Projekt Smart Data Hub – integrovaná dátová platforma pre samosprávu, ktorý pripravilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI), získal jednohlasnú podporu Komisie pri Monitorovacom výbore Programu Slovensko 2021 – 2027 pre cieľ politiky 1 – Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa. Ide o významný krok k rozvoju digitalizácie a inovácií na úrovni miest a obcí, ktoré tak získajú nástroj na efektívnu a bezpečnú prácu s dátami.

Smart Data Hub má ambíciu odstrániť technologickú závislosť samospráv od uzavretých komerčných systémov a vytvoriť modernú, užívateľsky priateľskú platformu, ktorá im umožní efektívne, bezpečne a zrozumiteľne pracovať s dátami. Tie dnes samosprávy zbierajú, alebo plánujú zbierať, napríklad prostredníctvom IoT (Internet of Things) senzorov a ďalších digitálnych nástrojov.

Súčasťou projektu bude aj integrácia generatívnej umelej inteligencie (AI), ktorá nájde uplatnenie nielen pri komunikácii cez chatboty, ale aj pri tvorbe odporúčaní a projektových návrhov. Platforma poskytne mestám a obciam odbornú podporu zo strany MIRRI, aby vedeli dostupné dáta využiť v praxi, od monitorovania ovzdušia a správy osvetlenia až po plánovanie investícií a transparentné rozhodovanie.

Jednotná dátová infraštruktúra, ktorú projekt prinesie, bude postavená na otvorených rozhraniach a štandardoch, pričom zabezpečí:

• interoperabilitu medzi systémami,
• bezpečný prístup k údajom pre všetky relevantné subjekty – verejné inštitúcie, súkromný sektor, akademickú obec aj občiansku spoločnosť,
• štandardizované spracovanie dát na národnej úrovni.

Projekt získal uznanie aj mimo Slovenska, ocenila ho OSN, ako aj partneri z Bavorska, Valencie, Kataru a viacerí predstavitelia súkromného sektora. Oceňovaný je najmä pre kvalitné spracovanie, prelomový prístup a participatívne zapojenie samospráv, odborníkov aj technologických spoločností. V rámci prieskumu konštruktívnu spätnú väzbu k nastaveniu projektu poskytlo vyše 500 samospráv, z ktorých vyše 100 je pripravených takéto spoločné riešenie ihneď využiť.

Celkový rozpočet projektu je vyše 7 mil. eur, pričom väčšina z toho je zo zdrojov EÚ prostredníctvom Programu Slovensko 2021 – 2027 (Opatrenie 1.2.2 – Podpora budovania inteligentných miest a regiónov). Riešenie je navrhnuté ako škálovateľné a jednoducho prepoužiteľné pre všetky slovenské samosprávy. Realizácia je naplánovaná na roky 2026 až 2029.

Smart Data Hub je prelomový projekt, ktorý zjednoduší digitálnu transformáciu samospráv a prinesie do práce s dátami štandardy, efektivitu a inovatívne riešenia.

V roku 2025 sa dánske predsedníctvo v Rade Európskej únie v rámci Európskej siete pre prevenciu kriminality zameriava na prevenciu on-line podvodov zameraných na občanov. V prípade, že realizujete projekt zameraný na tohtoročnú tému, máte možnosť prihlásiť sa do národného kola Európskej ceny za prevenciu kriminality 2025.

On-line podvody predstavujú rýchlo rastúcu a čoraz komplexnejšiu hrozbu v rámci EÚ. Podľa EU-SOCTA 2025 ide o najrýchlejšie sa rozvíjajúcu oblasť organizovaného zločinu. Tento typ trestnej činnosti postihuje jednotlivcov, podniky aj verejné inštitúcie a často vedie k vážnym finančným a psychologickým následkom. Táto hrozba navyše podkopáva dôveru v inštitúcie a digitálnu spoločnosť ako celok.

Zraniteľné cieľové skupiny si útočníci vyberajú prostredníctvom sociálneho profilovania a analýzy údajov, mnohé obete sú terčom útokov opakovane. Zločinecké siete zneužívajúce digitálnu sféru na finančný zisk používajú podvodné investičné schémy, phishingové útoky, krádež identity a iné druhy sociálneho inžinierstva. Očakáva sa, že on-line podvody sa zvýšia v objeme aj zložitosti a zostanú vysoko ziskovou oblasťou posilňujúcou zločinecké siete.

 

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Samuel Migaľ absolvoval v Bruseli prvé bilaterálne rokovanie s Raffaelem Fittom, výkonným podpredsedom EK pre kohéziu a reformy. Stretnutie bolo významným krokom v rámci pripravovanej revízie eurofondov – otvorilo priestor pre technické uvoľnenie zmrazených 200 miliónov eur pre slovenské mestá a obce a tiež pre ďalšie rokovania o využití eurofondov na kompenzácie cien plynu v dôsledku výpadkov dodávok z Ruska.

Hlavnou témou rokovania bola revízia čerpania eurofondov a presun časti prostriedkov na nové priority, ktoré lepšie reflektujú aktuálne potreby členských štátov. Slovensko plánuje v rámci tohto procesu zrevidovať takmer 1,3 miliardy eur.

Jedným z konkrétnych návrhov predložených Európskej komisii bolo, aby investícia do výstavby diaľnice D3 bola započítaná ako už realizovaná v rámci eurofondov. Tento technický krok by znížil objem formálne nevyčerpaných prostriedkov a otvoril cestu k uvoľneniu 200 miliónov eur, ktoré boli dočasne zmrazené pre pomalé čerpanie.

„Sme v intenzívnom kontakte s ministerstvom dopravy a robíme všetko pre to, aby sa nám podarilo započítať tú veľkú investíciu do revízie. Lebo v takom prípade by to bola dobrá správa aj pre regióny, pretože by sme im mohli odblokovať tých 200 miliónov eur,“ vysvetlil minister Migaľ a zároveň zdôraznil, že mestá a obce si musia zodpovedne plniť svoje úlohy, aby sa predišlo riziku prepadnutia prostriedkov.

Štátny tajomník MIRRI SR Richard Maraček v tejto súvislosti uviedol, že ministerstvo v ostatných dňoch schválilo projekty v hodnote 60 miliónov eur, pričom ďalších 34 miliónov je pripravených na schválenie.

„Toto je odpoveď pre všetkých reprezentantov územia, ktorí tvrdia, že sme im zablokovali, zastavili alebo dokonca zobrali eurofondy,“ zdôraznil. Zároveň vyzval zamestnancov samospráv, aby urýchlili zadávanie pripravených projektov do systému ITMS. Ako povedal, veľká časť deklarovaných zámerov sa zatiaľ v systéme vôbec nenachádza. Projekty, ktoré sú kvalitne pripravené a kompletné, MIRRI schvaľuje promptne a bez zbytočných prieťahov.

Diskusia v Bruseli sa venovala aj zlepšeniu dostupnosti eurofondov pre menšie obce do 1000 obyvateľov, ktoré boli doteraz systémovo znevýhodnené a k týmto zdrojom sa vôbec nedostali.

Ďalšou významnou témou rokovania bola možnosť využitia eurofondov na kompenzácie zvýšených cien energií, predovšetkým plynu. Slovensko v tejto oblasti žiada od Európskej únie solidárny prístup, keďže dlhodobo prejavuje spolupatričnosť voči Ukrajine aj EÚ. „Eurokomisár Fitto proti tomu nenamietal a  skonštatoval, že je to len o tom ako to sprocesujeme, aby sa v rámci revízie mohli tieto prostriedky čerpať aj na adresnú pomoc na kompenzáciu cien plynu,“ uviedol Migaľ s tým, že nastavenie konkrétnych podmienok bude témou ďalších rokovaní.

Pripravovaná revízia eurofondov má priniesť aj väčšiu flexibilitu a možnosť predĺženého čerpania prostriedkov o ďalšie tri roky. Slovensko chce financie presmerovať do oblastí, ktoré majú priamy dopad na kvalitu života občanov a sú v súlade s piatimi európskymi prioritami. Tými sú obrana a bezpečnosť, konkurencieschopnosť, vodné hospodárstvo, energetická transformácia a dostupné bývanie.

„Budeme mať voľné ruky na to, kam to investujeme, a my sami si povieme, ktoré priority budeme chcieť využiť,“ uzavrel Migaľ s tým, že definitívne výsledky rokovaní s Európskou komisiou očakáva do pol roka.

Správna rada Fondu na podporu športu na svojom 57. zasadnutí 23. januára 2025 schválila prerozdelenie zhruba 10 miliónov eur na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu športovej infraštruktúry pre obce do 3000 obyvateľov, čo umožnilo schválené navýšenie alokácie pôvodne päťmiliónovej výzvy.

 

Z podaných 384 žiadostí, ktoré doručili žiadatelia Fondu na podporu športu v rámci Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku určeného na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu športovej infraštruktúry v obciach do 3000 obyvateľov č. 2024/001, tzv. OBCE DO 3000, schválili členovia najvyššieho orgánu fondu poskytnutie príspevku 81 projektom.

Výsledky posudzovania žiadostí „Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia športovej infraštruktúry v obciach do 3000 obyvateľov“ číslo: 2024/001, tzv. OBCE DO 3000

„Veľmi ma teší, že Fond na podporu športu môže prvý raz vyhlásiť výsledky premiérovej tematicky cielenej výzvy, špecificky orientovanej na obce do 3000 obyvateľov. Rovnovážne rozdelenie finančných prostriedkov, plne rešpektujúc bodové hodnotenie projektov zo strany odbornej komisie, umožnilo proporčnú podporu pre jednotlivé samosprávne kraje. Správna rada fondu rozhodnutím opätovne ukazuje, že má úprimný záujem o vyrovnávanie regionálnych rozdielov na Slovensku. Navýšenie alokácie na 10 miliónov eur umožnilo podporu 81 projektom, avšak úprimná vďaka patrí všetkým žiadateľom za čas a energiu, ktorú venovali príprave projektov, rovnako ako aj Ministerstvu cestovného ruchu a športu, ktoré sa systematicky venuje rozvoju športu a budovaniu športovej infraštruktúry. Z pozície predsedu správnej rady budem robiť maximum, aby fond zosobňoval spoľahlivého partnera v rozvoji slovenského športového prostredia naprieč regiónmi i odvetviami,“ povedal Lukáš Pitek, predseda správnej rady Fondu na podporu športu,“ povedal Lukáš Pitek, predseda správnej rady Fondu na podporu športu.

 

Výzvu OBCE DO 3000 vypísal Fond na podporu športu ešte 9. septembra minulého roku. Záujemcovia o finančný príspevok mohli svoje žiadosti zasielať od 10. až do 31. októbra 2024. Za tento čas doručili fondu 384 žiadostí, z ktorých 39 neprešlo formálnou kontrolou kancelárie fondu. Zvyšných 345 žiadostí ohodnotila odborná komisia Športová infraštruktúra, pričom členovia komisie tak celkovo vykonali spolu 690 jednotlivých hodnotení. Spomenutým 81 projektom schválila správna rada fondu podporu.

Bratislava, 30. 1. 2025 –  Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši stretol za okrúhlym stolom s členmi vlády, zástupcami samospráv, cirkví, Úradu komisára pre deti a Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK), aby riešili podporu detí z marginalizovaných komunít.  Z nových eurofondov Programu Slovensko je na túto problematiku vyčlenených 907 miliónov Eur.

Hlavnou témou diskusie bola včasná pomoc a podpora detí ohrozených chudobou, ako aj efektívne využívanie eurofondov na tento účel. Zainteresovaní partneri spoločne zriadili nadrezortnú pracovnú skupinu, ktorá sa bude zaoberať problematikou marginalizovaných komunít na Slovensku.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) zohráva v riešení tejto problematiky kľúčovú úlohu. „Z hľadiska eurofondov máme na riešenie problematiky marginalizovaných rómskych komunít vyčlenených 907 miliónov Eur. Prvé prostriedky sa už začínajú čerpať, čo je dôležité, lebo povinnosťou Slovenskej republiky je vyčerpať značný objem peňazí práve pre MRK,“ uviedol minister Richard Raši.

Z tejto sumy bude 399,5 milióna eur spravovať ÚSVRK ako sprostredkovateľský orgán v oblasti sociálno-ekonomickej integrácie. Zvyšných 507,5 milióna eur bude riadiť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v úzkej spolupráci s ÚSVRK.

Deti z rómskych komunít často trpia chudobou v rôznych podobách, pričom jej dôsledky sa najviac prejavujú na kvalite vzdelania, dostupnosti zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia. Zainteresované strany sa zhodli, že ide o dlhodobý problém, ktorý si vyžaduje koordinované riešenie naprieč viacerými rezortmi.

Súčasťou podpory je aj posilnenie kapacít Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. MIRRI SR sa zaviazalo pomôcť s technickým vybavením a digitalizáciou procesov, aby bolo možné efektívnejšie riadiť projekty a koordinovať opatrenia na podporu sociálno-ekonomickej integrácie.

Nadrezortná pracovná skupina bude pokračovať v diskusiách o ďalších krokoch a konkrétnych opatreniach, ktoré prispejú k zlepšeniu životných podmienok detí z marginalizovaných komunít a k ich lepšej integrácii do spoločnosti.

Agenda MRK patrila medzi hlavné priority pri príprave a schvaľovaní Partnerskej dohody SR s Európskou komisiou. Slovenská republika sa v tomto dokumente zaviazala navýšiť finančné prostriedky na podporu týchto komunít oproti predchádzajúcemu programovému obdobiu.

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši dnes spolu so švajčiarskym veľvyslancom Petrom Nelsonom slávnostne otvorili druhý Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Ako poznamenal minister Raši, program nadväzuje na úspešný prvý cyklus realizovaný v rokoch 2007 až 2017 a prináša na Slovensko finančné prostriedky vo viacerých oblastiach, vrátane odborného vzdelávania, udržateľného cestovného ruchu a biodiverzity, ako aj podpory zdravia a prevencie.

„Program sa oficiálne začal 19. septembra 2023 podpisom Rámcovej dohody, ktorá stanovila základné tematické oblasti a mechanizmy implementácie. Od tohto dátumu až po dnešný deň už bol dosiahnutý celý rad dôležitých míľnikov, ako podpis Dohody o technickej pomoci, podpis Dohody o podpornom opatrení zameranom na odborné vzdelávanie a prípravu či podpis Dohody o podpornom opatrení zameranom na udržateľný cestovný ruch a biodiverzitu. Najnovšie bolo schválené opatrenie v oblasti zdravia, pričom jeho podpis sa očakáva v prvom kvartáli tohto roka,“ informoval minister Raši.

Švajčiarsko-slovenská spolupráca stavia na bilaterálnom zapojení inštitúcií oboch krajín a kladie dôraz na kontinuitu, kooperáciu a koordináciu. Do jednotlivých opatrení sú zapojení experti zo Švajčiarska, čo prináša neoceniteľnú výmenu skúseností a zvyšuje odbornú úroveň projektov. MIRRI SR, ako Národná koordinačná jednotka programu, spolupracuje s ďalšími rezortmi a partnermi na Slovensku i vo Švajčiarsku, aby projekty priniesli merateľné výsledky.

„Teší ma, že sa nám podarilo nadviazať partnerstvo so švajčiarskymi organizáciami. Takto využitá švajčiarska odbornosť bude predstavovať pridanú hodnotu všetkých projektov a programov v rámci Druhého švajčiarskeho príspevku. V neposlednom rade to posilní vzťahy medzi našimi dvoma krajinami,“ uviedol švajčiarsky veľvyslanec na Slovensku Peter Nelson.

Švajčiarsko od roku 2007 poskytuje príspevky na znižovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskej únii. V druhom období (2009 – 2019) Švajčiarsko vyčlenilo 1,1 miliardy švajčiarskych frankov, z čoho 44,2 milióna frankov (47 mil. eur)  patrí Slovenskej republike. Implementáciu viedol Úrad vlády Slovenskej republiky, dnes ju riadi Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

„Sme presvedčení, že spolu s našimi partnermi dokážeme čeliť výzvam spojeným s implementáciou programu, vďaka čomu sa nám podarí premeniť projekty na úspešné príbehy, ktoré zlepšia kvalitu života na Slovensku,“ uzavrel Raši.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR dnes organizovalo prvé zasadnutie Pracovnej skupiny pre prípravu legislatívy politiky súdržnosti Európskej únie. Jej úlohou je príprava východísk Slovenska a strategických podkladov pre budúci vývoj politiky súdržnosti Európskej únie.

„Úspech praje pripraveným. Preto sme koncom minulého roka organizovali Národné kohézne fórum a vytvorili viaceré odborné platformy, ktoré majú efektívne formulovať pozíciu Slovenska vo vzťahu k novým eurofondom. Dnes máme príležitosť optimálne nastaviť spoluprácu a koordináciu aktivít jednotlivých rezortov, aby sme mohli spoločne vytvárať jednotné národné pozície Slovenska k legislatívnym návrhom a dokumentom definujúcim rámec budúcej politiky súdržnosti Európskej únie,“ uviedol štátny tajomník Michal Kaliňák.

Pracovná skupina pre prípravu legislatívy politiky súdržnosti EÚ bola zriadená rozhodnutím ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richarda Rašiho v decembri minulého roka. Tvorí ju 27 členov, medzi ktorými sú zástupcovia všetkých rezortov a ďalších organizácií, napríklad Úradu pre verejné obstarávanie či Úradu podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.

Jej hlavným cieľom je vypracovanie odborných stanovísk a podkladov pre pripravované legislatívne návrhy kohéznej politiky. Nadväzuje na doterajšiu činnosť Rezortnej koordinačnej skupiny MIRRI SR, ktorá sa venovala odborným aspektom legislatívneho procesu.

Dôležitou úlohou tejto pracovnej skupiny je tiež zabezpečiť efektívnu spoluprácu medzi rezortmi a vytvoriť jednotné národné pozície v procese formovania novej politiky súdržnosti. Súčasné obdobie prináša množstvo výziev, ktoré si vyžadujú dynamické a strategické rozhodnutia. Práve preto je nevyhnutné koordinovať aktivity jednotlivých rezortov a organizácií, aby Slovensko malo jasnú a dobre pripravenú pozíciu.

Súperenie o eurofondy v nadchádzajúcom programovom období bude náročné, ale Slovensko chce byť aktívnym partnerom a architektom budúcej kohéznej politiky. „Budúcnosť kohéznej politiky Európskej únie v tomto momente nie je jasná. Ale máme priestor ju aktívne, vecne, na základe dvadsaťročných skúseností aj miery poznania aplikačnej praxe formovať. Budeme hľadať riešenia namiesto problémov, budeme sa usilovať o efektívne využitie zdrojov pre Slovensko a jeho regióny. Naše rozhodnutia ovplyvnia budúcnosť našej krajiny a preto musia byť premyslené a strategické,“ uzavrel štátny tajomník Kaliňák.

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši hodnotí rok 2024 ako mimoriadne úspešný. Podľa neho sa udiali významné pokroky v eurofondoch aj legislatíve a rozhodnutia sa konečne prijímali v regiónoch, aby vychádzali z reálnych potrieb územia, nielen z predstáv úradníkov. Povedal to v Regionálnom centre MIRRI SR v Banskej Bystrici, kde dnes spolu so štátnym tajomníkom Michalom Kaliňákom bilancovali rok 2024 na rezorte.

„Keď sme nastúpili na ministerstvo, stav bol alarmujúci – vyhlásených bolo len 27 výziev za 1,3 miliardy eur, podpísaných 5 zmlúv a vyčerpaná nula. Za rok sa nám podarilo dosiahnuť výrazný posun: dnes máme vyhlásených 243 výziev v hodnote takmer 8,5 miliardy eur, podpísaných 1100 zmlúv za 3,7 miliardy eur a čerpanie za 350 miliónov.“ Minister Raši na margo pomalého čerpania pripomenul zásadnú vec, a to, že čerpanie eurofondov začína vyhlásením výzvy, následne musí byť podpísaná zmluva s úspešnými žiadateľmi a až potom je možné projekty realizovať a čerpať prostriedky. Tento proces trvá v priemere 25 mesiacov. „Prirovnal by som to k stavbe domu. Výzva je ako pozemok – bez neho nemôžete začať stavať ani dokončiť dom, a peniaze naň nemôžete využiť. Verím však, že vďaka tomu, ako sme eurofondy rozbehli v roku 2024, sa nám podarí výrazne čerpať európske peniaze už v roku 2025, keď máme povinnosť vyčerpať 1,5 miliardy eur,“ dodal.

Ministerstvo prijalo novelu zákona o eurofondoch a urobilo poriadok v procese čerpania, ktorý predtým viazol pre čakanie na výzvy. Dnes sú všetky výzvy dopredu komunikované s územím, čím sa zabráni prekvapeniam v regiónoch. Ďalšou podporou miest a obcí je vznik 21 centier zdieľaných služieb.

„Našim predchodcom nič nebránilo, aby zrealizovali to, čo my. Napríklad Mapu partnerstva, ktorá na jednom webe združuje všetky výzvy z plánu obnovy, eurofondov, envirofondu a ďalších oblastí. My sme to urobili a výsledkom je, že každý týždeň si 1700 unikátnych návštevníkov hľadá informácie o zverejnených výzvach práve na tejto mape. To je dôkaz, že sme urobili správny krok,“ doplnil ministra štátny tajomník Michal Kaliňák.

Od augusta vstúpila do platnosti novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá skrátila priemernú dĺžku procesu zo šiestich mesiacov na jeden mesiac. Minister Raši pripomenul aj to, že rezort zmenil komunikáciu so samosprávami. „Za rok sme zorganizovali 30 rezortných dní a spolu so štátnym tajomníkom Michalom Kaliňákom a expertmi z MIRRI navštívili viac ako 120 miest a obcí. Do regiónov sme presunuli 1,7 miliardy eur, pričom úradnícka vláda skloňovala objem 2,3 miliardy eur za štyri roky.“

„Pán minister spomínal zjednodušenie verejných obstarávaní, čo je kľúčové aj vzhľadom na viac ako 600 miliónov eur v programoch cezhraničnej spolupráce. Maďari, Poliaci a Česi nám avizovali, že musíme realizovať spoločné obstarávania s rovnakými parametrami, aby naše projekty boli reálne. Inak by naše úspešné projekty mohli stáť 2-3 roky kvôli rozdielom v verejných obstarávaniach,“ dodal Kaliňák.

Minister Raši upriamil pozornosť aj na Radu vlády pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti, ktorá vznikla v apríli a všetci zainteresovaní partneri sa na nej vyjadrujú k plánom ministerstva. Práve tu boli prerokované aj presuny eurofondov v rámci Integrovaných územných investícií. „Začali sme s revíziou eurofondov a presunuli sme viac ako 80 miliónov eur podľa potrieb samospráv, keďže sa stalo, že niektoré peniaze boli určené na nevyužiteľné projekty, ako napríklad koľajová mestská doprava v mestách, kde nie je. Ďalších 140 miliónov budeme presúvať podľa ďalších požiadaviek a v budúcom roku plánujeme veľkú revíziu, aby sa eurofondy presunuli na pripravené projekty,“ vysvetlil.

Pripomenul, že už sa začala aj diskusia o smerovaní eurofondov po roku 2027, ktorú odštartovalo novembrové Národné kohézne fórum. Podujatie podľa neho potvrdilo pripravenosť Slovenska vyjednávať nové eurofondy a definovať ich architektúru tak, aby zohľadňovala požiadavky územia aj potreby obyvateľov.

Včera vláda schválila zmenu Zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov na Zákon o prioritných okresoch, pri ktorých MIRRI SR zaviedlo nový model hodnotenia podľa 10 kritérií, nie iba podľa nezamestnanosti. V roku 2024 išlo do NRO historicky najviac finančných prostriedkov, konkrétne viac ako 17 miliónov eur, pričom už bolo vyčerpaných viac ako 91 % alokácie.

V oblasti cezhraničnej spolupráce nové vedenie rezortu za rok v programoch Interreg dosiahlo 60% alokácie v schválených projektoch a celkovo 82 % alokácie vo zverejnených výzvach. Napríklad Interreg SR-ČR zvýšil schválené projekty z 0 % na  65 % alokácie a Interreg PL-SK stúpol zo 14,6 % na 67%.

Od 1. septembra 2024 prešiel pod ministerstvo regionálneho rozvoja z rezortu dopravy mestský rozvoj, čo je podľa ministra Rašiho bežná prax aj v iných krajinách. „Mestský rozvoj je nevyhnutnou súčasťou našich snáh o budovanie dynamických miest a živého vidieka. Taktiež pod nás prešlo aj 24 medzivládnych komisií, ktoré sa zameriavajú na koordináciu opatrení na prihraničných územiach.“

MIRRI SR tiež transformovalo regionálne centrá v krajských mestách z bývalých straníckych centier na moderné pracoviská poskytujúce kvalitné služby. Okrem Bratislavy ponúkajú tieto centrá pridanú hodnotu v oblastiach ako eurofondy, plán obnovy, verejné obstarávanie, podpora marginalizovaných rómskych komunít či agenda občianskej spoločnosti. „Za rok zorganizovali 150 vzdelávacích aktivít a poskytli 8763 konzultácií, z toho 5 491 samosprávam. Centrá  nadviazali spoluprácu so všetkými 10 sprostredkovateľskými orgánmi a rozšírili služby o poradenstvo v oblasti sociálneho podnikania, čo je kľúčové pre rozvoj regiónov,“ vysvetlil minister.

V roku 2024 MIRRI SR zintenzívnilo aj digitalizáciu. Významnou iniciatívou bolo tiež memorandum o energooptike, ktoré umožní rozvoj vysokorýchlostného internetu aj v odľahlých oblastiach. Prostredníctvom projektu Digitálni seniori, financovaného z Plánu obnovy a odolnosti SR, sa podarilo vyškoliť už 11-tisíc seniorov a ľudí so zdravotným znevýhodnením. „Rozbehli sme aj projekt 16 životných situácií, ktorý by mal byť plne funkčný v roku 2026. Uľahčí život občanom, ktorí už nebudú musieť behať po úradoch, ale všetko za nich urobí štát,“ informoval Raši.

„Naša cesta je správna, pretože s územím diskutujeme o rozhodnutiach, nie ich len oznamujeme. Rozhodnutia sa prijímajú v diskusii, nie v izolácii. Predchodcom chýbal záujem o to, čo regióny skutočne potrebujú, a to je niečo, čo dnes meníme. Tento rok sme vykročili novým smerom a v nasledujúcom roku predstavíme novú agendu, ktorá nám umožní ešte efektívnejšie pracovať pre zlepšenie života v regiónoch,“ uzavrel štátny tajomník Michal Kaliňák.

Minister investícií Richard Raši sa dnes spolu so štátnym tajomníkom Michalom Kaliňákom v Dudinciach stretli s primátormi a starostami z okresov Krupina a Veľký Krtíš, ktoré sú už 28. rezortným dňom v poradí. S predstaviteľmi samosprávy diskutovali o problémoch, ktoré ich trápia, ako aj o novinkách z rezortu.

„Prešli sme už takmer tri štvrtiny okresov na Slovensku a aj dnes sme hovorili o témach, ktoré vzišli z komunálnych kongresov v Poprade a v Brezne. Minulý týždeň sme na Národnom kohéznom fóre diskutovali o smerovaní eurofondov po roku 2027. Dnes sme tu počúvali o problémoch, ktorým tunajší starostovia a primátori čelia a aj na základe toho budeme usmerňovať naše požiadavky k Bruselu. A to tak, aby sme aj v ďalšom eurofondovom období vedeli poskytovať peniaze čo najúčinnejšie pre všetky regióny,“ uviedol minister investícií Richard Raši a pripomenul, že sa pripravuje revízia eurofondov. Jej ambíciou je presunúť časť peňazí určených na iné účely pre potreby regiónov, miest, obcí a krajov.

„Tu, v Banskobystrickom kraji, sa nachádza aj viacero tzv. najmenej rozvinutých okresov a do roku 2021 k nim patril tiež Veľký Krtíš, kde sa zvýšila miera zamestnanosti a preto zo zoznamu vypadol. Našli sme riešenie a navrhli systém financovania, ktorý pomáha takýmto okresom, ktoré sú na hranici hospodárskej či ekonomickej chudoby,“ skonštatoval minister Raši.

MIRRI SR vyhlásilo v apríli výzvu v oblasti podpory regionálneho rozvoja určenú pre tri okresy – Brezno, Veľký Krtíš a Snina, ktoré v roku 2024 neboli zaradené do zoznamu najmenej rozvinutých okresov. V rámci tejto výzvy bolo schválených 29 projektov v celkovej sume takmer 1,1 milióna eur. Konkrétne v okrese Veľký Krtíš ide o 6 projektov za viac ako 238 tisíc eur.„Diskutovali sme aj o integrovaných územných investíciách, pri ktorých si regióny rozhodujú o peniazoch samé. Vypočuli sme si pripomienky, ako tento systém zmeniť tak, aby niektoré, najmä menšie obce, neboli pri eurofondoch v budúcnosti hendikepované,“ poznamenal Raši.

Minister investícií upriamil pozornosť aj na výzvu za 134,4 miliónov na obnovu národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu v menej rozvinutých regiónoch, teda vo všetkých krajoch mimo Bratislavy. Jedným z prijímateľov bude aj národná kultúrna pamiatka Modrý Kameň v okrese Veľký Krtíš.

V minulom programovom období bolo z eurofondov v okresoch Krupina a Veľký Krtíš podporených 341 projektov za takmer 167 miliónov eur. Oba okresy boli úspešné aj v programoch cezhraničnej spolupráce Interreg Slovenská republika-Maďarsko. „Išlo do nich takmer 7 miliónov eur a už teraz, v novom programovom období, ktoré začalo v roku 2021, tu máme schválené projekty za takmer dva milióny eur. Nejde o klasické eurofondy. Sú to peniaze na cezhraničnú spoluprácu, ktorú môže môžu tieto prihraničné okresy používať na svoj rozvoj,“ dodal minister Raši.

„Dnešné stretnutie s komunálnymi lídrami bolo v podstate inventúrou toho, čo sme dosiahli, ale aj odbornou oponentúrou toho, čo ideme urobiť. Po dnešku je absolútna zhoda na tom, že slovenské regióny potrebujú Národný plán budovania verejných vodovodov a kanalizácií, ako aj fond na projektovú prípravu. Komunálni lídri nám dali zelenú na presun prebytočného majetku štátu, prázdnych štátnych budov a pozemkov na verejnoprospešné účely pre mestá, obce, samosprávne kraje a ich organizácie,“ povedal štátny tajomník Michal Kaliňák.

Nadviazal aj na tému najmenej rozvinutých okresov. „Ja doplním, že sme v tomto roku mali k dispozícii pre tieto okresy mimo eurofondov z vlastných zdrojov 17 miliónov eur a z toho vyčerpali sumu 15,5 milióna eur.“ Zároveň avizoval, že na budúci rok sa budú aktualizovať všetky územné plány rozvoja najmenej rozvinutých okresov.
„Som veľmi rád, že súčasné vedenie ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie chodí do regiónov. Myslím si, že po dnešnom stretnutí budeme mať viac možností pre rozvoj našich obcí,“ uzavrel primátor Dudiniec Dušan Strieborný.

Je dôležité, aby Slovensko vedelo vybojovať čo najlepšie podmienky pre čerpanie eurofondov po roku 2027, vyhlásil minister investícií Richard Raši po zasadnutí Rady vlády pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti Európskej únie (EÚ) v historickej budove Národnej rady SR. S partnermi dnes diskutovali o čerpaní eurofondov prostredníctvom integrovaných územných investícií (IÚI), príprave na nasledujúce programové obdobie aj o záveroch z Národného kohézneho fóra, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň. „Hovorili sme o tom, ako sa nám čerpajú eurofondy v IÚI a na čo sa tieto peniaze použijú. V rámci tohto mechanizmu sa posúvajú priamo do územia, do našich krajov, do našich miest a obcí 2,4 miliardy eur,“ uviedol minister Raši. Pripomenul, že regióny tieto peniaze čerpajú bez zásahov z ministerstva či akýchkoľvek úradníkov. Témou rokovania počas už štvrtého zasadnutia rady vlády pre regionálny rozvoj na čele s ministrom Rašim a štátnym tajomníkom Michalom Kaliňákom bola aj príprava na eurofondy v nasledujúcom programovom období. „Informovali sme o tom, že máme možnosť čerpať aj iné peniaze, ako sú eurofondové obálky pre Slovensko v objeme asi 13 miliárd eur a že máme aj tzv. medziregionálne alebo komunitárne programy, ktoré sú riadené priamo z Bruselu,“ priblížil minister Raši s tým, že k dispozícii je približne 40 rozličných programov v celkovej sume viac ako 200 miliárd eur a keby sa Slovensku podarilo vyčerpať iba 1% z tejto sumy, tak získa 2 miliardy eur, čo je zhruba rovnaká suma, aká sa posúva na rozhodovanie do územia. MIRRI SR plánuje vytvoriť koordinačnú jednotku, ktorá bude ponúkať možnosti priamo pre partnerov, identifikovať príležitosti a pomôže s formálnymi náležitosťami tak, aby žiadatelia o peniaze priamo z Bruselu boli úspešní. Tieto peniaze je možné použiť na inovácie, digitalizáciu, na energetickú efektívnosť, na infraštruktúru, na podporu kultúry či na aktivity smerujúce k hospodárskemu rastu. Príprava na eurofondy po roku 2027 nebude podľa ministra investícií pripravovaná od zeleného stola úradníkmi, ale budú sa na nej podieľať regióny, teda tí, ktorí ich prijímajú a pracujú s nimi. Mali byť použité nielen na riešenie investičného deficitu, ale prinášať ekonomické príležitosti, konkurencieschopnosť a zlepšovanie života vo všetkých regiónoch. Členovia rady vlády pre regionálny rozvoj sa zhodli na tom, že forma eurofondov má byť zachovaná tak, ako je teraz. „Nechceme, aby boli eurofondy viazané tak ako Plán obnovy a odolnosti na reformy, pretože tieto reformy boli zadefinované zle. A teraz sa Slovensko trápi, aby dokázalo peniaze vyčerpať. Dohodli sme sa, že sa dáme dokopy s ostatnými krajinami, ktoré majú podobné problémy alebo podobné priority ako my. Panuje všeobecná zhoda na tom, že riadenie eurofondov má byť zdieľané, teda nemá byť riadené iba z jedného centra, z jedného ministerstva. Všetci partneri trvajú tiež na tom, že okrem konkurencieschopnosti je nutné zohľadňovať aj demografické zmeny, pretože obyvateľstvo starne, čo prináša nové výzvy a nové problémy,“ upresnil minister Raši. „Dnes padla všeobecná zhoda na tom, že ak máme vyjednať pre Slovensko čo najlepšie podmienky z nových eurofondov, bude to možné až vtedy, ak všetci, ktorí idú participovať na nových eurofondoch, budú participovať aj na tom, aby sa čo najlepšie čerpali súčasné eurofondy. Všetci potvrdili, že si uvedomujú, že Brusel bude nastavovať novú eurofondovú obálku aj podľa toho, ako budeme šikovní pri čerpaní terajších eurofondov. Preto na rezorte chystáme tzv. implementačný manažment. Pod lupou budeme sledovať plnenie, nastavovanie a čerpanie eurofondov v regiónoch aj na ministerstvách. Ak máme s Bruselom vyjednávať férovo a spravodlivo, tak musia byť za nami výsledky, ktoré budú akceptovať a rešpektovať všetci, ktorí dnes majú výzvy a musia zodpovedať za stavy čerpania,“ skonštatoval štátny tajomník MIRRI SR Michal Kaliňák. Štátny tajomník pripomenul, že MIRRI SR vyhlásilo výzvy za 7,6 miliardy eur, z čoho odišlo do samospráv 1,6 miliardy eur. To znamená 70 % všetkých peňazí, ktoré boli za štyri roky pre ne určené. „S odstupom času sa ukázalo správne, že sa novelizoval zákon o eurofondoch a zákon o verejnom obstarávaní. Došlo k zmenám pri územných partneroch, ktorí rozhodujú o eurofondoch. Zvládli sme prvú revíziu eurofondov v sume 80 miliónov, do konca roka bude druhá inventúra v sume 140 miliónov. A potvrdilo sa tiež, že mapa partnerstva je správny kompas, aby sa samosprávy zorientovali,“ doplnil. Rada vlády pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti EÚ dnes prerokovala aj ďalšie dôležité zákony, ktoré nesúvisia s eurofondami. Jedným z nich je aj zákon o najmenej rozvinutých okresoch, ktoré sú charakterizované mierou evidovanej nezamestnanosti. „Meníme ich na okresy prioritné, kde budeme hovoriť nielen o tom, že dôležité pre pomoc okresu je miera nezamestnanosti, ale aj to, aká je dostupnosť vzdelávania, sociálnych služieb, aká je štruktúra obyvateľstva, aká je tam infraštruktúra, či je tam voda a či je tam kanál,“ priblížil minister Raši. Témou boli tiež zmeny v stavebnej legislatíve a partneri diskutovali aj o Koncepcii územného rozvoja Slovenska a o príprave dokumentu, ktorý bude obsahovať informácie o ďalšom smerovaní a rozvoji Slovenska v gescii nového Úradu pre územné plánovanie.