Slavka Lenčéšová, expert ZMOS pre oblasť životného prostredia.

NDS v rámci svojej činnosti na Strediskách správy a údržby diaľnic a rýchlostných ciest nakladá s komunálnym odpadom na odpočívadlách a na jednotlivých Strediskách správy a údržby diaľnic a rýchlostných ciest. Predmetom diskusie bola možnosť uzatvorenia zmluvných vzťahov o zabezpečení zberu a prepravy komunálneho odpadu na území obce s tými obcami, ktorých katastrami prechádza diaľnica resp. rýchlostná cesta.

NDS má tiež vo vlastníctve niekoľko veľkých čistiarní odpadových vôd, ktoré zabezpečujú čistenie splaškových vôd hlavne pre okolité napojené obce. Práve pre tieto napojené obce boli v minulosti ČOV budované a z tohto dôvodu má NDS záujem ČOV rozrastajúcim sa obciam odpredať a doriešiť ich prevádzkovanie.

OP KŽP: 76. výzva zameraná na zabezpečovanie a optimalizovanie informačných nástrojov v oblasti vôd

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre  Operačný program Kvalita životného  prostredia  (OP KŽP) oznamuje, že 20. 9. 2022 bola zverejnená 76. výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo zdrojov tohto operačného programu. Výzva s indikatívnou výškou finančných prostriedkov 500 000 EUR  je zameraná na zabezpečovanie a optimalizovanie informačných nástrojov v oblasti vôd.

Výzva je vyhlásená ako otvorená, čím riadiaci orgán vytvára priestor pre priebežné predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ŽoNFP). Možnosť predkladania ŽoNFP nie je limitovaná konkrétnym termínom uzavretia výzvy, ale iba vyčerpaním alokácie určenej pre výzvu. Riadiaci orgán tým umožňuje žiadateľom zabezpečiť kvalitnú prípravu projektu, a teda minimalizovať riziko neschválenia projektu z dôvodu formálnych nedostatkov.

V prípade, ak dopyt predložených ŽoNFP dosiahne aktuálne disponibilnú indikatívnu výšku finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu, riadiaci orgán bezodkladne zverejní túto informáciu na svojom webovom sídle  www.op-kzp.sk. Súčasťou tejto informácie je aj upozornenie o plánovanom uzavretí výzvy, pričom informácia je zverejnená najneskôr mesiac pred plánovaným dátumom uzavretia výzvy.

Oprávnení žiadatelia i ostatné podmienky poskytnutia príspevku sú definované vo výzve.

Vychádzajúc zo skúseností v rámci predchádzajúcich výziev na predkladanie ŽoNFP upozorňujeme žiadateľov, aby sa v záujme splnenia podmienok nevyhnutných pre získanie nenávratného finančného príspevku v rámci predmetnej výzvy oboznámili so stanovenými podmienkami poskytnutia príspevku a inštrukciami potrebnými pre vypracovanie a predloženie ŽoNFP.

REACT-EU: 111,5 miliónov eur pre Nemecko, Slovensko a Bulharsko na obnovu po pandémii

Nemecko, Slovensko a Bulharsko dostanú ďalších 111,5 miliónov eur prostredníctvom REACT-EU v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) na pomoc zamestnancom a uchádzačom o zamestnanie, podporu služieb zdravotnej starostlivosti a dosiahnutie udržateľnej sociálno-ekonomickej obnovy.

Slovensko dostane z balíka 17,9 milióna eur na podporu pracovníkov a služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti a civilnej ochrany, ktorí boli v prvej línii počas najkritickejších fáz pandémie COVID-19. Tranža REACT-EU na rok 2021 vyčlenila 40 miliárd eur na pomoc členským štátom, ktoré sa zotavujú z pandémie, investujú do digitálnej a zelenej transformácie a aktuálne prijímajú a integrujú vojnových utečencov z Ukrajiny. Komisia okrem toho od marca 2022 vyplatila členským štátom platby predbežného financovania vo výške 3,5 miliardy eur v rámci REACT-EU.

Najnovší komplexný balík „flexibilná pomoc územiam (FAST-CARE)“, ktorý navrhla Komisia, ďalej rozširuje podporu členským štátom tým, že ponúka dodatočnú flexibilitu vo financovaní politiky súdržnosti a zároveň zvyšuje platby predbežného financovania o ďalších 3,5 miliardy eur, ktoré sa majú vyplatiť v rokoch 2022 a 2023. Konečným dátumom oprávnenosti výdavkov REACT-EU je 31. december 2023.

Viac informácií nájdete na tomto odkaze https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/mex_22_5647

Vláda rokovala o energetike

Vláda SR na svojom ostatnom zasadnutí prerokovala návrh zákona o energetike.

Veľkoobchodné ceny elektriny v období od začiatku leta 2022 skokovo narastajú v reakcii na významný rast veľkoobchodnej ceny zemného plynu, na ktorú je cena elektriny naviazaná v dôsledku uplatňovania algoritmov a metodík veľkoobchodných trhov na báze marginálnych nákladov najdrahšej výroby elektriny, ktorou je v súčasnosti výroba zo zemného plynu.

• Cena elektriny na forwardovom trhu PXE pre budúci rok stúpla v období od 15. júla do 26. augusta 2022 z úrovne 354,57 eur/MWh na úroveň 1 001,50 eur/MWh.
• Spotový trh dosahuje cenové úrovne až 750 eur/MWh.
• Veľkoobchodné ceny následne priamo ovplyvňujú tvorbu maloobchodných cien elektriny, ktoré majú vplyv na zabezpečovanie základných životných potrieb obyvateľov a základných predpokladov prevádzky podnikov v Slovenskej republike.
• Cenovo regulované kategórie odberateľov elektriny platia dnes vo svojich koncových cenách trhovú cenu komodity určenú v prvom polroku predchádzajúceho kalendárneho roka vo výške 61,21 eur/MWh.
• Ak by sa mala súčasná úroveň forwardových produktov premietnuť do koncových cien elektriny, znamenalo by to mnohonásobný nárast koncových cien, ktorý sa v ekonomických podmienkach Slovenskej republiky rovná cenovej nedostupnosti elektriny pre prevažnú časť obyvateľov Slovenskej republiky a tým vážnemu ohrozeniu ich života a zdravia alebo vážnym hospodárskym škodám.
• Návrh zákona reaguje na hroziacu cenovú nedostupnosť elektriny a plynu rozšírením konceptu stavu núdze v elektroenergetike a plynárenstve a vytvorením dostatočných legislatívnych nástrojov umožňujúcich štátu reagovať pružne a efektívne na prípadný vznik stavu núdze.

Sprievodnú dokumentáciu k materiálu nájdete na tomto linku https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27625/1

Samosprávy rokovali s predsedom vlády a ministrom financií

Bratislava – 22. septembra 2022 – V osobe svojho predsedu Branislava Trégera malo Združenie miest a obcí Slovenska zastúpenie na stretnutí samospráv s predsedom vlády Eduardom Hegerom, ministrom financií Igorom Matovičom a štátnym tajomníkom tohto rezortu Marcelom Klimekom.

Za Združenie samosprávnych krajov sa zúčastnil jeho predseda a predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič, Úniu miest Slovenska zastupoval jej predseda a primátor mesta Trenčín Richard Rybníček. Rokovanie sa konalo v stredu 21. septembra 2022 v priestoroch Úradu vlády Slovenskej republiky v Bratislave.

„Hovorili sme o kompenzáciách vysokých cien energií v rámci verejnej správy. Rozdebatovali sme aj témy rezervného fondu. Debata bola aj o kompenzáciách pre oblasť školstva a sociálnych vecí. Zatiaľ žiadna z tém nebola uzavretá. Rokovania by mali pokračovať,“ povedal predseda ZMOS a primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger.

Vicepremiérka Remišová: Ministerstvo investícií prináša do regiónov novinku – žiadatelia o eurofondy a dotácie nájdu všetky informácie a služby na jednom mieste

MIRRI SR otvorilo v Nitre prvé zo siedmich Regionálnych centier

Podporu a poradenstvo pre nové eurofondy nájdu žiadatelia v regiónoch na jednom mieste. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR)  otvára sieť siedmich Regionálnych centier, v ktorých žiadatelia dostanú komplexný servis a poradenstvo v oblasti eurofondov či dotácií. Ministerstvo investícií oslovilo na spoluprácu ministerstvá práce, životného prostredia a pôdohospodárstva, Úrad vlády SR a Úrad pre verejné obstarávanie ako aj Úrad splnomocnenca pre rómske komunity, ktorí budú mať v centrách tiež svojich odborných pracovníkov. Prvé Regionálne centrum dnes otvorili v Nitre.

„Rozvoj regiónov a zvyšovanie kvality života ľudí sú pre nás prioritou. Preto pre žiadateľov o eurofondy a dotácie prinášame úplne nový koncept služieb, aby sa podpora dostala čo najjednoduchšie a najrýchlejšie tam, kde ju ľudia potrebujú.  Kým doteraz museli žiadatelia o podporu z eurofondov a dotácií obiehať niekoľko ministerstiev a úradov sídliacich v  hlavnom meste, odteraz nájdu pomoc a všetky potrebné informácie pod jednou strechou v každom krajskom meste,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová pri otváraní prvého Regionálneho centra, ktoré sídli na Farskej ulici č. 7 v Nitre. Postupne budú nové poradenské centrá otvorené aj v Trnave, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove.

„Oslovili sme aj ostatné ministerstvá, ktoré čerpajú eurofondy, aby sa do nášho projektu zapojili. V nitrianskom Regionálnom centre tak budú okrem odborníkov nášho ministerstva investícií poskytovať poradenstvo aj odborníci z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva životného prostredia, Úradu vlády SR, ktorý ma na starosti Plán obnovy,  Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity ako aj Úradu pre verejné obstarávanie.“ Pomoc žiadateľom bude poskytovať 30 pracovníkov – za MIRRI SR bude v nitrianskom Regionálnom centre k dispozícii 10 zamestnancov.

„Žiadatelia o eurofondy a dotácie tak nájdu všetky služby a poradenstvo na jednom mieste.  V každom krajskom meste bude prítomný tím profesionálov, ktorých úlohou bude prinášať aktuálne informácie o výzvach a dotačných schémach a každému záujemcovi o podporu poskytnú komplexný servis služieb. Regionálne centrá sú súčasťou najväčšej reformy eurofondov v histórii Slovenska, ktorú sme odštartovali pre nové programové obdobie 2021 – 2027,“ spresnila Remišová.  

Potenciálny žiadateľ dostane v Regionálnom centre informácie o fondoch EÚ, o možnostiach získania finančných prostriedkov z grantov, o všetkých aktuálnych  i pripravovaných výzvach v rámci Programu Slovensko, či iných zdrojov v rámci regionálneho  rozvoja. Žiadatelia v Regionálnom centre tiež nájdu poradenstvo pre proces verejného obstarávania. Všetci aktéri v regiónoch, vrátane miest, obcí, univerzít, mimovládnych organizácií či podnikateľov sa tak môžu ľahšie orientovať v podmienkach, ako získať podporu pre svoje projekty.

„Robíme všetko preto, aby eurofondy boli bez zbytočnej byrokracie, a aby efektívne pomáhali zlepšovať kvalitu života ľudí v regiónoch. Verím, že Regionálne centrá výrazne zjednodušia využívanie nových eurofondov a pomôžu žiadateľom, aby mohli do regiónov priniesť kvalitné a užitočné projekty. Teším sa na profesionálnu spoluprácu s našimi partnermi z Regionálnych centier, so samosprávami a ďalšími kľúčovými aktérmi,“ dodala Remišová.

Prehľad eurofondov a dotácií, ktoré spadajú pod MIRRI SR a išli na podporu Nitrianskeho kraja:

Z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) išlo doteraz v dobiehajúcom programovom období 2014 – 2020 do Nitrianskeho kraja 111 miliónov eur na 192 projektov, vďaka čomu sa napríklad opravilo viac ako 255 km ciest II. a III. triedy, vybudovalo vyše 32 km cyklotrás, zrekonštruovalo a zmodernizovalo sa 56 materských a 53 základných škôl.

Vďaka dotáciám z regionálneho rozvoja sa napríklad oživili destinácie cestovného ruchu pod hradom Gýmeš, posilnila cykloturistika a agroturistika v Zlatnej na Ostrove, zrekonštruovalo sa zdravotné stredisko v obciach Rybník a Krúšovce. Celkovo bolo v Nitrianskom kraji v rámci dotácií na podporu regionálneho rozvoja podporených 48 projektov v sume takmer 1,32 milióna eur. V rámci programu cezhraničnej spolupráce Interreg Maďarsko – Slovensko bolo podporených 47 projektov za  45 miliónov eur. Granty Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska podporujú v rámci Nitrianskeho kraja v aktuálnom programovom období 2014 – 2021 celkovo 12 projektov za 3,1 milióna eur.

Slovensko má významnú úlohu pri európskych rokovaniach o spôsobe dohľadu nad využívaním nových technológií

O podobe Aktu o umelej inteligencii rozhoduje aj Slovensko. Rokovania ministrov v Rade EÚ sa dostali do kľúčovej fázy. Ich výsledkom bude záväzná legislatíva, ktorá by mala pomôcť zabezpečiť účinný a inovatívny dohľad nad novými technológiami v európskom priestore.

Umelá inteligencia prináša okrem obrovských benefitov aj riziká. Preto je potrebné hľadať účinné spôsoby, ako jej zneužívaniu predchádzať. Pomôcť môže Akt o umelej inteligencii, ktorého návrh predstavila v apríli 2021 Európska komisia. K podrobnému obsahu aktu v súčasnosti prebiehajú stretnutia expertov, ktoré iniciovalo práve Slovensko. Prijatie dokumentu pomôže regulovať využívanie umelej inteligencie v rôznych oblastiach, ako napríklad poskytovanie úverov, používanie autonómnych dopravných prostriedkov, využívanie biometrickej identifikácie, nekalé a podprahové techniky ovplyvňujúce ľudské správanie a rozhodovanie či tvorba a šírenie tzv. „deep fakes“.

„Nám Európanom sa v minulosti podarilo vynájsť alebo prinajmenšom vylepšiť inštitúcie a pravidlá, ktoré reagovali na naliehavé spoločenské výzvy. Podvojné účtovníctvo, deľba verejnej moci v štáte, burza cenných papierov, centrálne bankovníctvo, moderné ústavné súdy, viacúrovňová nadnárodná správa spoločného trhu a finančných svetov… Všetky tieto inovatívne riešenia nás zaväzujú, aby sme aj v súčasnosti boli na seba nároční a využívali vlastnú predstavivosť pri vytváraní verejných inštitúcií pre umelú inteligenciu. Napokon, správa a riadenie umelej inteligencie sa globálne stáva dôležitým znakom konkurencieschopnosti a kľúčovým faktorom stability spoločnosti,“ povedal štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) Ján Hargaš počas otvorenia série on-line pracovných stretnutí zorganizovaných Slovenskom.

Podobne ako existuje dohľad nad dynamickými finančnými svetmi alebo centrálne bankovníctvo pre menu a cenovú stabilitu, je potrebné regulovať aj dáta a umelú inteligenciu. Treba na to zodpovedné európske a národné inštitúcie vybavené ľudskými, technologickými a bezpečnostnými kapacitami. Zároveň je kľúčové vytvárať spoločné európske akčné tímy, ktoré rozumejú využívaniu a ochrane dát, novým podnikateľským modelom a službám založeným na umelej inteligencii, digitálnym financiám a platbám či fungovaniu digitálnych platforiem.

Experti počas rokovaní spoločne hľadali riešenia, ako reálne a účinne zabezpečiť, aby inštitúcie EÚ a členských štátov vedeli spoľahlivo monitorovať využívanie umelej inteligencie v kybernetickom priestore. Zároveň musia tieto inštitúcie vedieť robiť opatrenia, ktoré podporia inovácie a investície a súčasne ochránia bezpečnosť, zdravie a práva ľudí.

Na pracovných stretnutiach odborníci zo Slovenska okrem iného navrhli vytvoriť spoločné európske podporné tímy, ktoré budú pomáhať inštitúciám na úrovni členských štátov v plnení úloh, pomáhať zabraňovať prieťahom v posudzovaní vysokorizikových systémov inteligencie a posilňovať koordináciu všetkých dotknutých verejných orgánov, ktoré majú na starosti ochranu obyvateľstva v kyberpriestore.

Rokovania o Akte o umelej inteligencii pokračujú pod vedením českého predsedníctva v Rade EÚ, ktorého ambíciou je dospieť ku konsenzu ministrov do konca roka 2022. Nasledovať budú záverečné rokovania s Európskym parlamentom.

Vicepremiérka Remišová: Múzeum SNP dostane úplne nové expozičné priestory vďaka 1 miliónu eur z našich grantov

Otvorený depozitár múzea sprístupní návštevníkom unikátne predmety zo zbierok aj audiovizuálny historický výklad

Pomáhame obnoviť kultúrne dedičstvo a uchovať historickú pamäť pre budúce generácie. Vďaka jednému miliónu eur z Grantov Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktoré spravuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), vybuduje Múzeum SNP úplne nový expozičných priestor. Otvorený depozitár vďaka využitiu moderných technológií a najnovších výstavných trendov predstaví verejnosti množstvo doteraz nevystavovaných zbierkových predmetov. Stavbu nového depozitára otvorili vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová a minister obrany Jaroslav Naď.

„Múzeum SNP je jedným z najdôležitejších múzeí, ktoré na Slovensku máme.  Pripomína nám odvahu ľudí, ktorí obetovali svoje životy za našu slobodu počas 2. svetovej vojny a Slovenského národného povstania, ako aj varuje pred návratom totalitárnych režimov. Dnes, viac ako kedykoľvek predtým, je dôležité podporovať uchovávanie a prezentovanie historickej pamäte nášho národa, aby sme nezabudli na to, aké hrôzy znamená vojna. Bez historickej pamäte by sa ľahko mohlo stať, že praktiky diktátorských režimov, extrémizmus a nenávisť prevalcujú hodnoty slobodnej spoločnosti a demokracie, na ktorých stojí Slovenská republika aj dnešná Európa. Som veľmi rada, že vďaka podpore z našich grantov vznikne v  Múzeu SNP jedinečná nová expozícia o osudových okamihoch histórie nášho národa,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

Otvorený depozitár vybuduje Múzeum SNP vďaka podpore 1 milión eur z Grantov EHP, ktoré spravuje MIRRI SR. V novom depozitári múzeum vystaví časť zo svojich unikátnych zbierok, ktoré verejnosť bežne nemôže vidieť. Múzeum SNP má v zbierkach takmer 17 000 autentických predmetov a dokumentov viažúcich sa k povstaniu a pritifašistickému odboju na Slovensku. Projekt je unikátny svojou myšlienkou, ako aj stavebným i technologickým prevedením. Len málo múzeí v Európe totiž doteraz otvorilo svoje depozitáre širokej verejnosti. Okrem príležitosti vidieť predmety bežne ukryté pred zrakmi verejnosti spoznajú návštevníci aj prácu konzervátorov, ktoré vzácne unikáty uchovávajú. Celková plocha Otvoreného depozitára bude takmer 300 metrov štvorcových a bude členená na tri sekcie.

V časti Výstavný otvorený depozitár vystavia muzeálne predmety v špeciálne upravených regáloch tak, aby boli viditeľné pre každého. Zbierkové predmety budú označené 2D kódom, ktorý po načítaní cez mobilnú aplikáciu vyrozpráva návštevníkovi príbeh predmetu, vrátane rôznych zaujímavostí.

Zvyčajne neviditeľnú prácu muzeálnych pracovníkov priblíži ďalšia sekcia – Vzdelávací otvorený depozitár. Návštevníkom umožní sledovať činnosti dôležité pre uchovanie muzeálnych predmetov, pričom jednotlivé zásahy doplní výklad.

Pre externých vedeckých pracovníkov, študentov a ďalších bude slúžiť Študijný otvorený depozitár.  Na financovaní stavebných prác nového expozičného priestoru sa podieľa Ministerstvo obrany SR.

Viac o projekte sa dozviete na:  https://www.eeagrants.sk/projekty/otvoren-depozitr/.

Projekt Múzea SNP nie je jediným, ktorý MIRRI SR z Grantov EHP financuje. Dlhodobo pomáhame obnovovať pamiatky a uchovať ich hodnoty pre budúce generácie. Za 17 miliónov eur z týchto grantov sa rozbehla obnova a záchrana už 20 cenných pamiatok po celom Slovensku. (Podrobnosti možno nájsť TU.)

„Našou snahou je pamiatky nielen rekonštruovať a zachraňovať, ale tiež im chceme vdýchnuť nový život a ich využitie posunúť do 21. storočia. Pamiatky získajú po obnove aj nové využitie, napríklad pre rôzne kultúrne, spoločenské či vzdelávacie akcie. Takéto živé pamiatky pritiahnu viac návštevníkov a tým prispejú tiež k miestnemu cestovnému ruchu a ekonomike,“ upozornila ministerka.

Granty EHP fungujú na Slovensku od roku 2004, kedy sme sa stali nielen členom elitného klubu Európskej únie, ale tiež členom Európskeho hospodárskeho priestoru. Jeho súčasťou sú aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, ktoré za 18 rokov poskytli Slovensku už viac ako 250 miliónov eur.

Podrobné informácie o grantoch nájdete  na: www.eeagrants.sk  / www.norwaygrants.sk.

Lepšia diagnostika onkologických ochorení znamená väčšiu šancu na život – pomôže pri nej eurofondový projekt OnkoAsist

MIRRI SR vyčlenilo na nadstavbu systému eZdravie 7 miliónov eur

Veľká pomoc pre pacientov, lekárov i nemocnice. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) vytvorí systém pre lepší manažment onkologických ochorení. Riadiaci výbor pre PO7 Operačného programu Integrovaná infraštruktúra schválil národný projekt „OnkoAsist – manažment cesty pacienta od nálezu po začiatok liečby“. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlásilo vyzvanie na projekt v hodnote 7,1 milióna eur.

„Slovensko, žiaľ, patrí v rámci EÚ ku krajinám s vysokým počtom onkologických ochorení. Podľa odhadov bolo u nás v roku 2020 diagnostikované onkologické ochorenie približne 30 000 pacientom. Preto eurofondy smerujeme aj do oblastí a projektov, ktoré prinesú pozitívnu zmenu a zvrátia tento negatívny trend,” povedala vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

Na základe údajov Národného centra zdravotníckych informácií čaká pacient od prvej návštevy všeobecného lekára po návštevu špecialistu od 92 do 104 dní. Od návštevy špecialistu k onkológovi to pacientovi trvá ďalších 23 až 30 dní. „Je to veľmi dlhá doba, vieme, že pri onkologických ochoreniach hrá čas jednu z kľúčových úloh. Na projekt Národného centra zdravotníckych informácií, ktorý výrazne zlepší manažment pacienta, sme vyčlenili viac ako 7 miliónov eur. Investície do nemocníc, obnovy ambulancií, infraštruktúry či podpory zdravotníckeho výskumu budú pokračovať aj z nových eurofondov v rámci Programu Slovensko, aj z Plánu obnovy a odolnosti.“

Zvýšiť počet úspešných odhalení onkologických ochorení v ranných štádiách, zlepšiť manažment pacienta od diagnostiky až po liečbu a skrátiť čakacie doby na špecializované vyšetrenia, to je základom úspechu v boji s onkologickými ochoreniami. Aj vďaka projektu OnkoAsist sa môže na Slovensku podariť zvýšiť počty vyliečených pacientov.

OnkoAsist odstráni súčasné komunikačné bariéry medzi jednotlivými pracoviskami a cesta pacienta od všeobecného lekára cez ambulancie špecialistov a špecializované pracoviská až po nemocnice sa zjednoduší a zrýchli. V jednotnom systéme bude sústredená evidencia vyšetrení aj nálezov a vďaka výmene papierovej dokumentácie za elektronickú bude možné efektívnejšie plánovať a vykonávať vyšetrenia či odstrániť duplicitné lekárske úkony.

Projekt bude fungovať ako nadstavba systému eZdravie určená pre onkologických pacientov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj národné inštitúcie, ktoré budú môcť využívať štatistické a znalostné databázy ako súčasť projektu (napríklad štatistiky pre ministerstvo zdravotníctva, štatistický úrad, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a podobne).

Pilotná prevádzka projektu OnkoAsist sa zameria na tri najčastejšie onkologické diagnózy spojené s vysokou úmrtnosťou – rakovinu pľúc, hrubého čreva a prsníka. Spustená bude v sto ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých a v ôsmich kľúčových onkologických centrách (Národný onkologický ústav, Onkologický ústav sv. Alžbety, FN Trnava, FN Nitra, FN Trenčín, FN FDR Banská Bystrica, FN Martin a Východoslovenský onkologický ústav Košice).

Vyzvanie na národný projekt je zverejnené na tu: Vyzvanie č. OPII-2022/7/60-NP na predloženie Žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na národný projekt: OnkoAsist – manažment cesty pacienta od nálezu po začiatok liečby | Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (gov.sk)

Vicepremiérka Remišová na sneme ZMOS: Z eurofondov išlo do regiónov za dva roky viac, ako im dala predošlá vláda za šesť rokov

Máme spoločný cieľ a tým je lepší život ľudí vo všetkých regiónoch. Na 32. výročnom sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) to zdôraznila vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

„Žijeme v ťažkom období, akému pred nami nečelila žiadna slovenská vláda ani samospráva. Sme v tom spolu všetci. Pandémiu COVID-19, ktorá mala obrovské spoločenské aj ekonomické dopady, vystriedala vojna, ktorú rozpútalo Rusko napadnutím Ukrajiny. Sme svedkami obrovského globálneho nárastu cien energií, surovín, stavebných materiálov, IT komponentov, poľnohospodárskych produktov a potravín… Kríza zasiahla všetkých. Nečelí jej len Slovensko, ale všetky štáty a pre každý z nich je veľkou výzvou vysporiadať sa s krízou tak, aby mala čo najmiernejší dopad na ľudí. Táto veľká zodpovednosť teraz stojí nielen pred vládou a zákonodarcami, ale aj pred vami, volenými zástupcami občanov v mestách a obciach,“ uviedla v prejave vicepremiérka Remišová, podľa ktorej je fungujúca spolupráca vlády, samospráv a občanov základným predpokladom pre to, aby Slovensko krízu zvládlo.

Prítomným zástupcom samospráv, primátorom a starostom predstavila kroky, ktoré na pomoc regiónom v aktuálnej situácii robí Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR). „Veľakrát počúvam, ako vraj nevyhlasujeme výzvy, ako nejdú eurofondy do regiónov a podobne. Aká je však pravda? Tu budem hovoriť teraz o Integrovanom regionálnom operačnom programe, ktorý je hlavným eurofondovým nástrojom pre podporu regiónov a spadá pod naše ministerstvo. Sami viete, že práve program IROP patril za bývalej vlády k najproblematickejším a počas šafárenia bývalých vlád regióny prišli z tohto programu o 40 miliónov eur, ktoré sa nestihli včas vyčerpať a Slovensko ich muselo vrátiť do Bruselu,“ zdôraznila Remišová. „My sme plán čerpania programu IROP pre tento rok splnili už v júni. Znamená to, že pod našim vedením z IROP Slovensko už tretí rok po sebe neprišlo ani o euro. V roku 2021 mal tento program dokonca najvyššie čerpanie vôbec v celom programovom období od roku 2014.“

Od marca 2020 išlo z programu IROP do regiónov 530 miliónov eur, z čoho napríklad na cesty a dopravu smerovalo 93 miliónov eur, na vodovody a kanalizácie vyše 17 miliónov, na základné školy 92 miliónov a škôlky 24 miliónov eur. „Toto nie sú čísla pre čísla, sú za nimi konkrétne projekty, ktoré zlepšujú životy ľudí v regiónoch, ľudí v našich mestách a obciach. Chcem vás ubezpečiť, že stojíme a budeme stáť pri vás aj v týchto zložitých časoch celosvetovej inflácie a energetickej krízy. V parlamente sme hneď po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu presadili novelu, vďaka ktorej môžu byť navýšené financie pre projekty, ktoré sú ohrozené v dôsledku enormného nárastu cien stavebných materiálov. Len v rámci programu IROP ide o vyše 600 projektov, ktoré budú môcť byť vďaka tomu zachránené a dokončené,“ uviedla Remišová.

Ministerka zástupcov samospráv tiež informovala o nových eurofondoch, z ktorých bude Slovensko v najbližších rokoch investovať takmer 13 miliárd eur. „Samosprávy budú priamo rozhodovať o vyše 2 miliardách z tohto balíka,“ zdôraznila.

Jednou z podpôr pre najmenej rozvinuté okresy bola aj špeciálna výzva za 17 miliónov eur, vďaka ktorej si 150 obcí opravilo a vybudovalo svoje miestne komunikácie. „Vlády tento problém ignorovali desiatky rokov, my to meníme a pomáhame,“ podčiarkla vicepremiérka.

Ďalšou pomocou pre regióny bude sieť Regionálnych centier, ktoré MIRRI SR spúšťa v siedmich krajských mestách. Tieto centrá budú poskytovať poradenstvo v oblasti eurofondov a iných dotačných schém – okrem ministerstva investícií na projekte spolupracujú ministerstvo životného prostredia, ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo práce, Úrad vlády SR a Úrad pre verejné obstarávanie. Regionálne centrá sa stanú v novom programom období 2021 – 2027 hlavným kontaktným bodom pre všetky subjekty so záujmom o eurofondy, sieťovanie, vytváranie partnerstiev a publicitu. Žiadatelia o podporu nájdu všetky potrebné informácie a služby na jednom mieste.

„V tejto ťažkej dobe musíme držať spolu – vláda, samosprávy, aktéri v regiónoch. Ďakujem ZMOS za doterajšiu konštruktívnu spoluprácu a som presvedčená, že spoločným úsilím sa nám podarí zabezpečiť transparentné a zmysluplné využitie európskych fondov a zároveň zvládnuť aj nové výzvy, pred ktoré nás súčasná doba postaví. Silné regióny znamenajú silné, fungujúce a úspešné Slovensko,“ dodala na záver vicepremiérka Remišová.

Vicepremiérka Remišová: Kvalitné školstvo a moderný systém vzdelávania sú kľúčom k úspechu Slovenska

Na vzdelávanie, vedu a inovácie dáme z nových eurofondov 2,6 miliardy eur

Kvalitný vzdelávací systém, ktorý sa dokáže pružne prispôsobiť rýchlym zmenám na trhu práce a väčšia podpora pre vedu, výskum a zavádzanie inovácií. Toto musí byť prioritou každej vlády, aby sa Slovensko mohlo stať silnou a konkurencieschopnou krajinou. Pri príležitosti otvorenia nového školského roka to povedala vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Zdôraznila, že do školstva, vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií bude Slovensko v novom programovom období 2021 – 2027 investovať z eurofondov viac ako 2,6 miliardy eur.

„Slovensko nie je zásobárňou ropy, plynu ani iných nerastných surovín, naším najväčším bohatstvom sú ľudia a ľudský potenciál. Aby bolo Slovensko úspešné a konkurencieschopné, aby ľudia u nás mali dostatok pracovných príležitostí a lepšie platy, musíme oveľa viac investovať do kvalitného vzdelávania a do vedy, výskumu a inovácií. Je pre nás nesmierne dôležité mobilizovať ľudský potenciál, ktorý na Slovensku máme a hľadať odvážne spôsoby a inovatívne riešenia, ako zvládať nové výzvy,“ vyhlásila vicepremiérka Remišová.

„Školstvo a vzdelávanie boli dlhodobo na okraji záujmu bývalých vlád. Dnes chýbajú po celom Slovensku stále stovky miest v materských aj v základných školách. Pre rodičov aj samosprávy to predstavuje obrovskú záťaž a problémy. Od nástupu našej vlády v marci 2020 to zásadne meníme. Z Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorý riadi naše ministerstvo, sme v tomto dobiehajúcom programovom období za 110 miliónov eur pomohli 589 základným školám a podporili sme až 204 000 miest pre žiakov. Dostupné a kvalitné vzdelanie je pre nás priorita, preto do školskej infraštruktúry pôjde z nových eurofondov až 246 miliónov eur,“ doplnila ministerka investícií.

Celkovo bude mať Slovensko z nových eurofondov na roky 2021 – 2027 na podporu vedy, výskumu, inovácií a kvalitného vzdelávania viac ako 2,6 miliardy eur.

Vzdelávanie bude v Programe Slovensko zastrešené v rámci cieľa Sociálnejšia   Európa, kde je na túto oblasť určených 609 miliónov eur. Tieto eurofondy majú byť investované do projektov, ktoré zvýšia kvalitu a efektívnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy – a to aj z pohľadu trhu práce. „Systém vzdelávania musí byť nastavený tak, aby tiež v čo najväčšej možnej miere zodpovedal aktuálnym požiadavkám trhu práce,“ zdôraznila vicepremiérka.

Zároveň sa v Programe Slovensko kladie dôraz na podporu rovného prístupu k vzdelávaniu a k odbornej príprave pre všetkých, najmä pre znevýhodnené skupiny, napríklad pre ľudí so zdravotným postihnutím. Vyčlenených je na to 210 miliónov eur.

„Už dnes neplatí, že to, čo ľudia vyštudujú, to sa stane aj ich celoživotnou profesiou. Pracovný trh je dnes oveľa flexibilnejší a kto sa na ňom chce uplatniť, musí sa vedieť prispôsobiť stále sa meniacim podmienkam, ktoré dnešná doba prináša. Preto čoraz väčší význam budú mať celoživotné vzdelávanie a systémy rekvalifikácie zamestnancov. Na lepšiu adaptáciu zamestnancov, podnikov i podnikateľov, zvyšovanie kvalifikácie či rekvalifikáciu a aktívne starnutie pôjde z nových eurofondov 253 miliónov eur,“ doplnila ministerka Remišová.

Až 1,8 miliardy eur bude z nových eurofondov smerovať na podporu vedy, výskumu a inovácií v rámci cieľa Inteligentnejšia Európa. „Slovensko doteraz vynakladalo na vedu a výskum len 0,9 % HDP, kým Európska únia ako celok dáva 2,3 % a Japonsko a USA investujú aj viac ako 3 % svojho HDP.  V tejto oblasti máme teda obrovský investičný dlh, ktorý podkopáva Slovensku nohy. Našim cieľom je posunúť sa v globálnom inovačnom rebríčku výrazne vpred, aby Slovensko dokázalo držať krok s inovatívnymi lídrami. Samozrejme, potrebná je inteligentná špecializácia, nemá zmysel snažiť sa byť lídrom vo všetkom. Na Slovensku už dnes pôsobia vysoko inovatívne firmy v oblasti vývoja revolučných vysokokapacitných batériových systémov pre elektromobilitu, vznikajú tu inovatívne riešenia v automobilovom priemysle a doprave. Slovenské firmy na globálnom trhu ponúkajú komplexné IT riešenia v oblasti kyberbezpečnosti, navigačných systémov a podobne. Na tomto môžeme stavať.“

Z nových eurofondov pôjde 213 miliónov eur na podporu rastu a konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov a tvorbu pracovných miest. A takmer 973 miliónov eur bude na podporu výskumných a inovačných kapacít a zavádzanie pokročilých technológií.

Program Slovensko predstavuje revolučnú zmenu v systéme eurofondov. Spája doterajších šesť operačných programov do jedného – s jednými pravidlami, metodikou a manažmentom. Nové eurofondy sa budú riadiť jednoduchšími pravidlami podľa nového zákona o príspevkoch z fondov EÚ, ktorý schválil parlament v marci tohto roka. Kontrolu verejného obstarávania pre Program Slovensko bude po novom vykonávať už len Úrad pre verejné obstarávanie.

Program Slovensko schválila slovenská vláda v júni 2022, následne bol formálne predložený na posúdenie Európskej komisii, s ktorou aktuálne prebiehajú konzultácie. Schválenie Programu Slovensko sa očakáva do konca tohto roka.

Vicepremiérka Remišová: Dobrá správa pre rodičov škôlkarov – doteraz sme podporili vznik 10 000 nových miest pre deti v materských školách, ďalšie stovky čoskoro pribudnú

MIRRI SR tiež vypísalo špeciálne výzvy pre Bratislavský kraj

Pomáhame rodičom a samosprávam riešiť problém s nedostatkom miest pre deti v materských školách. Nové miesta v škôlkach pribudnú najnovšie v šiestich bratislavských mestských častiach, a to vďaka dotáciám vyše 1,6 milióna eur z výzvy, ktorú vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR). V škôlkach v hlavnom meste vznikne 280 nových miest. „Nedostatok miest v materských školách však trápi rodiny aj samosprávy po celom Slovensku. Preto riešenie tohto problému patrí k našim prioritám,” zdôraznila vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová. Z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) sme v dobiehajúcom programovom období podporili vytvorenie vyše 9 700 miest pre škôlkarov a za 147 miliónov eur sme pomohli zmodernizovať škôlky v regiónoch pre takmer 25 000 detí.

„Prioritou strany ZA ĽUDÍ je podporovať rodiny, čo znamená tiež zabezpečiť vybudovanie adekvátnej prorodinnej infraštruktúry. V našom volebnom programe sme dokonca mali ako jeden z bodov právo na škôlku pre každé dieťa. V praxi to znamená vytvoriť dostatočný počet predškolských zariadení, aby každý rodič našiel pre svoje dieťa miesto v škôlke, ktorej zriaďovateľom je obec alebo mesto.  Pomáhame tak rodičom vrátiť sa do práce a v neposlednom rade šetríme ich rodinné rozpočty, aby nemuseli pre svoje deti hľadať iné, finančne náročnejšie riešenia. Mimochodom, výrazne lepšiu demografickú situáciu majú práve krajiny, ktoré vytvárajú lepšie podmienky na to, aby mohli mladí ľudia zladiť svoj osobný a pracovný život,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

Problém s nedostatkom miest pre škôlkarov poznajú rodičia aj samosprávy vo všetkých regiónoch Slovenska, najvypuklejší je však vo väčších mestách. Najväčší problém s nedostatkom miest v škôlkach majú hlavné mesto a Bratislavský kraj, kde ročne pribúdajú tisícky nových obyvateľov, ktorí sa sem sťahujú z iných kútov Slovenska. „Ide najmä o mladých ľudí, mladé rodiny s deťmi, ktoré potrebujú okamžite nastúpiť do školy či do škôlky, ideálne čo najbližšie ich bydliska. Preto sme na riešenie komplikovanej situácie v Bratislavskom kraji a hlavnom meste vlani vyhlásili  mimoriadnu výzvu z regionálnych dotácií. Vďaka viac ako 1,6 milióna eur  pribudne v bratislavských škôlkach 280 nových miest. V našej výzve uspeli mestské časti Karlova Ves, Lamač, Petržalka, Rača, Ružinov a Staré Mesto. V tamojších škôlkach pribudnú nielen nové miesta pre deti, ale budovy sa tiež stavebne zmodernizujú, stanú energeticky úspornejšími, bezbariérovými, škôlky obnovia svoje vybavenie aj ihriská,“ uviedol štátny tajomník MIRRI SR Dušan Velič.

Podporené projekty z výzvy na dotácie regionálneho rozvoja v Bratislavskom kraji:

1. Mestská časť Bratislava – Karlova Ves: MŠ Kolískova 14, 127 000 €

– prestavbou ubytovne vznikne 1 nová trieda pre 22 detí, budova MŠ sa zmodernizuje a zateplí 

2. Mestská časť Bratislava-Lamač: MŠ na ul. Milana Šimečku 4, 60 000 €

– MŠ sa rozšíri o 20 nových miest, vybuduje sa nová jedáleň a rozšíria sa hygienické zariadenia

3. Mestská časť Bratislava-Petržalka: MŠ na Fedinovej č.7, 436 000 €

– obnovou a modernizáciou MŠ vznikne 100 nových miest pre škôlkarov v 4 nových triedach a tiež 10 nových miest pre zamestnancov

4. Mestská časť Bratislava-Rača: MŠ Tbiliská ul. 2, 500 000 €

– MŠ sa zmodernizuje a rozšíri o 2 triedy spolu pre 42 detí, pribudne aj 7 nových zamestnancov, upraví sa detské ihrisko

5. Mestská časť Bratislava-Ružinov: nová MŠ na Tomášikovej ul., 396 000 €

– prestavbou bývalej mestskej knižnice vznikne MŠ s 3 triedami spolu pre 66 detí, vytvorí sa 8 miest pre zamestnancov, pribudne záhrada a ihrisko

6. Mestská časť Bratislava-Staré Mesto: MŠ Heydukova, 103 000 €

– MŠ sa zmodernizuje a rozšíri o 2 triedy pre spolu 30 detí, vstup do MŠ sa stane bezbariérovým, obnoví sa aj detské ihrisko

„Okrem toho sme z programu IROP vyhlásili historicky prvú výzvu špeciálne určenú na podporu materských škôl v Bratislavskom kraji, ktorý má ako vyspelý región veľmi obmedzené možnosti čerpať eurofondy. Európsku komisiu sa nám však podarilo presvedčiť, že problém s nedostatkom miest v materských školách je natoľko vážny, že potrebujeme pri jeho riešení aj pomoc z eurofondov. Vďaka 23 miliónom eur vzniknú v materských školách v kraji ďalšie stovky nových miest pre deti. Dostali sme spolu 53 žiadostí o podporu a výzva je práve v procese vyhodnocovania,” uviedol Velič s tým, že špeciálnu podporu dostali bratislavské samosprávy okrem toho aj pre svoje základné školy. Za takmer 63 miliónov eur sa rozšíri a zmodernizuje v Bratislavskom kraji 26 škôl a pribudne vyše 4 200 miest pre žiakov.

Na zvýšenie kapacít škôlok boli z programu IROP vyhlásené v programovom období 2014 – 2020 celkovo štyri výzvy za takmer 147 miliónov eur.  Vďaka tomu vzniklo   9 734 nových miest pre deti v škôlkach po celom Slovensku, pričom sa zmodernizovali a rozšírili zariadenia pre takmer 25 000 detí.

 „Rozširovanie miest v materských školách znamená veľkú pomoc pre rodičov aj pre obce a mestá, ktoré sú zriaďovateľmi škôlok. Podpora rodín je a zostáva našou prioritou. Investície do predškolskej výchovy, škôl, kvalitného vzdelávania, to sú investície do budúcnosti našich detí a do úspešnej budúcnosti Slovenska,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Vicepremiérka Remišová: Podporujeme rozvoj cyklodopravy, za 195 miliónov eur z našich programov pribudlo už viac ako 3 000 km nových a zrekonštruovaných cyklochodníkov

Cyklodoprava má u nás zelenú. V rámci programov, ktoré spravuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR sa vybudovalo a zrekonštruovalo už viac ako 3 000 km cyklochodníkov a cyklotrás za takmer 195 miliónov eur. Podpora na cyklodopravu ide z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), z programov cezhraničnej spolupráce Interreg aj z výziev regionálneho rozvoja.

„Cyklodoprava sa čoraz viac stáva zmysluplnou a plnohodnotnou dopravnou alternatívou – je lacná, ekologická a tiež prospieva nášmu zdraviu. Kľúčovým predpokladom pre jej ďalší rozvoj je, aby bola cesta na bicykli do práce, školy či za turistikou aj bezpečná. Preto jednou z oblastí, ktorú podporujeme z našich programov, je práve rozvoj cyklodopravy a budovanie nových cyklotrás,“ povedala vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

Najväčší balík podpory na nemotorovú dopravu a cyklodopravu šiel v  programovom období 2014 – 2020 zo štyroch výziev regionálneho programu IROP v celkovej výške 165 miliónov eur. Vďaka tomu tak na Slovensku pribudlo 434 kilometrov úplne nových, a hlavne bezpečných, cyklistických trás.

Napríklad v Žilinskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji sme podporili projekty, ktoré sú súčasťou jednej z najdôležitejších cyklotrás – Vážskej cyklomagistrály. Vedie popri rieke Váh a jej kanáloch cez územie troch krajov. Jej cieľom je vybudovanie samostatnej cyklistickej komunikácie, ktorá bude mať dĺžku 100 km a bude v čo najväčšej miere oddelená od motorovej dopravy. Vytvorí sa tak bezpečná cyklocesta, ktorá zlepší možnosti nielen pre rozvoj cykloturizmu, ale ľuďom v dotknutých regiónoch tiež uľahčí cestu do práce, školy či za službami. Z programu IROP sa v rámci tejto cyklomagistrály vybuduje takmer 64 kilometrov cyklocesty za takmer
26 miliónov eur.

Medzi ďalšími podporenými projektmi sú aj dva projekty s názvom Do práce ekologicky, ktoré patria do Ponitrianskej cyklomagistrály. Tá prepojí mestá Topoľčany, Nitra, Šurany, Nové Zámky, Kolárovo a obce pri rieke Nitra s medzinárodnou cyklistickou trasou Eurovelo 6, ktorá vedie od Atlantického oceánu až po Čierne more a prechádza aj Nitrianskym krajom.

Všetky projekty podporené z IROP možno nájsť na: https://www.mirri.gov.sk/mpsr/irop-programove-obdobie-2014-2020/implementacia-irop/zoznam-projektov-irop/index.html

„Budovanie kvalitných a bezpečných cyklistických magistrál otvára pre ľudí možnosti, ako využívať bicykel na cestu do práce či do školy a robí z cyklodopravy reálnu alternatívu k motorovej doprave. Cykloturistika a cyklodoprava prinášajú do regiónov viac pracovných príležitostí a príjmov z cestovného ruchu. V investíciách do cyklistickej dopravy, po ktorých je v regiónoch veľký záujem, preto plynulo pokračujeme,“ uviedla Remišová.

V rámci cezhraničných spoluprác Interreg Slovensko-Česko, Slovensko-Rakúsko, Maďarsko-Slovensko a Poľsko-Slovensko sa na slovenskej strane vybudovalo z eurofondov viac ako 2 800 kilometrov cyklotrás za vyše 37 miliónov eur.

Dobrým príkladom spolupráce v rámci programu Interreg SK-AT je projekt Vysomarch. Vďaka nemu spojil 270-metrový most cez rieku Moravu Slovensko s Rakúskom. Celková suma za projekt bola takmer 6 miliónov eur. „Nový most cez rieku Moravu podporí verejnú dopravu a súčasne vytvorí udržateľné a ekologické spojenie medzi regiónom Záhoria a Dolného Rakúska. Veľmi dôležitý je fakt, že cyklomost rešpektuje chránené územia v povodí Moravy.“  Zo štátnych dotácií v rámci regionálneho rozvoja za účelom výstavby cyklochodníkov bolo ešte ďalej podporených 10 projektov za viac ako 1 milión eur.

„Spolu sme podporili vybudovanie a rekonštrukciu 3 000 kilometrov cyklotrás a chodníkov po celom Slovensku a budeme v tom pokračovať aj z nových eurofondov. Naše regióny majú obrovský potenciál pre rozvoj turizmu aj vďaka budovaniu nových cyklotrás. Tiež chceme, aby ľudia v mestách viac využívali ekologickejšie spôsoby dopravy a práve cyklodoprava v tom zohráva zásadnú úlohou. V nových eurofondoch sme na rozvoj cyklodopravy vyčlenili až 100 miliónov eur, ktoré pomôžu k tomu, aby sa cesta do práce na bicykli stala v našich mestách rovnako bežnou a hlavne bezpečnou, ako je to v najvyspelejších západných krajinách. Ďalšie desiatky miliónov eur pôjdu na rozvoj cykloturistiky,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Vicepremiérka Remišová: Do najmenej rozvinutých okresov ide 19 miliónov eur na podporu zamestnanosti, podnikania či cestovného ruchu

Pomáhame skvalitniť život ľudí v najmenej rozvinutých okresoch. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyčlenilo pre zaostávajúce okresy regionálny príspevok vo výške 19,1 milióna eur. Jednotlivé okresné úrady postupne zverejňujú výzvy na predkladanie žiadostí. O peniaze sa môžu uchádzať napríklad projekty na podporu pracovných miest, vzdelávania, služieb, priemyslu či cestovného ruchu v regiónoch. Vďaka novele zákona z dielne MIRRI SR má podpora pre najmenej rozvinuté okresy nové férové pravidlá.   

„Vďaka vlani schválenej novele o podpore najmenej rozvinutých okresov je teraz prideľovanie regionálnych príspevkov transparentné a férové. Už o nich nerozhoduje výbor nominovaný prednostom okresného úradu, ktorý mohol príspevok priklepnúť prakticky komukoľvek podľa sympatií či straníckeho trička, ale o podpore rozhodujú riadiace výbory. V nich sú zástupcovia samospráv, kraja, mimovládok, zamestnávateľov aj ministerstva regionálneho rozvoja. Peniaze sa teraz konečne môžu dostať tam, kde naozaj pomôžu ľuďom a celému okresu – do dobrých projektov na podporu pracovných miest, miestnej ekonomiky či cestovného ruchu,“ povedala vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

V súčasnosti patria k najmenej rozvinutým okresy Kežmarok, Sabinov, Gelnica, Bardejov, Medzilaborce, Košice-okolie, Snina, Levoča, Michalovce, Stropkov, Svidník, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Vranov nad Topľou, Rožňava, Sobrance, Trebišov a Stará Ľubovňa. Ich zoznam vedie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na základe miery evidovanej nezamestnanosti.

MIRRI SR poskytne týmto okresom regionálny príspevok za rok 2022 v sume 19,1 milióna eur. Výzvy s podmienkami pre žiadateľov zverejňujú postupne jednotlivé okresné úrady. O príspevok sa môžu uchádzať napríklad projekty na podporu vytvárania pracovných miest, podporu miestnej ekonomiky a inovácií, vzdelávania, cestovného ruchu, ale aj projekty na zlepšenie infraštruktúry a dostupnosti služieb pre obyvateľov týchto regiónov.

„Každý okres vie najlepšie posúdiť, ktoré problémy sú preň najpálčivejšie a do akých oblastí musí najviac investovať, čomu jednotlivé okresné úrady prispôsobili typy aktivít vo svojich výzvach. V zásade však pri najmenej rozvinutých okresoch hovoríme najmä o podpore kvalitných pracovných miest, aby ľudia nemuseli odchádzať za prácou a lepším životom do vyspelejších regiónov, ale tiež o podpore pre infraštruktúru a kvalitnejšie služby,“ dodal štátny tajomník MIRRI SR Dušan Velič.

Medzi žiadateľmi o príspevok môžu byť vyššie územné celky, neziskové organizácie a občianske združenia, cirkevné a náboženské organizácie, školy a školské zariadenia, regionálne rozvojové agentúry, ale aj obchodné spoločnosti a podnikatelia.

Všetky výzvy spolu s termínmi na predkladanie žiadostí nájdete tu:

https://www.nro.vicepremier.gov.sk/aktuality/okresne-urady-v-nro-zverejnuju-vyzvy-na-predkladanie-ziadosti-o-poskytnutie-regionalneho-prispevku-na-rok-2022/index.html

Ministerstvo investícií vytvára sieť Regionálnych centier, v ktorých sa žiadatelia o eurofondy a dotácie dozvedia všetko na jednom mieste

Do regiónov prinášame úplne novú úroveň služieb pre žiadateľov o eurofondy a dotácie. Vytvárame regionálne centrá, ktoré budú ponúkať lepšie a profesionálnejšie služby štátu pre občanov. Memorandum ku konceptu poradenských centier podpísal štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR  (MIRRI SR) Dušan Velič so zástupcami  ministerstva práce, ministerstva životného prostredia, ministerstva pôdohospodárstva, Úradu vlády SR a Úradu pre verejné obstarávanie.

„Dlhodobá prax, najmä v oblasti poradenstva k poskytovaniu eurofondov, či iným dotačným schémam, nebola nastavená efektívne. Rezortizmus, slabá prepojenosť, neprehľadnosť rôznych poradenských inštitúcií, ako aj nízka odbornosť personálu odradili od podania žiadosti nositeľov mnohých dobrých a prospešných nápadov pre rozvoj regiónov. Toto teraz meníme a zavádzame úplne nový koncept poradenských Regionálnych centier, v ktorých žiadatelia o podporu nájdu všetky potrebné informácie a služby na jednom mieste,“ povedal štátny tajomník MIRRI SR Velič.

Regionálne centrá budú fungovať ako miesto prvého kontaktu pre záujemcov o podporu z rôznych schém finančnej pomoci na nadnárodnej, národnej a regionálnej úrovni. Spoluúčasť partnerských inštitúcii je v tomto veľmi dôležitá, aj preto memorandum okrem MIRRI SR podpísali tiež minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan, minister životného prostredia Ján Budaj, minister práce Milan Krajniak, predseda Úradu pre verejné obstarávanie Miroslav Hlivák a zástupca vedúceho Úradu vlády Pavol Kuljovský.  „Sme veľmi radi, že nás naši partneri v tomto veľkom kroku podporili a s ich pomocou sa nám podarilo našu víziu pretaviť do skutočnosti,“ uviedol Velič.

MIRRI SR ako riadiaci orgán vytvorí sieť siedmich Regionálnych centier so sídlom v krajských mestách – Trnave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove. „S našimi partnerskými inštitúciami celkovo posielame do regiónov viac ako 200 odborníkov. Prvé regionálne centrum otvoríme už 9. septembra v Nitre,“  povedal štátny tajomník MIRRI SR.

Regionálne centrá sa stanú v novom programom období 2021 – 2027 hlavným kontaktným bodom pre všetky subjekty so záujmom o eurofondy, sieťovanie, vytváranie partnerstiev a publicitu. Výsledkom spolupráce bude väčšia šanca na rýchlejšie a efektívnejšie čerpanie prostriedkov z eurofondov i ďalších zdrojov. „V prvom rade chceme vytvoriť lepšie podmienky pre riešenie problémov, ktoré ľudí v regiónoch trápia. Sieť konzultačných centier pomôže priniesť do regiónov užitočné projekty, ktoré podporia lepší život ľudí, nové pracovné príležitosti s vyššou pridanou hodnotou, inovácie, rozvoj miestnej ekonomiky, cestovného ruchu a služieb,“ dodal Velič.

Dobrá správa pre rodičov a deti v Bratislavskom kraji: Na podporu základných škôl sme vyčlenili špeciálny balík vyše 60 miliónov eur

Štátny tajomník Velič symbolicky odštartoval výstavbu novej budovy ZŠ v Bernolákove, ktorá je jednou z podporených škôl

Pomáhame rodinám a samosprávam riešiť problém s nedostatkom miest v základných školách v Bratislavskom kraji. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vlani vyhlásilo historicky prvú výzvu určenú špeciálne na zvýšenie kapacít základných škôl v Bratislavskom kraji, kde je problém najvypuklejší. Vďaka takmer 63 miliónom eur z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) pribudne v kraji  4 265 nových miest pre školákov, zrenovuje sa 23 škôl a postaví sa 5 nových školských budov. Jedným z príkladov je dostavba základnej školy v Bernolákove. Základný kameň budúcej 10-triednej stavby dnes slávnostne poklepal štátny tajomník MIRRI SR Dušan Velič a zástupcovia miestnej samosprávy.

„Pri Bratislave vyrástli v relatívne krátkom čase nové obytné štvrte, satelitné mestečká a v kedysi malých obciach pribudli desaťtisíce obyvateľov. To spôsobuje v Bratislavskom kraji vážne problémy, lebo súčasná infraštruktúra – od ciest, cez materské školy až po základné školy – nebola pôvodne na takýto prírastok obyvateľov dimenzovaná. Uvedomujeme si túto situáciu a samopsrávam aj ľuďom, ktorí v Bratislavskom kraji žijú, prichádzame na pomoc. Preto sme tiež vyhlásili špeciálnu výzvu pre tento kraj, ktorá pomôže riešiť problém s nedostatkom miest na základných školách. Problém je citeľný najmä v hlavnom meste a priľahlých obciach. Deti tu často musia dochádzať na vyučovanie ďaleko od svojho bydliska. Spôsobuje to ťažkosti školákom, ich rodičom aj zriaďovateľom, ktorí sú na pokraji svojich možností. V čase vyhlásenia výzvy v kraji chýbalo až 9 000 miest pre školákov. Na niektorých školách hrozilo dokonca zavedenie dvojzmennej výučby,” vyhlásil štátny tajomník ministerstva regionálneho rozvoja Dušan Velič.

„O podporu na rozšírenie miest a modernizáciu ZŠ v Bratislavskom kraji bol od začiatku obrovský záujem. Preto sme pôvodný balík zdvojnásobili z 31 miliónov až na 62,6 milióna eur. Výsledkom je, že spolu 11 škôl v mestských častiach hlavného mesta a 15 škôl v obciach a mestách kraja rozšíri svoje kapacity, vybuduje nové triedy, zmodernizuje svoje budovy a zlepší podmienky pre žiakov aj pre učiteľov. Rovný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu je pre nás poriorita,” zdôraznil Velič.

Jednou z 26 podporených škôl je aj ZŠ na Komenského 3 v Bernolákove. Jej vysunuté pracovisko na Školskej ulici sa vďaka eurofondom rozšíri o novú budovu. „Som preto veľmi rád, že obec uspela s projektom výstavby novej školskej budovy v našej bratislavskej výzve. Bernolákovo s podporou takmer 2,9 milióna eur postaví úplne novú budovu školy s desiatimi triedami a kvalitným zázemím pre učiteľov. Súčasťou projektu je navyše moderná kuchyňa a jedáleň pre približne 200 stravníkov,“ uviedol štátny tajomník.

Okrem rozširovania kapacít škôl sú dôležitou súčasťou podporených projektov v Bratislavskom kraji investície do vybudovania odborných učební a školskej infraštruktúry (kuchyne, jedálne, telocvične, vonkajšie športoviská…), ale aj energetické opatrenia a zelené riešenia. Dôležitým kritériom bolo tiež zabezpečenie vzdelávania pre deti so špeciálnymi potrebami. „Vo výzve sa posudzoval aj nový koncept SMART škôl, teda takých škôl, ktoré sú nielen miestom vzdelávania žiakov, ale aj kultúry, športu a voľnočasových aktivít pre obyvateľov zo širokého okolia. Napríklad v prípade novej školskej budovy v Bernolákove sa v plánovanej novej kuchyni bude okrem žiakov a učiteľov variť aj pre seniorov z obce,“ upozornil štátny tajomník Velič.

Z programu IROP išlo celkovo pre celé územie Slovenska v programovom období 2014 – 2020 na ZŠ spolu takmer 110 miliónov eur. Doteraz sa podarilo zlepšiť študijné podmienky pre žiakov 589 základných škôl po celom Slovensku a podporených bolo až 204 000 miest pre školákov.

PODPORENÉ ZÁKLADNÉ ŠKOLY V BRATISLAVKOM KRAJI

(podpora pre ZŠ je zaokrúhlená na tisíce)

BRATISLAVA

ZŠ s MŠ Dubová, mestská časť Bratislava-Staré Mesto               2 565 000 €

ZŠ Medzilaborecká, mestská časť Bratislava-Ružinov                 2 708 000 €

ZŠ Plickova ul., m. č. Bratislava-Rača                                                2 850 000 €

ZŠ Kataríny Brúderovej, m. č. Bratislava-Vajnory                         2 798 000 €

ZŠ Malokarpatské námestie, m. č. Bratislava-Lamač                   2 850 000 €

ZŠ I. Bukovčana, m. č. Bratislava-Devínska Nová Ves                   2 278 000 €

ZŠ s MŠ Hargašova, m. č. Bratislava-Záhorská Bystrica               1 997 000 €

ZŠ s MŠ Vývojová, m. č. Bratislava-Rusovce                                   2 461 000 €

ŽS Ostredková, m. č. Bratislava – Ružinov                                       2 742 000 €

ZŠ Odborárska, m. č. Bratislava – Nové Mesto                              1 264 000 €

ZŠ Cádrová, m. č. Bratislava – Nové Mesto                                     2 352 000 €

OSTATNÉ ŠKOLY V KRAJI

ZŠ Šenkvice, obec Šenkvice                                                                 2 026 000 €

ŽS Kráľová pri Senci, obec Kráľová pri Senci                                   2 196 000 €

ZŠ Kalinkovo, obec Kalinkovo                                                             1 678 000 €

ZŠ Limbach, obec Limbach                                                                  1 916 000 €

ZŠ Tomášov, obec Tomášov                                                                2 293 000 €

ZŠ s MŠ Častá, obec Častá                                                                   2 451 000 €

ZŠ s MŠ Slovenský Grob, obec Slovenský Grob                             2 850 000 €

ZŠ Pezinok, Na bielenisku                                                                       416 000 €

ZŠ Lozorno                                                                                              2 850 000 €

ZŠ Rohožník                                                                                             2 850 000 €

ZŠ Chorvátsky Grob                                                                              2 850 000 €

ZŠ Dunajská Lužná                                                                                 2 850 000 €

ZŠ Nová Dedinka                                                                                    2 816 000 €

ŽŠ Bernolákovo                                                                                      2 850 000 €

ZŠ kpt. J. Nálepku v Stupave                                                               2 811 000 €

Vicepremiérka Remišová: Veľký úspech antibyrokratickej revolúcie – občanov sme odbremenili už od 500 000 výpisov, ktoré nemuseli predkladať na úradoch

Občania aj podnikatelia cítia reálny prínos zákona proti byrokracii, ktorý presadila vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová. Za osem mesiacov štát od nich nežiadal už 500 000 výpisov a potvrdení. Vďaka veľkej antibyrokratickej revolúcii, ktorú Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie SR odštartovalo v januári tohto roka, občania už nemusia na úradoch predkladať 13 typov potvrdení. Celkovo sa v rámci antibyrokratickej reformy zruší až 21 výpisov!

„Úlohou štátu je pomáhať občanom, vychádzať im v ústrety a poskytovať užitočné služby na profesionálnej úrovni. V tomto duchu sme pripravovali najväčšiu antibyrokratickú reformu v histórii Slovenska, ktorá sa stala realitou v januári tohto roka. Namiesto toho, aby si ľudia komplikovane zháňali a predkladali na úradoch výpisy osobne, vymieňajú si ich úrady medzi sebou elektronicky. V rámci tejto veľkej reformy postupne rušíme až 21 výpisov a potvrdení a už dnes nemusia občania predkladať na úradoch 13 z nich, vrátane kópií rodného či sobášneho listu. Vďaka tomu už ľudia takto nemuseli od začiatku roka predložiť viac ako 500 000 výpisov, čím sme im na poplatkoch, doprave a čase pomohli ušetriť 5 miliónov eur,” zhrnula vicepremiérka Remišová doterajšie výsledky antibyrokratickej reformy.

Od 1. 1. 2022 bolo zrušené predkladanie týchto 13 potvrdení/ výpisov:

1. kópia rodného listu
2. kópia sobášneho listu
3. kópia úmrtného listu
4. potvrdenie o pobyte
5. potvrdenie o pridelení IČO
6. výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat
7. potvrdenie, že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, nie je v konkurze ani na neho nie vyhlásený konkurz
8. výpis z registra / zoznamu advokátov
9. výpis z centrálneho registra exekúcií
10. potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom
11. potvrdenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie
12. doklady preukazujúce ťažké zdravotné postihnutie
13. potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi

Celkovo bude na základe antibyrokratického zákona zrušených až 21 výpisov, čo bude pre občanov znamenať úsporu až 42 miliónov eur. Medzi ďalšími dokumentmi bude napr. výpis z Registra poskytovateľov sociálnych služieb, alebo potvrdenie o poberaní dôchodku z II. piliera.

Úrady od januára už od občanov nežiadali napríklad 118 000 potvrdení o pobyte, 133 000 kópií rodného listu, či 111 000 kópií sobášneho listu, ktorú predtým museli predkladať vždy pri prihlásení sa na trvalý pobyt, zmene priezviska, alebo aj pri reštitučnej agende a pozemkových úpravách.

Súdy ďalej nemuseli žiadateľom vystaviť takmer 9 500 potvrdení o tom, že subjekt nie v konkurze, likvidácii alebo na neho nebol vyhlásený konkurz. Podnikatelia potvrdenie v minulosti potrebovali, ak chceli preukázať splnenie podmienok pri žiadostiach o dotácie alebo podporu z verejných zdrojov, alebo pri uplatňovaní pohľadávok štátu.

“Veľká antibyrokratická revolúcia nie je len o zrušení predkladania papierových výpisov, ale aj o proaktívnych službách štátu pre občanov. Štát nemá pasívne čakať na to, čo občan potrebuje vybaviť pri riešení svojich životných situácií a nemá ho nechať vytrápiť sa na úradoch, ale automaticky mu má vychádzať v ústrety pri riešení jeho situácie a čo najviac ho zbaviť zbytočnej byrokracie. Aj preto sme spustili ďalšiu prevratnú novinku – proaktívnu službu pri narodení dieťaťa. Po narodení dieťaťa už rodičia nemusia obehávať matriku a lekárov, aby získali rodný list, či príspevok pri narodení dieťaťa, ale štát celú administratívu vybaví za nich. Takto vyzerá informatizácia v službách občanov,” dodala vicepremiérka Remišová.

Ak sa občania stretnú s tým, že úrady od nich žiadajú jeden zo zrušených výpisov, môžu napísať podanie na adresu: stopbyrokracii@mirri.gov.sk.

Viac informácií: https://stopbyrokracii.sk/menej-papierov-a-behania-po-uradoch-pozrite-sa-ktore-potvrdenia-a-vypisy-uz-nemusite-nosit/

Štátny tajomník Velič: Pomáhame rodičom aj samosprávam – po celom Slovensku sme podporili až 204 000 miest pre žiakov základných škôl

Len v Bratislavskom kraji vzniklo vďaka špeciálnej výzve 4 265 nových miest pre deti v ZŠ

Pomáhame rodičom a samosprávam riešiť problém s nedostatkom miest pre deti v základných školách. Z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) sme v dobiehajúcom programovom období podporili 204 000 miest pre žiakov po celom Slovensku. Na modernejšie, kvalitnejšie a dostupnejšie základné školy pre všetkých išlo spolu takmer 110 miliónov eur. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) navyše minulý rok vypísalo historicky prvú výzvu, špeciálne určenú pre ZŠ v Bratislavskom kraji, kde bol nedostatok miest pre deti najvypuklejší.

 „S nedostatkom miest pre deti v základných školách majú problém najmä väčšie mestá. Rodičom, ktorí nenájdu miesto pre svoje deti v blízkosti bydliska, nezostáva nič iné, ako voziť deti aj desiatky kilometrov do školy inde. Stresuje a zaťažuje to deti, rodičov aj ich rodinné financie. Na mnohých školách, kde je nápor najvýraznejší, dokonca hrozila dvojzmenná prevádzka. Som rada, že teraz, pred začiatkom nového školského roka môžem konštatovať, že vďaka eurofondom sme po celom Slovensku podporili desiatky tisíc nových miest pre školákov a pomohli im vytvoriť kvalitné a moderné zázemie pre vzdelávanie,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

 V programovom období 2014 – 2020 išlo z programu IROP na podporu základných škôl v regiónoch takmer 110 miliónov eur. Eurofondy pomohli pri rozširovaní kapacít ZŠ, ale investície tiež smerovali do stavebných úprav budov, zatepľovania, vybavenia odborných a jazykových učební či knižníc. Doteraz sa takto podarilo zlepšiť študijné podmienky v 589 základných školách po celom Slovensku, pričom bolo podporených až 204 000 miest pre žiakov.

 „Pre Bratislavský kraj, kde je problém s nedostatkom miest pre žiakov na základných školách dlhodobo najvypuklejší, sme dokonca vypísali špeciálnu výzvu. Záujem bol obrovský, a preto sme pôvodný balík podpory zdvojnásobili až na takmer 63 miliónov eur. Výsledkom je, že spolu 11 škôl v mestských častiach Bratislavy a 15 škôl v obciach a mestách kraja rozšíri svoje kapacity, vybuduje nové triedy, zmodernizuje svoje budovy a zlepší podmienky pre žiakov. Spolu vznikne až 4 265 nových miest pre školákov, zrenovujeme 23 škôl a postavíme 5 nových školských budov,“ uviedol štátny tajomník MIRRI SR Dušan Velič.

Okrem rozširovania kapacít škôl sú dôležitou súčasťou podporených projektov v Bratislavskom kraji investície do vybudovania odborných učební a školskej infraštruktúry. Vznikajú nové kuchyne, jedálne, telocvične aj vonkajšie športoviská.

„Zaviedli sme aj nový koncept SMART škôl, teda takých škôl, ktoré sú nielen miestom vzdelávania žiakov, ale aj kultúry, športu a voľnočasových aktivít pre všetkých obyvateľov zo širokého okolia. Takáto škola slúži nielen žiakom, ale celej komunite. SMART škola obyvateľom po skončení vyučovania umožní napríklad využívať športoviská, telocvične či učebne, ktoré poskytuje na rôzne kultúrne alebo vzdelávacie akcie, kuchyňa spolupracuje s inými verejnými zariadeniami v obci, prípadne ponúka možnosť stravovania miestnym seniorom,“ upozornil Velič.

„Našou prioritou je zvyšovanie kvality školstva a tiež chceme pomôcť rodičom lepšie skĺbiť ich rodinný a pracovný život. Dostupnosť a kvalita základných škôl sú z tohto pohľadu jedným z kľúčových faktorov. Do kvalitného vzdelávania vo všetkých regiónoch Slovenska budeme investovať aj z nových eurofondov, kde je na to prierezovo vyčlenených 609 miliónov eur,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Počet podporených projektov ZŠ podľa krajov:

103 projektov – Prešovský kraj

97 projektov – Žilinský kraj

83 projektov –  Bratislavský kraj

74 projektov – Trenčiansky kraj

66 projektov – Nitriansky kraj

58 projektov – Košický kraj

58 projektov – Banskobystrický kraj

50 projektov – Trnavský kraj

Vicepremiérka Remišová: V Bratislave zakotvila historická replika rímskej veslice zo 4. storočia aj vďaka programu dunajskej spolupráce Interreg

Projekt Living Danube Limes spája 8 európskych štátov a pomáha objavovať rímske dedičstvo na Dunaji

Pomáhame spoznávať a chrániť európske kultúrne dedičstvo. Vďaka projektu Living Danube Limes (Živá dunajská hranica Rímskej ríše), ktorý je financovaný z programu Interreg – Dunajský nadnárodný program, zakotvila v Bratislave replika rímskej hliadkovacej lode zo 4. storočia. Loď s názvom Danuvina Alacris sa po dvoch rokoch náročnej výstavby prvýkrát plaví po Dunaji a prepláva až 8 krajín.

„Dunaj odnepamäti spájal ľudí rôznych národov a kultúr – je to ozajstná živá tepna Európy. A táto rímska loď je symbolom, ktorý nám pripomína, že ľudia netúžia po objavovaní, spolupráci, obchode, výmene poznatkov a zdieľaní kultúry iba dnes, ale bolo to tak vždy,“ uviedla vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. „Unikátny projekt Living Danube Limes, v rámci ktorého bola postavená aj verná replika rímskej veslice, spojil 16 projektových partnerov zo Slovenska, Rakúska, Nemecka, Rumunska, Bulharska, Maďarska, Česka a Chorvátska. Financovaný bol z dunajského programu Interreg. Na Slovensku má tento program na starosti práve naše Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a som hrdá, že môžeme podporovať projekty, ktoré pomáhajú ľuďom, spájajú ich, zvyšujú kvalitu života v regiónoch a zveľaďujú a odkrývajú európske kultúrne dedičstvo,“ uviedla vicepremiérka.

Celkový rozpočet projektu je takmer 3 milióny eur a sú doň zapojené univerzity a štátne a súkromné podniky z 10 krajín. Experti z Fakulty architektúry a dizajnu STU a Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave dva roky skúmali rímsku históriu dunajského regiónu na našom území a všetky svoje poznatky pretavili do viacerých akcií pre odbornú aj širokú verejnosť. Vďaka ich práci vznikla napríklad aj aplikácia a modelovanie rekonštrukcií vo virtuálnej realite, čím sa podarilo oživiť aj rímsky vojenský kastel Kelemantia v Iži.

Historická loď sa na územie Slovenska doplavila z Rakúska v piatok popoludní a zakotvila pod hradom Devín. Počas víkendu bude kotviť v Karloveskej zátoke v Bratislave, v Rusovciach, Čunove a v Iži. V Karloveskej zátoke pri lodenici Tatran bude v sobotu rímska loď predstavená verejnosti. Záujemcovia budú mať tak príležitosť obzrieť si Danuvinu Alacris zblízka, spoznať jej príbeh a nazrieť do života Rimanov na našom území. Zo Slovenska si to loď namieri ďalej do Maďarska. Jeden z hlavných cieľov projektu Living Danube Limes je nominácia celého dunajského limesu (riečna hranica Rímskej ríše) ako miesta svetového dedičstva UNESCO.

„Som presvedčená, že práve takéto projekty majú veľký význam pre to, aby sme my, Európania, nehľadali to, v čom sa navzájom líšime, ale dívali sa na to, čo nás spája, čo máme spoločné,“ dodala vicepremiérka Remišová.

V rámci programov nadnárodnej spolupráce spravuje ministerstvo investícií dva programy Interreg – Program Stredná Európa a Dunajský nadnárodný program. Do týchto dvoch programov je zapojených 169 partnerov zo Slovenska – od univerzít a výskumných inštitúcií, cez samosprávy až po mimovládne organizácie. Pre nové programové obdobie 2021 – 2027 budú mať programy spolu rozpočet takmer 550 miliónov eur.

Zaujímavosti o rímskej veslici Danuvina Alacris

Je to verná replika rímskeho vojenského hliadkovacieho člna. Výstavba lode sa začala 25. apríla 2021.

Dĺžka: 18 m

Šírka: 2,8 m

Výška stožiaru: 7,2 m

Celková hmotnosť: 6 000 kg

Priemerná rýchlosť: 6-9 km/h

Veslovaciu posádku tvorí 20 ľudí.

Na výstavbu lode bol použitý dub (dosky, kormidlo), smrek (stožiar, dvor, veslá), topoľ (štíty). Stromy boli zoťaté v Nemecku v roku 2020.

Štátny tajomník MIRRI SR Dušan Velič : Pomáhame mestám a obciam bojovať s tropickými horúčavami a následkami zmeny klímy – do verejnej zelene ide 60 miliónov eur

Slovensko čelí rekordným horúčavám a suchu. Tieto negatívne dopady zmeny klímy môže účinne zmierniť viac zelene v mestách a obciach. Práve do tejto oblasti ide takmer 60 miliónov eur z dvoch výziev Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorý riadi Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR).

„Vlny tropických horúčav a dlhotrvajúceho sucha sužujú Slovensko každým rokom čoraz viac. Cítiť to najmä v zastavaných oblastiach, kde je málo zelene, ale o to viac betónu a asfaltu. Klimatická zmena je tu a jej dôsledky pociťujeme všetci, a preto musíme hľadať riešenia, ako sa tejto novej situácii prispôsobiť. Ľudia v mestách a obciach potrebujú oveľa viac zelených oáz, kde nájdu osvieženie, a ktoré ochladia vzduch, udržia viac vlahy a prečistia ovzdušie. Preto pomáhame zelenej premene našich miest a obcí a na podporu verejnej zelene a na klimatické opatrenia sme z regionálneho programu IROP vyhlásili už dve výzvy. Vďaka nim podporíme desiatky užitočných zelených projektov po celom Slovensku,“ vyhlásil Dušan Velič, štátny tajomník ministerstva investícií a regionálneho rozvoja.

„Prvú vlaňajšiu výzvu sme pre obrovský záujem navýšili z pôvodných 19 miliónov až na viac ako 46 miliónov eur. Vďaka tomu sme mohli podporiť 76 aktuálne zazmluvnených zelených projektov v mestách a obciach. Rovnako veľký záujem bol aj o druhú výzvu za viac ako 13 miliónov eur, do ktorej sme dostali 144 žiadostí o podporu a tie vyhodnocujeme,“ doplnil Velič.

Šancu uspieť vo výzvach mali väčšie i menšie projekty, od revitalizácie verejných parkov a výsadby nových stromov, až po zeleň vo vnútroblokoch sídlisk, budovanie komunitných záhrad alebo zelených striech. Podpora je určená tiež na opatrenia na zníženie hluku, budovanie jazierok a revitalizáciu malých vodných tokov, ale aj na zberné systémy odpadovej a dažďovej vody.

Projekty mohli predkladať obce a mestá, kraje, organizácie štátnej správy, vysoké školy, mimovládne organizácie, taktiež spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Národná diaľničná spoločnosť a Slovenská správa ciest.

Výrazné sucho v súčasnosti postihlo už viac ako polovicu Slovenska, viaceré obce začali šetriť pitnou vodou a vedci dlhodobo varujú, že prejavy klimatickej krízy sa budú ešte zhoršovať. Podľa klimatológov SHMÚ sa na Slovensku zvyšuje priemerná ročná teplota približne dvakrát tak rýchlo ako na globálnej úrovni. Od polovice minulého storočia sa zvýšila približne o 2 °C.

Pritom stromy v mestách dokážu znižovať teplotu ovzdušia o 2 až 8 °C a tlmiť tzv. efekt mestského tepelného ostrova. Veľké stromy dokážu absorbovať až 150 kg CO2 za rok a pomáhajú tak zmierňovať dopady klimatických zmien. V mestách s vysokou mierou znečistenia tak výrazne prispievajú k lepšej kvalite ovzdušia.

„Aj, na prvý pohľad, drobné opatrenie, ako je výmena betónovej plochy za zelený trávnik, má veľký dopad na kvalitu mikroklímy. Ľudia musia nájsť v mestách viac priestorov pre zdravý odpočinok a osvieženie, a to najmä v takýchto horúcich dňoch. Preto v zelených riešeniach, výsadbe zelene a ďalších klimatických opatreniach budeme pokračovať aj z nových eurofondov. Celkovo sú na cieľ  Zelenšie Slovensko určené viac ako 4 miliardy eur. Slovensko musí využiť túto príležitosť. Robíme to pre nás, ale najmä pre budúce generácie,“ dodal štátny tajomník Velič.

————-

V prvej vyhodnotenej zelenej výzve z IROP získala podporu napríklad aj obnova mestského parku Sihoť v Nitre. Revitalizácia obľúbeného miesta oddychu, 20-hektárovej zelenej oázy mesta získala z eurofondov viac ako 5,75 milióna eur. Vyše 364 000 eur zas prinesie viac zelene do areálu Žilinskej univerzity. Medzi 76 projektmi, na ktoré sú aktuálne už uzatvorené aj zmluvy o finančnej podpore, je napríklad aj zelená strecha Miestneho úradu Košice – Šaca. Za viac ako 255 000 eur získa obyčajná strecha viacero funkcií, okrem izolácie zlepší aj mikroklímu a doplní chýbajúcu zeleň na centrálnom námestí Šace.

Vicepremiérka Remišová: Na podporu boja proti hoaxom a dezinformáciám vyhlasujeme novú výzvu za 200 000 eur

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo novú výzvu vo výške 200 000 eur, ktorou podporí boj proti dezinformáciám, hoaxom a zlepšovanie mediálnych a digitálnych zručností. Výzva nadväzuje na úspešnú vlaňajšiu výzvu, z ktorej získalo podporu sedem zaujímavých projektov na podporu kritického myslenia určených pre žiakov, učiteľov aj širokú verejnosť.

„Denno-denne sme vystavení dezinformáciám, hoaxom a klamstvám nepriateľskej propagandy, ktorých cieľom je manipulovať verejnú mienku a vnášať do spoločnosti chaos. O tom, aké to môže mať vážne dopady, sme sa presvedčili počas pandémie a presviedčame sa o tom tiež v čase ruskej vojenskej agresie namierenej proti nášmu susedovi, Ukrajine. Preto dlhodobo podporujeme iniciatívy a projekty, ktoré podporujú kritické myslenie, zvyšujú digitálnu gramotnosť a pomáhajú ľuďom orientovať sa v záplave klamstiev a účelových manipulácií, ktoré sa šíria najmä v online priestore. Vyhlasujeme už druhú výzvu na boj proti dezinformáciám a hoaxom, ktorej cieľom je podporiť kvalitné projekty pre školy, učiteľov aj zamestnancov štátnej správy,“ povedala vicepremiérka Remišová.

Výzva vo výške 200 000 eur je určená na vzdelávanie a osvetové aktivity, kampane, ale aj na rozvoj kvalitnej žurnalistiky. O podporu sa môže uchádzať neziskový sektor, školy, univerzity, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcami a vyššími územnými celkami, ale aj podnikatelia či verejné výskumné inštitúcie.

Aktivity musia byť orientované na žiakov, študentov, učiteľov, zamestnancov verejnej správy alebo širokú verejnosť. Zamerané majú byť na zvyšovanie povedomia o dezinformačných kampaniach, vytváranie kreatívnych reakcií na hoaxy, podporu kritického myslenia, zvyšovanie mediálnej gramotnosti a pod.

Zapojiť sa do výzvy a poslať žiadosť o poskytnutie dotácie je možné do 21. augusta 2022.

Viac informácií o samotnej výzve nájdete na: https://challenge.gov.sk/vyzva-na-predkladanie-ziadosti-oposkytnutie-dotacie-voblasti-prevencie-a-boja-proti-dezinformaciam-a-nepravdivym-spravam-na-internete/

V poradí druhá výzva zameraná na boj proti dezinformáciám nadväzuje na úspešnú minuloročnú výzvu, v rámci ktorej MIRRI SR podporilo sedem projektov v hodnote 120 000 eur. Medzi podporené organizácie patrili  Divadlo Jána Palárika z Trnavy, Združenie Art Aktivista, Príbehy 20. storočia, Zmudri, Európsky inštitút (ovce.sk), Zafirah a TACHLES. Tie sa žiakom a študentom škôl aj verejnosti prihovorili formou krátkych filmov, rozprávky, vlogov, príručky kritického myslenia či divadelného predstavenia.

Viac informácií o podporených projektoch nájdete na:  https://www.mirri.gov.sk/aktuality/digitalna-agenda/vicepremierka-remisova-podporime-7-projektov-ktore-prispeju-k-boju-s-dezinformaciami/

Vicepremiérka Remišová: V čase celosvetovej inflácie podávame pomocnú ruku samosprávam – eurofondové projekty budú môcť byť navýšené v dôsledku nárastu cien stavebných materiálov

Oddnes môžu samosprávy podávať Integrovanému regionálnemu operačnému programu žiadosti o navýšenie financií pre svoje projekty

Dobrá správa pre samosprávy, ktoré majú rozbehnuté eurofondové projekty. Vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová predstavila riešenie, ktoré samosprávam pomôže vyrovnať nárast cien stavebných materiálov. V rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) sa tak môže zachrániť až okolo 625 ohrozených projektov.

„Inflácia a prudký nárast cien, to nie je len slovenský, ale celosvetový problém. Výrazne sa rast cien prejavil na stavebných materiáloch a to dopadá na časť eurofondových projektov, ktorým pôvodne schválený balík podpory nestačí a hrozilo, že budú zastavené, prípadne dodávatelia odstúpia. Mnoho problémov samospráv je, žiaľ, spôsobených aj tým, že si v zmluvách s dodávateľmi často neošetrili zmenu cien stavebných materiálov, čím by eliminovali dopady navyšovania cien. My im podávame pomocnú ruku. V parlamente sme presadili zmenu zákona, aby bolo možné z eurofondov dofinancovať zvýšenie cien stavebných materiálov, a teraz spúšťame schému pomoci pre projekty z regionálneho programu IROP, ktorý spadá pod naše ministerstvo investícií,“ povedala Remišová.

Základnú metodiku, ktorá mala riešiť nárast cien stavebných materiálov, vydalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR v polovici júla. Analýza ministerstva dopravy pokrýva 17 komodít. „Pre projekty programu IROP však dopĺňame desiatky ďalších položiek, ktorých sa v regionálnom programe skokový nárast cien dotýka,“ upozornila Remišová. Ide o základné položky ako tehly, vnútorné omietky, zatepľovacie systémy, strešné materiály, elektroinštalácia, optické káble a mnohé ďalšie. Nárast cien v rámci IROP sa týka najmä projektov rekonštrukcií škôl, škôlok, budovania cyklotrás a opráv ciest, ale aj  budovania centier zdravotnej starostlivosti či výsadby verejnej zelene v mestách. Celkovo ide o približne 625 projektov v pôvodnej výške oprávnených výdavkov 585 miliónov eur. „Prichádzame s konkrétnym riešením, ako tieto projekty zachrániť a vďaka dofinancovaniu ich dotiahnuť včas do úspešného konca. Oddnes môžu samosprávy na program IROP podávať žiadosti o navýšenie podpory v dôsledku nárastu cien stavebných materiálov,“  povedala Remišová.

Navýšenie príspevku môžu získať projekty z výziev, ktorých hodnotiace kolá boli uzavreté medzi 12. marcom 2020 a 30. aprílom 2022 – teda v čase, keď žiadatelia pri svojich projektoch ešte nerátali so skokovým rastom cien stavebných materiálov.

„Chcem ubezpečiť samosprávy, že stojíme pri nich a robíme všetko preto, aby sme im pomohli projekty, ktoré ľudia v regiónoch veľmi potrebujú, úspešne zrealizovať. Eurofondy sú síce veľmi technickou témou, ale túto konkrétnu pomoc pocítia ľudia priamo vo svojom najbližšom okolí. Či už to bude zrekonštruovaná škôlka alebo škola, kde chodia ich deti, nové cesty, po ktorých dennodenne chodia do práce, či zdravotné zariadenia alebo zariadenia sociálnej starostlivosti. Robíme všetko pre to, aby eurofondy boli využívané zmysluplne, transparetne a pre ľudí,“  zdôraznila Remišová.

Vicepremiérka tiež zdôraznila, že operačný program IROP, ktorý spadá pod jej ministerstvo, už koncom júna splnil plán čerpania pre tento rok a tretí rok po sebe tak z regionálneho programu neprepadne ani euro. „Je to veľký rozdiel oproti predchádzajúcim vládam, kedy len v tomto jedinom programe Slovensko prišlo o takmer 40 miliónov eur, ktoré muselo pre neschopnosť predchádzajúcej  garnitúry vracať do Bruselu. Navyše, v roku 2021 mal operačný program IROP najvyššie čerpanie vôbec od roku 2014, čo oceňujú aj samosprávy,“ dodala Remišová.

Metodiku IROP pre poskytnutie dodatočného príspevku nájdete tu:

https://www.mirri.gov.sk/mpsr/irop-programove-obdobie-2014-2020/programove-dokumenty-irop/metodicke-usmernenia-ro-pre-irop/usmernenie-ro-pre-irop-c-15/

Vicepremiérka Remišová: Zavádzame novinku – už teraz financujeme prípravu projektov, ktoré pôjdu z nových eurofondov

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlásilo dve výzvy z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Prvá výzva podporí rozvoj kvalitného zdravotníctva založeného na najmodernejších štandardoch, vede a výskume, druhá zasa pomôže zlepšiť podmienky pre ochranu a starostlivosť o prírodné bohatstvo našich národných parkov.

„Náš zdravotnícky systém dnes zaostáva v kvalite za vyspelými európskymi krajinami. Uvedomujeme si tento investičný dlh a od nástupu do vlády je našou prioritou zmeniť to, aby ľudia vo všetkých regiónoch mali prístup k najmodernejším liečebným metódam založeným na najnovších vedeckých poznatkoch. Čas na zmenu je tu a teraz a my túto príležitosť využijeme,“ povedala vicepremiérka Veronika Remišová.

V prvej výzve sa z Integrovaného regionálneho operačného programu rozdelí 8 miliónov eur. Adresátom výzvy je Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR), ktoré môže eurofondy využiť na obstaranie potrebnej projektovej dokumentácie pre prípravu vybudovania nových nemocníc. Môže ísť napríklad o dokumentáciu pre vydanie stavebného povolenia či na obstaranie realizačného projektu a mnohé ďalšie nevyhnutné dokumenty potrebné pre veľký investičný zámer. Minimálna a maximálna výška príspevku, o ktorý môže MZ SR z výzvy žiadať, nie je stanovená.

Vláda schválila plán výstavby dvoch nových nemocníc – na bratislavských Rázsochách a v Martine.

„Na Slovensku potrebujeme špičkových lekárov a zdravotníkov, ktorí budú môcť pacientom poskytnúť najmodernejšiu a najkvalitnejšiu liečbu a starostlivosť. Musíme im vytvoriť adekvátne podmienky na vzdelávanie a prístup k najmodernejším medicínskym technológiám a postupom. Medicínsky výskum je oblasť, v ktorej môže mať Slovensko veľkú perspektívu, a preto podporujeme prípravu vybudovania nových špičkových zariadení,“ uviedla ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Remišová.

Súčasne MIRRI SR vyhlásilo aj ďalšiu výzvu, a to na zlepšenie podmienok pre ochranu a starostlivosť o prírodné bohatstvo našich národných parkov. Z eurofondov sa taktiež skvalitnia služby pre návštevníkov, napríklad budovaním a modernizáciou turistických a vzdelávacích centier či informačných systémov. Výzva vo výške 7 miliónov eur na prípravu kvalitných projektov je určená pre správy národných parkov i pre Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR).

„Vďaka reforme národných parkov, ktorú som od začiatku presadzovala, sa od apríla prvé národné parky stali samostatnými právnymi subjektmi. Zjednodušenie správy parkov a ich efektívny manažment je však iba prvým krokom reformy. Potrebné sú aj investície do ich infraštruktúry. Práve na prípravu takých projektov, ako sú informačné centrá, cyklotrasy, záchytné parkoviská či turistické chodníky, pôjdu eurofondy z našej najnovšej výzvy,“ povedala vicepremiérka Remišová.

Správy národných parkov a MŽP SR môžu eurofondy z výzvy získať napríklad na dokumentáciu potrebnú na územné plánovanie, pre vydanie stavebného povolenia, ale aj na obstaranie regulačných plánov, územných štúdií a dokumentov pre realizačné projekty. Môže ísť o rôzne typy štúdií – technické, geologické, dopravné či krajinné a o mnohé ďalšie nevyhnutné dokumenty.

Vicepremiérka Remišová v Bruseli slávnostne podpísala schválenie novej Partnerskej dohody: Takmer 13 miliárd eur z nových eurofondov pomôže pri rozvoji Slovenska a riešení problémov, ktoré ľudí trápia

Vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová dnes v Bruseli slávnostne podpísala schválenie novej Partnerskej dohody. Ide o kľúčový dokument, ktorý určuje, ako sa budú čerpať eurofondy v novom programovom období. Spolu s vicepremiérkou Remišovou pod dokument svoj podpis symbolicky pridali členovia Európskej komisie Elisa Ferreira a Nicolas Schmit.

„Partnerská dohoda bola pripravená v náročnom období, ktoré poznačila najskôr pandémia COVID-19 a neskôr aj bezprecedentná vojenská agresia Ruska voči Ukrajine. Výsledný dokument tak odzrkadľuje tieto náročné výzvy, ale aj zložité premeny, ktorými Slovensko ako krajina a naša spoločnosť prechádzajú. Partnerská dohoda je kombináciou odvahy a ambicióznosti v najťažších časoch v celej histórii samostatnosti Slovenska. Som nesmierne vďačná, že vďaka profesionalite a nasadeniu celého ministerstva sme úspešní a máme pripravený veľmi dobrý strategický investičný plán.  A to aj napriek tomu, že vzhľadom na ruskú agresiu na Ukrajine prešla Partnerská dohoda ešte zásadnou aktualizáciou, aby zohľadnila nové geopolitické hrozby a požiadavky na strategickú energetickú bezpečnosť Slovenska,“ uviedla vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Partnerskú dohodu symbolicky podpísala v pondelok po stretnutí s komisárkou zodpovednou za politiku súdržnosti a reformy Elisou Ferreirou a komisárom pre pracovné miesta a sociálne práva  Nicolasom Schmitom.

Remišová poďakovala Európskej komisii za profesionálnu spoluprácu a veľmi dobrú komunikáciu so Slovenskou republikou s tým, že Partnerská dohoda je pripravená na mimoriadne vysokej úrovni, zohľadňuje všetky výzvy a vytvára priestor na premenu Slovenska na modernú, zelenú a inovatívnu krajinu. Zároveň zdôraznila participatívny prístup pri jej príprave. „Do prípravy Partnerskej dohody sme zapojili stovky aktérov – od ministerstiev, úradov, samospráv, zamestnávateľov a akademickej obce, až po mimovládne organizácie a verejnosť.  Je to výsledok bezprecedentnej celospoločenskej diskusie a konsenzu, ktorý je najmä v dnešnej polarizovanej spoločnosti mimoriadne potrebný.”

Vicepremiérka informovala, že najväčšia časť investícií bude smerovať na zelené a klimatické ciele, vrátane zvýšenia energetickej bezpečnosti Slovenska. „Agresia Ruska proti Ukrajine nám všetkým ukázala, že už sa nemôžeme spoliehať na doterajšie zdroje energie. Slovensko musí nutne hľadať spôsoby, ako zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť a nezávislosť, ale aj ako sa vyrovnať s dopadmi klimatickej zmeny,” zdôraznila Remišová.

Dôležitá časť zdrojov bude ďalej smerovať na vedu, výskum, podporu inovácií, keďže len inovácie zabezpečia kvalitnejšie pracovné miesta a lepšie platy pre ľudí na Slovensku. Vicepremiérka zdôraznila, že investície z nových eurofondov pokryjú tiež obrovské investičné dlhy z minulosti, ako sú napríklad vodovody či budovanie kanalizácií.

Druhý najvyšší objem investícii pôjde do sociálnej oblasti a na vzdelávanie, ktoré je kľúčom k úspechu Slovenska. Takisto sa mení aj prístup k riešeniu problémov marginalizovaných komunít, pri ktorých sa na rozdiel od minulosti investície sústredia na integrované projekty, ktoré by mali priniesť viditeľné a konkrétne výsledky.

Ministerka  Remišová vyzdvihla, že Partnerská dohoda je zároveň  veľkou  reformou v riadení eurofondov. „Namiesto opakovania  starých chýb z predchádzajúcich období prichádzame s revolučnou zmenou.  Jeden program a jedny pravidlá prinesú lepší manažment, zrýchlenie procesu čerpania eurofondov a transparentnosť. Vďaka zásadnej reforme sa celý systém sprehľadní, zjednoduší a zrýchli tak, aby sa peniaze dostali čím skôr do regiónov, tam kde ich ľudia najviac potrebujú,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Dokument je zverejnený na:

https://www.mirri.gov.sk/sekcie/cko/politika-sudrznosti-eu/dokumenty/partnerska-dohoda-sr/

https://www.eurofondy.gov.sk/wp-content/uploads/2022/07/220713_SK_Partnersk%C3%A1-dohoda-SR_21_27_do-SFC.pdf

Slovensko dostane na obdobie 2021 – 2027 12,8 miliardy eur, aby investične podporilo hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

Dnešná partnerská dohoda s Komisiou pomôže Slovensku plniť kľúčové priority EÚ, a tak dosiahnuť zelenú a digitálnu transformáciu a sociálnu spravodlivosť.

Zelená transformácia a nižšia energetická závislosť

Slovensko získa z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu 4,2 miliardy eur, ktoré mu umožnia plniť klimatické ciele a znížiť svoju energetickú závislosť od Ruska. Vďaka nim Slovensko zvýši svoj podiel obnoviteľných zdrojov energie a zároveň zníži celkovú spotrebu energie a emisie skleníkových plynov z verejných budov.

Významné investície pôjdu aj do rekonštrukcie a modernizácie železničnej siete.

459 miliónov eur z Fondu na spravodlivú transformáciu (FST) sa využije na zmiernenie sociálno-ekonomických nákladov energetickej transformácie, a to tak, že sa podporí vytváranie nových pracovných miest, odborná príprava a investície do ekologických technológií, ako aj zatraktívňovanie zasiahnutých regiónov pre mladých ľudí.

Podpora digitálnej transformácie a hospodárskej konkurencieschopnosti

Ďalších 1,9 miliardy eur sa vyčlení na podporu digitalizácie, posilnenie výskumných a inovačných kapacít a zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Osobitný dôraz sa kladie aj na posilnenie spolupráce medzi akademickým, súkromným a podnikateľským sektorom.

Pracovné miesta budúcnosti: digitálne priateľský trh práce otvorený pre všetkých

Vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv podporí 3,2 miliardy eur z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+). Približne 680 miliónov eur bude tvoriť investície na zlepšenie životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Takisto budú predstavovať príspevok na inkluzívne vzdelávanie a sociálne služby vo všetkých komunitách.

Ďalších 203 miliónov eur je určených na pomoc pracovníkom, aby mohli prehlbovať svoje vedomosti i preškoliť sa, a teda sa vedeli lepšie orientovať podľa meniacich sa potrieb dnešného trhu práce.

Partnerská dohoda bude zameraná aj na deti a mladých ľudí: 280 miliónov eur sa využije na realizáciu záruky pre mladých ľudí a 318 miliónov eur podporí Európsku záruku pre deti.

Odvetvie udržateľnej akvakultúry

Slovensko získa 15 miliónov eur z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF), ktoré mu umožnia vybudovať odolné, udržateľné a dekarbonizované odvetvie akvakultúry v súlade so strategickými usmerneniami EÚ pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 – 2030. Zároveň môže zrýchliť digitálnu transformáciu odvetvia vrátane zberu údajov a kontrolných činností zameraných na zlepšenie vysledovateľnosti produktov akvakultúry.

Vyjadrenia členov kolégia:

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v tejto súvislosti uviedla: „Dohoda o partnerstve umožňuje Slovensku riešiť najvážnejšie problémy vrátane potreby znížiť závislosť od ruských fosílnych palív, vymaniť sa z krízy spôsobenej pandémiou a vyrovnať vnútorné regionálne rozdiely. Blahoželám, Slovensko, a teším sa na dokončenie tohto programu, aby sme v rámci politiky súdržnosti mohli začať s novými investíciami do konkurencieschopnosti, ochrany životného prostredia a spravodlivosti vašej krajiny.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit doplnil: „Vítam túto slovenskú iniciatívu, ktorá chce dosiahnuť, aby pracovníci získali tie správne zručnosti, aby sa rozvíjali sociálne služby a aby sa zlepšili životné podmienky ľudí v núdzi, predovšetkým marginalizovaných rómskych komunít. Takisto ma mimoriadne teší, že partnerská dohoda otvára príležitosti pre novú generáciu programov zameraných na investície pre deti a mladých ľudí v súlade s Európskou zárukou pre deti a zárukou pre mladých ľudí.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Táto dohoda o partnerstve podporí Slovensko v prechode na ekologickejšie, obehovejšie a environmentálne uvedomelejšie obchodné postupy, ktoré mu pomôžu vybudovať digitalizovanejšie a udržateľnejšie hospodárstvo. Zároveň prispeje k rozvoju odolného, udržateľného, inovatívneho a nízkouhlíkového odvetvia akvakultúry na Slovensku, ako aj k posilneniu jeho digitálnej transformácie.“

Súvislosti 

Dohoda o partnerstve sa vzťahuje na fondy politiky súdržnosti (EFRR; ESF+, Kohézny fond) vrátane fondov FST a ENRAF a pripravuje pôdu pre implementáciu týchto investícií v praxi.

Zahŕňa 2 národné programy a 11 programov INTERREG (týkajúcich sa územnej spolupráce). Takisto sa v nej stanovuje oprávnenosť a vykonávanie FST v oblastiach, ktoré najviac postihuje klimatická transformácia.

V tejto partnerskej dohode sa zároveň prejavuje silný záväzok Slovenska ku koordinovanému využívaniu fondov politiky súdržnosti a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnostii.

V rámci politiky súdržnosti pripravuje každý členský štát v spolupráci s Komisiou partnerskú dohodu, ktorá slúži ako strategický dokument na programovanie investícií z fondov politiky súdržnosti a ENRAF v priebehu viacročného finančného rámca. Zameriava sa na priority EÚ, stanovuje stratégiu a investičné priority, ktoré si určí každý členský štát. Dohoda obsahuje zoznam národných a regionálnych programov, ktoré sa majú vykonať v praxi, vrátane orientačnej ročnej výšky pridelených finančných prostriedkov na každý program.

Partnerská dohoda na roky 2021 – 2027 so Slovenskom je šestnásta v poradí a nasleduje po dohodách uzavretých s Gréckom, Nemeckom, Rakúskom, Českom,  Litvou, Fínskom, Dánskom, Francúzskom, Švédskom, Holandskom, Poľskom, Bulharskom, Cyprom, Portugalskom a Estónskom.

Environmentálny fond zverejňuje Podmienky špecifikácie podpory formou úveru pre obce a vyššie územné celky

Vážení žiadatelia,

Environmentálny fond zverejňuje Podmienky špecifikácie podpory formou úveru pre obce a vyššie územné celky.

Forma špecifikácie: otvorená

Špecifikáciu nájdete na tomto linku: https://envirofond.sk/wp-content/uploads/2022/08/Podmienky-specifikacie-podpory-formou-uveru-pre-obce-a-vyssie-uzemne-celky.pdf

Európsku komisiu žiadame o dodatočné zdroje na riešenie utečeneckej krízy

Krajiny, ktoré sú v prvej línii migračnej vlny z Ukrajiny, potrebujú väčšiu podporu a funkčné nástroje na riešenie tejto krízovej situácie. Slovensko a ďalších deväť členských štátov EÚ sa obrátili so žiadosťou na Európsku komisiu o dodatočnú rozpočtovú flexibilitu pri využívaní eurofondov na riešenie migračnej krízy. „Naše krajiny už prichýlili viac ako 5,3 milióna ľudí z Ukrajiny. Polovica z nich sú deti,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku adresovanému šiestim eurokomisárom. 

 „Utečenecká kríza vyvolaná barbarským útokom Ruska na Ukrajinu nemá rovnaký dopad na všetky krajiny Európskej únie. Tie štáty, ktoré migračná vlna zasiahla najviac, potrebujú od EÚ oveľa väčšiu podporu. Od Európskej komisie preto požadujeme väčšiu flexibilitu pri využívaní eurofondov na najbližšie roky, ale tiež špeciálne finančné zdroje nad rámec eurofondov,“ zdôraznila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Od vypuknutia vojny na Slovensko prišlo vyše 380 000 utečencov z Ukrajiny. Celkovo pred vojnou utieklo už viac ako 5 miliónov Ukrajincov.

Podpora nad rámec eurofondov by znamenala, že Slovensko a ďalších 9 krajín by dostali finančnú injekciu napríklad z Rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR), Nástroja flexibility či z rezervy rozpočtu EÚ.

„Politika súdržnosti (pozn. – eurofondy) v minulosti pomohla zvládnuť viaceré hospodárske krízy, no nemôže byť jediným ani hlavným nástrojom riešenia kríz členských krajín, pretože by to ohrozilo dosiahnutie dlhodobých cieľov politiky súdržnosti. Preto vyzývame Komisiu, aby pripravila ďalšie návrhy na posilnenie pomoci EÚ pre utečencov a ľudí, ktorí utečencom poskytujú útočisko,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.

Krajiny vyzvali EK, aby prišla s návrhmi na poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov aj nad rámec politiky súdržnosti. V stanovisku argumentujú napríklad aj bezprecedentným rastom cien energií a stavebných materiálov až o viac ako 
50 %.

„Jedným z dopadov vojny je tiež narušenie dodávateľských reťazcov a výrazné zvýšenie cien stavebných materiálov, najmä ocele a dreva. Keďže veľa Ukrajincov sa rozhodlo z Európskej únie vrátiť domov a bojovať za svoju vlasť, jedným z dôsledkov vojny je tiež nedostatok pracovnej sily, ktorý negatívne ovplyvňuje najmä sektor stavebníctva a dopravy,“ zdôrazňujú predstavitelia vlád.

Pod výzvu Európskej komisii sa podpísalo 15 zástupcov najviac postihnutých krajín – Slovenska, Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Rumunska. Medzi signatármi sú najmä ministri financií a regionálneho rozvoja. Za Slovensko výzvu podpísali ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová a minister financií Igor Matovič.Krajiny, ktoré sú v prvej línii migračnej vlny z Ukrajiny, potrebujú väčšiu podporu a funkčné nástroje na riešenie tejto krízovej situácie. Slovensko a ďalších deväť členských štátov EÚ sa obrátili so žiadosťou na Európsku komisiu o dodatočnú rozpočtovú flexibilitu pri využívaní eurofondov na riešenie migračnej krízy. „Naše krajiny už prichýlili viac ako 5,3 milióna ľudí z Ukrajiny. Polovica z nich sú deti,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku adresovanému šiestim eurokomisárom.

 „Utečenecká kríza vyvolaná barbarským útokom Ruska na Ukrajinu nemá rovnaký dopad na všetky krajiny Európskej únie. Tie štáty, ktoré migračná vlna zasiahla najviac, potrebujú od EÚ oveľa väčšiu podporu. Od Európskej komisie preto požadujeme väčšiu flexibilitu pri využívaní eurofondov na najbližšie roky, ale tiež špeciálne finančné zdroje nad rámec eurofondov,“ zdôraznila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Od vypuknutia vojny na Slovensko prišlo vyše 380 000 utečencov z Ukrajiny. Celkovo pred vojnou utieklo už viac ako 5 miliónov Ukrajincov.

Podpora nad rámec eurofondov by znamenala, že Slovensko a ďalších 9 krajín by dostali finančnú injekciu napríklad z Rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR), Nástroja flexibility či z rezervy rozpočtu EÚ.

„Politika súdržnosti (pozn. – eurofondy) v minulosti pomohla zvládnuť viaceré hospodárske krízy, no nemôže byť jediným ani hlavným nástrojom riešenia kríz členských krajín, pretože by to ohrozilo dosiahnutie dlhodobých cieľov politiky súdržnosti. Preto vyzývame Komisiu, aby pripravila ďalšie návrhy na posilnenie pomoci EÚ pre utečencov a ľudí, ktorí utečencom poskytujú útočisko,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.

Krajiny vyzvali EK, aby prišla s návrhmi na poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov aj nad rámec politiky súdržnosti. V stanovisku argumentujú napríklad aj bezprecedentným rastom cien energií a stavebných materiálov až o viac ako 
50 %.

„Jedným z dopadov vojny je tiež narušenie dodávateľských reťazcov a výrazné zvýšenie cien stavebných materiálov, najmä ocele a dreva. Keďže veľa Ukrajincov sa rozhodlo z Európskej únie vrátiť domov a bojovať za svoju vlasť, jedným z dôsledkov vojny je tiež nedostatok pracovnej sily, ktorý negatívne ovplyvňuje najmä sektor stavebníctva a dopravy,“ zdôrazňujú predstavitelia vlád.

Pod výzvu Európskej komisii sa podpísalo 15 zástupcov najviac postihnutých krajín – Slovenska, Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Rumunska. Medzi signatármi sú najmä ministri financií a regionálneho rozvoja. Za Slovensko výzvu podpísali ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová a minister financií Igor Matovič.

Nový cyklomost cez rieku Moravu otvoria 7. mája, spustili registráciu na cyklojazdy

Krajiny, ktoré sú v prvej línii migračnej vlny z Ukrajiny, potrebujú väčšiu podporu a funkčné nástroje na riešenie tejto krízovej situácie. Slovensko a ďalších deväť členských štátov EÚ sa obrátili so žiadosťou na Európsku komisiu o dodatočnú rozpočtovú flexibilitu pri využívaní eurofondov na riešenie migračnej krízy. „Naše krajiny už prichýlili viac ako 5,3 milióna ľudí z Ukrajiny. Polovica z nich sú deti,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku adresovanému šiestim eurokomisárom. 

 „Utečenecká kríza vyvolaná barbarským útokom Ruska na Ukrajinu nemá rovnaký dopad na všetky krajiny Európskej únie. Tie štáty, ktoré migračná vlna zasiahla najviac, potrebujú od EÚ oveľa väčšiu podporu. Od Európskej komisie preto požadujeme väčšiu flexibilitu pri využívaní eurofondov na najbližšie roky, ale tiež špeciálne finančné zdroje nad rámec eurofondov,“ zdôraznila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Od vypuknutia vojny na Slovensko prišlo vyše 380 000 utečencov z Ukrajiny. Celkovo pred vojnou utieklo už viac ako 5 miliónov Ukrajincov.

Podpora nad rámec eurofondov by znamenala, že Slovensko a ďalších 9 krajín by dostali finančnú injekciu napríklad z Rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR), Nástroja flexibility či z rezervy rozpočtu EÚ.

„Politika súdržnosti (pozn. – eurofondy) v minulosti pomohla zvládnuť viaceré hospodárske krízy, no nemôže byť jediným ani hlavným nástrojom riešenia kríz členských krajín, pretože by to ohrozilo dosiahnutie dlhodobých cieľov politiky súdržnosti. Preto vyzývame Komisiu, aby pripravila ďalšie návrhy na posilnenie pomoci EÚ pre utečencov a ľudí, ktorí utečencom poskytujú útočisko,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.

Krajiny vyzvali EK, aby prišla s návrhmi na poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov aj nad rámec politiky súdržnosti. V stanovisku argumentujú napríklad aj bezprecedentným rastom cien energií a stavebných materiálov až o viac ako 
50 %.

„Jedným z dopadov vojny je tiež narušenie dodávateľských reťazcov a výrazné zvýšenie cien stavebných materiálov, najmä ocele a dreva. Keďže veľa Ukrajincov sa rozhodlo z Európskej únie vrátiť domov a bojovať za svoju vlasť, jedným z dôsledkov vojny je tiež nedostatok pracovnej sily, ktorý negatívne ovplyvňuje najmä sektor stavebníctva a dopravy,“ zdôrazňujú predstavitelia vlád.

Pod Nový cyklomost Vysomarch ponad rieku Moravu spájajúci obec Vysoká pri Morave a rakúsku obec Marchegg je dokončený. Ako informovala hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Lucia Forman, jeho slávnostné otvorenie je naplánované na sobotu 7. mája. Návštevníkov čaká sprievodný program a kraj už spustil aj registráciu na cyklojazdy.

Cyklojazdy štartujú z piatich miest (Bory Mall, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Stupava, Gajary) a všetky majú spoločnú cieľovú stanicu - cyklomost Vysomarch. Pre účastníkov cyklojazdy bude pripravené občerstvenie. „Všetkým cyklistom, ktorí majú záujem ísť k mostu na bicykli, odporúčame sa vopred zaregistrovať. Dôvodom je bezpečnosť a plynulosť jazdy," vysvetlila Forman s tým, že v prípade veľkého počtu cyklistov budú v čase od 11:00 do 14:00 na cyklotrase z Devínskej Novej Vsi k cyklomostu Vysomarch uprednostnení registrovaní účastníci.

Projekt podporuje ekologickú a udržateľnú mobilitu. Príchod zo slovenskej strany k cyklomostu bude preto možný iba na bicykloch, kolobežkách, odrážadlách či pešo. „Na podujatie sa dá prísť aj verejnou dopravou, ideálne vlakom do rakúskej stanice Marchegg," uviedla Forman s tým, že odtiaľ premáva kyvadlová autobusová doprava až k cyklomostu. „Prístup autom je zo slovenskej strany úplne vylúčený, parkovanie v obci Marchegg bude obmedzené a neodporúčame ho," upozornila.

S výstavbou cyklomosta VysoMarch začal BSK v apríli 2021. Projekt je financovaný z Programu cezhraničnej spolupráce INTERREG V-A Slovenská republika – Rakúsko. Celkové náklady predstavujú 5,12 mil. eur bez DPH, pričom BSK projekt financoval čiastkou viac ako 2 mil. eur. 

 „Utečenecká kríza vyvolaná barbarským útokom Ruska na Ukrajinu nemá rovnaký dopad na všetky krajiny Európskej únie. Tie štáty, ktoré migračná vlna zasiahla najviac, potrebujú od EÚ oveľa väčšiu podporu. Od Európskej komisie preto požadujeme väčšiu flexibilitu pri využívaní eurofondov na najbližšie roky, ale tiež špeciálne finančné zdroje nad rámec eurofondov,“ zdôraznila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Od vypuknutia vojny na Slovensko prišlo vyše 380 000 utečencov z Ukrajiny. Celkovo pred vojnou utieklo už viac ako 5 miliónov Ukrajincov.

Podpora nad rámec eurofondov by znamenala, že Slovensko a ďalších 9 krajín by dostali finančnú injekciu napríklad z Rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR), Nástroja flexibility či z rezervy rozpočtu EÚ.

„Politika súdržnosti (pozn. – eurofondy) v minulosti pomohla zvládnuť viaceré hospodárske krízy, no nemôže byť jediným ani hlavným nástrojom riešenia kríz členských krajín, pretože by to ohrozilo dosiahnutie dlhodobých cieľov politiky súdržnosti. Preto vyzývame Komisiu, aby pripravila ďalšie návrhy na posilnenie pomoci EÚ pre utečencov a ľudí, ktorí utečencom poskytujú útočisko,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.

Krajiny vyzvali EK, aby prišla s návrhmi na poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov aj nad rámec politiky súdržnosti. V stanovisku argumentujú napríklad aj bezprecedentným rastom cien energií a stavebných materiálov až o viac ako 
50 %.

„Jedným z dopadov vojny je tiež narušenie dodávateľských reťazcov a výrazné zvýšenie cien stavebných materiálov, najmä ocele a dreva. Keďže veľa Ukrajincov sa rozhodlo z Európskej únie vrátiť domov a bojovať za svoju vlasť, jedným z dôsledkov vojny je tiež nedostatok pracovnej sily, ktorý negatívne ovplyvňuje najmä sektor stavebníctva a dopravy,“ zdôrazňujú predstavitelia vlád.

Pod výzvu Európskej komisii sa podpísalo 15 zástupcov najviac postihnutých krajín – Slovenska, Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Rumunska. Medzi signatármi sú najmä ministri financií a regionálneho rozvoja. Za Slovensko výzvu podpísali ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová a minister financií Igor Matovič.

Moravská cyklomagistrála spojí Skalicu s Holíčom, kraj má v pláne aj ďalšie dva úseky

Trnavský samosprávny kraj začne v najbližšom období stavať 6,1 kilometra dlhý úsek Moravskej cyklomagistrály medzi Baťovým kanálom v Skalici a malou vodnou elektrárňou v Holíči. Pripravuje tiež výstavbu dvoch úsekov medzi Brodským a slovensko-rakúskou hranicou v celkovej dĺžke 8,1 kilometra. Ako informovala trnavská krajská samospráva v tlačovej správe, na tri projekty získala župa z eurofondov vyše dvoch miliónov eur. Moravská cyklomagistrála bude mať celkovo takmer 50 kilometrov, prispieť má k rozvoju cezhraničného turizmu.

„Naším cieľom je zvýšiť atraktivitu kultúrneho a prírodného dedičstva na Záhorí aj na opačnom brehu rieky Morava, teda na území našich partnerských regiónov v Českej republike a Rakúsku. S nimi spoločne pracujeme na rozvoji cestovného ruchu,“ povedal trnavský župan Jozef Viskupič. Kraj už vyhodnotil verejné obstarávanie na dodávateľa stavebných prác v hodnote 900-tisíc eur. Projekt je aktuálne pred podpisom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Na českej strane postavil projektový partner, ktorým je združenie Obce pro Baťův kanál, 4,2 kilometra dlhú cyklotrasu neďaleko hranice s Trnavským krajom na úseku Strážnice - Petrov.

Trnavský samosprávny kraj okrem úseku medzi Skalicou a Holíčom získal eurofondy aj na ďalšie dva úseky cyklotrás v rámci Moravskej cyklomagistrály. Ide o úsek od ochrannej hrádze rieky Morava po cyklolávku cez rieku Myjava, na ktorý nadviaže ďalšia cyklotrasa až po obec Brodské v celkovej dĺžke oboch úsekov 8,1 kilometra. Na výstavbu oboch úsekov získal kraj prostriedky z eurofondov vo výške takmer 1,2 milióna eur.

Župa má tiež rozpracované projekty na ďalšej cyklistickej tepne v Trnavskom kraji - Vážskej cyklomagistrále.

Zmena č. 8 vyzvania č. OPTP-P01-SC1-2016-11

Riadiaci orgán pre operačný program Technická pomoc informuje o zmene č. 8 vyzvania na projekty technickej pomoci č. (kód) OPTP-P01-SC1-2016-11 s názvom „Príprava nových kapacít pre EŠIF 1“zverejneného dňa 15. 12. 2016 na webovom sídle OP TP. Zmena je účinná od 03. 05. 2022.

Európski konzervatívci a reformisti v EP odišli z CoFoE

Skupina poslancov Európskeho parlamentu (EP) zastupujúcich frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) oznámila, že opúšťa Konferenciu o budúcnosti Európy (CoFoE), ktorá by sa mala slávnostne skončiť 9. mája v Štrasburgu. Informuje spravodajca TASR.

Skupina ECR koncom minulého týždňa, po skončení posledného plenárneho zasadnutia CoFoE, oznámila, že na znak protestu odišla z konferencie. V oficiálnom vyhlásení poslanci z ECR upozornili na údajné nedostatky konferencie ohľadne možnosti účasti, legitimity, transparentnosti pri formulovaní záverov a odporúčaní, ale aj vo finančnej oblasti. Podľa ich názoru sa CoFoE premenila na "politický nástroj v rukách európskych federalistov".

Podľa ECR organizátori CoFoE presadzovali presun právomocí Bruselu, čo sa prejavilo okrem iného aj "neobjektívnym výberom zástupcov občanov a odborníkov".

Poslanci ECR tvrdia, že došlo k skresleniu odporúčaní občanov v dôsledku dvojfázového charakteru konferencie, ako aj nerovnováhy medzi jej rôznymi zložkami. Kritizovali tiež príliš málo času na konanie konferencie a jej slabú medializáciu.

Poslanci v oznámení uviedli, že ECR pôvodne považovala konferenciu za príležitosť pre euroinštitúcie osloviť širšiu populáciu vrátane ľudí, ktoré sú proti zväčšovaniu právomocí Bruselu a sú viac naklonení idei bývalého Európskeho spoločenstva, ktoré ponechávalo širšie právomoci národným štátom. "Eurorealisti", ako sa označujú poslanci ECR, k tomu prispeli vlastnou kampaňou v rámci CoFoE vo viacerých európskych metropolách.

Podľa skupiny ECR konferencia nakoniec neslúžila ako platforma pre rôzne nápady do budúcnosti, ale ako manipulované cvičenie s občanmi.

"Pokračovaním našej účasti na konferencii by sme poslúžili legitimizácii záverov, ako keby išlo o skutočne demokratickú reflexiu budúcnosti Európy. To na tomto podujatí nebolo. Napriek tomu sa budeme aj naďalej zúčastňovať na diskusiách s občanmi a zaväzujeme sa zastupovať ich názory na reformu EÚ v našej každodennej práci v Európskom parlamente," uviedla skupina ECR vo svojom vyhlásení.

Podľa slov poľského europoslanca Zdzislawa Krasnodebského, ktorý bol pozorovateľom ECR vo Výkonnej rade CoFoE, sa konferencia ukázala byť v rozpore s tým, čím mala byť. "Malo ísť o rozsiahlu konzultáciu o tom, akým smerom by sa EÚ mala uberať v nasledujúcich rokoch – s voľnou diskusiou, v ktorej by sa mohli zvažovať rôzne vízie. Namiesto toho to bol len ďalší pokus niektorých politických rodín vytvoriť falošný dojem, že existuje konsenzus o budúcnosti Európy bez alternatívy k väčšej centralizácii a ďalšiemu obmedzeniu úlohy členských štátov," opísal situáciu Krasnodebski.

Upozornil, že poskytovanie čoraz väčšej moci na európsku úroveň by mohlo občanov namiesto priblíženia ešte viac vzdialiť od rozhodovacieho centra v Bruseli.

Európska únia je náš životný priestor, naša rozšírená vlasť

Európska únia (EÚ) je náš životný priestor, naša rozšírená vlasť. Predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) to uviedol pri príležitosti nedeľného 18. výročia vstupu Slovenskej republiky do EÚ.      

"Buďme hrdí na naše členstvo v EÚ. Rastieme a dospievame v ňom ako spoločnosť a naše slovo má v nej čoraz väčšiu váhu. Naďalej odovzdávajme naše skúsenosti so vstupom do Únie aj ďalším európskym národom, ktoré nemali to šťastie, čo my v pamätnom roku 2004," vyzval Heger na sociálnej sieti.  

Povzbudil k tomu, aby Slovensko pomohlo ďalším európskym národom posilniť ich demokratický právny systém, nasmerovalo ich na správne hodnoty a konanie vrátane ochrany národnostných menšín, ale aj ukázalo, ako bojovať proti korupcii a vyvarovať sa chýb, ktoré v tejto oblasti urobili bývalé vlády na Slovensku.

Členstvo v Únii podľa premiéra prináša všetky možnosti modernizovať krajinu míľovými krokmi. "Drvivá väčšina našich verejných domácich investícií pochádza z eurofondov a rovnako aj ochrana ľudských a politických práv je na úrovni vyspelého civilizovaného sveta. Môžeme voľne cestovať po Európe, pracovať, podnikať i študovať v členských štátoch únie a rovnako vytvárať medzinárodné vedecké tímy," skonštatoval.  

Výdobytky členstva v EÚ sú podľa predsedu vlády v ostrom kontraste s tým, čo sa deje na Ukrajine. "Jej európsku perspektívu, za ktorou sa postavila drvivá väčšina občanov, sa pokúša zničiť ruská armáda pod vedením prezidenta Putina. O svoju slobodu a nezávislosť sa tak strachujú už aj Moldavci a Gruzínci, ktorí by tiež svoje krajiny radi videli v Európskej únii," upozornil s tým, že EÚ je napriek svojim chybám prosperujúca, demokratická, slobodná a mierová.

Spišská Stará Ves chce z eurofondov postaviť kompostáreň za viac ako 300-tisíc eur

Mesto Spišská Stará Ves na Zamagurí chce s pomocou eurofondov vybudovať kompostáreň. Celková predpokladaná hodnota prác predstavuje viac ako 341-tisíc eur bez DPH, samospráva zatiaľ hľadá ich dodávateľa. Vyplýva to z oznámenia vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie.
 

Kompostáreň má poslúžiť na zhodnocovanie vybraných druhov biologicky rozložiteľných odpadov (BRO). „V rámci stavebných prác sa vytvorí spevnená a manipulačná plocha, ktorá bude slúžiť pre kompostovanie. Areál pre kompostovisko bude dopĺňať prístrešok pre sklad materiálu a náradia na kompostovanie a sklad kompostu,“ informuje obec. Ako sa uvádza v sprievodnej správe k projektu, z kompostovaných plôch bude kal akumulovaný v akumulačnej nádrži a odvážaný na ďalšie spracovanie. Práce by mali trvať osem mesiacov.

Farmári budú môcť žiadať o podporu na investície za 110 mil. eur

Poľnohospodári budú môcť žiadať o podporu na investície v celkovej sume 110 miliónov eur. O výzve 4.1 Podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov z programu rozvoja vidieka (PRV) informoval šéf Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Samuel Vlčan (nominant OĽANO), za účasti generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Jozefa Kissa. Výzva má byť podľa Vlčana zverejnená 31. januára a uchádzať sa o ňu budú môcť farmári od 1. marca do konca mája.      

Farmári budú podľa Vlčanových slov z výzvy môcť sanovať výrazný investičný dlh minulých období v rastlinnej, ako aj živočíšnej výrobe. "Je to výzva s alokáciou 110 miliónov eur z PRV na investíciou do techniky a budov. Viem, že poľnohospodári na túto výzvu dlho čakali. Je to veľmi dôležité, aby sme výzvu zrealizovali čo najskôr a úspešne, pretože naši poľnohospodári bojujú s veľkým investičným dlhom, ktorý je do značnej miery spôsobený nešťastnou privatizáciou v 90. rokoch a bezbrehým rozkrádaním eurofondov za čias vlád Smeru a SNS," priblížil Vlčan.

Čerpanie finančných prostriedkov z výzvy bude podľa Vlčana možné na investície do výstavby, rekonštrukcie či modernizácie objektov, taktiež na obstaranie technologického vybavenia, a to vrátane strojov a náradia. Investície taktiež môžu smerovať do zlepšenia odbytu a zníženia záťaže na životné prostredie.

"Keďže minulosť ukázala, že aj verejné obstarávanie sa dalo manipulovať tak, že kombajn, ktorý v Nemecku bežne predávali za 350.000 eur, stál u nás až pol milióna eur, zvolili sme cestu stanovenia tzv. katalógových cien. To znamená na techniku, stavby a zariadenia je v katalógu podľa určených parametrov stanovená cena v eurách, ktorú oprávnený žiadateľ dostane. Odpadne tak celý proces verejného obstarávania a nákup techniky sa pre žiadateľa urýchli,"  spresnil Vlčan.

Agrominister tiež vyzval poľnohospodárov, aby sa prehlásili z dávnejšie vyhlásenej výzvy číslo 50/PRV/2020 do novovyhlásenej výzvy 4.1. Motivovať ich k tomu má zvýšené stropovanie v prípade malých projektov a tiež rýchlejšie vyplatenie finančných prostriedkov.      "Výzva číslo 50 nemala byť nikdy vyhlásená. Bola vyhlásená v čase dočasnej akreditácie s takými pravidlami kontroly hospodárnosti a oprávnenosti, ktoré boli zo strany Európskej komisie priamo uvedené ako dôvod na odobratie akreditácie," vysvetli minister.

"Žiadateľom výzvy číslo 50/PRV/2020 odporúčame, vzhľadom na časovú náročnosť procesu vyhodnocovania, aby svoju žiadosť o nenávratný finančný príspevok stiahli a predložili aktualizovanú žiadosť v rámci novej výzvy 4.1. V nej bude PPA aplikovať nové postupy vychádzajúce z procesov pridelenej akreditácie. Pri tejto výzve bude využívaný elektronický systém obstarávania a na niektoré typy investícií bude možné využiť sadzby," povedal Kiss.

Žiadatelia v prípade výzvy 4.1 budú podľa Kissa môcť podávať svoje žiadosti o nenávratný finančný príspevok v termíne od 1. marca do 31. mája. PPA začne vyplácanie platieb už v tomto roku a bude pokračovať maximálne do konca programového obdobia. Proces obstarávania sa bude realizovať elektronicky aplikáciou Josephine, rovnako ako v prípade výzvy na podopatrenie 4.2 v rámci výzvy 51/PRV/2021 vyhlásenej 16. decembra 2021.

Kiss doplnil, že v novej zverejnenej výzve bude časť alokácie 20 miliónov eur určená na malé projekty s rovnakými parametrami ako vo výzve 50/PRV/2020, avšak so zvýšením stropu na 80.000 eur na projekt. Pre jednoduchšie používanie aplikácie boli zverejnené aj inštruktážne videá s návodmi na stránke PPA www.apa.sk.

CoFoE: Ministri pre európske záležitosti zhodnotia výsledky tretej plenárky

Výsledkami tretieho plenárneho zasadnutia Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) sa budú v utorok v Bruseli zaoberať ministri členských krajín EÚ zodpovedných za európske záležitosti. Spravodajca TASR v Bruseli zároveň informoval o tom, že účastníci plenárky v piatok a sobotu (21. až 22. januára) zhodnotili odporúčania prvých dvoch občianskych panelových diskusií a niektorých národných panelových diskusií občanov.

Plenárka v Štrasburgu zhodnotila 90 odporúčaní občanov zo všetkých členských krajín EÚ z oblastí týkajúcich sa európskej demokracie, hodnôt a práv, právneho štátu a bezpečnosti, zmien klímy, životného prostredia a zdravia - a rozdelila ich do viacerých tematických skupín.

Každý z ukončených panelov mal okolo dvesto náhodne vybraných občanov zo všetkých krajín EÚ, ktorých úlohou bolo prediskutovať a prijať spoločné odporúčania ako riešiť výzvy, ktorým Európa čelí v súčasnosti a bude čeliť v budúcnosti.

Belgický europoslanec Guy Verhofstadt, ktorý na CoFoE zastupuje Európsky parlament (EP), po plenárke uviedol, že bol prekvapený najmä tým, ako sebaisto zástupcovia občanov obhajovali svoje odporúčania v diskusiách so skúsenými politikmi. Do štrasburského sídla europarlamentu pri príležitosti plenárky CoFoE zavítali aj najvyšší predstavitelia Európskej komisie, členovia národných vlád a národných parlamentov a desiatky europoslancov, ktorí pri tejto príležitosti komunikovali a pracovali "bok po boku" s "vyslancami" občianskych panelov.  

"Je jasné, že občania nestoja o vyberanie hrozienok z koláča, ale počítajú s následnými konkrétnymi opatreniami, ktoré pokryjú všetky oblasti ich predstáv. V konečnom dôsledku bude potrebné zaoberať sa všetkými odporúčaniami občanov," uviedol Verhofstadt.

Bývalý belgický premiér pri tejto príležitosti na sociálnej sieti Twitter napísal, že po ukončení prác dvoch zo štyroch občianskych panelov, možno "v kocke" návrhy Európanov zhrnúť do nasledovných bodov: ústava EÚ a celoeurópske referendá; prehodnotenie pravidla jednomyseľnosti pri hlasovaní v rade EÚ; zmena názvov a štýlu práce inštitúcií EÚ; sloboda médií; občianski pozorovatelia v rozhodovacom procese EÚ; harmonizácia dátumu a podmienok pre voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) a vytvorenie skutočnej Európy občanov.

Francúzsky štátny tajomník pre európske záležitosti Clément Beaune - ktorý na plenárke zastupoval francúzske predsedníctvo Rady EÚ - po skončení dvojdňového podujatia vyhlásil, že plenárne zasadnutie CoFoE sa musí zaoberať odporúčaniami občanov.

"Na Konferencii o budúcnosti Európy musíme spoločne čeliť práve tejto výzve. Sme radi, že občianske diskusie a príspevky obohacujú priority Európskej únie pre budúce generácie," uviedol Beaune.

Podpredsedníčka Európskej komisie pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová v Štrasburgu uviedla, že od začiatku spustenia konferencie plne dôverovala tomuto "poradnému procesu".

"Moje očakávania však konferencia prekonala. Ohromila ma vysoká kvalita odporúčaní prijatých v rámci európskych a národných panelových diskusií občanov, ktoré už ukončili svoju činnosť. Preto je o to dôležitejšie, aby sa občania vo výsledku týchto rokovaní dozvedeli a aby aj videli vplyv konkrétnych výsledkov konferencie. Naša demokracia si zasluhuje túto živú a konštruktívnu diskusiu," opísala situáciu chorvátska eurokomisárka.

Ďalšie dve európske panelové diskusie občanov, ktoré svoje odporúčania ešte nepredložili, dokončia svoju prácu vo februári. Posledné zasadnutie účastníkov panelu na tému "EÚ vo svete a migrácia" sa bude konať v dňoch 11. až 13. februára v Maastrichte. Zasadnutie na tému "Silnejšia ekonomika, sociálna spravodlivosť, pracovné miesta a vzdelávanie, mládež, kultúra, šport a digitálna transformácia" je naplánované na 25. až 27. februára v Dubline. O ich odporúčaniach sa bude diskutovať na nasledujúcom plenárnom zasadnutí konferencie.

Oznámenie RO pre IROP o disponibilnej indikatívnej výške finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu na predkladanie ŽoNFP na zvýšenie počtu žiakov stredných odborných škôl na praktickom vyučovaní v rámci Iniciatívy Catching-up Regions, kód výzvy: IROP-P

Oznámenie RO pre IROP o disponibilnej indikatívnej výške finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu na predkladanie ŽoNFP na zvýšenie počtu žiakov stredných odborných škôl na praktickom vyučovaní v rámci Iniciatívy Catching-up Regions, kód výzvy: IROP-PO2-SC223-2020-57 k 24.01.2022

Zostatok disponibilnej alokácie na výzvu predstavuje 55 967,63 € Eur (zdroj EÚ).

Oznam o plánovanom uzavretí 44. výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej len „ŽoNFP“), zameranej na aktualizáciu máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a aktualizáciu plánov manažmentu povodňových r

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia oznamuje žiadateľom o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO2-SC211-2018-44, zameranej na zameranej na aktualizáciu máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a aktualizáciu plánov manažmentu povodňových rizík s kódom OPKZP-PO2-SC211-2018-44 (ďalej len „44. výzva“), že plánuje uzavrieť 44. výzvu z dôvodu aktuálneho stavu implementácie operačného programu v rámci aktivity D. Aktualizácia máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a aktualizácia plánov manažmentu povodňových rizík špecifického cieľa 2.1.1: Zníženie rizika povodní a negatívnych dôsledkov zmeny klímy, kde došlo k schváleniu žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ktorou budú naplnené merateľné ukazovatele vyplývajúce z Operačného programu Kvalita životného prostredia v rámci danej aktivity.

Riadiaci orgán uzavrie 44. výzvu dňa 28. februára 2022. Po uvedenom termíne nebude možné predkladať žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v rámci tejto výzvy.

Oznam o zmene termínu uzávierky najbližšieho hodnotiaceho kola v rámci 67. výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku(ďalej len “ŽoNFP“) zameranej na podporu budovania environmentálnych centier za účelom realizácie info

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len „OP KŽP“) oznamuje žiadateľom, že s cieľom vytvorenia dostatočného časového priestoru na dôkladnú prípravu žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ako aj optimalizácie procesu schvaľovania ŽoNFP, pristupuje k posunu najbližšieho hodnotiaceho kola v rámci 67. výzvy z 31.1.2022 na 15.03.2022.

Schéma štátnej pomoci na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len „RO“) zverejnilo Schému štátnej pomoci na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie v znení Dodatku č. 3.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 56. a 59. výzvy

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 20.01.2022 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO1-SC111-2019-56, zameranej na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, v rámci 5. hodnotiaceho kola a výzvy s kódom OPKZP-PO4-SC421-2019-59 zameranú na Zníženie energetickej náročnosti a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie v podnikoch.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok.

Usmernenie č. 2 k výzve s kódom OPKZP-PO4-SC431-2021-68

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako Sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia vydala dňa 22.1.2022 Usmernenie č.2 k výzve zameranej na zníženie energetickej náročnosti verejných budov.

Cieľom Usmernenia č. 2 k 68. výzve na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku s kódom OPKZP-PO4-SC431-2021-68 je hlavne:

1. zmena indikatívnej výšky finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ vyčlenených na výzvu,
2. zmena termínu uzavretia tretieho hodnotiaceho kola,
3. úprava a precizovanie spôsobu preukazovania splnenia podmienky bezúhonnosti fyzických osôb ustanovenej vo výroku Rozhodnutia o schválení ŽoNFP a spresnenie a doplnenie formulácií dokumentácie výzvy

Vicepremiérka Remišová: V partnerskom dialógu pri príprave čerpania nových eurofondov patrí Slovensko k najlepším

Prieskum mimovládnych organizácií CEE Bankwatch ocenil zapájanie odbornej aj laickej verejnosti do prípravy Partnerskej dohody a Programu Slovensko

Slovensko si v príprave na čerpanie nových eurofondov počína veľmi dobre. Do prípravy Partnerskej dohody, ktorá je popri Programe Slovensko hlavným strategickým dokumentom na nové programové obdobie, výrazne zapájame všetkých kľúčových aktérov. Potvrdil to prieskum siete mimovládnych organizácií CEE Bankwatch, ktorý zisťoval kvalitu spolupráce s environmentálnymi mimovládnymi organizáciami v členských štátoch Európskej únie. 

„Príprava čerpania nových eurofondov, z ktorých Slovensko na roky 2021 – 2027 dostane 13 miliárd eur, je pre nás veľkou výzvou. Európska komisia zaviazala všetky členské štáty, aby do procesu zapájali čo najviac partnerov, ktorí majú k čerpaniu eurofondov čo povedať. Nie každej krajine sa v tomto smere darí, Slovensko však v európskom hodnotení obstálo veľmi dobre. Do Národnej konzultácie k Partnerskej dohode sme zapojili stovky aktérov – od ministerstiev, úradov, samospráv podnikateľov, akademickú obec až po mimovládne organizácie a verejnosť. Bolo to vôbec po prvý raz v histórii Slovenska, keď sa strategický investičný plán pre eurofondy netvoril niekde od stola, ale za spoluúčasti partnerov. Podľa prieskumu medzinárodnej siete CEE Bankwatch to Slovensko zvládlo veľmi dobre,“ povedala vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová, ktorej rezort zastrešuje prípravu Partnerskej dohody a Programu Slovensko.  Tieto strategické dokumenty upravujú a určujú spôsob, ako bude Slovensko čerpať nové eurofondy.

Ako sa členským krajinám darí viesť dialóg s partnermi v oblasti životného prostredia, zisťovala medzinárodná sieť CEE Bankwatch, ktorá oslovila environmentálne mimovládne organizácie z 11 členských krajín (Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Estónsko, Nemecko, Maďarsko, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.) Slovensko podľa výsledkov prieskumu obstálo pri príprave Partnerskej dohody na výbornú a získalo najvyššie hodnotenie.

Výsledky prieskumu možno nájsť tu: https://bankwatch.org/blog/more-stakeholders-participation-needed-in-new-cohesion-programmes-preparation

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) zorganizovalo spolu šesť kôl Národnej konzultácie k Partnerskej dohode, v rámci ktorej bolo aj samostatné kolo k politickému cieľu 2 – Zelenšia Európa.

„Na historicky prvej Národnej konzultácii k eurofondom sa zúčastnilo okolo 1 100 zástupcov odbornej a laickej verejnosti, od ktorých sme dostali stovky pripomienok a veľkú časť z nich sme zohľadnili pri finalizácii textu Partnerskej dohody,“ doplnila ministerka investícií.

Podobný participatívny prístup ministerstvo investícií zaviedlo aj pri príprave Programu Slovensko. Vlani rozbehlo prvé kolá workshopov v rámci konzultácií s jednotlivými partnermi. Už pri tomto prvom kole partnerského dialógu získalo MIRRI SR počas 13 workshopov viac ako 800 podnetov na zlepšenie operačného programu, z ktorých viac ako tretinu zapracovalo do jeho návrhu.

„Eurofondy nemôžu byť biznis alebo nástroj ako prelievať verejné financie na kontá oligarchov. Tá doba sa skončila s nástupom vlády v marci 2020. Eurofondy musia slúžiť na zlepšovanie života ľudí na Slovensku, preto počúvame partnerov priamo z terénu, v regiónoch, lebo oni najlepšie vedia, kde sú problémy a kam treba investovať,“ dodala Veronika Remišová.

V júni 2021 MIRRI SR zaslalo prvotný návrh Programu Slovensko Európskej komisii. V septembri a októbri prebehli workshopy k piatim cieľom politiky. V decembri ministerstvo investícií poslalo návrh Programu Slovensko i Partnerskej dohody Európskej komisii, s ktorou o dokumentoch vedie náročné rokovania o investičných prioritách. Formálne schválenie Partnerskej dohody SR na roky 2021 – 2027 a Programu Slovensko sa očakáva v prvom polroku 2022.

Dopytová výzva na zlepšenie kybernetickej bezpečnosti štátnych inštitúcií, VÚC a miest pokračuje štvrtým hodnotiacim kolom

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo štvrté hodnotiace kolo dopytovo-orientovanej výzvy „Rozvoj governance a úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti v podsektore VS“. Inštitúcie štátnej a verejnej správy môžu využiť eurofondové zdroje na posilnenie svojej kybernetickej bezpečnosti. Žiadosť o podporu je možné zaslať do 10. marca 2022. 

Výzva je určená organizáciám štátnej správy, subjektom verejnej správy, vyšším územným celkom a obciam na položenie kvalitných základov v oblasti kybernetickej bezpečnosti vo svojich inštitúciách, teda na zmapovanie stavu informačných systémov a aktív. Rovnako je určená aj pre tie inštitúcie, ktoré sa snažia o posunutie kyber bezpečnosti na vyššiu úroveň prijímaním a realizovaním dodatočných opatrení a projektov.

Podporené projekty môžu byť zamerané na dva typy aktivít:

1. governance informačnej a kybernetickej bezpečnosti (IB a KyB) a bezpečnostnú dokumentáciu v súlade so zákonom o kybernetickej bezpečnosti a zákonom o ITVS,
2. riadenie aktív, hrozieb a rizík, t.j. inventarizácia aktív, klasifikácia a kategorizácia aktív, spolu s vykonaním analýzy rizík a analýzy dopadov a následným formalizovaným riadením identifikovaných rizík.

Celková alokácia na výzvu z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra  je 8 miliónov eur.  Aktuálne je spustené 4. hodnotiace kolo výzvy so zostatkovou alokáciou 2,7 mil. EUR.

Žiadosť o nenávratný finančný príspevok je možné zaslať do 10. marca 2022.

Viac informácií o dopytovej výzve nájdete na:

https://www.mirri.gov.sk/projekty/projekty-esif/operacny-program-integrovana-infrastruktura/prioritna-os-7-informacna-spolocnost/vyzvania-a-vyzvy/vyzva-c-opii-2021-7-16/

Inštitúcie štátnej a verejnej správy majú možnosť zaviesť moderné elektronické služby. Dopytová výzva na zlepšenie komunikácie úradov s občanmi je stále otvorená

Dopytovo-orientovaná výzva „Malé zlepšenia eGOV služieb“ z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra je stále otvorená. Inštitúcie štátnej a verejnej správy tak môžu využiť eurofondové zdroje, sprehľadniť svoje elektronické služby a zvýšiť komfort občanov a podnikateľov pri kontakte so štátom. 

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo výzvu v alokácii 40 miliónov eur. Určená je inštitúciám štátnej a verejnej správy, aby modernizovali svoje služby, webové portály, agendové informačné systémy a zlepšili využívanie dát pre podporu rozhodovania.

Výsledkom by mali byť logickejšie, prehľadnejšie a intuitívnejšie elektronické služby, zvýšenie počtu využívaných e-služieb, zrozumiteľná navigácia k jednotlivým službám a najmä ich vizuálne zjednocovanie.

Aktuálne prebieha 3. hodnotiace kolo so zostatkovou alokáciou 37 miliónov eur. V rámci tohto kola je možné poslať žiadosť do 28. februára 2022.

Viac informácií, ako sa zapojiť do dopytovej výzvy nájdete :

https://www.mirri.gov.sk/projekty/projekty-esif/operacny-program-integrovana-infrastruktura/prioritna-os-7-informacna-spolocnost/vyzvania-a-vyzvy/vyzva-c-opii-2021-7-14-dop/

Vicepremiérka Remišová: Dobrá správa pre rodičov v Bratislavskom kraji, vďaka podpore z eurofondov pribudne vyše 3 000 nových miest pre školákov

15 projektov základných škôl uspelo vďaka navýšeniu  podpory z regionálneho programu IROP na 40 miliónov eur

Pomáhame mladým rodinám aj samosprávam riešiť problémy s nedostatkom miest na základných školách. Vyše 3 000 nových miest pre školákov v Bratislavskom samosprávnom kraji vznikne vďaka podpore z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Podporu získalo spolu 15 projektov v mestských častiach hlavného mesta a v obciach v kraji.  

„Naším cieľom je, aby sa eurofondy využívali zmysluplne v prospech ľudí a nie oligarchov, ako sa to neraz dialo v minulosti. Podpora základných škôl v Bratislavskom kraji z eurofondov sa doteraz nikdy neriešila, preto som rada, že pre rodičov a ich deti máme dobré správy. V hlavom meste a v siedmich obciach pribudnú desiatky nových tried v základných školách. Vďaka výzve, ktorú sme vyhlásili z regionálneho programu IROP, bude môcť svoje kapacity rozšíriť až 15 základných škôl a vytvorí sa tak 3 069 nových miest pre žiakov,“ oznámila vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová s tým, že ide vôbec o prvú takúto výzvu vyhlásenú špeciálne pre Bratislavský kraj.

V Bratislavskom samosprávnom kraji aktuálne chýba približne 9 000 miest pre žiakov v základných školách, najviac v Bratislave a v Senci. Na niektorých školách z toho dôvodu hrozí zavedenie dvojzmenného vyučovania. Spolu je v kraji 166 základných škôl, ktoré majú vyše 2 700 tried a navštevuje ich takmer 60 000 detí. Pôvodná alokácia výzvy vo výške 31 miliónov eur bola navýšená na 40 miliónov eur vďaka financiám z protikrízového balíka REACT-EU. V prvom kole získalo podporu 15 projektov.

„V Bratislavskom kraji každoročne pribudne 8 000 obyvateľov. Za desať rokov je to taký počet, akoby v regióne vyrástla nová Žilina alebo nová Banská Bystrica. Je to nesmierna záťaž na infraštruktúru kraja – na cesty, sociálne služby, školstvo či životné prostredie. Aj toto je jednou z príčin, prečo chýba v Bratislavskom kraji na základných školách približne 9 000 miest. Preto som rád, že sa nám v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie podarilo získať pre základné školy v kraji 40 miliónov eur. Z investícií sa rozšíria existujúce školy a čo je ešte lepšie, ideme budovať aj nové. Zelené, inkluzívne a moderné s otvorenými areálmi,“doplnil predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.

Vicepremiérka Remišová navštívila budovu bývalej ZŠ na Plickovej ulici v bratislavskej mestskej časti Rača, ktorá z výzvy dostala podporu vo výške 2,85 milióna eur.  Táto základná škola bola v roku 2007 vyradená zo siete škôl, pretože budova z obdobia socializmu výrazne schátrala a škola tak nespĺňala ani elementárne podmienky na výučbu. V ďalších rokoch sa technický stav budovy ešte viac zhoršil, počet obyvateľov Rače narastal a z nedostatku miest pre školákov sa stal naozaj vážny problém. „Vďaka príspevku z našej výzvy sa škola v Rači nielenže opäť vráti na školskú mapu, ale bude z nej špičková moderná vzdelávacia inštitúcia s 25 triedami a 10 špecializovanými učebňami. Verím, že bude prínosom pre všetkých obyvateľov tejto mestskej časti,“ povedala ministerka Remišová.

„Veľmi oceňujeme, že ministerstvo investícií, BSK aj ďalšie subjekty urobili veľa práce pri presune peňazí na projekty rozšírenia  kapacít škôl v Bratislavskom kraji. V Rači nám to pokryje skoro polovicu nákladov na samotnú školu, čo je veľký prínos. Verím, že všetky projekty škôl v kraji sa úspešne dokončia a problémy s umiestnením prvákov budú na dlhú dobu vyriešené,“ uviedol starosta MČ Rača Michal Drotován.

Okrem rozširovania kapacít škôl sú dôležitou súčasťou podporených projektov investície do vybudovania odborných učební a školskej infraštruktúry (kuchyne, jedálne, telocvične, vonkajšie športoviská…), ale aj energetické opatrenia a zelené riešenia. Budovaním prvkov inkluzívneho vzdelávania bude zároveň dochádzať k integrácii detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Dôležité hľadisko pri poskytovaní príspevku z eurofondov je tiež koncept SMART škôl, teda takých, ktoré sú centrom vzdelávania, kultúry, športu a voľnočasových aktivít pre všetkých obyvateľov obce, mesta či mestskej časti. Športoviská môže využívať široká verejnosť a športové kluby, telocvične budú slúžiť pri kultúrnych alebo spoločenských podujatiach, kuchyňa môže poskytovať napríklad stravovacie služby seniorom. Odborné učebne zasa budú určené aj na aktivity v oblasti celoživotného vzdelávania a inú vzdelávaciu činnosť.

„Podpora škôl v rámci tejto výzvy prináša úplne nový koncept modernizácie, ktorá už nezahŕňa iba rozširovanie tried, ale mení sa prístup využívania škôl. Už nebudú slúžiť len žiakom, ale všetkým miestnym obyvateľom – či už na vzdelávacie, športové alebo kultúrne aktivity. Školská infraštruktúra tak bude zabezpečovať komplexný rozvoj celej komunity zodpovedajúci 21. storočiu,“ doplnila ministerka Remišová.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo výzvu na zvýšenie kapacít a modernizáciu základných škôl v Bratislavskom samosprávnom kraji v júni 2021. Prihlásilo sa do nej spolu 35 projektov. V prvom hodnotiacom kole so svojimi projektmi uspelo osem základných škôl v bratislavských mestských častiach a sedem škôl v obciach v okresoch Pezinok a Senec. V nasledujúcich mesiacoch sa plánuje ďalšie navýšenie prostriedkov IROP z balíka REACT-EU, čo umožní podporu ďalších základných škôl.

„Aj pandémia nám ukázala, že do detí a mládeže musíme investovať oveľa viac ako v minulosti, lebo práve mladá generácia si následky korony odskákala najviac. Deti musíme vrátiť k aktívnemu tráveniu voľného času, k športu, musíme im zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre kvalitné vzdelanie. Úlohou štátu je tiež uľahčiť rodičom skĺbiť ich kariérny život so starostlivosťou o deti. V takejto podpore budeme pokračovať aj z nových eurofondov. Doteraz sme okrem obnovy  a rozširovania kapacít základných škôl podporili vznik tiež vyše 7 600 miest v materských školách vo všetkých regiónoch Slovenska, pre bratislavské škôlky sme vlani vyhlásili výzvu za 4 milióny eur, v rámci našej aktuálnej zelenej výzvy sa môžu financovať detské ihriská vo vnútroblokoch, nedávno sme vyhlásili aj výzvu na budovanie multifunkčných športových hál,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Tabuľka: Podporené základné školy

Podrobnosti k výzve nájdete na:

https://www.mpsr.sk/vyzva-na-predkladanie-zonfp-na-zvysenie-kapacit-zakladnych-skol-bratislavskeho-kraja-kod-vyzvy-irop-po7-sc74-2021-73/1124-67-1124-16926/

V programovom období 2014 – 2020 boli na pomoc základným školám na Slovensku mimo Bratislavského kraja vyhlásené dve výzvy z programu IROP v celkovom objeme 94 937 000 eur, v rámci ktorých sa v regiónoch doteraz podporilo 572 škôl. Rekonštrukciou alebo vytvorením nových učební bolo podporených takmer 204 000 miest pre žiakov na celom Slovensku.

Vicepremiérka Remišová: Čunovský kaštieľ pomôžeme zachrániť a premeniť na unikátne ekocentrum

Pomáhame zachrániť národné kultúrne dedičstvo. Kaštieľ v Čunove (okr. Bratislava 5) sa vďaka podpore 4,4 milióna eur z eurofondov zmení na moderné ekocentrum konkurujúce podobným projektom v zahraničí. Kompletnou rekonštrukciou prejde nielen historická budova z 18. storočia, ale aj priľahlý areál. 

„Aj napriek malej rozlohe sa Slovensko môže pýšiť prírodným bohatstvom a množstvom kultúrnych pamiatok z rôznych historických období. Kaštieľ v Čunove leží v lokalite Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Vďaka jeho obnove sa nielenže podarí zachrániť kus nášho kultúrneho dedičstva, ale súčasne sa upozorní na tému, ktorá je dnes vysoko aktuálna – ochrana životného prostredia a prírodných zdrojov. Projekt, ktorý v Čunove vznikne, nemá na Slovensku doteraz obdobu,“povedala vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

Ekoncentrum v čunovskom kaštieli vznikne vďaka podpore z programov cezhraničnej spolupráce INTERREG, ktoré riadi Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Zariadenie bude prínosom nielen pre Bratislavský kraj a žiakov zo Slovenska, ale tiež návštevníkov z Rakúska a Maďarska, ktoré sa do projektu zapoja formou konkrétnych vzdelávacích programov.

Obnova kaštieľa sa zrealizuje vďaka podpore viac ako 4,4 milióna eur, ktoré Bratislavský samosprávny kraj získal z programu cezhraničnej spolupráce INTERREG SK – AT. Osobitným projektom je revitalizácia priľahlého areálu kaštieľa, ktorá sa bude financovať z programu INTERREG SK – HU sumou takmer 1,7 milióna eur.

Ekocentrum bude ponúkať bezplatné programy a exkurzie pre školy a školské zájazdy. Žiaci budú mať možnosť priameho kontaktu s prírodou v okolí Čunova, vďaka čomu pochopia širší kontext ochrany krajiny a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.

V historickej budove kaštieľa vznikne deväť učební, každá z miestností sa bude venovať samostatnej téme – delte Dunaja, lužným lesom, lúkam či faune. Okrem učební poskytne kaštieľ priestor aj tvorivým dielňam. Celé ekocentrum bude bezbariérové, vrátane toaliet a parkovacích miest pre imobilných. Do priestorov sa zmestí naraz 150 návštevníkov.

„Mladých ľudí musíme viesť k zodpovednosti za svet, v ktorom žijeme. Ochrana slovenskej prírody, jej krás a bohatstva, je veľmi dôležitou výzvou nielen pre našu, ale aj pre budúce generácie. Ak chceme niečo chrániť, musíme tomu v prvom rade rozumieť. Preto som veľmi rada, že práve taký zmysluplný a inovátorský projekt, akým je ekocentrum v Čunove môžeme podporiť z eurofondov,“dodala vicepremiérka Remišová.

História barokovo-klasicistického kaštieľa v Čunove siaha do 18. storočia. Patril rodinám Szapáry a Zichy, no nikdy neslúžil ako hlavné sídlo majiteľov. Pravdepodobne v ňom sídlil hospodársky správca a kaštieľ tiež poskytoval majiteľom príležitostné ubytovanie. V roku 1948 prešlo historické sídlo do vlastníctva štátu a využívalo ho napríklad roľnícke družstvo alebo pohraničná stráž. Od 90. rokov bol objekt nevyužitý a chátral. Počas svojej histórie prešiel viackrát rekonštrukciou, no nie vždy šlo o odborné zásahy. Aktuálne je kaštieľ vo vlastníctve mestskej časti Bratislava-Čunovo.

Vicepremiérka Remišová: Zatepľovanie bytových domov bude jednoduchšie vďaka 48 miliónom eur z eurofondov

Ministerstvu investícií sa podarilo s Európskou komisiou vyrokovať miernejšie podmienky na poskytnutie zvýhodneného úveru

Dobrá správa pre regióny. Vďaka navýšeniu Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) z protikrízového balíka REACT-EU bude viac peňazí na znižovanie energetickej náročnosti bytových domov. Vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová, ktorej rezort program IROP riadi, zároveň informovala, že pre majiteľov bytov a nebytových priestorov bude oveľa jednoduchšie získať úver na rekonštrukciu zo Štátneho fondu rozvoja bývania. 

„Podarila sa dobrá vec. S ministerstvom dopravy a výstavby a Štátnym fondom rozvoja bývania sme uzatvorili zmluvu, vďaka ktorej sa zlepší život tisíckam ľudí vo všetkých regiónoch Slovenska. Až 47,8 milióna eur sme vyčlenili na  podporu komplexnej aj čiastkovej obnovy bytových domov
po celom Slovensku, a to aj na území Bratislavského kraja. Financie sú z regionálneho programu IROP vďaka navýšeniu o balík REACT-EU, ktorý je určený na zmiernenie dopadov koronakrízy a naštartovanie ekonomík členských štátov EÚ,“ vyhlásila Veronika Remišová, ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Podpora na obnovu bytových domov bude poskytnutá prostredníctvom dlhodobých zvýhodnených úverov vlastníkom bytov a nebytových priestorov a to s dobou splácania až 20 rokov.

„Aj súčasná energetická kríza, ktorej čelí celý svet, nám ukázala, že zatepľovanie domov a budov nie je len o novej peknej fasáde, ale že znižovanie energetickej náročnosti a efektívne využívanie energií má zmysel. Šetrí sa tak životné prostredie a ľudia ušetria na nákladoch na vykurovanie. Takéto aktivity zároveň napomôžu Slovensku splniť náročné klimatické ciele, ktoré si členské štáty EÚ vytýčili,“ zdôraznila vicepremiérka.

Vďaka financiám z programu IROP budú podporené tieto aktivity:

• zlepšovanie tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií bytových domov (zateplenie obvodových stien a strechy, výmena okien)
• modernizácia vykurovacích systémov vrátane rozvodov a hydraulického vyregulovania, inštalácie termoregulačných ventilov, inštalácia systémov merania a riadenia/merače spotreby tepla za účelom zníženia spotreby energie
• modernizácia osvetlenia za účelom zníženia spotreby energie
• modernizácia výťahov za účelom zníženia spotreby energie
• odstránenie systémových porúch bytových domov zateplením za účelom zníženia spotreby energie

„Doteraz bolo možné z eurofondov financovať len komplexnú obnovu bytových domov a projekty tak museli zahŕňať všetkých päť aktivít. Po náročných rokovaniach s Európskou komisiou sa nám však podarilo dosiahnuť výrazný ústupok a nové projekty nemusia povinne kombinovať tri z piatich aktivít potrebných na komplexnú obnovu. Postačujúca bude tak aj čiastková obnova. To výrazne uľahčí vlastníkom bytov cestu k výhodným úverom zo štátneho fondu, a preto očakávame o túto podporu výrazne vyšší záujem,“ uviedla ministerka Remišová.

Oprávnené obdobie na poskytnutie úverov je do 31.12.2023, pričom prvé úvery budú poskytnuté ešte tento rok. Podmienky poskytnutia podpory, ako aj ďalšie informácie sa nachádzajú na internetovej stránke Štátneho fondu rozvoja bývania www.sfrb.sk. Výška úrokovej sadzby sa odvíja od typu účelu úverovej podpory a je v rozpätí  0 % – 2%.

Doteraz boli z programu IROP poskytnuté Štátnemu fondu rozvoja bývania finančné prostriedky vo výške takmer  171 miliónov eur, ktoré sa využili na pokrytie 582 úverov. Do konca minulého roka sa vďaka tomu zlepšila energetická trieda vyše 8 100 domácnostiam a ročná úspora na energiách predstavuje 23 000 kWh. Odhadované ročné zníženie emisií skleníkových plynov v dôsledku komplexnej obnovy za rok je na týchto domácnostiach vyše 8 100 ton CO2.

Opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti bytových domov a verejných budov priamo prispievajú k plneniu hlavných cieľov stratégie Európa 2020, a to:

• znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % (resp. až o 30 % pokiaľ k tomu budú vytvorené podmienky) v porovnaní s rokom 1990,
• zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie v konečnej spotrebe energie na 20 %,
• zvýšiť energetickú účinnosť o 20 %.
•  

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR aktualizovalo Harmonogram výziev na predkladanie ŽoNFP na rok 2021, verzia 2

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR ako sprostredkovateľský orgán v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra oznamuje, že dňa 27.10.2021 zverejnilo aktualizáciu Harmonogramu vyhlasovania výziev MŠVVaŠ SR ako SO pre OP II na rok 2021, verzia 2.

Zverejnenú aktualizáciu harmonogramu nájdete na: https://www.opvai.sk/vyzvy/mšvvaš-sr/harmonogramy-výziev/

Nový projekt Chyť sa svojej šance podporuje vznik pracovných miest a rozbeh podnikania

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spolu s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny sa v aktuálnej situácii poznačenej pandémiou koronavírusu nezameriavajú len na podporu udržania pracovných miest, ale aj na vytváranie nových. „Novým projektom chceme pomôcť najmä znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, čiže mladým ľuďom, jednorodičom, ťažko zdravotne postihnutým a seniorom vo veku nad 50 rokov. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytujú na podporu práce približne 17 rôznych príspevkov. Ďakujem všetkým, ktorí tieto príspevky vyplácajú a každý deň pomáhajú ľuďom bez práce nájsť si zamestnanie,“  povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak. 

Projekt Chyť sa svojej šance je spustený od 1. októbra 2021 a realizuje ho 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, na ktoré môžu žiadatelia predkladať svoje žiadosti o poskytnutie finančného príspevku. Projekt má 3 opatrenia a je zameraný na zvýšenie zamestnanosti mladých uchádzačov o zamestnanie do 30 rokov a znevýhodnených (v zmysle § 8 zákona č. 5/2004 Z.z. zákon o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov), ide napríklad o dlhodobo nezamestnaných, teda tých, ktorí sú viac ako 12 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie, osoby so zdravotným postihnutím či staršie ako 50 rokov. 

Podpora pre začínajúce SZČO 

Prvé opatrenie projektu je zamerané na tých, ktorí chcú rozbehnúť vlastné podnikanie. Získať môžu jednorazový finančný príspevok vo výške 5 600 €. Podmienkou je, aby SZČO bola znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie a zároveň vedená v evidencii UoZ najmenej 1 mesiac. V prípade, ak ide o znevýhodneného uchádzača o zamestnanie s vysokoškolským vzdelaním musí byť vedený v evidencii najmenej 3 mesiace. Spoločnou podmienkou tohto opatrenia je začatie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a jej nepretržité prevádzkovanie najmenej dva roky. V prípade, ak by občan prestal prevádzkovať SZČ pred uplynutím dvoch rokov, bude povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku. 

Finančný príspevok aj na mentora 

Druhé opatrenie projektu podporuje zaúčanie nového zamestnanca, z radov mladých UoZ do 30 rokov ako aj znevýhodnených UoZ, pod vedením iného zamestnanca, tzv. mentora. V prípade obidvoch kategórií je podmienka byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie minimálne 1 mesiac, ak má uchádzač vysokoškolské vzdelanie tak najmenej 3 mesiace. Zamestnávatelia môžu získať počas 4 mesiacov finančný príspevok vo výške spolu až 3 700 € na takéhoto nového zamestnanca. Pričom pôjde o dve zložky. Prvou bude úhrada časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý bol prijatý na plný pracovný úväzok na dobu neurčitú, maximálne vo výške 715 € mesačne, a to na 4 mesiace. Druhú časť bude počas rovnakého obdobia tvoriť príspevok na plat mentora vo výške maximálne 210 € mesačne na 1 mentorovaného zamestnanca. Po mentorovanom zaučení, teda osvojovaní si teoretických a praktických skúseností pod vedením iného zamestnanca, musí nasledovať 2 mesačná prax. Zamestnávateľ môže získať finančný príspevok maximálne na 4 nové pracovné miesta. 

Podpora zamestnávania znevýhodnených uchádzačov 

Tretie opatrenie projektu je zamerané na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Aj v tomto prípade musia byť v evidencii minimálne 1 mesiac, v prípade vysokoškolského vzdelania uchádzača najmenej 3 mesiace. Zamestnávateľ môže získať príspevok na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, najviac vo výške 550 € mesačne. Podmienkou je obsadenie vytvoreného pracovného miesta takýmto uchádzačom o zamestnanie, a to najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a na dobu neurčitú. Finančný príspevok bude poskytovaný najviac počas 6 mesiacov, teda maximálne vo výške 3 300 € na 1 uchádzača o zamestnanie. Zamestnávateľ musí dané pracovné miesto udržať najmenej ďalšie 3 mesiace bez príspevku. Finančný príspevok môže získať maximálne na 4 nové pracovné miesta.  „Snažíme sa pomoc cieliť tak, aby nebola len pre vybraných veľkých zamestnávateľov. Práve preto je počet pracovných miest limitovaný, aby mohlo získať podporu na nové zamestnávanie viac podnikateľov,“ uzavrel generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Karol Zimmer.

Úrady práce doplatia zamestnávateľom prvú pomoc za mesiace júl a september

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácajú za mesiace júl a september na základe zverejnených výkazov pomoc vo výške 80% z náhrady mzdy vyplatenej zamestnancovi. Schválené uznesenie vlády SR umožňuje vyplácať pomoc až do výšky 100% z náhrady mzdy vyplatenej zamestnancovi, ktorá však nesmie prekročiť 80% z priemerného zárobku zamestnanca za posledný štvrťrok. Základom pre výpočet je v rámci Prvej pomoci hrubá mzda, v rámci Prvej pomoci+ a Prvej pomoci ++ je to celková cena práce. 

Zamestnávateľom, ktorí zaslali výkaz za mesiac júl, doplatok vyplatí príslušný úrad práce automaticky do konca novembra. O výške doplatku budú informovaní oznámením, ktoré im bude doručené do elektronickej schránky. Výkazy za mesiac júl mohli zamestnávatelia zasielať elektronicky do konca septembra. 

Zamestnávateľom, ktorí už zaslali výkaz za mesiac september alebo ho zašlú do zverejnenia nového výkazu, doplatok vyplatí príslušný úrad práce tiež automaticky do konca novembra. O výške doplatku budú informovaní oznámením, ktoré im bude doručené do elektronickej schránky. Výkazy za mesiac september je možné zasielať elektronicky do konca novembra. 

Nový výkaz za mesiac september a výkaz za mesiac október zverejní ministerstvo práce v priebehu budúceho týždňa. Výkazy za mesiac október budú môcť zamestnávatelia zasielať elektronicky do konca decembra. 

K uvedenej zmene pristupuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny SR na základe opakovaného upozornenia Aliancie priemyselných zväzov a dopravy a pána Jozefa Mihála. Za upozornenie im ďakujeme a za chybu sa zamestnávateľom ospravedlňujeme. 

K dnešnému dňu sa doplatky týkajú 4 034 zamestnávateľov. 

Táto zmena sa netýka opatrení 2 a 4, kde sa vyplácajú fixné sumy príspevkov. Netýka sa ani opatrenia 1 a 3a za mesiac august, za ktorý sa v súlade s uznesením vlády SR pomoc nevypláca.

III. Rozšírenie špecifikácie činností podpory na rok 2021

zverejňuje Environmentálny fond v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dôležité dokumenty nájdete na http://www.envirofond.sk/sk/podpora/dotacie.

Termín podávania žiadostí je do 08. novembra 2021.

Pre podávanie žiadosti použite nasledovný link https://envirofond.egrant.sk/register

Usmernenie č. 7 k 31. Výzve na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok zameranej na Optimalizácia systémov, služieb a posilnenie intervenčných kapacít pre manažment mimoriadnych udalostí na lokálnej a regionálnej úrovni

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre časť operačného programu Kvalita životného prostredia vydalo dňa 25.10.2021 Usmernenie č. 7 k 31. Výzve na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok zameranej Optimalizáciu systémov, služieb a posilnenie intervenčných kapacít pre manažment mimoriadnych udalostí na lokálnej a regionálnej úrovni (ďalej len „Usmernenie č. 7“).

Znenie Usmernenia a dokumenty dotknuté Usmernením nájdete v časti Výzvy/Aktuálne výzvy.

Zníženie alokácie 21. výzvy

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len „OP KŽP“) oznamuje žiadateľom, že s ohľadom na schválenú zmenu OP KŽP a potrebu presunu alokácie do iných výziev s lepšou absorpčnou schopnosťou, pristupuje k zníženiu indikatívnej výšky finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu s kódom OPKZP-PO2-SC211-2017-21, zameranú na preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami viazané na vodný tok o 37,2 mil. EUR. 

Indikatívna výška finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu po úprave predstavuje 148 138 368 EUR.

Zvýšenie alokácie 47. výzvy

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len „OP KŽP“) oznamuje žiadateľom, že s ohľadom na schválenú zmenu OP KŽP z dôvodu dočerpania zdrojov EÚ v rámci operačného programu tak, aby do konca obdobia jeho realizácie boli finančné prostriedky využité v oblastiach s preukázateľnou absorpčnou kapacitou a zároveň s pozitívnym vplyvov na životné prostredie a na plnenie povinností SR vyplývajúcich z environmentálnej legislatívy, pristupuje k zvýšeniu indikatívnej výške finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu s kódom OPKZP-PO1-SC122-2018-47 zameranú na intenzifikáciu a modernizáciu existujúcich úpravní povrchových vôd za účelom zabezpečenia bezpečnej pitnej vody o 30,6 mil. EUR. 

Indikatívna výška finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu po úprave predstavuje 55 970 000 EUR.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 16., 40., 45., 56. a 58. výzva

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 4.10.2021 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom:

OPKZP-PO1-SC111-2016-16, zameranej na prípravu na opätovné použitie a zhodnocovanie nie nebezpečných odpadov, v rámci 10. a 13. hodnotiaceho kola;

OPKZP-PO2-SC211-2018-40, zameranej na vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine (v intraviláne obcí), v rámci 10. a 12. hodnotiaceho kola;

OPKZP-PO1-SC141-2018-45, zameranej na náhradu zastaraných spaľovacích zariadení vo verejných budovách za nízkoemisné (s výnimkou OZE), v rámci 7. a 8. hodnotiaceho kola;

OPKZP-PO1-SC111-2019-56, zameranej na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, v rámci 2. hodnotiaceho kola;

OPKZP-PO1-SC111-2019-58, zameranej na mechanicko-biologickú úpravu zmesových komunálnych odpadov, v rámci 5. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok.

Aktualizácia Príručky k oprávnenosti výdavkov pre dopytovo orientované projekty OP KŽP na verziu 2.7

Ministerstvo životného prostredia SR ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia oznamuje, že na webovom sídle OP KŽP zverejnilo aktualizovanú verziu Príručky k oprávnenosti výdavkov pre dopytovo orientované projekty OP KŽP, verzia 2.7 (ďalej len „Príručka“), platnú a účinnú od 29. 10. 2021.

Aktualizáciou Príručky došlo predovšetkým k:

• zosúladeniu Príručky s aktualizovaným znením Operačného programu Kvalita životného prostredia, verzia 12;
• aktualizácii výšky finančných limitov stanovených RO pre osobné výdavky odborného a projektového personálu projektu, ako aj pre služby súvisiace s riadením projektu – externé;
• vecnému precizovaniu a štylistickým úpravám v celom texte Príručky.

Príručka v znení verzie 2.7 sa pre žiadateľov stáva záväznou vtedy, keď sa na túto verziu Príručky odvoláva konkrétna výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku.

Vicepremiérka Remišová: Pomáhame škôlkam v Bratislavskom kraji, na nové miesta pre deti idú 4 milióny eur

Nové miesta v škôlkach pomáhame vytvoriť aj v Bratislavskom kraji, ktorý sa nemôže zapojiť do čerpania eurofondov v takej miere ako ostatné regióny. Do výzvy v rámci podpory regionálneho rozvoja v objeme 4 milióny eur sa môžu zapojiť mestá v Bratislavskom samosprávnom kraji a mestské časti Bratislavy ako zriaďovatelia materských škôl. 

 „Mladé rodiny s deťmi čelia na celom Slovensku problémom ako umiestniť deti v materskej škole. Najmä vo väčších mestách je voľných miest zúfalo málo. Po 13-miliónovej výzve z eurofondového programu IROP, ktorú sme vyhlásili v júni pre všetky kraje s výnimkou bratislavského, teraz prichádzame s pomocou aj pre tento najviac rozvinutý región, v ktorom je problém s materskými školami zároveň najvypuklejší,“ povedala vicepremiérka Veronika Remišová, ktorá stojí na čele Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

V súčasnosti v škôlkach Bratislavskom kraji stále chýba okolo 2 500 miest pre deti. V kraji je spolu 207 štátnych materských škôl. Z nich v mestách kraja a mestských častiach hlavného mesta je 126 škôlok.

Žiadatelia môžu v rámci novej výzvy žiadať o podporu na: 

• výstavbu nových objektov MŠ vrátane prvkov inkluzívneho vzdelávania
• rozširovanie kapacít existujúcich škôlok prístavbou, nadstavbou, rekonštrukciou či zmenou dispozície objektov
• stavebno-technické úpravy existujúcich objektov s cieľom ich prispôsobenia pre potreby MŠ s prvkami inkluzívneho vzdelávania (napr. môže ísť o prestavbu nevyužitých priestorov základných škôl)

Minimálna výška dotácie na jeden projekt nie je stanovená. Maximálne však môže dotácia na jeden projekt dosiahnuť 500-tisíc eur, pričom miera spolufinancovania zo strany príjemcu je 10 %. Zároveň musí úspešný žiadateľ o dotáciu zvýšiť kapacitu materskej školy minimálne o 20 miest. Žiadosti o dotáciu musia záujemcovia predložiť do konca marca budúceho roka.

„Štát musí pomáhať rodinám, aby im uľahčil zladiť pracovný život s rodinným. Rozširovanie kapacít exitujúcich materských škôl a budovanie nových je veľmi dôležité, od začiatku tohto školského roka totiž museli nastúpiť do škôlok všetci predškoláci vo veku 5 rokov. V podpore rozširovania predškolských zariadení, ktoré pomáhajú zlepšovať ekonomickú situáciu v rodinách a zosúlaďovať rodinný a pracovný život rodičov, budeme naďalej pokračovať,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Viac informácií o výzve na zvyšovanie kapacít MŠ možno nájsť na: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/dotacie/index.html

Vicepremiérka Remišová: Strategický plán pre čerpanie 12,8 miliardy eur sme odovzdali Bruselu

Plán na čerpanie takmer 13 miliárd eur z nových eurofondov je pripravený. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR odoslalo Európskej komisii návrh Partnerskej dohody SR na roky 2021-2027. „Ide o kľúčový dokument, ktorý definuje konkrétne priority, oblasti a podmienky, ako bude Slovensko čerpať 12,8 miliárd eur z nového eurofondového balíka v rokoch 2021 – 2027,“ zdôraznila podpredsedníčka vlády Veronika Remišová. 

„Partnerská dohoda, ktorou dostávame eurofondy pod jednu strechu, je vrcholom najväčšej reformy v riadení eurofondov za uplynulých 20 rokov. Stála pred nami veľmi ťažká úloha. Dosiahnuť rozumný kompromis o efektívnom a spravodlivom rozdelení takmer 13 miliárd eur v novom programovom období tak, aby sme financovali národné priority Slovenska a aby sa zhodli štyri rôzne strany – Európska komisia, slovenská vláda a regionálni i socioekonomickí partneri. Výsledný návrh partnerskej dohody predstavuje mesiace práce odborníkov z deviatich rezortov pod vedením nášho ministerstva, desiatky rokovaní a diskusií so stovkami partnerov. Teraz nás čakajú veľmi náročné rokovania s Bruselom, v rámci ktorých spravíme všetko preto, aby sme naše priority obhájili,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

Partnerská dohoda je revolučným krokom k zníženiu byrokracie a zjednodušeniu čerpania finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie. Pod jednou strechou spája doterajších 6 operačných programov, čo predstavuje podstatnú časť eurofondov.

„Doteraz to bolo tak, že o investovaní eurofondov rozhodovalo niekoľko riadiacich a takmer 30 sprostredkovateľských orgánov. A každý z týchto orgánov si stanoval pre čerpanie trocha iné pravidlá, čo spôsobovalo chaos, obrovskú byrokraciu a vytváralo to tiež podhubie pre rôzne nekalé praktiky a korupciu. Partnerská dohoda a nový operačný program  počítajú iba s jedným riadiacim orgánom a maximálne 10 sprostredkovateľskými orgánmi. V praxi to bude znamenať zásadné zjednodušenie celého procesu, ako sa obce, mestá, kraje, školy alebo podnikatelia dostanú k príspevkom z európskych zdrojov,“ vysvetlila ministerka investícií.

V novom programovom období budú kľúčové oblasti rozvoja rozdelené v súlade s európskou legislatívou do 5 politických cieľov: 

1. Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa: 1,99 miliardy eur
2. Ekologickejšia Európa: 3,9 miliardy eur
3. Prepojenejšia Európa: 2,2 miliardy eur
4. Sociálnejšia Európa: 2,9 miliardy eur
5. Európa bližšie k občanom: 703 miliónov eur

V rámci špecifického cieľa Fondu na spravodlivú transformáciu je na podporu regiónov, ktoré najviac pocítia dôsledky prechodu k uhlíkovej neutralite, vyčlenených dodatočných (ďalších) 441 miliónov eur.

„V porovnaní so súčasným programovým obdobím je v novom období pre Slovensko vyčlenený balík o skoro 13 % menší. Napriek tomu budú priamo regióny rozhodovať o väčšom balíku z eurofondov ako doteraz. Ľudia vo všetkých regiónoch Slovenska si zaslúžia európsku kvalitu života. Preto musíme z nových eurofondov vyrovnať investičný dlh, ktorý nám tu zanechali predchádzajúce vlády. Rozvoju regiónov bránia problémy najmä v troch základných oblastiach – cesty, pitná voda, kanalizácia. Preto okrem dobudovania diaľnic a ciest I. triedy musíme dobudovať aj regionálne komunikácie. Obyvatelia vyše 450 obcí nemajú dodnes prístup k pitnej vode, v stovkách obcí chýba kanalizácia,“ zdôraznila Remišová.

Ďalšie priority, ktoré partnerská dohoda zohľadňuje, sú veda, výskum, inovácie, podpora vzdelania a trhu práce. „Je načase, aby Slovensko už nebolo len montážnou linkou vyspelých zahraničných firiem, ale aby inovačné riešenia, ktoré prinesú pracovné príležitosti s pridanou hodnotou a lepšie mzdy, vznikali priamo u nás, na Slovensku. Chceme, aby sa mladí šikovní ľudia mohli realizovať doma, aby nemuseli odchádzať za lepším vzdelaním alebo prácou do zahraničia. Z nových eurofondov budeme investovať aj do ďalších kľúčových oblastí, akou je napríklad sociálna oblasť. Na vzdelávanie, podporu trhu práce a sociálne služby navrhujeme vyčleniť 2,9 miliardy eur,“doplnila ministerka investícií.

Veľkou výzvou najbližších rokov bude aj ochrana životného prostredia. Na podporu energetickej efektívnosti budov, využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ochranu prírody či cyklodopravy pôjde 3,9 miliardy eur.

„Všetky uvedené sumy sú zatiaľ iba návrhom, respektíve mandátom pre slovenských vyjednávačov. Konečná výška alokácií bude závisieť od výsledku diskusií s príslušnými rezortmi, ktoré stále prebiehajú, a tiež od dohody s Európskou komisiou,“ upozornila vicepremiérka Remišová.

Príprave partnerskej dohody predchádzalo niekoľko zásadných krokov, vrátane úvodnej neformálnej komunikácie s Európskou komisiou. V septembri odštartovalo ministerstvo investícií veľký partnerský odborný dialóg s orgánmi štátnej správy, územnej samosprávy, akademického sektora a mimovládnych i neziskových organizácií. Dialóg bude pokračovať v 2. a 3. kole aj počas posudzovania návrhu Európskou komisiou.

Vicepremiérka Remišová: Seniorom pomôžeme vstúpiť do digitálneho sveta vďaka bezplatným školeniam aj špeciálnym tabletom

Pomáhame seniorom nestratiť sa v digitálnom svete. Vďaka projektu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR budú mať desaťtisíce slovenských seniorov možnosť nadobudnúť a zlepšiť si svoje digitálne zručnosti. Okrem odborných školení im projekt poskytne tiež bezplatný prístup k špeciálne nakonfigurovaným tabletom či smartfónom. 

„Starostlivosť spoločnosti o seniorov sa nemôže začínať a končiť len na pár eurách k dôchodku tak, ako to robili minulé vlády. Starším ľuďom musíme zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť, preventívne konzultácie s lekármi či jednoduchý prístup k službám. Základným predpokladom pre to, aby sa seniori mohli plnohodnotne začleniť do chodu spoločnosti, sú dnes digitálne zručnosti,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová.

„Mnohé úrady, inštitúcie a služby komunikujú s občanmi už len elektronicky. Práve seniori sú v tomto smere ohrozenou skupinou, ktorá má sťažený prístup k výhodám, ktoré digitalizácia prináša. Pandémia priniesla tiež sociálnu izoláciu doteraz nepoznaných rozmerov, ktorú mladšie ročníky zvládli lepšie vďaka komunikácii cez sociálne siete a aplikácie, no pre ľudí vo vyššom veku znamenala reálnu osamelosť, stratu kontaktov s blízkymi a obmedzený prístup k službám. Náš projekt je konkrétnym riešením ako seniorom pomôcť. Vďaka bezplatným školeniam sa digitálne zariadenia naučia fyzicky používať, využívať ich na komunikáciu s úradmi či lekárom, alebo vyhľadávať potrebné informácie,“ ozrejmila Remišová.

Prostredníctvom projektu „Zlepšovanie digitálnych zručností seniorov“ MIRRI SR pomôže seniorom zorientovať sa v oblasti nových technológií, naučiť sa ich používať, alebo zlepšiť svoje IT zručnosti. Projekt, na ktorý je vyčlenených 69,4 mil. eur, zahŕňa nielen prezenčné a e-learningové školenia, ale aj zabezpečenie dátového pripojenia a distribúciu senior tabletov či iných zariadení (napríklad notebookov a smartfónov) vyškoleným seniorom, ktorí sa do projektu zapoja a prejavia o technickú podporu záujem.

Zlepšovanie digitálnych zručností seniorov je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR, do ktorého MIRRI SR pripravilo komponent Digitálne Slovensko na podporu kybernetickej bezpečnosti, digitálnej ekonomiky, eGovernentu a digitálnych zručností.

Aktuálne je projekt v prípravnej fáze. Ministerstvo rokuje s univerzitami tretieho veku, základnými a strednými školami, samosprávami, ale aj občianskymi združeniami, ktoré sa venujú práci so seniormi.„Tento týždeň som o našom projekte rokovala aj so zástupcami Jednoty seniorov Slovenska. Prijali ho veľmi pozitívne, čo nás teší, pretože práve v spolupráci s nimi sa nám môže podariť osloviť čo najviac ľudí z cieľovej skupiny,“ povedala ministerka informatizácie.

Ministerstvo vyhlásilo výzvu na predkladanie cenových ponúk na kvantitatívny prieskum medzi seniormi. Naplánovaný je na november. Jeho cieľom je zmapovať digitálne zručnosti seniorov na Slovensku a ich postoj k technológiám, ale aj to, aké technické zariadenia vlastnia, či a akým spôsobom využívajú komunikačné kanály.

„Žijeme dobu hoaxov. Každý deň sa na sociálnych sieťach môžeme stretnúť s prekrúcaním reality, so šírením falošných správ, ktoré neraz môžu hraničiť až so situáciami ohrozujúcimi život. Náš projekt pomôže seniorom, ktorí sú v tomto smere veľmi zraniteľní, informácie rozlišovať a správne vyhodnocovať,“ zdôraznila vicepremiérka Remišová.

Prvú fázu digitálnych školení pre seniorov plánuje ministerstvo informatizácie spustiť na jar roku 2022. Už v priebehu budúceho roka by mohlo byť vyškolených niekoľko tisíc seniorov.

Podľa údajov Eurostatu z roku 2020 až 19 % Slovákov vo veku 55 – 74 rokov nikdy vo svojom živote nepoužilo internet. V Nemecku ho nepoužíva 11 % obyvateľov tejto vekovej kategórie, vo Fínsku a Švédsku sú to iba 4 % . Podiel osôb vo veku 65 – 74 rokov s aspoň základnými digitálnymi zručnosťami je len 11 %, kým priemer EÚ v rovnakej vekovej kategórii je 24 %. Na Slovensku seniori zaostávajú za strednou generáciou v digitálnych zručnostiach viac než v iných krajinách.

Aj preto Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR rozbieha projekty, ktorých cieľom je digitálnu gramotnosť zlepšiť. V spolupráci s Národnou koalíciou pre digitálne zručnosti a povolania SR spustilo už v auguste národný projekt „Zlepšovanie digitálnych zručností seniorov a znevýhodnených skupín vo verejnej správe“ v hodnote takmer 990 000 eur. Jeho cieľom je vytvoriť komplexný testovací a vzdelávací IT systém, ktorý prispeje k výraznejšiemu zlepšeniu digitálnych zručností seniorov a znevýhodnených skupín.

Vicepremiérka Remišová: Chátrajúci kaštieľ Coburgovcov v Jelšave premeníme vďaka 1 miliónu eur na historické a remeselné centrum Gemera

Na pamiatkach nám záleží! Obnovy sa vďaka Grantom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) dočká kaštieľ Coburgovcov v Jelšave. Za 1 milión eur z grantov EHP, ktoré spravuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, vznikne v severozápadnom krídle kaštieľa historické, remeselné a ekologické centrum Gemera. 

„Kultúrne pamiatky sú národným bohatstvom Slovenska. Žiaľ, veľká časť z nich je vo veľmi zlom stave. Tento historický dlh sa snažíme splatiť aj vďaka podpore z Grantov Európskeho hospodárskeho priestoru, z ktorého v tomto programovom období obnovujeme až 19 pamiatok. Medzi ne patrí kaštieľ Coburgovcov v Jelšave. Každá obnovená pamiatka je nielen dobrou správou pre záchranu nášho kultúrneho dedičstva, ale znamená tiež veľký prínos pre región, pre miestnu ekonomiku a turizmus,“ vyhlásila vicepremiérka Veronika Remišová, ktorej rezort granty riadi a prerozdeľuje.

Kreatívne a kultúrne centrum v obnovenej časti kaštieľa Coburgovcov spojí miestnych umelcov a remeselníkov ale aj marginalizované komunity. Zároveň vytvorí priestor pre osvetu so zameraním na zlepšenie kvality životného prostredia, nakoľko mesto ohrozuje znečistenie vzduchu. Jelšava parí v čase vykurovacej sezóny k najviac znečisteným mestám na Slovensku, v zimných mesiacoch množstvo prachových častíc v ovzduší prekračuje normu troj- až štvornásobne.  Samotná rekonštrukcia, nevyhnutná pre vznik centra, zahŕňa obnovu poškodených častí kaštieľa, najmä drevených strešných nosníkov, pivnice, či kanalizačného systému a ďalšie.

„Naším cieľom nie je len pamiatky rekonštruovať, ale im aj vdýchnuť nový život. Preto podporujeme projekty, ktoré obnovené pamiatky otvoria viac verejnosti, napríklad formou kultúrnych či vzdelávacích aktivít,“ uviedla ministerka Remišová.

Projekt „Kaštieľ Coburgovcov v Jelšave – historicko-remeselné a ekologické centrum Gemera“ získal podporu z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP 2014 – 2021 a zo štátneho rozpočtu SR.

Kaštieľ patrí k významným pamiatkam Gemera. Trojpodlažná stavba v štýle francúzskeho klasicizmu bola v 2. polovici 18. storočia pristavená k staršej renesančnej budove zo začiatku 17. storočia. V zadnej časti kaštieľa sa zachovali tri krídla s nárožnými vežami, strieľňami a detailmi renesančných okien. Kaštieľ patril šľachtickým rodom Koháryovcov a Coburgovcov. Jeho posledným majiteľom bol bulharský cár Ferdinand von Sachcsen Coburg-Gotha, ktorý kaštieľ premenil na sídlo správy coburgovských majetkov. Po konfiškácii majetkov v polovici 20. storočia začal význam kaštieľa upadať a postupne chátral. Mesto Jelšava sa spolu s mnohými nadšencami aktívne snaží o jeho záchranu.

Viac o projekte možno nájsť na:

https://www.eeagrants.sk/projekty/katie-coburgovcov-v-jelave-historicko-remeseln-a-ekologick-centrum-gemera/

a tiež na webstránke projektu:

https://www.kastieljelsava.sk/

Správa o hodnotení strategického dokumentu s celoštátnym dosahom „Partnerská dohoda Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027″

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky oznamuje verejnosti, že v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zverejnilo na webových sídlach https://www.mirri.gov.sk/a https://www.enviroportal.sk/sk/eia návrh strategického dokumentu s celoštátnym dosahom „Partnerská dohoda Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027“ a správu o hodnotení strategického dokumentu s celoštátnym dosahom.

Stanoviská verejnosti k správe o hodnotení strategického dokumentu s celoštátnym dosahom a k návrhu strategického dokumentu s celoštátnym dosahom je možné predkladať najneskôr do 21 dní od ich zverejnenia dňa 27. októbra 2021 písomne na adresu:

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, sekcia centrálny koordinačný orgán, odbor politiky súdržnosti, Štefánikova 15, 811 05 Bratislava.

Nahliadnutie do dokumentov a konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je možné uskutočniť počas celého procesu posudzovania vplyvov strategického dokumentu s celoštátnym dosahom na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, sekcia centrálny koordinačný orgán, odbor politiky súdržnosti, Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, e-mail: cohesion2021-2027@mirri.gov.sk, tel.: 02/ 2092 8076, v pracovné dni od 9:00 do 16:00 h. (termín konzultácie si odporúčame dohodnúť vopred telefonicky alebo e-mailom).

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v súlade s § 17 v spojení s § 11 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oznamuje, že verejné prerokovanie správy o hodnotení strategického dokumentu s celoštátnym dosahom a strategického dokumentu „Partnerská dohoda SR na roky 2021 – 2027“ sa uskutoční v hybridnej forme dňa 10. novembra 2021 o 13:00 h v účelovom zariadení Hotel Bôrik, Bôrik 15, Bratislava. Vzhľadom na protipandemické opatrenia bude vstup na miesto konania umožnený iba osobám v režime OTP. Verejné prerokovanie správy o hodnotení sa preto uskutoční aj v online forme. Bližšie informácie sú zverejnené v prílohe.

Prílohy:

Partnerská dohoda Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027 Správa o hodnotení strategického dokumentu (PDF, 4,9 MB)

Návrh Partnerskej dohody SR na roky 2021 – 2027 (PDF, 1 430 kB)

Príloha č.1 – Chránené územia (PDF, 661 kB)

Príloha č.2 – Regióny enviromentálnej kvality (PDF, 152 kB)

Príloha č.3 – Sieť diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku (PDF, 532 kB)

Príloha č.4 – Železničné trate SR (PDF, 158 kB)

Príloha č.5 – Vyhodnotenie pripomienok predložených k oznámeniu a rozsahu hodnotenia strategického dokumentu (PDF, 4879 kB)

Príloha č.6 –  Vyhodnotenie požiadaviek z rozsahu hodnotenia strategického dokumentu (PDF, 159 kB)

Individuálne systémy čistenia odpadových vôd alebo iné primerané systémy (IPS) v SR (PDF, 525 kB)

Informácie k verejnému prerokovaniu (PDF, 471 kB)

SAMOSPRÁVY SA V RÁMCI PLÁNU OBNOVY BUDÚ MÔCŤ UCHÁDZAŤ O INVESTÍCIE VO VÝŠKE VYŠE MILIARDY EUR

V nasledujúcich rokoch sa budú môcť samosprávy priamo uchádzať o investície z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej hodnote 1,342 miliardy eur. Spolu s reformami, ktoré sa v pláne obnovy viažu na investície, tak bude mať plán obnovy na regióny zásadný vplyv. 

„Prerozdelenie investícií v rámci plánu obnovy bude úzko súvisieť aj s tým, ako sa do jednotlivých výziev zapoja samotné regióny vrátane samospráv. Úspech regiónov v rámci plánu obnovy bude závisieť najmä od ich záujmu, pripravenosti a akcieschopnosti. V praxi to znamená nutnosť aktívnej prípravy stratégií, administratívnych kapacít a projektovej dokumentácie,“ povedal predseda vlády Eduard Heger. 

Medzi projekty, kde bude možné priamo sa uchádzať o investície, patrí napríklad obnova verejných historických a pamiatkovo chránených budov, podpora výstavby aspoň 200 km cyklistických trás, či dobudovanie kapacít materských škôl, vďaka ktorému vznikne vyše 12 tisíc nových miest v škôlkach. V regiónoch tiež do konca roka 2026 pribudne spolu vyše 3000 staníc pre nabíjanie elektromobilov alebo vodíkových plniacich staníc. Už v priebehu budúceho roka začnú v najmenej rozvinutých regiónoch vznikať tzv. centrá zdieľaných služieb, ktoré pomôžu zhromažďovať kapacity na miestnej úrovni pri poskytovaní základných verejných služieb. Spolu by ich malo vzniknúť minimálne 20. Niektoré opatrenia plánu obnovy sú cielené priamo na samosprávy vo forme školení pre pracovníkov verejnej správy. Pôjde o vzdelávanie v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti, či špecializačné vzdelávanie pre všetkých novoprijatých zamestnancov prvého kontaktu.

Implementácia plánu obnovy sa už naplno rozbehla vrátane prvých výziev, ktoré boli smerované na program doučovania na základných a stredných školách, kam sa samosprávy tiež mohli zapojiť. Najbližšie výzvy, ktoré by mali byť vyhlásené v prvej polovici budúceho roka, budú určené na podporu digitálnej infraštruktúry na školách.

Regióny budú hrať celkovo významnú úlohu aj pri informovaní občanov ohľadom jednotlivých opatrení a sprostredkovaní informácií. V prípade ďalších opatrení budú samosprávy nepriamo profitovať z investícií, ktoré budú realizované v rôznych regiónoch Slovenska, či už z úrovne štátnej správy, alebo prostredníctvom podnikateľov a iných subjektov v regiónoch. Celková hodnota týchto investícií predstavuje 4,167 miliardy eur.

Pozitívny vplyv na lepšiu dostupnosť a obslužnosť regiónov bude mať aj rekonštrukcia, modernizácia alebo elektrifikácia aspoň 69 km tratí, dispečerizácia aspoň 100 km železničných tratí, zakúpenie ekologických koľajových vozidiel a mnohé ďalšie opatrenia, ktoré síce samosprávy nebudú vykonávať priamo, ale budú jednoznačným beneficientom. Jednou z priorít plánu je aj docieliť kvalitnú zdravotnú starostlivosť prostredníctvom niekoľkých reforiem. Reforma nemocníc, ktorá je pre plán obnovy kľúčová, je úzko previazaná s reformou ambulantnej starostlivosti, vďaka čomu po celom Slovensku vznikne vyše 170 ambulancií. Tiež sa zmodernizuje 55 sídiel staníc zdravotnej záchrannej služby. Nepriamu, no kľúčovú rolu budú samosprávy hrať napríklad aj pri obnove 30,000 rodinných domov, ktorú bude realizovať Slovenská agentúra životného prostredia. 

Realizácia reforiem a investícií v pláne obnovy je priamo previazaná so žiadosťami o platbu. Včasné a riadne plnenie všetkých míľnikov a cieľov plánu obnovy je základným predpokladom k vyplateniu finančných prostriedkov zo strany EÚ. Zdržanie a/alebo nesplnenie čo i len jediného míľnika výrazným spôsobom ohrozuje podanie celej žiadosti o platbu Európskej komisii.

Súčasťou plánu obnovy sú desiatky reforiem v piatich prioritných oblastiach, rôznej náročnosti aj komplexnosti. Spoločným cieľom všetkých reforiem je zlepšiť fungovanie Slovenska pre jeho obyvateľov a urobiť ho odolnejším do budúcnosti. Plán sa zameriava na päť hlavných priorít: zelená ekonomika (2 301 mil. eur); vzdelávanie (892 mil. eur); veda, výskum a inovácie (739 mil. eur); zdravie (1 533 mil. eur); efektívna verejná správa (1 110 mil. eur) a digitalizácia (615 mil. eur). Je rozdelený na 18 častí, tzv. komponentov, ktoré zahŕňajú reformy a investície v celkovej hodnote vyše 6 miliárd eur.

POZVÁNKA: Inaugurácia Európskeho orgánu práce (ELA) v Bratislave

Pozývame vás na formálnu inauguráciu Európskeho orgánu práce (ELA), ktorá sa bude konať v utorok 9. novembra 2021 o 9:15 v jeho sídle na Landererovej ulici 12 v Bratislave. Inaugurácie sa zúčastní Premiér SR Eduard Heger a eurokomisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit. Program sa následne presunie do hotelu Sheraton Bratislava, kde sa bude konať úvodná konferencia. Konferencia bude vysielaná aj online na stránkach Európskej komisie a Európskeho orgánu práce.

Vláda na kongrese ITAPA 2021 predstaví plán, ako zbaví Slovensko nálepky montážnej dielne

Vláda SR chce na tohtoročnom 20. ročníku Medzinárodného kongresu ITAPA 2021 predstaviť plán, ako chce zbaviť Slovensko nálepky montážnej dielne. Predstavitelia vlády a biznisu budú na tomto podujatí 8. až 10. novembra v Bratislave diskutovať na aktuálne témy s podtitulom Ako sa stať najlepším. Informovali o tom organizátori kongresu v piatok v tlačovej správe.

Nasledujúce dva roky by mala slovenská digitalizácia nastaviť správne tempo a mali by byť vidieť aj prvé výsledky. Z Plánu obnovy a odolnosti je na ňu vyčlenených 600 miliónov eur s cieľom priniesť vyššiu životnú úroveň. Podľa podpredsedníčky vlády a ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej sa naše šance v tomto smere zvýšia, ak sa odbúra byrokracia, z čoho vzídu úspory, podporí a skvalitní sa vzdelávanie.

„Avšak dôležitejšie, ako byť lídrom v niektorej z technologických oblastí, je zmazať označenie Slovenska ako montážnej linky EÚ. Kľúčové bude správne pochopenie a uchopenie nového modelu ekonomiky,“ hovorí Remišová. Bude nevyhnutné, aby krajina bola schopná vykonávať činnosti s vyššou pridanou hodnotou, a to aj v oblastiach, ktoré dnes investori u nás obchádzajú. „Oblasť, v ktorej vidíme potenciál pre Slovensko, je napríklad vývoj technologicky pokročilých polovodičov, resp. čipov. S ich nedostatkom sa v súčasnosti borí celá Európa,“ uviedla Remišová.

V oblasti digitalizácie je Slovensko napriek vynaloženým stovkám miliónov eur na projekty na chvoste Európy. Štátny tajomník ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Ján Hargaš po sto dňoch v úrade na pôde ITAPA prezradí vlastnú koncepciu budovania eGovernmentu. Jeho cieľom je spraviť zo Slovenska digitálnu krajinu prostredníctvom efektívneho využitia plánu obnovy na naštartovanie digitálnej transformácie hospodárstva a spoločnosti. „Jedným z predpokladov je rozvoj elektronickej verejnej správy, ktorá bude občanom a podnikateľom poskytovať proaktívne služby na riešenie ich životných situácií, zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti a digitálnych zručností nielen pre žiakov a študentov, ale aj pre zamestnancov v priemysle, vo verejnej správe a seniorov, a to tak, aby nikto nebol vylúčený z digitálnej doby,“ povedal Hargaš.

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Martin Klus upozornil, že netreba podceňovať kľúčovú úlohu rozvoja technológií v oblasti bezpečnosti. „Hybridné hrozby patria medzi najvážnejšie a najsofistikovanejšie bezpečnostné výzvy, ktoré spolu s dezinformáciami ohrozujú fungovanie štátnych inštitúcií a podkopávajú dôveru občanov,“ podotkol. Dezinformácie označuje za jednu z najrozšírenejších a najvážnejších hybridných hrozieb aj minister obrany Jaroslav Naď. „Medzi expertmi panuje jednoznačný konsenzus, že práve dezinformácie predstavujú vážnu bezpečnostnú hrozbu, ktorej musia štáty v súčasnosti aktívne čeliť,“ uviedol.

BRATISLAVA: Ružinov plánuje projekty za takmer 90 miliónov eur, bude sa uchádzať o eurofondy

Bratislavský Ružinov plánuje projekty za takmer 90 miliónov eur, bude sa uchádzať o ich podporu z eurofondov. Starosta mestskej časti Martin Chren to uviedol pri príležitosti návštevy zástupcov Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), ktorý sa bude na získaní dotácií z veľkej časti podieľať. „V Ružinove dnes máme pripravený zásobník projektov za takmer 90 miliónov eur, čo je obrovská výzva. Inými slovami, máme úplne jasné priority a stratégiu rozvoja nerobíme živelne," uviedol starosta Ružinova na sociálnej sieti.

Prvú časť projektov tvoria nové školy. V Ružinove aktuálne realizujú stavbu ZŠ Medzilaborecká, obstarávanie prebieha na novú školu na Ostredkovej ulici a projektujú aj prístavbu na ZŠ Vrútocká. Prioritou mestskej časti pre získanie financií z Európskej únie je revitalizácia schátraného areálu na Vietnamskej spolu s rekonštrukciou DK Bulharská. „Celková nutná investícia sa tu šplhá až k 25 miliónom eur, čo zo svojich vlastných peňazí nemáme šancu pokryť," vysvetlil Chren. V budúcnosti by tu mali pribudnúť nové školy a škôlka, detské ihrisko, parčík či multifunkčná športová hala.

Veľkým projektom je revitalizácia Trhoviska Miletičova, na ktorej pracuje mestská časť s Metropolitným inštitútom Bratislavy. Ďalšou investíciou Ružinova je vybudovanie tartanovej dráhy pri Štrkoveckom jazere. „Čoskoro spustíme veľkú architektonickú súťaž na rekonštrukciu zimného štadióna a výstavbu novej plavárne," skonštatoval starosta Chren. Zástupcom BSK predstavil aj prvé plány ekologického garážového domu na Štrkovci a víziu obnovy detského ihriska pri Štrkovci.

Partizánske: Radnica pripravuje projekt s partnerským mestom Valašské Meziříčí

Samospráva Partizánskeho pripravuje spoločný projekt so svojím partnerským mestom Valašské Meziříčí. Moravské mesto plánuje v rámci projektu cezhraničnej spolupráce zakúpiť model Jupitera, ktorý by malo v budúcnosti využívať i Partizánske.

"Mesto Valašské Meziříčí má záujem v spolupráci s mestom Partizánske predložiť projekt, ktorého celkové náklady sú vo výške 20.000 eur. Vzhľadom na to, že Valašské Meziříčí má svoju hvezdáreň, chce získať finančné prostriedky na zakúpenie modelu Jupitera," uviedol primátor Partizánskeho Jozef Božik.

Súčasťou projektu podľa neho budú tri aktivity v Partizánskom, keď bude model Jupitera k dispozícii všetkým deťom a všetkým záujemcom, ktorí sa venujú astronómii. "Predpokladám, že v rámci budúcoročného česko-slovenského dňa, ktorý bude môcť byť zrealizovaný, ak bude pandémia na ústupe, všetky deti z partnerských miest si budú môcť s deťmi z Partizánskeho prezrieť tento model. Rovnako i pedagógovia a všetci občania, ktorí budú mať záujem," priblížil.

Nová cezhraničná spolupráca je jedným z mnohých projektov, ktoré Partizánske spolu s mestom Valašské Meziříčí spolu pripravujú, dodal Božik.

DOBRÉ FONDY EÚ- Moderné polyfunkčné ihrisko v Nižnom Slavkove vďaka eurofondom

Prítomnosť školy v Nižnom Slavkove bola historicky doložená už v 17. storočí. Evidovaná je totiž zmienka z roku 1813, podľa ktorej niekto v obci podpálil kostol a pri požiari zhorela fara aj škola. Novodobá história sa však začala až po roku 1964 po postavení budovy novej školy. Za európske prostriedky bola nedávno modernizovaná. Budovy boli zateplené a škola bola vybavená modernými učebnými pomôckami a informačnou technikou. Neďaleko za školou sa nachádza areál so starým a novým ihriskom. Najnovším európskym projektom na základnej škole v Nižnom Slavkove je výstavba multifunkčného športoviska. Ihrisko slúži na futbal, hádzanú, basketbal, ale aj volejbal. Je na ňom položený umelý trávnatý povrch. Ihrisko pritom neslúžil iba žiakom základnej školy, ale je aj dôležitým miestom, kde môžu športovať všetci ostatní obyvatelia obce. Škola využila viacero možností dotácie a medzi jednu z nich patrí aj zmena vykurovacieho systému budov pomocou drevených čipov. Vymenil sa celý vykurovací systém, čo umožnilo ušetriť výrazné finančné prostriedky pre chod obcePrítomnosť školy v Nižnom Slavkove bola historicky doložená už v 17. storočí. Evidovaná je totiž zmienka z roku 1813, podľa ktorej niekto v obci podpálil kostol a pri požiari zhorela fara aj škola. Novodobá história sa však začala až po roku 1964 po postavení budovy novej školy. Za európske prostriedky bola nedávno modernizovaná. Budovy boli zateplené a škola bola vybavená modernými učebnými pomôckami a informačnou technikou. Neďaleko za školou sa nachádza areál so starým a novým ihriskom. Najnovším európskym projektom na základnej škole v Nižnom Slavkove je výstavba multifunkčného športoviska. Ihrisko slúži na futbal, hádzanú, basketbal, ale aj volejbal. Je na ňom položený umelý trávnatý povrch. Ihrisko pritom neslúžil iba žiakom základnej školy, ale je aj dôležitým miestom, kde môžu športovať všetci ostatní obyvatelia obce. Škola využila viacero možností dotácie a medzi jednu z nich patrí aj zmena vykurovacieho systému budov pomocou drevených čipov. Vymenil sa celý vykurovací systém, čo umožnilo ušetriť výrazné finančné prostriedky pre chod obce

HLOHOVEC: Ponad Váh postavia nový cyklomost, spojí Madunice s Koplotovcami

Starostka Maduníc Alena Jelušová potvrdila, že budovanie cyklistickej infraštruktúry je najväčšia investícia obce, na čele ktorej stojí už viac ako 30 rokov. Samospráva na ňu získala peniaze z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Ak nenastanú nečakané komplikácie, obyvatelia Maduníc a Koplotoviec prejdú po moste na druhú stranu rieky už v lete budúceho roku. Obec by stavenisko mala odovzdať do 30. novembra, začiatok prác však bude závislý aj od klimatických podmienok.

Združenie, ktoré uspelo vo verejnom obstarávaní, tvoria spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, Ingsteel a MBM-Group.

Madunice a Koplotovce neboli nikdy v minulosti spojené žiadnym mostom ani lávkou ponad Váh. Ľudia si v čase nízkej hladiny rieky pomáhali prechádzaním cez brod. Pokus o spojenie oboch brehov kompou nemal dlhé trvanie.

Mestá Hlohovec, Leopoldov a obce Madunice, Červeník a Koplotovce mali pôvodne spoločný plán na vybudovanie asi 18-kilometrovej cyklotrasy, v súčasnosti však postupuje každá samospráva pri budovaní cyklistickej infraštruktúry samostatne.

Fiľakovo: Mesto získalo takmer 300.000 eur na pokračovanie občianskych hliadok

Mesto Fiľakovo v okrese Lučenec získalo takmer 300.000 eur na ďalšie fungovanie Miestnych občianskych poriadkových služieb (MOPS). Vďaka dotácii budú občianske hliadky v meste fungovať až do leta 2023. TASR o tom informovala hovorkyňa mesta Klaudia Mikuš Kovácsová.

Dobrovoľné občianske hliadky začali vo Fiľakove fungovať už v roku 2004 ako v jednom z prvých miest na Slovensku, posledný projekt MOPS sa v meste skončil v júni tohto roka. Samospráva sa preto pripravovala na podanie projektu v rámci výzvy z operačného programu Ľudské zdroje, do ktorej sa mohli zapojiť len samosprávy s doposiaľ fungujúcimi hliadkami.

„Hoci sme mohli mať naďalej desať členov hliadky a  pri výdavkoch na nich sa zohľadňovala valorizácia minimálnej mzdy, dĺžka projektu bola stanovená len na 15 mesiacov. Projekt by sa skončil už v septembri budúceho roka,“ priblížila prednostka mestského úradu Andrea Mágyelová.

Vďaka iniciatíve Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Catching-up Regions sa však mestu nakoniec podarilo uspieť v inej výzve Ministerstva vnútra SR, ktorá má pre fungovanie MOPS výhodnejšie podmienky.

„Rovnako môžeme zachovať počet desiatich členov hliadky, no paušál preplácajú až vo výške 40 percent a trvanie projektu je 24 mesiacov. Vďaka tomu u nás budú môcť hliadky fungovať až do júna 2023,“ doplnila Mágyelová. Ako dodala, samospráva na projekt získala dotáciu vo výške takmer 295.000 eur, spolufinancovanie zo strany mesta predstavuje asi 15.500 eur.

Občianske hliadky vo Fiľakove pomáhajú najmä pri udržiavaní verejného poriadku, poskytujú však i sociálne a asistenčné služby, zabezpečujú plynulosť a bezpečnosť premávky a pôsobia i v oblasti ochrany verejného a súkromného majetku či životného prostredia.

„Hliadky MOPS sú pre nás veľmi dôležité a v žiadnom prípade sme nechceli dopustiť, aby sa u nás zrušili. Máme s nimi výborné skúsenosti, sú nápomocní mestskej i štátnej polícii a minorita aj majorita ich vnímajú veľmi pozitívne,“ poznamenal viceprimátor Fiľakova Attila Visnyai.

Cestu vlakom do Bratislavy zlepší záchytné parkovisko i prestupový terminál v Ružinove

Ministerstvo dopravy a výstavby SR zabezpečilo peniaze na prípravu dvoch projektov, ktoré významne zlepšia cestovanie vlakom do Bratislavy. Vďaka eurofondom vznikne záchytné parkovisko na veľmi exponovanej železničnej zastávke Nové Košariská pri Dunajskej Lužnej. Rovnako bola podpísaná zmluva o financovaní aj na projektovanie prestupného terminálu v Ružinove.

„Vítam všetky projekty, ktoré zlepšia a spriechodnia dopravu v hlavnom meste a tieto dva k nim rozhodne patria. Záchytné parkovisko v Nových Košariskách zlepší dochádzanie vlakom do Bratislavy.  Novým terminálom zase umožníme cestujúcim bezproblémový a rýchly prestup „suchou nohou“ z vlaku na mestskú hromadnú dopravu a opačne. Pomôžeme tak skrátiť čas dochádzajúcich ľudí do centra mesta a využívaním verejnej osobnej dopravy znížime počet áut ,“ povedal Andrej Doležal minister dopravy a výstavby SR.

Záchytné parkovisko na zastávke Nové Košariská bude po Pezinku a Ivanke pri Dunaji už tretím parkoviskom financovaným z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.  Vzniknúť by malo 165 parkovacích miest, 10 miest pre osoby so zdravotným postihnutím, v uzavretom areáli parkoviska bude tiež vybudované stojisko pre 50 bicyklov. Vybuduje sa tiež autobusová zastávka a chodník pre peších. Na projektové práce bola z OPII vyčlenená suma 123 870 eur. Eurofondy by malo pokryť aj náklady na samotnú realizáciu parkoviska, ktoré by malo byť dokončené v roku 2023.

V Ružinove sa vybuduje prestupný terminál, teda nástupište, ktoré je od začiatku projektované na to, aby z neho mohli ľudia čo najjednoduchšie prestúpiť z vlaku na autobusy, električky či trolejbusy. Terminál umožní zjednodušenie a skrátenie prestupov a zároveň umožňuje napojenie existujúcich aj budúcich prestupných uzlov na MHD.  Súčasťou projektu je aj peší podchod pod traťou, aby obyvatelia mohli bezpečne prejsť k obchodným centrám.

Súčasťou projektu je tiež naprojektovanie odbočky, ktorá zvýši priepustnosť železničnej trate v úseku Dunajská Streda – Bratislava – Nové Mesto. Existujúce trate budú prepojené koľajovými spojkami a tým sa zriadi odbočka, ktorá zvýši kapacitu jednokoľajnej trate smerom do Komárna.  Celková suma nenávratného finančného príspevku je 484 640 eur. 

Termíny spracovania projektovej dokumentácie sú nastavené tak, aby obidve časti projektu TIOP Ružinov boli v predpokladanom termíne do decembra 2023 už realitou.  

 Ministerstvo dopravy a výstavby SR zabezpečilo peniaze na prípravu dvoch projektov, ktoré významne zlepšia cestovanie vlakom do Bratislavy. Vďaka eurofondom vznikne záchytné parkovisko na veľmi exponovanej železničnej zastávke Nové Košariská pri Dunajskej Lužnej. Rovnako bola podpísaná zmluva o financovaní aj na projektovanie prestupného terminálu v Ružinove.

„Vítam všetky projekty, ktoré zlepšia a spriechodnia dopravu v hlavnom meste a tieto dva k nim rozhodne patria. Záchytné parkovisko v Nových Košariskách zlepší dochádzanie vlakom do Bratislavy.  Novým terminálom zase umožníme cestujúcim bezproblémový a rýchly prestup „suchou nohou“ z vlaku na mestskú hromadnú dopravu a opačne. Pomôžeme tak skrátiť čas dochádzajúcich ľudí do centra mesta a využívaním verejnej osobnej dopravy znížime počet áut ,“ povedal Andrej Doležal minister dopravy a výstavby SR.

Záchytné parkovisko na zastávke Nové Košariská bude po Pezinku a Ivanke pri Dunaji už tretím parkoviskom financovaným z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.  Vzniknúť by malo 165 parkovacích miest, 10 miest pre osoby so zdravotným postihnutím, v uzavretom areáli parkoviska bude tiež vybudované stojisko pre 50 bicyklov. Vybuduje sa tiež autobusová zastávka a chodník pre peších. Na projektové práce bola z OPII vyčlenená suma 123 870 eur. Eurofondy by malo pokryť aj náklady na samotnú realizáciu parkoviska, ktoré by malo byť dokončené v roku 2023.

V Ružinove sa vybuduje prestupný terminál, teda nástupište, ktoré je od začiatku projektované na to, aby z neho mohli ľudia čo najjednoduchšie prestúpiť z vlaku na autobusy, električky či trolejbusy. Terminál umožní zjednodušenie a skrátenie prestupov a zároveň umožňuje napojenie existujúcich aj budúcich prestupných uzlov na MHD.  Súčasťou projektu je aj peší podchod pod traťou, aby obyvatelia mohli bezpečne prejsť k obchodným centrám.

Súčasťou projektu je tiež naprojektovanie odbočky, ktorá zvýši priepustnosť železničnej trate v úseku Dunajská Streda – Bratislava – Nové Mesto. Existujúce trate budú prepojené koľajovými spojkami a tým sa zriadi odbočka, ktorá zvýši kapacitu jednokoľajnej trate smerom do Komárna.  Celková suma nenávratného finančného príspevku je 484 640 eur. 

Termíny spracovania projektovej dokumentácie sú nastavené tak, aby obidve časti projektu TIOP Ružinov boli v predpokladanom termíne do decembra 2023 už realitou. 

P. Bystrica: V SOŠ strojníckej zmodernizujú za 2,5 milióna eur školské dielne

Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) ako zriaďovateľ začal s rozsiahlou rekonštrukciou dielní v Strednej odbornej škole (SOŠ) strojníckej v Považskej Bystrici. Projekt je financovaný aj z prostriedkov Integrovaného regionálneho operačného programu. Ako informoval predseda TSK Jaroslav Baška, v SOŠ strojníckej študuje 570 žiakov, z nich 236 je zapojených do systému duálneho vzdelávania, v rámci ktorého škola spolupracuje so 14 firmami v Považskej Bystrici a v jej okolí.

„Do tejto veľkej školy kraj investuje nemalé finančné prostriedky aj za pomoci eurofondov. Najväčšia investícia, ktorá sa na škole aktuálne realizuje, je rekonštrukcia dielní v hodnote približne 2,5 milióna eur,“ povedal Baška.

Podľa riaditeľa školy Štefana Capáka je projekt zameraný na modernizáciu priestorov a vybavenia priestorov praktického vyučovania a zahŕňa stavebné úpravy aj obstaranie novej techniky. „Zakúpených bude 30 obrábacích strojov, z toho je desať CNC strojov, desať sústruhov a desať frézovačiek. Výrazne sa zlepší kvalita praktického vyučovania a žiaci, ktorí prejdú cez túto technológiu, budú veľmi dobre pripravení pre trh práce, “ skonštatoval Capák.

Podľa Bašku kraj investoval aj do rekonštrukcie strechy na pavilóne B, kde došlo k celkovej výmene krovu, strešnej krytiny a zatepleniu stropnej konštrukcie. Z krajského rozpočtu na rekonštrukciu strechy vyčlenili takmer 200.000 eur. Ďalších viac ako 91.000 investoval TSK do rekonštrukcie trieskového hospodárstva a úpravy nádvoria za starou dielňou.

Vicepremiérka Remišová ohlásila novú 5-miliónovú výzvu pre najmenej rozvinuté okresy

Podporíme rekonštrukcie ciest a chodníkov, obnovu pamiatok, rozvoj turizmu aj životné prostredie 

Rozvoj cestového ruchu, zelené riešenia, ale aj obnova ciest a chodníkov sú oblasti podpory novej výzvy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Výzva v celkovom objeme 4,9 milióna eur je určená pre obce z najmenej rozvinutých okresov, ktorým koncom roka 2020 skončila možnosť čerpať peniaze z balíka určeného na podporu najmenej rozvinutých okresov. Žiadosti o podporu je možné zaslať výlučne elektronicky do 5. novembra 2021.

„Podpora regionálneho rozvoja musí byť systematická a adresná. O to viac to platí v prípade najmenej rozvinutých okresov – týmto regiónom musíme poskytnúť účinnú pomoc a podporovať vytváranie nových pracovných miest, aby sme zastavili odchod šikovných ľudí z regiónov, ale aj zo Slovenska. Verím, že obce využijú celý balík takmer 5 miliónov eur a predložia odbornej a nezávislej komisii kvalitné projekty,“ uviedla ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

Výzva je zameraná na podporu projektov, ktoré: 

• zlepšia technickú a dopravnú vybavenosť regiónu, ako napríklad rekonštrukcie, vybudovanie, alebo údržba, či oprava ciest, mostov, chodníkov, cyklistických ciest,
• v rámci cestovného ruchu umožnia vynoviť kultúrne pamiatky a pamätníky, pomôžu v rozvoji ciest k turisticky atraktívnym miestam,
• sú zamerané na zavádzanie zelených opatrení, ktoré pomôžu zlepšiť životné prostredie v regióne.

Do výzvy sa môžu zapojiť obce, ktoré boli do 31. 12. 2020 zaradené ako súčasť najmenej rozvinutých okresov a ktorým skončila možnosť čerpať peniaze z balíka určeného na podporu najmenej rozvinutých okresov.  Ide o okresy – Kežmarok, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská sobota, Rožňava, Sabinov, Sobrance, Svidník, Trebišov, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou.

Na jeden projekt je možné získať podporu od 40-tisíc do 250-tisíc eur, pričom započítať je možné oprávnené výdavky už od 1. 1. 2021.

Žiadosť o podporu je možné podať výlučne elektronicky do 5. novembra 2021. Obce, ktoré predložia podpísanú žiadosť spolu s prílohami do 20. októbra 2021 a vyplnia krátky online registračný formulár, získajú dodatočných 10 bonusových bodov k celkovému bodovému hodnoteniu.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR považuje regionálny rozvoj za veľmi dôležitú tému. Národná rada schválila v septembri novelu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov z dielne MIRRI. Vďaka nej bude podpora pre tieto regióny jednoduchšia, adresnejšia a transparentnejšia.

Od novembra tohto roka sa zmení spôsob rozhodovania o projektoch. O výzvach a ich vyhodnotení nebude rozhodovať prednosta okresného úradu, ale riadiaci výbor zložený zo zástupcov MIRRI, VÚC, obcí a miest, okresných úradov a socio-ekonomických partnerov. Podpora pre najmenej rozvinuté okresy bude možná iba na základe Plánov rozvoja, ktoré pripravia okresné úrady v spolupráci s MIRRI, so zástupcami VÚC, obcí a miest a odborníkmi. Novinkou je tiež podpora projektov, ktoré presahujú hranice okresu. Novela zákona však priniesla aj novinku v definovaní najmenej rozvinutého okresu. Medzi najmenej rozvinuté okresy sa zaradia aj okresy obklopené najmenej rozvinutými okresmi. Po novom sa medzi tieto okresy zaradí aj Stará Ľubovňa.

Okrem podpory najmenej rozvinutých okresov, podporuje MIRRI regionálny rozvoj aj formou dotácií určených pre všetky regióny bez ohľadu na stupeň ich rozvoja. Za dva roky sme tak podporili regionálny rozvoj formou rôznych schém pomoci sumou 17,8 milióna eur.

Viac informácií o výzve: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/dotacie/index.html

Horizont Európa spúšťa misie EÚ na riešenie globálnych výziev

Európska komisia začala dňa 29. septembra 2021 realizovať päť nových misií EÚ, ktoré predstavujú nový a inovačný spôsob spolupráce a zlepšenia životov ľudí v Európe, ako aj za jej hranicami. Snahou misií EÚ je riešiť veľké výzvy v oblasti zdravia, klímy a životného prostredia a dosiahnuť v týchto oblastiach ambiciózne a inšpiratívne ciele.

Misie – novinka programu Horizont Európa, ako aj originálna koncepcia politiky EÚ, ktorá spája niekoľko útvarov Komisie pod dohľadom deviatich členov kolégia – budú podporovať výskum s cieľom naplniť hlavné priority Komisie a nájsť odpovede na niektoré z najväčších výziev, ktorým v súčasnosti čelíme: boj proti rakovine, adaptácia na zmenu klímy, ochrana oceánov, morí a vôd, život v ekologickejších mestách a zabezpečenie zdravej pôdy a potravín.

Ide o nový nástroj, ktorý zahŕňa súbor opatrení, ako sú projekty v oblasti výskumu a inovácií, politické opatrenia a legislatívne iniciatívy, zameraných na dosiahnutie konkrétnych cieľov s veľkým dosahom na spoločnosť v konkrétnom časovom rámci. Cieľom piatich misií bude priniesť riešenia kľúčových globálnych výziev do roku 2030:

1) Adaptácia na zmenu klímy: podporiť aspoň 150 európskych regiónov a komunít, aby sa do roku 2030 stali odolnými voči zmene klímy. 2) Rakovina: spolu s európskym plánom na boj proti rakovine pracovať na zlepšení životov viac ako 3 miliónov ľudí do roku 2030 prostredníctvom prevencie, liečby a riešení umožňujúcich dlhší a lepší život. 3) Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030. 4) 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030. 5) Dohoda o pôde pre Európu: 100 živých laboratórií, ktoré budú stáť v čele prechodu k zdravým pôdam do roku 2030.

Misie predstavujú nový prístup založený na spolupráci pri riešení niektorých hlavných výziev našich čias. Poskytujú mandát na dosiahnutie konkrétnych cieľov v stanovenom časovom rámci. Ich pôsobenie bude prínosom aj vďaka tomu, že výskum a inovácie v nich nadobudnú novú úlohu v kombinácii s novými formami riadenia a spolupráce, ako aj novým spôsobom zapojenia občanov vrátane mládeže.

Napríklad v rámci misie „Adaptácia na zmenu klímy“ sa plánuje poskytnúť 100 miliónov EUR na rozsiahle demonštračné projekty na riešenie závažných klimatických rizík, ako sú záplavy, prispôsobené miestnym podmienkam. Cieľom misie „Rakovina“ je vytvoriť nový model spoločného riadenia s cieľom zabezpečiť systematickú a účinnú integráciu pokroku vo výskume, inováciách a politike v oblasti rakoviny v Európe. Prostredníctvom misie „Oceány a vody“ sa vytvorí sieť majákov na úrovni morí a povodí s cieľom realizovať misiu a rozšíriť siete morských chránených oblastí. V rámci misie „Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá“ zapoja vybrané mestá svojich občanov do prípravy tzv. zmlúv o klíme v meste, aby pomohli dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2030. Misia týkajúca sa dohody o pôde bude nabádať ľudí k tomu, aby sa zapájali do iniciatív občianskej vedy zameraných na kolektívne zlepšenie zdravia pôdy.

Misie vychádzajú z programu Horizont Európa, ale pri ich realizácii sa rámec výskumu a inovácií ďaleko presiahne s cieľom vyvinúť nové riešenia a zlepšiť životy Európanov. Pridaná hodnota misií spočíva v tom, že fungujú ako portfólio opatrení zahŕňajúcich rôzne nástroje, obchodné modely a verejné a súkromné investície na úniovej, celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Pre úspech misií bude rozhodujúca podpora z iných európskych a národných programov. Na každú misiu bude stanovený konkrétny časový rámec a rozpočet, ktoré sa prispôsobia danému problému a plánu vykonávania.

Viac informácií:

Tlačová správa Európskej komisie

Otázky a odpovede: misie EÚ

AKTUALIZÁCIA č. 1 VÝZVY IROP-PO7-SC77-2021-75

Sprostredkovateľský orgán pre Integrovaný regionálny operačný program Prioritnú os 7  si Vás dovoľuje informovať, že zverejnil dňa 13.10.2021 AKTUALIZÁCIU č. 1 VÝZVY s kódom IROP-PO7-SC77-2021-75. Súčasťou vydanej aktualizácie je aj predĺženie termínu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z pôvodného termínu 11.11.2021 na nový termín 25.11.2021. Výzva sa predlžuje o dobu potrebnú na zapracovanie úprav uvedených v aktualizácii výzvy. Popis zmien je k dispozícii v dokumente na stiahnutie TU.

Výzva IROP-PO7-SC77-2021-75 – aktualizácia 1

• Príloha č. 1 Formulár ŽoNFP – aktualizácia 1
• Príloha č. 2 Príručka pre žiadateľa – aktualizácia 1
• Príloha č. 3 Schéma štátnej pomoci 
• Príloha č. 4 Zoznam merateľných ukazovateľov, vrátane ukazovateľov relevantných k HP – aktualizácia 1
• Príloha č. 5 Podmienky oprávnenosti výdavkov – aktualizácia 1
• Príloha č. 6 Informácia pre žiadateľov o nenávratný finančný príspevok

Kompletnú výzvu v znení aktualizácie č. 1 so všetkými potrebnými prílohami nájdete TU.

Peniaze z eurofondov využije Mesto Spišská Stará Ves na zabezpečenie opatrovateľskej služby

Mesto Spišská Stará Ves získala z eurofondov financie na podporu opatrovateľskej služby. Suma 81 600 eur má pomôcť zabezpečiť poskytovanie tejto služby pre osoby na ňu odkázané počas 24 mesiacov so začiatkom od novembra tohto roka. Ako informovalo mesto na sociálnej sieti, túto prácu bude vykonávať päť opatrovateliek, ktoré mesto zamestná na stopercentný úväzok pre občanov mesta podľa zákona o sociálnych službách.

Samospráva už teraz označuje túto službu za efektívnu a prínosnú. „Z hľadiska zotrvania klienta v jeho prirodzenom domácom prostredí, ako aj z finančnej dostupnosti bude pre občanov Spišskej Starej Vsi prínosom prechod z inštitucionálnych služieb na terénne a komunitné služby poskytované klientovi v jeho domácom prostredí,“ vysvetlilo mesto.

Výzva na Podporu opatrovateľskej služby II bola vyhlásená v rámci Operačného programu Ľudské zdroje, vyčlenených bolo 55 miliónov eur. Jej cieľom je zabezpečiť dostupnosť domácej opatrovateľskej služby za účelom predchádzania umiestňovania klientov do pobytových zariadení.

Malacky podajú žiadosť o dotáciu z eurofondov na výstavbu cyklotrasy Píla

Malacké mestské zastupiteľstvo na tohtotýždňovom zasadnutí schválilo projekt cyklotrasy Píla, diskutovalo aj o budúcnosti malackej nemocnice. „Po tom, čo poslanci odsúhlasili projekt cyklotrasy Píla, mesto podá žiadosť o dotáciu z eurofondov na jej výstavbu," informuje mesto na svojej webovej stránke.

Cyklotrasa Píla prepojí centrum mesta (cyklotrasu na Pezinskej) a plánovanú športovú arénu. Výhľadovo bude ďalej pokračovať a spájať Zámocký park, nemocnicu, Rádek, Rakárenskú a Na majeri. „Rozpočet je vo výške 304 543 eur, pričom sa počíta so spolufinancovaním mesta vo výške minimálne päť percent," uvádza samospráva. Súčasťou projektu sú okrem výstavby cyklotrasy v šírke tri metre aj stavebné úpravy spevnených plôch, verejné osvetlenie, výsadba zelene a osadenie mobiliáru.

K téme budúcej zdravotnej starostlivosti prišli medzi poslancov diskutovať riaditeľ nemocnice Malacky Miroslav Kočan a manažérka nemocnice pre zdravotnú činnosť Zuzana Laluhová Striežencová. „Pripravuje sa totiž reforma zdravotníctva, v rámci ktorej sa majú nemocnice na celom Slovensku rozdeliť do piatich kategórií. Hoci oficiálne zoznamy ešte ministerstvo zdravotníctva nezverejnilo, v médiách už kolujú informácie, že reforma sa dotkne aj nemocnice v Malackách," konštatuje mesto s tým, že podľa týchto informácií by sa mala malacká nemocnica dostať do poslednej kategórie, čo by znamenalo zmenu na doliečovacie a rehabilitačné zariadenie.

Pozvaní hostia aj poslanci sa zhodli na tom, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre tisícky obyvateľov malackého regiónu by v takom prípade bola ohrozená. „Riaditeľ nemocnice prisľúbil, že urobia všetko pre to, aby nemocnica v Malackách zostala. Viacerí poslanci vyjadrili svoju nespokojnosť s tým, že zásadné body reformy sa vopred nekomunikovali a boli prijaté bez verejnej diskusie," konštatuje samospráva. Mestské zastupiteľstvo preto žiada ministerstvo zdravotníctva a Bratislavský samosprávny kraj o analýzu zabezpečenia zdravotnej starostlivosti v okrese Malacky s dôrazom na preskúmanie podmienok prípadnej transformácie malackej nemocnice a zachovanie dostupnosti akútnej zdravotnej starostlivosti v okrese.

Nová partnerská dohoda by mohla byť hotová na prelome rokov

Nová partnerská dohoda na programovacie obdobie 2021 až 2027 by mohla byť medzi Slovenskom a Európskou komisiou (EK) dohodnutá na prelome rokov. Povedala to vicepremiérka a ministerka pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) počas stredajšieho stretnutia s novinármi.

Ministerka povedala, že návrh partnerskej dohody pošle Slovensko do Bruselu 15. októbra, teda tento piatok. Potom budú pokračovať rokovania, Slovensko sa bude snažiť presadiť svoje priority. "Partnerskú dohodu by sme chceli mať schválenú na prelome rokov. Takisto tam posielame aj operačný program," dodala Remišová.

Vicepremiérka považuje novú partnerskú dohodu s jedným Operačným programom (OP) Slovensko za najväčšiu eurofondovú reformu, odkedy eurofondy vôbec na Slovensku fungujú. "Spočíva v troch pilieroch. Prvý pilier je zjednodušenie riadenia," načrtla ministerka a dodala, že čerpanie eurofondov sa bude riadiť jednotnými a jednoduchšími pravidlami a bude podliehať jednému riadiacemu orgánu.

Menej bude po novom aj byrokracie. Viac kompetencií pri tom, na čo sa eurofondy využijú, majú mať i regióny samotné. "Nemusia všetci stavať námestia, môžu si projekty prispôsobovať presne podľa toho, v čom majú v regiónoch problém," okomentovala ministerka s tým, že ak treba niekde škôlku, región si podá požiadavku.

Ministerka priblížila, že v novom programovom období si budú samosprávy samy schvaľovať projektové balíčky. "Majú vytvorené rady partnerstiev, kde sú partneri zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únie miest Slovenska (ÚMS) a socioekonomickí partneri či neziskové organizácie a štát,“ vymenovala ministerka s tým, že v týchto radách konzultujú svoje zámery a idei. Tieto projektové balíčky bude rezort len formálne kontrolovať, a potom vyhlási výzvu.

Remišová zdôraznila aj vôľu zvýšiť podiel využívania zjednodušeného vykazovania výdavkov. V súčasnosti subjekty takýmto spôsobom vykazujú len tri percentá výdavkov.

Dodala, že novému fungovaniu eurofondov sa budú musieť učiť ako subjekty, tak aj štát. Je to podľa nej mimoriadne komplikovaný proces a Slovensko zavádza aj intenzívnejšiu komunikáciu so štátom tak, aby štátne veľké stratégie boli v súlade s územnými stratégiami.

Ministerka zdôraznila, že existujú však ešte aj nevyčerpané eurofondy zo súčasného programového obdobia, ktoré samosprávy i štát musia vyčerpať. "A tu aj rezorty, aj samosprávy potrebujú zabrať. Základom sú dobre pripravené projekty," uzavrela ministerka a pripomenula aj peniaze z plánu obnovy.

BARDEJOV: Obnova kláštora františkánov vyšla na viac ako 1,4 milióna eur

Stavbu obnoveného kláštora františkánov v Bardejove plánujú skolaudovať do konca novembra. Mesto Bardejov začalo v utorok s preberacím konaním stavby, ktorú od konca novembra minulého roka realizovala spoločnosť GMT development, s.r.o., Prešov. Spoločnosť uspela vo výberovom konaní s ponukou vo výške 1,18 milióna eur bez DPH, teda viac ako 1,4 milióna eur s DPH. Kláštor získal počas rekonštrukcie celkovo nový komplexný výraz s priznaním svojho historického charakteru. V súčasnosti na stavbe odstraňujú posledné nedostatky.

Ako informovalo mesto Bardejov na svojej webovej stránke, počas desiatich mesiacov na objekte vymenili strešnú krytinu, opravili poškodené prvky krovu, opravili komíny. „V roku 2012 bol vykonaný reštaurátorský výskum v interiéri kláštora a na exteriérových fasádach kláštora. Výskum potvrdil nález sgrafitovej výzdoby s predpokladaným menším rozsahom plochy na reštaurovanie,“ uviedla samospráva. Reštaurátorský výskum na východnej fasáde sa skončil bez nálezu výmaľby, preto sa nepredpokladalo reštaurovanie tejto najväčšej fasády vo väčšom rozsahu. „Pri celoplošnom odstránení sekundárnych omietkových a farebných vrstiev počas realizácie stavby bolo zistené, že plocha sgrafitovej výzdoby je oveľa väčšia, vrátane nálezu nových pilastrov, maľovaného vlysu nad pilastrami, profilovaných sgrafitových ríms na oknami. K novému výrazu fasád boli dopasované aj nové okná,“ dodala radnica.

Okrem rekonštrukcie exteriéru prešiel významnou obnovou aj interiér, a to vrátane novej technickej infraštruktúry, ktorej predchádzal komplexný archeologický výskum. V objekte obnovili pôvodné historické podlahy z 19. storočia a doplnili nové drevené a keramické podlahy. „Rekonštruované boli všetky omietky a hodnotné historické maľby, napríklad v refektári, teda pôvodnej jedálni mníchov, ambite, a podobne prešli reštaurovaním, ktoré odhalilo nové nepoznané nálezy nadregionálneho významu,“ uviedlo mesto.

Kláštor františkánov je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Pochádza zo 14. storočia a prešiel mnohými prestavbami a sekundárnymi zásahmi. Pred rekonštrukciou bol stav objektu schátraný a nevyužívaný. Obnova kláštora je súčasťou cezhraničného projektu, ktorý realizuje mesto Bardejov v spolupráci s poľským mestom Grybów a občianskym združením Náš Bardejov.

Na projekt získali finančný príspevok z európskych zdrojov vo výške 2,82 milióna eur. Okrem renovácie kláštora v Bardejove obsahuje aj rekonštrukciu bývalého Domu kultúry v Grybówe. V rámci obnovy vzniknú v oboch objektoch dielne pre remeselníkov, žijúcich v pohraničnej oblasti. Zámerom je vytvoriť centrá tradičných remesiel, pričom priestor na prezentáciu dostanú remeslá typické pre obe krajiny.

Nitra pripravuje rekonštrukciu ZŠ Cabajská

Mesto Nitra pripravuje rekonštrukciu Základnej školy na Cabajskej ulici v Nitre. Cieľom rekonštrukcie je zníženie energetickej náročnosti objektov školy, zníženie nákladov na vykurovanie a osvetlenie, ktoré by sa malo dosiahnuť zateplením fasády a strešnej konštrukcie, informovala samospráva.

Podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok na realizáciu investície budú schvaľovať mestskí poslanci na najbližšom zasadnutí zastupiteľstva.

Výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok vyhlásila Slovenská inovačná a energetická agentúra ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia. Celková výška výdavkov na rekonštrukciu Základnej školy Cabajská v Nitre je vyčíslená 721.337 eur. Mesto by sa malo na financovaní podieľať sumou 36.067 eur, čo je päť percent z celkových oprávnených výdavkov na projekt, a dofinancovaním vzniknutých neoprávnených výdavkov projektu.

Bardejov výazne rozšíri sieť cyklochodníkov

Predmetom riešenia spomínaného projektu „Cyklochodník na ulici Krátky rad v Bardejove“ je návrh cyklochodníka na ulici Krátky rad v úseku od križovatky Krátky rad – Veterná, až po križovatku Krátky rad – Dlhý rad v priestore medzi cestnou komunikáciou 1/77 a vonkajším priekopovým múrom stredovekého opevnenia.

Navrhovaný cyklochodník bude z južnej strany cez križovatku Veterná – Krátky rad a existujúce premostenie cez Šibskú vodu napojený na cyklotrasu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) vedenú po ulici Pod Lipkou, zo severnej strany bude v ďalších etapách pokračovať dvoma smermi - v priestore ulice Dlhý rad do centrálnej časti mesta, a v priestore Slovenskej ulice severným smerom. Vetva, ktorá bude smerovať od OD Centrum smerom na Bardejovské Kúpele bude (resp. už je) riešená v rámci projektu rekonštrukcie cesty I/77 v gescii štátu. Vyplýva z toho, že z hľadiska koncepcie cyklodopravy v centrálnej časti mesta tvorí navrhovaný cyklochodník významný a dôležitý úsek cyklistickej infraštruktúry na území mesta.

Povrch cyklochodníka bude z asfaltového betónu zelenej farby. Súčasťou riešenia je aj verejné osvetlenie pozdĺž cyklochodníka. Celková dĺžka navrhovaného cyklochodníka je 397,56 m.

Po ukončení realizácie bude cyklochodník slúžiť obyvateľom a návštevníkom mesta Bardejov a cykloturistom prechádzajúcim cez mesto.

Predpokladaná investícia je  v hodnote vyše 207 tisíc eúr.

VYSOKÉ TATRY: Nové zdravotné stredisko už dostavali, pre verejnosť bude slúžiť od novembra

Nové Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti (CIZS) vo Vysokých Tatrách za viac ako 1 milión eur bude pre verejnosť otvorené od 2. novembra. Lekári sa do nových priestorov nasťahujú počas posledného októbrového týždňa. Informovala o tom agentúru SITA hovorkyňa mesta Daniela Birková. Podľa jej slov bola stavebná časť síce ukončená ešte koncom koncom augusta, no v septembri sa robili revízie a technické skúšky potrebné ku kolaudácii. Kolaudačné rozhodnutie nadobudne právoplatnosť koncom októbra.

Samospráva získala na tento projekt nenávratný finančný príspevok vo výške 1 milión eur, na financovaní sa podieľala piatimi percentami vo výške takmer 53-tisíc eur. S prácami na výstavbe centra začal v apríli minulého roka. Vzniklo v budove zdravotného strediska v Novom Smokovci. „Zvyšujúce sa nároky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v regióne mesta Vysoké Tatry si vyžadovali jej modernizáciu, zníženie energetickej náročnosti na prevádzku budovy, ale hlavne naplnenie požiadaviek na zvýšenie dostupnosti a kvality poskytovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, čo bolo pri vtedajšom stave budovy zdravotného strediska nepostačujúce,“ vysvetlila Birková. V budove pribudol aj výťah, vďaka čomu sa stala bezbariérovou.

Pôvodne sa mali lekári do centra sťahovať koncom septembra. Výstavbu a dokončenie rekonštrukcie však predĺžili viaceré nečakané problémy. Za najväčšie označila hovorkyňa staticky nevyhovujúce základy stavby. „Prišlo sa na ne až počas rekonštrukcie po obnažení základov. Problém bol vyriešený dodatočným návrhom statika a spevnením základov železobetónovými pätkami,“ priblížila. Druhým problémom bolo
, že strop na druhom nadzemnom podlaží neprešiel po rozobratí strechy statickým posúdením. „Z dôvodu nadstavby tretieho podlažia bolo nutné nad týmto stropom spraviť novú železobetónovú dosku,“ dodala.

V novom zdravotnom centre bude pôsobiť všeobecný lekár pre dospelých, všeobecný lekár pre deti a dorast, gynekológ a stomatológ. Vytvorené budú aj priestory pre konziliárne vyšetrenia ambulantných špecialistov či sociálne služby.

Vicepremiérka Remišová: Z nových pravidiel prideľovania fondov EÚ budú mať osoh aj regióny

Zjednodušenie a zefektívnenie procesu čerpania prostriedkov z Európskej únie je opäť o krok bližšie.
Po včerajšom rokovaní s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska, Združenia samosprávnych krajov SK8, Únie miest Slovenska, Miestnych akčných skupín a ďalších partnerov z oblasti miestnej a regionálnej samosprávy to vyhlásila ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová. Rezort podľa nej v dialógu s partnermi vytvára kvalitný, transparentný, zrozumiteľný a nebyrokratický systém pre investície v novom programovom období 2021 - 2027.

„Sme si vedomí, že podpora z fondov EÚ v územiach je nevyhnutná pre ich rozvoj. Zároveň vnímame aj celonárodné výzvy akými sú napríklad zníženie emisií, zlepšenie dopravnej infraštruktúry, podpora vedy, výskumu, inovácií a ďalších. Návrhy Partnerskej dohody a Operačného programu Slovensko považujem za zdravo vyvážené,“ povedala po stretnutí so zástupcami samospráv ministerka informatizácie, regionálneho rozvoja a inovácií Veronika Remišová. Dodala, že všetky prostriedky, teda nielen tie, o ktorých sa bude rozhodovať v území, ale aj tie, o ktorých rozhodnú orgány štátnej správy, prispejú k rozvoju v jednotlivých samosprávach. Zástupcovia samosprávy na stretnutí zdôraznili potrebu výraznejšieho dialógu so všetkými ministerstvami.

Za nemenej dôležitý považuje ministerka aj fakt, že reformou získa Slovensko veľkú časť eurofondov pod jednu strechu. Namiesto siedmich riadiacich orgánov bude mať Slovensko jeden a počet sprostredkovateľských orgánov sa zníži z 28 na tretinu. Budeme mať jeden Operačným program Slovensko a jednotné pravidlá, metodiku a manažment. Mestá, obce, univerzity, mimovládne organizácie alebo podnikatelia v regiónoch sa tak budú ľahšie orientovať v podmienkach ako peniaze z EÚ získať.


Slovensko podľa Remišovej zaostáva za vyspelými štátmi EÚ hlavne v oblasti dopravnej a miestnej infraštruktúry. S Bruselom je nutné vyrokovať podporu do problémových oblastí ako je napríklad budovanie kanalizácií, či dobudovanie vodovodov na slovenskom vidieku. Ministerku neteší, že dedičstvo minulosti, ktorým sú okrem už spomínaných problémových oblastí aj envirozáťaže, či cesty v katastrofálnom stave brzdia rozvoj v iných oblastiach. „Som však presvedčená, že zabezpečením týchto základných potrieb a vyrovnaním investičného dlhu z minulosti urobí Slovensko výrazný krok medzi najvyspelejšie krajiny EÚ,“ priblížila ministerka.
Slovensko bude môcť vďaka svojmu členstvu v EÚ na svoj rozvoj a zvyšovanie životnej úrovne použiť v programovom období 2021 – 2027 približne 12,8 miliardy eur. Podpora bude financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja,

Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu. Najväčší objem zdrojov (až 34%) Slovensko plánuje vyčleniť na aktivity v oblasti energetickej efektívnosti, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, obnovu verejných budov, životného prostredia, kam patrí adaptácia na zmenu klímy, vodozádržné opatrenia, vodovody a kanalizácia, rozvoj verejnej dopravy, cyklotrasy či intermodálne dopravné terminály. „Medzi ďalšie oblasti, ktoré sa najvýraznejšie plánujú podporiť patrí podpora výskumu a spolupráce výskumnej sféry s podnikateľským prostredím, digitalizácia, diaľnice a železnice,“ doplnila Remišová s tým, že podporené bude aj zlepšenie prístupu k zamestnaniu a aktivačné opatrenia pre všetkých uchádzačov o zamestnanie s dôrazom na mladých ako aj podpora služieb v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania.

Slovensko po dlhých rokoch fungovania komplikovaného a často neprehľadného systému prideľovania prostriedkov z fondov EÚ nastúpilo na cestu efektívnejšieho, jednoduchšieho a transparentnejšieho procesu realizácie 5 cieľov, ktoré definuje Partnerská dohoda Slovenskej republiky na roky 2021-2027. MIRRI SR predloží aktualizovaný návrh Partnerskej dohody aj Operačný program Slovensko na posúdenie Európskej komisii v druhej polovici októbra.

Plán obnovy a odolnosti: Európska komisia posiela Slovensku predbežné financovanie vo výške 822,7 milióna eur

Európska komisia dnes vyplatila Slovensku 822,7 milióna eur v rámci predbežného financovania podľa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Ide o 13 % celkových finančných prostriedkov, ktoré má krajina pridelené v rámci tohto mechanizmu. Sprístupnenie predbežného financovania pomôže odštartovať kľúčové investičné a reformné opatrenia uvedené v slovenskom pláne obnovy. Slovensko má v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti získať granty v celkovej výške 6,3 miliardy eur. Vyplatenie ďalších prostriedkov Komisia schváli po zrealizovaní investícií a reforiem uvedených v slovenskom pláne obnovy. Dnešná platba nasleduje po úspešnom zavŕšení 1. úverovej operácie v rámci nástroja NextGenerationEU. Komisia plánuje získať do konca roka dlhodobé finančné prostriedky v celkovej výške 80 miliárd eur, ktoré doplnia krátkodobé poukážky EÚ na financovanie prvých platieb plánovaných pre členské štáty v rámci programu NextGenerationEU. Z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa na Slovensku budú financovať opatrenia napríklad na:

• podporu zelenej transformácie: Slovenský plán počíta so sumou 528 miliónov eur na financovanie rozsiahlej vlny rekonštrukcií budov, ktoré majú zlepšiť energetickú a ekologickú hospodárnosť najmenej 30 000 bytových jednotiek. Na podporu energetickej efektívnosti a inovačných technológií na dekarbonizáciu priemyslu sa poskytne 368 miliónov eur.

• podporu digitálnej transformácie: V pláne sa preinvestuje 102 miliónov eur na financovanie energeticky účinného superpočítača, ktorý bude slúžiť členom európskeho projektu vysokovýkonnej výpočtovej techniky, a do siete digitálnych centier, ktoré budú pomáhať digitalizovať podnikové procesy.
• posilnenie hospodárskej a sociálnej odolnosti: Suma 1,2 miliardy eur z plánu je určená na zlepšenie kvality a účinnosti služieb zdravotnej starostlivosti, a to aj prostredníctvom rekonštrukcie existujúcich nemocníc a výstavby nových.

 
Podrobnosti: 
Tlačová správa
Otázky a odpovede: Európska komisia podporuje plán obnovy a odolnosti Slovenska
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti: otázky a odpovede
Prehľad: Slovenský plán obnovy a odolnosti
Vykonávacie rozhodnutie Rady o pláne obnovy a odolnosti Slovenska
Pracovný dokument útvarov Komisie: analýza plánu obnovy a odolnosti Slovenska

PSK: V troch školách kraj preinvestuje viac ako 18,2 milióna eur

Prešovský samosprávny kraj (PSK) uspel v rámci iniciatívy dobiehajúcich regiónov „Catching-up Regions s ďalšími projektami zameranými na zvyšovanie kvality odborného vzdelávania a prípravy na školách. Konkrétne na troch svojich stredných školách v Prešove, Poprade a Starej Ľubovni preinvestuje viac ako 18,2 mil. eur z európskych peňazí. Prostriedky sa využijú na materiálne dovybavenie, vybudovanie moderných odborných pracovísk i zvýšenie energetickej hospodárnosti haly praktického vyučovania.

Nenávratný finančný príspevok (NFP) z Integrovaného operačného programu (IROP)  získali tri školy v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK - Spojená škola v Starej Ľubovni (elokované pracovisko Lomnička), SOŠ elektrotechnická v Poprade-Matejovciach a Spojená škola Ľ. Podjavorinskej v Prešove. Celková schválená suma predstavuje 18,2 mil. eur a je určená na realizáciu projektov zameraných na zlepšenie ich vzdelávacej infraštruktúry.

„Som rád, že sa nám v rámci schvaľovacieho procesu v žiadostiach o nenávratný finančný príspevok z IROP-u podarilo znovu uspieť. Ide o významný balík peňazí, ktorý výrazným spôsobom skvalitní naše školské objekty, ich dielne, laboratóriá či učebne a tým aj samotný vzdelávací proces. Keď chceme mať školy európskeho charakteru, ktoré napredujú a ďalej sa rozvíjajú, aby ponúkali našim žiakom maximum a dobre ich pripravili pre trh práce a budúcnosť, musíme pre to niečo urobiť. Teší ma, že sme na dobrej ceste to dosiahnuť,“ vyjadril sa v súvislosti so schválenými žiadosťami o NFP pre tri župné školy predseda PSK Milan Majerský.

V Spojenej škole v Starej Ľubovni sa financie použijú na výstavbu nového objektu elokovaného pracoviska školy v obci Lomnička, ktorý bude mať moderné priestorové a dispozičné riešenie. Nová budova bude zároveň slúžiť ako náborové centrum pre propagáciu, marketing, ako aj pre účely rôznych školení, prednášok či kurzov. V rámci materiálno-technického dovybavenia na elokovanom pracovisku pribudnú nové zariadenia, nástroje a príslušenstvo pre stavebnú výrobu, vybavenie informačno-komunikačných technológií (IKT), zariadenia na premiestňovanie materiálu či nástroje a príslušenstvo na spracovanie dreva. Škola bude mať tiež nové príslušenstvo na obrábanie a úpravu pôdy i zelene, elektrocentrálu a peletovaciu linku. Celkové oprávnené výdavky projektu tejto školy boli schválené vo výške viac ako 2,8 mil. eur.

V Strednej odbornej škole elektrotechnickej Poprad-Matejovce sa vybuduje nový objekt pre praktické vyučovanie, ktoré bude predstavovať ucelený komplex s teoretickými a praktickými učebňami, športovým a ubytovacím zázemím. Škola sa technicky a materiálne dovybaví automatickou montážnou linkou so softvérovým vybavením, číslicovo riadenými kovoobrábacími CNC strojmi, IKT technikou, meracími prístrojmi a príslušenstvom pre fotovoltaiku i prístrojmi pre výrobu transformátorov na osadzovanie a spájkovanie. Celkové oprávnené výdavky projektu v popradskej škole predstavujú vyše 8 mil. eur.

V Spojenej škole Ľ. Podjavorinskej v Prešove sa finančné zdroje EÚ využijú na prestavbu haly praktického vyučovania, rekonštrukciu telocvične a rozvodov, ako aj na modifikáciu a terénne úpravy areálu školy. Vďaka tomu získa moderný, efektívny a hlavne kvalitný priestor na vzdelávanie a prípravu svojich žiakov. V škole sa dovybaví elektrotechnické laboratórium a dielne pre elektrotechniku, učebne pre metrológiu, strojárske dielne odborného výcviku, ako aj dielne pre programovanie, pneumatiku a hydrauliku. Celkové oprávnené výdavky na investičné akcie v tejto spojenej škole boli schválené vo výške viac ako 7,4 mil. eur.

„Projekty sú výsledkom spolupráce operačných programov Integrovaný regionálny operačný program,  Operačný program Ľudské zdroje a Operačný program Integrovaná Infraštruktúra. Vďaka nim je možné vystavať nové budovy, vzdelávať zamestnancov škôl, získať moderné materiálno-technické vybavenie a zároveň úzko prepájať školy a zamestnávateľov s cieľom zvýšenia kvality odborného vzdelávania prípravy v PSK a jeho zosúladenia s potrebami trhu práce,“ dodal M. Majerský.

Prešovský kraj sa venuje zvyšovaniu kvality odborného vzdelávania a prípravy na svojich školách už od roku 2018. Ide o jeden z hlavných komponentov spomínanej iniciatívy Európskej komisie a Svetovej Banky Catching-Up Regions.

Bratislava sa ohradzuje voči tvrdeniam, že má či môže mať problém s eurofondmi

Mesto Bratislava sa ohradzuje voči tvrdeniam, že má alebo môže mať problém s čerpaním eurofondov. Naopak, deklaruje, že je na prečerpanie plného objemu financií do konca roka 2023 maximálne pripravené. TASR o tom informovala hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová.

"Bratislava je plne pripravená využiť všetky eurofondy súčasného programového obdobia schválené hlavnému mestu, a to aj v situácii, ak by druhá etapa električkovej trate do Petržalky nebola v roku 2023 v plnej miere dokončená," skonštatovala hovorkyňa.

Magistrát tvrdí, že nie je pravda, čo opakovane tvrdí vicepremiérka a ministerka pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí), že v prípade fázovania projektu predĺženia petržalskej električkovej trate zostanú voľné eurofondy, ktoré sa nestihnú využiť.

"Hlavné mesto má už teraz pripravené dopravné projekty v objeme viac ako 200 miliónov eur, ktoré je možné zrealizovať do roku 2023, o čom existuje aj dohoda s ministerstvom dopravy. Podstatné je, ako rýchlo dokáže štát tieto žiadosti o nenávratné finančné príspevky spracovať," zopakovala svoje stanovisko bratislavská samospráva s tým, že o tomto postupe vicepremiérka vie, keďže ju aj osobne informoval bratislavský primátor Matúš Vallo.

Zmluva na realizáciu druhej etapy električkovej trate v Petržalke je podľa mesta krátko pred podpisom a harmonogram prác počíta s termínom ukončenia prác do konca roku 2023. Možnosť fázovania projektu má deklarovať, že Bratislava plnohodnotne prefinancuje z eurofondov všetky práce súvisiace so stavbou trate, ktoré budú zrealizované do konca roku 2023.

"Na zostávajúce práce, ak by z rôznych dôvodov nastal posun ukončenia realizácie po roku 2023, bude čerpať prostriedky z nasledujúceho programového obdobia," tvrdí hlavné mesto. Ak by posun ukončenia realizácie projektu električkovej trate nastal, objem zostávajúcich eurofondov presmeruje hlavné mesto na už v súčasnosti pripravené dopravné projekty.

ZSSK zmodernizuje elektrické jednotky za vyše tridsať miliónov eur

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., (ZSSK) zmodernizuje pätnásť elektrických jednotiek na klimatizované takmer za 31,5 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Ide o vlakové súpravy vyrobené v rokoch 2001 a 2002 a určené pre prevádzku na regionálnych tratiach Tatranských elektrických železníc (TEŽ) vo Vysokých Tatrách. Vlaky zmodernizuje spoločnosť ŽOS Vrútky, a. s., s ktorou železničiari už podpísali zmluvu. Vyplýva to z výsledku tendra zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania. ZSSK chce investíciu financovať s využitím peňazí Európskej únie cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra.

Vo verejnej súťaži vyhlásenej pred rokom strojári z Vrútok najprv pred elektronickou aukciou navrhli za modernizáciu vlakov cenu 35,85 mil. eur a počas nej ponuku znížili zhruba na 31,5 mil. eur bez DPH. Taká bola aj predpokladaná hodnota zákazky. Na plnení zákazky sa spolu so ŽOS Vrútky zúčastní švajčiarska spoločnosť Stadler Bussnang AG s podielom subdodávky 45 percent. Úspešný uchádzač sa v zmluve zaviazal zmodernizovať vlaky najneskôr do 30. novembra 2023. Odovzdať ich má v Rušňovom depe v Poprade. V prípade, ak dovtedy niektorú elektrickú jednotku nedodá ako modernizovanú, je povinný vrátiť ju objednávateľovi v pôvodnom stave. ZSSK vylúčila zo súťaže spoločnosť Železničné opravovne a strojárne, a. s., Zvolen pre nesplnenie podmienky účasti technickej a odbornej spôsobilosti.

Envirofond začal s vyplácaním príspevku za zhodnocovanie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti

Environmentálny fond v týchto dňoch finančne podporí obce, ktoré predložili do 30. júna 2021 žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, tzv. BRO z kuchyne. Ide o príspevok, ktorý má fond povinnosť po prvý raz vyplatiť obciam do 30. septembra tohto roka. 

Finančné prostriedky zo zdrojov fondu na tento príspevok fond prerozdelil tým žiadateľom, ktorí splnili podmienky, že obec zabezpečuje prostredníctvom zbernej nádoby vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti, ďalej zabezpečuje zhodnotenie celého vyzbieraného objemu BRO z kuchyne z domácností  v zariadení na zhodnocovanie BRKO a nebola jej v uplynulých troch rokoch uložená sankcia za porušenie zákona o poplatkoch za uloženie odpadov alebo  § 81 ods. 7 písm. b) a g) a ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a doručila žiadosť o poskytnutie tohto príspevku do zákonom stanoveného termínu, t. j. do 30. júna tohto roka.

Envirofond poskytuje tento príspevok podľa množstva zhodnoteného biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti. Balíček financií fond rozdelil pre schválených žiadateľov na základe výpočtu, do ktorého vstupujú len tie obce, ktoré splnili v danom kalendárnom roku vyššie uvedené podmienky na jeho poskytnutie. Takýmto žiadateľom sa výška príspevku vypočítala ako násobok prostriedkov na prerozdelenie a percentuálneho podielu BRO z kuchyne vytriedeného a zhodnoteného v danej obci na celkovom vytriedenom a zhodnotenom BRO z kuchyne vo všetkých obciach, ktorým má byť poskytnutý príspevok. Ide  o 21 podporených obcí v rámci príspevku na BRO z kuchyne z Envirofondu.

Celkovo bude na poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o poplatkoch za uloženie odpadov prerozdelených 1.220.100,00,- EUR. Aj touto formou zavedenia zhodnocovania BRO z kuchyne v domácnostiach sa Envirorezort v spolupráci s Envirofondom snažia napomáhať k celkovému triedeniu a zhodnocovaniu odpadov, čo sa časom pozitívne odzrkadlí aj na kvalite životného prostredia, ktoré je prirodzenou a dennou súčasťou našich životov.

Envirofond bude všetkých žiadateľov informovať o vybavení žiadosti o poskytnutí príspevku do 31. októbra 2021 písomným oznámenímEnvironmentálny fond v týchto dňoch finančne podporí obce, ktoré predložili do 30. júna 2021 žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, tzv. BRO z kuchyne. Ide o príspevok, ktorý má fond povinnosť po prvý raz vyplatiť obciam do 30. septembra tohto roka.

Finančné prostriedky zo zdrojov fondu na tento príspevok fond prerozdelil tým žiadateľom, ktorí splnili podmienky, že obec zabezpečuje prostredníctvom zbernej nádoby vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti, ďalej zabezpečuje zhodnotenie celého vyzbieraného objemu BRO z kuchyne z domácností  v zariadení na zhodnocovanie BRKO a nebola jej v uplynulých troch rokoch uložená sankcia za porušenie zákona o poplatkoch za uloženie odpadov alebo  § 81 ods. 7 písm. b) a g) a ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a doručila žiadosť o poskytnutie tohto príspevku do zákonom stanoveného termínu, t. j. do 30. júna tohto roka.

Envirofond poskytuje tento príspevok podľa množstva zhodnoteného biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti. Balíček financií fond rozdelil pre schválených žiadateľov na základe výpočtu, do ktorého vstupujú len tie obce, ktoré splnili v danom kalendárnom roku vyššie uvedené podmienky na jeho poskytnutie. Takýmto žiadateľom sa výška príspevku vypočítala ako násobok prostriedkov na prerozdelenie a percentuálneho podielu BRO z kuchyne vytriedeného a zhodnoteného v danej obci na celkovom vytriedenom a zhodnotenom BRO z kuchyne vo všetkých obciach, ktorým má byť poskytnutý príspevok. Ide  o 21 podporených obcí v rámci príspevku na BRO z kuchyne z Envirofondu.

Celkovo bude na poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o poplatkoch za uloženie odpadov prerozdelených 1.220.100,00,- EUR. Aj touto formou zavedenia zhodnocovania BRO z kuchyne v domácnostiach sa Envirorezort v spolupráci s Envirofondom snažia napomáhať k celkovému triedeniu a zhodnocovaniu odpadov, čo sa časom pozitívne odzrkadlí aj na kvalite životného prostredia, ktoré je prirodzenou a dennou súčasťou našich životov.

Envirofond bude všetkých žiadateľov informovať o vybavení žiadosti o poskytnutí príspevku do 31. októbra 2021 písomným oznámením

Envirofond začal s vyplácaním príspevku za zhodnocovanie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti

Environmentálny fond v týchto dňoch finančne podporí obce, ktoré predložili do 30. júna 2021 žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, tzv. BRO z kuchyne. Ide o príspevok, ktorý má fond povinnosť po prvý raz vyplatiť obciam do 30. septembra tohto roka. 

Finančné prostriedky zo zdrojov fondu na tento príspevok fond prerozdelil tým žiadateľom, ktorí splnili podmienky, že obec zabezpečuje prostredníctvom zbernej nádoby vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti, ďalej zabezpečuje zhodnotenie celého vyzbieraného objemu BRO z kuchyne z domácností  v zariadení na zhodnocovanie BRKO a nebola jej v uplynulých troch rokoch uložená sankcia za porušenie zákona o poplatkoch za uloženie odpadov alebo  § 81 ods. 7 písm. b) a g) a ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a doručila žiadosť o poskytnutie tohto príspevku do zákonom stanoveného termínu, t. j. do 30. júna tohto roka.

Envirofond poskytuje tento príspevok podľa množstva zhodnoteného biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti. Balíček financií fond rozdelil pre schválených žiadateľov na základe výpočtu, do ktorého vstupujú len tie obce, ktoré splnili v danom kalendárnom roku vyššie uvedené podmienky na jeho poskytnutie. Takýmto žiadateľom sa výška príspevku vypočítala ako násobok prostriedkov na prerozdelenie a percentuálneho podielu BRO z kuchyne vytriedeného a zhodnoteného v danej obci na celkovom vytriedenom a zhodnotenom BRO z kuchyne vo všetkých obciach, ktorým má byť poskytnutý príspevok. Ide  o 21 podporených obcí v rámci príspevku na BRO z kuchyne z Envirofondu.

Celkovo bude na poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o poplatkoch za uloženie odpadov prerozdelených 1.220.100,00,- EUR. Aj touto formou zavedenia zhodnocovania BRO z kuchyne v domácnostiach sa Envirorezort v spolupráci s Envirofondom snažia napomáhať k celkovému triedeniu a zhodnocovaniu odpadov, čo sa časom pozitívne odzrkadlí aj na kvalite životného prostredia, ktoré je prirodzenou a dennou súčasťou našich životov.

Envirofond bude všetkých žiadateľov informovať o vybavení žiadosti o poskytnutí príspevku do 31. októbra 2021 písomným oznámenímEnvironmentálny fond v týchto dňoch finančne podporí obce, ktoré predložili do 30. júna 2021 žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, tzv. BRO z kuchyne. Ide o príspevok, ktorý má fond povinnosť po prvý raz vyplatiť obciam do 30. septembra tohto roka.

Finančné prostriedky zo zdrojov fondu na tento príspevok fond prerozdelil tým žiadateľom, ktorí splnili podmienky, že obec zabezpečuje prostredníctvom zbernej nádoby vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti, ďalej zabezpečuje zhodnotenie celého vyzbieraného objemu BRO z kuchyne z domácností  v zariadení na zhodnocovanie BRKO a nebola jej v uplynulých troch rokoch uložená sankcia za porušenie zákona o poplatkoch za uloženie odpadov alebo  § 81 ods. 7 písm. b) a g) a ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a doručila žiadosť o poskytnutie tohto príspevku do zákonom stanoveného termínu, t. j. do 30. júna tohto roka.

Envirofond poskytuje tento príspevok podľa množstva zhodnoteného biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti. Balíček financií fond rozdelil pre schválených žiadateľov na základe výpočtu, do ktorého vstupujú len tie obce, ktoré splnili v danom kalendárnom roku vyššie uvedené podmienky na jeho poskytnutie. Takýmto žiadateľom sa výška príspevku vypočítala ako násobok prostriedkov na prerozdelenie a percentuálneho podielu BRO z kuchyne vytriedeného a zhodnoteného v danej obci na celkovom vytriedenom a zhodnotenom BRO z kuchyne vo všetkých obciach, ktorým má byť poskytnutý príspevok. Ide  o 21 podporených obcí v rámci príspevku na BRO z kuchyne z Envirofondu.

Celkovo bude na poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o poplatkoch za uloženie odpadov prerozdelených 1.220.100,00,- EUR. Aj touto formou zavedenia zhodnocovania BRO z kuchyne v domácnostiach sa Envirorezort v spolupráci s Envirofondom snažia napomáhať k celkovému triedeniu a zhodnocovaniu odpadov, čo sa časom pozitívne odzrkadlí aj na kvalite životného prostredia, ktoré je prirodzenou a dennou súčasťou našich životov.

Envirofond bude všetkých žiadateľov informovať o vybavení žiadosti o poskytnutí príspevku do 31. októbra 2021 písomným oznámením

Vicepremiérka Remišová: Najmenej rozvinuté okresy získajú podporu jednoduchšie, rýchlejšie a transparentnejšie

Podpora zaostávajúcich regiónov zo štátneho rozpočtu dostane od novembra nové férovejšie pravidlá. Národná rada SR dnes schválila návrh novely zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov, ktorú predložila ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová. 

„Na ministerstvo som prišla s jasnou víziou presadzovania transparentnosti, boja proti korupcii a rodinkárstvu. Platí to pre všetky oblasti pôsobenia nášho rezortu – eurofondy, štátne IT aj pre regionálny rozvoj. Transparentný systém dostáva teraz, vďaka schválenej novele, aj podpora najmenej rozvinutých okresov,“ vyhlásila vicepremiérka Veronika Remišová.

V minulosti neraz dochádzalo k neúčelnému nakladaniu s regionálnymi príspevkami. „Podľa doterajších schém o pridelení štátnej podpory rozhodoval výbor nominovaný prednostom okresného úradu. Stavalo sa, že peniaze smerovali po kamarátskych či straníckych linkách na projekty s nulovým prínosom pre rozvoj regiónu – na cestu k domu funkcionára, či kúpu traktora, ktorý nevytvoril ani jedno nové pracovné miesto,“ upozornila ministerka regionálneho rozvoja.

Novela prinesie do systému poskytovania finančného príspevku na pomoc najmenej rozvinutým okresom lepšiu adresnosť a férovosť. Pôvodný model prípravy a vyhodnocovania výziev na poskytnutie regionálneho príspevku založený na odporúčaniach okresných úradov nahradí nový transparentný model Riadiacich výborov. Svojich zástupcov v nich budú mať Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), vyššie územné celky, do ktorých najmenej rozvinuté okresy patria,  okresné úrady, mestá a obce najmenej rozvinutých okresov a sociálno-ekonomickí partneri.

Podľa novely bude podpora do území smerovať na základe Plánov rozvoja, ktoré pripravia okresné úrady v spolupráci s MIRRI SR,  so zástupcami samosprávneho kraja, miest, obcí a odborníkmi. Plánom rozvoja sa tak nahrádzajú doterajšie dva dokumenty – Akčný plán najmenej rozvinutého okresu a Ročné priority – čím sa celý proces zjednoduší a urýchli. Plán rozvoja, ako komplexný dokument pre poskytovanie podpory najmenej rozvinutému okresu, bude obsahovať súbor konkrétnych aktivít na riešenie rozvojového problému v regióne.

Vzhľadom na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý poukazoval na zdĺhavý proces schvaľovania projektov, sa novelou zákona ruší schvaľovanie Plánov rozvoja a projektov vládou SR. V minulosti bola doba poskytnutia regionálneho príspevku v priemere 177 dní, pričom do schvaľovacieho procesu bolo zapojených vyše 70 osôb na rôznych úrovniach schvaľovania. Účinnosťou novely sa proces poskytovania skráti na približne 80 dní.

Po novom, budú môcť podporu získať aj projekty presahujúce hranice okresu.  „Územia tvorené susediacimi najmenej rozvinutými okresmi majú podobné problémy a ich riešenie sa nemôže zastaviť na hranici okresu. Napríklad pri projektoch na podporu turizmu sa budú môcť do podporovaných aktivít zapojiť okresy z celého územia, ktorého sa to týka,“ vysvetlila ministerka.

„Najmenej rozvinuté okresy sú pre naše ministerstvo naďalej prioritou. Táto novela zjednodušuje administratívne procesy a dáva možnosť viacerým aktérom zapájať sa do integrálnych riešení pre rozvoj regiónov,“ uviedol Dušan Velič, štátny tajomník MIRRI SR.

Zoznam najmenej rozvinutých okresov vedie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Do zoznamu najmenej rozvinutých okresov zapíše okres, v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,5-násobok priemernej miery nezamestnanosti na Slovensku za rovnaké obdobie.

Slovenská republika patrí medzi krajiny s najvyššími regionálnymi rozdielmi v rámci OECD a EÚ. Regionálne príspevky boli pôvodne zamýšľané ako flexibilný a ľahko použiteľný zdroj financovania a pre prvých 12 najmenej rozvinutých okresov vygenerovali v období 2015 – 2019 približne tisícku pracovných miest. Pre porovnanie v rovnakom období v týchto okresoch podľa ŠÚ SR vzniklo vyše 32-tisíc pracovných miest. Medzi projekty, ktoré vznikli vďaka regionálnemu príspevku patrí napríklad odbytové združenie regionálnych produktov na území Gemera a Malohontu, výsadba orechového sadu v Želovciach alebo zriadenie ovocných sadov a vznik kreatívnych dielní v detskej psychiatrickej liečebni v obci Hraň.

Jednou z noviniek, ktoré prinesie novela, je, že medzi najmenej rozvinuté okresy sa po novom zaradia aj okresy obklopené najmenej rozvinutými okresmi, okrem okresov krajských miest.  Takto sa medzi najmenej rozvinuté okresy zaradí okres Stará Ľubovňa.

Podľa platnej legislatívy je v súčasnosti 19 najmenej rozvinutých okresov. Sú to okresy: Kežmarok, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Rožňava, Sobrance, Trebišov, Gelnica, Bardejov, Medzilaborce, Košice-okolie, Snina, Levoča, Michalovce, Stropkov.

Schéma štátnej pomoci na podporu naplnenia základnej úrovne potrieb likvidity zdrojmi EŠIF v súvislosti s nákazou COVID-19 (SIHAZ2).

Schéma štátnej pomoci na  podporu naplnenia základnej úrovne potrieb likvidity zdrojmi EŠIF v súvislosti s nákazou COVID-19 (SIHAZ2). 
Cieľom pomoci je napomôcť MSP preklenúť nepriaznivé obdobie spôsobené pandémiou COVID-19 za účelom udržania zamestnanosti, urýchlene podporiť finančnú kondíciu, likviditu a peňažný tok podnikov a zamestnancov, zabrániť kolapsu podnikateľského prostredia a zachovať strategické a kritické procesy nutné pre zvládnutie šírenia vírusu COVID-19 so zachovaním stability a minimalizácie paniky.


Schéma štátnej pomoci na  podporu naplnenia základnej úrovne potrieb likvidity zdrojmi EŠIF v súvislosti s nákazou COVID-19 (SIHAZ2) v znení dodatkov č. 1 a 2

Kampaň Európskeho klimatického paktu k udržateľnej doprave

Jedna štvrtina všetkých vyprodukovaných emisií skleníkových plynov v Európskej únii pochádza z dopravy, čo významne ovplyvňuje životné prostredie i kvalitu našich životov. V septembri a októbri sa preto Európsky klimatický pakt pri príležitosti Európskeho týždňa mobility a Európskeho roku železníc venuje téme udržateľnej mobility. Cieľom kampane je zvýšiť povedomie o opatreniach v oblasti klímy súvisiacich s udržateľnou mobilitou, poukázať na to, ako ľudia, firmy a mestá naprieč celou Európou menia svoje zaužívané spôsoby prepravy na šetrnejšie k planéte, a podporiť a inšpirovať ďalších ľudí a organizácie, aby namiesto áut volili ekologickejšie formy dopravy.

September predstavuje pre väčšinu Európanov návrat k povinnostiam spojený s každodenným cestovaním do práce a do školy. Každý z nás preto môže priložiť ruku k dielu a malou zmenou v našich životoch prispieť k ochrane životného prostredia: začať chodiť viac peši, jazdiť na bicykli, cestovať mestskou hromadnou dopravou či vlakom, menej lietať, alebo jazdiť na elektromobiloch, to všetko sa ráta. Zastúpenie Európskej komisie je do iniciatívy aktívne zapojené. „Pre mňa je už samozrejmosťou ísť do práce či na stretnutie v rámci Bratislavy pešo alebo MHD. Prospieva to nielen prírode, ale aj môjmu telu a mysli. Každý z nás môže v rámci svojich možností prispieť k záchrane planéty – a niekedy na to stačí naozaj málo,” hovorí vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

Každý z nás môže svoj prísľub týkajúci sa udržateľnej mobility registrovať na platforme www.count-us-in.org a pridať sa tak k tisíckam ľudí, ktorým záleží na budúcnosti našej planéty. Alebo môžete svoj prísľub zdieľať na sociálnych sieťach s označením #ClimatePactMovement.

Podrobnosti:

Videá ku #ClimatePactMovement

Investujeme do nových ciest v regiónoch, tranzit cez obce pri Bratislave odľahčí projekt za vyše 6 miliónov z eurofondov

Na severovýchodnom okraji hlavného mesta sa začala dlho očakávaná výstavba novej cesty, ktorá zásadne odľahčí tranzitnú dopravu cez obce okresu Pezinok. Základný kameň cesty poklepala vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Práve jej rezort spravuje regionálny program IROP, z ktorého na projekt ide vyše 6 miliónov eur. 

„Na cestu, ktorá priamo prepojí Chorvátsky a Slovenský Grob s križovatkou Triblavina a diaľnicou D1 čakali tunajší obyvatelia dlhé roky. Pri Bratislave vyrástli v relatívne krátkom čase veľké developerské projekty, nové obytné štvrte a v kedysi malých obciach pribudli tisíce nových obyvateľov. Ľudia zo satelitov cestujú každý deň do hlavného mesta za prácou či do školy. Výsledkom sú cesty plné áut, kolóny, hluk a vysoká prašnosť. Súčasná cestná infraštruktúra už nedokáže pokrývať potreby tohto regiónu, preto som veľmi rada, že sme našli riešenie problému a vďaka novej ceste už tranzitná doprava nepôjde priamo cez obce,” povedala vicepremiérka Remišová. Na otvorení stavby sa zúčastnili tiež bratislavský župan Juraj Droba a starostovia dotknutých obcí.

Podľa ministerky je v prípade tohto dopravného projektu výnimočná rýchlosť, s akou bol schválený. „Robíme všetko preto, aby sme pomáhali ľuďom v regiónoch, a aby sa  eurofondy čo najjednoduchšie dostávali tam, kde treba. Transparentne, bez korupcie, efektívne. Za rok od nástupu do vlády sme v eurofondoch zaviedli už 5 antibyrokratických balíčkov, za ktoré hlasovala aj opozícia a vďaka tomu sme projekt novej cesty mohli schváliť rekordne rýchlo – len za 41 dní. Za minulej vlády schvaľovanie takýchto projektov trvalo štyrikrát dlhšie a rekord bol dokonca 692 dní, čo sú skoro dva roky,“ zdôraznila podpredsedníčka vlády.

Prepojenie diaľničnej križovatky Triblavina s cestou Chorvátsky Grob – Čierna Voda bude mať dĺžku 1,7 km a stáť bude 6,5 milióna eur. Z toho bude až 6,2 milióna eur hradených z Integrovaného operačného regionálneho programu (IROP), ktorý od 1. októbra 2020 prešiel pod Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Bratislavský samosprávny kraj uzatvoril zmluvu s víťazom súťaže - dielo bude realizovať DOPRASTAV, a. s., ktorý predložil ponuku za 3,9 milióna eur s DPH. Dokončenie výstavby novej cesty je plánované na jeseň 2022. Po napojení na križovatku Triblavina a rýchlostnú komunikáciu prinesie výrazné zlepšenie dopravnej situácie a ročná úspora, prepočítaná na čas vodičov automobilov, sa odhaduje až na 850 000 eur ročne.
 
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR aktuálne pripravuje ďalšiu podporu na výstavbu ciest II. a III. triedy v regiónoch. Výzva z programu IROP bude vyhlásená v najbližších týždňoch. „Cesty II. a III. triedy sú kľúčovou dopravnou infraštruktúrou, sú to životne dôležité tepny našich regiónov. Žiaľ, dlhodobo boli zanedbávané a dnes máme stovky kilometrov ciest v havarijnom stave, ktoré sú nevyhovujúce a  nebezpečné. Preto do opráv a modernizácie ciest budeme v nasledujúcom období investovať oveľa viac. Pokračujeme v reforme eurofondov a pripravujeme nový Operačný program Slovensko, o ktorom vedieme náročné vyjednávania s Európskou komisiou. Naším cieľom je, aby sme pre Slovensko vyrokovali čo najlepšie podmienky a aj z nových eurofondov mohli naďalej financovať opravy ciest,“ dodala vicepremiérka Remišová.

V materskej škole v Letanovciach chcú ušetriť na nákladoch za energie za pomoci eurofondov

V Letanovciach na Spiši by chceli za pomoci eurofondov znížiť energetickú náročnosť miestnej materskej školy, a to zmenou vykurovacieho systému. Celková predpokladaná hodnota prác je viac ako 523-tisíc eur bez DPH. Samospráva už na ich dodávateľa vyhlásila aj verejné obstarávanie.

Ako vyplýva z vestníka Úradu pre verejné obstarávanie, v rámci plánovaných prác v materskej škole v obci v Spišskonovoveskom okrese chcú napríklad vymeniť rozvody tepla a plechové rebrové radiátory za panelové vykurovacie telesá s termostatickými ventilmi a hlavicami. „V rámci zvyšovania energetickej účinnosti, teda znižovania primárnej energetickej spotreby, je navrhovaný nízkopotenciálový tepelný zdroj na báze obnoviteľných zdrojov energie. Navrhovaným zdrojom tepla je plynové tepelné čerpadlo,“ uvádza sa v materiáloch vo vestníku. Práce by mali trvať polroka.

Nitra: Nový úsek cyklotrasy pri rieke chce mesto zaplatiť z európskych fondov

Nitrianska radnica pripravuje nový úsek cyklotrasy, ktorá povedie popri rieke Nitra. Začne sa pri moste na Vodnej ulici, pokračovať bude po areál bývalého podniku Zelokvet a skončí sa v mestskej časti Mlynárce.
 
Tri metre široký cyklistický chodník vybudovaný na korune hrádze bude dlhý takmer 1,5 kilometra. Ako informoval magistrát, celkové výdavky na projekt presiahnu sumu 612.000 eur vrátane DPH. Väčšinu nákladov chce radnica zaplatiť z fondov Európskej únie. Spolufinancovanie projektu z rozpočtu mesta bude vo výške 30.647,70 eura.

Samotná výstavba je rozdelená na dva úseky. „Prvý sa napája na existujúcu cyklotrasu z mestského parku od Vodnej ulice, križuje komunikáciu do areálu Zelokvetu a končí sa pri napojení na chodník na Bratislavskej ulici. Druhý úsek sa začína v križovaní s vozovkou Bratislavskej ulice s ukončením na spevnenej ploche otočky mestskej hromadnej dopravy. Od nej je samostatným projektom riešené pokračovanie cyklotrasy po Dubíkovej, Štúrovej a Kmeťovej ulici až na jestvujúcu cyklotrasu na Hviezdoslavovej ulici,“ informovala radnica.

Nová cyklotrasa má byť vybavená trvalo svietiacimi solárnymi LED gombíkmi, ktoré budú osadené v jej osi. „V mieste napojenia cyklotrasy na komunikácie Vodná, Zelokvet a pri napojení na Dubíkovu ulicu budú osadené stĺpiky zabraňujúce prejazdu vozidiel,“ konštatuje sa v dokumente, ktorý zverejnilo mesto v rámci územného konania.

Výsledky 32. ročníka súťaže EÚ pre mladých vedcov

• Všetky opatrenia EK – aj podľa oblastí
• Časový prehľad opatreni EK v reakcii na koronakrízu
• Súhrn EUinfo o COVID-19 na jednom mieste
• Špecializovaná stránka na boj proti dezinformáciám v súvislosti s ochorením COVID-19:

Občiansky panel Konferencie o budúcnosti Európy si vyžreboval svojich zástupcov

Zasadnutie občianskeho panelu Konferencie o budúcnosti Európy si vyžrebovalo v nedeľu zástupcov, ktorí budú prezentovať jeho návrhy a pripomienky predstaviteľom Európskej únie.

Do žrebovania sa mohol prihlásiť každý z približne 200 účastníkov tohto trojdňového panelu, ktorí od piatku na pôde Európskeho parlamentu vo francúzskom Štrasburgu diskutovali o hospodárstve, sociálnej spravodlivosti, práci, vzdelávaní, kultúre, mládeži, športe a digitálnej transformácií.

Účastníci stretnutia vyžrebovali mená desiatich žien a desiatich mužov, ktorí budú v nasledujúcich mesiacoch zastupovať svoj občiansky panel na plenárnych zasadnutiach Konferencie o budúcnosti Európy. Týchto zasadnutí sa zúčastnia aj zástupcovia inštitúcií EÚ, národných parlamentov a ďalších zainteresovaných strán.

Účastníci tohto panelu boli v piatok rozdelení do skupín po 12 až 15 ľudí, v ktorých diskutovali o vyššie spomenutých témach a v rámci nich určili najdôležitejšie podkategórie, ktoré v nedeľu predstavili ostatným.

Skupina preberajúca tému práce ju rozdelila na podkategórie "pracovný trh, zamestnanie mladistvých a digitalizácia na pracovisku."

Skupina, ktorá sa zaoberala budúcnosťou hospodárstva identifikovala ako najdôležitejšie kategórie "inovácie a európska konkurencieschopnosť, digitálna infraštruktúra, udržateľná ekonomika a dane."

"Rovnaké práva, férovosť, sociálne zabezpečenie a prístup ku športu" sú podľa občanov najdôležitejšie aspekty témy o spravodlivej spoločnosti.

Tému vzdelávania rozdelili účastníci panelu na podkategórie "európska identita a kultúrna výmena, digitálne vzdelávanie, vzdelávanie o životnom prostredí, harmonizácia vzdelávania, ako aj kvalita, financovanie a dostupnosť vzdelávania"

Digitálna transformácia obsahuje podľa občanov podkategórie "etická a inkluzívna demokratizácia digitalizácie, ochrana dát, kybernetická bezpečnosť a zdravá digitalizácia".

Účastníci panelu budú mať príležitosť o vyššie spomenutých témach diskutovať ďalej počas ďalších dvoch stretnutí, ako aj prostredníctvom online platformy Konferencie

Odporúčania panelov budú zahrnuté do záverečnej správy, ktorú pripraví na jar 2022 výkonná rada konferencie. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu zdôraznila, že eurokomisia sa bude riadiť závermi konferencie.

Nasledujúci panel, ktorého témou bude európska demokracia, hodnoty a práva, právny štát a bezpečnosť, sa stretne 24. – 26. septembra. Panel o klimatických zmenách, životnom prostredí a zdraví zasadne 1. – 3. októbra a posledný panel o migrácii a úlohe EÚ vo svete sa stretne 15. – 17. októbra.

Každý občiansky panel sa stretne dokopy trikrát, pričom druhé zasadnutia sa uskutočnia online v novembri a tretie sa budú konať v decembri a januári v mestách po celej EÚ, ak to dovolí pandemická situácia.

DOBRÉ FONDY EÚ-Mäso z diviny v Tekovskej Breznici vyrábajú vďaka Bruselu

Súčasťou slovenskej gastronómie je bezpochyby aj mäso z diviny. Je to tradičná potrava, ale na slovenskom trhu nie je až tak veľmi zastúpená. Aby sa to zmenilo, Európska únia podporila projekt z fondu rozvoja vidieka, ktorý umožňuje spracovávať mäso z diviny do tradičných karpatských slovenských výrobkov a ich distribúciu na slovenský trh. Mäso z voľne žijúcej zveri má charakteristickú tmavšiu farbu, špecifickú chuť a je všeobecne ľahšie stráviteľnejšie. Predmetom podpory bola výstavba celej prevádzkarne, ale aj jej vybavenie technológiou a prístrojmi na spracovanie mäsa, na výrobu mäsových výrobkov a ich skladovanie.

Projekt zahŕňal výstavbu vrátane prípravy staveniska, rekonštrukciu a modernizáciu objektov súvisiacich so spracovaním a skladovaním výrobkov ako aj ich distribúciu na trh vrátane nových kancelárií. V rámci investície sa tiež vybudovali nové sociálne zariadenia pre zamestnancov. Pre zlepšenie ich pracovného prostredia sa tiež vybudovala menšia jedáleň, odpočiváreň a zaviedla sa klimatizácia. Technologické investície zabezpečili aj efektívnu elimináciu vedľajších produktov alebo odpadu do čistiarne odpadových vôd. Európska únia prispela sumou vyše 867-tisíc eur.

Oznam o termíne uzavretia 6. hodnotiaceho kola a termín uzavretia 7. hodnotiaceho kola výzvy zameranej na podporu prístupu k pitnej vode v prostredí MRK

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre časť operačného programu Ľudské zdroje si dovoľuje informovať žiadateľov o zmene termínu uzavretia výzvy na termín uzavretia 6. hodnotiaceho kola výzvy s termínom 20. septembra 2021 (PDF, 375 kB) a zároveň informuje o termíne uzavretia 7. hodnotiaceho kola na 22. november 2021 (PDF, 375 kB)výzvy zameranej na podporu prístupu k pitnej vode v prostredí MRK s kódom OPLZ-PO6-SC611-2020-1, s cieľom poskytnutia dlhšieho časového priestoru žiadateľom pre kvalitnejšiu prípravu žiadostí o NFP.

Ministerstvo hospodárstva SR navyšuje alokáciu výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán pre operačný program Integrovaná infraštruktúra navyšuje alokáciu výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku s kódom:

OPII-MH/DP/2020/11.3-23, 

OPII-MH/DP/2020/11.3-25, 

OPII-MH/DP/2020/11.3-30.

Viac informácií zistíte kliknutím na kód výzvy.

EÚ od vypuknutia pandémie partnerským štátom poskytla podporu 34 miliárd eur

„Vlani na jar svet čelil bezprecedentnej kríze. Medzinárodné spoločenstvo muselo reagovať spoločne. Tím Európa reagoval zhromaždením znalostí a zdrojov s cieľom poskytnúť cielenejšiu podporu s väčším vplyvom,“ uviedla Jutta Urpilainenová, eurokomisárka pre medzinárodné partnerstvo.

K aprílu tohto roka Tím Európa uvoľnil napríklad 10,3 miliardy eur v rámci pomoci susedom, 6,7 miliardy eur pre subsaharskú Afriku či 4,9 miliardy eur pre západný Balkán a Turecko. Celková sľúbená výška podpory prostredníctvom formátu Tím Európa bola zhruba 20 miliárd eur a doteraz hodnota prisľúbenej pomoci stúpla na 46 miliárd eur.

Podporu tvoria kombinované zdroje EÚ, jej členských krajín a finančných inštitúcií, predovšetkým Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Služby dátovej integrácie by mali vyjsť štát takmer na 12 miliónov eur

Projekt dátovej integrácie sa týka sprístupnenia infraštruktúry pre realizáciu princípu jedenkrát a dosť a sprístupňovania otvorených údajov pre rozhodujúcu časť orgánov verejnej moci. Je súčasťou realizácie reformného zámeru Koncepčné budovanie digitálnej a inovatívnej verejnej správy. Bývalý Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu SR (ÚPVII) vyhlásil súťaž na uvedené služby ešte v závere roka 2018, predpokladaná cena zákazky plánovanej na tri roky bola zhruba 12,5 mil. eur bez DPH. Plánoval ju financovať s využitím peňazí Európskej únie cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020, v rámci ktorého možno využiť európske zdroje do konca roka 2023.

Vybraná skupina dodávateľov predložila v tendri najnižšiu cenu 14,35 mil. eur s DPH, pričom získala maximálne možných sto bodov. Pri vyhodnotení ponúk mala navrhnutá cena s DPH váhu 80 % (za 80 bodov) a kritérium kvalita a skúsenosti kľúčových expertov 20 % (20 bodov). Podiel subdodávok pri realizácii zákazky by mal dosiahnuť zhruba 30 % zo zmluvnej ceny. Ďalšie dve ponuky predložili spoločnosti Veri2, s. r. o., a Microcomp - Computersystém, s. r. o., a to vo výške 14,54 mil. eur, resp. 14,77 mil. eur s DPH. Ponuky sa otvárali ešte vlani v septembri.Poskytovanie služby dátovej integrácie vyjde štát takmer na 12 mil. eur bez DPH. Zákazka je zameraná na sprístupnenie údajovej základne verejnej správy, vrátane otvorených údajov prostredníctvom platformy dátovej integrácie. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) ju zadalo skupine spoločností DXC Technology Slovakia, s. r. o., MIM, s. r. o., a Ditec, a. s., na základe výsledku užšej súťaže a zároveň s ňou už aj podpísalo zmluvu. Vyplýva to z oznámenia o vyhodnotení tendra vo Vestníku verejného obstarávania, podľa ktorého predložili ponuky ešte ďalší dvaja uchádzači.

Projekt dátovej integrácie sa týka sprístupnenia infraštruktúry pre realizáciu princípu jedenkrát a dosť a sprístupňovania otvorených údajov pre rozhodujúcu časť orgánov verejnej moci. Je súčasťou realizácie reformného zámeru Koncepčné budovanie digitálnej a inovatívnej verejnej správy. Bývalý Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu SR (ÚPVII) vyhlásil súťaž na uvedené služby ešte v závere roka 2018, predpokladaná cena zákazky plánovanej na tri roky bola zhruba 12,5 mil. eur bez DPH. Plánoval ju financovať s využitím peňazí Európskej únie cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020, v rámci ktorého možno využiť európske zdroje do konca roka 2023.

Vybraná skupina dodávateľov predložila v tendri najnižšiu cenu 14,35 mil. eur s DPH, pričom získala maximálne možných sto bodov. Pri vyhodnotení ponúk mala navrhnutá cena s DPH váhu 80 % (za 80 bodov) a kritérium kvalita a skúsenosti kľúčových expertov 20 % (20 bodov). Podiel subdodávok pri realizácii zákazky by mal dosiahnuť zhruba 30 % zo zmluvnej ceny. Ďalšie dve ponuky predložili spoločnosti Veri2, s. r. o., a Microcomp - Computersystém, s. r. o., a to vo výške 14,54 mil. eur, resp. 14,77 mil. eur s DPH. Ponuky sa otvárali ešte vlani v septembri.

Tisove rekonštrukciou chátrajúcej budovy za 824-tisíc eur vybuduje novú polikliniku

Mesto Tisovec premení vlastnú chátrajúcu budovu na Francisciho ulici, ktorú doteraz sčasti využívali Služby mesta Tisovec, s. r. o., na novú polikliniku. Ako agentúru SITA informovala primátorka mesta Irena Milecová, mestské zastupiteľstvo v stredu 25. augusta schválilo projekt s názvom „Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti v meste Tisovec“ (CIZS). Rekonštrukcia bude financovaná z eurofondov a z vlastných zdrojov mesta. Celkové oprávnené náklady boli schválené vo výške 823 529,41 eura, z ktorých je 782 352,94 eura nenávratný finančný príspevok.

„Objekt je dostatočne veľký a vhodný na vytvorenie nových spoločných priestorov pre všetkých lekárov pôsobiacich v meste. Bude to vybudovanie takej malej a bezbariérovej mini polikliniky (CIZS), ktorú dlhodobo naši obyvatelia potrebujú,“ uviedla primátorka s tým, že v nej bude dostupná všeobecná a špecializovaná zdravotná starostlivosť. „V rámci realizácie projektu plánujeme integrovať do CIZS aj liečebnú rehabilitáciu,“ doplnila Milecová.

Do novovybudovaných priestorov presťahujú zo starých priestorov dve ambulancie všeobecných lekárov, ambulanciu pediatra, dve stomatologické ambulancie, jednu gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu. Podľa primátorky v rámci liečebnej rehabilitácie vzniknú aj nové pracovné miesta.

Prínosom projektu pre mesto a jeho občanov bude integrácia poskytovania zdravotnej starostlivosti na jedno miesto, nakoľko v súčasnosti sa ambulantná zdravotná starostlivosť poskytuje na dvoch miestach. „Súčasné priestory, v ktorých sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, sú v nevyhovujúcom stave a nie je zabezpečený bezbariérový prístup. Výsledkom projektu bude skvalitnenie priestorových podmienok, nielen pre ošetrujúcich lekárov a zdravotnícky personál, ale aj pre pacientov,“ popísala Milecová a dodala, že po zrealizovaní rekonštrukcie budovy, mesto vybuduje pre zdravotníkov aj pacientov parkovisko a upraví v bezprostrednej blízkosti park s lavičkami pre občanov a ihriskom pre deti.

Samospráva v súčasnosti čaká na výsledok verejného obstarávania a následne na vyjadrenia Úradu pre verejné obstarávanie. „Ak všetko dobre pôjde, mohlo by sa s rekonštrukciou začať už začiatkom budúceho roka, čo by bolo naozaj potrebné, pretože termín ukončenia projektu je do konca roka 2023,“ uzavrela primátorka.

Tisove rekonštrukciou chátrajúcej budovy za 824-tisíc eur vybuduje novú polikliniku

Mesto Tisovec premení vlastnú chátrajúcu budovu na Francisciho ulici, ktorú doteraz sčasti využívali Služby mesta Tisovec, s. r. o., na novú polikliniku. Ako agentúru SITA informovala primátorka mesta Irena Milecová, mestské zastupiteľstvo v stredu 25. augusta schválilo projekt s názvom „Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti v meste Tisovec“ (CIZS). Rekonštrukcia bude financovaná z eurofondov a z vlastných zdrojov mesta. Celkové oprávnené náklady boli schválené vo výške 823 529,41 eura, z ktorých je 782 352,94 eura nenávratný finančný príspevok.

„Objekt je dostatočne veľký a vhodný na vytvorenie nových spoločných priestorov pre všetkých lekárov pôsobiacich v meste. Bude to vybudovanie takej malej a bezbariérovej mini polikliniky (CIZS), ktorú dlhodobo naši obyvatelia potrebujú,“ uviedla primátorka s tým, že v nej bude dostupná všeobecná a špecializovaná zdravotná starostlivosť. „V rámci realizácie projektu plánujeme integrovať do CIZS aj liečebnú rehabilitáciu,“ doplnila Milecová.

Do novovybudovaných priestorov presťahujú zo starých priestorov dve ambulancie všeobecných lekárov, ambulanciu pediatra, dve stomatologické ambulancie, jednu gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu. Podľa primátorky v rámci liečebnej rehabilitácie vzniknú aj nové pracovné miesta.

Prínosom projektu pre mesto a jeho občanov bude integrácia poskytovania zdravotnej starostlivosti na jedno miesto, nakoľko v súčasnosti sa ambulantná zdravotná starostlivosť poskytuje na dvoch miestach. „Súčasné priestory, v ktorých sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, sú v nevyhovujúcom stave a nie je zabezpečený bezbariérový prístup. Výsledkom projektu bude skvalitnenie priestorových podmienok, nielen pre ošetrujúcich lekárov a zdravotnícky personál, ale aj pre pacientov,“ popísala Milecová a dodala, že po zrealizovaní rekonštrukcie budovy, mesto vybuduje pre zdravotníkov aj pacientov parkovisko a upraví v bezprostrednej blízkosti park s lavičkami pre občanov a ihriskom pre deti.

Samospráva v súčasnosti čaká na výsledok verejného obstarávania a následne na vyjadrenia Úradu pre verejné obstarávanie. „Ak všetko dobre pôjde, mohlo by sa s rekonštrukciou začať už začiatkom budúceho roka, čo by bolo naozaj potrebné, pretože termín ukončenia projektu je do konca roka 2023,“ uzavrela primátorka.

Tisove rekonštrukciou chátrajúcej budovy za 824-tisíc eur vybuduje novú polikliniku

Mesto Tisovec premení vlastnú chátrajúcu budovu na Francisciho ulici, ktorú doteraz sčasti využívali Služby mesta Tisovec, s. r. o., na novú polikliniku. Ako agentúru SITA informovala primátorka mesta Irena Milecová, mestské zastupiteľstvo v stredu 25. augusta schválilo projekt s názvom „Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti v meste Tisovec“ (CIZS). Rekonštrukcia bude financovaná z eurofondov a z vlastných zdrojov mesta. Celkové oprávnené náklady boli schválené vo výške 823 529,41 eura, z ktorých je 782 352,94 eura nenávratný finančný príspevok.

„Objekt je dostatočne veľký a vhodný na vytvorenie nových spoločných priestorov pre všetkých lekárov pôsobiacich v meste. Bude to vybudovanie takej malej a bezbariérovej mini polikliniky (CIZS), ktorú dlhodobo naši obyvatelia potrebujú,“ uviedla primátorka s tým, že v nej bude dostupná všeobecná a špecializovaná zdravotná starostlivosť. „V rámci realizácie projektu plánujeme integrovať do CIZS aj liečebnú rehabilitáciu,“ doplnila Milecová.

Do novovybudovaných priestorov presťahujú zo starých priestorov dve ambulancie všeobecných lekárov, ambulanciu pediatra, dve stomatologické ambulancie, jednu gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu. Podľa primátorky v rámci liečebnej rehabilitácie vzniknú aj nové pracovné miesta.

Prínosom projektu pre mesto a jeho občanov bude integrácia poskytovania zdravotnej starostlivosti na jedno miesto, nakoľko v súčasnosti sa ambulantná zdravotná starostlivosť poskytuje na dvoch miestach. „Súčasné priestory, v ktorých sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, sú v nevyhovujúcom stave a nie je zabezpečený bezbariérový prístup. Výsledkom projektu bude skvalitnenie priestorových podmienok, nielen pre ošetrujúcich lekárov a zdravotnícky personál, ale aj pre pacientov,“ popísala Milecová a dodala, že po zrealizovaní rekonštrukcie budovy, mesto vybuduje pre zdravotníkov aj pacientov parkovisko a upraví v bezprostrednej blízkosti park s lavičkami pre občanov a ihriskom pre deti.

Samospráva v súčasnosti čaká na výsledok verejného obstarávania a následne na vyjadrenia Úradu pre verejné obstarávanie. „Ak všetko dobre pôjde, mohlo by sa s rekonštrukciou začať už začiatkom budúceho roka, čo by bolo naozaj potrebné, pretože termín ukončenia projektu je do konca roka 2023,“ uzavrela primátorka.

Tisove rekonštrukciou chátrajúcej budovy za 824-tisíc eur vybuduje novú polikliniku

Mesto Tisovec premení vlastnú chátrajúcu budovu na Francisciho ulici, ktorú doteraz sčasti využívali Služby mesta Tisovec, s. r. o., na novú polikliniku. Ako agentúru SITA informovala primátorka mesta Irena Milecová, mestské zastupiteľstvo v stredu 25. augusta schválilo projekt s názvom „Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti v meste Tisovec“ (CIZS). Rekonštrukcia bude financovaná z eurofondov a z vlastných zdrojov mesta. Celkové oprávnené náklady boli schválené vo výške 823 529,41 eura, z ktorých je 782 352,94 eura nenávratný finančný príspevok.

„Objekt je dostatočne veľký a vhodný na vytvorenie nových spoločných priestorov pre všetkých lekárov pôsobiacich v meste. Bude to vybudovanie takej malej a bezbariérovej mini polikliniky (CIZS), ktorú dlhodobo naši obyvatelia potrebujú,“ uviedla primátorka s tým, že v nej bude dostupná všeobecná a špecializovaná zdravotná starostlivosť. „V rámci realizácie projektu plánujeme integrovať do CIZS aj liečebnú rehabilitáciu,“ doplnila Milecová.

Do novovybudovaných priestorov presťahujú zo starých priestorov dve ambulancie všeobecných lekárov, ambulanciu pediatra, dve stomatologické ambulancie, jednu gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu. Podľa primátorky v rámci liečebnej rehabilitácie vzniknú aj nové pracovné miesta.

Prínosom projektu pre mesto a jeho občanov bude integrácia poskytovania zdravotnej starostlivosti na jedno miesto, nakoľko v súčasnosti sa ambulantná zdravotná starostlivosť poskytuje na dvoch miestach. „Súčasné priestory, v ktorých sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, sú v nevyhovujúcom stave a nie je zabezpečený bezbariérový prístup. Výsledkom projektu bude skvalitnenie priestorových podmienok, nielen pre ošetrujúcich lekárov a zdravotnícky personál, ale aj pre pacientov,“ popísala Milecová a dodala, že po zrealizovaní rekonštrukcie budovy, mesto vybuduje pre zdravotníkov aj pacientov parkovisko a upraví v bezprostrednej blízkosti park s lavičkami pre občanov a ihriskom pre deti.

Samospráva v súčasnosti čaká na výsledok verejného obstarávania a následne na vyjadrenia Úradu pre verejné obstarávanie. „Ak všetko dobre pôjde, mohlo by sa s rekonštrukciou začať už začiatkom budúceho roka, čo by bolo naozaj potrebné, pretože termín ukončenia projektu je do konca roka 2023,“ uzavrela primátorka.

Na Spojenej škole Ľ. Podjavorinskej v Prešove prestavajú objekt praktického vyučovania a telocvične za viac ako 6 mil. eur

Prešovský samosprávny kraj pripravuje prestavbu objektu praktického vyučovania a telocvične Spojenej školy Ľ. Podjavorinskej v Prešove. Odhadovaná hodnota zákazky v rámci projektu zlepšenia vzdelávacej infraštruktúry financovanej v rámci iniciatívy Catching-up Regions (tzv. dobiehajúcich regiónov) je viac ako 5 miliónov eur bez DPH (6 miliónov eur s DPH). Samospráva vyhlásila verejnú súťaž na zhotoviteľa stavebných prác. Lehota na predkladanie ponúk je do štvrtka 2. septembra.

Hlavnou stavbou je hala praktického vyučovania, ktoré v súčasnosti prebieha v polovici objektu. Druhá polovica je nefunkčná. Navrhovaná je preto prestavba haly, ktorá uvažuje s odstránením existujúcich obalových konštrukcií, okrem nosnej oceľovej konštrukcie haly a nosnej konštrukcie strechy. Navrhované je aj vstavané medzipodlažie pre lepšie využitie existujúceho priestoru. Prestavbou objektu pôvodnej haly bude dotvorený komplex školy s teoretickými a praktickými učebňami, prezentačným zázemím, šatňami pre študentov, hygienickými priestormi, skladovým a technickým zázemím. Súčasťou projektu je aj rekonštrukcia telocvične z 90. rokov minulého storočia. Navrhovaná je výmena pôvodných okien za plastové a zateplenie jednej strany telocvične. Oba objekty budú bezbariérové.

V projekte je riešené aj rozšírenie a opravy poškodených vnútroareálových spevnených plôch a komunikácií. Súčasťou sú aj rekonštrukcie rozvodov, kanalizácie, osvetlenia, ako aj exteriérové úpravy. „Vznikne moderná budova sendvičovým štýlom. Budú zrekonštruované kompletne všetky rozvody, sociálne siete, zariadenia a šatne. Mala by vzniknúť nová multifunkčná a viacpodlažná budova. Vyrieši sa tým energetická náročnosť terajšej budovy. Zrekonštruujú sa všetky priestory postavené v 60. rokoch a v konečnom dôsledku to zvýši komfort výučby pre žiakov aj majstrov odborného výcviku,“ uviedol pre agentúru SITA k projektu riaditeľ školy Ján Holub.

Súčasťou tohto verejného obstarávania nie je strojné vybavenie, ktoré bude obstarané samostatne. „Do obnovy kompletného technologického parku, strojného a multimediálneho vybavenia je plánovaná investícia takmer dva milióny eur. Jej obstaranie bude nadväzovať na toto prvé verejné obstarávanie, aby sme vedeli po prácach na budove vybaviť učebne,“ dodal Holub.

Mesto Komárno zrekonštruovalo autobusovú stanicu

Vnútorná časť budovy je po rekonštrukcii bezbariérová, zastávky autobusových liniek dostali novú strechu. Pribudli koše na odpadky, lavičky i osvetlenie. Zrekonštruované boli aj dve zastávky na Petőfiho ulici a pri Parku M. R. Štefánika.

Z celkovej dotácie projektu milión eur bude okrem rekonštrukcie autobusovej stanice v Komárne a autobusovej stanice v maďarskom Komárome zakúpený aj nový autobus na elektrický pohon, ktorý bude premávať medzi Komárnom a Komáromom. Zakúpi ho maďarský partner projektu, spoločnosť Volánbusz.

Vďaka získanej dotácii mesto Komárno umiestnilo pred stanicou parkovací box pre bicykle, cestovanie teda bude pružne kombinovateľné. „Mestská hromadná doprava v Komárne je zdarma, vďaka tejto službe môže jedna rodina ušetriť aj niekoľko sto eur ročne,” povedal primátor.

SPIŠSKÁ NOVÁ VES: Kraj finišuje s opravou Duklianskej cesty za 460-tisíc eur

„Dukliansku cestu sme zrekonštruovali až po križovatku s Elektrárenskou ulicou, namiesto doplnenia chýbajúcich obrubníkov sme na celom úseku osadili nové a navyše sme dobudovali aj chodník pri železničných rampách. Práce síce trvali o čosi dlhšie a navýšili sa aj finančné prostriedky na rekonštrukciu. Keďže však cesta neprešla opravou 40 rokov, bolo pre nás prioritou, aby boli práce vykonané kvalitne a prejazd zrekonštruovaným úsekom bol bezpečný,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

V rámci stavebnej úpravy cestári odfrézovali úsek v dĺžke vyše dvoch kilometrov, na ktorom pribudla nová asfaltová vrstva. Rekonštrukcia zahŕňala aj opravu autobusovej zastávky. Župa tiež opravila 102 poklopových šácht a uličných vpustí, vďaka čomu už nebude dažďová voda stáť na ceste. Projektová dokumentácia bola dodatočne prepracovaná, dôvodom boli inžinierske siete, ktoré neboli pred rekonštrukciou identifikované.

Župa pomáha mestu okrem rekonštrukcie cesty aj s projektom Cyklistickej radiály, ktoré mesto Spišská Nová Ves financuje z Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorého sprostredkovateľským orgánom je Košický samosprávny kraj. „Sme radi, že sa po približne štyridsiatich rokoch táto cesta, ktorá je hlavným ťahom z centra mesta v smere na Poprad a do Slovenského raja, bola zaradená do investičných akcií. Po tejto rozsiahlej rekonštrukcii a opravy cyklochodníka bude doprava bezpečnejšia pre vodičov aj cyklistov a komfortnejšia pre miestnych aj turistov,“ uviedol primátor mesta Spišská Nová Ves a krajský poslanec Pavol Bečarik.

Košický samosprávny kraj bude v súvislosti s rekonštrukciou Duklianskej cesty realizovať ešte dokončovacie práce. Na ceste a priľahlej cyklotrase pribudne vodorovné dopravné značenie. Opravy ciest Spišskej Novej Vsi zároveň budú pokračovať rekonštrukciou nadväzujúceho úseku. Koncom augusta začne kraj s opravou cesty na Gorkého ulici, ktorá je hlavným ťahom v smere na Rožňavu. Rekonštrukciu s predpokladaným nákladom 212-tisíc eur plánuje župa ukončiť ešte na jeseň tohto roka.

PSK zmodernizoval v Pieninách 22 kilometrov ciest a osem mostov

Prešovský samosprávny kraj (PSK) ukončil druhú etapu modernizácie ciest v Pieninách. Rekonštrukciou prešlo 22 kilometrov ciest a osem mostov. Modernizácia cestných úsekov v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa si vyžiadala investície v celkovej výške viac ako 3,6 milióna eur. TASR o tom informovala hovorkyňa kraja Daša Jeleňová.

Predmetom stavebných prác boli rekonštrukcie ciest druhej triedy Slovenská Ves – Spišská Stará Ves v dĺžke viac ako 11 kilometrov a Haligovce – Spišská Stará Ves v dĺžke viac ako desať kilometrov, ktoré sa pred hraničným priechodom Lysá nad Dunajcom spájajú a smerujú do Poľska.

"Som rád, že sa nám druhú etapu tohto veľkého cestného projektu, ktorý je dôležitý z pohľadu cestovného ruchu, spojenia nášho kraja s Malopoľským vojvodstvom, ale aj príchodu investorov do tohto regiónu, podarilo doviesť do úspešného konca. Zamagurie tak dostalo zlepšenie podmienok cezhraničnej infraštruktúry a lepšiu dostupnosť tohto atraktívneho prostredia," vyjadril sa počas slávnostného odovzdania zrekonštruovaných úsekov predseda PSK Milan Majerský.

Celkový objem finančných prostriedkov, ktorý bol vynaložený na modernizáciu ciest v rámci druhej etapy projektu, predstavuje vyše 3,4 milióna eur, z toho je viac ako 2,85 milióna eur z programu Interreg V-A Poľsko-Slovensko 2014-2020 a takmer 570.000 eur z kapitálových výdavkov SÚC PSK.

Rekonštrukčné práce zahŕňali modernizáciu úsekov ciest a viacerých mostov. Doplňujúce stavebné práce si po zime vyžiadali ďalšie dva mostné objekty, ktoré boli dofinancované z vlastných zdrojov PSK vo výške viac ako 213.000 eur.

 "V rámci prác bola vykonaná i rekonštrukcia 18 priepustov a stabilizácia cesty II/543 s použitím kombinovaného systému mikropilótovej steny, pričom práce na zosuvoch si vyžiadali aj výstavbu oporného múru. Zrekonštruované úseky ciest majú nové zvislé a vodorovné dopravné značenie, smerové koly a zvodidlá, na priechode pre chodcov v obci Červený Kláštor pribudli bezpečnostné elementy," doplnil riaditeľ Správy a údržby ciest PSK Marcel Horváth.

Na ukončenú druhú etapu projektu modernizácie cestného spojenia Pieninských národných parkov plynule nadväzuje posledná, tretia etapa projektu, ktorá má zavŕšiť odstránenie nevyhovujúcich a havarijných stavov na spomenutých cestách druhej triedy. S realizáciou prác sa na úseku Hniezdne – Spišská Stará Ves začalo v decembri 2020. Do konca roka by sa tam malo zmodernizovať takmer 3,7 kilometra ciest, na úseku vystavať dva priepusty a zrekonštruovať jeden most, a to v rozpočtovom náklade spolu takmer 820.000 eur.

Vyšší jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti

Dieťa, o ktoré sa jeho rodičia nechcú alebo nemôžu starať, môže súd zveriť do náhradnej starostlivosti. Neputuje tak do centra pre deti a rodinu, ale do (vlastnej či náhradnej) rodiny, kde je pre jeho vývoj lepšie prostredie. Štát podporuje náhradnú starostlivosť a deťom poskytuje rôzne príspevky.

Jeden z nich, jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti, sa od 1. augusta 2021 zvýšil z 5,53-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa (t. j. 550,60 eur) na sumu 829,86 eur. Tento príspevok slúži na zabezpečenie základného vybavenia pre dieťa, najmä na nákup oblečenia, obuvi, hygienických potrieb či nábytku.

Čo je náhradná starostlivosť

Náhradná starostlivosť predstavuje viacero dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak sa oň nechcú alebo nedokážu postarať. Môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, pestúnska starostlivosť alebo ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa.

Príspevky na náhradnú starostlivosť

Štát podporuje náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa a pestúnsku starostlivosť viacerými príspevkami. Ich poskytovanie je upravené v zákone o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Ide o jednorazový príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti, jednorazový príspevok dieťaťu pri zániku náhradnej starostlivosti, opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti, opakovaný príspevok náhradnému rodičovi a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi.

Zákon č. 269/2021 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov schválili poslanci NR SR 22. júna 2021. Účinnosť nadobudol 1. 8. 2021.

Ministerstvo pokračuje v zmierňovaní sociálnych a ekonomických dôsledkov pandémie vyplácaním Prvej pomoci

Pätnáste vydanie priebežnej správy ISP o „Prvej pomoci“ reflektuje na aktualizované čerpanie finančnej pomoci za predchádzajúce mesiace a prináša aj prvotný pohľad na čerpanie za jún. Od marca evidujeme trend postupného utlmovania čerpania pomoci, ktorý podľa predbežných čísel sledujeme aj v mesiaci jún.

Pomerne veľké rozdiely v priemernej výške podpory sledujeme v závislosti od veľkosti žiadateľa. U mikropodnikov, ktoré zamestnávajú maximálne deväť zamestnancov, sa úroveň priemernej pomoci udržuje stabilne nad hranicou 650 eur. Pri veľkých podnikoch evidujeme na základe čiastkových údajov v mesiaci jún mierny pokles oproti máju, a to až blízko hranice 360 eur. Tento vývoj je pravdepodobne spôsobený postupným oživovaním ekonomiky a zníženou mierou využívania inštitútu prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Dlhodobo najintenzívnejšie využívajú nástroje „Prvej pomoci“ mikropodniky, čo podľa aktuálnych údajov platí aj za jún. V poslednom období dochádza dokonca k postupnému navyšovaniu podielu čerpania tejto skupiny podnikov, a to až nad hranicu 50 %. Mikropodniky najčastejšie čerpajú pomoc z opatrenia č. 2. V skupine firiem, ktoré označujeme ako malé podniky (10-49 zamestnancov), sledujeme za máj a jún postupné utlmovanie čerpania, ich podiel na uhrádzanej sume za jún predstavuje 16 %. Ešte výraznejší útlm zaznamenávame pri kategórií stredných podnikov s podielom mierne nad 10 %. Čerpanie veľkých podnikov sa v roku 2021 ustálilo blízko hranice 14 %, s výnimkou mája, keď do veľkých podnikov smerovala viac ako pätina pomoci. Malé, stredné a veľké podniky najčastejšie využívali odstupňovaný finančný príspevok v závislosti od poklesu tržieb - opatrenie 3B.

Viac ako štvrtina uhrádzanej „Prvej pomoci“ za máj a jún smerovala k podnikom z odvetvia priemyslu. Údaje za jún poukazujú na mierny nárast podielu na pomoci v oblasti stavebníctva na úrovni 16%. Opačný vývoj sledujeme v odvetviach veľko- a maloobchodu, kde podiel na pomoci postupne klesá, čo súvisí s postupným otváraním ekonomiky. Kým za január čerpali takmer 25 %, za mesiac máj sa podiel pohyboval na úrovni menej ako 14% a podobný vývoj signalizujú aj údaje za jún.

Viac informácií nájdete v pätnástej aktualizácii správy ISP o sociálnej pomoci pracujúcim a rodinám na webovej stránke Inštitútu sociálnej politiky: https://institutsocialnejpolitiky.sk/wp-content/uploads/2021/08/ISP_2021_Prva_pomoc_update15_FINAL.pdf

Tab.: Stav projektu Prvá pomoc k 18.8.2021

Od septembra do konca roka bude rezort práce vyplácať Prvú pomoc

Prvá pomoc je v súčasnosti naviazaná na celonárodný Covid automat. Zmena aktualizácie Alert systému pre monitorovanie vývoja pandémie a prijímanie opatrení proti SARS-CoV-2 sa odzrkadlí na úprave podmienok vyplácania príspevkov pre oprávnených žiadateľov, ku ktorým MPSVR SR pristupuje od 1. septembra 2021.

Ako bude vyzerať vyplácanie Prvej pomoci po novom

Prvú pomoc za mesiac júl 2021 budú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácať bez zmien. Za mesiac august sa Prvá pomoc vyplácať nebude. Od septembra do decembra 2021 rezort práce pokračuje v podpore udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich následkov. V praxi to znamená vyplácanie pôvodnej schémy Prvá pomoc okrem opatrenia 3B .

V prípade, že sa epidemiologická situácia na Slovensku zhorší, vláda SR môže prijať uznesenie, ktorým stanoví vyplácanie vyšších príspevkov (Prvá pomoc +, resp. Prvá pomoc ++).

Túto zmenu prijala vláda dnes ako súčasť uznesenia k návrhu aktualizácie Covid automatu.

Bližšie informácie pre žiadateľov o príspevky z projektu Prvá pomoc budú zverejnené na stránke www.pomahameludom.sk .

Spustili sme III. etapu schémy pomoci de minimis

Tretia etapa schémy pomoci pre cestovný ruch a gastro de minimis je spustená. Oprávnené obdobie pomoci je rozšírené o mesiace apríl a máj 2021. Aj v tejto epate je možné žiadať o pomoc aj za celé obdobia z prvej a druhej etapy, teda od 1. apríla 2020 do 31. mája 2021.

Viac informácií je dostupných na: https://www.mindop.sk/schema-pomoci/schema-pomoci-v-cestovnom-ruchu

VÝZVA NA PODPORU UDRŽATEĽNOSTI A ODOLNOSTI KULTÚRNYCH INŠTITÚCIÍ

Ministerka Remišová: Inovačnej spolupráci v regiónoch pomôže dotácia vyše 1 milión eur

Podporujeme investície a inovácie v regiónoch. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo výzvu v hodnote 1,1 milióna eur na podporu rozvoja investičného prostredia v Slovenskej republike, implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a na prepájanie domácich aj zahraničných partnerov. Žiadosť o poskytnutie dotácie je možné predložiť do 12. októbra 2021.

„Ak chceme pomôcť ekonomike v regiónoch, aby v nich ľudia mali zodpovedajúce príležitosti realizovať sa, a aby si mohli nájsť dobrú prácu, musíme viac investovať do inovačného potenciálu regiónov. Cieľom tejto výzvy je podporiť domácu aj zahraničnú spoluprácu v oblasti verejného, akademického a súkromného sektora, ktorej výsledkom bude vznik inovatívnych riešení pre regióny,“ povedala ministerka investícií a regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

Hlavným zámerom výzvy je  podporiť projekty pôsobiace predovšetkým v oblastiach:

• Experimentálny vývoj a inovácie – napr. oprávnené sú vývojové a/alebo testovacie a inovatívne projekty (príjemcovia ich môžu realizovať sami alebo v spolupráci s domácim alebo zahraničným partnerským podnikom)
• Priemysel pre 21. storočie – napr. oprávnené sú inteligentné inovácie obsahujúce úroveň inovácie TRL 3- 6
• Inteligentné inovácie – napr. inteligentné inovácie obsahujúce úroveň inovácie TRL 3- 6
• Sociálne inovácie – napr. sú inovácie spoločenské a predstavujú nové, v porovnaní s dostupnými alternatívami účinnejšie, efektívnejšie, udržateľnejšie a spravodlivejšie riešenia spoločenských problémov (napr. vytváranie nových produktov a služieb, zavádzanie technológií, vytváranie nových spoločenských procesov a organizačných štruktúr, atď.)
• Práca 4.0 – napr. celoživotné vzdelávanie, povolania blízkej budúcnosti, technológie
• Akceleračné a študijné programy – napr. formou tréningových, študijných a mentoringových pobytov alebo spoluprácou viacerých akceleračných programov na Slovensku
• Projekty na tvorbu investičnej platformy v Slovenskej republike a ich prepojenie v podobe spolupráce oprávnených žiadateľov so zahraničnými subjektami alebo partnermi – napr. projekty inovačných zoskupení s cieľom podnecovať a realizovať inovačné činnosti formou výmeny poznatkov alebo spolupráce medzi podnikmi a ostatnými organizačnými zoskupeniami

Podporené budú predovšetkým inovatívne aktivity ako:

• výber akcelerátorov v Slovenskej republike, ktoré zabezpečia podporu inovatívnych riešení
• inovačné projekty, ktorých úroveň inovácie dosahuje stupeň
  TRL 3- 6 a vzájomne prepoja subjekty výskumného prostredia a aplikačnej praxe
• projekty zamerané na realizáciu lokálnych iniciatív a projektov zameraných na implementáciu Agendy 2030

Všetky aktivity súvisia s prepájaním s partnerom (výroba, služby a priemysel) ako aj so zahraničnými subjektami alebo partnermi, ktoré sú dôležité pri výbere projektov.

O uvedenú výzvu sa môžu uchádzať oprávnení žiadatelia – mikro, malé a stredné podniky pôsobiace na slovenskom trhu minimálne 1 rok, občianske združenia, neziskové organizácie, záujmové združenia právnických osôb, základné, stredné aj vysoké školy, rozpočtové organizácie, právnické osoby, resp. fyzické osoby – podnikatelia ako aj právnické osoby zriadené podľa osobitného predpisu.  Bližšia špecifikácia sa nachádza vo výzve a v jej prílohách.

Na jeden projekt je možné získať podporu od 30-tisíc do 100-tisíc eur. Čerpanie prostriedkov pre oprávnený projekt je maximálne tri  mesiace odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy,  realizácia projektu môže prebiehať do 31. 3. 2022 a kapitálové výdavky je možné financovať do konca roka 2022.

Výzvu aj dokumentáciu nájdete na:

https://www.mirri.gov.sk/sekcie/inovacna-diplomacia/dotacie/index.html

Vicepremiérka Remišová: Ak chceme zatraktívniť cyklodopravu na Slovensku, potrebujeme radikálne zvýšiť bezpečnosť cyklistov

Cyklodoprava v slovenských regiónoch sa dočká výraznej podpory vďaka novej eurofondovej výzve. Na budovanie a modernizáciu cyklotrás, ako aj na ďalšie riešenia, ktoré prispejú k rozvoju cyklodopravy, ide 21 miliónov  eur z eurofondov z regionálneho programu. Počas pracovného výjazdu v Žilinskom kraji to oznámila podpredsedníčka vlády Veronika Remišová. 

„Rozvoj cyklodopravy má pre Slovensko veľký prínos. Pomáha rozvíjať cestovný ruch a tvorbu nových, kvalitnejších pracovných miest. Zároveň predstavuje alternatívny a ekologicky čistý  spôsob dopravy, šetrí životné prostredie a prispieva k čistejšiemu ovzdušiu v mestách. Slovensko tento potenciál v cyklodoprave zatiaľ nedokázalo naplno využiť, preto som s Európskou komisiou v rámci pokrízovej pomoci  z balíka REACT-EU vyrokovala navýšenie podpory práve pre rozvoj bezpečnej cyklodopravy,“ uviedla podpredsedníčka vlády a ministerka regionálneho rozvoja Remišová po rokovaní s  predsedníčkou Žilinského samosprávneho kraja Erikou Jurínovou.

Podiel cyklistickej dopravy na celkovej deľbe prepravnej práce na Slovensku sa odhaduje približne na 5 %, v Českej republike je to 6 % a v Rakúsku 10 %.

Pri ďalšom rozvoji cyklodopravy je podľa Remišovej prvoradá otázka bezpečnosti cyklistov. „Minulý  rok na slovenských cestách zahynulo 20 cyklistov, čo je až 10 % z celkového počtu obetí na cestách. Počet tragických nehôd cyklistov z roka na rok stúpa, iba prednedávnom, v máji, šokovala Slovensko smrť 24-ročného deaflympionika Adriána Babiča, ktorého život vyhasol počas tréningu po zrážke s autom. Sama som vášnivá cyklistka a viem, akým problémom cyklisti na cestách čelia. Chýbajú cyklochodníky, ktoré by boli bezpečné nielen pre cyklistov, ale tiež pre chodcov a vodičov. Bezpečnosť je základnou prekážkou rozvoja cyklodopravy a preto v tejto oblasti musíme spraviť výrazný pokrok.“

Remišová zároveň podotkla, že v novom programovom období bude hľadať inovatívne riešenia na zvýšenie bezpečnosti cyklistov. Jedným z nich je, aby súčasťou obnovy a budovania ciest II.a III. triedy bolo tiež vytvorenie cyklopruhu alebo dostatočne širokej a bezpečnej krajnice.  Ministerka zároveň vyzvala k vzájomnému rešpektu cyklistov a ostatných účastníkov cestnej premávky.

Podľa vicepremiérky treba tiež zvýšiť dostupnosť zdieľanej cyklodopravy. „Systém zdieľaných bicyklov sa osvedčil už vo viacerých mestách, a preto budeme podporovať jeho ďalšie rozširovanie,“ uviedla.

V Žilinskom kraji je spolu vyše 3 000 km značených cyklotrás, najmä v horskom teréne, čo ho radí na druhé miesto spomedzi všetkých krajov. V pláne sú ďalšie cyklotrasy, vo výstavbe je napríklad nový 23-kilometrový úsek zo Žiliny do Terchovej, ktorý je financovaný z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) sumou vyše 6 miliónov eur.

„V investíciách do cyklistickej infraštruktúry musíme pokračovať, aby sa cyklodoprava pre ľudí stala naozaj zmysluplnou alternatívou. Rozvoj cyklodopravy prináša do regiónov tiež vyššie príjmy z cestovného ruchu a  nové pracovné príležitosti,“ zdôraznila Remišová.

Z najnovšej výzvy IROP môžu samosprávy, poskytovatelia verejnej dopravy aj mimovládne organizácie získať prostriedky na široké spektrum projektov, ktoré napomôžu rozvoju nemotorovej dopravy a zvyšovaniu jej atraktivity. „Z výzvy podporíme nielen výstavbu a modernizáciu cyklotrás, ale budeme tiež financovať súvisiacu infraštruktúru, ako sú stojany na bicykle, nabíjacie stanice pre elektrobicykle či systémy automatických požičovní bicyklov. Podporíme aj propagáciu cyklodopravy v regiónoch prostredníctvom webových stránok či užitočných mobilných aplikácií,“ vysvetlila Remišová. Na rozvoj cyklodopravy boli doteraz v aktuálnom programovom období z programu IROP vyhlásené dve výzvy. Podporu v nich spolu získalo 138 projektov z celého Slovenska v celkovej výške takmer 87 miliónov eur.

Vicepremiérka Remišová v Žilinskom kraji navštívila viaceré projekty, ktoré boli financované vďaka eurofondovým programom a grantom, ktoré riadi jej rezort. Z programu INTERREG bola napríklad podporená výstavba vyhliadkovej veže v meste Krásno nad Kysucou, ktorá zvýšila atraktívnosť lokality pre turistov zo slovenskej i českej strany hraníc. V Čadci z eurofondov z programu IROP financovali rekonštrukciu vnútrobloku na sídlisku. Namiesto bývalej močariny zarastenej trávou slúži obyvateľom zelený parčík s multifunkčným ihriskom. „Práve teraz sme uzavreli výzvu, z ktorej sa budú  za 17 miliónov financovať ďalšie zelené riešenia pre mestá, vrátane takýchto rekonštrukcií vnútroblokov či parkov. Záujem bol obrovský – dostali sme 158 žiadostí v celkovej sume vyše 71 miliónov eur. Teraz vyberáme tie najlepšie projekty, ktoré zlepšia životné prostredie a pomôžu zmierniť dôsledky zmeny klímy,“ povedala ministerka.

V Žiline sa z Grantov Európskeho hospodárskeho priestoru   pripravuje veľká rekonštrukcia Domu umenia Fatra, v ktorom sídli Štátny komorný orchester Žilina. „Na obnovu tejto národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je v havarijnom stave, ide takmer milión eur. Pre celý Žilinský región je to ikonická kultúrna inštitúcia s mimoriadne kvalitným komorným telesom, ktorá už desiatky rokov poskytuje celému regiónu neopakovateľné hudobné zážitky a začínal tu aj náš nadaný huslista Dalibor Karvay. Financovanie regionálnej kultúrnej infraštruktúry a jej obnovy je mimoriadne dôležité pre kvalitu života v regiónoch. Kultúrne inštitúcie nemôžu byť koncetrované len v hlavnom meste, ľudia musia mať prístup ku kvalitnej kultúre na celom Slovensku,“ povedala Remišová.  Pred pár rokmi sa z EHP grantov v meste financovala tiež rekonštrukcia synagógy, ktorá získala dokonca architektonickú cenu a dnes tento unikátny priestor slúži kultúre.

„Práve investície do kultúrneho aj prírodného dedičstva, do cyklodopravy, do kvalitnejšieho a zdravšieho životného prostredia, sú rozhodujúce pre rozvoj turizmu, miestnej ekonomiky  a ľuďom v regiónoch prinášajú vyššiu kvalitu života. Časy, keď eurofondy boli len pre vyvolených a plnili vrecká oligarchov a rôznych vybavovačov sa skončili,“ ubezpečila ministerka investícií.  „Teší ma, že predstavitelia samospráv, s ktorými som dnes v kraji rokovala, vnímajú veľmi pozitívne naše zjednodušenia v eurofondoch. Ocenili najmä novú Jednotnú príručku k verejnému obstarávaniu. Doteraz mali jednotlivé programy a ministerstvá vlastné príručky, ktoré sa v mnohom líšili a mali vlastné podmienky a pravidlá, čo spôsobovalo chaos. Jednotná príručka celý proces upratala a zjednodušila ho. Dokopy sme zaviedli už päť balíkov antibyrokratických opatrení, aby eurofondy išli rýchlo a jednoducho tam, kde sú treba, kde najviac pomôžu ľuďom,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Cyklovýzva je zverejnená na:

SEKCIA PROGRAMOV REGIONÁLNEHO ROZVOJA – Výzvy na predkladanie ŽoNFP – Výzva na predkladanie ŽoNFP na zvyšovanie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy (predovšetkým cyklistickej dopravy) na celkovom počte prepravených osôb, kód výzvy: IROP-PO7-SC72-2021-74 – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (mpsr.sk)

Informácia o blížiacom sa konci uzavretia I. hodnotiaceho kola výzvy na zlepšenie prístupu občanov k službám štátu

V rámci vyhlásenej dopytovo-orientovanej výzvy z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra s názvom „Implementácia cezhraničných služieb – Jednotná digitálna brána“ v celkovej alokácii 10 miliónov eur je možné v I. hodnotiacom kole výzvy predložiť žiadosť. Výzva je určená slovenským štátnym inštitúciám, ktoré poskytujú elektronické služby štátu, ale aj tým štátnym inštitúciám, ktoré prevádzkujú na to potrebnú IT infraštruktúru. Cieľom je umožniť prístup k eGov službám jednotlivých krajín EÚ bez ohľadu na národnosť, sídlo alebo bydlisko občanov.

Výzva je otvorená, v indikatívnej výške finančných prostriedkov 10 miliónov eur a aktuálne prebieha I. hodnotiace kolo výzvy, ktoré má uzávierku 13. septembra 2021.

V rámci žiadostí môže byť podporené:

1. prispôsobenie existujúcich elektronických služieb pre použitie občanmi inej krajiny a zavádzanie nových služieb,
2. prispôsobenie potrebnej IT technológie na zabezpečenie identifikácie a autentifikácie občanov EÚ.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR plní úlohu národného koordinátora európskeho projektu Jednotnej digitálnej brány na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám riešenia problémov. Projekt Jednotnej digitálnej brány stavia na dosiahnutých výsledkoch v rámci uzla eIDAS. Uzol eIDAS už v súčasnosti umožňuje Slovákom využívať eGOV služby v Rakúsku, Dánsku, Poľsku, či v Českej republike.

Určená je štátnym inštitúciám poskytujúcim eGOV služby ako sú napr. ministerstvo vnútra, Sociálna poisťovňa,  ministerstvo školstva a ďalšie, ale aj správcom spoločných modulov, ktorí sú zodpovední za využívanú technológiu, a to ministerstvo vnútra či NASES.

Na základe vyššie uvedeného si dovoľujeme vyzvať potenciálnych žiadateľov, aby sa efektívne  rozhodli zapojiť do vyhlásenej výzvy a predložili žiadosť. Pri predložení žiadosti je zároveň nevyhnutné, aby postupovali podľa stanovených podmienok poskytnutia príspevku výzvy.

Viac informácií o dopytovej výzve nájdete na: https://www.mirri.gov.sk/projekty/projekty-esif/

Blíži sa uzávierka I. hodnotiaceho kola výzvy na kybernetickú bezpečnosť štátnych inštitúcií, VÚC a miest

Kvalitná informačná a kybernetická bezpečnosť, ale aj ochrana údajov je dnes už nevyhnutnosťou. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR preto vyhlásilo dopytovo-orientovanú výzvu z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra s názvom „Rozvoj governance a úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti v podsektore VS“.

Dopytová výzva je zameraná na položenie kvalitných základov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v jednotlivých inštitúciách, teda na zmapovanie stavu informačných systémov a aktív. Rovnako však cieli i na tie inštitúcie, ktoré sa snažia už o posunutie kyber bezpečnosti na vyššiu úroveň prijímaním a realizovaním dodatočných opatrení a projektov.

Výzva je otvorená, v indikatívnej výške finančných prostriedkov 5 miliónov eur a aktuálne prebieha I. hodnotiace kolo výzvy, ktoré má uzávierku 6. septembra 2021.

Na základe vyššie uvedeného si dovoľujeme vyzvať potenciálnych žiadateľov, aby sa efektívne  rozhodli zapojiť do vyhlásenej výzvy a predložili žiadosť. Pri predložení žiadosti je zároveň nevyhnutné, aby postupovali podľa stanovených podmienok poskytnutia príspevku výzvy.

Viac informácií o dopytovej výzve nájdete na:

https://www.mirri.gov.sk/projekty/projekty-esif/operacny-program-integrovana-infrastruktura/prioritna-os-7-informacna-spolocnost/vyzvania-a-vyzvy/vyzva-c-opii-2021-7-16/

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 32. výzva

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 20. 8. 2021 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom:

OPKZP-PO1-SC111-2017-32, zameranej na triedený zber komunálnych odpadov, mechanicko-biologickú úpravu zmesového komunálneho odpadu a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov v najmenej rozvinutých okresoch, v rámci 8. hodnotiaceho kola

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

Envirofond vyhlási výzvu na podporu projektov na ochranu a využívanie vôd na rok 2021

Environmentálny fond (EF), ako organizácia zriadená zákonom a hospodáriaca s verejnými zdrojmi, aktuálne intenzívne pracuje na novej výzve pre žiadateľov na podporné programové aktivity na rok 2021. Pôjde o výzvu zameranú na oblasť ochrany a využívania vôd (B). Predmetnú výzvu v súlade s § 4e ods. 2 zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov fond plánuje zverejniť koncom augusta 2021 na svojom webovom sídle. Termín predkladania žiadostí je momentálne odhadovaný na koniec septembra 2021.

Detaily výzvy sú uvedené tu

Prehľad žiadateľov o poskytnutie finančných prostriedkov formou dotácie z Environmentálneho fondu na rok 2021 - aktualizácia

1. Žiadateľom v oblastiach A. B. a C., o ktorých podpore rozhodol minister životného prostredia Slovenskej republiky, boli odoslané rozhodnutia o poskytnutí podpory formou dotácie z Environmentálneho fondu spolu so sprievodným listom, obsahujúcim bližšie informácie a pokyny týkajúce sa ďalšieho postupu. Zoznam uvedených žiadateľov spolu s číslom príslušného rozhodnutia nájdete tu .

Zároveň si vás dovoľujeme informovať, že kompletnú administráciu schválených projektov je potrebné riešiť s prideleným projektovým manažérom Environmentálneho fondu, ktorého meno a kontakt nájdete v záhlaví listu Oznámenie o poskytnutí podpory formou dotácie z Environmentálneho fondu..

2. Žiadateľom v oblastiach A. B. a C, ktorých žiadosti prešli procesom formálnej kontroly a odborného hodnotenia, avšak z dôvodu, že požiadavky vznesené na Environmentálny fond niekoľkonásobne prevýšili jeho finančné možnosti určené na podporu formou dotácie na rok 2021, minister životného prostredia Slovenskej republiky nerozhodol o ich podporení, sú uvedení v zozname, ktorý nájdete v tabuľke tu .

V prípade, že Environmentálny fond získa ďalšie finančné prostriedky určené pre dotácie na rok 2021, môže minister životného prostredia Slovenskej republiky na návrh Rady Environmentálneho fondu dodatočne rozhodnúť o ich podporení formou dotácie z Environmentálneho fondu na rok 2021.

3. Žiadateľom v oblastiach A. B. a C, ktorých žiadosti neboli predmetom odborného hodnotenia z dôvodu vyradenia v procese formálnej kontroly, resp. nesplnili podmienky pre poskytnutie dotácie, boli odoslané oznámenia o nezaradení žiadosti o poskytnutie podpory formou dotácie na rok 2021 do zoznamu žiadostí o podporu na rok 2021. Zoznam žiadateľov, ktorých žiadosti neboli zaradené do zoznamu žiadostí o podporu na rok 2021 nájdete tu .

Trnava získala takmer milión eur na inteligentné riadenie križovatiek

Trnava získala 935-tisíc eur z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR na svoj projekt inteligentného riadenia dopravy v meste Smart Trnava. Celkové výdavky na projekt boli podľa zverejnenej zmluvy vyrátané na 985-tisíc eur, Trnava sa na spolufinancovaní bude podieľať čiastkou 50-tisíc eur. Spolufinancovanie schválili mestskí poslanci už minulý rok.

Projekt má s pomocou inteligentne riadených križovatiek zlepšiť plynulosť dopravy v meste. „Výmenou technológie križovatiek sa naplní hlavný cieľ, aby križovatky spolu komunikovali,“ uviedla radnica v dôvodovej správe k jeho spolufinancovaniu. Podľa primátora Petra Bročku projekt zvýši prepravné výkony a bezpečnosť na cestách.

„Križovatky budú osadené magnetodetektormi, ktoré zabezpečia presnú identifikáciu prechádzajúcich vozidiel. Na základe toho sa križovatky budú vedieť rozhodovať priamo na základe reálnej situácie v nich a prispôsobovať tak signálne plány,“ uviedol Bročka na sociálnej sieti. Cyklisti a chodci už nebudú musieť na inteligentných križovatkách stláčať tlačidlo preferencie. Súčasťou projektu inteligentného riadenia dopravy - Smart Trnava budú podľa Bročku aj monitorovacie a prehľadové dopravné kamery, ktoré budú v reálnom čase zo získaného obrazu vyhodnocovať trajektórie vozidiel, cyklistov a chodcov v ôsmich kategóriách vrátane čítania EČV a tiež sčítače dopravy, ktoré umožnia sčítavať a kategorizovať vozidlá na vybraných vstupoch do mesta

Budovu archívu v areáli RTVS v Košiciach zrekonštruujú aj z eurofondov

Budova archívu v areáli Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) v Košiciach prejde rekonštrukciou. RTVS na to v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia získala nenávratný finančný príspevok vo výške viac ako 840.000 eur. TASR o tom za RTVS informoval Filip Púchovský s tým, že hlavným cieľom projektu je znížiť spotrebu energie pri prevádzke budovy.

Podľa neho je budova archívu v súčasnom stave náročná na prevádzku pre svoju energetickú neefektívnosť. Rekonštrukcia má zahŕňať zateplenie obvodového plášťa vrátane strechy, výmenu okien a vonkajších dverí či inštaláciu zariadenia využívajúceho obnoviteľné zdroje. Po realizácii prác má dôjsť k významnej úspore spotreby energie, pričom má stavba dosiahnuť nízkoenergetický štandard. „Na základe úspor výdavkov na energie zároveň znížime dotácie na prevádzkové náklady a ušetrené finančné prostriedky využijeme na ďalší rozvoj,“ povedal generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník.

Očakávané výsledky majú byť dlhodobo technicky udržateľné. Technológia je podľa RTVS navrhnutá tak, aby bola plne funkčná bez potreby špeciálneho prevádzkového servisu nad rámec bežnej údržby.

Uvedená budova bola postavená na prelome 19. a 20. storočia. Objekt prešiel počas svojej životnosti viacerými rekonštrukciami, posledná z nich bola zrealizovaná v roku 1977. Celková zastavaná plocha objektu je 783,30 štvorcového metra.

Štátni cestári chystajú projekt na odklonenie dopravy z Veľkej Lomnice a Huncoviec

Slovenská správa ciest (SSC) pripravuje investíciu zameranú na odklonenie cestnej dopravy mimo zastavané časti obcí Veľká Lomnica a Huncovce v okrese Kežmarok. Zatiaľ vyhlásila verejnú súťaž na vypracovanie a dodanie dokumentácie na stavebné povolenie a výkon autorského dohľadu pre stavebné práce na úseku cesty prvej triedy I/66 Veľká Lomnica - Huncovce. Ide o súčasť druhej etapy rekonštrukcie cesty Poprad - Kežmarok. Predpokladaná cena za uvedené služby je viac ako 1 milión eur bez DPH, vyplýva zo zverejnenej súťaže vo Vestníku verejného obstarávania.

Zákazka bude podľa štátnych cestárov financovaná zo zdrojov Európskej únie cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra a zo štátneho rozpočtu. Dokumentácia na stavebné povolenie by mala byť hotová do desiatich mesiacov od účinnosti zmluvy s vybraným dodávateľom. Časť dopravno-inžinierske podklady a posúdenie využitia vlakovej dopravy a jej vplyvu na výhľadovú intenzitu a funkčnú úroveň 4-pruhovej a 2-pruhovej komunikácie má byť pripravená do troch mesiacov od účinnosti zmluvy. Uchádzači môžu predkladať ponuky do 23. septembra cez Informačný systém Elektronické verejné obstarávanie, otvárať sa budú v sídle regionálnej organizačnej zložky SSC v Košiciach.

Roadshow 2021 ponúka diskusie o budúcnosti EÚ v 25 slovenských mestách

Otvorene diskutovať s verejnosťou o budúcnosti Európskej únie (EÚ) je cieľom podujatí s názvom Roadshow 2021, ktoré sa v pondelok začali v Žiline. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR ich organizuje v 25 slovenských mestách.

Podľa štátneho tajomníka rezortu diplomacie Martina Klusa ľudia chcú počuť informácie o EÚ. "Tak nám to vyšlo aj v prieskume. Takmer polovica v dotazníku uviedla, že nemá dostatok informácií o EÚ. Je veľmi dobré, že sme tu a môžeme sa s nimi rozprávať. No a je veľký dopyt po tom, aby mohli formovať samotnú EÚ. Čiže ak majú konkrétne výhrady k zdravotníckej politike, spoločnej obrannej politike, vzdelávacej alebo kultúrnej politike, aj o tom by sme mali dnes vedieť," podotkol.

Podujatia ponúkajú návštevníkom príležitosť vyjadriť názor priamo v rozhovoroch, prostredníctvom digitálnej platformy Sli.do, sociálnych sietí alebo pomocou webovej stránky future.europa.eu. Pripravené sú rozhovory o európskych otázkach, odborné diskusie aj prezentácie úspešných projektov financovaných z európskych fondov a realizovaných na území SR. "Úlohou rezortu diplomacie je preniesť diskusie napríklad na Radu pre zahraničné veci alebo Radu pre všeobecné záležitosti, kde zastupujem Slovensko. A ktorá bola autorom myšlienky Konferencie o budúcnosti Európy. Treba dodať, že nielen na Slovensku, ale vo všetkých 27 štátoch," vysvetlil Klus.

Ministerstvo obrany (MO) SR zastupuje na diskusiách štátny tajomník Marian Majer. "Konferencia o budúcnosti Európy predstavuje jedinečnú príležitosť získať od našej spoločnosti spätnú väzbu o jej pohľade na to, kam by sa mala EÚ najbližšie roky uberať. Zároveň ide o možnosť pragmaticky zhodnotiť ambície, ktoré si EÚ stanovila na nadchádzajúce obdobie - obranu nevynímajúc," povedal Majer.

"Žijeme ťažšie pandemické časy a ľudia si viac uvedomujú, že pandémiu a ekonomické ťažkosti dokážeme prekonať len spolu. Že musíme viac spolupracovať. Takže na európske témy v poslednom čase reagujú aktívnejšie a pozitívnejšie. Na druhej strane, aj oni majú mnohé otázky a aj predstavy o budúcnosti Európy. Myslím si, že teraz je správny čas, aby sme im dali priestor. A vyjadrili sa, ako si predstavujú svoju EÚ. Pretože všetci pracujeme pre občanov a je dobre, keď ich hlas zaznie. Práve v týchto dňoch je na to príležitosť," skonštatoval europoslanec Ivan Štefanec.

Podujatia Roadshow 2021 podporia zapojenie slovenskej verejnosti do Konferencie o budúcnosti Európy. Na Slovensku ju otvorili symbolicky v Deň Európy (9. 5.) traja najvyšší ústavní činitelia a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.

Mesto Prešov rozšíri sieť cyklotrás za viac ako 600-tisíc eur

Ako informoval hovorca mesta Prešov Vladimír Tomek, v rámci projektu pôjde o novovybudované úseky a o úseky, ktoré vzniknú vodorovným dopravným značením. Prvými dvoma úsekmi, ktoré v projekte schválilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, budú cyklistické pruhy na Prostějovskej a Volgogradskej ulici. Ako tretí úsek je zadefinovaná cyklocestička na Levočskej ulici. Posledným bude úsek na ulici 17. novembra, ktorý vznikne po vyznačení ochranných pruhov pre cyklistov. „Všetky prístupy z okolitých ciest budú riešené bezbariérovo, bez vyvýšených obrubníkov. Bezbariérové budú tiež všetky priechody pre chodcov, ktoré budú vyznačené aj varovnými a vodiacimi pásmi pre nevidiacich,“ uviedol Tomek.

Dodal, že druhou aktivitou projektu bude osadenie doplnkovej cyklistickej infraštruktúry. Konkrétne pôjde o štyri sčítače dopravy a 50 cyklostojanov, ktoré osadia v okolí hlavných objektov stavby s výnimkou jedného sčítača, ktorý pribudne na začiatočnom úseku cykloželezničky. „Po realizácii dôjde k zlepšeniu bezpečnosti na cyklistických trasách, hlavne v oblasti križovatiek a pri krížení s automobilovou dopravou. V neposlednom rade sa podarí vhodne doplniť riešenie existujúcich cyklistických trás a zlepšiť cyklistické prepojenie sídlisk s centrom mesta, školami či úradmi,“ dodal hovorca s tým, že cieľom je tiež zvýšenie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej cyklistickej dopravy.

Materskú školu na Mierovej ulici v Považskej Bystrici chcú presťahovať, radnica má záujem o financie z eurofondov

Mesto Považská Bystrica sa bude uchádzať o eurofondové financovanie na rozšírenie kapacít Materskej školy na Mierovej ulici. Predloženie žiadosti o nenávratný finančný príspevok vo výzve Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie schválili mestskí poslanci na tohtotýždňovom rokovaní mestského zastupiteľstva.

Materská škola sídli aktuálne v súkromných priestoroch a radnica pripravuje jej presťahovanie. „Majiteľ budovy nám už dlhšie avizuje, že by ju chcel využiť na iné účely, je však k nám ústretový a pravidelne predlžuje nájomnú zmluvu. Síce nechce ohroziť fungovanie materskej školy, ale bol by rád, keby sme ju v blízkej dobe presťahovali," priblížil aktuálny stav primátor Karol Janas.

Podľa predstáv radnice by sa materská škola mala presunúť o niekoľko desiatok metrov do budovy bývalej zdravotníckej školy. Rekonštrukciou dvoch podlaží v nej sa zároveň zvýši aktuálna kapacita škôlky o 20 miest. „V rozpočte máme pripravené financie, ale bola by škoda nevyužiť šancu získať eurofondové zdroje, keď štát podporuje rozširovanie kapacít predškolských zariadení," dodal Janas.

Michalovce: Moderné technológie pomôžu s odpadom, dopravou, poriadkom i ekológiou

Pomôcť mestu Michalovce riešiť štyri dôležité oblasti spadajúce do správy samosprávy majú moderné technológie. Manažment odvozu odpadu, dynamickú pasportizáciu, monitorovanie ovzdušia a dohlaď nad plynulosťou a bezpečnosťou cestnej premávky bude samospráva realizovať prostredníctvom prepojenia mestských informačných systémov a externých senzorov a zariadení. O projekte Moderné technológie – Smart City podporeného eurofondmi s celkovými oprávnenými výdavkami vo výške takmer 470.000 eur informovala TASR vedúca oddelenia komunikácie, marketingu a kultúry mestského úradu Iveta Palečková.

"Manažment odvozu odpadu modernými technológiami zahŕňa presnú evidenciu množstva odpadu podľa domácností, príslušnosti domácnosti k zbernej nádobe a zároveň zdokumentovaný proces vysýpania, respektíve samotnej obsluhy nádoby," priblížila prvú z oblastí, ktorých sa inteligentné riešenia dotknú s tým, že samospráva vďaka nim zavedie adresné váženie každej odpadovej nádoby a kontajneru, čo zároveň umožní dynamický systém platenia za vyprodukovaný odpad.

Na vozidlách pre odvoz komunálneho odpadu sa majú zároveň nainštalovať kamery, ktoré budú monitorovať dopravnú infraštruktúru a k nej priľahlé plochy. "Systém zaznamená a okamžite upozorní na výskyt takých situácií či javov, ktoré sa odlišujú od bežného stavu, akými sú napríklad vznik skládky odpadu, rozkopávka," ozrejmila Palečková s tým, že množinu rozlišovaných javov v okolí pohybu zberových vozidiel bude možné neustále zvyšovať.

Treťou oblasťou, ktorú projekt rieši, je monitorovanie ovzdušia. Palečková avizuje nainštalovanie modulov monitorujúcich teplotu, vlhkosť, tlak, svetlo, hluk, prachové častice, oxid uhoľnatý, oxid dusičný, ozón či čpavok v centrálnych častiach jednotlivých sídlisk.
  
Moderné technológie sa majú osadiť aj na vozidlá mestskej polície. Samospráva od automatického zbierania dát o dopravných priestupkoch očakáva výrazné zefektívnenie práce mestských policajtov.
   
K získaným dátam má mať prostredníctvom mobilnej aplikácie a cloud platformy prístup aj verejnosť.

V Bratislavskom kraji pribudnú dve nové cyklotrasy

Nová cyklotrasa prepojí obce Zálesie a Ivanku pri Dunaji a druhá vyrastie v obci Chorvátsky Grob. Pre cykloprojekty je pripravených ďalších 21 miliónov eur.

Cyklotrasa Zálesie – Ivanka pri Dunaji 

Projekt je rozdelený na dve časti – každá z obcí zrealizuje úsek na svojom území. Spoločne tak vznikne 5,1 kilometrov novej cyklocesty. Je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), obce získali nenávratný finančný príspevok vo výške viac ako 660 tisíc eur. 

Prioritou je bezpečnosť  

Pre rozvoj cyklodopravy je základným predpokladom bezpečnosť cyklistov. Nová cyklotrasa bude preto vedená v extraviláne obce po korune Šúrskeho kanála, oddelená od komunikácií pre automobilovú dopravu. V rámci projektu bude vybudované aj cyklistické odpočívadlo, cyklostojany, servisný stojan, odpadkové koše, cyklostojany v základnej škole v Ivanke pri Dunaji a automatický sčítač cyklistov. Zároveň vzniknú aj dva bezbariérové osvetlené priechody pre chodcov. 

Cyklotrasa v Chorvátskom Grobe 

Ďalším schváleným projektom je nový úsek v dĺžke 0,8 kilometra. Zabezpečí prepojenie na existujúce cyklotrasy a nadviaže tak na už zrealizované časti rozsiahlejšej cyklotrasy Malokarpatskej a Podunajskej oblasti. Investíciu bude realizovať združenie obcí JURAVA, ktoré má za sebou už viacero úspešných projektov. IROP poskytuje nenávratný finančný príspevok vo výške viac ako 250 tisíc eur.  

Pre cykloprojekty je pripravených ďalších 21 miliónov eur 

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR ako Riadiaci orgán IROP vyhlásilo novú výzvu pre podporu zvyšovania atraktivity cyklodopravy. Je dostupná pre celé územie Slovenska a získať ju môžu projekty zamerané na budovanie a modernizáciu cyklotrás, ale tiež budovanie súvisiacej infraštruktúry, ako sú stojany na bicykle, nabíjacie stanice pre elektrobicykle či systémy automatických požičovní bicyklov. Prostriedky môžu byť využité tiež na propagáciu cyklodopravy v regiónoch prostredníctvom vytvorenia webových stránok a mobilných aplikácií. 

Cieľom je zvýšiť podiel cyklistickej dopravy na celkovej deľbe prepravnej práce na Slovensku, ktorý aktuálne predstavuje zhruba 5%. Bicykel je pritom zdravý a ekologický spôsob dopravy, šetrí životné prostredie a prispieva k čistejšiemu ovzdušiu v mestách. Je výbornou alternatívou k preplneným cestám. Bližšie informácie a detaily podpory získate TU.

Roadshow naprieč Slovenskom – diskusia o budúcnosti Európy smeruje do regiónov

Otvorene diskutovať s verejnosťou o budúcnosti Európskej únie je cieľom série podujatí s názvom Roadshow 2021, ktorú v slovenských regiónoch organizuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Podujatia sa uskutočnia v poslednom augustovom týždni až v 25 slovenských mestách.

Do regiónov vycestuje štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus, ako aj ďalší predstavitelia vlády SR a zástupcovia ministerstiev, európskych inštitúcií, odborníci, diplomati a ďalší hostia. Podujatie osobnou účasťou podporí aj slovenský herec Marek Fašiang. Zámerom je osloviť čo najširšiu verejnosť z rôznych regiónov Slovenska, rozprávať sa o výhodách a dôležitosti členstva SR v EÚ a získať spätnú väzbu od všetkých zúčastnených o vnímaní EÚ a jej budúcnosti. Podujatia vytvoria príležitosti pre návštevníkov vyjadriť svoj názor priamo v rozhovoroch, prostredníctvom digitálnej platformy Sli.do, sociálnych sietí alebo pomocou webovej stránky future.europa.eu.

Pripravené sú zaujímavé rozhovory o európskych otázkach, odborné diskusie, ako aj prezentácie úspešných projektov, ktoré boli financované z európskych fondov a realizované na území SR. Súčasťou programu je aj viacero interaktívnych sprievodných aktivít.

Hlavné podujatia sa uskutočnia v regionálnych metropolách: Žilina – Námestie Andreja Hlinku (23. augusta), Poprad – Námestie svätého Egídia (24. augusta), Košice – Hlavná ulica (25. augusta), Banská Bystrica – Námestie SNP (26. augusta) a Bratislava – Hviezdoslavovo námestie (27. augusta), vždy popoludní, od 14.00 h do 19.00 h.

Ďalšími zastávkami sú:

Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín a Považská Bystrica (22. augusta),

Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Štrbské Pleso a Kežmarok (23. augusta),

Levoča, Spišská Nova Ves, Prešov a Trebišov (24. augusta),

Rožňava, Rimavská Sobota, Lučenec a Zvolen (25. augusta),

Nitra, Trnava, Senec a Komárno (26. augusta).


Podujatia podporia zapojenie slovenskej verejnosti do Konferencie o budúcnosti Európy. Na Slovensku bola otvorená symbolicky v Deň Európy, 9. mája 2021, tromi najvyššími ústavnými činiteľmi a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivanom Korčokom.

Zemplín a Viničky a maďarské mesto prepoja elektrobicykle z požičovní

Systém cezhraničnej cyklistickej dopravy vznikol na území obcí Zemplín a Viničky v Trebišovskom okrese a neďalekého maďarského Nového Mesta pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Celkový rozpočet eurofondového projektu, ktorý v piatok slávnostne ukončili, bol zhruba 988.000 eur.

„Hlavným cieľom projektu Cross-bike bolo zriadenie elektronického systému požičiavania bicyklov - vytvoriť  medzi obcami alternatívu pre efektívnu a ekologickú dopravu, rozšíriť ponuku dopravných prostriedkov, respektíve redukovať problémy v oblasti dopravy,” informoval projektový manažér Gabriel Kiss.

Obce Viničky a Zemplín v rámci projektu obstarali každá osem elektrobicyklov, jednu nabíjaciu stanicu a jedno odpočívadlo, zároveň došlo k zrekonštruovaniu cyklochodníka v dĺžke 1,75 kilometra. Systém verejnej cyklistickej dopravy (SVCD) má prispieť k zlepšeniu spojenia medzi mikroregionálnymi centrami a zlepšiť priepustnosť prihraničnej oblasti. Obsahuje osem požičovní bicyklov v Novom Meste pod Šiatrom a po jednej požičovni v Zemplíne a Viničkách.

„Z praktického hľadiska SVCD poskytuje výborné príležitosti pre rýchlejšiu, ekologickejšiu a jednoduchšiu dopravu pre miestne obyvateľstvo, v meste študujúcich študentov, denne za prácou dochádzajúcich zamestnancov, cezhraničnú mobilitu a rozvoj miestneho turizmu,” priblížil Kiss.

Rozpočet obce Viničky v projekte bol zhruba 167.000 eur a Zemplína 78.000 eur, 85 percent tvoril príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRF). Projekt realizovali v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika - Maďarsko.

Ministerstvo zdravotníctva z eurofondov prispieva na nákup vakcín či očkovaciu mediálnu kampaň

Na realizáciu celého národného projektu ministerstvo zdravotníctva vyčlenilo z Európskeho fondu regionálneho rozvoja ako jedného zo štrukturálnych fondov EÚ 23,3 mil. eur. Podľa zámeru národného projektu bude 17,5 mil. eur použitých na nákup pandemických vakcín a na mediálnu kampaň z eurofondov je vyčlenených takmer 1,8 mil. eur. Ďalšie finančné prostriedky budú použité na nákup prístrojovej techniky pre diagnostiku a liečbu covidových pacientov a nákup osobných ochranných pomôcok pre zdravotnícky personál. „Z národného projektu bude možné z eurofondov uhradiť aj časť výdavkov na nákup pandemických vakcín, ktoré obstarávala Európska komisia, ďalej náklady na prístrojové a technické vybavenie ako napríklad zariadenie na sekvenovanie nových mutácií koronavírusu, alebo pre prípadné núdzové situácie nákup zariadenia pre zriadenie poľnej nemocnice,“ uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Šéf rezortu zdravotníctva doplnil, že silná a cielene zameraná mediálna kampaň na očkovanie proti COVID-19 môže úspešne prispieť k tomu, aby sme sa významne priblížili k hranici kolektívnej imunity. Aj preto ministerstvo využije finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov na masívnejšiu kampaň. Tá bude podľa Lengvarského poskytovať jednoznačne pravdivé informácie o vakcinácii a zároveň bude proaktívne pristupovať k nesprávnym a zavádzajúcim informáciám ako kľúčovým faktorom pri rozhodovaní sa občanov k zaočkovaniu. „Kampaňou chceme minimalizovať negatívny vplyv hoaxov a tak pozitívne vplývať najmä na nerozhodnú skupinu populácie, ktorá podľa prieskumov prestavuje podstatnú časť nezaočkovaných občanov,“ povedal minister.

Oznam pre žiadateľov o NFP o aktualizácii č. 1 výzvy IROP-PO2-SC214-2021-72

V súvislosti s vyhlásenou výzvou s kódom IROP-PO2-SC214-2021-72 oznamujeme žiadateľom, že dňa 19. augusta 2021 bola zverejnená Aktualizácia č. 1 výzvy IROP-PO2-SC214-2021-72, na základe ktorej došlo k zmenám, ktorými sú najmä doplnenie podmienky poskytnutia príspevku pre žiadateľov nespadajúcich pod "Schému štátnej pomoci na podporu poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby v súvislosti s pandémiou spôsobenou ochorením COVID-19 č. ŠP SVHZ - 1/2021" (ďalej ako „schéma štátnej pomoci vo forme náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu") z dôvodu uplatnenia článku 61 všeobecného nariadenia, ktorý upravuje postupy a podmienky pre operácie vytvárajúce čistý príjem po dokončení, doplnenie možnosti krížového financovanie a jeho limitu a predĺženie obdobia na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok do 17. 9. 2021.

Zároveň boli doplnené odpovede na najčastejšie kladené otázky.

Aktualizácia č. 1 výzvy je zverejnená TU

Fond na podporu športu vypísal výzvu vo výške 8 miliónov eur na ďalšiu pomoc pre profesionálne športové kluby

dňom (23. august 2021) zverejňuje Fond na podporu športu výzvu na  predkladanie žiadostí o finančný príspevok určený pre profesionálne športové kluby v rámci vybraných piatich športov a jedenástich súťaží mužov a žien. Uvedená mimoriadna podpora bude profesionálnym športovým klubom poskytnutá na účely zmiernenia negatívnych dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19 za prvý polrok kalendárneho roka 2021. 

Fond na podporu športu v rámci svojej činnosti už jednu obdobnú výzvu začiatkom tohto roka vyhlásil. Na základe tejto aktivity smerovalo 31 profesionálnym športovým klubom pôsobiacim v najvyšších súťažiach vo futbale, ľadovom hokeji, volejbale, hádzanej a basketbale dohromady vyše 3,4 milióna eur určených na zmiernenie následkov pandémie za rok 2020. Od novej výzvy si Fond na podporu športu sľubuje ešte adresnejšiu pomoc profesionálnym športovým klubom. Dopomôcť k tomu má nielen vyšší rozpočet výzvy, na ktorú Ministerstvo financií Slovenskej republiky vyčlenilo dodatočné zdroje umožňujúce alokáciu sumy až 8 miliónov eur, ale aj ďalšie dôležité zmeny oproti výzve za rok 2020. 

„Pozitívnym rozdielom sú kľúčové detaily výzvy. Tie vychádzajú zo schém pomoci z augusta 2021, ktoré odobrili Protimonopolný úrad Slovenskej republiky a Európska komisia, čo bol opäť veľmi náročný proces. Kluby tentoraz nemusia byť v účtovnej strate ako za rok 2020, aby mali nárok na príspevok. Finančné prostriedky získajú na pokrytie personálnych nákladov na svojich profesionálnych športovcov a športových odborníkov automaticky, a to tentoraz až do sumy 1 650 eur na jednu osobu za jeden mesiac v oprávnenom období kalendárnych mesiacov január až jún 2021,“ priblížil predseda správnej rady fondu Ladislav Križan. 

Uvedená zmena je reflexiou programu pomoci za rok 2020 a následných debát a rokovaní medzi správnou radou Fondu na podporu športu a novozriadenou odbornou komisiou Profesionálny šport, v ktorej sú predstavitelia profesionálnych športových klubov a ich združení. Nastavené kritéria tak po novom zohľadňujú osobitnosť športového prostredia na Slovensku. „Zmluvné vzťahy v športovom sektore sú u nás špecifické a profesionálne športové organizácie doteraz prepadali sitom v rámci iných schém pomoci, ktoré realizuje napríklad Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Verím preto, že tieto novonastavené pravidlá dopomôžu k distribúcii finančnej pomoci čo najširšiemu spektru profesionálnych športových klubov,“ vyjadril sa Križan. 

Predseda správnej rady Fondu na podporu športu v súvislosti s vypísaním výzvy neopomenul ani pomoc viacerých zainteresovaných subjektov, ktoré sa nemalo mierou podieľali na celom procese. „Tento projekt by nebol možný bez pomoci Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré poskytlo dodatočné zdroje. Veľkú úlohu v tomto viacmesačnom procese zohrali nielen predstavitelia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, splnomocnenec vlády pre mládež a šport Karol Kučera, ale najmä poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Richard Nemec, ktorý dôverne pozná problémy profesionálneho športu v kolektívnych športových hrách, keďže bol sám bývalý vrcholový športovec pôsobiaci u nás i v zahraničí. Všetkým týmto a aj ďalším osobám ako napr. Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá bude opäť na základe zmluvy s fondom vykonávateľom výzvy, patrí za ich participáciu na projekte veľká vďaka.“ 

Počnúc dnešným dňom plynie dvojtýždňová lehota, počas ktorej môžu profesionálne športové kluby zasielať svoje žiadosti. „Verím tomu, že aj na základe rýchlo, no zároveň precízne a bez chýb spracovaných žiadostí bude môcť Fond na podporu športu už vo veľmi krátkom čase zaslať peniaze profesionálnym športovým klubom na ich účty tak, ako zaslal v uplynulých dňoch takmer 1,5 milióna eur cez 350 subjektom zo sektoru amatérskeho športu,“ dodal na záver Ladislav Križan. 

Profesionálne športové kluby budú môcť svoje žiadosti podávať prostredníctvom elektronického systému fnps.egrant.sk, ktorý bude spustený ešte v priebehu dnešného dňa. Po podaní žiadosti následne elektronický systém vygeneruje formulár, ktorý žiadatelia musia zaslať v písomnej forme (listinne aj elektronicky) vrátane všetkých povinných príloh aj vykonávateľovi schémy, ktorým je Slovenská inovačná a energetická agentúra. 

Ján Hargaš sa stal novým štátnym tajomníkom pre informatizáciu na MIRRI SR

Vláda dnes na návrh vicepremiérky a ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej vymenovala nového štátneho tajomníka pre oblasť informatizácie. Stal sa ním dlhoročný IT expert Ján Hargaš. 

“Ide o odbornú nomináciu človeka, ktorý sa dlhé roky zasadzuje o profesionalizáciu a kvalitnejšie a transparentné IT služby štátu. Je pre mňa tiež dôležité, že spoluzakladal a v minulosti viedol občianske združenie Slovensko.Digital, a že dokáže vnímať pohľady odborníkov na to, ako má štátne IT fungovať,” povedala ministerka Remišová.

Ján Hargaš má viac ako 13 rokov skúseností v oblasti informatizácie. Niekoľko rokov pracoval v zahraničí, aj vo verejnej správe Veľkej Británie práve v čase, keď zavádzala reformu digitálnych služieb štátu. Svoje skúsenosti v tejto oblasti preniesol tiež do prípravy slovenského Plánu obnovy, kde bol zodpovedný za komponent Digitálne Slovensko. Posledný rok pôsobil ako poradca ministerky Remišovej pre informatizáciu štátu.

Hlavnou víziou v oblasti IT sú tri priority - realizácia reforiem v Pláne obnovy, zavedenie kvalitných služieb štátu pri riešení životných situácii občana a  transparentnosť a bezkorupčné prostredie  v oblasti informatizácie.

Univerzitná nemocnica v Košiciach získala 2,7 milióna eur na zníženie dopadov pandémie

Univerzitná nemocnica L. Pasteura (UNLP) Košice získala 2,7 milióna eur z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Financie budú slúžiť na zaobstaranie zdravotníckej infraštruktúry, ktorá pomôže znížiť dopady pandémie COVID-19 a zlepší vybavenie nemocnice pred jej prípadnou ďalšou vlnou. „Nové prístroje a ochranné pomôcky zlepšia pracovné možnosti pri liečbe pacientov s COVID-19,“ podotkol generálny riaditeľ nemocnice Ján Slávik.

Ako informovala hovorkyňa UNLP Košice Monika Krišková, viac ako 90 percent z tejto sumy pôjde na nové vybavenie, ktoré pomáha v prevencii, diagnostike, testovaní a liečbe pacientov s diagnózou COVID-19. „Plánujeme našim zdravotníkom zaobstarať 10 nových röntgenov, 11 ultrazvukových prístrojov a moderný operačný mikroskop. Tiež budeme z operačného programu zaobstarávať modernú laboratórnu techniku,“ spresnil výkonný riaditeľ pre liečebno-preventívnu starostlivosť Ľuboslav Beňa. Nemocnica bude pritom vychádzať z aktuálnej dostupnosti zdravotníckych zariadení na oboch pracoviskách, na Tr. SNP aj na Rastislavovej ulici. „Dôraz kladieme na efektivitu, aby sa nové zariadenia plnohodnotne využívali nielen počas pandémie COVID-19, ale aj po ukončení pandemickej situácie,“ dodal Beňa.

Menšiu časť finančných prostriedkov z programu IROP využije nemocnica na zabezpečenie ochranných pracovných pomôcok, ako sú respirátory, overaly či germicídne žiariče. „Nové vybavenie má slúžiť na prevenciu nekontrolovaného šírenia a včasnú diagnostiku vírusového ochorenia COVID-19 a na adekvátnu liečbu infikovaných pacientov či na doliečovanie najmä ohrozených skupín,“ skonštatoval výkonný riaditeľ.

Ako dodal Slávik, situácia s ochorením COVID-19 je v súčasnosti v univerzitnej nemocnici priaznivá. „Nechceme situáciu podceňovať a čokoľvek zanedbať. Pripravujeme sa intenzívne na ďalšie obdobie, aby sme v prípade zhoršenia situácie vedeli pružne reagovať a poskytovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť všetkým našim pacientom v oboch areáloch,“ uviedol generálny riaditeľ.

UNLP bola v zime s 350 reprofilizovanými lôžkami najväčším COVID centrom na Slovensku. Hospitalizovaných tu bolo doposiaľ viac ako 3 800 COVID pacientov. Na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny pomohli a zachránili život 70 percentám pacientov na umelej pľúcnej ventilácii.

V prímestskej autobusovej doprave v Nitrianskom samosprávnom kraji pribudlo 15 nových autobusov

Prímestskú autobusovú dopravu v Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK) zabezpečuje od utorka 15 nových autobusov. Do prevádzky ich zaradila spoločnosť Arriva, ktorá sa zaviazala, že 60 percent autobusov bude počas trvania zmluvy v Nitrianskom kraji vybavených elektronickými tabuľami, takmer 60 percent bude mať WiFi, viac ako 50 percent autobusov bude klimatizovaných a ich priemerný vek bude na úrovni 8,5 roka.

„Aktuálne, po odovzdaní nových autobusov do prevádzky, všetky uvedené podmienky spĺňame, v niektorých parametroch aj prevyšujeme,“ povedal Silvester Zemes, generálny riaditeľ spoločností Arriva Nové Zámky a Arriva Nitra.

Arriva Nové Zámky zabezpečuje prevádzku 97 liniek prímestskej autobusovej dopravy v Nitrianskom kraji. Nové moderné autobusy typu SOR CN 12 s motorom Euro 6 s kapacitou 42 miest na sedenie a 40 na státie budú voziť cestujúcich v okolí Levíc, Štúrova, Komárna a Nových Zámkov. „Kvalitne poskytované služby vrátane modernizácie vozidlového parku v spojitosti s narastajúcim diskomfortom pri šoférovaní na stále zaplnenejších cestách môžu predstavovať novú motiváciu pre návrat cestujúcich k verejnej autobusovej doprave. Pri správne nastavených parametroch to prinesie úspory pre NSK, ale aj pre štát, pre správcov ciest, ale predovšetkým pre cestujúcu verejnosť,“ povedal predseda NSK Milan Belica.

Modernizácia vozidlového parku spoločnosti Arriva Nové Zámky je podľa slov Belicu zatiaľ najväčším európskym projektom NSK na podporu verejnej osobnej dopravy, ktorý bol predložený, schválený a implementovaný v Integrovanom regionálnom operačnom programe, z ktorého bol projekt modernizácie vozidlového parku spolufinancovaný. Z celkovej ceny obstarávania 15 nových autobusov 2,38 milióna eur predstavovala spoluúčasť dopravcu 10 percent.