Prihlásiť
 

Aktuality

02. 09. 2021 

Služby dátovej integrácie by mali vyjsť štát takmer na 12 miliónov eur

 

Poskytovanie služby dátovej integrácie vyjde štát takmer na 12 mil. eur bez DPH. Zákazka je zameraná na sprístupnenie údajovej základne verejnej správy, vrátane otvorených údajov prostredníctvom platformy dátovej integrácie. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) ju zadalo skupine spoločností DXC Technology Slovakia, s. r. o., MIM, s. r. o., a Ditec, a. s., na základe výsledku užšej súťaže a zároveň s ňou už aj podpísalo zmluvu. Vyplýva to z oznámenia o vyhodnotení tendra vo Vestníku verejného obstarávania, podľa ktorého predložili ponuky ešte ďalší dvaja uchádzači.

Projekt dátovej integrácie sa týka sprístupnenia infraštruktúry pre realizáciu princípu jedenkrát a dosť a sprístupňovania otvorených údajov pre rozhodujúcu časť orgánov verejnej moci. Je súčasťou realizácie reformného zámeru Koncepčné budovanie digitálnej a inovatívnej verejnej správy. Bývalý Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu SR (ÚPVII) vyhlásil súťaž na uvedené služby ešte v závere roka 2018, predpokladaná cena zákazky plánovanej na tri roky bola zhruba 12,5 mil. eur bez DPH. Plánoval ju financovať s využitím peňazí Európskej únie cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020, v rámci ktorého možno využiť európske zdroje do konca roka 2023.

Vybraná skupina dodávateľov predložila v tendri najnižšiu cenu 14,35 mil. eur s DPH, pričom získala maximálne možných sto bodov. Pri vyhodnotení ponúk mala navrhnutá cena s DPH váhu 80 % (za 80 bodov) a kritérium kvalita a skúsenosti kľúčových expertov 20 % (20 bodov). Podiel subdodávok pri realizácii zákazky by mal dosiahnuť zhruba 30 % zo zmluvnej ceny. Ďalšie dve ponuky predložili spoločnosti Veri2, s. r. o., a Microcomp - Computersystém, s. r. o., a to vo výške 14,54 mil. eur, resp. 14,77 mil. eur s DPH. Ponuky sa otvárali ešte vlani v septembri.Poskytovanie služby dátovej integrácie vyjde štát takmer na 12 mil. eur bez DPH. Zákazka je zameraná na sprístupnenie údajovej základne verejnej správy, vrátane otvorených údajov prostredníctvom platformy dátovej integrácie. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) ju zadalo skupine spoločností DXC Technology Slovakia, s. r. o., MIM, s. r. o., a Ditec, a. s., na základe výsledku užšej súťaže a zároveň s ňou už aj podpísalo zmluvu. Vyplýva to z oznámenia o vyhodnotení tendra vo Vestníku verejného obstarávania, podľa ktorého predložili ponuky ešte ďalší dvaja uchádzači.

Projekt dátovej integrácie sa týka sprístupnenia infraštruktúry pre realizáciu princípu jedenkrát a dosť a sprístupňovania otvorených údajov pre rozhodujúcu časť orgánov verejnej moci. Je súčasťou realizácie reformného zámeru Koncepčné budovanie digitálnej a inovatívnej verejnej správy. Bývalý Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu SR (ÚPVII) vyhlásil súťaž na uvedené služby ešte v závere roka 2018, predpokladaná cena zákazky plánovanej na tri roky bola zhruba 12,5 mil. eur bez DPH. Plánoval ju financovať s využitím peňazí Európskej únie cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020, v rámci ktorého možno využiť európske zdroje do konca roka 2023.

Vybraná skupina dodávateľov predložila v tendri najnižšiu cenu 14,35 mil. eur s DPH, pričom získala maximálne možných sto bodov. Pri vyhodnotení ponúk mala navrhnutá cena s DPH váhu 80 % (za 80 bodov) a kritérium kvalita a skúsenosti kľúčových expertov 20 % (20 bodov). Podiel subdodávok pri realizácii zákazky by mal dosiahnuť zhruba 30 % zo zmluvnej ceny. Ďalšie dve ponuky predložili spoločnosti Veri2, s. r. o., a Microcomp - Computersystém, s. r. o., a to vo výške 14,54 mil. eur, resp. 14,77 mil. eur s DPH. Ponuky sa otvárali ešte vlani v septembri.

02. 09. 2021 

Tisove rekonštrukciou chátrajúcej budovy za 824-tisíc eur vybuduje novú polikliniku

Mesto Tisovec premení vlastnú chátrajúcu budovu na Francisciho ulici, ktorú doteraz sčasti využívali Služby mesta Tisovec, s. r. o., na novú polikliniku. Ako agentúru SITA informovala primátorka mesta Irena Milecová, mestské zastupiteľstvo v stredu 25. augusta schválilo projekt s názvom „Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti v meste Tisovec“ (CIZS). Rekonštrukcia bude financovaná z eurofondov a z vlastných zdrojov mesta. Celkové oprávnené náklady boli schválené vo výške 823 529,41 eura, z ktorých je 782 352,94 eura nenávratný finančný príspevok.

„Objekt je dostatočne veľký a vhodný na vytvorenie nových spoločných priestorov pre všetkých lekárov pôsobiacich v meste. Bude to vybudovanie takej malej a bezbariérovej mini polikliniky (CIZS), ktorú dlhodobo naši obyvatelia potrebujú,“ uviedla primátorka s tým, že v nej bude dostupná všeobecná a špecializovaná zdravotná starostlivosť. „V rámci realizácie projektu plánujeme integrovať do CIZS aj liečebnú rehabilitáciu,“ doplnila Milecová.

Do novovybudovaných priestorov presťahujú zo starých priestorov dve ambulancie všeobecných lekárov, ambulanciu pediatra, dve stomatologické ambulancie, jednu gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu. Podľa primátorky v rámci liečebnej rehabilitácie vzniknú aj nové pracovné miesta.

Prínosom projektu pre mesto a jeho občanov bude integrácia poskytovania zdravotnej starostlivosti na jedno miesto, nakoľko v súčasnosti sa ambulantná zdravotná starostlivosť poskytuje na dvoch miestach. „Súčasné priestory, v ktorých sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, sú v nevyhovujúcom stave a nie je zabezpečený bezbariérový prístup. Výsledkom projektu bude skvalitnenie priestorových podmienok, nielen pre ošetrujúcich lekárov a zdravotnícky personál, ale aj pre pacientov,“ popísala Milecová a dodala, že po zrealizovaní rekonštrukcie budovy, mesto vybuduje pre zdravotníkov aj pacientov parkovisko a upraví v bezprostrednej blízkosti park s lavičkami pre občanov a ihriskom pre deti.

Samospráva v súčasnosti čaká na výsledok verejného obstarávania a následne na vyjadrenia Úradu pre verejné obstarávanie. „Ak všetko dobre pôjde, mohlo by sa s rekonštrukciou začať už začiatkom budúceho roka, čo by bolo naozaj potrebné, pretože termín ukončenia projektu je do konca roka 2023,“ uzavrela primátorka.

02. 09. 2021 

Tisove rekonštrukciou chátrajúcej budovy za 824-tisíc eur vybuduje novú polikliniku

Mesto Tisovec premení vlastnú chátrajúcu budovu na Francisciho ulici, ktorú doteraz sčasti využívali Služby mesta Tisovec, s. r. o., na novú polikliniku. Ako agentúru SITA informovala primátorka mesta Irena Milecová, mestské zastupiteľstvo v stredu 25. augusta schválilo projekt s názvom „Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti v meste Tisovec“ (CIZS). Rekonštrukcia bude financovaná z eurofondov a z vlastných zdrojov mesta. Celkové oprávnené náklady boli schválené vo výške 823 529,41 eura, z ktorých je 782 352,94 eura nenávratný finančný príspevok.

„Objekt je dostatočne veľký a vhodný na vytvorenie nových spoločných priestorov pre všetkých lekárov pôsobiacich v meste. Bude to vybudovanie takej malej a bezbariérovej mini polikliniky (CIZS), ktorú dlhodobo naši obyvatelia potrebujú,“ uviedla primátorka s tým, že v nej bude dostupná všeobecná a špecializovaná zdravotná starostlivosť. „V rámci realizácie projektu plánujeme integrovať do CIZS aj liečebnú rehabilitáciu,“ doplnila Milecová.

Do novovybudovaných priestorov presťahujú zo starých priestorov dve ambulancie všeobecných lekárov, ambulanciu pediatra, dve stomatologické ambulancie, jednu gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu. Podľa primátorky v rámci liečebnej rehabilitácie vzniknú aj nové pracovné miesta.

Prínosom projektu pre mesto a jeho občanov bude integrácia poskytovania zdravotnej starostlivosti na jedno miesto, nakoľko v súčasnosti sa ambulantná zdravotná starostlivosť poskytuje na dvoch miestach. „Súčasné priestory, v ktorých sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, sú v nevyhovujúcom stave a nie je zabezpečený bezbariérový prístup. Výsledkom projektu bude skvalitnenie priestorových podmienok, nielen pre ošetrujúcich lekárov a zdravotnícky personál, ale aj pre pacientov,“ popísala Milecová a dodala, že po zrealizovaní rekonštrukcie budovy, mesto vybuduje pre zdravotníkov aj pacientov parkovisko a upraví v bezprostrednej blízkosti park s lavičkami pre občanov a ihriskom pre deti.

Samospráva v súčasnosti čaká na výsledok verejného obstarávania a následne na vyjadrenia Úradu pre verejné obstarávanie. „Ak všetko dobre pôjde, mohlo by sa s rekonštrukciou začať už začiatkom budúceho roka, čo by bolo naozaj potrebné, pretože termín ukončenia projektu je do konca roka 2023,“ uzavrela primátorka.

02. 09. 2021 

Tisove rekonštrukciou chátrajúcej budovy za 824-tisíc eur vybuduje novú polikliniku

Mesto Tisovec premení vlastnú chátrajúcu budovu na Francisciho ulici, ktorú doteraz sčasti využívali Služby mesta Tisovec, s. r. o., na novú polikliniku. Ako agentúru SITA informovala primátorka mesta Irena Milecová, mestské zastupiteľstvo v stredu 25. augusta schválilo projekt s názvom „Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti v meste Tisovec“ (CIZS). Rekonštrukcia bude financovaná z eurofondov a z vlastných zdrojov mesta. Celkové oprávnené náklady boli schválené vo výške 823 529,41 eura, z ktorých je 782 352,94 eura nenávratný finančný príspevok.

„Objekt je dostatočne veľký a vhodný na vytvorenie nových spoločných priestorov pre všetkých lekárov pôsobiacich v meste. Bude to vybudovanie takej malej a bezbariérovej mini polikliniky (CIZS), ktorú dlhodobo naši obyvatelia potrebujú,“ uviedla primátorka s tým, že v nej bude dostupná všeobecná a špecializovaná zdravotná starostlivosť. „V rámci realizácie projektu plánujeme integrovať do CIZS aj liečebnú rehabilitáciu,“ doplnila Milecová.

Do novovybudovaných priestorov presťahujú zo starých priestorov dve ambulancie všeobecných lekárov, ambulanciu pediatra, dve stomatologické ambulancie, jednu gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu. Podľa primátorky v rámci liečebnej rehabilitácie vzniknú aj nové pracovné miesta.

Prínosom projektu pre mesto a jeho občanov bude integrácia poskytovania zdravotnej starostlivosti na jedno miesto, nakoľko v súčasnosti sa ambulantná zdravotná starostlivosť poskytuje na dvoch miestach. „Súčasné priestory, v ktorých sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, sú v nevyhovujúcom stave a nie je zabezpečený bezbariérový prístup. Výsledkom projektu bude skvalitnenie priestorových podmienok, nielen pre ošetrujúcich lekárov a zdravotnícky personál, ale aj pre pacientov,“ popísala Milecová a dodala, že po zrealizovaní rekonštrukcie budovy, mesto vybuduje pre zdravotníkov aj pacientov parkovisko a upraví v bezprostrednej blízkosti park s lavičkami pre občanov a ihriskom pre deti.

Samospráva v súčasnosti čaká na výsledok verejného obstarávania a následne na vyjadrenia Úradu pre verejné obstarávanie. „Ak všetko dobre pôjde, mohlo by sa s rekonštrukciou začať už začiatkom budúceho roka, čo by bolo naozaj potrebné, pretože termín ukončenia projektu je do konca roka 2023,“ uzavrela primátorka.

02. 09. 2021 

Tisove rekonštrukciou chátrajúcej budovy za 824-tisíc eur vybuduje novú polikliniku

Mesto Tisovec premení vlastnú chátrajúcu budovu na Francisciho ulici, ktorú doteraz sčasti využívali Služby mesta Tisovec, s. r. o., na novú polikliniku. Ako agentúru SITA informovala primátorka mesta Irena Milecová, mestské zastupiteľstvo v stredu 25. augusta schválilo projekt s názvom „Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti v meste Tisovec“ (CIZS). Rekonštrukcia bude financovaná z eurofondov a z vlastných zdrojov mesta. Celkové oprávnené náklady boli schválené vo výške 823 529,41 eura, z ktorých je 782 352,94 eura nenávratný finančný príspevok.

„Objekt je dostatočne veľký a vhodný na vytvorenie nových spoločných priestorov pre všetkých lekárov pôsobiacich v meste. Bude to vybudovanie takej malej a bezbariérovej mini polikliniky (CIZS), ktorú dlhodobo naši obyvatelia potrebujú,“ uviedla primátorka s tým, že v nej bude dostupná všeobecná a špecializovaná zdravotná starostlivosť. „V rámci realizácie projektu plánujeme integrovať do CIZS aj liečebnú rehabilitáciu,“ doplnila Milecová.

Do novovybudovaných priestorov presťahujú zo starých priestorov dve ambulancie všeobecných lekárov, ambulanciu pediatra, dve stomatologické ambulancie, jednu gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu. Podľa primátorky v rámci liečebnej rehabilitácie vzniknú aj nové pracovné miesta.

Prínosom projektu pre mesto a jeho občanov bude integrácia poskytovania zdravotnej starostlivosti na jedno miesto, nakoľko v súčasnosti sa ambulantná zdravotná starostlivosť poskytuje na dvoch miestach. „Súčasné priestory, v ktorých sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, sú v nevyhovujúcom stave a nie je zabezpečený bezbariérový prístup. Výsledkom projektu bude skvalitnenie priestorových podmienok, nielen pre ošetrujúcich lekárov a zdravotnícky personál, ale aj pre pacientov,“ popísala Milecová a dodala, že po zrealizovaní rekonštrukcie budovy, mesto vybuduje pre zdravotníkov aj pacientov parkovisko a upraví v bezprostrednej blízkosti park s lavičkami pre občanov a ihriskom pre deti.

Samospráva v súčasnosti čaká na výsledok verejného obstarávania a následne na vyjadrenia Úradu pre verejné obstarávanie. „Ak všetko dobre pôjde, mohlo by sa s rekonštrukciou začať už začiatkom budúceho roka, čo by bolo naozaj potrebné, pretože termín ukončenia projektu je do konca roka 2023,“ uzavrela primátorka.

02. 09. 2021 

Na Spojenej škole Ľ. Podjavorinskej v Prešove prestavajú objekt praktického vyučovania a telocvične za viac ako 6 mil. eur

Prešovský samosprávny kraj pripravuje prestavbu objektu praktického vyučovania a telocvične Spojenej školy Ľ. Podjavorinskej v Prešove. Odhadovaná hodnota zákazky v rámci projektu zlepšenia vzdelávacej infraštruktúry financovanej v rámci iniciatívy Catching-up Regions (tzv. dobiehajúcich regiónov) je viac ako 5 miliónov eur bez DPH (6 miliónov eur s DPH). Samospráva vyhlásila verejnú súťaž na zhotoviteľa stavebných prác. Lehota na predkladanie ponúk je do štvrtka 2. septembra.

Hlavnou stavbou je hala praktického vyučovania, ktoré v súčasnosti prebieha v polovici objektu. Druhá polovica je nefunkčná. Navrhovaná je preto prestavba haly, ktorá uvažuje s odstránením existujúcich obalových konštrukcií, okrem nosnej oceľovej konštrukcie haly a nosnej konštrukcie strechy. Navrhované je aj vstavané medzipodlažie pre lepšie využitie existujúceho priestoru. Prestavbou objektu pôvodnej haly bude dotvorený komplex školy s teoretickými a praktickými učebňami, prezentačným zázemím, šatňami pre študentov, hygienickými priestormi, skladovým a technickým zázemím. Súčasťou projektu je aj rekonštrukcia telocvične z 90. rokov minulého storočia. Navrhovaná je výmena pôvodných okien za plastové a zateplenie jednej strany telocvične. Oba objekty budú bezbariérové.

V projekte je riešené aj rozšírenie a opravy poškodených vnútroareálových spevnených plôch a komunikácií. Súčasťou sú aj rekonštrukcie rozvodov, kanalizácie, osvetlenia, ako aj exteriérové úpravy. „Vznikne moderná budova sendvičovým štýlom. Budú zrekonštruované kompletne všetky rozvody, sociálne siete, zariadenia a šatne. Mala by vzniknúť nová multifunkčná a viacpodlažná budova. Vyrieši sa tým energetická náročnosť terajšej budovy. Zrekonštruujú sa všetky priestory postavené v 60. rokoch a v konečnom dôsledku to zvýši komfort výučby pre žiakov aj majstrov odborného výcviku,“ uviedol pre agentúru SITA k projektu riaditeľ školy Ján Holub.

Súčasťou tohto verejného obstarávania nie je strojné vybavenie, ktoré bude obstarané samostatne. „Do obnovy kompletného technologického parku, strojného a multimediálneho vybavenia je plánovaná investícia takmer dva milióny eur. Jej obstaranie bude nadväzovať na toto prvé verejné obstarávanie, aby sme vedeli po prácach na budove vybaviť učebne,“ dodal Holub.

02. 09. 2021 

Mesto Komárno zrekonštruovalo autobusovú stanicu

Vnútorná časť budovy je po rekonštrukcii bezbariérová, zastávky autobusových liniek dostali novú strechu. Pribudli koše na odpadky, lavičky i osvetlenie. Zrekonštruované boli aj dve zastávky na Petőfiho ulici a pri Parku M. R. Štefánika.

Z celkovej dotácie projektu milión eur bude okrem rekonštrukcie autobusovej stanice v Komárne a autobusovej stanice v maďarskom Komárome zakúpený aj nový autobus na elektrický pohon, ktorý bude premávať medzi Komárnom a Komáromom. Zakúpi ho maďarský partner projektu, spoločnosť Volánbusz.

Vďaka získanej dotácii mesto Komárno umiestnilo pred stanicou parkovací box pre bicykle, cestovanie teda bude pružne kombinovateľné. „Mestská hromadná doprava v Komárne je zdarma, vďaka tejto službe môže jedna rodina ušetriť aj niekoľko sto eur ročne,” povedal primátor.

02. 09. 2021 

SPIŠSKÁ NOVÁ VES: Kraj finišuje s opravou Duklianskej cesty za 460-tisíc eur

Košický samosprávny kraj (KSK) finišuje s prácami na rekonštrukcii cesty, ktorá je hlavným dopravným ťahom v Spišskej Novej Vsi. Oprava Duklianskej cesty sa začala v apríli tohto roka a pôvodná cena rekonštrukcie sa z 310-tisíc eur navýšila na konečných 460-tisíc eur. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa predsedu KSK Anna Terezková.

„Dukliansku cestu sme zrekonštruovali až po križovatku s Elektrárenskou ulicou, namiesto doplnenia chýbajúcich obrubníkov sme na celom úseku osadili nové a navyše sme dobudovali aj chodník pri železničných rampách. Práce síce trvali o čosi dlhšie a navýšili sa aj finančné prostriedky na rekonštrukciu. Keďže však cesta neprešla opravou 40 rokov, bolo pre nás prioritou, aby boli práce vykonané kvalitne a prejazd zrekonštruovaným úsekom bol bezpečný,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

V rámci stavebnej úpravy cestári odfrézovali úsek v dĺžke vyše dvoch kilometrov, na ktorom pribudla nová asfaltová vrstva. Rekonštrukcia zahŕňala aj opravu autobusovej zastávky. Župa tiež opravila 102 poklopových šácht a uličných vpustí, vďaka čomu už nebude dažďová voda stáť na ceste. Projektová dokumentácia bola dodatočne prepracovaná, dôvodom boli inžinierske siete, ktoré neboli pred rekonštrukciou identifikované.

Župa pomáha mestu okrem rekonštrukcie cesty aj s projektom Cyklistickej radiály, ktoré mesto Spišská Nová Ves financuje z Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorého sprostredkovateľským orgánom je Košický samosprávny kraj. „Sme radi, že sa po približne štyridsiatich rokoch táto cesta, ktorá je hlavným ťahom z centra mesta v smere na Poprad a do Slovenského raja, bola zaradená do investičných akcií. Po tejto rozsiahlej rekonštrukcii a opravy cyklochodníka bude doprava bezpečnejšia pre vodičov aj cyklistov a komfortnejšia pre miestnych aj turistov,“ uviedol primátor mesta Spišská Nová Ves a krajský poslanec Pavol Bečarik.

Košický samosprávny kraj bude v súvislosti s rekonštrukciou Duklianskej cesty realizovať ešte dokončovacie práce. Na ceste a priľahlej cyklotrase pribudne vodorovné dopravné značenie. Opravy ciest Spišskej Novej Vsi zároveň budú pokračovať rekonštrukciou nadväzujúceho úseku. Koncom augusta začne kraj s opravou cesty na Gorkého ulici, ktorá je hlavným ťahom v smere na Rožňavu. Rekonštrukciu s predpokladaným nákladom 212-tisíc eur plánuje župa ukončiť ešte na jeseň tohto roka.

02. 09. 2021 

PSK zmodernizoval v Pieninách 22 kilometrov ciest a osem mostov

Prešovský samosprávny kraj (PSK) ukončil druhú etapu modernizácie ciest v Pieninách. Rekonštrukciou prešlo 22 kilometrov ciest a osem mostov. Modernizácia cestných úsekov v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa si vyžiadala investície v celkovej výške viac ako 3,6 milióna eur. TASR o tom informovala hovorkyňa kraja Daša Jeleňová.

Predmetom stavebných prác boli rekonštrukcie ciest druhej triedy Slovenská Ves – Spišská Stará Ves v dĺžke viac ako 11 kilometrov a Haligovce – Spišská Stará Ves v dĺžke viac ako desať kilometrov, ktoré sa pred hraničným priechodom Lysá nad Dunajcom spájajú a smerujú do Poľska.

"Som rád, že sa nám druhú etapu tohto veľkého cestného projektu, ktorý je dôležitý z pohľadu cestovného ruchu, spojenia nášho kraja s Malopoľským vojvodstvom, ale aj príchodu investorov do tohto regiónu, podarilo doviesť do úspešného konca. Zamagurie tak dostalo zlepšenie podmienok cezhraničnej infraštruktúry a lepšiu dostupnosť tohto atraktívneho prostredia," vyjadril sa počas slávnostného odovzdania zrekonštruovaných úsekov predseda PSK Milan Majerský.

Celkový objem finančných prostriedkov, ktorý bol vynaložený na modernizáciu ciest v rámci druhej etapy projektu, predstavuje vyše 3,4 milióna eur, z toho je viac ako 2,85 milióna eur z programu Interreg V-A Poľsko-Slovensko 2014-2020 a takmer 570.000 eur z kapitálových výdavkov SÚC PSK.

Rekonštrukčné práce zahŕňali modernizáciu úsekov ciest a viacerých mostov. Doplňujúce stavebné práce si po zime vyžiadali ďalšie dva mostné objekty, ktoré boli dofinancované z vlastných zdrojov PSK vo výške viac ako 213.000 eur.

 "V rámci prác bola vykonaná i rekonštrukcia 18 priepustov a stabilizácia cesty II/543 s použitím kombinovaného systému mikropilótovej steny, pričom práce na zosuvoch si vyžiadali aj výstavbu oporného múru. Zrekonštruované úseky ciest majú nové zvislé a vodorovné dopravné značenie, smerové koly a zvodidlá, na priechode pre chodcov v obci Červený Kláštor pribudli bezpečnostné elementy," doplnil riaditeľ Správy a údržby ciest PSK Marcel Horváth.

Na ukončenú druhú etapu projektu modernizácie cestného spojenia Pieninských národných parkov plynule nadväzuje posledná, tretia etapa projektu, ktorá má zavŕšiť odstránenie nevyhovujúcich a havarijných stavov na spomenutých cestách druhej triedy. S realizáciou prác sa na úseku Hniezdne – Spišská Stará Ves začalo v decembri 2020. Do konca roka by sa tam malo zmodernizovať takmer 3,7 kilometra ciest, na úseku vystavať dva priepusty a zrekonštruovať jeden most, a to v rozpočtovom náklade spolu takmer 820.000 eur.

24. 08. 2021 

Vyšší jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti

Od 1. augusta 2021 nadobudol účinnosť nový zákon, ktorým sa jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti zvýšil z 550,60 eura na 829,86 eura. Na ošatenie, obuv či nábytok deti dostanú od štátu viac peňazí.
 

Dieťa, o ktoré sa jeho rodičia nechcú alebo nemôžu starať, môže súd zveriť do náhradnej starostlivosti. Neputuje tak do centra pre deti a rodinu, ale do (vlastnej či náhradnej) rodiny, kde je pre jeho vývoj lepšie prostredie. Štát podporuje náhradnú starostlivosť a deťom poskytuje rôzne príspevky.

Jeden z nich, jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti, sa od 1. augusta 2021 zvýšil z 5,53-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa (t. j. 550,60 eur) na sumu 829,86 eur. Tento príspevok slúži na zabezpečenie základného vybavenia pre dieťa, najmä na nákup oblečenia, obuvi, hygienických potrieb či nábytku.

Čo je náhradná starostlivosť

Náhradná starostlivosť predstavuje viacero dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak sa oň nechcú alebo nedokážu postarať. Môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, pestúnska starostlivosť alebo ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa.

Príspevky na náhradnú starostlivosť

Štát podporuje náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa a pestúnsku starostlivosť viacerými príspevkami. Ich poskytovanie je upravené v zákone o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Ide o jednorazový príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti, jednorazový príspevok dieťaťu pri zániku náhradnej starostlivosti, opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti, opakovaný príspevok náhradnému rodičovi a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi.

Zákon č. 269/2021 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov schválili poslanci NR SR 22. júna 2021. Účinnosť nadobudol 1. 8. 2021.

24. 08. 2021 

Ministerstvo pokračuje v zmierňovaní sociálnych a ekonomických dôsledkov pandémie vyplácaním Prvej pomoci

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) vyplatilo k 30.júlu pandémiou dotknutým zamestnávateľom a SZČO finančnú pomoc presahujúcu 2 miliardy eur. Vyplýva to z najnovšej aktualizácie komentára Inštitútu sociálnej politiky (ISP) o ekonomickej a sociálnej pomoci v čase pandémie. Ministerstvo práce aj naďalej robí odvážne kroky v snahe zmierňovať sociálne a ekonomické následky pandémie a pokračuje v poskytovaní „Prvej pomoci“ až do konca roka 2021.
 

Pätnáste vydanie priebežnej správy ISP o „Prvej pomoci“ reflektuje na aktualizované čerpanie finančnej pomoci za predchádzajúce mesiace a prináša aj prvotný pohľad na čerpanie za jún. Od marca evidujeme trend postupného utlmovania čerpania pomoci, ktorý podľa predbežných čísel sledujeme aj v mesiaci jún.

Pomerne veľké rozdiely v priemernej výške podpory sledujeme v závislosti od veľkosti žiadateľa. U mikropodnikov, ktoré zamestnávajú maximálne deväť zamestnancov, sa úroveň priemernej pomoci udržuje stabilne nad hranicou 650 eur. Pri veľkých podnikoch evidujeme na základe čiastkových údajov v mesiaci jún mierny pokles oproti máju, a to až blízko hranice 360 eur. Tento vývoj je pravdepodobne spôsobený postupným oživovaním ekonomiky a zníženou mierou využívania inštitútu prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Dlhodobo najintenzívnejšie využívajú nástroje „Prvej pomoci“ mikropodniky, čo podľa aktuálnych údajov platí aj za jún. V poslednom období dochádza dokonca k postupnému navyšovaniu podielu čerpania tejto skupiny podnikov, a to až nad hranicu 50 %. Mikropodniky najčastejšie čerpajú pomoc z opatrenia č. 2. V skupine firiem, ktoré označujeme ako malé podniky (10-49 zamestnancov), sledujeme za máj a jún postupné utlmovanie čerpania, ich podiel na uhrádzanej sume za jún predstavuje 16 %. Ešte výraznejší útlm zaznamenávame pri kategórií stredných podnikov s podielom mierne nad 10 %. Čerpanie veľkých podnikov sa v roku 2021 ustálilo blízko hranice 14 %, s výnimkou mája, keď do veľkých podnikov smerovala viac ako pätina pomoci. Malé, stredné a veľké podniky najčastejšie využívali odstupňovaný finančný príspevok v závislosti od poklesu tržieb - opatrenie 3B.

Viac ako štvrtina uhrádzanej „Prvej pomoci“ za máj a jún smerovala k podnikom z odvetvia priemyslu. Údaje za jún poukazujú na mierny nárast podielu na pomoci v oblasti stavebníctva na úrovni 16%. Opačný vývoj sledujeme v odvetviach veľko- a maloobchodu, kde podiel na pomoci postupne klesá, čo súvisí s postupným otváraním ekonomiky. Kým za január čerpali takmer 25 %, za mesiac máj sa podiel pohyboval na úrovni menej ako 14% a podobný vývoj signalizujú aj údaje za jún.

Viac informácií nájdete v pätnástej aktualizácii správy ISP o sociálnej pomoci pracujúcim a rodinám na webovej stránke Inštitútu sociálnej politiky: https://institutsocialnejpolitiky.sk/wp-content/uploads/2021/08/ISP_2021_Prva_pomoc_update15_FINAL.pdf

Tab.: Stav projektu Prvá pomoc k 18.8.2021

24. 08. 2021 

Od septembra do konca roka bude rezort práce vyplácať Prvú pomoc

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) reflektuje na zmenu Covid automatu, ktorú dnes schválila vláda SR na svojom online rokovaní, a od septembra do konca roka bude vyplácať Prvú pomoc.
 

Prvá pomoc je v súčasnosti naviazaná na celonárodný Covid automat. Zmena aktualizácie Alert systému pre monitorovanie vývoja pandémie a prijímanie opatrení proti SARS-CoV-2 sa odzrkadlí na úprave podmienok vyplácania príspevkov pre oprávnených žiadateľov, ku ktorým MPSVR SR pristupuje od 1. septembra 2021.

Ako bude vyzerať vyplácanie Prvej pomoci po novom

Prvú pomoc za mesiac júl 2021 budú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácať bez zmien. Za mesiac august sa Prvá pomoc vyplácať nebude. Od septembra do decembra 2021 rezort práce pokračuje v podpore udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich následkov. V praxi to znamená vyplácanie pôvodnej schémy Prvá pomoc okrem opatrenia 3B .

V prípade, že sa epidemiologická situácia na Slovensku zhorší, vláda SR môže prijať uznesenie, ktorým stanoví vyplácanie vyšších príspevkov (Prvá pomoc +, resp. Prvá pomoc ++).

Túto zmenu prijala vláda dnes ako súčasť uznesenia k návrhu aktualizácie Covid automatu.

Bližšie informácie pre žiadateľov o príspevky z projektu Prvá pomoc budú zverejnené na stránke www.pomahameludom.sk .

24. 08. 2021 

Spustili sme III. etapu schémy pomoci de minimis

Tretia etapa schémy pomoci pre cestovný ruch a gastro de minimis je spustená. Oprávnené obdobie pomoci je rozšírené o mesiace apríl a máj 2021. Aj v tejto epate je možné žiadať o pomoc aj za celé obdobia z prvej a druhej etapy, teda od 1. apríla 2020 do 31. mája 2021.

Viac informácií je dostupných na: https://www.mindop.sk/schema-pomoci/schema-pomoci-v-cestovnom-ruchu

24. 08. 2021 

VÝZVA NA PODPORU UDRŽATEĽNOSTI A ODOLNOSTI KULTÚRNYCH INŠTITÚCIÍ

Kód výzvy: IROP-PO7-SC77-2021-75

Prioritná os: 7 – REACT-EÚ

Špecifický cieľ 7.7: Podpora udržateľnosti a odolnosti kultúrnych inštitúcií

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre Prioritnú os 3 a Prioritnú os 7 vyhlasuje výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v rámci Integrovaného operačného programu na Podporu udržateľnosti a odolnosti kultúrnych inštitúcií v súvislosti s pandémiou COVID-19.

Indikatívna výška finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja vyčlenených na výzvu je 14 850 600 EUR.

Výzva je časovo ohraničená. Žiadosti o nenávratný finančný príspevok je možné predkladať do 11.11.2021.

Dátum vyhlásenia výzvy: 10.08.2021

Dátum uzavretia výzvy: 11.11.2021

Typ výzvy: uzavretá
 
Spolufinancovanie obce/mesta: 5% z celkových opravných výdavkov
 
Oprávnený žiadateľ: Obec / Mesto / Samosprávny kraj
 
Oprávnené aktivity projektu: Hlavná aktivita A. Investície do obstarania a modernizácie materiálno-technického a technologického vybavenia kultúrnych inštitúcií;
 
1. Zvýšenie kvality poskytovaných služieb v kultúrnej inštitúcii, ktorá musí viesť k modernizácii, zlepšeniu úrovne technického, resp. technologického vybavenia a/alebo priestorového a/alebo funkčného riešenia kultúrnej inštitúcie,
 
2. Zlepšenie úrovne hygienických štandardov kultúrnej inštitúcie, ktorá musí viesť k zlepšeniu hygienických štandardov a k zabezpečeniu materiálno-technického vybavenia slúžiaceho na ochranu zdravia v boji proti COVID-19 v kultúrnej inštitúcii, a to pre návštevníkov, ako aj osôb pôsobiacich v zázemí kultúrnej inštitúcie.
 
Oprávneným územím pre túto výzvu je celé územie Slovenskej republiky s výnimkou území obcí, ktorých počet obyvateľov nepresahuje 1 000 podľa údajov k 31.12.2019.
  
Časová oprávnenosť realizácie aktivít projektu: Realizácia aktivít projektu nesmie začať skôr ako 1. februára 2020 a nesmie byť ukončená neskôr ako 31. decembra 2023.
 
Ďalšie podrobnosti sú uvedené vo výzve a jej prílohách TU
24. 08. 2021 

Ministerka Remišová: Inovačnej spolupráci v regiónoch pomôže dotácia vyše 1 milión eur

Podporujeme investície a inovácie v regiónoch. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo výzvu v hodnote 1,1 milióna eur na podporu rozvoja investičného prostredia v Slovenskej republike, implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a na prepájanie domácich aj zahraničných partnerov. Žiadosť o poskytnutie dotácie je možné predložiť do 12. októbra 2021.

„Ak chceme pomôcť ekonomike v regiónoch, aby v nich ľudia mali zodpovedajúce príležitosti realizovať sa, a aby si mohli nájsť dobrú prácu, musíme viac investovať do inovačného potenciálu regiónov. Cieľom tejto výzvy je podporiť domácu aj zahraničnú spoluprácu v oblasti verejného, akademického a súkromného sektora, ktorej výsledkom bude vznik inovatívnych riešení pre regióny,“ povedala ministerka investícií a regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

Hlavným zámerom výzvy je  podporiť projekty pôsobiace predovšetkým v oblastiach:

  • Experimentálny vývoj a inovácie – napr. oprávnené sú vývojové a/alebo testovacie a inovatívne projekty (príjemcovia ich môžu realizovať sami alebo v spolupráci s domácim alebo zahraničným partnerským podnikom)
  • Priemysel pre 21. storočie – napr. oprávnené sú inteligentné inovácie obsahujúce úroveň inovácie TRL 3- 6
  • Inteligentné inovácie – napr. inteligentné inovácie obsahujúce úroveň inovácie TRL 3- 6
  • Sociálne inovácie – napr. sú inovácie spoločenské a predstavujú nové, v porovnaní s dostupnými alternatívami účinnejšie, efektívnejšie, udržateľnejšie a spravodlivejšie riešenia spoločenských problémov (napr. vytváranie nových produktov a služieb, zavádzanie technológií, vytváranie nových spoločenských procesov a organizačných štruktúr, atď.)
  • Práca 4.0 – napr. celoživotné vzdelávanie, povolania blízkej budúcnosti, technológie
  • Akceleračné a študijné programy – napr. formou tréningových, študijných a mentoringových pobytov alebo spoluprácou viacerých akceleračných programov na Slovensku
  • Projekty na tvorbu investičnej platformy v Slovenskej republike a ich prepojenie v podobe spolupráce oprávnených žiadateľov so zahraničnými subjektami alebo partnermi – napr. projekty inovačných zoskupení s cieľom podnecovať a realizovať inovačné činnosti formou výmeny poznatkov alebo spolupráce medzi podnikmi a ostatnými organizačnými zoskupeniami

Podporené budú predovšetkým inovatívne aktivity ako:

  • výber akcelerátorov v Slovenskej republike, ktoré zabezpečia podporu inovatívnych riešení
  • inovačné projekty, ktorých úroveň inovácie dosahuje stupeň
    TRL 3- 6 a vzájomne prepoja subjekty výskumného prostredia a aplikačnej praxe
  • projekty zamerané na realizáciu lokálnych iniciatív a projektov zameraných na implementáciu Agendy 2030

Všetky aktivity súvisia s prepájaním s partnerom (výroba, služby a priemysel) ako aj so zahraničnými subjektami alebo partnermi, ktoré sú dôležité pri výbere projektov.

O uvedenú výzvu sa môžu uchádzať oprávnení žiadatelia – mikro, malé a stredné podniky pôsobiace na slovenskom trhu minimálne 1 rok, občianske združenia, neziskové organizácie, záujmové združenia právnických osôb, základné, stredné aj vysoké školy, rozpočtové organizácie, právnické osoby, resp. fyzické osoby – podnikatelia ako aj právnické osoby zriadené podľa osobitného predpisu.  Bližšia špecifikácia sa nachádza vo výzve a v jej prílohách.

Na jeden projekt je možné získať podporu od 30-tisíc do 100-tisíc eur. Čerpanie prostriedkov pre oprávnený projekt je maximálne tri  mesiace odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy,  realizácia projektu môže prebiehať do 31. 3. 2022 a kapitálové výdavky je možné financovať do konca roka 2022.

 

Výzvu aj dokumentáciu nájdete na:

https://www.mirri.gov.sk/sekcie/inovacna-diplomacia/dotacie/index.html

 
24. 08. 2021 

Vicepremiérka Remišová: Ak chceme zatraktívniť cyklodopravu na Slovensku, potrebujeme radikálne zvýšiť bezpečnosť cyklistov

Cyklodoprava v slovenských regiónoch sa dočká výraznej podpory vďaka novej eurofondovej výzve. Na budovanie a modernizáciu cyklotrás, ako aj na ďalšie riešenia, ktoré prispejú k rozvoju cyklodopravy, ide 21 miliónov  eur z eurofondov z regionálneho programu. Počas pracovného výjazdu v Žilinskom kraji to oznámila podpredsedníčka vlády Veronika Remišová. 

„Rozvoj cyklodopravy má pre Slovensko veľký prínos. Pomáha rozvíjať cestovný ruch a tvorbu nových, kvalitnejších pracovných miest. Zároveň predstavuje alternatívny a ekologicky čistý  spôsob dopravy, šetrí životné prostredie a prispieva k čistejšiemu ovzdušiu v mestách. Slovensko tento potenciál v cyklodoprave zatiaľ nedokázalo naplno využiť, preto som s Európskou komisiou v rámci pokrízovej pomoci  z balíka REACT-EU vyrokovala navýšenie podpory práve pre rozvoj bezpečnej cyklodopravy,“ uviedla podpredsedníčka vlády a ministerka regionálneho rozvoja Remišová po rokovaní s  predsedníčkou Žilinského samosprávneho kraja Erikou Jurínovou.

Podiel cyklistickej dopravy na celkovej deľbe prepravnej práce na Slovensku sa odhaduje približne na 5 %, v Českej republike je to 6 % a v Rakúsku 10 %.

Pri ďalšom rozvoji cyklodopravy je podľa Remišovej prvoradá otázka bezpečnosti cyklistov. „Minulý  rok na slovenských cestách zahynulo 20 cyklistov, čo je až 10 % z celkového počtu obetí na cestách. Počet tragických nehôd cyklistov z roka na rok stúpa, iba prednedávnom, v máji, šokovala Slovensko smrť 24-ročného deaflympionika Adriána Babiča, ktorého život vyhasol počas tréningu po zrážke s autom. Sama som vášnivá cyklistka a viem, akým problémom cyklisti na cestách čelia. Chýbajú cyklochodníky, ktoré by boli bezpečné nielen pre cyklistov, ale tiež pre chodcov a vodičov. Bezpečnosť je základnou prekážkou rozvoja cyklodopravy a preto v tejto oblasti musíme spraviť výrazný pokrok.“

Remišová zároveň podotkla, že v novom programovom období bude hľadať inovatívne riešenia na zvýšenie bezpečnosti cyklistov. Jedným z nich je, aby súčasťou obnovy a budovania ciest II.a III. triedy bolo tiež vytvorenie cyklopruhu alebo dostatočne širokej a bezpečnej krajnice.  Ministerka zároveň vyzvala k vzájomnému rešpektu cyklistov a ostatných účastníkov cestnej premávky.

Podľa vicepremiérky treba tiež zvýšiť dostupnosť zdieľanej cyklodopravy. „Systém zdieľaných bicyklov sa osvedčil už vo viacerých mestách, a preto budeme podporovať jeho ďalšie rozširovanie,“ uviedla.

V Žilinskom kraji je spolu vyše 3 000 km značených cyklotrás, najmä v horskom teréne, čo ho radí na druhé miesto spomedzi všetkých krajov. V pláne sú ďalšie cyklotrasy, vo výstavbe je napríklad nový 23-kilometrový úsek zo Žiliny do Terchovej, ktorý je financovaný z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) sumou vyše 6 miliónov eur.

„V investíciách do cyklistickej infraštruktúry musíme pokračovať, aby sa cyklodoprava pre ľudí stala naozaj zmysluplnou alternatívou. Rozvoj cyklodopravy prináša do regiónov tiež vyššie príjmy z cestovného ruchu a  nové pracovné príležitosti,“ zdôraznila Remišová.

Z najnovšej výzvy IROP môžu samosprávy, poskytovatelia verejnej dopravy aj mimovládne organizácie získať prostriedky na široké spektrum projektov, ktoré napomôžu rozvoju nemotorovej dopravy a zvyšovaniu jej atraktivity. „Z výzvy podporíme nielen výstavbu a modernizáciu cyklotrás, ale budeme tiež financovať súvisiacu infraštruktúru, ako sú stojany na bicykle, nabíjacie stanice pre elektrobicykle či systémy automatických požičovní bicyklov. Podporíme aj propagáciu cyklodopravy v regiónoch prostredníctvom webových stránok či užitočných mobilných aplikácií,“ vysvetlila Remišová. Na rozvoj cyklodopravy boli doteraz v aktuálnom programovom období z programu IROP vyhlásené dve výzvy. Podporu v nich spolu získalo 138 projektov z celého Slovenska v celkovej výške takmer 87 miliónov eur.

Vicepremiérka Remišová v Žilinskom kraji navštívila viaceré projekty, ktoré boli financované vďaka eurofondovým programom a grantom, ktoré riadi jej rezort. Z programu INTERREG bola napríklad podporená výstavba vyhliadkovej veže v meste Krásno nad Kysucou, ktorá zvýšila atraktívnosť lokality pre turistov zo slovenskej i českej strany hraníc. V Čadci z eurofondov z programu IROP financovali rekonštrukciu vnútrobloku na sídlisku. Namiesto bývalej močariny zarastenej trávou slúži obyvateľom zelený parčík s multifunkčným ihriskom. „Práve teraz sme uzavreli výzvu, z ktorej sa budú  za 17 miliónov financovať ďalšie zelené riešenia pre mestá, vrátane takýchto rekonštrukcií vnútroblokov či parkov. Záujem bol obrovský – dostali sme 158 žiadostí v celkovej sume vyše 71 miliónov eur. Teraz vyberáme tie najlepšie projekty, ktoré zlepšia životné prostredie a pomôžu zmierniť dôsledky zmeny klímy,“ povedala ministerka.

V Žiline sa z Grantov Európskeho hospodárskeho priestoru   pripravuje veľká rekonštrukcia Domu umenia Fatra, v ktorom sídli Štátny komorný orchester Žilina. „Na obnovu tejto národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je v havarijnom stave, ide takmer milión eur. Pre celý Žilinský región je to ikonická kultúrna inštitúcia s mimoriadne kvalitným komorným telesom, ktorá už desiatky rokov poskytuje celému regiónu neopakovateľné hudobné zážitky a začínal tu aj náš nadaný huslista Dalibor Karvay. Financovanie regionálnej kultúrnej infraštruktúry a jej obnovy je mimoriadne dôležité pre kvalitu života v regiónoch. Kultúrne inštitúcie nemôžu byť koncetrované len v hlavnom meste, ľudia musia mať prístup ku kvalitnej kultúre na celom Slovensku,“ povedala Remišová.  Pred pár rokmi sa z EHP grantov v meste financovala tiež rekonštrukcia synagógy, ktorá získala dokonca architektonickú cenu a dnes tento unikátny priestor slúži kultúre.

„Práve investície do kultúrneho aj prírodného dedičstva, do cyklodopravy, do kvalitnejšieho a zdravšieho životného prostredia, sú rozhodujúce pre rozvoj turizmu, miestnej ekonomiky  a ľuďom v regiónoch prinášajú vyššiu kvalitu života. Časy, keď eurofondy boli len pre vyvolených a plnili vrecká oligarchov a rôznych vybavovačov sa skončili,“ ubezpečila ministerka investícií.  „Teší ma, že predstavitelia samospráv, s ktorými som dnes v kraji rokovala, vnímajú veľmi pozitívne naše zjednodušenia v eurofondoch. Ocenili najmä novú Jednotnú príručku k verejnému obstarávaniu. Doteraz mali jednotlivé programy a ministerstvá vlastné príručky, ktoré sa v mnohom líšili a mali vlastné podmienky a pravidlá, čo spôsobovalo chaos. Jednotná príručka celý proces upratala a zjednodušila ho. Dokopy sme zaviedli už päť balíkov antibyrokratických opatrení, aby eurofondy išli rýchlo a jednoducho tam, kde sú treba, kde najviac pomôžu ľuďom,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Cyklovýzva je zverejnená na:

SEKCIA PROGRAMOV REGIONÁLNEHO ROZVOJA – Výzvy na predkladanie ŽoNFP – Výzva na predkladanie ŽoNFP na zvyšovanie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy (predovšetkým cyklistickej dopravy) na celkovom počte prepravených osôb, kód výzvy: IROP-PO7-SC72-2021-74 – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (mpsr.sk)

24. 08. 2021 

Informácia o blížiacom sa konci uzavretia I. hodnotiaceho kola výzvy na zlepšenie prístupu občanov k službám štátu

V rámci vyhlásenej dopytovo-orientovanej výzvy z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra s názvom „Implementácia cezhraničných služieb – Jednotná digitálna brána“ v celkovej alokácii 10 miliónov eur je možné v I. hodnotiacom kole výzvy predložiť žiadosť. Výzva je určená slovenským štátnym inštitúciám, ktoré poskytujú elektronické služby štátu, ale aj tým štátnym inštitúciám, ktoré prevádzkujú na to potrebnú IT infraštruktúru. Cieľom je umožniť prístup k eGov službám jednotlivých krajín EÚ bez ohľadu na národnosť, sídlo alebo bydlisko občanov.

Výzva je otvorená, v indikatívnej výške finančných prostriedkov 10 miliónov eur a aktuálne prebieha I. hodnotiace kolo výzvy, ktoré má uzávierku 13. septembra 2021.

V rámci žiadostí môže byť podporené:

  1. prispôsobenie existujúcich elektronických služieb pre použitie občanmi inej krajiny a zavádzanie nových služieb,
  2. prispôsobenie potrebnej IT technológie na zabezpečenie identifikácie a autentifikácie občanov EÚ.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR plní úlohu národného koordinátora európskeho projektu Jednotnej digitálnej brány na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám riešenia problémov. Projekt Jednotnej digitálnej brány stavia na dosiahnutých výsledkoch v rámci uzla eIDAS. Uzol eIDAS už v súčasnosti umožňuje Slovákom využívať eGOV služby v Rakúsku, Dánsku, Poľsku, či v Českej republike.

Určená je štátnym inštitúciám poskytujúcim eGOV služby ako sú napr. ministerstvo vnútra, Sociálna poisťovňa,  ministerstvo školstva a ďalšie, ale aj správcom spoločných modulov, ktorí sú zodpovední za využívanú technológiu, a to ministerstvo vnútra či NASES.

Na základe vyššie uvedeného si dovoľujeme vyzvať potenciálnych žiadateľov, aby sa efektívne  rozhodli zapojiť do vyhlásenej výzvy a predložili žiadosť. Pri predložení žiadosti je zároveň nevyhnutné, aby postupovali podľa stanovených podmienok poskytnutia príspevku výzvy.

Viac informácií o dopytovej výzve nájdete na: https://www.mirri.gov.sk/projekty/projekty-esif/

24. 08. 2021 

Blíži sa uzávierka I. hodnotiaceho kola výzvy na kybernetickú bezpečnosť štátnych inštitúcií, VÚC a miest

Kvalitná informačná a kybernetická bezpečnosť, ale aj ochrana údajov je dnes už nevyhnutnosťou. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR preto vyhlásilo dopytovo-orientovanú výzvu z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra s názvom „Rozvoj governance a úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti v podsektore VS“.

Dopytová výzva je zameraná na položenie kvalitných základov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v jednotlivých inštitúciách, teda na zmapovanie stavu informačných systémov a aktív. Rovnako však cieli i na tie inštitúcie, ktoré sa snažia už o posunutie kyber bezpečnosti na vyššiu úroveň prijímaním a realizovaním dodatočných opatrení a projektov.

Výzva je otvorená, v indikatívnej výške finančných prostriedkov 5 miliónov eur a aktuálne prebieha I. hodnotiace kolo výzvy, ktoré má uzávierku 6. septembra 2021.

Na základe vyššie uvedeného si dovoľujeme vyzvať potenciálnych žiadateľov, aby sa efektívne  rozhodli zapojiť do vyhlásenej výzvy a predložili žiadosť. Pri predložení žiadosti je zároveň nevyhnutné, aby postupovali podľa stanovených podmienok poskytnutia príspevku výzvy.

 

Viac informácií o dopytovej výzve nájdete na:

https://www.mirri.gov.sk/projekty/projekty-esif/operacny-program-integrovana-infrastruktura/prioritna-os-7-informacna-spolocnost/vyzvania-a-vyzvy/vyzva-c-opii-2021-7-16/

24. 08. 2021 

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 32. výzva

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 20. 8. 2021 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom:

OPKZP-PO1-SC111-2017-32, zameranej na triedený zber komunálnych odpadov, mechanicko-biologickú úpravu zmesového komunálneho odpadu a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov v najmenej rozvinutých okresoch, v rámci 8. hodnotiaceho kola

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

24. 08. 2021 

Envirofond vyhlási výzvu na podporu projektov na ochranu a využívanie vôd na rok 2021

Environmentálny fond (EF), ako organizácia zriadená zákonom a hospodáriaca s verejnými zdrojmi, aktuálne intenzívne pracuje na novej výzve pre žiadateľov na podporné programové aktivity na rok 2021. Pôjde o výzvu zameranú na oblasť ochrany a využívania vôd (B). Predmetnú výzvu v súlade s § 4e ods. 2 zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov fond plánuje zverejniť koncom augusta 2021 na svojom webovom sídle. Termín predkladania žiadostí je momentálne odhadovaný na koniec septembra 2021.

Detaily výzvy sú uvedené tu

24. 08. 2021 

Prehľad žiadateľov o poskytnutie finančných prostriedkov formou dotácie z Environmentálneho fondu na rok 2021 - aktualizácia

1. Žiadateľom v oblastiach A. B. a C., o ktorých podpore rozhodol minister životného prostredia Slovenskej republiky, boli odoslané rozhodnutia o poskytnutí podpory formou dotácie z Environmentálneho fondu spolu so sprievodným listom, obsahujúcim bližšie informácie a pokyny týkajúce sa ďalšieho postupu. Zoznam uvedených žiadateľov spolu s číslom príslušného rozhodnutia nájdete tu .

Zároveň si vás dovoľujeme informovať, že kompletnú administráciu schválených projektov je potrebné riešiť s prideleným projektovým manažérom Environmentálneho fondu, ktorého meno a kontakt nájdete v záhlaví listu Oznámenie o poskytnutí podpory formou dotácie z Environmentálneho fondu..

2. Žiadateľom v oblastiach A. B. a C, ktorých žiadosti prešli procesom formálnej kontroly a odborného hodnotenia, avšak z dôvodu, že požiadavky vznesené na Environmentálny fond niekoľkonásobne prevýšili jeho finančné možnosti určené na podporu formou dotácie na rok 2021, minister životného prostredia Slovenskej republiky nerozhodol o ich podporení, sú uvedení v zozname, ktorý nájdete v tabuľke tu .

V prípade, že Environmentálny fond získa ďalšie finančné prostriedky určené pre dotácie na rok 2021, môže minister životného prostredia Slovenskej republiky na návrh Rady Environmentálneho fondu dodatočne rozhodnúť o ich podporení formou dotácie z Environmentálneho fondu na rok 2021.

3. Žiadateľom v oblastiach A. B. a C, ktorých žiadosti neboli predmetom odborného hodnotenia z dôvodu vyradenia v procese formálnej kontroly, resp. nesplnili podmienky pre poskytnutie dotácie, boli odoslané oznámenia o nezaradení žiadosti o poskytnutie podpory formou dotácie na rok 2021 do zoznamu žiadostí o podporu na rok 2021. Zoznam žiadateľov, ktorých žiadosti neboli zaradené do zoznamu žiadostí o podporu na rok 2021 nájdete tu .

24. 08. 2021 

Trnava získala takmer milión eur na inteligentné riadenie križovatiek

Trnava získala 935-tisíc eur z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR na svoj projekt inteligentného riadenia dopravy v meste Smart Trnava. Celkové výdavky na projekt boli podľa zverejnenej zmluvy vyrátané na 985-tisíc eur, Trnava sa na spolufinancovaní bude podieľať čiastkou 50-tisíc eur. Spolufinancovanie schválili mestskí poslanci už minulý rok.

Projekt má s pomocou inteligentne riadených križovatiek zlepšiť plynulosť dopravy v meste. „Výmenou technológie križovatiek sa naplní hlavný cieľ, aby križovatky spolu komunikovali,“ uviedla radnica v dôvodovej správe k jeho spolufinancovaniu. Podľa primátora Petra Bročku projekt zvýši prepravné výkony a bezpečnosť na cestách.

„Križovatky budú osadené magnetodetektormi, ktoré zabezpečia presnú identifikáciu prechádzajúcich vozidiel. Na základe toho sa križovatky budú vedieť rozhodovať priamo na základe reálnej situácie v nich a prispôsobovať tak signálne plány,“ uviedol Bročka na sociálnej sieti. Cyklisti a chodci už nebudú musieť na inteligentných križovatkách stláčať tlačidlo preferencie. Súčasťou projektu inteligentného riadenia dopravy - Smart Trnava budú podľa Bročku aj monitorovacie a prehľadové dopravné kamery, ktoré budú v reálnom čase zo získaného obrazu vyhodnocovať trajektórie vozidiel, cyklistov a chodcov v ôsmich kategóriách vrátane čítania EČV a tiež sčítače dopravy, ktoré umožnia sčítavať a kategorizovať vozidlá na vybraných vstupoch do mesta

24. 08. 2021 

Budovu archívu v areáli RTVS v Košiciach zrekonštruujú aj z eurofondov

Budova archívu v areáli Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) v Košiciach prejde rekonštrukciou. RTVS na to v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia získala nenávratný finančný príspevok vo výške viac ako 840.000 eur. TASR o tom za RTVS informoval Filip Púchovský s tým, že hlavným cieľom projektu je znížiť spotrebu energie pri prevádzke budovy.

Podľa neho je budova archívu v súčasnom stave náročná na prevádzku pre svoju energetickú neefektívnosť. Rekonštrukcia má zahŕňať zateplenie obvodového plášťa vrátane strechy, výmenu okien a vonkajších dverí či inštaláciu zariadenia využívajúceho obnoviteľné zdroje. Po realizácii prác má dôjsť k významnej úspore spotreby energie, pričom má stavba dosiahnuť nízkoenergetický štandard. „Na základe úspor výdavkov na energie zároveň znížime dotácie na prevádzkové náklady a ušetrené finančné prostriedky využijeme na ďalší rozvoj,“ povedal generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník.

Očakávané výsledky majú byť dlhodobo technicky udržateľné. Technológia je podľa RTVS navrhnutá tak, aby bola plne funkčná bez potreby špeciálneho prevádzkového servisu nad rámec bežnej údržby.

Uvedená budova bola postavená na prelome 19. a 20. storočia. Objekt prešiel počas svojej životnosti viacerými rekonštrukciami, posledná z nich bola zrealizovaná v roku 1977. Celková zastavaná plocha objektu je 783,30 štvorcového metra.

24. 08. 2021 

Štátni cestári chystajú projekt na odklonenie dopravy z Veľkej Lomnice a Huncoviec

Slovenská správa ciest (SSC) pripravuje investíciu zameranú na odklonenie cestnej dopravy mimo zastavané časti obcí Veľká Lomnica a Huncovce v okrese Kežmarok. Zatiaľ vyhlásila verejnú súťaž na vypracovanie a dodanie dokumentácie na stavebné povolenie a výkon autorského dohľadu pre stavebné práce na úseku cesty prvej triedy I/66 Veľká Lomnica - Huncovce. Ide o súčasť druhej etapy rekonštrukcie cesty Poprad - Kežmarok. Predpokladaná cena za uvedené služby je viac ako 1 milión eur bez DPH, vyplýva zo zverejnenej súťaže vo Vestníku verejného obstarávania.

Zákazka bude podľa štátnych cestárov financovaná zo zdrojov Európskej únie cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra a zo štátneho rozpočtu. Dokumentácia na stavebné povolenie by mala byť hotová do desiatich mesiacov od účinnosti zmluvy s vybraným dodávateľom. Časť dopravno-inžinierske podklady a posúdenie využitia vlakovej dopravy a jej vplyvu na výhľadovú intenzitu a funkčnú úroveň 4-pruhovej a 2-pruhovej komunikácie má byť pripravená do troch mesiacov od účinnosti zmluvy. Uchádzači môžu predkladať ponuky do 23. septembra cez Informačný systém Elektronické verejné obstarávanie, otvárať sa budú v sídle regionálnej organizačnej zložky SSC v Košiciach.

24. 08. 2021 

Roadshow 2021 ponúka diskusie o budúcnosti EÚ v 25 slovenských mestách

Otvorene diskutovať s verejnosťou o budúcnosti Európskej únie (EÚ) je cieľom podujatí s názvom Roadshow 2021, ktoré sa v pondelok začali v Žiline. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR ich organizuje v 25 slovenských mestách.

Podľa štátneho tajomníka rezortu diplomacie Martina Klusa ľudia chcú počuť informácie o EÚ. "Tak nám to vyšlo aj v prieskume. Takmer polovica v dotazníku uviedla, že nemá dostatok informácií o EÚ. Je veľmi dobré, že sme tu a môžeme sa s nimi rozprávať. No a je veľký dopyt po tom, aby mohli formovať samotnú EÚ. Čiže ak majú konkrétne výhrady k zdravotníckej politike, spoločnej obrannej politike, vzdelávacej alebo kultúrnej politike, aj o tom by sme mali dnes vedieť," podotkol.

Podujatia ponúkajú návštevníkom príležitosť vyjadriť názor priamo v rozhovoroch, prostredníctvom digitálnej platformy Sli.do, sociálnych sietí alebo pomocou webovej stránky future.europa.eu. Pripravené sú rozhovory o európskych otázkach, odborné diskusie aj prezentácie úspešných projektov financovaných z európskych fondov a realizovaných na území SR. "Úlohou rezortu diplomacie je preniesť diskusie napríklad na Radu pre zahraničné veci alebo Radu pre všeobecné záležitosti, kde zastupujem Slovensko. A ktorá bola autorom myšlienky Konferencie o budúcnosti Európy. Treba dodať, že nielen na Slovensku, ale vo všetkých 27 štátoch," vysvetlil Klus.

Ministerstvo obrany (MO) SR zastupuje na diskusiách štátny tajomník Marian Majer. "Konferencia o budúcnosti Európy predstavuje jedinečnú príležitosť získať od našej spoločnosti spätnú väzbu o jej pohľade na to, kam by sa mala EÚ najbližšie roky uberať. Zároveň ide o možnosť pragmaticky zhodnotiť ambície, ktoré si EÚ stanovila na nadchádzajúce obdobie - obranu nevynímajúc," povedal Majer.

"Žijeme ťažšie pandemické časy a ľudia si viac uvedomujú, že pandémiu a ekonomické ťažkosti dokážeme prekonať len spolu. Že musíme viac spolupracovať. Takže na európske témy v poslednom čase reagujú aktívnejšie a pozitívnejšie. Na druhej strane, aj oni majú mnohé otázky a aj predstavy o budúcnosti Európy. Myslím si, že teraz je správny čas, aby sme im dali priestor. A vyjadrili sa, ako si predstavujú svoju EÚ. Pretože všetci pracujeme pre občanov a je dobre, keď ich hlas zaznie. Práve v týchto dňoch je na to príležitosť," skonštatoval europoslanec Ivan Štefanec.

Podujatia Roadshow 2021 podporia zapojenie slovenskej verejnosti do Konferencie o budúcnosti Európy. Na Slovensku ju otvorili symbolicky v Deň Európy (9. 5.) traja najvyšší ústavní činitelia a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.

24. 08. 2021 

Mesto Prešov rozšíri sieť cyklotrás za viac ako 600-tisíc eur

Sieť cyklotrás v meste Prešov sa má čoskoro rozšíriť o nové úseky. Celkovo pribudne 4,3 km cyklistických chodníkov, automatické sčítače a cyklostojany. Mesto uspelo so žiadosťou o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z Integrovaného regionálneho operačného programu na zriadenie novej a doplnkovej cyklistickej infraštruktúry, ktorá zahŕňa štyri samostatné úseky. Celkové oprávnené výdavky projektu boli schválené vo výške viac ako 608-tisíc eur. Z toho necelých 578-tisíc eur získa mesto Prešov vo forme nenávratného finančného príspevku, zvyšok uhradí z vlastných zdrojov. Verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby plánuje radnica vyhlásiť na jeseň tohto roka. So začiatkom realizácie počíta začiatkom budúceho roka.

Ako informoval hovorca mesta Prešov Vladimír Tomek, v rámci projektu pôjde o novovybudované úseky a o úseky, ktoré vzniknú vodorovným dopravným značením. Prvými dvoma úsekmi, ktoré v projekte schválilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, budú cyklistické pruhy na Prostějovskej a Volgogradskej ulici. Ako tretí úsek je zadefinovaná cyklocestička na Levočskej ulici. Posledným bude úsek na ulici 17. novembra, ktorý vznikne po vyznačení ochranných pruhov pre cyklistov. „Všetky prístupy z okolitých ciest budú riešené bezbariérovo, bez vyvýšených obrubníkov. Bezbariérové budú tiež všetky priechody pre chodcov, ktoré budú vyznačené aj varovnými a vodiacimi pásmi pre nevidiacich,“ uviedol Tomek.

Dodal, že druhou aktivitou projektu bude osadenie doplnkovej cyklistickej infraštruktúry. Konkrétne pôjde o štyri sčítače dopravy a 50 cyklostojanov, ktoré osadia v okolí hlavných objektov stavby s výnimkou jedného sčítača, ktorý pribudne na začiatočnom úseku cykloželezničky. „Po realizácii dôjde k zlepšeniu bezpečnosti na cyklistických trasách, hlavne v oblasti križovatiek a pri krížení s automobilovou dopravou. V neposlednom rade sa podarí vhodne doplniť riešenie existujúcich cyklistických trás a zlepšiť cyklistické prepojenie sídlisk s centrom mesta, školami či úradmi,“ dodal hovorca s tým, že cieľom je tiež zvýšenie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej cyklistickej dopravy.

24. 08. 2021 

Materskú školu na Mierovej ulici v Považskej Bystrici chcú presťahovať, radnica má záujem o financie z eurofondov

Mesto Považská Bystrica sa bude uchádzať o eurofondové financovanie na rozšírenie kapacít Materskej školy na Mierovej ulici. Predloženie žiadosti o nenávratný finančný príspevok vo výzve Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie schválili mestskí poslanci na tohtotýždňovom rokovaní mestského zastupiteľstva.

Materská škola sídli aktuálne v súkromných priestoroch a radnica pripravuje jej presťahovanie. „Majiteľ budovy nám už dlhšie avizuje, že by ju chcel využiť na iné účely, je však k nám ústretový a pravidelne predlžuje nájomnú zmluvu. Síce nechce ohroziť fungovanie materskej školy, ale bol by rád, keby sme ju v blízkej dobe presťahovali," priblížil aktuálny stav primátor Karol Janas.

Podľa predstáv radnice by sa materská škola mala presunúť o niekoľko desiatok metrov do budovy bývalej zdravotníckej školy. Rekonštrukciou dvoch podlaží v nej sa zároveň zvýši aktuálna kapacita škôlky o 20 miest. „V rozpočte máme pripravené financie, ale bola by škoda nevyužiť šancu získať eurofondové zdroje, keď štát podporuje rozširovanie kapacít predškolských zariadení," dodal Janas.

24. 08. 2021 

Michalovce: Moderné technológie pomôžu s odpadom, dopravou, poriadkom i ekológiou

Pomôcť mestu Michalovce riešiť štyri dôležité oblasti spadajúce do správy samosprávy majú moderné technológie. Manažment odvozu odpadu, dynamickú pasportizáciu, monitorovanie ovzdušia a dohlaď nad plynulosťou a bezpečnosťou cestnej premávky bude samospráva realizovať prostredníctvom prepojenia mestských informačných systémov a externých senzorov a zariadení. O projekte Moderné technológie – Smart City podporeného eurofondmi s celkovými oprávnenými výdavkami vo výške takmer 470.000 eur informovala TASR vedúca oddelenia komunikácie, marketingu a kultúry mestského úradu Iveta Palečková.

"Manažment odvozu odpadu modernými technológiami zahŕňa presnú evidenciu množstva odpadu podľa domácností, príslušnosti domácnosti k zbernej nádobe a zároveň zdokumentovaný proces vysýpania, respektíve samotnej obsluhy nádoby," priblížila prvú z oblastí, ktorých sa inteligentné riešenia dotknú s tým, že samospráva vďaka nim zavedie adresné váženie každej odpadovej nádoby a kontajneru, čo zároveň umožní dynamický systém platenia za vyprodukovaný odpad.

Na vozidlách pre odvoz komunálneho odpadu sa majú zároveň nainštalovať kamery, ktoré budú monitorovať dopravnú infraštruktúru a k nej priľahlé plochy. "Systém zaznamená a okamžite upozorní na výskyt takých situácií či javov, ktoré sa odlišujú od bežného stavu, akými sú napríklad vznik skládky odpadu, rozkopávka," ozrejmila Palečková s tým, že množinu rozlišovaných javov v okolí pohybu zberových vozidiel bude možné neustále zvyšovať.

Treťou oblasťou, ktorú projekt rieši, je monitorovanie ovzdušia. Palečková avizuje nainštalovanie modulov monitorujúcich teplotu, vlhkosť, tlak, svetlo, hluk, prachové častice, oxid uhoľnatý, oxid dusičný, ozón či čpavok v centrálnych častiach jednotlivých sídlisk.
  
Moderné technológie sa majú osadiť aj na vozidlá mestskej polície. Samospráva od automatického zbierania dát o dopravných priestupkoch očakáva výrazné zefektívnenie práce mestských policajtov.
   
K získaným dátam má mať prostredníctvom mobilnej aplikácie a cloud platformy prístup aj verejnosť.

24. 08. 2021 

V Bratislavskom kraji pribudnú dve nové cyklotrasy

Nová cyklotrasa prepojí obce Zálesie a Ivanku pri Dunaji a druhá vyrastie v obci Chorvátsky Grob. Pre cykloprojekty je pripravených ďalších 21 miliónov eur.

Cyklotrasa Zálesie – Ivanka pri Dunaji 

Projekt je rozdelený na dve časti – každá z obcí zrealizuje úsek na svojom území. Spoločne tak vznikne 5,1 kilometrov novej cyklocesty. Je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), obce získali nenávratný finančný príspevok vo výške viac ako 660 tisíc eur. 

Prioritou je bezpečnosť  

Pre rozvoj cyklodopravy je základným predpokladom bezpečnosť cyklistov. Nová cyklotrasa bude preto vedená v extraviláne obce po korune Šúrskeho kanála, oddelená od komunikácií pre automobilovú dopravu. V rámci projektu bude vybudované aj cyklistické odpočívadlo, cyklostojany, servisný stojan, odpadkové koše, cyklostojany v základnej škole v Ivanke pri Dunaji a automatický sčítač cyklistov. Zároveň vzniknú aj dva bezbariérové osvetlené priechody pre chodcov

Cyklotrasa v Chorvátskom Grobe 

Ďalším schváleným projektom je nový úsek v dĺžke 0,8 kilometra. Zabezpečí prepojenie na existujúce cyklotrasy a nadviaže tak na už zrealizované časti rozsiahlejšej cyklotrasy Malokarpatskej a Podunajskej oblasti. Investíciu bude realizovať združenie obcí JURAVA, ktoré má za sebou už viacero úspešných projektov. IROP poskytuje nenávratný finančný príspevok vo výške viac ako 250 tisíc eur.  

Pre cykloprojekty je pripravených ďalších 21 miliónov eur 

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR ako Riadiaci orgán IROP vyhlásilo novú výzvu pre podporu zvyšovania atraktivity cyklodopravy. Je dostupná pre celé územie Slovenska a získať ju môžu projekty zamerané na budovanie a modernizáciu cyklotrás, ale tiež budovanie súvisiacej infraštruktúry, ako sú stojany na bicykle, nabíjacie stanice pre elektrobicykle či systémy automatických požičovní bicyklov. Prostriedky môžu byť využité tiež na propagáciu cyklodopravy v regiónoch prostredníctvom vytvorenia webových stránok a mobilných aplikácií. 

Cieľom je zvýšiť podiel cyklistickej dopravy na celkovej deľbe prepravnej práce na Slovensku, ktorý aktuálne predstavuje zhruba 5%. Bicykel je pritom zdravý a ekologický spôsob dopravy, šetrí životné prostredie a prispieva k čistejšiemu ovzdušiu v mestách. Je výbornou alternatívou k preplneným cestám. Bližšie informácie a detaily podpory získate TU.

24. 08. 2021 

Roadshow naprieč Slovenskom – diskusia o budúcnosti Európy smeruje do regiónov

Otvorene diskutovať s verejnosťou o budúcnosti Európskej únie je cieľom série podujatí s názvom Roadshow 2021, ktorú v slovenských regiónoch organizuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Podujatia sa uskutočnia v poslednom augustovom týždni až v 25 slovenských mestách.

Do regiónov vycestuje štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus, ako aj ďalší predstavitelia vlády SR a zástupcovia ministerstiev, európskych inštitúcií, odborníci, diplomati a ďalší hostia. Podujatie osobnou účasťou podporí aj slovenský herec Marek Fašiang. Zámerom je osloviť čo najširšiu verejnosť z rôznych regiónov Slovenska, rozprávať sa o výhodách a dôležitosti členstva SR v EÚ a získať spätnú väzbu od všetkých zúčastnených o vnímaní EÚ a jej budúcnosti. Podujatia vytvoria príležitosti pre návštevníkov vyjadriť svoj názor priamo v rozhovoroch, prostredníctvom digitálnej platformy Sli.do, sociálnych sietí alebo pomocou webovej stránky future.europa.eu.

Pripravené sú zaujímavé rozhovory o európskych otázkach, odborné diskusie, ako aj prezentácie úspešných projektov, ktoré boli financované z európskych fondov a realizované na území SR. Súčasťou programu je aj viacero interaktívnych sprievodných aktivít.

Hlavné podujatia sa uskutočnia v regionálnych metropolách: Žilina – Námestie Andreja Hlinku (23. augusta), Poprad – Námestie svätého Egídia (24. augusta), Košice – Hlavná ulica (25. augusta), Banská Bystrica – Námestie SNP (26. augusta) a Bratislava – Hviezdoslavovo námestie (27. augusta), vždy popoludní, od 14.00 h do 19.00 h.

Ďalšími zastávkami sú:

Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín a Považská Bystrica (22. augusta),

Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Štrbské Pleso a Kežmarok (23. augusta),

Levoča, Spišská Nova Ves, Prešov a Trebišov (24. augusta),

Rožňava, Rimavská Sobota, Lučenec a Zvolen (25. augusta),

Nitra, Trnava, Senec a Komárno (26. augusta).


Podujatia podporia zapojenie slovenskej verejnosti do Konferencie o budúcnosti Európy. Na Slovensku bola otvorená symbolicky v Deň Európy, 9. mája 2021, tromi najvyššími ústavnými činiteľmi a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivanom Korčokom.

24. 08. 2021 

Zemplín a Viničky a maďarské mesto prepoja elektrobicykle z požičovní

Systém cezhraničnej cyklistickej dopravy vznikol na území obcí Zemplín a Viničky v Trebišovskom okrese a neďalekého maďarského Nového Mesta pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Celkový rozpočet eurofondového projektu, ktorý v piatok slávnostne ukončili, bol zhruba 988.000 eur.

„Hlavným cieľom projektu Cross-bike bolo zriadenie elektronického systému požičiavania bicyklov - vytvoriť  medzi obcami alternatívu pre efektívnu a ekologickú dopravu, rozšíriť ponuku dopravných prostriedkov, respektíve redukovať problémy v oblasti dopravy,” informoval projektový manažér Gabriel Kiss.

Obce Viničky a Zemplín v rámci projektu obstarali každá osem elektrobicyklov, jednu nabíjaciu stanicu a jedno odpočívadlo, zároveň došlo k zrekonštruovaniu cyklochodníka v dĺžke 1,75 kilometra. Systém verejnej cyklistickej dopravy (SVCD) má prispieť k zlepšeniu spojenia medzi mikroregionálnymi centrami a zlepšiť priepustnosť prihraničnej oblasti. Obsahuje osem požičovní bicyklov v Novom Meste pod Šiatrom a po jednej požičovni v Zemplíne a Viničkách.

„Z praktického hľadiska SVCD poskytuje výborné príležitosti pre rýchlejšiu, ekologickejšiu a jednoduchšiu dopravu pre miestne obyvateľstvo, v meste študujúcich študentov, denne za prácou dochádzajúcich zamestnancov, cezhraničnú mobilitu a rozvoj miestneho turizmu,” priblížil Kiss.

Rozpočet obce Viničky v projekte bol zhruba 167.000 eur a Zemplína 78.000 eur, 85 percent tvoril príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRF). Projekt realizovali v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika - Maďarsko.

24. 08. 2021 

Ministerstvo zdravotníctva z eurofondov prispieva na nákup vakcín či očkovaciu mediálnu kampaň

Ministerstvo zdravotníctva SR z eurofondov prispieva na nákup pandemických vakcín či očkovaciu mediálnu kampaň. Rezort ako sprostredkovateľský orgán pre Integrovaný regionálny operačný program realizuje v rámci tohto programu opatrenia na zvýšenie kolektívnej imunity v boji proti koronavírusu a zvýšenie povedomia o prevencii, liečbe a ochrane pred šírením choroby COVID-19. Za tým účelom ministerstvo vyhlásilo vyzvanie na predloženie národného projektu. Tým sa technicky umožní ministerstvu použiť európske štrukturálne fondy na realizáciu týchto proticovidových opatrení. Informovala o tom hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Na realizáciu celého národného projektu ministerstvo zdravotníctva vyčlenilo z Európskeho fondu regionálneho rozvoja ako jedného zo štrukturálnych fondov EÚ 23,3 mil. eur. Podľa zámeru národného projektu bude 17,5 mil. eur použitých na nákup pandemických vakcín a na mediálnu kampaň z eurofondov je vyčlenených takmer 1,8 mil. eur. Ďalšie finančné prostriedky budú použité na nákup prístrojovej techniky pre diagnostiku a liečbu covidových pacientov a nákup osobných ochranných pomôcok pre zdravotnícky personál. „Z národného projektu bude možné z eurofondov uhradiť aj časť výdavkov na nákup pandemických vakcín, ktoré obstarávala Európska komisia, ďalej náklady na prístrojové a technické vybavenie ako napríklad zariadenie na sekvenovanie nových mutácií koronavírusu, alebo pre prípadné núdzové situácie nákup zariadenia pre zriadenie poľnej nemocnice,“ uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Šéf rezortu zdravotníctva doplnil, že silná a cielene zameraná mediálna kampaň na očkovanie proti COVID-19 môže úspešne prispieť k tomu, aby sme sa významne priblížili k hranici kolektívnej imunity. Aj preto ministerstvo využije finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov na masívnejšiu kampaň. Tá bude podľa Lengvarského poskytovať jednoznačne pravdivé informácie o vakcinácii a zároveň bude proaktívne pristupovať k nesprávnym a zavádzajúcim informáciám ako kľúčovým faktorom pri rozhodovaní sa občanov k zaočkovaniu. „Kampaňou chceme minimalizovať negatívny vplyv hoaxov a tak pozitívne vplývať najmä na nerozhodnú skupinu populácie, ktorá podľa prieskumov prestavuje podstatnú časť nezaočkovaných občanov,“ povedal minister.

24. 08. 2021 

Oznam pre žiadateľov o NFP o aktualizácii č. 1 výzvy IROP-PO2-SC214-2021-72

V súvislosti s vyhlásenou výzvou s kódom IROP-PO2-SC214-2021-72 oznamujeme žiadateľom, že dňa 19. augusta 2021 bola zverejnená Aktualizácia č. 1 výzvy IROP-PO2-SC214-2021-72, na základe ktorej došlo k zmenám, ktorými sú najmä doplnenie podmienky poskytnutia príspevku pre žiadateľov nespadajúcich pod "Schému štátnej pomoci na podporu poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby v súvislosti s pandémiou spôsobenou ochorením COVID-19 č. ŠP SVHZ - 1/2021" (ďalej ako „schéma štátnej pomoci vo forme náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu") z dôvodu uplatnenia článku 61 všeobecného nariadenia, ktorý upravuje postupy a podmienky pre operácie vytvárajúce čistý príjem po dokončení, doplnenie možnosti krížového financovanie a jeho limitu a predĺženie obdobia na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok do 17. 9. 2021.

Zároveň boli doplnené odpovede na najčastejšie kladené otázky.

Aktualizácia č. 1 výzvy je zverejnená TU

24. 08. 2021 

Fond na podporu športu vypísal výzvu vo výške 8 miliónov eur na ďalšiu pomoc pre profesionálne športové kluby

dňom (23. august 2021) zverejňuje Fond na podporu športu výzvu na  predkladanie žiadostí o finančný príspevok určený pre profesionálne športové kluby v rámci vybraných piatich športov a jedenástich súťaží mužov a žien. Uvedená mimoriadna podpora bude profesionálnym športovým klubom poskytnutá na účely zmiernenia negatívnych dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19 za prvý polrok kalendárneho roka 2021. 

Fond na podporu športu v rámci svojej činnosti už jednu obdobnú výzvu začiatkom tohto roka vyhlásil. Na základe tejto aktivity smerovalo 31 profesionálnym športovým klubom pôsobiacim v najvyšších súťažiach vo futbale, ľadovom hokeji, volejbale, hádzanej a basketbale dohromady vyše 3,4 milióna eur určených na zmiernenie následkov pandémie za rok 2020. Od novej výzvy si Fond na podporu športu sľubuje ešte adresnejšiu pomoc profesionálnym športovým klubom. Dopomôcť k tomu má nielen vyšší rozpočet výzvy, na ktorú Ministerstvo financií Slovenskej republiky vyčlenilo dodatočné zdroje umožňujúce alokáciu sumy až 8 miliónov eur, ale aj ďalšie dôležité zmeny oproti výzve za rok 2020. 

„Pozitívnym rozdielom sú kľúčové detaily výzvy. Tie vychádzajú zo schém pomoci z augusta 2021, ktoré odobrili Protimonopolný úrad Slovenskej republiky a Európska komisia, čo bol opäť veľmi náročný proces. Kluby tentoraz nemusia byť v účtovnej strate ako za rok 2020, aby mali nárok na príspevok. Finančné prostriedky získajú na pokrytie personálnych nákladov na svojich profesionálnych športovcov a športových odborníkov automaticky, a to tentoraz až do sumy 1 650 eur na jednu osobu za jeden mesiac v oprávnenom období kalendárnych mesiacov január až jún 2021,“ priblížil predseda správnej rady fondu Ladislav Križan

Uvedená zmena je reflexiou programu pomoci za rok 2020 a následných debát a rokovaní medzi správnou radou Fondu na podporu športu a novozriadenou odbornou komisiou Profesionálny šport, v ktorej sú predstavitelia profesionálnych športových klubov a ich združení. Nastavené kritéria tak po novom zohľadňujú osobitnosť športového prostredia na Slovensku. „Zmluvné vzťahy v športovom sektore sú u nás špecifické a profesionálne športové organizácie doteraz prepadali sitom v rámci iných schém pomoci, ktoré realizuje napríklad Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Verím preto, že tieto novonastavené pravidlá dopomôžu k distribúcii finančnej pomoci čo najširšiemu spektru profesionálnych športových klubov,“ vyjadril sa Križan

Predseda správnej rady Fondu na podporu športu v súvislosti s vypísaním výzvy neopomenul ani pomoc viacerých zainteresovaných subjektov, ktoré sa nemalo mierou podieľali na celom procese. „Tento projekt by nebol možný bez pomoci Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré poskytlo dodatočné zdroje. Veľkú úlohu v tomto viacmesačnom procese zohrali nielen predstavitelia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, splnomocnenec vlády pre mládež a šport Karol Kučera, ale najmä poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Richard Nemec, ktorý dôverne pozná problémy profesionálneho športu v kolektívnych športových hrách, keďže bol sám bývalý vrcholový športovec pôsobiaci u nás i v zahraničí. Všetkým týmto a aj ďalším osobám ako napr. Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá bude opäť na základe zmluvy s fondom vykonávateľom výzvy, patrí za ich participáciu na projekte veľká vďaka.“ 

Počnúc dnešným dňom plynie dvojtýždňová lehota, počas ktorej môžu profesionálne športové kluby zasielať svoje žiadosti. „Verím tomu, že aj na základe rýchlo, no zároveň precízne a bez chýb spracovaných žiadostí bude môcť Fond na podporu športu už vo veľmi krátkom čase zaslať peniaze profesionálnym športovým klubom na ich účty tak, ako zaslal v uplynulých dňoch takmer 1,5 milióna eur cez 350 subjektom zo sektoru amatérskeho športu,“ dodal na záver Ladislav Križan

Profesionálne športové kluby budú môcť svoje žiadosti podávať prostredníctvom elektronického systému fnps.egrant.sk, ktorý bude spustený ešte v priebehu dnešného dňa. Po podaní žiadosti následne elektronický systém vygeneruje formulár, ktorý žiadatelia musia zaslať v písomnej forme (listinne aj elektronicky) vrátane všetkých povinných príloh aj vykonávateľovi schémy, ktorým je Slovenská inovačná a energetická agentúra. 

14. 07. 2021 

Ján Hargaš sa stal novým štátnym tajomníkom pre informatizáciu na MIRRI SR

Vláda dnes na návrh vicepremiérky a ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej vymenovala nového štátneho tajomníka pre oblasť informatizácie. Stal sa ním dlhoročný IT expert Ján Hargaš. 

“Ide o odbornú nomináciu človeka, ktorý sa dlhé roky zasadzuje o profesionalizáciu a kvalitnejšie a transparentné IT služby štátu. Je pre mňa tiež dôležité, že spoluzakladal a v minulosti viedol občianske združenie Slovensko.Digital, a že dokáže vnímať pohľady odborníkov na to, ako má štátne IT fungovať,” povedala ministerka Remišová.

Ján Hargaš má viac ako 13 rokov skúseností v oblasti informatizácie. Niekoľko rokov pracoval v zahraničí, aj vo verejnej správe Veľkej Británie práve v čase, keď zavádzala reformu digitálnych služieb štátu. Svoje skúsenosti v tejto oblasti preniesol tiež do prípravy slovenského Plánu obnovy, kde bol zodpovedný za komponent Digitálne Slovensko. Posledný rok pôsobil ako poradca ministerky Remišovej pre informatizáciu štátu.

Hlavnou víziou v oblasti IT sú tri priority - realizácia reforiem v Pláne obnovy, zavedenie kvalitných služieb štátu pri riešení životných situácii občana a  transparentnosť a bezkorupčné prostredie  v oblasti informatizácie.

14. 07. 2021 

Univerzitná nemocnica v Košiciach získala 2,7 milióna eur na zníženie dopadov pandémie

Univerzitná nemocnica L. Pasteura (UNLP) Košice získala 2,7 milióna eur z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Financie budú slúžiť na zaobstaranie zdravotníckej infraštruktúry, ktorá pomôže znížiť dopady pandémie COVID-19 a zlepší vybavenie nemocnice pred jej prípadnou ďalšou vlnou. „Nové prístroje a ochranné pomôcky zlepšia pracovné možnosti pri liečbe pacientov s COVID-19,“ podotkol generálny riaditeľ nemocnice Ján Slávik.

Ako informovala hovorkyňa UNLP Košice Monika Krišková, viac ako 90 percent z tejto sumy pôjde na nové vybavenie, ktoré pomáha v prevencii, diagnostike, testovaní a liečbe pacientov s diagnózou COVID-19. „Plánujeme našim zdravotníkom zaobstarať 10 nových röntgenov, 11 ultrazvukových prístrojov a moderný operačný mikroskop. Tiež budeme z operačného programu zaobstarávať modernú laboratórnu techniku,“ spresnil výkonný riaditeľ pre liečebno-preventívnu starostlivosť Ľuboslav Beňa. Nemocnica bude pritom vychádzať z aktuálnej dostupnosti zdravotníckych zariadení na oboch pracoviskách, na Tr. SNP aj na Rastislavovej ulici. „Dôraz kladieme na efektivitu, aby sa nové zariadenia plnohodnotne využívali nielen počas pandémie COVID-19, ale aj po ukončení pandemickej situácie,“ dodal Beňa.

Menšiu časť finančných prostriedkov z programu IROP využije nemocnica na zabezpečenie ochranných pracovných pomôcok, ako sú respirátory, overaly či germicídne žiariče. „Nové vybavenie má slúžiť na prevenciu nekontrolovaného šírenia a včasnú diagnostiku vírusového ochorenia COVID-19 a na adekvátnu liečbu infikovaných pacientov či na doliečovanie najmä ohrozených skupín,“ skonštatoval výkonný riaditeľ.

Ako dodal Slávik, situácia s ochorením COVID-19 je v súčasnosti v univerzitnej nemocnici priaznivá. „Nechceme situáciu podceňovať a čokoľvek zanedbať. Pripravujeme sa intenzívne na ďalšie obdobie, aby sme v prípade zhoršenia situácie vedeli pružne reagovať a poskytovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť všetkým našim pacientom v oboch areáloch,“ uviedol generálny riaditeľ.

UNLP bola v zime s 350 reprofilizovanými lôžkami najväčším COVID centrom na Slovensku. Hospitalizovaných tu bolo doposiaľ viac ako 3 800 COVID pacientov. Na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny pomohli a zachránili život 70 percentám pacientov na umelej pľúcnej ventilácii.

14. 07. 2021 

V prímestskej autobusovej doprave v Nitrianskom samosprávnom kraji pribudlo 15 nových autobusov

Prímestskú autobusovú dopravu v Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK) zabezpečuje od utorka 15 nových autobusov. Do prevádzky ich zaradila spoločnosť Arriva, ktorá sa zaviazala, že 60 percent autobusov bude počas trvania zmluvy v Nitrianskom kraji vybavených elektronickými tabuľami, takmer 60 percent bude mať WiFi, viac ako 50 percent autobusov bude klimatizovaných a ich priemerný vek bude na úrovni 8,5 roka.

„Aktuálne, po odovzdaní nových autobusov do prevádzky, všetky uvedené podmienky spĺňame, v niektorých parametroch aj prevyšujeme,“ povedal Silvester Zemes, generálny riaditeľ spoločností Arriva Nové Zámky a Arriva Nitra.

Arriva Nové Zámky zabezpečuje prevádzku 97 liniek prímestskej autobusovej dopravy v Nitrianskom kraji. Nové moderné autobusy typu SOR CN 12 s motorom Euro 6 s kapacitou 42 miest na sedenie a 40 na státie budú voziť cestujúcich v okolí Levíc, Štúrova, Komárna a Nových Zámkov. „Kvalitne poskytované služby vrátane modernizácie vozidlového parku v spojitosti s narastajúcim diskomfortom pri šoférovaní na stále zaplnenejších cestách môžu predstavovať novú motiváciu pre návrat cestujúcich k verejnej autobusovej doprave. Pri správne nastavených parametroch to prinesie úspory pre NSK, ale aj pre štát, pre správcov ciest, ale predovšetkým pre cestujúcu verejnosť,“ povedal predseda NSK Milan Belica.

Modernizácia vozidlového parku spoločnosti Arriva Nové Zámky je podľa slov Belicu zatiaľ najväčším európskym projektom NSK na podporu verejnej osobnej dopravy, ktorý bol predložený, schválený a implementovaný v Integrovanom regionálnom operačnom programe, z ktorého bol projekt modernizácie vozidlového parku spolufinancovaný. Z celkovej ceny obstarávania 15 nových autobusov 2,38 milióna eur predstavovala spoluúčasť dopravcu 10 percent.

Nízkopodlažné autobusy umožňujú jednoduchšie nastupovanie aj pre starších a imobilných cestujúcich alebo mamičky s kočíkom, ktorým je k dispozícii rampa. Cestujúcim ponúkajú bezplatné WiFi pripojenie, nabíjanie prostredníctvom USB portu a klimatizáciu. Autobusy sú vybavené informačnými interiérovými LCD panelmi a elektronickými tabuľami. Na komunikáciu s vodičom slúžia tlačidlá stop, dvere, invalid a alarm s popisom v Braillovom písme. Pre zvýšenie bezpečnosti cestujúcich aj vodičov je k dispozícii kamerový systém snímajúci interiér vozidla, priestor všetkých dverí, priestor pred a za vozidlom.

14. 07. 2021 

Slovensko po odobrení plánu obnovy môže už v lete získať 800 miliónov eur

Utorňajšie schválenie prvého balíka tzv. vykonávacích rozhodnutí Rady EÚ k 12 národným plánom obnovy a odolnosti, vrátane toho slovenského, znamená, že slovenský plán obnovy po pozitívnom hodnotení zo strany Európskej komisie dostal zelenú aj od všetkých členských štátov Únie a Slovensko už v lete môže získať 800 miliónov eur v rámci predfinancovania. Pre TASR to potvrdil nemenovaný zdroj z diplomatického prostredia EÚ, ktorý spresnil, že Slovensko bolo pri príprave svojho národného plánu vnímané ako spolupracujúca krajina, tak pri rokovaniach s eurokomisiou, ako aj s inými členskými krajinami.

Rovnaký zdroj spresnil, že rozhodovanie ministrov financií EÚ (Ecofin) bolo v podstate už len formalitou, lebo v prípade prvej série krajín už bolo dopredu jasné a predrokované aj na nižších technických a politických úrovniach, že žiadne prekvapenia nehrozia a národné plány budú aj v tejto fáze odobrené. Nekonala sa k tomu ani diskusia na úrovni ministrov, dokonca viacerí ministri financií do Bruselu ani neprišli vrátane slovenského ministra Igora Matoviča (OĽANO).

Podľa diplomatov schválenie vykonávacích rozhodnutí Rady EÚ predstavuje dôležitý míľnik, ktorým sa na jednej strane formálne uzatvára príprava a schvaľovanie národných plánov obnovy a na strane druhej sa spúšťa fáza ich implementácie, čiže plnenia stanovených míľnikov a cieľov, ako aj vyplácania finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Ten je "hnacím motorom" multimiliardového ozdravného plánu EÚ budúcej generácie (NGEU).

Pre Slovensko to v praxi znamená, že už v priebehu leta získa vyše 800 miliónov eur v rámci predfinancovania - predbežné financovanie bolo podľa predošlej dohody stanovené do výšky 13 % z celkového objemu vyčlenených zdrojov.

Ďalšie prostriedky budú Slovensku pravidelne vyplácané na základe plnenia stanovených míľnikov a cieľov v národnom pláne obnovy. Do konca roka 2026 môže Slovensko z RRF získať nenávratnú finančnú pomoc vo výške okolo 6 miliárd eur.

14. 07. 2021 

Zoznam schválených ŽoNFP k 01.07.2021

Zoznam schválených ŽoNFP k 01.07.2021

14. 07. 2021 

Želiezovce chcú revitalizovať vnútrobloky na sídliskách

Mesto Želiezovce plánuje revitalizovať svoje sídliská. Regeneráciu vnútroblokov v obytných zónach chce financovať z fondov Európskej únie.

Pripravované projekty majú byť podľa radnice zamerané na zlepšenie životného prostredia, budovanie prvkov zelenej infraštruktúry, adaptáciu na zmenu klímy a na opatrenia, ktoré prispejú k znižovaniu znečistenia ovzdušia a hluku. „Výzve vyhovuje lokalita na Fučíkovej  ulici, sídlisko pri Vrbovci, územie medzi bytovými domami na Mierovej ulici a na Slnečnej ulici,“ informoval magistrát.

Mesto už pripravilo projekty pre vnútrobloky na Mierovej a na Slnečnej ulici. Na revitalizáciu lokalít na Fučíkovej ulici a pri Vrbovci chce hľadať zdroje v ďalších výzvach. „Hodnota navrhovaných aktivít projektu je 293.909,77 eura, mestským zastupiteľstvom schválená päťpercentná spoluúčasť mesta je v hodnote 14.695,49 eura,“ oznámil magistrát.

14. 07. 2021 

Trenčianska radnica získala 275.000 eur na orezávanie a výsadbu stromov v meste

V Trenčíne sa začalo s arboristickým orezávaním drevín verejnej zelene. Radnica získala financie z eurofondov. Vďaka nim pribudne v meste aj nový poloprírodný park na Východnej ulici.
 

Ako informovala hovorkyňa Trenčína Erika Ságová, o zeleň medzi Východnou ulicou a Lavičkovým potokom sa postará domáca spoločnosť landart. Pôjde o orez vzrastlých stromov, výsadbu starých druhov ovocných stromov, vytvorenie chodníka z mlatu, výsev parkového trávnika. V novom poloprírodnom parku vznikne množstvo úkrytov pre drobné zvieratá a vtáctvo. Zregeneruje sa celé verejné priestranstvo s rozlohou takmer 22.000 štvorcových metrov s uplatnením ekologických princípov tvorby a ochrany zelene.

„Ide o výnimočný projekt. Zahŕňa vytvorenie chodníka z prírodných materiálov, osadenie lavičiek i revitalizáciu zelene. Vytvoria sa trávnaté plochy s rozlohou 17.271 štvorcových metrov. Stromy budú ošetrené arboristickým rezom. Vysadených bude ďalších 25 stromov a 25 kríkov menej používaných ovocných druhov a na vytvorenie vetrolamu pribudne ešte ďalších 1000 stromov,“ informovala hovorkyňa.

Ako dodala, odborný posudok s ošetrením stromov urobí bratislavská spoločnosť PROarbor na 150 stromoch. Pôjde o veľké stromy v blízkosti škôl a škôlok, na cintorínoch, pri chodníkoch a detských ihriskách.

Celková hodnota prác je približne 275.000 eur. Projekt je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja cez Integrovaný regionálny operačný program.

14. 07. 2021 

Podporu pre smart city riešenia v mestách navyšujeme trojnásobne až na viac ako 22 miliónov eur

Prinášame moderné riešenia do slovenských miest.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR navýšilo pre vysoký záujem financie pre dopytovú výzvu „Moderné technológie“ v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Pôvodná alokácia 7,5 milióna eur bola navýšená o trojnásobok. Celkovo 35 miest tak bude realizovať „smart city“ riešenia za takmer 22,5 milióna eur. 


„Teší ma, že na našu výzvu zareagovalo toľko žiadateľov zo všetkých krajov. Je to dôkaz, že slovenské mestá majú veľký záujem o inovatívne riešenia, ktoré prinesú obyvateľom nové a kvalitnejšie služby. Navýšením prostriedkov sme dali šancu všetkým projektom, ktoré úspešne prešli hodnotením. Prínos smart city riešení v jednotlivých mestách od Bratislavy až po Sninu pocítia občania už v krátkej dobe,“ povedala vicepremiérka a ministerka Veronika Remišová.

Mestá získali v rámci dopytovej výzvy „Moderné technológie“ podporu z eurofondov na zavedenie tzv. smart city riešení. Ide napríklad o parkovacie senzory, monitorovanie ovzdušia, osvetlenia priechodov pre chodcov, systémy na reguláciu MHD v mestách, prepojenie mestských informačných systémov, či zber, vyhodnocovanie a ďalšie použitie údajov. O podporu sa mohli uchádzať tiež projekty na zavedenie chatbotu (počítačový program, ktorý sa používa v chatových aplikáciách a simuluje konverzáciu podľa stanovených pravidiel) či migráciu Open Source riešení (softwarové programy, ktoré inštitúciám umožňujú voľné použitie, šírenie a úpravu).

Veľká časť miest svoje projekty zamerala na reguláciu dopravy v mestách, zefektívnenie verejného osvetlenia, lepšie nakladanie s odpadmi alebo parkovanie. Zaviesť najnovšie technológie do každodenného života občanov sa rozhodli veľké mestá ako Prešov, Žilina, Trnava, Banská Bystrica či Košice, ale aj menšie ako Snina, Kežmarok, Bojnice, Zlaté Moravce, Vráble, Holíč i Nesvady. Banskobystrický, Košický samosprávny kraj aj mesto Bytča chcú smart city riešenia aplikovať formou zavedenia chatbotu, aby zlepšili poskytovanie elektronických služieb pre občanov.

Dopytovo-orientovaná výzva „Moderné technológie“ je jednou z výziev v rámci prioritnej osi 7 Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.  Jej cieľom je zaviesť do služieb a procesov inštitúcií verejnej správy najmodernejšie technológie, ktoré majú uľahčiť prístup občanov k službám a zlepšiť komunikáciu občanov s úradmi. Na jeden projekt je možná podpora od 200-tisíc do 1 milióna eur. Kladným hodnotením prešlo 35 z 45 doručených projektov.

Zoznam podporených projektov: https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2021/07/Zoznam-ZoNFP-OPII_2020_7_11_DOP.pdf
 

14. 07. 2021 

Mesto Michalovce si robí energetický audit budov

Mesto Michalovce si necháva vypracovať energetický audit desiatich mestských budov slúžiacich na verejné účely. Bude slúžiť ako podklad pre prípravu projektovej dokumentácie k rekonštrukciám jednotlivých objektov. TASR o tom informovala vedúca odboru komunikácie, marketingu a kultúry mestského úradu Iveta Palečková.

"Všetky tieto budovy boli postavené pred niekoľkými desaťročiami a vyžadujú celkovú rekonštrukciu a zlepšenie hospodárnosti pri prevádzke a údržbe," uviedla s tým, že energetický audit, ktorý je nutnou podmienkou pre využitie garantovanej energetickej služby, podstúpia obe budovy mestského úradu, budova starého súdu, domu služieb, základnej umeleckej školy, Zlatého bažanta, Zlatého býka, mestského kultúrneho strediska, Strediska služieb škole a SOU stavebného, kde aktuálne sídli mestská spoločnosť Služby mesta Michalovce.

Audit bude samospráva realizovať v rámci projektu Podpora energetickej efektívnosti budov v meste Michalovce v Operačnom programe Kvalita životného prostredia. Na projekt mesto získalo nenávratné finančné prostriedky z eurofondov vo výške viac ako 51.200 eur, spolufinancovanie samosprávou predstavuje päť percent.

14. 07. 2021 

Levice pokračujú so zavádzaním smart technológií v meste

Mesto Levice zrekonštruuje verejné osvetlenie na Štúrovej ulici. Radnica sa zapojila do výzvy v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra. „Projekt Rekonštrukcia verejného osvetlenia na Štúrovej ulici – Zavedenie Smart technológií bol úspešný a na jeho realizáciu získame dotáciu 515.025 eur,“ informoval primátor Ján Krtík.

Samospráva chce realizáciou projektu docieliť zvýšenie intenzity osvetlenia, smart manažment verejného osvetlenia a energetickú efektívnosť. „Plánujeme pridanie svetelných bodov a zvýšenie intenzity osvetlenia na kritických miestach. Zároveň s inštaláciou svetelných bodov budú inštalované inteligentné stožiare,“ potvrdil primátor. Infraštruktúra svietidiel bude použitá na napájanie ďalších IoT technológií, čiže technológií ovládateľných na diaľku prostredníctvom internetu.

Rekonštrukciou verejného osvetlenia by sa zároveň mala zvýšiť úroveň bezpečnosti na verejných miestach. Vo vybraných lokalitách je plánovaná inštalácia inteligentných kamerových systémov s analýzou obrazu. Samospráva plánuje tvorbu, resp. manažment verejných politík zbieraním IoT dát a vizualizáciou na jednotný frontend. „Takéto riešenie zlepší vizualizáciu aktuálnej situácie, trendov a umožní predikovať budúce stavy, vďaka čomu budeme vedieť efektívnejšie vykonávať zverené kompetencie mesta a verejná politika sa dostane bližšie k občanovi,“ zhodnotil prínos projektu primátor.

14. 07. 2021 

Levice pokračujú so zavádzaním smart technológií v meste

Mesto Levice zrekonštruuje verejné osvetlenie na Štúrovej ulici. Radnica sa zapojila do výzvy v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra. „Projekt Rekonštrukcia verejného osvetlenia na Štúrovej ulici – Zavedenie Smart technológií bol úspešný a na jeho realizáciu získame dotáciu 515.025 eur,“ informoval primátor Ján Krtík.

Samospráva chce realizáciou projektu docieliť zvýšenie intenzity osvetlenia, smart manažment verejného osvetlenia a energetickú efektívnosť. „Plánujeme pridanie svetelných bodov a zvýšenie intenzity osvetlenia na kritických miestach. Zároveň s inštaláciou svetelných bodov budú inštalované inteligentné stožiare,“ potvrdil primátor. Infraštruktúra svietidiel bude použitá na napájanie ďalších IoT technológií, čiže technológií ovládateľných na diaľku prostredníctvom internetu.

Rekonštrukciou verejného osvetlenia by sa zároveň mala zvýšiť úroveň bezpečnosti na verejných miestach. Vo vybraných lokalitách je plánovaná inštalácia inteligentných kamerových systémov s analýzou obrazu. Samospráva plánuje tvorbu, resp. manažment verejných politík zbieraním IoT dát a vizualizáciou na jednotný frontend. „Takéto riešenie zlepší vizualizáciu aktuálnej situácie, trendov a umožní predikovať budúce stavy, vďaka čomu budeme vedieť efektívnejšie vykonávať zverené kompetencie mesta a verejná politika sa dostane bližšie k občanovi,“ zhodnotil prínos projektu primátor.

14. 07. 2021 

Levice pokračujú so zavádzaním smart technológií v meste

Mesto Levice zrekonštruuje verejné osvetlenie na Štúrovej ulici. Radnica sa zapojila do výzvy v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra. „Projekt Rekonštrukcia verejného osvetlenia na Štúrovej ulici – Zavedenie Smart technológií bol úspešný a na jeho realizáciu získame dotáciu 515.025 eur,“ informoval primátor Ján Krtík.

Samospráva chce realizáciou projektu docieliť zvýšenie intenzity osvetlenia, smart manažment verejného osvetlenia a energetickú efektívnosť. „Plánujeme pridanie svetelných bodov a zvýšenie intenzity osvetlenia na kritických miestach. Zároveň s inštaláciou svetelných bodov budú inštalované inteligentné stožiare,“ potvrdil primátor. Infraštruktúra svietidiel bude použitá na napájanie ďalších IoT technológií, čiže technológií ovládateľných na diaľku prostredníctvom internetu.

Rekonštrukciou verejného osvetlenia by sa zároveň mala zvýšiť úroveň bezpečnosti na verejných miestach. Vo vybraných lokalitách je plánovaná inštalácia inteligentných kamerových systémov s analýzou obrazu. Samospráva plánuje tvorbu, resp. manažment verejných politík zbieraním IoT dát a vizualizáciou na jednotný frontend. „Takéto riešenie zlepší vizualizáciu aktuálnej situácie, trendov a umožní predikovať budúce stavy, vďaka čomu budeme vedieť efektívnejšie vykonávať zverené kompetencie mesta a verejná politika sa dostane bližšie k občanovi,“ zhodnotil prínos projektu primátor.

14. 07. 2021 

Levice pokračujú so zavádzaním smart technológií v meste

Mesto Levice zrekonštruuje verejné osvetlenie na Štúrovej ulici. Radnica sa zapojila do výzvy v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra. „Projekt Rekonštrukcia verejného osvetlenia na Štúrovej ulici – Zavedenie Smart technológií bol úspešný a na jeho realizáciu získame dotáciu 515.025 eur,“ informoval primátor Ján Krtík.

Samospráva chce realizáciou projektu docieliť zvýšenie intenzity osvetlenia, smart manažment verejného osvetlenia a energetickú efektívnosť. „Plánujeme pridanie svetelných bodov a zvýšenie intenzity osvetlenia na kritických miestach. Zároveň s inštaláciou svetelných bodov budú inštalované inteligentné stožiare,“ potvrdil primátor. Infraštruktúra svietidiel bude použitá na napájanie ďalších IoT technológií, čiže technológií ovládateľných na diaľku prostredníctvom internetu.

Rekonštrukciou verejného osvetlenia by sa zároveň mala zvýšiť úroveň bezpečnosti na verejných miestach. Vo vybraných lokalitách je plánovaná inštalácia inteligentných kamerových systémov s analýzou obrazu. Samospráva plánuje tvorbu, resp. manažment verejných politík zbieraním IoT dát a vizualizáciou na jednotný frontend. „Takéto riešenie zlepší vizualizáciu aktuálnej situácie, trendov a umožní predikovať budúce stavy, vďaka čomu budeme vedieť efektívnejšie vykonávať zverené kompetencie mesta a verejná politika sa dostane bližšie k občanovi,“ zhodnotil prínos projektu primátor.

14. 07. 2021 

Levice pokračujú so zavádzaním smart technológií v meste

Mesto Levice zrekonštruuje verejné osvetlenie na Štúrovej ulici. Radnica sa zapojila do výzvy v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra. „Projekt Rekonštrukcia verejného osvetlenia na Štúrovej ulici – Zavedenie Smart technológií bol úspešný a na jeho realizáciu získame dotáciu 515.025 eur,“ informoval primátor Ján Krtík.

Samospráva chce realizáciou projektu docieliť zvýšenie intenzity osvetlenia, smart manažment verejného osvetlenia a energetickú efektívnosť. „Plánujeme pridanie svetelných bodov a zvýšenie intenzity osvetlenia na kritických miestach. Zároveň s inštaláciou svetelných bodov budú inštalované inteligentné stožiare,“ potvrdil primátor. Infraštruktúra svietidiel bude použitá na napájanie ďalších IoT technológií, čiže technológií ovládateľných na diaľku prostredníctvom internetu.

Rekonštrukciou verejného osvetlenia by sa zároveň mala zvýšiť úroveň bezpečnosti na verejných miestach. Vo vybraných lokalitách je plánovaná inštalácia inteligentných kamerových systémov s analýzou obrazu. Samospráva plánuje tvorbu, resp. manažment verejných politík zbieraním IoT dát a vizualizáciou na jednotný frontend. „Takéto riešenie zlepší vizualizáciu aktuálnej situácie, trendov a umožní predikovať budúce stavy, vďaka čomu budeme vedieť efektívnejšie vykonávať zverené kompetencie mesta a verejná politika sa dostane bližšie k občanovi,“ zhodnotil prínos projektu primátor.

14. 07. 2021 

Prešovský kraj plánuje rekonštruovať viaceré úseky a mosty v tatranskom regióne

Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja plánuje obnovu viacerých úsekov a mostov na ceste druhej triedy 537 v tatranskom regióne. Odhadovaná cena je 12,37 milióna eur, vyplýva to z oznámenia vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. Pôjde o úseky v časti Podbanské, Tatranské Matliare a medzi obcami Štrbské Pleso a Tatranská Lomnica. Spomínaná cesta druhej triedy prechádza extravilánom a intravilánom viacerých obcí v smere od Liptovského Hrádku, kde sa napája na cestu I/18 až po Tatranskú Kotlinu, tam zase nadväzuje na cestu I. triedy I/66. Kraj plánuje na tento zámer využiť zdroje z Európskej únie.

Približne 4,57 milióna eur z uvedenej sumy by malo ísť na projekt eliminácie bezpečnostných rizík na ceste II/537 od Podbanského po Pavúčiu dolinu. Rekonštruovať sa budú aj dva mosty cez rieku Belá a potok Belanka. Ako sa uvádza vo vestníku, cesta slúži k napojeniu priľahlých miest a obcí kraja na cesty I/18 a I/66 a následne na súhrnnú sieť TEN-T. Práce by mali trvať približne sedem mesiacov.

Druhá časť projektu sa týka rekonštrukcie úseku od Tatranských Matliarov po križovatku s cestou I/66. Tam sa počíta s prácami v odhadovanej hodnote približne 2,7 milióna eur. Za rok a pol by tam chcel kraj nechať opraviť predovšetkým päť mostov. Konkrétne pôjde o most v Tatranských Matliaroch, dva mosty za Tatranskou Lomnicou, ďalší cez potok Čierna voda a napokon cez potok Hučava za Tatranskou Lomnicou.

Opravovať by sa mali aj vybrané úseky cesty II/537 medzi obcami Štrbské Pleso a Tatranská Lomnica v dĺžke 2,78 kilometra, a to za takmer 5,2 milióna eur. Ako sa ďalej uvádza v oznámení verejného obstarávania, stav vozovky už nevyhovuje súčasnému dopravnému zaťaženiu a podmienkam kladeným na bezpečnosť cestnej premávky. Kapacitne však stačí, preto ju podľa kraja nie je nutné rozširovať. „Ťažisko stavebných prác spočíva v rekonštrukcii vozovky cesty, cestných priepustov, mostných objektov a múrov,“ informoval kraj.

Plánované práce sú súčasťou veľkého projektu za približne 16,8 milióna eur. Zameraný je na zlepšenie dostupnosti k cestnej infraštruktúre, a to modernizáciou ciest druhej a tretej triedy v Prešovskom kraji. V rámci neho sa počíta aj s modernizáciou cesty tretej triedy 3635 v úseku Malá Domaša – Petrík a mosta na Solivarskej ulici v Prešove.

14. 07. 2021 

NSK pripravuje rekonštrukcie ciest za milióny eur

Nitriansky samosprávny kraj (NSK) pripravuje rekonštrukciu dvoch úsekov ciest II. triedy. Pôjde o opravy v celkovej hodnote takmer 8,9 milióna eur. Podstatnú časť nákladov chce kraj zaplatiť z dotácií Európskej únie, Zastupiteľstvo NSK už schválilo aj peniaze na spolufinancovanie projektov.

Necelých 5,5 milióna eur bude stáť rekonštrukcia 30-kilometrového úseku cesty II/573 na trase Šaľa – Kolárovo – Komárno. „Modernizácia bude riešiť zlepšenie parametrov a stavebnotechnického stavu existujúcej cesty, ktoré sa dosiahne spevnením krajníc a svahov  cestného telesa, odvodnením vozovky a vybudovaním bezpečnostných prvkov dopravnej infraštruktúry. Do rozsahu modernizácie bude zahrnutá aj obnova krytu vozovky, výmena a doplnenie cestných zvodidiel a dopravného značenia,“ informoval Úrad NSK.

Náklady na modernizáciu 14,5-kilometrového úseku cesty II/563 si vyžiadajú približne 3,4 milióna eur. Opravovať sa bude na trase Nové Zámky – Kolárovo. Rekonštrukcia bude riešiť spevnenie krajníc a svahov cestného telesa, odvodnenie vozovky a vybudovanie bezpečnostných prvkov dopravnej infraštruktúry. „Súčasťou modernizácie je aj obnova krytu vozovky, výmena a doplnenie cestných zvodidiel i dopravného značenia,“ uviedol Úrad NSK

14. 07. 2021 

Výstavba cyklotrasy do Dražoviec by sa mohla začať o niekoľko týždňov

Niekoľko rokov pripravovaná výstavba cyklotrasy, ktorá spojí centrum Nitry s mestskou časťou Dražovce, by sa mohla začať už v priebehu tohto leta. Mesto už pred časom získalo na stavbu dotáciu z Európskej únie v hodnote viac ako 240.000 eur. Vo finále je tiež majetkové a právne usporiadanie pozemkov pod budúcou komunikáciou.

Mesto Nitra pripravuje výstavbu cyklotrasy už dlhší čas. Územné rozhodnutie bolo vydané ešte v roku 2015. „Momentálne sme v stave, kedy bol projekt schválený v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu. Verejné obstarávanie bolo ukončené vlani a mesto už vyzvalo zhotoviteľa, aby podpísal zmluvu,“ uviedol vedúci odboru projektového a strategického riadenia na mestskom úrade Vladimír Ballay.

Podľa jeho slov je nutné spraviť ešte niekoľko drobných úprav v projektovej dokumentácii podľa požiadaviek Slovenského vodohospodárskeho podniku. „Evidujeme ešte požiadavku Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá ide realizovať nejaký svoj projekt, takže tam bude potrebná súčinnosť nášho a ich projektu. Ak všetko dobre dopadne, tak by sme v priebehu augusta, prípadne septembra mali začať stavať,“ povedal Ballay.

Pripravovaná cyklotrasa má viesť od lávky pre chodcov pri Mestskom parku na Sihoti po kultúrny dom v mestskej časti Dražovce. Vybudovaná bude na hrádzi potoka Dobrotka v dĺžke takmer 3,8 kilometra. Ako sa uvádza vo vydanom územnom rozhodnutí, výstavba cyklotrasy bude prebiehať v dvoch etapách. V rámci prvej sa vybuduje úsek Dolné hony v priemyselnom parku Sever až po Kultúrnu ulicu v Dražovciach, v druhej etape sa vybuduje cyklotrasa od ulice Nábrežie za hydrocentrálou po ulicu Dolné hony.

14. 07. 2021 

Nitra chce získať peniaze na ďalšie fungovanie MOPS

Nitrianska radnica chce predĺžiť fungovanie miestnej občianskej poriadkovej služby (MOPS) o ďalších 15 mesiacov. Na projekt chce získať peniaze z Operačného programu ľudské zdroje.

Celkové náklady na osem členov MOPS sú viac ako 108.000 eur. Mesto sa na nich bude podieľať päťpercentným spolufinancovaním v hodnote takmer 6500 eur. Doteraz radnica vďaka podobnému projektu zamestnáva dve dvojčlenné hliadky z členov rómskej komunity. Tí sú aktívni predovšetkým v lokalitách obývaných marginalizovanými rómskymi skupinami.

Podľa vedenia mesta sa hliadky osvedčili, viacerí mestskí poslanci však pripomínajú, že na efektívnejšiu prácu potrebujú od mesta lepšie podmienky. „Je fajn, že chceme navýšiť počet MOPS zo štyroch na osem. Máme ale premyslené aj to, ako to budeme riešiť v praxi? Napríklad ich zázemie? Lebo dodnes nemajú žiadne. Dokonca chodia na súkromných autách a keď potrebujú ísť na toaletu, musia ísť domov. Čo s tým za tých 15 mesiacov trvania projektu spravíme? Toto je dosť závažná vec,“ pripomenul poslanec Miroslav Gut.

S nutnosťou vhodného zázemia pre rómske hliadky súhlasí aj primátor Marek Hattas. Podľa jeho slov je to však téma na komplexnú diskusiu. „Sú to dobré pripomienky. To zázemie by sme im mohli vytvoriť napríklad v kultúrnom dome v mestskej časti Krškany, keďže sa činnosť MOPS často sústreďuje práve na túto mestskú časť. V každom prípade sa tým treba zaoberať,“ povedal primátor.

Poslanec Pavel Varga pripomenul, že by sa mesto malo v budúcnosti zaoberať aj efektivitou MOPS, ktorú občas obyvatelia mesta kritizujú za nečinnosť. „Sú v niektorých veciach osožní a pomáhajú. Ale musíme sa zamyslieť aj nad tým, či majú vytvorené podmienky, či sú kontrolovateľní a či sú tie vynaložené prostriedky adekvátne tomu, čo oni robia. Ľudia ich občas kritizujú, že iba sedia v aute. Chápem, že si musia aj oddýchnuť, ale sú často prípady, kedy by mohli zasiahnuť, upozorniť. Máme veľa telefonátov, že sa deti prechádzajú v nočných hodinách, že je v nočných hodinách hluk. V takých prípadoch by mali konať,“ skonštatoval Varga.

14. 07. 2021 

Ministerka Remišová: Sumou 10 miliónov eur z eurofondov podporíme zlepšenie dostupnosti dát v štátnej správe a samospráve

Zvyšujeme kvalitu dát a ich dostupnosť pre verejnosť, ale aj zdieľanie medzi inštitúciami štátnej a verejnej správy. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo dopytovo-orientovanú výzvu Manažment údajov inštitúcie verejnej správy“Z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra tak podporí menšie projekty v celkovej alokácii 10 miliónov eur zamerané na zvýšenie množstva dostupných údajov, ktoré zverejňujú alebo sprístupňujú subjekty verejnej správy. 

„Kvalitne zozbierané, štruktúrované a logicky usporiadané údaje sú základom, aby si úrady vedeli jednotlivé dáta medzi sebou vymieňať a pracovať s nimi. Bez kvalitných a dostupných údajov nie je možné naplniť princíp ¢Jedenkrát a dosť¢ a účinne odstraňovať zbytočnú byrokraciu. Aj preto verím, že inštitúcie využijú eurofondové zdroje na to, aby zlepšili svoje informačné systémy a sprístupnili údaje ktoré majú, na použitie iným úradom, ale aj verejnosti,“ povedala ministerka informatizácie Veronika Remišová.

Celková alokácia vo výzve predstavuje 10 miliónov eur, pričom na jeden projekt je možné získať podporu od 150-tisíc do 500-tisíc eur.
Výzva je určená organizáciám štátnej správy, obciam a vyšším územným celkom s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja, inštitúciám, ktoré prevádzkujú informačné systémy verejnej správy, komorám aj akademickej obci.
Podpora je určená pre menšie projekty s dobou realizácie do 2,5 roka.  Medzi hlavné  podporené aktivity patria:

  1. Dátová integrácia na centrálnu platformu
  2. Zavedenie manažmentu osobných údajov (koncept, pri ktorom občan vie, ktoré údaje štát o ňom má)
  3. Sprístupnenie údajov na analytické účely
  4. Automatizovaná tvorba a sprístupňovanie otvorených údajov (na portál otvorených údajov)

 
Zvýšenie množstva dostupných údajov, ich vyššia kvalita, integrácia a využiteľnosť priamo prispejú k naplneniu Programového vyhlásenia vlády, Národnej koncepcie informatizácie vernej správy, ale aj zlepšia postavenie Slovenska v medzinárodných rebríčkoch a hodnoteniach (Index DESI, eGov benchmark, a pod.).
Kvalitné a dostupné údaje sú však aj základom princípu „Jedenkrát a dosť“, bez ktorého nie je možné účinne odstraňovať byrokraciu. Na budúci rok začne platiť antibyrokratický zákon z dielne MIRRI SR, ktorý ruší predkladanie 21 okruhov a výpisov a potvrdení na úradoch.
„Súčasťou zákona je tiež poskytovanie proaktívnych služieb štátu pri životných situáciách. Napríklad, aby po narodení dieťaťa nemuseli rodičia behať po úradoch a predkladať potvrdenia, ale aby im štát vychádzal v ústrety a všetko zariadil automaticky. Práve na to potrebujeme mať kvalitné, overené a zdieľané údaje v databázach,“ pripomenula ministerka Remišová.
Zdieľané údaje tiež prispejú k rozvoju konceptu „Moje dáta“, pri ktorom občan vie, ktoré údaje štát o ňom má a sám občan umožní zdieľanie vybraných dát tretím stranám ako sú banky, poisťovne, školy, a pod.
 
Viac informácií o výzve nájdete: https://www.itms2014.sk/vyzva?id=6a0c8f76-d239-481a-85fe-fef2af6a68e6

14. 07. 2021 

14. 07. 2021 

FAQ k výzve 31

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán pre operačný program Integrovaná infraštruktúra zverejnilo na webovom sídle www.opvai.sk  nasledujúci dokument:

·        FAQ k výzve 31 ( v časti pomôcky )
10. 06. 2021 

Odborné hodnotenie POD 2021

Vážení žiadatelia POD 2021,

aktuálne prebieha posledná fáza hodnotenia podaných žiadostí v rámci podpory formou dotácie Programu obnovy dediny 2021. Zoznam podporených žiadateľov POD 2021 vrátane rozhodnutia podpísaného ministrom životného prostredia bude uverejnený v časti Dotácie.

Ďakujeme za trpezlivosť.

10. 06. 2021 

Oznam o zverejnení schémy minimálnej pomoci SVHZ v znení dodatku č. 1 pre poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti

Ministerstvo zdravotníctva SR ako sprostredkovateľský orgán pre Integrovaný regionálny operačný program 2014 – 2020 (ďalej ako „SO pre IROP“) zverejňuje „Schému minimálnej pomoci na posilnenie kapacít zdravotníckeho systému v SR a ochranu verejného zdravia v súvislosti s pandémiou spôsobenou vírusom SARS-COV-2 a ochorením COVID-19 v znení dodatku č. 1“ evidovanej pod č. DM - 16/2020 (ďalej len „schéma minimálnej pomoci DM SVHZ v znení dodatku č. 1“).

Podľa schémy minimálnej pomoci DM SVHZ v znení dodatku č. 1 sa pomoc poskytne na základe uzatvorenia zmluvy o poskytnutí NFP, ktorá nadobudne účinnosť do 30. júna 2023.

Schéma minimálnej pomoci SVHZ v znení dodatku č. 1 nadobudla účinnosť dňa 7. 6. 2021 a bude súčasťou pripravovanej výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok určenej na podporu poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Schéma minimálnej pomoci DM SVHZ v znení dodatku č. 1 je zverejnená tu.

10. 06. 2021 

SPPoločne pre komunity

Vyhlasujeme nový grantový program Nadácie SPP SPPoločne pre komunity. 

10. 06. 2021 

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 63. výzva, 3. hodnotiace kolo

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako SO pre OP KŽP, dňa 07.06.2021 zverejnila zoznam schválených ŽoNFP a zoznam odborných hodnotiteľov v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO4-SC411-2020-63 zameranej na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe SR, v rámci 3. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

10. 06. 2021 

Staň sa súčasťou zmeny! Spustili sme prihlasovanie do 2. ročníka SPOJME HLAVY

Máš 15-25 rokov a chceš zlepšiť svoje okolie? Máš nápad, no nevieš ako na to? Tak spojme hlavy! Spoločne toho dokážeme omnoho viac. Prihlás sa do konca júna 2021 do nášho programu Spojme hlavy a staň sa súčasťou zmeny v tvojom meste, obci či dedine.

Podmienky pre prihlásenie sa do projektu

PRIHLÁS SA TU, buď sám/sama alebo vo dvojici. Všetky náklady na účasť v projekte, vrátane cestovného, ubytovania a stravy ti plne hradíme my. 

Okrem toho ti ponúkame komplexný vzdelávací program na celý školský rok 2021/22, ktorý pozostáva z:

  • 3 školení (termíny: 24.-26.9.2021, 26.-28.11.2021, 21.-23.1.2022)
  • 1 letnej školy (júl/august 2022)
  • podpory mentorov z celého Slovenska a rôznych zameraní
  • finančnej podpory pre vlastný absolventský projekt do výšky 500 eur
  • siete podobne aktívnych mladých ľudí z celého Slovenska.

Konečný termín na zaslanie prihlášok je 30. jún 2021. Následne komisia pozostávajúca zo zástupcov nadácie a mentorov vyberie 25 mladých ľudí – nových účastníkov programu pre školský rok 2021/22. Možno budeš medzi nimi aj ty. O zaradení do programu ťa budeme informovať v auguste 2021. Pri výbere budeme zohľadňovať geografické pokrytie celého Slovenska, zastúpenie mladých ľudí tak z miest ako aj z obcí, a rovnosť šancí všetkých mladých ľudí (bez ohľadu na znevýhodnenia, ktoré nám do života vstupujú). 

Cieľom Spojme hlavy je…

…podporiť novú generáciu mladých občianskych aktivistov, ktorým záleží na mieste, v ktorom žijú a chcú ho zlepšovať alebo realizovať v ňom svoje nápady, ktoré majú širší dosah na miestnu komunitu, obyvateľov obce alebo mesta.

Obsah školiacich aktivít (čo ťa naučíme?)

  • rozvoj líderského potenciálu a osobnostno-sociálnych kompetencií (tzv. životných zručností), 
  • porozumenie fungovaniu samosprávy a rozhodovacích procesov v nej, práce s komunitou a vťahovaní ľudí do spolupráce pre spoločné dobro,
  • tvorba a realizácia malých komunitných aktivít a projektov,
  • oboznámenie sa s príkladmi dobrej praxe komunitných aktivít z celého Slovenska.

Lektori/ lektorky a mentori/mentorky

Lektormi programu sú pracovníci a spolupracovníci našej Nadácie pre deti Slovenska. Medzi jednotlivými školeniami od lektorov budeš ty a ostatní účastníci Spojme hlavy pracovať na konkrétnych zadaniach, ktoré súvisia s obsahom školení. Prostredníctvom nich tebe aj ostatným pomôžeme lepšie spoznať miestnu komunitu a jej potreby. Sú tiež základom pre vlastné absolventské projekty mladých komunitných lídrov. Nimi budete riešiť konkrétnu situáciu „u vás doma“ a zapájať do ich realizácie aj členov komunity.

Tebe a ostatným účastníkom programu sa budú pravidelne a vždy, keď to budeš potrebovať, venovať mentori. Sú to skúsení občianski aktivisti z celého Slovenska z rozličných oblastí – práca s deťmi a mládežou, komunitné aktivity, kultúra, šport, verejné priestory a iné. Konzultovať svoje nápady, aktivity a projekty tak budete môcť s niekým, kto pozná tvoj aj ich región i s niekým, kto sa prakticky venuje oblasti vašich záujmov. 

Prečítaj si, ako sa spolupracovalo mentorom a mladým komunitným lídrom prvého ročníka programu Spojme hlavy: 

Finančná podpora pre tvoj projekt

Súčasťou programu je aj finančná podpora pre realizáciu vlastného malého komunitného projektu do výšky 500 eur. Budeš tak mať možnosť uplatniť svoje novonadobudnuté vedomosti a zručnosti v praxi – prostredníctvom svojho absolventského projektu. Možno práve ty niečo vo svojej obci alebo meste zmeníš, alebo dáš do pohybu miestu komunitu. Vzhľadom na to, že program bude mať tri ročníky (ty sa práve hlásiš do 2. ročníka), jeho absolventi majú možnosť nadväzovať kontakty, inšpirovať sa, či vytvárať ďalšie spoločné projekty prostredníctvom letných alumni škôl, kde sa budeme postupne všetci spolu stretávať. 

Viac informácií nájdeš v detaile programu a v dokumente Informácie o projekte pre účastníkov. 

10. 06. 2021 

Prihlasovanie do šiesteho ročníka ocenenia Natura 2000

Pri príležitosti Dňa Natura 2000 zahájila Európska komisia prihlasovanie do šiesteho ročníka udeľovania cien Natura 2000. Ide o ocenenie a uznanie popredných úspechov v oblasti ochrany prírody v rámci siete chránených území Natura 2000 a prispieva k zvýšeniu informovanosti o tejto iniciatíve. Prihlasovanie je otvorené pre všetky organizácie alebo osoby zapojené do sústavy Natura 2000 vrátane verejných a miestnych orgánov, podnikov, mimovládnych organizácií, vlastníkov pozemkov, vzdelávacích inštitúcií a jednotlivcov. Prihlasovanie je otvorené do 30. septembra 2021.

10. 06. 2021 

Rozpočet EÚ na rok 2022 sa zameria na urýchlenie obnovy a transformácie Európy

Európska komisia dnes navrhla rozpočet EÚ na rok 2022 vo výške 167,8 miliardy eur, ktorý má byť doplnený o približne 143,5 miliardy eur vo forme grantov v rámci nástroja NextGenerationEU. Synergie medzi rozpočtom a nástrojom umožnia zmobilizovať značné investície na podporu hospodárskej obnovy, zabezpečenie udržateľnosti a vytváranie pracovných miest. Rozpočet bude uprednostňovať zelené a digitálne výdavky, aby bola Európa odolnejšia a pripravená na budúcnosť. Rozpočet odráža politické priority Európy. Návrh rozpočtu na rok 2022 je súčasťou dlhodobého rozpočtu Únie a jeho cieľom je premeniť priority Únie na konkrétne ročné ciele.

Podrobnosti:

Tlačová správa

10. 06. 2021 

V roku 2020 sa podarilo splniť kľúčové priority EÚ

Vďaka rozpočtu EÚ sa Únii podarilo rýchlo a dôsledne reagovať na krízu spôsobenú koronavírusom a jej následky, a zároveň podporiť všeobecné priority EÚ. Nezaobišlo sa to bez rýchlej a pružnej mobilizácie finančných prostriedkov na riešenie najnaliehavejších potrieb a nulových ústupkov pri uplatňovaní najvyšších štandardov finančného riadeniaVyplýva to z výročnej správy o riadení a výkonnosti rozpočtu EÚ a výhľadového oznámenia o výkonnostnom rámci pre dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027

 

Vo výročnej správe sa ukázalo, že napriek svojej pomerne obmedzenej veľkosti je rozpočet EÚ schopný dosiahnuť výrazné výsledky a mohol by byť zvlášť užitočný v čase krízy. Vďaka spoľahlivému rámcu vnútornej kontroly Komisie bol rozpočet EÚ po celý rok dobre a účinne chránený. Len za niekoľko týždňov EÚ zmobilizovala každé dostupné euro vo svojej rozpočtovej právomoci na zmiernenie účinkov krízy. Podarilo sa rýchlo nasadiť finančné prostriedky vďaka novej flexibilite v existujúcich programoch, napr. štrukturálnych fondoch, ako aj vďaka novým iniciatívam vrátane nástroja núdzovej podpory alebo inovatívneho programu SURE. Navyše, centralizované obstarávanie EÚ pomohlo zabezpečiť bezpečné a účinné očkovacie látky pre všetky členské štáty EÚ. Cez program SURE sa členským štátom poskytli finančné prostriedky na podporu zamestnanosti, ktoré sa dostali k približne 25 až 30 miliónom pracujúcich. EÚ počas pandémie napredovala aj v plnení politických priorít a to najmä podporou zelenej a digitálnej transformácie. 
 

Podrobnosti: 

Tlačová správa

10. 06. 2021 

Usmernenie č. 3 k Vyzvaniu na predloženie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (kód OPVaI-MH-FN-2017-1_2-02) v časti „Výzvy/MH SR/Finančné nástroje“:

USMERNENIE č. 3

10. 06. 2021 

Newsletter Eufondy máj

Májové číslo nášho newslettra už nájdete na TU! 
Prajeme Vám príjemné čítanie!
10. 06. 2021 

Informácia o stave NFP a voľných prostriedkoch k 01.06.2021

Informácia o stave NFP a voľných prostriedkoch k 01.06.2021

10. 06. 2021 

Zoznam schválených ŽoNFP k 01.06.2021

zoznam_schvalenych_ZoNFP_01.06.2021

10. 06. 2021 

Indikatívny harmonogram výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok IROP - rok 2021

Indikatívny harmonogram výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok IROP - rok 2021 (pdf, 142.89 Kb, 2206x)

10. 06. 2021 

Bezplatné wifi zóny sme podporili už v 496 obciach a mestách

Pomáhame slovenským regiónom k lepšiemu prístupu k moderným digitálnym službám. V rámci projektu „Wifi pre teba“ Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR schválilo za uplynulý rok ďalších 110 žiadostí v objeme 1 300 000 €. 
 
„Vďaka bezplatným wifi zónam môžu obce a mestá poskytovať kvalitnejšie služby pre svojich obyvateľov i návštevníkov.  Možnosť pre žiakov, študentov, dôchodcov aj turistov bezplatne sa pripájať na internet z knižníc, obecných úradov či parkov by mala byť samozrejmosťou,“ povedala ministerka informatizácie Veronika Remišová. 
Dopytová výzva „Wifi pre teba“ je jednou z výziev v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, prioritná os 7, ktorej gestorom je MIRRI SR.
Doteraz sa uskutočnilo 6 kôl a prijatých bolo 576 žiadostí  o podporu.
Wifi pre teba je celkovo už v 496 obciach a mestách, pričom výška nenávratného finančného príspevku predstavuje sumu 6 450 000 €. 
Obec alebo mesto mohlo na jeden projekt získať podporu maximálne 15 000 €, pričom z európskych zdrojov ide 85% hodnoty projektu, 10% je zo štátneho rozpočtu a 5% predstavuje spolufinancovanie zo strany žiadateľa.

 „Pre projekt bezplatných wifi zón pripravujeme novú schému. Okrem toho naše ministerstvo tiež pripravilo národný broadbandový plán, ktorý umožní zaviesť ultrarýchly širokopásmový internet pre všetkých obyvateľov Slovenska bez ohľadu na miesto, v ktorom žijú. Investície v oblasti digitalizácie v hodnote 580 miliónov eur budú financované v rámci nášho komponentu Digitálne Slovensko v Pláne obnovy,“ doplnila vicepremiérka Remišová.

10. 06. 2021 

Nitra získala vyše 600.000 eur na podjazd pod Univerzitným mostom

Nitrianskej radnici sa podarilo získať peniaze na dlho pripravovanú výstavbu podjazdu pod Univerzitným mostom v centre mesta. Ako informoval primátor Marek Hattas, z Integrovaného regionálneho operačného programu sa magistrátu na stavbu podarilo získať príspevok v hodnote viac ako 620.000 eur.

Vybudovaním podjazdu sa prepoja niekoľkokilometrové cyklistické trasy na brehu rieky Nitra. Po jeho otvorení sa tak cyklisti, korčuliari či bežci úplne vyhnú kontaktu s dopravou. „Ide o ďalší kus dôležitej infraštruktúry, ktorá bude slúžiť aj mamičkám a oteckom s kočíkmi, či seniorom na prechádzkach našim mestom,“ uviedol Hattas.

Mesto pripravuje výstavbu podjazdu už dlhšie obdobie. Hotová je projektová dokumentácia a vydané je tiež stavebné povolenie. Podľa radnice sa tak po vysúťažení dodávateľa stavebných prác bude môcť začať s výstavbou.

10. 06. 2021 

V detskej nemocnici v Banskej Bystrici otvorili nový urgentný príjem za viac ako milión eur

 


V Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou (DFNsP) v Banskej Bystrici dnes oficiálne otvorili nový detský urgentný príjem, ktorý je v prevádzke od začiatku mája. Ide o druhé pracovisko tohto typu na Slovensku, ktoré je odlišné manažmentom pacienta s urgentnými a neodkladnými zdravotnými ťažkosťami. Ako ďalej na otvorení uviedol riaditeľ detskej nemocnice Juraj Gallo, spolu s prístrojovou technikou stálo vybudovanie pracoviska viac ako jeden milión eur, pričom je súčasťou veľkého projektu rekonštrukcie nemocnice.

„Celý priestor je novovybudovaný, vrátane stavebných prác, technológií, medicinálnych plynov, prístrojovej techniky,“ uviedol riaditeľ s tým, že tu určite bude poskytovaná lepšia, rýchlejšia a kvalitnejšia zdravotná starostlivosť.

„Je to pre mňa veľmi príjemná udalosť, keď vidím nové funkčné pracovisko, ktoré evidentne zlepšuje kvalitu zdravotnej starostlivosti pre deti,“ povedal minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský a dodal, že určite budú podporovať otváranie takýchto urgentov aj v iných nemocniciach.

Vybudovanie tohto pracoviska je súčasťou projektu Modernizácia Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici za takmer 14 mil. eur financovaného z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Jeho výstavba trvala 15 mesiacov a preinvestovali približne 1,011 mil. eur. „Z tejto čiastky tvorí rekonštrukcia objektu 571-tisíc eur, nákup zdravotníckej techniky 364-tisíc eur, interiérové vybavenie 45-tisíc eur a ostatné materiálno-technické zabezpečenie 31-tisíc eur. Hlavným zdrojom financovania bol IROP vo výške 76 %, ďalej kapitálové výdavky zo štátneho rozpočtu 17 % a vlastné zdroje vrátane príspevkov od darcov vo výške 7 %,“ uviedla ekonomická námestníčka nemocnice Viera Mikušincová.

Špecifikum detského urgentného príjmu spočíva v tom, že pacient prichádza, je zatriedený, následne presunutý na lôžko neodkladnej zdravotnej starostlivosti. „Tam sa lekár po prvotnom vyšetrení rozhodne, ktorých konziliárov si zavolá a lekári špecialisti aj s prístrojovou technikou prichádzajú za pacientom. Ten tak nemusí chodiť za lekármi po rôznych pracoviskách,“ popísal postup na pracovisku primár Detského urgentného príjmu Milan Galko a dodal, že vďaka tomu ponúkajú komplexnú a špecifickú starostlivosť s najmodernejšou technikou na jednom mieste.

Očakáva sa, že vznik nového typu detského urgentu bude znamenať aj rozšírenie spádovej oblasti nielen na Banskú Bystricu a blízke okolie, ale na celý Banskobystrický kraj. Počet ošetrených pacientov by mal predstavovať približne 15-tisíc detí ročne.

10. 06. 2021 

Poloninách sa zlepší infraštruktúra v hodnote jedného milióna eur

Na slovensko-ukrajinskom pohraničí sa zlepší infraštruktúra. V Poloninách pribudnú inteligentné cykloprístrešky, oddychové zóny či cyklotrasy. V rámci projektu s Ukrajinou sa tam preinvestuje viac ako jeden milión eur. O podpise grantovej zmluvy k projektu "Zlepšenie dostupnosti a mobility v rámci SK - UA cezhraničného regiónu" predsedom Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Milanom Majerským informovala Lea Heilová z oddelenia komunikácie a propagácie Úradu PSK.
 

"V rámci rozpočtu, ktorý presahuje jeden milión eur, sa zmodernizuje vyše šesť kilometrov cyklotrás a vybudujú sa prvky cykloinfraštruktúry. Pôjde napríklad o inteligentné cykloprístrešky v obciach Ulič a Stakčín, ale aj oddychové zóny v Uliči," uviedol Majerský s tým, že i tieto kroky prispejú k "zhmotneniu" navrhovanej cykloturistickej trasy Poloniny trail. Kraj okrem koordinácie celého projektu, nazývaného aj Karpatská mobilita, vypracuje i technickú štúdiu prepojenia poloninského cyklochodníka na aktuálny hraničný priechod Ubľa - Malé Berezné, a to aj s alternatívou potenciálneho budúceho priechodu Ulič – Zábriď.

Ako Heilová doplnila, na ukrajinskej strane pôjde najmä o značenie a vyčistenie cyklistických trás, výstavbu parkovísk pre bicykle či inštaláciu informačných stánkov a mapových schém na cyklistických trasách užanského cyklochodníka. Súčasťou projektu bude i séria vzdelávacích aktivít pre lokálnu samosprávu, podnikateľský a neziskový sektor, ukrajinský partner tiež zrealizuje medzinárodný cyklofestival a promo tour.

Do projektu Karpatská mobilita je okrem PSK a obcí Ulič a Stakčín zapojený na slovenskej strane aj Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, na ukrajinskej strane je to samospráva Veľké Berezné a medziregionálne centrum cezhraničnej spolupráce z mesta Perečín.

01. 06. 2021 

Vicepremiérka Remišová: Regióny Prešova a Košíc dostanú moderné prímestské vlaky za 70 miliónov € z eurofondov

Cesta vlakom na východe Slovenska bude komfortnejšia. Ministerka investícií Veronika Remišová schválila vyzvanie v objeme 70 miliónov eur na nákup 9 elektrických vlakových jednotiek, ktoré posilnia dopravu v prešovskom a košickom kraji. 

„Moderná prímestská a regionálna vlaková doprava zohráva nezastupiteľnú úlohu pre tisíce ľudí, ktorí každý deň cestujú do práce či do školy v Košiciach a Prešove z priľahlých obcí. Ak chceme, aby ľudia viac využívali ekologickú železničnú dopravu, musí byť komfortná a spoľahlivá. Práve preto z eurofondov podporujeme modernizáciu železničnej osobnej dopravy v regiónoch,“ uviedla ministerka investícií Remišová, ktorej rezort plní úlohu koordinátora eurofondov.

V tomto prípade ide o 3. časť projektu Modernizácia vozového parku železničných koľajových vozidiel hradeného z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Vyhlasovateľom vyzvania je Ministerstvo dopravy a výstavby SR a oprávneným žiadateľom je Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

Vďaka 70 miliónom € z európskych zdrojov sa na železničné koľaje na území prešovského a košického kraja dostane 9 nových elektrických jednotiek. Súpravy s minimálne 300 miestami na sedenie budú premávať v prímestskej a v regionálnej železničnej doprave východoslovenského regiónu.

Konkrétne pomôžu zlepšiť kvalitu cestovania na úsekoch železničných tratí: Košice – Lipany – Plaveč, Košice – Trebišov a po elektrifikácii až po Humenné a úseky Košice – Michaľany – Čierna n/Tisou, Košice – Moldava n/Bodvou.

Nové súpravy nahradia opotrebované a poruchové viac ako 40-ročné vozidlá, ktoré nespĺňajú ekologické požiadavky a nevyhovujú kritériám pre komfortnú dopravu.

Nové prímestské a regionálne vlaky budú nízkopodlažné a prispôsobené na prepravu imobilných cestujúcich. Tiež budú mať nasledujúce parametre:

  • rýchlosť jazdy až 160 km/hod
  • 300 miest na sedenie
  • klimatizácia
  • WiFi pripojenie
  • budú vybavené moderným informačným systémom (vizuálny/akustický)
  • systém počítania cestujúcich
  • kamerový systém
  • umožnia prepravu bicyklov, kočíkov a nadrozmerných batožín

 

01. 06. 2021 

Po rokoch čakania sa dočká obnovy vzácna synagóga v Trenčíne, pomôžu granty EHP

Pomáhame pri obnove cenných kultúrnych pamiatok. Až 900 000 eur z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), ktoré spravuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a zo štátneho rozpočtu pôjde na rekonštrukciu neologickej synagógy v Trenčíne. 

 „Na záchrane národného kultúrneho dedičstva nám záleží. Synagóga patrí medzi najvyhľadávanejšie pamiatky Trenčína, na jej stave sa však podpísal čas a necitlivý prístup v časoch totality. Po obnove sa jej prinavráti časť pôvodného vzhľadu. Nové kultúrne centrum, ktoré v synagóge bude sídliť, bude navyše miestom zbližovania kultúr, tolerancie a nositeľom jasného odkazu v boji proti extrémizmu,“ povedala ministerka investícií Veronika Remišová, ktorej rezort granty EHP riadi.

Súčasťou projektu „Obnova, rekonštrukcia a revitalizácia Synagógy v Trenčíne“ je medzi iným výmena a oprava poškodených podláh a strechy, počíta sa tiež s novými elektrickými rozvodmi a oknami. Steny v interiéri sa zreštaurujú a vyčistia od náterov, ktoré prekryli pôvodnú secesnú maliarsku výzdobu. Židovská náboženská obec v Trenčíne, ktorá je vlastníkom vzácnej secesnej stavby, ponúkne v synagóge po jej rekonštrukcii nielen priestor pre kultúrne aktivity ale aj stálu expozíciu židovskej kultúry v regióne a čitáreň.

Na začiatku 20. storočia tvorila židovská komunita 15 až 20 percent obyvateľstva Trenčína. Pôvodná drevená synagóga už početnej náboženskej obci nestačila, a tak ju v roku 1913 nahradili novou. Pozoruhodná budova je príkladom raných modernistických trendov, je nadčasovým dielom projektanta berlínskeho ateliéru a trenčianskeho rodáka Richarda Scheibnera a jeho spolupracovníka Huga Pála.

V minulosti bohato dekorovanú synagógu poškodilo protižidovské besnenie a vojenské akcie počas druhej svetovej vojny. Pamiatku čakali ďalšie rany počas éry komunistickej totality, keď režim v budove zriadil sklad odevov a necitlivou rekonštrukciou v 70. a 80. rokoch bola zničená unikátna akustika a výzdoba.

Trenčianska Židovská náboženská obec sa roky snažila o záchranu vzácnej synagógy. Až teraz sa jej obnova môže naštartovať vďaka grantu z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska vo výške 763 300 eur a spolufinancovaniu 134 700 eur zo štátneho rozpočtu SR.

Projekt „Obnova, rekonštrukcia a revitalizácia Synagógy v Trenčíne“ uskutoční Židovská náboženská obec v Trenčíne v spolupráci s občianskym združením Synagóga Trenčín, Židovským kultúrnym inštitútom v Bratislave a s nórskym partnerom projektu – Det Mosaiske Trossamfund v Oslo. Zámery verejnosti bližšie predstaví už v stredu 2. júna o 10:00 úvodná tlačová konferencia v priestoroch synagógy.

Obnova synagógy v Trenčíne patrí medzi 19 projektov, na ktoré boli schválené financie z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP na roky 2014 – 2021.

Naše významné kultúrne pamiatky sa vďaka týmto prostriedkom uchovajú pre budúce generácie a často získajú aj nové a moderné využitie. Informácie o programoch a projektoch financovaných z Grantov EHP a Nórska na Slovensku sú zverejnené na:

http://www.eeagrants.sk/ alebo http://www.norwaygrants.sk/

01. 06. 2021 

Rozhodnutie riaditeľa č. 11/2021

Dňa 28.5.2021 bolo zverejnené rozhodnutie riaditeľa pre Výzvu č. 7/2021 a Výzvu č. 8/2021 v podprogramoch:

  • 1.5.4 Vydávanie pôvodnej slovenskej umeleckej literatúry
  • 1.5.8 Medzinárodné mobility a prezentácie – literatúra
  • 1.6.1 Tvorba, vydávanie, uvedenie medziodborového diela
  • 1.6.4 Medzinárodné mobility a prezentácie – medziodborové projekty, výskumné a vzdelávacie aktivity
  • 1.6.5 Medzinárodné mobility a prezentácie – kreatívny priemysel
  • 3.4.1 Výskum a odborná reflexia – vizuálne umenie 
  • 3.4.2 Výskum, publikačná a prekladateľská činnosť – vizuálne umenie 
  • 3.4.3 Odborné vzdelávacie aktivity – vizuálne umenie 
  • 3.4.4 Kultúrno-vzdelávacie aktivity pre deti, mládež a dospelých – vizuálne umenie
  • 3.5.1 Výskum a odborná reflexia – literatúra 
  • 3.5.2 Výskum, publikačná a prekladateľská činnosť – literatúra 
  • 3.5.3 Odborné vzdelávacie aktivity – literatúra 
  • 3.5.4 Kultúrno-vzdelávacie aktivity pre deti, mládež a dospelých – literatúra
  • 3.6.1 Medziodborový výskum a odborná reflexia 
  • 3.6.2 Medziodborový výskum, publikačná a prekladateľská činnosť 
  • 3.6.3 Medziodborové odborné vzdelávacie aktivity
  • 3.6.4 Medziodborové kultúrno-vzdelávacie aktivity pre deti, mládež a dospelých 
  • 3.7.1 Výskum a odborná reflexia – kreatívny priemysel 
  • 3.7.2 Výskum, publikačná a prekladateľská činnosť – kreatívny priemysel 
  • 3.7.3 Odborné vzdelávacie aktivity – kreatívny priemysel 
  • 3.7.4 Kultúrno-vzdelávacie aktivity pre deti, mládež a dospelých – kreatívny priemysel
  • 4.2 Vznik a prezentácia tvorby – neprofesionálne umenie

Bližšie informácie sa nájdete tu: https://www.fpu.sk/sk/rozhodnutia-riaditela/

01. 06. 2021 

Vicepremiérka Remišová: Rokovania v Bruseli boli úspešné, Európska komisia prijala návrh nášho investičného plánu pre nové eurofondy

Slovensko potvrdilo svoj reformný kurz. Vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová v Bruseli predstavila návrh Partnerskej dohody, podľa ktorej bude Slovensko investovať takmer 13 miliárd eur v novom programovom období. S eurokomisárkou pre reformy a kohéziu Elisou Ferreira hovorila o zmenách, ktoré Slovensko v eurofondoch zaviedlo a plánuje zaviesť s cieľom zlepšiť a zjednodušiť ich využívanie.

Komisárka ocenila prípravy Slovenska na nové programové obdobie 2021-2027. V ňom budeme čerpať takmer 13 miliárd eur na základe strategického plánu – Partnerskej dohody, ktorý Slovensko pred dvoma týždňami zaslalo do Európskej komisie (EK).

“Slovensko dostalo od EK na predložený plán pozitívnu odozvu a má tak otvorenú cestu pre sériu záverečných rokovaní o využití eurofondov na nasledujúcich deväť rokov. Na základe tohto plánu majú smerovať investície z eurofondov do regiónov na lepšie cesty, kvalitnejšie zdravotníctvo a školstvo, podporu športu, obnovu pamiatok, zdravšie životné prostredie…  V tomto náročnom procese budeme diskutovať o jednotlivých prioritách, ale aj o možnosti posilnenia Kohézneho fondu, ktorý je zameraný na rozvoj v oblasti životného prostredia a dopravnej infraštruktúry.   Rovnako chceme posilniť financovanie v oblasti vedy, výskumu a inovácií,” vysvetlila vicepremiérka a dodala: “Čakajú nás ešte náročné niekoľkomesačné rokovania s Komisiou s cieľom presadiť naše národné záujmy a priority Slovenka.”

Ministerka Remišová tiež otvorila  otázku predĺženia možnosti využívania flexibility pri využívaní eurofondov tak, aby reagovala na dôsledky koronakrízy. Eurokomisárka Ferreira prijala pozvanie od vicepremiérky na návštevu Slovenska. V rámci svojej prvej zahraničnej cesty po koronakríze  navštívi v júni uhoľný región hornej Nitry.

“Dnešnými rokovaniami sme výrazne posunuli vyjednávania s Európskou komisiou o nových eurofondoch. Spravím všetko preto, aby každé jedno euro, ktoré dostaneme, bolo využité zmysluplne v prospech ľudí na Slovensku,” dodala podpredsedníčka vlády.

01. 06. 2021 

Plán obnovy: Ako naštartovať zelenú transformáciu?

Slovenská klimatická iniciatíva, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a portál EURACTIV Slovensko Vás pozývajú na online konferenciu s názvom Plán obnovy: Ako naštartovať zelenú transformáciu?, ktorá sa uskutoční 10. júna 2021 so začiatkom o 09:00.

Podujatie je organizované pod záštitou Ministerstva životného prostredia SR.
Registrácia: https://forms.gle/TJG3fcnUNmS9N8t36
 
Po dokončení Plánu obnovy a odolnosti nastáva pre Slovensko ťažšia časť – dobre sa pripraviť na jeho prevedenie do praxe. Slovensko chce značnými investíciami znížiť emisie v priemysle, doprave, v sektore budov, či energetike. To všetko ho má posunúť k hlavnému cieľu – stať sa zdravšou a príjemnejšou krajinou s nulovými emisiami a naštartovať zelenú ekonomiku po pandémii.
Ako nastaviť celý proces realizácie plánu obnovy, aby sme si túto jedinečnú príležitosť nenechali ujsť? Aké sú hlavné bariéry pri implementácii Plánu obnovy a odolnosti, o ktorých vieme a čo s nimi?
Akú úlohu by v nastavovaní kritérií a implementácii mali zohrávať kľúčoví partneri? Je priestor na ich zapojenie?
Ako zabezpečiť čo najlepšie prepojenie finančných a podporných nástrojov?
Ako pomôcť ľuďom, aby sa zorientovali v možnostiach financovania pri obnove svojich domov a zapojenia OZE? Ako dosiahnuť rovnováhu medzi predstavami vlády a občanov?
Ako bude prebiehať príprava reforiem na úrovni regiónov? Aké sú hlavné slabiny a ako ich preklenúť?
 
PROGRAM
09:00 – 09:05 | Otvorenie konferencie
09:05 – 09:15 | Príhovor Prezidentky SR Zuzany Čaputovej (tbc)
09:15 – 10:15 | Panel 1: Plán obnovy a odolnosti: Ako dosiahnuť efektívnu implementáciu?
1) Aké sú hlavné bariéry pri implementácii Plánu obnovy a odolnosti, o ktorých vieme a čo s nimi?
2) Ako a kedy budú pripravené implementačné plány pre jednotlivé komponenty?
3) Aké sú hlavné rezervy plánu podľa hodnotenie Európskej komisie? Ako a kedy plánuje vláda tieto pripomienky zapracovať?
4) Otázky vyvoláva návrh zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ktorým sa má riadiť implementácia reforiem. Chýba v ňom partnerské zapojenie kľúčových partnerov akými sú samosprávy, podnikatelia, sociálni partneri, občianske organizácie a ostatná verejnosť, čo je normou pri eurofondoch. Prečo sa vláda pri čerpaní peňazí z POO rozhodla princíp partnerstva neuplatniť?

01. 06. 2021 

Online seminár k výzve s názvom Podpora vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania

Dovoľujeme si Vám oznámiť, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre prioritnú os Vzdelávanie operačného programu Ľudské zdroje zverejnilo na svojom webovom sídle dopytovo-orientovanú výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok s názvom Podpora vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, kód výzvy OPLZ-PO1/2021/DOP/1.3.1-01. Všetky potrebné informácie, text výzvy spolu s prílohami nájdete na stránke ministerstva školstva po kliknutí na tento odkaz.

V súvislosti s vyhlásením výzvy Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR organizuje online informačný webinár pre potenciálnych žiadateľov. Informačný webinár sa bude konať dňa 8. júna 2021 prostredníctvom aplikácie Webex. Na účasť na informačnom webinári je potrebné sa registrovať, prihlasovanie je otvorené dňom vyhlásenia výzvy.

Pozvánku na informačný seminár nájdete po kliknutí na tento odkaz - pozvánka na informačný seminár.

Link na online prihlasovací formulár je dostupný po kliknutí na tento odkaz -  prihlasovací formulár

Otázky súvisiace s predkladaním Žiadostí o NFP v rámci výzvy Podpora vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania je možné predkladať vopred prostredníctvom Formuláru otázok v termíne do 4. júna 2021.

Otázky budú zodpovedané v rámci diskusie na informačnom webinári.

Formulár otázok je dostupný po kliknutí na tento odkaz - formulár otázok 

01. 06. 2021 

Regióny Prešova a Košíc dostanú moderné prímestské vlaky za 70 miliónov € z eurofondov

Cesta vlakom na východe Slovenska bude komfortnejšia. Ministerka investícií Veronika Remišová schválila vyzvanie v objeme 70 miliónov eur na nákup 9 elektrických vlakových jednotiek, ktoré posilnia dopravu v prešovskom a košickom kraji. 

„Moderná prímestská a regionálna vlaková doprava zohráva nezastupiteľnú úlohu pre tisíce ľudí, ktorí každý deň cestujú do práce či do školy v Košiciach a Prešove z priľahlých obcí. Ak chceme, aby ľudia viac využívali ekologickú železničnú dopravu, musí byť komfortná a spoľahlivá. Práve preto z eurofondov podporujeme modernizáciu železničnej osobnej dopravy v regiónoch,“ uviedla ministerka investícií Remišová, ktorej rezort plní úlohu koordinátora eurofondov.

V tomto prípade ide o 3. časť projektu Modernizácia vozového parku železničných koľajových vozidiel hradeného z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Vyhlasovateľom vyzvania je Ministerstvo dopravy a výstavby SR a oprávneným žiadateľom je Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.
Vďaka 70 miliónom € z európskych zdrojov sa na železničné koľaje na území prešovského a košického kraja dostane 9 nových elektrických jednotiek. Súpravy s  minimálne 300 miestami na sedenie budú premávať v prímestskej a v regionálnej železničnej doprave východoslovenského regiónu.

Konkrétne pomôžu zlepšiť kvalitu cestovania na úsekoch železničných tratí: Košice – Lipany – Plaveč, Košice – Trebišov a po elektrifikácii až po Humenné a úseky Košice – Michaľany – Čierna n/Tisou, Košice – Moldava n/Bodvou.

Nové súpravy nahradia opotrebované a poruchové viac ako 40-ročné vozidlá, ktoré nespĺňajú ekologické požiadavky a nevyhovujú kritériám pre komfortnú dopravu.
Nové prímestské a regionálne vlaky budú nízkopodlažné a prispôsobené na prepravu imobilných cestujúcich. Tiež budú mať nasledujúce parametre:

• rýchlosť jazdy až 160 km/hod
• 300 miest na sedenie
• klimatizácia
• WiFi pripojenie
• budú vybavené moderným informačným systémom (vizuálny/akustický)
• systém počítania cestujúcich
• kamerový systém
• umožnia prepravu bicyklov, kočíkov a nadrozmerných batožín
 
01. 06. 2021 

Humenné chce regenerovať sídliskové priestranstvá

Mesto Humenné chce regenerovať vnútroblokové priestory na dvoch sídliskách. Podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok (ŽoNFP) na projekt "Zlepšenie environmentálnych aspektov mesta Humenné – regenerácia vnútroblokových sídliskových priestorov mesta s uplatnením princípov tvorby a ochrany zelene" od ministerstva životného prostredia a s ňou súvisiace spolufinancovanie samosprávou odobrili mestskí poslanci na svojom májovom zasadnutí.

"Mesto Humenné má spracovanú projektovú dokumentáciu, ktorá bude podkladom pre vypracovanie ŽoNFP. Jej predmetom je revitalizácia vnútroblokových priestorov, ich modernizácia a zatraktívnenie pri dosiahnutí pôvodného urbanistického a koncepčného riešenia," uvádza dôvodová správa k schválenému materiálu s tým, že regenerovať by sa mali medziblokové priestranstvá na uliciach Dobrianskeho a Laboreckej.

Celkové predpokladané náklady projektu vyčíslila samospráva na viac ako 685.000 eur, spolufinancovanie z vlastných zdrojov má predstavovať minimálne 34.268 eur. Slúžiť majú na výmenu nepriepustných spevnených plôch za priepustné či polopriepustné plochy, rekultiváciu všetkých zelených plôch, výsadbu novej zelene, revitalizáciu a doplnenie kontajnerových stojísk a osadenie nového mestského mobiliáru vrátane detských prvkov. "V rámci prác sa nebudú meniť odtokové pomery v území, ani nebudú pribúdať nepriepustné plochy. Nijako sa nebude meniť poloha, prevádzkové využitie či dopravná obsluha cestných komunikácií. Taktiež sa nebudú meniť a ani prekladať žiadne inžinierske siete, napojenia v území," informuje tiež materiál.

01. 06. 2021 

Vitajte v prvom kvíze #EUinmyregion 2021!

Tento špeciálny kvíz sa koná v máji pri príležitosti oslavy Dňa Európy, takže sa môžete ihneď zapojiť.



Vyplňte kvíz a získajte šancu vyhrať!

Cena? Kôš plný európskych pochúťok! 


Výhercovia budú vybraní na základe počtu správnych odpovedí a času, ktorý im trval vyplnenie kvízu.

Európa v mojom regióne je spoluvytváraná komunikačná iniciatíva, ktorej cieľom je predstaviť opatrenia EÚ pre regióny v celej Európe. Spolu s partnerskými regiónmi a projektmi financovanými EÚ vytvárame nástroje a príležitosti na spoluprácu s občanmi a ukazujeme, čo je možné v ich blízkosti vďaka úsiliu o spolufinancovanie medzi EÚ a ich regiónmi.
 
01. 06. 2021 

Rezort školstva vyhlásil výzvu na podporu vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokých škôl

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR ako sprostredkovateľský orgán pre prioritnú os 1 Vzdelávanie operačného programu Ľudské zdroje oznamuje, že dňa 31. mája 2021 vyhlásilo dopytovo-orientovanú výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok s názvom Podpora vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, kód výzvy OPLZ-PO1/2021/DOP/1.3.1-01. 

Cieľom výzvy je umožniť vysokým školám zabezpečiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom podpory ich vnútorných systémov zabezpečovania kvality v súlade so zákonom o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Oprávneným žiadateľom v rámci výzvy sú verejné, štátne i súkromné vysoké školy. Oprávneným miestom realizácie projektov je celé Slovensko. Vysoké školy majú možnosť predkladať svoje žiadosti o nenávratný finančný príspevok v rámci prvého hodnotiaceho kola do 30. júna 2021.

Indikatívna výška finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu zo zdrojov EÚ je 7 000 000 eur, z toho 5 500 000 eur pre menej rozvinuté regióny a 1 500 000 eur pre viac rozvinutý región Slovenska.

Činnosti a výdavky súvisiace s podporou vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania budú v rámci výzvy oprávnené od 1. januára 2021.

V súvislosti s vyhlásením výzvy Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR organizuje online informačný webinár pre potenciálnych žiadateľov. Informačný webinár sa bude konať dňa 8. júna 2021 prostredníctvom aplikácie Webex. Na účasť na informačnom webinári je potrebné sa registrovať, prihlasovanie je otvorené dňom vyhlásenia výzvy. Otázky žiadateľov je možné predkladať vopred, bližšie informácie sú uvedené v pozvánke na informačný webinár.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zároveň vytvorilo pre žiadateľov, ktorí majú záujem zapojiť sa do výzvy, metodickú pomôcku k vypracovaniu ŽoNFP. Jej hlavným cieľom je uľahčiť predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok a vyvarovať sa chybovosti pri ich predkladaní.

Výzva spolu s prílohami a všetky potrebné informácie k plánovanému informačnému webináru sú zverejnené na webovom sídle: https://www.minedu.sk/31052021-vyzva-na-predkladanie-ziadosti-o-nenavratny-financny-prispevok-s-nazvom-podpora-vnutornych-systemov-zabezpecovania-kvality-vysokoskolskeho-vzdelavania-oplz-po12021dop131-01/

01. 06. 2021 

Rimavská Sobota pripravila rekonštrukciu kultúrneho strediska za viac ako 1,7 mil. eur

Zníženie energetickej náročnosti multifunkčnej budovy Mestského kultúrneho strediska v Rimavskej Sobote pripravila mestská samospráva. Podľa súťažných podkladov zverejnených vo vestníku Úradu pre verejné obstarávania je celková predpokladaná hodnota realizácie stavby 1 725 120,12 eur bez dane z pridanej hodnoty. Ako pre agentúru SITA uviedla vedúca odboru rozvoja mesta Eva Muráriková, radnica projekt podá v rámci pripravovanej výzvy a pokiaľ bude úspešný, tak bude financovaný z eurofondov v rámci Operačného programu kvalita životného prostredia so spolufinancovaním mesta.

„Účelom obnovy multifunkčnej budovy je zníženie energetickej náročnosti a vylepšenie technického stavu. Stavebné práce obsahujú zateplenie obvodového plášťa kontaktným zatepľovacím systémom, zateplenie strechy, výmenu výplní otvorov a novú hydroizoláciu strechy vrátane nových klampiarskych prvkov,“ popísala vedúca s tým, že práce budú realizované za chodu inštitúcie a s jej uzatvorením sa uvažuje na nevyhnutný čas.

Multifunkčná budova bola postavená v 70-tych rokoch minulého storočia, pričom na nej doteraz neboli vykonané významnejšie rekonštrukčné práce. Objekt má tri nadzemné podlažia, postavené sú z prefabrikovaných železobetónových prvkov, bez podpivničenia, zastrešené plochou strechou. Slúži na administratívne účely.

Záujemcovia o realizáciu projektu môžu svoje ponuky predkladať do 10. júna, pričom musia zložiť zábezpeku vo výške 50-tisíc eur. „Začiatok prác závisí od schválenia nenávratného finančného príspevku, momentálne to nie je možné odhadnúť. Po začatí prác bude realizácia trvať približne jeden rok,“ uzavrela Muráriková.

01. 06. 2021 

Budovu botanickej záhrady v Košiciach zatepľujú

Botanická záhrada Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach v týchto dňoch začína s prácami na zateplení svojej budovy. Pribudnúť by malo aj nové návštevnícke centrum. Pre TASR to povedal jej riaditeľ Pavol Mártonfi.

"Odhadované náklady na celé zateplenie a výstavbu návštevníckeho centra sú takmer jeden milión eur. Veľkú časť týchto prostriedkov poskytla Európska únia v rámci projektu energetických úspor. Časť, ktorá sa týka návštevníckeho centra, financuje samotná univerzita,“ povedal s tým, že jeho výstavbou zmizne stará vrátnica, respektíve vchod zo 60. rokov minulého storočia. „Chceli by sme návštevníkom priniesť taký vstup, ktorý je hodný 21. storočia,“ dodal.
 
Počas rekonštrukčných prác bude botanická záhrada pre verejnosť otvorená v plnej prevádzke, obmedzenia pre návštevníkov budú minimálne. „Budú vyhradené koridory, nový vstup a namiesto vrátnice bude maringotka a podobne. Budú určité obmedzenia, ale v celku by sa návštevníkov dotknúť nemali,“ doplnil Mártonfi.

Práce by podľa jeho slov mali byť ukončené približne na jar budúceho rok

01. 06. 2021 

Na podporu regiónov bude o 247 miliónov eur viac .Prioritami sú doprava, školstvo, kultúra a zeleň

Slovenské regióny sa dočkajú výraznejšej pomoci vďaka navýšeniu Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) z protikrízového balíka REACT-EU.  Ministerka investícií a regionálneho rozvoja Veronika Remišová predstavila prioritné oblasti, kam budú milióny eur navyše smerovať. 

„Je to dobrá správa pre slovenské regióny. Z európskeho protikrízového balíka REACT-EU dostane Slovensko 780 miliónov eur a výrazná časť z týchto peňazí bude smerovať práve do regiónov. Vďaka navýšeniu regionálneho programu IROP budeme môcť financovať nové aktivity. Investovať budeme najmä do oblastí, ktoré výrazne poznačila pandémia,“ vyhlásila vicepremiérka Remišová, ktorej rezort program riadi.
Pre tento rok bude IROP po revízii navýšený o 195 miliónov eur a v roku 2022 o takmer 52 miliónov eur. Návrh, kam chce Slovensko investovať, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR odoslalo tento týždeň do Európskej komisie.

„Tieto peniaze navyše použijeme na budovanie zelenej infraštruktúry, zníženie energetickej náročnosti budov, ekologickú dopravu, vzdelávanie a podporu kultúry v regiónoch,“ ozrejmila ministerka Remišová.
Prioritné oblasti investícií pre IROP po revízii sú:
  • podpora verejnej a ekologickej dopravy
  • podpora kultúrnej infraštruktúry a jej materiálneho vybavenia
  • znižovanie energetickej náročnosti budov (zatepľovanie) 
  • modernizácia stredných odborných škôl, vrátane vybavenia učební
  • navýšenie kapacít základných škôl
  • budovanie zelenej infraštruktúry v mestách
  • posilnenie kapacít v zdravotníckom systéme a ochrana verejného zdravia
V rámci novej prioritnej osi programu s názvom REACT-EU budú v lete vyhlásené výzvy v objeme približne 151 miliónov eur.

„Podporíme základné školy v bratislavskom kraji, ktorý dlhodobo čelí akútnemu nedostatku miest pre nových žiakov a pomôžeme tiež stredným školám v rámci banskobystrického kraja. V priebehu leta budú vyhlásené ďalšie výzvy so zameraním na budovanie prvkov zelenej infraštruktúry, na verejnú osobnú dopravu, cyklodopravu a predprojektovú prípravu. Ide všetko o aktivity, ktoré majú potenciál výrazne prispieť k lepšiemu životu v regiónoch,“ ozrejmila ministerka Remišová.
Zo zostatkovej alokácie IROP plánuje MIRRI SR vyhlásiť ďalšie výzvy so zacielením na podporu budovania sociálnych služieb, budovania materských a stredných odborných škôl. Neskôr budú vyhlásené výzvy na podporu budovania a obnovu cestnej infraštruktúry, verejnej osobnej dopravy a cyklotrás.
Viac informácií o plánovaných výzvach nájdete: https://www.mpsr.sk/indikativny-harmonogram-vyziev-na-predkladanie-ziadosti-o-nenavratny-financny-prispevok-irop-rok-2021/1421-67-1421-16135/
01. 06. 2021 

V Ľubovnianskej nemocnici otvorili nové priestory v hodnote 7 miliónov eur

V Ľubovnianskej nemocnici v piatok slávnostne otvorili nové priestory s vybavením v hodnote siedmich miliónov eur. Nový urgent, operačné i pôrodné sály si prišiel pozrieť aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský . Komplexná obnova nemocnice trvala od júla 2018 do apríla tohto roku.

Riaditeľ nemocnice Peter Bizovský uviedol, že vybudovali urgentný príjem, nové pôrodné a operačné sály na chirurgickom a gynekologicko - pôrodníckom oddelení a rozšírili RTG pracovisko a detské oddelenie. Ďalej postavili nový výťah, vybudovali onkologický trakt a zateplili ďalšiu časť budovy.

„Na stavbu sme dostali 4,1 milióna eur z eurofondov a zvyšok sme financovali zo svojich vlastných zdrojov v sume 2,9 milióna eur. Stavba ako celá nám spotrebovala 5,8 milióna eur a 1,2 milióna je výbava priestorov,“ ozrejmil Bizovský.

Obnovu nemocnice ocenil aj Lengvarský. „Takto si predstavujem aj naše nemocnice do budúcnosti,“ podotkol. Počas brífingu priznal, že dlh, ktorý majú nemocnice na Slovensku, sa blíži k miliarde eur. "Investičné dlhy predpovedám ešte vyššie,“ uzavrel minister.

Ľubovnianska nemocnica pokračuje v investíciách a skvalitňovaní komfortu pre pacientov i zdravotníkov. Do konca roka chce dokončiť výstavbu viacpodlažného parkovacieho domu a gynekologického ambulantného traktu. V najbližších rokoch má v pláne rekonštrukciu oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny, ako i vybudovanie hospicu.

01. 06. 2021 

Fond malých projektov podporí 23 aktivít v pohraničí s Maďarskom

Európske zoskupenie územnej spolupráce Via Carpatia, ktorého spoluzakladateľom je Košický samosprávny kraj (KSK), tento rok schválilo 23 projektov v slovensko-maďarskom pohraničí s celkovou podporou 1,2 milióna eur. Finančný príspevok v rámci Programu Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko získali občianske združenia, mestá a obce, neziskové organizácie či regionálne rozvojové agentúry. Informoval o tom v piatok Úrad KSK.

Schválené cezhraničné projekty kladú dôraz na aktivity, ako je organizovanie cyklotúr, trhov, táborov či vzdelávacích programov. Ide aj o aktivity zamerané na tvorbu spoločných odborných programov v oblasti vzdelávania, kultúry, turizmu, ochrany prírody, vydávanie brožúr, vypracovanie stratégií a štúdií, organizovanie spoločných podujatí medzi obcami s cieľom vytvorenia spolupráce medzi mladými ľuďmi, tvorbu a realizáciu programov pre deti a turistov či organizovanie festivalov a súťaží.

Vzdelávacie programy a programy na podporu podnikania pre mladých ľudí sa budú realizovať na území maďarskej Sabolčsko-satmársko-berežskej župy a Košického kraja. „Vďaka podpore vzniknú napríklad spoločné cezhraničné dopravné programy pre deti materských škôl a školákov v obciach Bükkábrány a Jablonove nad Turňou. Rozvoj cezhraničného prírodného dedičstva vďaka obci Magyarnándor a obci Vinica posilní atraktivitu a turistický význam oboch oblastí,“ informovala hovorkyňa predsedu KSK Anna Terezková. Projekt obcí Ruská a Vámosújfalu zahŕňa spoločné kultúrne podujatia a workshopy. Vytvorenie tokajskej a gemerskej turistickej trasy podľa vzoru talianskych vínnych ciest s návštevami pamätihodností, kultúrnymi a športovými podujatiami pomôže aj ekonomickému rozvoju týchto dvoch regiónov. Finančné prostriedky získal napríklad aj projekt so zameraním na ochranu kultúrno-historického a ľudového dedičstva regiónov Novohrad a Heves.

V poradí tretia výzva v rámci programu bola určená pre východnú programovú oblasť, ktorá zahŕňa Košický a Banskobystrický kraj a maďarskú Boršodsko-abovsko-zemplínsku, Sabolčsko-satmársko-berežskú, Hevešskú a Novohradskú župu. Podľa riaditeľky EZÚS Via Carpatia Julianny Orbán Máté sa vyčerpali všetky určené finančné prostriedky.

„Teší ma, že aj v čase pandémie budú podporené ďalšie viac než dve desiatky aktivít, ktoré zvýšia atraktivitu regiónov na oboch stranách hranice, či už pôjde o projekty na území Košického kraja alebo v maďarskej prihraničnej oblasti,“ uviedol predseda KSK Rastislav Trnka.

01. 06. 2021 

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 32. výzva, 6. hodnotiace kolo a 33. výzva, 3. hodnotiace kolo

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 20. 5. 2021 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom:

OPKZP-PO1-SC111-2017-32, zameranej na triedený zber komunálnych odpadov, mechanicko-biologickú úpravu zmesového komunálneho odpadu a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov v najmenej rozvinutých okresoch, v rámci 6. hodnotiaceho kola;

OPKZP-PO1-SC111-2017-33, zameranej na triedený zber komunálnych odpadov, mechanicko-biologickú úpravu zmesového komunálneho odpadu a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov v ostatných regiónoch, v rámci 3. hodnotiaceho kola

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

01. 06. 2021 

Informácia o zmene alokácie 16. výzvy

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia oznamuje žiadateľom, že s ohľadom na nízky dopyt žiadateľov v rámci tejto výzvy a potreby navýšenia alokácie v iných výzvach v oblasti odpadového hospodárstva, pristupuje k zníženiu indikatívnej výšky finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu o 6 mil. EUR.

Indikatívna výška finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu po úprave predstavuje 94 mil. EUR.

Viac informácií o danej výzve nájdete v sekcii Výzvy/Aktuálne výzvy.

01. 06. 2021 

Výzva na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia, vyhlasuje výzvu na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Kohézneho fondu ​v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia pre:

prioritnú os 1 Udržateľné využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry

investičnú prioritu 1.2 Investovanie do sektora vodného hospodárstva s cieľom splniť požiadavky environmentálneho acquis Únie a pokryť potreby, ktoré členské štáty špecifikovali v súvislosti s investíciami nad rámec uvedených požiadaviek

špecifický cieľ 1.2.1 Zlepšenie odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách nad 2 000 EO v zmysle záväzkov SR voči EÚ

špecifický cieľ 1.2.2 Zvýšenie spoľahlivosti úpravy vody odoberanej z veľkokapacitných zdrojov povrchových vôd v záujme zvýšenia bezpečnosti dodávky pitnej vody verejnými vodovodmi

 

Viac informácií nájdete v časti “Výzvy/Výzvy na odborných hodnotiteľov “.

01. 06. 2021 

Informácia o predĺžení termínu na vydanie rozhodnutí v rámci 1. hodnotiaceho kola výzvy č. 48

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako SO pre OP KŽP informuje žiadateľov o nenávratný finančný príspevok, ktorí podali žiadosti o NFP v rámci výzvy č. 48, že z dôvodu vysokej administratívnej náročnosti schvaľovacieho procesu predložených žiadostí o NFP, ako aj vzhľadom na mimoriadnu situáciu v SR súvisiacej so šíriacim sa ochorením COVID -19, dôjde k vydaniu rozhodnutia až po uplynutí 70 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia v zmysle Systému riadenia EŠIF.

Predĺženie termínu na vydanie rozhodnutí sa týka žiadostí o NFP prijatých v rámci 1. hodnotiaceho kola (do 29.03.2019). Predpokladaný termín na vydanie rozhodnutia je do 30.6.2021.

19. 05. 2021 

Vicepremiérka Remišová: Na záchranu kaštieľa Draškovičovcov v Čachticiach ide 800 000 €

Nový impulz pre legendárne Čachtice. Obec, ktorú preslávila najmä „krvavá grófka“ Alžbeta Bátoriová, má okrem známeho hradu aj ďalšie vzácne pamiatky. Vďaka grantom Európskeho hospodárskeho priestoru sa živým miestom histórie, kultúry a vzdelávania v obci stane Draškovičovský kaštieľ zo 17. storočia. 

„Vzácna pamiatka je v súčasnosti v havarijnom stave, a preto sme na jej obnovu vyčlenili 800 000 eur. Na záchrane a obnove kultúrneho dedičstva nám záleží. Je to bohatstvo, ktoré svojím významom presahuje obec, región či dokonca aj Slovensko. Naše regióny majú obrovský potenciál pre rozvoj turizmu najmä vďaka kultúrnemu a prírodnému bohatstvu, preto sú to oblasti, do ktorých budeme aj naďalej investovať,“ uviedla ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová, ktorej rezort prerozdeľuje podporu z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru.

Renesančný kaštieľ dal v roku 1668 postaviť chorvátsky bán Mikuláš Draškovič, ktorý sa oženil s vnučkou Alžbety Bátoriovej. Neskôr kaštieľ vlastnili rodiny Forgáčovcov a Čenkayovcov, potom pripadol štátu. Dnes je pobočkou Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Projekt Revitalizácia Draškovičovho kaštieľa v Čachticiach zrealizuje Trenčiansky samosprávny kraj v spolupráci s Trenčianskym múzeom v Trenčíne. Po rekonštrukcii sa kaštieľ, ktorý patrí medzi najstaršie objekty Čachtíc, stane opäť múzeom, ale tiež miestom turistických služieb a kultúrnych a vzdelávacích podujatí. Vynovená pamiatka ponúkne návštevníkom zaujímavé moderné výstavy o dejinách Čachtíc a okolia. Miesto na oddych a občerstvenie nájdu v kaviarni a k dispozícii im budú tiež služby turisticko-informačného centra.

Revitalizácia kaštieľa sa financuje z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP 2014 – 2021 a zo štátneho rozpočtu SR v rámci programu Kultúra. Projekt je jedným z 19-tich, ktoré získali podporu z výzvy CLT01 zameranej na podporu obnovy a revitalizácie kultúrneho dedičstva.

Podrobnosti o obnove Draškovičovského kaštieľa predstaví otváracia videokonferencia projektu v pondelok 10. mája 2021 od 10:00 hod.

Link na konferenciu:

https://zoom.us/webinar/register/WN_-hrcjCnHSL-hL1US1OSxMA

Informácie o programoch a projektoch financovaných z Grantov EHP a Nórska na Slovensku sú dostupné na:

http://www.eeagrants.sk/

19. 05. 2021 

Vicepremiérka Remišová: O podporu zo 459 miliónov € z Fondu na spravodlivú transformáciu sa uchádza už 349 projektov

O podporu z Fondu na spravodlivú transformáciu je obrovský záujem. Až 349 projektových zámerov sa prihlásilo do otvorenej nezáväznej výzvy, ktorú vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Cieľom je na hornej Nitre a v ďalších priemyselných regiónoch zmierniť dopady transformačných zmien, ktoré nastanú po uzatvorení prevádzok produkujúcich veľké množstvo emisií skleníkových plynov.

„Fakt, že už teraz máme prihlásených 349 projektových zámerov, je veľký úspech. Vďaka tomu môžeme včas identifikovať strategické projekty, ktoré hornej Nitre a ďalším priemyselným regiónom prinesú nové možnosti pre rozvoj miestnej ekonomiky, čistejšie životné prostredie, moderné služby a lepšie platené pracovné miesta. Záujem zo strany predkladateľov je jasným znamením, že regióny si uvedomujú výzvy, ktoré pred nimi stoja a chcú aktívne napomôcť zmenám. Vysoký počet predložených projektových zámerov je tiež dôkazom dobrej spolupráce a komunikácie medzi regiónmi a našim ministerstvom,“ vyhlásila ministerka investícií a regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

V novom programovom období dostane Slovensko z EÚ do nového Fondu na spravodlivú transformáciu 459 miliónov eur. Tieto financie budú určené na riešenie dôsledkov transformácie uhoľného regiónu hornej Nitry a ďalších znečistených území v košickom, banskobystrickom a bratislavskom kraji.

Najviac projektových zámerov – až 147 v celkovej výške 1,8 miliardy eur – bolo predložených pre región hornej Nitry, kde sa v roku 2023 skončí ťažba hnedého uhlia a jeho spaľovanie v elektrárni Nováky. Ďalej nasleduje košický kraj (92 projektov), banskobystrický kraj (62 projektov) a bratislavský kraj (48 projektov). Celková suma predložených projektov dosiahla výšku 6 miliárd eur. Cieľom výzvy je predbežne identifikovať potenciálne projekty, ktoré môžu byť podporené po spustení Fondu na spravodlivú transformáciu na prelome rokov 2022/2023.

„Výsledky prvého kola výzvy ukazujú, že investičné potreby regiónov ďaleko presahujú možnosti Fondu na spravodlivú transformáciu. Preto bude kľúčové nastaviť správne kritériá pre predbežný výber najkvalitnejších projektov. Regióny, ktoré si nesú vážne environmentálne záťaže z minulosti, potrebujú také riešenia, ktoré ľuďom prinesú pracovné miesta s pridanou hodnotou a lepší život v zdravej krajine,“ zdôraznila vicepremiérka Remišová.

Nezáväzná online výzva zostáva aj po uzavretí prvého hodnotiaceho kola stále otvorená. Žiadatelia, ktorí sa chcú ešte do tejto výzvy zapojiť, môžu svoje projektové zámery predložiť prostredníctvom online formulára. Pri jeho vypĺňaní treba postupovať podľa návodu, ktorý je uvedený v Príručke pre predkladateľa projektového zámeru. Žiadateľ predkladá online formulár výhradne elektronicky (prostredníctvom webového rozhrania) a bez akýchkoľvek príloh.

Online výzva je spolu s podpornou dokumentáciou zverejnená na stránke: www.mirri.gov.sk/sekcie/investicie/fond-spravodlivej-transformacie/zber-projektovych-zamerov/

 Čo je Fond na spravodlivú transformáciu: 

Európska únia sa zaviazala dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, a preto pristupuje k útlmu využívania fosílnych palív, vrátane zatvárania uhoľných baní. To má zásadné dopady na životy ľudí a miestnu ekonomiku, ktoré má zmierniť práve nový finančný nástroj – Fond na spravodlivú transformáciu. Slovensko bude môcť z fondu čerpať 459 miliónov eur.

Fond spolu s Plánom spravodlivej transformácie riadi Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoj na informatizácie SR. Podpora sa týka oblastí:

–         Tvorba pracovných miest a rekvalifikácia pre nové ekonomické sektory budúcnosti

–         Veda, výskum a inovácie

–         Obnoviteľné zdroje energie a čistá energia

–         Podpora malých a stredných podnikov pri tvorbe nových hospodárskych príležitostí

–         Sociálne veci a zdravotníctvo

–         Cestovný ruch

19. 05. 2021 

Vicepremiérka Remišová: Pandémia zvýraznila problém domáceho násilia, na pomoc obetiam dávame 3,33 milióna eur

Jedným z negatívnych prejavov koronakrízy je nárast domáceho násilia. Práve preto Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) prichádza s podporou z Nórskych grantov pre služby venované obetiam domáceho násilia. 

„Pandémia zasiahla celú spoločnosť a to nielen po zdravotnej stránke. Strach z nepoznanej situácie, strata ekonomických istôt a nutnosť zdržiavať sa veľkú časť dňa v domácnosti, sú rozhodujúce stresové faktory, ktorým čelia mnohí z nás. Jedným z negatívnych javov, ktoré koronakríza zvýraznila, je násilie, ku ktorému denno-denne dochádza v mnohých rodinách a ohrozuje najmä deti a ženy. Práve v tomto náročnom období prichádzame s podporou pre subjekty, ktoré poskytujú pomoc obetiam, pretože ochrana slabých, zraniteľných a ohrozených je našou prioritou,“ vyhlásila ministerka Veronika Remišová, ktorej rezort spravuje Nórske granty.

V dôsledku sprievodných javov pandémie vzrástlo podľa odhadov domáce násilie o 30 až 40 percent.

Cieľom novej otvorenej výzvy je podporiť intervenčné tímy, ktoré na lokálnej úrovni poskytujú služby pre obete domáceho a rodového násilia. Z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR je na výzvu vyčlenených 3,33 milióna eur. Ide v poradí už o druhú výzvu z programu Domáce a rodovo podmienené násilie vyhlásenú v programovom období 2014 – 2021.

O granty sa môžu uchádzať poskytovatelia sociálnych služieb, obce a kraje až do 16. septembra tohto roka. Na jeden projekt môžu požiadať o grant vo výške od 200-tisíc eur až do 600-tisíc eur.

Podporu môžu získať napríklad tieto aktivity: 

– prevádzka, údržba a drobné opravy existujúcich poradenských centier a bezpečných ženských domov

– lokálne vzdelávanie a kampane venované zvyšovaniu povedomia o domácom a rodovo podmienenom násilí

– spolupráca v oblasti domáceho a rodovo podmieneného násilia na lokálnej úrovni

– podpora zariadení a služieb pre deti, obete alebo svedkov násilia v bezpečných ženských domoch alebo poradenských centrách

– iné podporné aktivity potrebné na udržanie, rozšírenie a zlepšenie služieb pre obete domáceho a rodovo podmieneného násilia

 

19. 05. 2021 

Oznam!

Vážení žiadatelia o príspevok podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 329/2018 Z. z.“), vzor žiadosti o poskytnutie príspevku v zmysle § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 329/2018 Z. z. (ďalej len „žiadosť“), bude zverejnený na webovej stránke Environmentálneho fondu dňa 01.06.2021.

 

Príspevok podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 329/2018 Z. z. získa obec, ktorá spĺňa nižšie uvedené podmienky ustanovené v § 7 ods. 11 zákona č. 329/2018 Z. z.,

- obec zabezpečuje prostredníctvom zbernej nádoby vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácností,

 

- obec zabezpečuje zhodnotenie celého vyzbieraného objemu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácností v zariadení na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu,

 

- obci  nebola v uplynulých troch rokoch uložená sankcia za porušenie tohto zákona alebo osobitného predpisu / § 81 ods. 7 písm. b) a g) zákona č. 79/2015 Z. z. - o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 79/2015 Z. z.“) a ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z. /,

 

- obec doručila žiadosť do 30. júna príslušného kalendárneho roka.

19. 05. 2021 

Informácia pre žiadateľov o príspevok

Informácia pre žiadateľov o príspevok podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 329/2018 Z. z.“)!

Žiadosti o príspevok podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 329/2018 Z. z. (ďalej len „žiadosť“)  boli žiadatelia oprávnení podať do 31. marca 2021. V súčasnosti Environmentálny fond tieto žiadosti eviduje a vykonáva kontrolu ich formálnej správnosti a úplnosti.

 

  

Všetci žiadatelia o príspevok budú písomne oboznámení o vybavení ich žiadosti do 31. júla 2021.

 

V prípade kompletných žiadostí obcí, ktoré preukážu splnenie všetkých ustanovených podmienok, pristúpi Environmentálny fond k výpočtu výšky príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 329/2018 Z. z. (ďalej len „príspevok“) pre každú obec osobitne a vyplatí príspevok obciam najneskôr do 30. júna 2021.

19. 05. 2021 

Podpora kvalitných projektov je prioritou

Environmentálny fond nezastavil proces uvoľňovania financií. Obce, ktoré chcú z verejných prostriedkov realizovať projekty na zhotovenie čistiarní odpadových vôd alebo verejných kanalizácií a verejných vodovodov a práce ešte nezačali realizovať alebo tie, ktoré už s realizáciou začali a čakajú na súhlas k použitiu schválenej podpory môže potešiť správa, že Envirofond má eminentný záujem podporovať kvalitné projekty, projekty veľkých vôd nevynímajúc. Aj napriek vytýkaným nedostatkom v rámci vnútorného auditu zo strany Envirorezortu v prípade žiadosti o podporu na podporné programové aktivity pre rok 2020, fond naďalej pracuje na riešeniach, ktoré by pomohli obciam dokončiť výstavbu diel a zaplatiť peniaze zhotoviteľom. 

Environmentálny fond, ktorý od decembra 2020 vedie Ľubomír Vačok, aj naďalej pokračuje v dôslednom výkone finančnej kontroly a aplikuje proaktívny prístup v komunikácii s obcami, ktoré v rámci Výzvy č. B-1/2020 podali žiadosti o podporu ich projektov. Vedenie fondu v rámci zintenzívnenia komunikácie pristúpilo k osobným stretnutiam s predstaviteľmi jednotlivých obcí, ktorí prijali pozvanie.  „V týchto dňoch diskutujeme so starostami obcí s cieľom objasnenia stavu, v akom sa daná obec nachádza, zadefinovania postupnosti krokov z našej strany a zároveň maximálnej snahy ako vyjsť v ústrety obciam, s podmienkou dodržania platnej a účinnej legislatívy SR,“ zdôraznil riaditeľ Environmentálneho fondu, Ľubomír Vačok.

V prípade 26 obcí zapojených do spomínanej výzvy, fond aplikuje individuálny prístup ku každej obci, nakoľko niektoré z nedostatkov sa javia ako menej závažné, iné ako kritické. Fond, ktorý v kontrolných mechanizmoch pokračuje bez akéhokoľvek zdržania má za cieľ jediné. Zanalyzovať rozsah nedostatkov a na ich základe čo najrýchlejšie rozhodnúť, či je možné uvoľniť peniaze.

Dodnes boli z finančných prostriedkov fondu už kompletne zrealizované projekty u 3 obcí. Kladné stanovisko k použitiu poskytnutej podpory dostalo 8 obcí. A 14 obcí, ktoré fondu k dnešnému dňu nepredložili žiadne faktúry na preplatenie, s prácami ešte ani nezačalo. Uvedené jasne poukazuje na snahu Envirofondu, ktorý spracováva každoročne zvyšujúce sa množstvo žiadostí o poskytnutie podpory, podieľať sa na skvalitňovaní a uzdravovaní životného prostredia prostredníctvom finančnej pomoci za dodržania právoplatných zákonných podmienok. „K dnešnému dňu fond otvoril finančnú kontrolu v 5 obciach a ďalších 14 obcí sme požiadali o súčinnosť pri poskytnutí dokladov ešte predtým, ako nám budú predkladať faktúry za dielo,“ vysvetlil Vačok.

Envirofond pre objektívnosť vyhodnotenia procesov z minulosti, žiada v rámci svojich kontrolných mechanizmov od obcí súčinnosť pri poskytnutí ďalších dokladov súvisiacich s poskytnutou podporu a zároveň vyzýva obce k spoločnej konštruktívnej komunikácii, nakoľko si je vedomý ich aktuálne nevýhodnej situácie a zároveň zdôrazňuje, že rýchlosť uvoľnenia financií je závislá aj na kvalite projektov, ktoré sa líšia časom, v ktorom boli projekty pripravované a tiež špecifikáciou druhu diela. Snahou fondu je uľahčiť a zefektívniť celý proces situácie, v ktorej sa obce ocitli. Zároveň ako poskytovateľ verejných financií, je v zmysle platnej legislatívy povinný postupovať pri poskytovaní podpory z verejných financií v súlade so zásadou hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti. „Zdôrazňujem, že naše kroky koordinujeme v rámci Envirorezortu aj v spolupráci s iným rezortom a k zdedenému problému pristupujeme zodpovedne, transparentne a bez zbytočnej byrokracie,“ doplnil riaditeľ, Vačok.

19. 05. 2021 

Informácia o vydaní Jednotnej príručky k procesu a kontrole VO

Riadiaci orgán programu spolupráce Interreg V-A SK-CZ zverejňuje Jednotnú príručku pre žiadateľov/prijímateľov k procesu a kontrole verejného obstarávania/obstarávania, upravujúcu kontrolu VO a obstarávania v záujme zavedenia jednotných pravidiel a bezvýhradného zosúladenia pravidiel určených pre žiadateľov/prijímateľov s pravidlami určenými Systémom riadenia EŠIF a metodickými pokynmi a vzormi CKO za oblasť VO a obstarávania.

Príručka bola vydaná Centrálnym koordinačným orgánom dňa 13.5.2021 a nadobúda účinnosť dňa 15. 6. 2021, a je zverejnená aj na webovom sídle: https://www.partnerskadohoda.gov.sk/zakladne-dokumenty/a v časti Dokumenty.

Jednotná príručka k procesu a kontrole VO

19. 05. 2021 

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 61. výzva, 3. hodnotiace kolo

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako SO pre OP KŽP, dňa 18.05.2021 zverejnila zoznam schválených ŽoNFP a zoznam odborných hodnotiteľov v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO4-SC411-2019-61 zameranej na výstavbu zariadení na využitie vybraných druhov OZE, v rámci 3. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

19. 05. 2021 

MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SR ZVEREJNILO FAQ pre žiadateľov k odstráneniu nedostatkov v ŽoNFP prostredníctvom doplnenia ŽoNFP a Inštrukciu k možnosti sledovania posunu ŽoFNP v ITMS2014+

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra zverejnilo dňa 18.05.2021 dokumenty s názvom FAQ pre žiadateľov k odstráneniu nedostatkov v ŽoNFP prostredníctvom doplnenia ŽoNFP a Inštrukcia k možnosti sledovania posunu ŽoFNP v ITMS2014+

Cieľom FAQ je na jednom mieste v prehľadnej forme uviesť inštrukcie k:

  • spôsobu predkladania doplnených údajov k ŽoNFP na základe výzvy na doplnenie ŽoNFP a
  • dodržaniu lehoty na doplnenie ŽoNFP.

Cieľom inštrukcie je upozorniť žiadateľov na :

  • možnosti nastavenia sledovania posunu ŽoNFP v ITMS2014+ napr. aj formou nastavenia zasielania automatického upozornenia na posun stavu ŽoNFP v ITMS2014+ prostredníctvom e-mailu.

 

Úplné znenie dokumentov nájdete TU.

19. 05. 2021 

70,5 milióna € z eurofondov pôjde na 30 nových električiek pre Bratislavu

Dobrá správa pre hlavné mesto. Vďaka výraznej pomoci z eurofondov môže Bratislava pokračovať v skvalitňovaní mestskej hromadnej dopravy. Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová odsúhlasila vyzvanie na nákup 30 nových moderných električiek.

„Ak chceme zvýšiť atraktivitu verejnej dopravy a zlepšiť životné prostredie v mestách, musíme investovať do obnovy vozidlového parku. Vďaka eurofondom bude môcť hlavné mesto nakúpiť nové veľkokapacitné a nízkopodlažné električky, ktoré prinesú pre pasažierov vyšší komfort,“ povedala ministerka investícií Remišová, ktorej rezort plní úlohu koordinátora eurofondov. Električková doprava predstavuje nosný systém hromadnej dopravy v Bratislave. Dodnes však v hlavnom meste na niektorých linkách jazdia aj vyše 20-ročné električky, ktoré neposkytujú požadovanú úroveň cestovania.

Vyhlasovateľom vyzvania v objeme takmer 70,5 milióna eur z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra bude Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Oprávnený žiadateľ Dopravný podnik Bratislava, a.s. použije eurofondy na dva národné projekty „Obnova vozového parku električiek v Bratislave – 3. etapa“ a „Električky pre Bratislavu“ a nadviaže tak na doterajšiu modernizáciu mestskej hromadnej dopravy v hlavnom meste.

Nové veľkokapacitné a nízkopodlažné električky umožnia  pohodlný bezbariérový výstup a nástup pre cestujúcich so zhoršenou pohyblivosťou, ale aj deťom či s kočíkom. Kvalitnejšiu a bezpečnejšiu dopravu zaistí moderný tarifný a informačný systém, ktorého súčasťou budú tiež palubný počítač či automatické počítanie cestujúcich, chýbať nebude ani wifi sieť. Výmenou električiek sa popri komforte zvýši plynulosť a rýchlosť cestovania. Obnova vozidlového parku prinesie zníženie vibrácii a hluku, čo skvalitní život v okolí električkových tratí.
 
 
 „Komfort a spoľahlivosť verejnej dopravy sú pre udržateľnú mobilitu v mestách kľúčové. Investície z eurofondov do tejto oblasti budú pokračovať. Podporujeme riešenia, ktoré ľuďom prinesú kvalitnejší život v zdravšom prostredí,“ dodala vicepremiérka Remišová. 

Odhaduje sa, že denne do Bratislavy dochádza až 200 000 ľudí a teda v bežný pracovný deň sa v meste zdržiava okolo 650 000 ľudí. Veľká časť využíva práve služby mestskej hromadnej dopravy.  Deväť liniek električiek v Bratislave v súčasnosti jazdí po koľajovej sieti dlhej takmer 43 kilometrov.

19. 05. 2021 

Základné umelecké školy z celého Slovenska môžu naďalej získať podporu na udržanie pracovných miest

Národný projekt s názvom „Podpora udržania zamestnanosti v základných umeleckých školách v čase vyhlásenej krízovej situácie“ bol spustený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR dňa 1. marca 2021.

Rezort práce a rezort školstva si uvedomujú dôležitosť podpory v súvislosti s pandémiou koronavírusu, a preto je pomoc určená nielen pre základné umelecké školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, ale aj cirkevné a súkromné základné umelecké školy. Základné umelecké školy tak majú k dispozícii efektívny nástroj podpory na udržanie pracovných miest, ktorým sa významne prispieva k zmierneniu ekonomických dopadov na zamestnanosť aj v oblasti umeleckého školstva. „Podporia sa tým na jednej strane voľnočasové aktivity mládeže ako kľúčové činnosti pre ich osobnostný, mentálny aj profesijný rozvoj. Zároveň na druhej strane by sa mali podporiť pracovníci v kultúre a umelci,“ priblížil minister školstva Branislav Gröhling.

Z celkového množstva 232 podaných žiadostí v žiadanej sume viac než 13,2 milióna eur bolo do dnešného dňa podporených až 158 základných umeleckých škôl (ZUŠ) z celého Slovenska vo výške takmer  8,6 milióna eur.  Vďaka tomuto projektu sa doposiaľ pomohlo už viac než 3 300 pedagogickým i nepedagogickým zamestnancom ZUŠ.

Základné umelecké školy vo všetkých krajoch Slovenska môžu naďalej požiadať o príspevok na udržanie pracovných miest do 30. júna 2021 za oprávnené obdobie pomoci od 13. marca 2020 do 30. júna 2020. Za účelom zníženia administratívnej záťaže škôl sa žiadosti o poskytnutie finančného príspevku predkladajú elektronicky výlučne prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk, konkrétne na: https://www.slovensko.sk/sk/detail-sluzby?externalCode=ks_339641

Príspevky bude následne poskytovať Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom úradov práce. Prostriedky sú vyplácané jednorazovo, a to najneskôr do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti o poskytnutie finančného príspevku.

Oznámenie o možnosti predkladať žiadosti o poskytnutie finančného príspevku, Manuál k vyplneniu žiadosti a všetky dôležité informácie pre ZUŠ, v rámci projektu Prvá pomoc, sú zverejnené aj na portáli www.pomahameludom.sk.

Projekt s alokáciou 24,6 mil. eur je spolufinancovaný z prioritnej osi 3 Zamestnanosť operačného programu Ľudské zdroje v gescii rezortu práce. Ministerstvo školstva naň poskytuje finančné prostriedky a metodickú podporu.

19. 05. 2021 

B.Gröhling: Začíname digitálny skok, tento rok pôjde na digitalizáciu 40 mil.eur

Do digitálnych technológií pre učiteľov a žiakov investuje ministerstvo školstva tento rok 40 miliónov eur. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) to označil za začiatok "digitálneho skoku" v školstve. Prvé zariadenia majú prísť do škôl už v septembri. Stav digitalizácie má ukázať audit, školy budú postupne dostávať dotazníky. Minister o tom informoval na utorkovej tlačovej konferencii. Ohlásil tiež vznik pozície školského koordinátora digitálnych technológií.

"Budeme investovať 40 miliónov eur do digitálnych technológií pre učiteľov a žiakov, a tým začneme digitálny skok," vyhlásil Gröhling s tým, že realizovať sa má v troch vlnách. Pri digitalizácii sa ráta aj so 180 miliónmi eur z fondu obnovy, ktoré sa však budú dať čerpať až ku koncu roka, respektíve na začiatku budúceho roka.

Prípravu na digitalizáciu má zabezpečiť digitálny audit. Ministerstvo bude dotazníky spracovávať, objednávanie techniky má prebiehať striktne na základe požiadaviek školy. Odsúhlasovať ho bude riaditeľ školy. O počítačové študovne budú školy žiadať samostatne. Majú byť určené aj vzdelávanie po škole či počas prípadného dištančného vzdelávania.

Ako priblížil minister, 20 miliónov eur získali z projektu REACT-EU. Smerovať budú na základné školy, kde by chceli nakúpiť približne 16.000 zariadení pre učiteľov a 17.000 pre žiakov. Vybaviť sa majú tiež približne 265 počítačových študovní. V prvej vlne budú mať prioritu žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia či v hmotnej núdzi. Zabezpečiť sa má tiež 150 až 200 školských koordinátorov digitálnych technológií.
  
Ďalšia polovica prostriedkov má podľa Gröhlinga pochádzať z usporených eurofondov. Investovať sa má do 17.000 zariadení prioritne pre učiteľov, no 3000 pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia či v hmotnej núdzi.
 Do stredných škôl má pribudnúť asi 14.000 zariadení. Zaplatiť by sa mohlo vybavenie pre 590 počítačových študovní na školách, 150 by ich mohlo vzniknúť na internátoch. Zaplatiť by mali tiež 150 až 200 digitálnych koordinátorov.

Školský koordinátor digitálnych technológií má učiteľov a žiakov pripravovať na prácu s digitálnymi technológiami, pomáhať im s digitálnym obsahom. Ide o novú pracovnú pozíciu, do schválenia novely bude zamestnaný cez katalóg pracovných činností.  "Nebude robiť káble alebo vybavenie, ale pozícia bude zameraná na vzdelávanie a prinášanie všetkých nových metód do učebného procesu," načrtol minister.  

19. 05. 2021 

Martin a Vrútky spája takmer trojkilometrová cyklotrasa

"Obojsmerná cyklotrasa v dlžke 2,79 kilometra spĺňa najmodernejšie štandardy čo sa týka povrchu, označenia i osvetlenia. Povrchovo je upravená asfaltobetónom a pozdĺž trasy je umiestnených päť cyklistických odpočívadiel s drobným mobiliárom," uviedla Kalmanová.

Doplnila, že cyklotrasa uľahčí spojenie medzi turčianskymi mestami a v budúcnosti plynule nadviaže na cykloprepojenie Žilina – Vrútky – Martin. "Je pre nás záväzkom prispievať k zlepšovaniu kvality života obyvateľov nášho mesta. Preto nepochybujem, že cyklotrasa je dobrou investíciou. Ako lekára ma obzvlášť teší, že Martinčania športujú a trávia svoj čas aktívne. Tento mesiac je dôkazom, že šport v Martine vždy podporíme – v pondelok sme otvorili Atletický areál pre verejnosť, dnešný deň patrí cyklistike a už o pár dní nás čaká aj otvorenie tréningovej hokejovej haly," povedal primátor Martina Ján Danko.

Výstavba cyklotrasy stála 1,8 milióna eur a jej martinskú časť realizovala spoločnosť Doprastav, a. s. Na jej financovaní sa podieľal Integrovaný regionálny operačný program

19. 05. 2021 

Inštruktážne video pre žiadateľov k elektronickému podpisovaniu a odosielaniu žiadostí o NFP priamo v ITMS2014+ (prostredníctvom integrácie IMTS2014+ s Ústredným portálom verejnej správy)

Inštruktážne video pre žiadateľov k elektronickému podpisovaniu a odosielaniu žiadostí o NFP priamo v ITMS2014+ (prostredníctvom integrácie IMTS2014+ s Ústredným portálom verejnej správy)

19. 05. 2021 

MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SR ZVEREJNILO FAQ pre žiadateľov k odstráneniu nedostatkov v ŽoNFP prostredníctvom doplnenia ŽoNFP a Inštrukciu k možnosti sledovania posunu ŽoFNP v ITMS2014+

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra zverejnilo dňa 18.05.2021 dokumenty s názvom FAQ pre žiadateľov k odstráneniu nedostatkov v ŽoNFP prostredníctvom doplnenia ŽoNFP a Inštrukcia k možnosti sledovania posunu ŽoFNP v ITMS2014+

Cieľom FAQ je na jednom mieste v prehľadnej forme uviesť inštrukcie k:

  • spôsobu predkladania doplnených údajov k ŽoNFP na základe výzvy na doplnenie ŽoNFP a
  • dodržaniu lehoty na doplnenie ŽoNFP.

Cieľom inštrukcie je upozorniť žiadateľov na :

  • možnosti nastavenia sledovania posunu ŽoNFP v ITMS2014+ napr. aj formou nastavenia zasielania automatického upozornenia na posun stavu ŽoNFP v ITMS2014+ prostredníctvom e-mailu.

 

Úplné znenie dokumentov nájdete TU.

19. 05. 2021 

Bratislava zrevitalizuje okolie pamätníka obetiam extrémizmu na Tyršovom nábreží

Mesto Bratislava zrevitalizuje okolie pamätníka obetiam extrémizmu na Tyršovom nábreží v Petržalke. Pamätníku, ktorý pripomína aj vraždu študenta Daniela Tupého, chce samospráva vrátiť pietny charakter a vytvoriť dôstojný priestor. Vyhlásila preto súťaž na stavebné práce za predpokladaných celkovo 444.133 eura bez DPH, v rámci ktorých sa má napríklad vysadiť nová zeleň, vybudovať verejné osvetlenie či závlahový systém. Vyplýva to z oznámenia zverejnenom vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie.

Magistrát spolu s mestským Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) ešte minulý rok v novembri, deň pred 15. výročím vraždy Tupého, predstavilo projekt revitalizácie pamätníka. Samospráva avizovala, že chce v jeho okolí spevnené plochy nahradiť zelenými plochami. Namiesto nepriepustných povrchov majú pribudnúť veľké plochy trávnika, nové stromy, pešie ťahy, osvetlenie a mobiliár.

"Vďaka terénnym úpravám a novým chodníkom, ktoré sa zámerne križujú, dostane centrálne umiestnený pamätník svoju dominantnú pozíciu," informuje MIB, ktorý spolu s mestom tento projekt zahrnul do programu obnovy bratislavských verejných priestorov s názvom Živé miesta.

V rámci súťaže môžu záujemcovia predkladať svoje ponuky mestu do 1. júna, v ten deň ich chce mesto aj otvárať. Magistrát v súťažných podkladoch avizuje, že revitalizáciu bude financovať z vlastného rozpočtu. Zároveň sa bude uchádzať o refundáciu z fondov Európskej únie, konkrétne z projektu REACT-EU. Ten sa bude čerpať prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu, konkrétne z výzvy zameranej na zelenú infraštruktúru.

19. 05. 2021 

Pracovné príležitosti pre nezamestnaných

Krátky popis:  Cieľ projektu: Poskytnutím pracovných príležitostí zacielených na uchádzačov o zamestnanie zvýšiť ich pracovné návyky a umocniť ich uplatniteľnosť na trhu práce, čím sa zlepší kvalita života nezamestnaných, vrátane ohrozených osôb v najmenej rozvinutom okrese.
V rámci projektu bolo podporených 6 pracovných pozícií s dĺžkou podpory 19 mesiacov. Realizácia hlavných aktivít projektu prebiehala v súlade so schválenou ŽoNFP. Prijímateľ obsadil všetkých 6 plánovaných pracovných miest. Všetkým osobám z cieľovej skupiny bol umožnený rovnaký prístup k pracovnej príležitosti bez diskriminácie. Prijímateľ obsadil 3 pracovné miesta ženami a zároveň 3 pracovné pozície sú obsadené mužmi. K prijatým zamestnancom z cieľovej skupiny boli pridelení štyria mentori, ktorí zabezpečili rýchlejšie zapracovanie zamestnancov do pracovného procesu. Realizácia projektu napomohla k ekonomickému rastu a rozvoju spoločnosti. Výsledkom je, že spoločnosť je schopná naďalej vytvárať nové pracovné miesta pre nezamestnané osoby aj po ukončení projektu. Spoločnosť prostredníctvom projektu podporila znevýhodnené skupiny evidované na úrade práce. Zamestnanci získali nezameniteľné skúsenosti a zručnosti a tým strategickú výhodu na trhu práce. Aj v prípade odchodu zamestnanca z firmy, je znásobená pravdepodobnosť jeho zotrvania na trhu práce bez potreby opätovnej evidencie na úrade práce. Projekt poskytol zamestnancom potrebnú prax v danom odbore, čo je nevyhnutnou súčasťou uplatnenia sa na trhu práce. Projekt prispel k napĺňaniu cieľov Operačného programu najmä v prioritnej osi 3. Zároveň prispel k napĺňaniu akčného plánu najmenej rozvinutých okresov. S pracovným výkonom prijatých zamestnancov bol prijímateľ spokojný. Vytvorený pracovný kolektív bol a je veľkým prínosom pre spoločnosť. Realizáciou projektu sa zvýšila konkurencieschopnosť spoločnosti. Spoločnosť dosiahla stabilné miesto na trhu. Zamestnanci nadobudli nové pracovné zručnosti, ktoré môžu naďalej rozvíjať. Realizácia projektu podporila celkový rast spoločnosti a bola veľkým prínosom pre našu spoločnosť. Pracovné činnosti prijatých zamestnancov boli riadne vykonávané počas celej realizácie projektu. Z dôvodu efektívneho vyčerpania poskytnutých finančných prostriedkov došlo k predĺženiu realizácie aktivít projektu o 4 mesiace. Jediné identifikované riziko počas realizácie projektu, ktoré zaznamenal prijímateľ bolo vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou COVID-19. Naša činnosť nebola výrazným spôsobom obmedzená.

Prijímateľ:  Ing. Andrej Hlinka – SPOMAT, Stará Ľubovňa, Letná 28, 06401
Celkové oprávnené náklady projektu:  112 640,26 EUR
Z toho zdroj EÚ a štátneho rozpočtu:   95 744,22 EUR zdroje EÚ, 16 896,04 EUR zdroj zo ŠR
Vlastné zdroje:  0 EUR
Operačný program:  Ľudské zdroje
Doba realizácie projektu: 14.10.2019 – 31.12.2020  

19. 05. 2021 

Slovensko ešte nesplnilo všetky podmienky EÚ k eurofondom 2021 - 2027

Legislatíva Európskej únie (EÚ) pre politiku súdržnosti na programové obdobie 2021 – 2027 (eurofondy) definuje podmienky. Slovensko ich zatiaľ nesplnilo všetky. Splnenie základných podmienok pritom vplýva nielen na predvídateľnosť a kvalitu investícií a pravidiel v SR, ale aj na hotovostný tok finančných zdrojov z rozpočtu EÚ do štátneho rozpočtu SR. Vyplýva to z materiálu Informácia o postupe plnenia základných podmienok pre implementáciu politiky súdržnosti EÚ po roku 2020 v podmienkach SR z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, ktorý v stredu schválila vláda.

Existujú dva typy podmienok – tematické a horizontálne. Legislatíva hovorí, že ak pre jednotlivé fondy nebude splnená tematická základná podmienka najneskôr v čase schválenia operačného programu (po novom bude mať Slovensko iba jeden, pozn. TASR), Európska komisia (EK) nebude uhrádzať výdavky deklarované členským štátom EÚ v súvislosti s podporou príslušného cieľa. Ak sa nesplní niektorá z horizontálnych podmienok, EK neuhradí žiadne výdavky súvisiace s implementáciou všetkých fondov EÚ, ktoré spadajú pod návrh všeobecného nariadenia EÚ.

Celkovo je treba splniť 20 základných podmienok – štyri horizontálne a 16 tematických. MIRRI na základe deklarácií rezortov, ktoré majú konkrétne podmienky na starosti, tvrdí, že horizontálne podmienky už splnené sú. Slovensku ostáva ešte splniť sedem základných tematických podmienok.

Prvou zo zatiaľ nesplnených podmienok je dobrá správa stratégie pre inteligentnú špecializáciu na národnej alebo regionálnej úrovni. Nedostatky sú aj v podmienkach, ktoré sa týkajú účinného rámca na riadenie rizika katastrof, aktualizovaného plánovania odpadového hospodárstva, prioritného akčného rámca potrebných ochranných opatrení, ktorého súčasťou je aj spolufinancovanie zo strany EÚ či komplexného plánovania dopravy na primeranej úrovni. Zatiaľ je tiež nesplnená podmienka strategického politického rámca pre systém vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých stupňoch a strategického politického rámca pre zdravie a dlhodobú starostlivosť.

MIRRI vyzvalo dotknuté rezorty, aby zintenzívnili proces napĺňania nesplnených kritérií podmienok. "Rovnako je potrebné, aby aj v prípade základných podmienok, pri ktorých bolo na úrovni SR už deklarované ich splnenie, príslušní gestori intenzívne komunikovali s EK, a to s cieľom uistiť sa o správnosti vyhodnotenia splnenia jednotlivých kritérií základných podmienok," dodal rezort. Splnenie všetkých základných podmienok aj kritérií musí potvrdiť EK.

Pre zintenzívnenie procesu plnenia podmienok avizuje MIRRI posilnenie spolupráce a komunikácie medzi rezortmi a MIRRI

19. 05. 2021 

Rezort školstva pošle vedcom ďalších 16,2 milióna eur. Podporené projekty spája boj proti pandémii

Firmy, univerzity, ústavy SAV a neziskové organizácie získali na podporu svojho výskumu zmluvy o nenávratných finančných príspevkoch v hodnote viac ako 16,2 milióna eur. Príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja predstavuje 14,8 milióna eur, zvyšok je financovaný zo štátneho rozpočtu. Úspešní žiadatelia sa vďaka tejto finančnej podpore budú môcť zúčastniť na medzinárodných výskumných projektoch či bilaterálnej spolupráci na medzinárodnom poli výskumu ochorenia COVID-19.

Aj na Slovensku máme vedcov a vedecké tímy medzinárodného významu schopné pomôcť v boji s ochorením COVID-19. Presvedčili sme sa o tom už v prvej vlne pandémie – po verejnej výzve Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV, výzva PP-COVID 2020) bolo schválených 24 projektov s celkovou podporou vo výške 8,2 milióna eur. Na základe trvajúceho celospoločenského dopytu riešiť mimoriadnu situáciu boli následne vytvorené podmienky pre financovanie projektov s touto problematikou aj z eurofondov.

Výskumná agentúra (VA) už v minulom roku zaznamenala veľký záujem slovenskej vedeckej komunity zapojiť sa do podobných projektov. Po vyhlásení dvoch výziev k problematike COVID-19 v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra prevýšil objem predložených žiadostí vyčlenenú finančnú alokáciu 100 miliónov eur na obe výzvy o viac ako 67 miliónov eur.

Momentálne je deväť projektov Výzvy na podporu účasti slovenských výskumných inštitúcií v medzinárodných výskumných projektoch zameraných na boj proti pandémii vyvolanej ochorením COVID-19 s kódom OPII-VA/DP/2020/9.2-01 na štartovacej čiare implementácie. Výskum smerujúci k efektívnym riešeniam pre ďalšie vlny koronavírusu vyžiadaný samotnou spoločnosťou tak začína. Výskumná agentúra sa bude snažiť, aby zrýchlením a zefektívnením procesov finančného riadenia prispela k úspešnej implementácii všetkých projektov.

Aký prínos v boji proti pandémii vyvolanej ochorením COVID-19 ponúkajú podporené projekty? Tu je stručný prehľad:

-vybudovanie Centra textilnej inteligencie, vývoj antimikrobiálneho zariadenia na úpravu vzduchu aktívne likvidujúceho vírusy a ostatné mikróby v nasávanom vzduchu a výskum a overenie nových materiálov pre tzv. čisté izby

- priemyselný výskum s cieľom identifikovať účinnú látku s antivírusovým účinkom s nadväznosťou na produktový rad Fytofontana

-identifikácia genetických biomarkerov pre klasifikáciu človeka podľa jeho genotypu do skupiny s menej alebo viac rizikovým priebehom ochorenia

- izolácia vírusov SARS-CoV-2, charakterizácia ich genómu, analýza a pomnoženie s cieľom ich sprístupnenia prostredníctvom depozitára EVA GLOBAL

- vytvorenie návrhu prototypu monitorovacieho systému pre identifikáciu sociálnej interakcie ľudí a možného šírenia COVID-19 so spätnou možnosťou dohľadania sociálnej interakcie ľudí

- riešenie s využitím magnetických nanočastíc; príprava, vývoj a ladenie vlastností magnetických nanočastíc pre efektívnejšiu izoláciu vírusovej RNA z balastu komplexnej klinickej vzorky

- vytvorenie (univerzálneho) systému skorej a rýchlej detekcie, identifikácie a diagnostiky nových infekčných ochorení s pandemickým potenciálom

- získanie nových poznatkov v oblasti identifikácie a implementácie inovovaných technologických opatrení v doprave pre dosiahnutie bezpečnej mobility s podporou automatizácie a IKT

- získanie poznatkov prostredníctvom výskumu a vývoja závažných civilizačných ochorení a rozvoja klinicky aplikovateľných inovatívnych postupov pre pacientov trpiacich kombináciou týchto ochorení.

Bližšie informácie o projektoch sú verejne dostupné na webovom portáli ITMS2014+:

https://www.itms2014.sk/prehlad-projektov/projekty?ff=qszkiamYkVznq6GEK8rQOrckBEwWj2eNxieI (do políčka „výzva“ zadajte kód OPII-VA/DP/2020/9.2-01).

Druhá výzva zameraná na COVID-19 (kód OPII-VA/DP/2020/9.4-01) má už zazmluvnených 16 projektov z I. kola, žiadosti podané v II. kole sú v procese odborného hodnotenia.

Ďalšie informácie sú k dispozícii na webových sídlach www.opii.gov.sk (www.opvai.sk) a www.vyskumnaagentura.sk.

 
19. 05. 2021 

Konferencia SK 8: Úloha samosprávnych krajov pri čerpaní eurofondov 2020+

egionálna online konferencia na tému eurofonodov, výsledkov a skúseností s politikou súdržnosti EÚ v súčasnom programovom období sa uskutoční 20. mája 2021 o 10:00, pričom ide o ďalšiu zo série konferencií samosprávnych krajov.
V rámci programu konferencie budú predstavené výsledky exkluzívneho prieskumu verejnej mienky na tému politiku súdržnosti na Slovensku. Do konferencie prispejú svojimi postrehmi predsedovia samosprávnych krajov, zástupca Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Európskeho výboru regiónov, ako aj odborníci z radov miestnych a regionálnych samospráv na Slovensku.  
konfarask8


Pozvanie do diskusie prijali nasledovní hostia: 

  • Petr Blížkovský, generálny tajomník Európskeho výboru regiónov  
  • József Berényi, podpredseda Trnavského samosprávneho kraja a člen Európskeho výboru regiónov
  • Matúš Drotár,  riaditeľ odboru tvorby a riadenia operačného programu Slovensko, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
  • Zuzana Špačeková, odborná expertka pre zahraničnú spoluprácu Združenia miest a obcí Slovenska
    Moderátor diskusie: Marián Koreň, Euractiv Slovensko
    Konferenciu bude možné sledovať online prostredníctvom platformy Webex alebo na Facebooku  Združenia SK 8. Do diskusie sa môžete zapojiť zaslaním otázky prostredníctvom aplikácie Sli.do zadaním kódu „#SK8“.
    Konferencia je realizovaná v rámci projektu s finančnou podporou Európskej komisie v spolupráci s portálom Euractiv Slovensko, regionálnymi novinami MY a Technickou univerzitou Košice.  
     
    Program konferencie:

10:00 – 10:20   Privítanie hostí a príhovory predsedov samosprávnych krajov
10:20 – 11:00   Diskusia hostí na tému regionálneho rozvoja a politiky súdržnosti na Slovensku a v Európe
11:00 – 11:30   Prezentácia výsledkov prieskumu verejnej mienky o vnímaní kohéznej politiky a úlohe samosprávnych krajov, reakcia hostí na výsledky prieskumu
11:30 – 11:40   Otázky verejnosti do diskusie a odpovede hostí
11:40 – 11:45   Záverečné slovo moderátora

04. 05. 2021 

Spúšťame registráciu do 8. ročníka kampane Do práce na bicykli

Ministerstvo dopravy a výstavby SR pripravuje ôsmy ročník celonárodnej kampane Do práce na bicykli 2021. Tento rok sa presunie z tradičného mesiaca máj na jún z dôvodu stálejšieho počasia. 

Registráciu samospráv spúšťame 1. apríla, registrovať sa budú môcť do až do 21. mája 2021. Registrácia súťažných družstiev bude otvorená až do 7. júna 2021. Súťažiaci si potom budú počas celého mesiaca jún zaznamenávať počty najazdených kilometrov na bicykli, chôdzou alebo verejnou osobnou dopravou.

Napriek protipandemickým opatreniam a značnému počtu zamestnancov, ktorí pracujú z domu, pretrváva aj naďalej veľký záujem o zdravý pohyb na dvoch kolesách. Ministerstvo dopravy  a výstavby SR chce preto kampaňou spropagovať výhody cyklodopravy v mestách a obciach.

„Budúcnosť dopravy v našich mestách a obciach vidím jednoznačne v  nemotorovej a verejnej osobnej doprave, inak sa nám nepodarí znížiť enormné množstvo áut na našich cestách. Dobrou správou je, že občania aj samosprávy majú záujem o rozvoj cyklodopravy. V  tomto období pokračujú intenzívne rokovania o konečnej podobe využitia európskych zdrojov v Pláne obnovy a odolnosti, ktorý vďaka iniciatíve širokej cyklistickej verejnosti obsahuje aj podporu budovania kvalitnej a  bezpečnej mestskej cyklistickej infraštruktúry vo väzbe na verejnú osobnú, predovšetkým železničnú dopravu,“ uviedol minister dopravy a výstavby Andrej Doležal.

Elektronický rezervačný a evidenčný systém prinesie aj v tomto roku výhodnú možnosť pre zúčastnené samosprávy, ktoré môžu získať údaje o najčastejšie používaných trasách svojich obyvateľov pri ich doprave za prácou. Tie neskôr môžu využiť pri plánovaní výstavby bezpečnej cyklistickej infraštruktúry. Cyklisti môžu zároveň operatívne využívať mobilné telefóny na nahlasovanie nedostatkov na cyklistickej infraštruktúre, o ktorých budú organizátori informovať správcov miestnych komunikácií.

04. 05. 2021 

Krajiny V4 sa dohodli na spoločnej podpore turizmu

Štátni tajomníci zodpovední za oblasť cestovného ruchu v krajinách V4 s účasťou štátnej tajomníčky Ministerstva dopravy a výstavby SR Kataríny Brunckovej a generálneho riaditeľa agentúry SLOVAKIA TRAVEL Václava Miku sa dohodli na spoločnej podpore cestovného ruchu. Štáty V4 budú cestovný ruch v zahraničí spoločne propagovať pod značkou ,,Discover Central Europe”.

„Dohoda o spoločnom postupe V4 je skvelým signálom pre celý náš región, ktorý má v oblasti rozvoja cestovného ruchu obrovský potenciál. Mám úprimnú radosť z toho, že v časoch krízy dokážeme nielen skvalitniť susedské vzťahy, ale aj spoločne podnikať kroky, ktoré na konci dňa pomôžu nám všetkým,“ povedala Katarína Bruncková, štátna tajomníčka Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Propagácia regiónu V4 bude v roku 2021 na trhoch krajín ako USA, Kanada, Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Nórsko, Švédsko, Dánsko, Ruská federácia, Gruzínsko, Azerbajdžan a Izrael. ,,Členské štáty V4 budú oblasť cestovného ruchu spoločne propagovať pod značkou „Discover Central Europe“, doplnil Václav Mika, generálny riaditeľ agentúry SLOVAKIA TRAVEL. Produktovo bude orientovaná na tradičné témy – stredoeurópske mestá, kultúru a históriu, pamiatky UNESCO, kúpele, zdravotný cestovný ruch, gastronómiu či zážitkovú dovolenku. Súčasťou prijatého Protokolu o spolupráci je aj marketingový plán aktivít na rok 2021.

V rámci rokovania štátni tajomníci ministerstiev zodpovedných za cestovný ruch krajín V4 diskutovali o aktuálnom vývoji v cestovnom ruchu, vrátane štatistických ukazovateľov, o opatreniach prijatých členskými krajinami V4 v oblasti cestovného ruchu v rámci boja s pandémiou a o plánovaných aktivitách na obnovu cestovného ruchu po odznení pandémie, vrátane zdrojov financovania oživenia cestovného ruchu.

Poľsko prevzalo predsedníctvo vo V4 po Českej republike 1. júla 2020. Od 1. júla 2021 preberie predsedníctvo vo V4 Maďarsko.

04. 05. 2021 

Krajiny V4 sa dohodli na spoločnej podpore turizmu

Štátni tajomníci zodpovední za oblasť cestovného ruchu v krajinách V4 s účasťou štátnej tajomníčky Ministerstva dopravy a výstavby SR Kataríny Brunckovej a generálneho riaditeľa agentúry SLOVAKIA TRAVEL Václava Miku sa dohodli na spoločnej podpore cestovného ruchu. Štáty V4 budú cestovný ruch v zahraničí spoločne propagovať pod značkou ,,Discover Central Europe”.

„Dohoda o spoločnom postupe V4 je skvelým signálom pre celý náš región, ktorý má v oblasti rozvoja cestovného ruchu obrovský potenciál. Mám úprimnú radosť z toho, že v časoch krízy dokážeme nielen skvalitniť susedské vzťahy, ale aj spoločne podnikať kroky, ktoré na konci dňa pomôžu nám všetkým,“ povedala Katarína Bruncková, štátna tajomníčka Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Propagácia regiónu V4 bude v roku 2021 na trhoch krajín ako USA, Kanada, Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Nórsko, Švédsko, Dánsko, Ruská federácia, Gruzínsko, Azerbajdžan a Izrael. ,,Členské štáty V4 budú oblasť cestovného ruchu spoločne propagovať pod značkou „Discover Central Europe“, doplnil Václav Mika, generálny riaditeľ agentúry SLOVAKIA TRAVEL. Produktovo bude orientovaná na tradičné témy – stredoeurópske mestá, kultúru a históriu, pamiatky UNESCO, kúpele, zdravotný cestovný ruch, gastronómiu či zážitkovú dovolenku. Súčasťou prijatého Protokolu o spolupráci je aj marketingový plán aktivít na rok 2021.

V rámci rokovania štátni tajomníci ministerstiev zodpovedných za cestovný ruch krajín V4 diskutovali o aktuálnom vývoji v cestovnom ruchu, vrátane štatistických ukazovateľov, o opatreniach prijatých členskými krajinami V4 v oblasti cestovného ruchu v rámci boja s pandémiou a o plánovaných aktivitách na obnovu cestovného ruchu po odznení pandémie, vrátane zdrojov financovania oživenia cestovného ruchu.

Poľsko prevzalo predsedníctvo vo V4 po Českej republike 1. júla 2020. Od 1. júla 2021 preberie predsedníctvo vo V4 Maďarsko.

04. 05. 2021 

Minister Andrej Doležal vymenoval nové vedenie Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s.

Novým predsedom predstavenstva Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) sa stal Ing. Roman Koreň, ktorý zároveň vykonáva aj kompetencie generálneho riaditeľa národného železničného dopravcu. Ďalším novým členom predstavenstva spoločnosti sa stal Ing. Ján Lukáč. Oboch zvolil minister na základe výsledkov výberového konania. 

,,Ďakujem doterajšiemu manažmentu ZSSK, ktorý odviedol kvalitnú prácu a pomohol dosiahnuť vyrovnané hospodárenie spoločnosti. Novému vedeniu želám veľa energie do ďalšej práce, ktorej nebude málo, ”  uviedol minister Andrej Doležal.

Do 29.4.2021 bol generálnym riaditeľom, predsedom a členom predstavenstva ZSSK Mgr. Filip Hlubocký. Vo funkcii člena predstavenstva k rovnakému dátumu skončil aj Ing. Radoslav Štefánek.

04. 05. 2021 

Výročná správa o aktivitách sieťových partnerov v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ v Slovenskej republike za rok 2020

Odbor Národný úrad pre OLAF sekcie kontroly Úradu vlády SR (ONÚ OLAF) v spolupráci s partnermi Partneri siete AFCOS vydávajú na svojich webových sídlach Výročnú správu o aktivitách sieťových partnerov v oblasti  ochrany finančných záujmov EÚ v Slovenskej republike za rok 2020 (ďalej len „Výročná správa“), ktorá bola vypracovaná členmi Pracovnej skupiny pre komunikáciu zriadenej pod Riadiacim výborom pre ochranu finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike (ďalej len „Riadiaci výbor“). Riadiaci výbor Výročnú správu schválil dňa 28.04.2021.

04. 05. 2021 

Informácia o predĺžení termínu na vydanie rozhodnutí v rámci 2. hodnotiaceho kola výzvy č. 63

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako SO pre OP KŽP informuje žiadateľov o nenávratný finančný príspevok, ktorí podali žiadosti o NFP v rámci výzvy č. 63, že z dôvodu vysokej administratívnej náročnosti schvaľovacieho procesu predložených žiadostí o NFP, ako aj vzhľadom na mimoriadnu situáciu v SR súvisiacej so šíriacim sa ochorením COVID -19, dôjde k vydaniu rozhodnutia až po uplynutí 70 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia v zmysle Systému riadenia EŠIF.

Predĺženie termínu na vydanie rozhodnutí sa týka žiadostí o NFP prijatých v rámci 2. hodnotiaceho kola (do 31.08.2020). Predpokladaný termín na vydanie rozhodnutia je do 31.5.2021.

04. 05. 2021 

Ministerka Remišová: Pri tvorbe plánu, podľa ktorého sa budú rozdeľovať eurofondy, zohrávajú samosprávy kľúčovú úlohu

Rozvoj regiónov bude prioritným cieľom podpory z eurofondov v novom programovom období. Vicepremiérka Veronika Remišová dnes spolu so štátnym tajomníkom Dušanom Veličom rokovali online so Združením miest a obcí Slovenska. Ministerka investícií a regionálneho rozvoja tiež diskutovala s predsedami samosprávnych krajov zo zoskupenia SK8. Predstavila návrh Partnerskej dohody, podľa ktorej bude Slovensko v nasledujúcom desaťročí čerpať z eurofondov takmer 13 miliárd eur. 

„Podporu regiónov chceme v mnohom uchopiť inak ako to bolo doteraz. Zameriame sa na ich inovačný potenciál, ktorý môže priamo v území priniesť ľuďom lepšie platenú prácu a vyššiu kvalitu života,“ zdôraznila vicepremiérka Remišová.

„Návrhu Partnerskej dohody predchádzali tiež desiatky stretnutí so zástupcami krajov, miest aj obcí. Pozorne sme počúvali, aké sú ich problémy a do ktorých oblastí potrebujú najviac investovať. Chcem im poďakovať za spoluprácu a súčinnosť pri tvorbe tohto strategického investičného plánu pre Slovensko,“ uviedla ministerka.

Predseda ZMOS Branislav Tréger ocenil, že v novom programovom období sa posilní decentralizovaný prístup. Zástupcovia SK8 zdôraznili, že pre regióny je dôležitý aj rozvoj cestnej a železničnej infraštruktúry.

„Aktéri priamo v územiach budú mať pri rozdeľovaní eurofondov silnejší hlas ako doteraz vďaka Integrovaným územným stratégiám, v ktorých si určia svoje priority. Ľudia v regiónoch vedia najlepšie, kde sú ich problémy a do ktorých oblastí potrebujú nasmerovať eurofondy,“ povedala vicepremiérka Remišová.

 

Priority Partnerskej dohody sú rozdelené do piatich cieľov:

Inovatívne Slovensko (Inteligentnejšia Európa)

Ekologické Slovensko pre budúce generácie (Zelenšia Európa)

Mobilita, doprava a prepojenosť (Prepojenejšia Európa)

Sociálne, spravodlivé a vzdelané Slovensko (Sociálnejšia Európa)

Kvalitný život  v regiónoch (Európa bližšie k občanom)

Po rozhovoroch so ZMOS a SK8 bude ministerka Remišová na budúci týždeň rokovať o Partnerskej dohode so zástupcami Únie miest Slovenska aj s Radou vlády SR pre politiku súdržnosti. Následne bude partnerská dohoda zaslaná Európskej komisii, s ktorou sa začnú rokovania.

04. 05. 2021 

DOBRÉ FONDY EÚ- Kolový mlyn v Jelke zrekonštruovali za eurofondy

 

Zrekonštruovaný vodný mlyn v Jelke je jeden z mnohých mlynov, ktoré boli kedysi na malom Dunaji. Je súčasťou širšej turistickej infraštruktúry, ktorá sprístupňuje ľuďom a najmä cyklistom tento kraj. 

Pozoruhodná technická pamiatka stojí v prekrásnom zákutí na brehu Malého Dunaja. Projekt sprístupnenia malého a mošonského Dunaja v rámci programu Interreg - pre turistov z maďarskej a slovenskej strany - stál dohromady 2,8 milióna eur. 2,4 milióna uhradila Európska únia. Len v obci Jelka bolo kedysi podobných mlynov až sedem. 

Pôvodne, časť týchto mlynov boli takzvané lodné mlyny inštalované na lodiach. Neskôr túto technológiu rozobrali, preniesli a prerobili na kolesové mlyny, pretože lodné mlyny prekážali lodnej doprave. Krásny zrekonštruovaný mlyn fungoval do roku 1951. Obnovený mlyn, ktorý je v súčasnosti sprístupnený verejnosti, pôvodne patril Jozefovi Némethovi, po ňom jeho synovi Vincentovi a do roku 1973 Ernestovi Némethovi. Najstarší doklad o tomto mlyne pochádza z roku 1894, patrí medzi pozoruhodné technické pamiatky a je považovaný za stredoeurópsku raritu. Nie je však jedinou súčasťou tunajšej expozície.

Nachádza sa tu aj skanzen, ktorý ukazuje ako sa žilo v tejto oblasti pred sto rokmi. Nájdeme tu poľnohospodárske stroje, koče a nástroje, ktoré sa používali. Rekonštrukcia bola súčasťou väčšieho cezhraničného slovensko-maďarského projektu, ktorý je zameraný na zvýšenie atraktívnosti a návštevnosti podunajskej oblasti.
04. 05. 2021 

17. rokov v EÚ - 8 z 10 Slovákov sa cíti byť aj občanom EÚ a ich dôvera v Európsku úniu je najvyššia za posledných 10 rokov

V kontexte celosvetovej pandémie narástla dôvera Slovákov v EÚ a to aj napriek pesimizmu ohľadom vlastnej situácie: dôvera v EÚ je najvyššia za posledných 10 rokov, Európanmi sa cíti byť viac ako 8 z 10 Slovákov a každý druhý je spokojný s fungovaním demokracie v EÚ, napriek obmedzeniam súvisiacim s pandémiou.

Tieto údaje vyplývajú z Národnej správy Štandardného Eurobarometra (EB 94), ktorú 30.4. 2021, deň pred 17. výročím vstupu Slovenska do EÚ, zverejnila Európska komisia. Slováci aj tento rok najviac oceňujú voľný pohyb, mierové spolunažívanie a spoločnú menu. Tieto výhody boli počas uplynulého roku obmedzené, čo nám ešte viditeľnejšie ukazuje ich prínos.

 „Niektoré výhody, ktoré sú dlhodobo stabilné berieme ako samozrejmé. Tohtoročný prieskum ukazuje najvyššiu dôveru v EÚ za posledných 10 rokov a pri tom bol celý rok charakteristický tým, že sme počuli veľkú kritiku smerom na Európsku únie, aj čo sa týka vakcín. Európa v mnohých ohľadoch zohráva v našich životoch úlohu referenčného bodu – môžeme sa na ňu odvolať, môžeme v nej nájsť oporu, a máme veľký počet občanov a spoločností, ktorí sa na nás obracajú, keď majú pocit, že zlyháva národný systém,“ povedal Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia EK na Slovensku.

Prieskum ďalej potvrdzuje dlhodobý trend vyššej dôvery v Európske inštitúcie ako v tie národné. EÚ dôveruje 55 % opýtaných (v porovnaní s 45 % pred rokom EB93), zatiaľ čo dôvera vo vládu a parlament na Slovensku klesá. Slováci dôverujú EP (48 %) a EK (50 %) zhruba dvakrát viac ako svojmu národnému parlamentu a vláde. Vláde dôveruje 24 % a NR SR 23 % Slovákov. V porovnaní s prieskumom spred roka (EB93) mierne narástla dôvera v súdy z 25 % na 28 % a Polícia SR si udržala stabilných 45 %. Armáda má na Slovensku dlhodobo najvyššiu dôveru spomedzi národných inštitúcií a zaznamenala aj najvyšší nárast za posledný rok z 61 % na 65 %. Poklesla aj dôvera Slovákov v média,  najviac ľudí (60 %) dôveruje rozhlasu, nasleduje dôvera v televíziu (53 %), písanú tlač (47 %), internet (39 %) a sociálne siete (22 %). Najvýraznejší pokles dôvery (oproti EB92) zaznamenali sociálne siete (10 percentuálnych bodov), televízia (7 percentuálnych bodov) a písaná tlač (6 percentuálnych bodov).         

Vnímanie situácie na Slovensku
Zber dát do tohto prieskumu prebiehal počas vrcholenia druhej vlny pandémie (12.2. - 05.03. 2021), čo sa premietlo aj do nasledovných výsledkov: Slováci sú ohľadom situácie vo vlastnej krajine výrazne pesimistickí, negatívne ju vníma 81 % občanov SR, pričom za najzásadnejší problém považujú Slováci otázku zdravia (59 %) (EÚ 44%). V rebríčku problémov nasleduje ekonomická situácia (39 %) a vyššie ceny, náklady na život a inflácia (30 %). V prieskume sa Slováci vyjadrili, že zvládanie opatrení prijatých na boj proti pandémii koronavírusu je pre nich čoraz ťažšie. Susedné štáty hodnotili situáciu vo svojej krajine omnoho pozitívnejšie, i keď všetky z nich zaznamenali tiež veľmi výrazný nárast pesimizmu (obzvlášť Česko). Za dobrú označilo situáciu vo vlastnej krajine v EB94 31 % Čechov, 38 % Poliakov, 42 % Maďarov, a takmer polovica Rakúšanov (46 %).
 
Výsledky prieskumu ovplyvnilo aj uplynulé turbulentné obdobie, kedy Slovensko ovládla nielen pandémia koronavírusu, ale aj vládna kríza. „Európskej únii sa podarilo v tomto veľmi náročnom období udržať si mieru dôveryhodnosti a podpory minimálne na tej úrovni, v akej bolo v predchádzajúcich vydania Eurobarometra a v niektorých prípadoch sa jej ju podarilo zvýšiť,“ zhodnotil politológ Grigorij Mesežnikov. „Nazdávam sa, že práve v tomto období sa potvrdili, a ešte väčšmi zvýraznili niektoré pozoruhodnosti Európskej únie. Kľúčovou vlastnosťou Európskej únie je, že dokáže existovať v podmienkach plných náročných výziev alebo kríz, ale zároveň má schopnosť ich riešiť. Myslím si, že znova sa ukázalo, že toto zoskupenie nie je len do dobrého počasia, ale aj do počasia dokonca kalamitného.“ Dodal, že kritika Európskej únie v prvej vlne koronavírusu nebrala do úvahy deľbu kompetencií a nebola správne adresovaná.

Ako sme na tom s ochotou zaočkovať sa?
Kľúčový význam EÚ aj v boji proti koronavírusu. „Vďaka Európskej únii vznikol mechanizmus vývoja, výroby a distribúcii vakcín, ktorý dokonca nadobudol systematický charakter,“ doplnil Mesežnikov. Konštatoval však, že na Slovensku absentuje efektívna kampaň, ktorá by vyzývala k očkovaniu. To môže odrádzať čas ľudí, ktorí s vakcináciou váhajú. Zaočkovať vakcínou proti ochoreniu COVID-19 (za predpokladu, že by daná vakcína bola k dispozícií a bola schválená verejnými orgánmi) sa už nechalo, alebo by sa čo najskôr nechalo 38 % Slovákov pričom ochota zaočkovať sa je nižšia oproti priemeru EÚ (SK 38 %, EÚ 45 %). Najviac odmietajú očkovanie občania vo veku 45 – 54 rokov.

O nás s nami
Andrea Elscheková Matisová, riaditeľka odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ, MZVaEZ, prvá vedúca Zastúpenia EK na Slovensku, ocenila posun od emočného vnímania nášho členstva v Únii k dôvere, ktorá je založená na informovanosti a na faktoch. Práve takáto informovaná dôvera je podľa nej stabilnejšia. „Až 51 %  Slovákov si myslí, že záujem Slovenska je v EÚ zohľadnený a že aj hlas jednotlivých občanov je vypočutý. Paradoxne však vnímajú, ako najefektívnejší spôsob presadzovania svojich záujmov petície. Čísla naznačujú, že na Slovensku je dopyt po aktívnej participácii občanov na tvorbe európskych politík,“ vysvetlila Elscheková. Tou najvhodnejšou platformou na vyjadrenie svojho názoru je Konferencia o budúcnosti EU, ktorá štartuje 9. mája. Každý, bez ohľadu na to, čo robí alebo odkiaľ pochádza sa počas najbližších dvoch rokov bude môcť zapojiť do diskusií a konzultácii v rôznych politických oblastiach. „Chcela by som pozvať našich občanov a využiť túto šancu. EÚ môže byť len taká akí sme my, občania európskych štátov. Musíme sa aj my posnažiť a svoj hlas do Európy poslať,” dodala Andrea Elscheková.

Vstup Slovenska do EÚ nám priniesol aj európsku identitu.  Okrem toho, že sme Slováci sme aj Európania a to nám garantuje nové práva a dáva nové možnosti. Už dnes môžeme aktívne vstupovať do tvorby európskych politík, či už účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu alebo vyjadrením svojho názoru v rôznych konzultáciách alebo zapojením sa do Európskej občianskej iniciatívy. Slováci môžu vo svete využívať konzulárnu ochranu iných štátov EÚ, čo znamená, že ak idete do krajín, kde Slovensko nemá diplomatické zastúpenie, napríklad na Nový Zéland, či do Saudskej Arábie, môžete sa kedykoľvek obrátiť na zastupiteľstvá iných členských krajín EÚ. Práve na platforme ku Konferencii o budúcnosti Európy ponúka jedinečnú možnosť ešte väčšieho zapojenia do tvorby politík. Počas diskusií, ktoré budú v najbližších dvoch rokoch organizované v rámci Konferencie sa môže väčšina ľudí z vlastnej iniciatívy prihlásiť so svojimi nápadmi a myšlienkami. Môžu tak vyjadriť názor na to, kam sa má Európska únia v budúcnosti posúvať a ako má vyzerať.

04. 05. 2021 

Aktualizácia indikatívneho harmonogramu výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie NFP na rok 2021, verzia 2

 Harmonogram výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie NFP na rok 2021, verzia 2 

04. 05. 2021 

Európska komisia spúšťa 424 nových centier EUROPE DIRECT, aby oslovila ľudí v každom kúte EÚ

Od dnešného dňa začne fungovať nová generácia približne 424 centier EUROPE DIRECT v celej EÚ. Na Slovensku ich bude 12.
 
„Sme veľmi radi, že na Slovensku bude v novom období fungovať 12 centier: v Senici, Komárne, Nitre, Trenčíne, Banskej Bystrici, Lučenci, Rimavskej Sobote, Žiline, Žilinskom kraji, Poprade, Prešove a Košiciach. Obzvlášť sa teším, že nám pribudli tri nové centrá, v Rimavskej Sobote, Banskej Bystrici a v Žilinskom kraji. EDčka, ako im familiárne hovoríme, sú významnou súčasťou práce Zastúpenia a plnia nenahraditeľnú úlohu pri našej komunikácii s občanmi. Tešíme sa na vzájomnú spoluprácu a spoločné podujatia, ktoré určite usporiadame, či už virtuálne, a keď to pandemická situácia dovolí, aj na živo zavítame do každého kúta Slovenska.“ uviedol v tejto súvislosti Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
 
Tieto centrá prinesú Európsku úniu, jej politiky a hodnoty do všetkých kútov Európy a takisto vytvoria dôležité prepojenie medzi inštitúciami EÚ a občanmi, pomôžu vysvetliť, ako Európa bojuje proti pandémii COVIDu-19, podporuje obnovu prostredníctvom nástroja NextGenerationEU a rieši ekologickú a digitálnu transformáciu. Nová sieť centier EUROPE DIRECT bude poskytovať včasné a objektívne informácie o európskych záležitostiach, ale bude sa usilovať aj o spoluprácu s občanmi, pokiaľ ide o stav a budúcnosť Európskej únie. Úloha a mandát centier EUROPE DIRECT sa v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami zmodernizovali. Nová generácia zorganizuje dialógy s občanmi a celý rad participatívnych podujatí, napríklad v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, a prispeje k rozvoju európskej verejnej sféry. Tieto centrá ponúknu miestnym médiám relevantný obsah o politikách a prioritách EÚ a zapoja ich do svojich činností, aby pomohli Komisii sledovať miestne horúce témy spojené s politikami EÚ. Nové centrá budú podporovať aj aktívne európske občianstvo na školách a skoordinujú sa s ostatnými sieťami EÚ v regiónoch, čím sa zabezpečí ľahší prístup pre občanov, organizácie a podniky. Od 1. mája nájdete najbližšie centrum EUROPE DIRECT na interaktívnych mapách krajín. Stačí, ak si vyberiete svoj členský štát na tejto stránke.

04. 05. 2021 

Bratislavský župan je spravodajcom Európskeho výboru regiónov o budúcnosti eurofondov

Dňa 23. apríla 2021 bol predseda BSK Juraj Droba vymenovaný za spravodajcu stanoviska Európskeho výboru regiónov o zapojení miestnych a regionálnych orgánov do prípravy partnerských dohôd a operačných programov jednotlivých členských štátov EÚ v rámci programového obdobia 2021 – 2027.  

Bratislavský župan Juraj Droba sa poďakoval svojim kolegom z Európskeho výboru regiónov za podporu pri jeho nominácii za spravodajcu stanoviska, ktorého cieľom je umožniť mestám a regiónom zapojiť sa do pripomienkovania strategických dokumentov nového programového obdobia. Stanovisko prichádza v čase, kedy členské štáty EÚ pripravujú partnerské dohody a operačné programy za účelom implementácie politiky súdržnosti EÚ. Podľa slov predsedu BSK „nie je možné vytvoriť efektívne strategické dokumenty, ktoré budú riadiť proces čerpania eurofondov počas celého programového obdobia 2021-2027 bez zapojenia miest a regiónov do ich prípravy“.

„Zapojenie samosprávy do prípravy partnerských dohôd a operačných programov je kľúčovým predpokladom na zabezpečenie lokálne orientovaného prístupu k financovaniu investičných zámerov z fondov EÚ na najbližšie desaťročie“, doplnil župan.   

V rámci politiky súdržnosti EÚ je nevyhnutné aby investičné zámery členských štátov EÚ odrážali skutočné potreby území krajov, miest a obcí v Európe. Z daného dôvodu by samosprávy mali byť vnímané ako plnohodnotní partneri pre národné vlády a inštitúcie EÚ. Predseda BSK v závere ubezpečil svojich kolegov z EVR, že sa zasadí aby stanovisko zohľadňovalo potreby a výzvy všetkých európskych samospráv vo vzťahu k ich zapojeniu sa do prípravy strategických dokumentov programového obdobia 2021 – 2027. 

04. 05. 2021 

Brusel chce autonómne vlaky, ministerstvo dopravy už urobilo prvý krok

6,5 milióna eur, ktoré máme z eurofondov, použijeme na zvýšenie bezpečnosti vo vlakoch aj na koľajniciach. Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal podpísal zmluvu, ktorou zaistil financovanie projektu moderného vlakového zabezpečovacieho systému (European Train Control System- ETCS) do dvanástich koľajových vozidiel z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. 

,,Železničná doprava je moja absolútna priorita, každý projekt na zvýšenie jej bezpečnosti, rýchlosti, či komfortu považujem za mimoriadne prínosný. Vďaka eurofondom dokážeme realizovať kroky, ktoré nás približujú k cieľu – teda aby v roku 2030 jazdili v Európskej únii autonómne vlaky. A to chceme dosiahnuť aj na Slovensku,“ uviedol Andrej Doležal, minister dopravy a výstavby
Cieľom tohto projektu je zvýšenie bezpečnosti na železniciach. Inštaláciou systému sa splní povinnosť, ktorá je pri prevádzke vlakov pri väčšej rýchlosti ako 120 km/h.  V tejto rýchlosti už nie  je  možné zastaviť vlak na vzdialenosť, na ktorú dovidí rušňovodič. Preto je snaha zlepšiť bezpečnosť železničnej prevádzky, a to zavedením takého zabezpečovacieho zariadenia, ktoré prenáša informácie o prejazdnosti trate do lokomotívy prostredníctvom snímačov v koľajisku alebo pomocou GSM signálu.
Celoeurópsky používaný systém ETCS dokáže v prípade prekážky automaticky vypočítať potrebnú silu brzdenia tak, aby zastavenie bolo nielen bezpečné, ale aj energeticky efektívne. Takéto zariadenia sú na železničných tratiach ako vysielače (už sú inštalované v správe ŽSR) a ako prijímače v rušňoch – aktuálne projekty ZSSK.

Projekt dodanie a inštalácia systému ETCS do HKV 361 – 2. etapa“  je druhou etapou – pokračovaním aktuálne realizovaného projektu „Dodanie a inštalácia ETCS do hnacích dráhových vozidiel radu 361“ financovaného z Nástroja na prepájanie Európy (CEF), pri ktorom bude tento systém inštalovaný do 9 rušňov. Oprávnené náklady oboch projektov sú spolu viac ako 11 miliónov. ZSSK na druhú etapu dostane podľa zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku 6,5 milióna eur z OPII. Realizáciou oboch etáp projektu sa zvýši počet vlakov, ktoré budú môcť využívať všetky bezpečnostné aj rýchlostné parametre modernizovaných železničných tratí.
Na tento projekt, ktorý má vďaka podpísanej zmluve zabezpečené financovanie,  prebieha verejné obstarávanie na dodávateľa.

04. 05. 2021 

Premiér: Členstvo v EÚ je pre Slovensko zárukou slobody, stability a rozvoja

Členstvo v Európskej únii (EÚ) je pre Slovensko jasným odkazom toho, kam mentálne patríme od slobodného rozhodnutia, ktoré sme urobili na námestiach v novembri 1989. Pri príležitosti 17. výročia vstupu Slovenska do EÚ to pre TASR uviedol premiér Eduard Heger (OĽANO).

"Kým sme neboli členom, boli sme najmä divákmi. Od vstupu do EÚ sme 17 rokov jej plnohodnotným členom. Sedíme za jedným stolom, kde o všetkom spolurozhodujeme. Treba sa zbaviť dojmu, že za všetkým je Brusel. Brusel je mesto v Belgicku, my sme súčasťou EÚ, aj my sme EÚ," povedal predseda vlády.

Premiér považuje za najväčšie benefity členstva v EÚ spoločné hľadanie a nachádzanie riešení na výzvy, ktorým žiadna krajina nedokáže čeliť sama. Takými sú podľa neho aj pandémia nového koronavírusu alebo napríklad aj zelená či digitálna tranzícia.
  
Členstvo v EÚ nie je len o európskom rozpočte. Aj vďaka členstvu v EÚ dnes máme cestovnú mapu pre zdravšie, modernejšie a úspešnejšie Slovensko, ktorou je Plán obnovy a odolnosti SR,“ poznamenal Heger. EÚ je podľa neho spoločenstvo, ktoré sa hlási k základným hodnotám, ako sú demokracia, právny štát či princípy trhovej ekonomiky.

Slovensko vďaka členstvu v EÚ pomáha podľa premiéra spoluvytvárať európsku politiku najmä prostredníctvom účasti na aktivitách v rámci Konferencie o budúcnosti Európy. Táto platforma je o výraznejšom zapájaní občanov a o verejnej diskusii, ktorú na Slovensku odštartujú na Deň Európy 9. mája.

 Predseda vládneho kabinetu pripomenul, že popri členstve v EÚ netreba zabúdať ani na členstvo v NATO, ktorého výročie oslavujeme 29. marca. „NATO je pre našu krajinu garanciou bezpečnosti. Nemusíme ísť ďaleko po príklady toho, že bezpečnosť nie je ani v dnešnom svete samozrejmosťou,“ skonštatoval.

04. 05. 2021 

Na podporu excelentných inovačných projektov pôjde 26 miliónov eur, výzvu schválila ministerka investícií Remišová

Finančná injekcia pre slovenský výskum.
Vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová schválila dve výzvy v objeme takmer 26 miliónov eur na predkladanie výskumno-vývojových projektov so známkou excelentnosti za kvalitu, Seal of Excellence. Finančnú podporu z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra až do výšky 2,5 milióna eur môžu získať projekty z celého Slovenska.

 
„Podpora kvalitných inovatívnych projektov je pre nás prioritou. Známku Seal of Excellence doteraz získali takmer tri desiatky slovenských projektov, ktoré majú vysoký inovačný potenciál a uplatnenie môžu nájsť nielen na slovenskom, ale aj na globálnom trhu,“ vyhlásila Remišová, ktorej Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR plní úlohu koordinátora eurofondov. Obidve výzvy vyhlási Ministerstvo hospodárstva SR.
 
Výzvy sú určené pre projekty, ktoré po 1. januári 2018 získali, vzhľadom na ich technologickú inovatívnosť, známku excelentnosti za kvalitu - Seal of Excellence v rámci programu Horizont 2020. Ďalšou podmienkou je, že predkladané projekty neboli finančne podporené z programu Horizont 2020, ktorý priamo riadi Európska komisia.
 
Žiadať o príspevok môžu podávať fyzické alebo právnické osoby, a to mikro, malé a stredné podniky. Na celoslovenskú výzvu (okrem bratislavského kraja) ide z operačného programu Integrovaná infraštruktúra 12,8 milióna eur. Vo výzve určenej len pre bratislavský kraj je celkovo z európskych zdrojov vyčlenených 13 miliónov eur. „Práve v bratislavskom kraji sídli viac ako polovica všetkých vedecko-výskumných kapacít Slovenska,“ upozornila Remišová.
 
Medzi podmienky, ktoré musia spĺňať predložené projekty patrí medzi iným aj to, že realizácia hlavnej aktivity projektu sa musí skončiť najneskôr 31. decembra 2023. Ďalšie podrobnosti nájdu záujemcovia v texte výziev po ich vyhlásení.
 
Známku Seal of Excellence doteraz získali slovenské firmy za projekty ako napríklad: vývoj platformy na finančnú analýzu pre investorov, nabíjacie stanice pre elektromobily,  inovatívny systém plazmového vŕtania, inteligentné parkovanie, vysoko výkonný procesorový čip, atď.
„Slovensko potrebuje vlastné inovácie, ktoré našim firmám zabezpečia konkurencieschopnosť a budú prínosom pre slovenskú ekonomiku. Preto budeme v podpore takýchto projektov pokračovať,“ dodala vicepremiérka Remišová.

04. 05. 2021 

Úsek Vážskej cyklomagistrály spojí Zavar a automobilku

Trnavskú automobilku a obec Zavar by mal spojiť cyklistický chodník v dĺžke 1,7 kilometra. Trnavský samosprávny kraj (TTSK) pripravuje projekt na vybudovanie danej časti Vážskej cyklomagistrály vrátane realizácie cyklolávky na premostenie diaľnice D1. Pri financovaní počíta s prostriedkami z európskych fondov. Na stredajšie (5. 5.) zasadnutie krajského zastupiteľstva zaradil bod na schválenie predloženia a financovania projektu.

Novovybudovaná cyklotrasa povedie v úseku od okružnej križovatky pri automobilke po intravilán obce Zavar v súbehu s cestou III/1279. V projekte budú realizované dve stavby - cyklotrasa a cyklolávka.

Z materiálu na rokovanie vyplýva, že žiadosť o nenávratný finančný príspevok je vo výške 1,632 milióna eur s DPH a zahŕňa stavebné práce súvisiace s výstavbou cyklotrasy, cyklolávky, projektové dokumentácie, stavebný dozor, personálne výdavky a publicitu projektu. TTSK by sa na financovaní projektu mal podieľať piatimi percentami vo výške 81.600 eur.

04. 05. 2021 

Trnavská župa vybudovala cyklotrasu medzi kompou Kyselica a obcou Báč

 

V utorok 27. apríla 2021 sa uskutočnila záverečná konferencia projektu „SacraVelo – Sieť cezhraničných pútnických cyklotrás v okolí Dunaja“, ktorý bol realizovaný v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko a spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Nosnou aktivitou trnavskej župy bola výstavba 4,4 kilometra dlhej cyklotrasy medzi kompou Kyselica a centrom obce Báč.
„Vybudovali sme modernú a bezpečnú komunikáciu, ktorá poslúži tak turistom, ako aj obyvateľom okolitých obcí. Trasa napája Kostol sv. Antona Paduánskeho, známe mariánske pútnické miesto v obci Báč, na medzinárodnú cyklotrasu Eurovelo 6. Teší ma, že sa nám aj takto darí podporovať rozvoj pohraničného regiónu,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Jedna polovica z celkovej dĺžky trasy je novovybudovaná a druhá je vyznačená na existujúcom povrchu miestnej komunikácie. Celkové náklady na výstavbu cyklotrasy, ktorá sa uskutočnila medzi augustom a októbrom minulého roka, boli vo výške 280 tis. eur. 

„Nová cyklotrasa nielen rozvíja sakrálny cestovný ruch, ale pomáha aj miestnym obyvateľom, ktorí cestujú do práce alebo do školy na bicykli. Mám radosť, že aj vďaka tomuto úspešnému projektu pokračujeme v rozvoji Žitného ostrova,“ dodal trnavský vicežupan József Berényi.

Projekt SacraVelo bol od novembra 2017 zameraný na podporu aktívneho turizmu spojeného s návštevou sakrálnych pamiatok v malebnom okolí Dunaja. Partnermi projektu boli popri Trnavskom samosprávnom kraji aj Bratislavský samosprávny kraj a obec Báč, ktorá vybudovala cyklocentrum. Na maďarskej strane participovali župy Győr-Moson-Sopron a Komárom-Esztergom, ako aj obec Szil.

Partneri projektu prispeli k rozvoju regiónov vybudovaním cyklotrás, cyklocentier, odpočívadiel a s vyznačeným cyklotrás k sakrálnym pamiatkam.

Náš kraj hraničí s troma štátmi, preto je zapájanie sa podobných do výziev v rámci programov cezhraničnej spolupráce pre nás veľmi dôležité, podčiarkol župan Viskupič, ktorý sa zároveň počas konferencie poďakoval všetkým partnerom projektu za úspešnú spoluprácu.

Celkový schválený rozpočet projektu bol 2,7 milióna eur. Z nich 85% t. j. 2,3 milióna eur tvoril príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, 10 % z príspevku od štátu a 5% vlastných zdrojov partnerov projektu.

 
27. 04. 2021 

Oznam o uzavretí výzvy na predkladanie ŽoNFP s kódom OPII-MH/DP/2020/11.3-26 na podporu MSP v rámci endogénneho potenciálu rozvoja cestovného ruchu vo vybraných regiónoch Prešovského kraja

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre operačný program Integrovaná infraštruktúra konajúci v zastúpení Ministerstva dopravy a výstavby SR ako riadiaceho orgánu pre operačný program Integrovaná infraštruktúra oznamuje, že ku dňu 30. apríla 2021 uzatvorilo výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie NFP zameranú na podporu MSP v rámci endogénneho potenciálu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) v rámci Iniciatívy EK Catching-up regions (kód výzvy OPII-MH/DP/2020/11.3-26).

Výzva sa uzatvára z dôvodu vyčerpania finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu. Po tomto termíne nie je možné predkladať žiadosti o poskytnutie NFP v rámci výzvy.

27. 04. 2021 

Vicepremiérka Remišová o eurofondoch: Čo sa za 7 rokov zmeškalo, musíme dohnať za 3 roky

Vicepremiérka Veronika Remišová na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom vlády Eduardom Hegerom predstavila plán, ako zachrániť pre Slovensko miliardy z eurofondov. „Času máme málo. To, čo minulé vlády skoro sedem rokov zanedbávali, sa musíme teraz pokúsiť dohnať za necelé tri roky,“ vyhlásila ministerka investícií Veronika Remišová. Podľa podpredsedníčky vlády je to výzva pre všetky ministerstvá, ktoré riadia jednotlivé operačné programy.

„Keď v marci 2020 nastupovala nová vláda, z eurofondového balíka na roky 2014 – 2020, ktorý predstavuje vyše 15 miliárd eur, nebola vyčerpaná ani jedna tretina. Predchádzajúce vlády skrátka neboli schopné využiť za takmer sedem rokov podstatnú časť eurofondov, ktoré majú slúžiť pre rozvoj Slovenska. Na to, aby sme sa toto ich trestuhodné nekompetentné riadenie eurofondov pokúsili zvrátiť, nám zostávajú len tri roky,“ povedala Remišová, ktorá stojí na čele Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR). Jej rezort eurofondy metodicky koordinuje.

 „Musí to byť premiérska téma, pretože ide o enormný balík peňazí,“ zdôraznil predseda vlády Eduard Heger.

 „Za čerpanie v jednotlivých operačných programoch nesú plnú zodpovednosť jednotlivé ministerstvá, ktoré ich spravujú. Preto všetky ministerstvá musia zásadným spôsobom zrýchliť využívanie peňazí z eurofondov, aby tieto prostriedky pomohli v čase krízy Slovensku. Lebo čo nestihneme vyčerpať, o to Slovensko nenávratne príde,“ upozornila s tým, že za minulých vlád takto Slovensko od roku 2014 stratilo už vyše 150 miliónov eur.

Vicepremiérka predstavila nový plán krízového manažmentu a 8 pilierov zvýšeného dohľadu nad eurofondami:

  1. Optimálne rozdeliť čerpanie, aby nezostalo najviac až na rok 2023
  2. Akčné plány pri rizikových programoch
  3. Vnútorný presun prostriedkov v rámci jednotlivých OP, aby sa nasmerovali do oblastí, kde sa stihnú využiť
  4. Sústrediť sa na strategické projekty a pravidelne ich kontrolovať
  5. Stanoviť úlohy pre riadiace aj sprostredkovateľské orgány a monitorovať ich plnenie
  6. Vytvoriť a dopĺňať zásobník projektov pri rizikových programoch
  7. Zaviazať riadiace a sprostredkovateľské orgány k plneniu úloh uznesením vlády
  8. Zabezpečiť zazmluvnenie: 90% alokácie do konca 2021 – 100% alokácie vrátane REACT-EU do konca 2022

Podľa Remišovej je veľmi dôležité, aby rezorty a samospráva mali vytvorené zásobníky dobre pripravených projektov. Takisto zdôraznila dohľad nad veľkými strategickými projektami, na ktoré sú určené veľké objemy peňazí a majú problémy s realizáciou. Ako jeden z takýchto strategických projektov  spomenula príklad budovania električkovej trate v bratislavskej Petržalke, na ktorý je vyčlenených 95 miliónov eur, no čerpanie peňazí je zatiaľ nula.

Ďalším problémom, na ktorý podpredsedníčka vlády upozornila, sú korekcie. „To sú chyby, nezrovnalosti, ale aj podvody, ku ktorým za bývalých vlád dochádzalo. Takéto neoprávnené výdaje Európska komisia  Slovensku nepreplatila a museli byť hradené z nášho štátneho rozpočtu, hoci sme tieto peniaze mohli využiť oveľa lepšie – na školy, nemocnice, alebo sociálne opatrenia,“ozrejmila ministerka. Preto považuje za dôležité takýmto chybám predchádzať.

Remišová doteraz prestavila už niekoľko balíkov zjednodušení v oblasti eurofondov. Ide napríklad o zrušenie nadbytočných kontrol verejného obstarávania, zjednodušenie pracovných výkazov, flexibilné zmeny už vyhlásených výziev. „Popri zjednodušovaní eurofondov však zostáva našou prioritou tiež transparentnosť. Preto sme v novom zákone prišli s opatreniami proti konfliktu záujmov, zverejňovať sa budú poradcovia pri jednotlivých projektoch, odporúčania auditov, neúspešní žiadatelia dostanú možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu o zastavení konania. V minulosti boli eurofondy synonymom korupcie a svedčia o tom škandály, na ktoré som aj ja upozorňovala. Kauza Dobytkár je takýmto ukážkovým príkladom megakorupcie a prania špinavých peňazí. Takéto prípady sa nesmú opakovať a ja urobím všetko pre to, aby pravidlá boli nastavené dobre, férovo a eurofondy sa čerpali bez korupcie,“ vymenovala.

Správu o stave Európskych štrukturálnych a investičných fondov predloží vicepremiérka Remišová v stredu na rokovaní vlády. Šéfov jednotlivých rezortov bude zároveň informovať o odporúčaniach, ktorých prijatie má viesť k lepšiemu čerpaniu eurofondov.

„Dobré využívanie peňazí je kolektívna zodpovednosť celej vlády a spoločnými silami musíme dohnať premárnený čas. Eurofondy môžu Slovensku pomôcť dostať sa zo súčasnej krízy, až 80% verejných investícii ide práve z eurofondov. Potrebujeme nové a bezpečné cesty, moderné nemocnice, lepšie školy, pracovné miesta s pridanou hodnotou, čistejšie životné prostredie, preto bojujeme, aby každé euro bolo využité zmysluplne a transparentne,“ dodala ministerka Remišová.

Prezentácia z tlačovej konferencie (PDF, 1 026 kB)

27. 04. 2021 

OZNAM: Verejné pripomienkovanie národného projektu „ Zlepšovanie digitálnych zručností seniorov a znevýhodnených skupín vo verejnej správe“

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI SR) sprístupňuje na verejné pripomienkovanie projektovú dokumentáciu k národnému projektu„Zlepšovanie digitálnych zručností seniorov a znevýhodnených skupín vo verejnej správe“.Pripomienky je možné zasielať do 05.05.2021.

Cieľom projektu je vytvorenie podmienok pre zvýšenie úrovne digitálnych zručností obyvateľstva a zmiernenie negatívnych dopadov technológií a digitalizácie na spoločnosť.  Zároveň s ohľadom na prebiehajúcu pandémiu ochorenia COVID-19 a skúsenosti z rastúcej potreby digitálnych zručností je cieľom podpora schopnosti zvyšovania digitálnych zručností a odolnosti spoločnosti pred možnými krízovými stavmi a podpora obnovy ekonomiky po kríze COVID-19.

 

Ciele projektu budú dosiahnuté prostredníctvom nasledovných hlavných výstupov projektu:

  1. Vytvorenia IT prostredia – platformy s funkčnosťou dištančného vzdelávania, elektronického testovania, riadenia vzdelávania a hodnotenia dopadu na respondenta pre účel zvyšovania digitálnych zručností a kompetencií respondentov s využitím skúseností a dobrej praxe v rámci IT Fitness testu v cieľovom prostredí vládneho cloudu,
  2. Overenia funkčnosti a používateľnosti vytvoreného prostredia na migrovanom digitálnom vzdelávacom a testovacom obsahu pre vzorku respondentov z cieľovej skupiny,
  3. Poskytnutia vytvoreného prostredia a zabezpečenie jeho prevádzkovania 365/7/24 v rámci dlhodobej udržateľnosti s ohľadom na potreby financované z verejných financií alebo vo verejnom záujme, primárne v oblasti zvyšovania digitálnych zručností a kompetencií v súlade s cieľmi Stratégie digitálnej transformácie Slovenska,
  4. Postúpenia práv na bezplatné využívanie výsledkov duševného vlastníctva, využívania autorských práv a poskytnutých vzdelávacích obsahov členov Digitálnej koalície – Národnej koalície pre digitálne zručnosti a povolania Slovenskej republiky pre budovanie platformy a aktivít na projekte v prospech využívania vo verejnom záujme.

Na konci projektu bude vytvorené a funkčne i obsahovo overené prostredie s funkčnosťou online dištančného vzdelávania, elektronického testovania a riadenia vzdelávania s minimálnymi prevádzkovými a používateľskými nárokmi pre cieľovú skupinu, ako aj prevádzkovateľa riešenia.

Verejné prerokovanie projektu, formou online stretnutia, sa uskutoční dňa 07.05.2021, čas bude upresnený v pozvánke na verejné prerokovanie. Záujem o účasť na verejnom prerokovaní, prosím, nahláste na nižšie uvedenú mailovú adresu do 03.05.2021 12:00 h., následne Vám bude zaslaná pozvánka.

Váš záujem o účasť na verejnom prerokovaní projektu (07.05.2021) a Vaše pripomienky k projektu Zlepšovanie digitálnych zručností seniorov a znevýhodnených skupín vo verejnej správe zasielajte prosím na e-mailovú adresu: gustav.budinsky@vicepremier.gov.skPripomienky zasielajte v štruktúrovanej forme prostredníctvom vyplnenia nižšie uvedeného formuláru do 05.05.2021, 15:00 h.

 

Dokumenty na stiahnutie:

Projektový zámer (.PDF)

Prístup k projektu (.PDF)

CBA (.XLSX)

Formulár na pripomienkovanie (.XLSX)

27. 04. 2021 

Európska Komisia verejne predstavila horizontálny regulačný rámec pre umelú inteligenciu (Akt o umelej inteligencii)

Dňa 21.4.2021 Európska komisia verejne predstavila horizontálny regulačný rámec pre umelú inteligenciu (Artificial Intelligence Act). Spolu s legislatívou v oblasti digitálnych služieb  ide v oblasti digitálnej agendy a jednotného digitálneho trhu o politicky najdôležitejšiu iniciatívu Európskej komisie pod vedením jej predsedníčky U. von der Leyen. Hlavným cieľom Aktu o umelej inteligencii (AIA) je dynamickejší vývoj a využitie umelej inteligencie v EÚ a zabezpečenie bezpečnosti a základných práv používateľov systémov, resp. produktov a služieb využívajúcich technológie umelej inteligencie (AI). Ústredným konceptom, na ktorom je postavený Akt o umelej inteligencii , je koncept rizika, ktoré AI pre bezpečnosť, zdravie a ľudské práva umelá inteligencia predstavuje.

 

Európska komisia týmto zároveň navrhuje nové pravidlá a konkrétne kroky pre vybudovanie excelentnosti a posilnenie dôvery v umelú inteligenciu. Predstavený právny rámec pre AI je postavený na rizikovom profile jednotlivých AI technológií, pričom je doplnený o novú reguláciu pre strojové zariadenia (Machinery Regulation), ktorá nahrádza pôvodnú smernicu pre strojové zariadenia a zároveň zjednodušuje administratívnu záťaž pre podniky pre zabezpečenie súladu s novými pravidlami. Nové generácie strojov, ktoré budú mať v sebe integrované AI systémy, budú predmetom jednotného hodnotiaceho procesu, čím sa zníži administratívna ako aj finančná záťaž podnikov pri získavaní povolenia na používanie.

 

Základné rizikové kategórie v rámci predloženého návrhu Aktu o umelej inteligencii sú:

  • AI systémy, ktoré predstavujú neakceptovateľné riziko a ktoré sú v princípe zakázané. Toto zahŕňa AI systémy alebo aplikácie, ktoré manipulujú ľudské správanie za účelom obchádzania slobodnej vôle užívateľov.
  • Vysoko-rizikové AI systémy sa delia podľa oblasti aplikácie a budú podliehať striktným pravidlám a požiadavkám predtým ako sa môžu dostať na trh. Ide o AI systémy nasadzované napr. v rámci kritickej infraštruktúry, ale aj v procese vzdelávania, vymožiteľnosti práva či kontrole hraníc. Špecifickou kategóriou bude využívanie diaľkových biometrických identifikačných systémov.
  • Systémy AI s limitovaným rizikom sa budú riadiť špecifickými požiadavkami na transparentnosť (napr. pri využívaní AI systémov ako sú chatboty, užívatelia by si mali byť vedomí, že sú v interakcii so strojov, aby sa mohli rozhodnúť na základe pravdivej informácie, či chcú v interakcii pokračovať alebo nie).
  • Systémy AI, ktoré predstavujú minimálne riziko, pričom väčšina AI systémov spadá práve do tejto rizikovej kategórie, sa budú môcť voľne využívať a navrhovaná regulácia tu nebude zasahovať (napr. spamové filtre v elektronickej pošte), pričom Akt o umelej inteligencii navrhuje dobrovoľné pravidlá vychádzajúce z kódexov správania. 

    Pokiaľ ide o riadiacu štruktúru (governance), v rámci Aktu o umelej inteligencii  sa navrhuje, aby na nové pravidlá dohliadali národné kompetentné orgány dohľadu nad trhom, s jedným ústredným národným orgánom dohľadu. Vytvorí sa aj Európska rada pre umelú inteligenciu (European Artificial Intelligence Board), ktorej úlohou bude uľahčovať vykonávanie týchto pravidiel. Členské štáty EÚ budú zohrávať kľúčovú rolu pri dohľade a vynútiteľnosti nového regulačného rámca pre AI.

     

    Podpredsedníčka vlády a ministerka Veronika Remišová v súvislosti s predloženým návrhom uviedla: „Európa vstupuje v rámci celosvetovej éry umelej inteligencie do podpory budovania dôveryhodnej a excelentnej umelej inteligencie, čoho neoddeliteľnou súčasťou je aj Slovenská Republika. Naším cieľom je, aby nový regulačný rámec pre umelú inteligenciu zabezpečil využitie tejto technológie bezpečným, dôveryhodným, pre spoločnosť prospešným a najmä európskym spôsobom. V rámci našich prác sa zameriame na udržateľnosť ďalšieho vývoja, bezpečnosť a dodržiavania základných práv našich občanov pri využívaní tejto technológie s cieľom podporiť jej zodpovedný výskum, vývoj a nasadzovanie. Prvoradým v interakcii medzi strojom a ľuďmi je a vždy by mal byť človek, ktorého osobné, etické, kultúrne a spoločenské hodnoty musia byť rešpektované.“

     

    Spoločne s legislatívnym návrhom Aktu o umelej inteligencii  Európska komisia zverejnila aj aktualizovaný Koordinovaný plán pre umelú inteligenciu, ktorého prvá verzia bola publikovaná v decembri 2018. Plán stanovuje opatrenia, ktoré majú za cieľ posilniť zavádzanie AI, investície a inováciu v rámci EÚ. Vzhľadom na dynamický vývoj AI technológií, ako aj vývoj EÚ v kontexte pandémie COVID-19 bola potrebná jeho aktualizácia, jeho základné kontúry však ostali zachované.

     

    Plné znenie tlačovej správy EK spolu s odkazmi na predložené návrhy:

    https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_21_1682

27. 04. 2021 

Niekoľko obcí sa dostane k peniazom v najbližších dňoch. Ide o tie, ktoré predložili Envirofondu žiadosť o podporu na výstavbu čistiarní odpadových vôd, verejných kanalizácií alebo verejných vodovodov Envirofond pripravil postup pre urýchlenie poskytnutia

Obce už síce majú alokované financie na realizáciu daných projektov na účtoch, avšak nemôžu s nimi disponovať bez súhlasu zo strany Environmentálneho fondu. Ide o dotácie na výstavbu čistiarní odpadových vôd, verejných kanalizácií alebo verejných vodovodov v rámci Výzvy č. B-1/2020.

Časový sklz oproti štandardným lehotám pre odsúhlasenie čerpania vznikol najmä kvôli dopadom pandémie, aj zisteniam nedostatkov niektorých obcí v rámci Výzvy č. B-1/2020, ktoré vyplynuli z vnútorného auditu Ministerstva životného prostredia SR (MŽP).

Fond pod vedením riaditeľa Vačoka analyzoval stav z viacerých zorných uhlov. Či už z hľadiska obcí, ktoré potrebujú uhradiť faktúry svojim dodávateľom, ale aj  z hľadiska Envirofondu, ktorý nakladá s verejnými prostriedkami a ich poskytovanie musí byť transparentné a legálne. 

Podľa riaditeľa Vačoka fond zvolil cestu nastavenia procesu poskytnutia stanovísk k použitiu poskytnutej podpory v rámci každej obce individuálne. „Niektorým obciam sme už na základe dotačných zmlúv poskytli súhlas k použitiu poskytnutých finančných prostriedkov, či už v plnej výške alebo aj čiastočne. Predmetné zistenia poukázali na chybné kroky ako na strane fondu, tak aj na strane obcí,“ zdôraznil riaditeľ Vačok.

Envirofond má momentálne odsúhlasený individuálny, transparentný a nediskriminačný postup voči obciam, ktorých sa to týka. Musí ale dodržať podmienku obvyklej miery opatrnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami.

V najbližších dňoch budú tieto postupy implementované do praxe, aby sa tak urýchlilo poskytovanie stanovísk k použitiu schválenej podpory formou dotácie pre čakajúce obce za dodržania všetkých obvyklých kontrolných mechanizmov fondu.

Snahou Environmentálneho fondu nie je zdržiavať proces poskytnutia dotácie. „Naopak, chceme, aby finančné prostriedky z fondu, ktoré prijímatelia dostanú, prešli transparentným kontrolným mechanizmom. Tým by sa  eliminoval  možný vznik negatívnych dopadov, na ktoré by v konečnom dôsledku mohli doplatiť práve samotné obce,“ podčiarkol riaditeľ Vačok.

Environmentálny fond vykonáva svoju prácu s maximálnou zodpovednosťou, opatrnosťou a ústretovým prístupom k jednotlivým obciam, o čom svedčí aj neustála a intenzívna komunikácia ako s Ministerstvom životného prostredia SR, tak aj so Združením miest a obcí Slovenska, ktoré bolo informované o pripravovaných krokoch zo strany fondu. Ako poskytovateľ verejných prostriedkov musí fond postupovať v súlade s uzavretou dotačnou zmluvou a všeobecne záväznými právnymi predpismi, upravujúcimi pravidlá poskytovania a používania verejných prostriedkov.

„Uvedomujeme si všetky možné scenáre, práve z týchto dôvodov situáciu intenzívne riešime. Aj touto cestou žiadam obce o trpezlivosť. Súčasne zdôrazňujem, že ak fond zistí porušenie podmienok zmluvy zo strany príjemcu dotácie, neposkytne súhlas k použitiu poskytnutej podpory. Naopak, je povinný ich v plnej alebo čiastočnej výške žiadať späť,“ doplnil riaditeľ Vačok.

27. 04. 2021 

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 53. výzva, 4. hodnotiace kolo

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako SO pre OP KŽP, dňa 23.04.2021 zverejnila zoznam schválených ŽoNFP a zoznam odborných hodnotiteľov v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO4-SC441-2019-53 zameranej na Rozvoj energetických služieb na regionálnej a miestnej úrovni, v rámci 4. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

27. 04. 2021 

Usmernenie č.2 k výzve s kódom OPKZP-PO4-SC451-2019-57

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako Sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia vydala dňa 23.4.2021 Usmernenie č.2 k výzve zameranej na Výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu rozvodov tepla.

27. 04. 2021 

INFORMÁCIA O PREDPOKLADANOM TERMÍNE NA VYDANIE ROZHODNUTÍ V RÁMCI 1. HODNOTIACEHO KOLA VÝZVY Č. 23

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán pre operačný program Integrovaná infraštruktúra informuje žiadateľov, že v rámci 1. hodnotiaceho kola výzvy na predkladanie žiadostí o NFP s kódom OPII-MH/DP/2020/11.3-23, zameranej na podporu rozvoja podnikania MSP v rámci Iniciatívy EK zameranej na transformáciu uhoľného regiónu horná Nitra, neukončí konanie o žiadostiach o NFP v stanovenom termíne 70 pracovných dní od termínu uzavretia príslušného hodnotiaceho kola v zmysle Systému riadenia EŠIF, a to z dôvodu veľkého počtu paralelne posudzovaných žiadostí o NFP v rámci viacerých výziev (resp. hodnotiacich kôl), ako aj z dôvodu vysokej administratívnej náročnosti schvaľovacieho procesu.

Predpokladaný termín ukončenia konania je máj 2021

19. 04. 2021 

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 21. výzva, 17. hodnotiace kolo

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 12. 4. 2021 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO2-SC211-2017-21, zameranej na preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami viazané na vodný tok, v rámci 17. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

19. 04. 2021 

Výzva na predkladanie žiadostí o podporu na reštrukturalizáciu vinohradov pre vinársky rok 2021/2022

PPA oznamuje, že zverejnila Výzvu na predkladanie žiadostí o podporu na reštrukturalizáciu vinohradov pre vinársky rok 2021/2022 a Príručku pre žiadateľa o podporu na reštrukturalizáciu vinohradov pre vinársky rok 2021/2022.

19. 04. 2021 

Výzva na predkladanie jednotnej žiadosti na priame platby pre r.2021

Pôdohospodárska platobná agentúra ako orgán štátnej správy zabezpečujúci administratívne činnosti súvisiace s finančnými prostriedkami z fondov Európskej únie a s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu smerujúcimi do oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v zmysle zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oznamuje záujemcom (žiadateľom) možnosť predkladania Jednotnej žiadosti na rok 2021.

19. 04. 2021 

Oznámenie o predkladaní žiadostí o priame podpory na zvieratá pre rok 2021

Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len „PPA“) ako orgán štátnej správy zabezpečujúci administratívne činnosti súvisiace s finančnými prostriedkami z fondov Európskej únie a s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu smerujúcimi do oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v zmysle zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oznamuje záujemcom (žiadateľom) možnosť predkladania Žiadostí o priame podpory na zvieratá pre r. 2021

19. 04. 2021 

Zverejnenie formulárov k predkladaniu žiadostí o priame podpory na lesnícke opatrenia pre rok 2021 vo formáte PDF

Pôdohospodárska platobná agentúra pripravila formuláre k výzve na predkladanie žiadostí o priame podpory na lesnícke opatrenia na rok 2021 aj vo formáte PDF. Žiadatelia, ktorí majú staršie verzie MS Office, alebo disponujú len voľne dostupným Office, môžu korektne vytlačiť a prípadne aj elektronicky vyplniť tieto formuláre.

Prílohy (dokumenty na stiahnutie)

 

19. 04. 2021 

Vyzvanie pre národný projekt „Podpora udržania zamestnanosti v základných umeleckých školách “

 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre operačný program Ľudské zdroje na programové obdobie 2014-2020 a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako žiadateľ v rámci operačného programu Ľudské zdroje pripravuje vyhlásenie Vyzvania na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok s názvom „Podpora udržania zamestnanosti v základných umeleckých školách“ s kódom        OP ĽZ NP 2021/3.1.2/01. Predpokladaný dátum vyhlásenia vyzvania je dňa 13.04.2021.

Prioritná os č. 3 Zamestnanosť

Investičná priorita 3.1 Prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu vrátane dlhodobo nezamestnaných a osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, ako aj miestne iniciatívy v oblasti zamestnávania a podpora mobility pracovnej sily

Špecifický cieľ 3.1.2 Zlepšiť prístup na trh práce uplatnením účinných nástrojov na podporu zamestnanosti, vrátane podpory mobility pre získanie zamestnania, adaptability zamestnancov, samostatnej zárobkovej činnosti a aktivít vo vidieckych oblastiach

Indikatívna výška finančných prostriedkov vyčlenených na vyzvanie (zdroj EÚ): 20 000 000,80 EUR

Oprávneným územím realizácie aktivít projektu sú všetky kraje menej rozvinutého regiónu a viac rozvinutého regiónu.

Oprávneným žiadateľom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

Oprávnenou cieľovou skupinou v súlade so špecifickým cieľom 3.1.2 a v zmysle OP ĽZ je: zamestnanec a zamestnávateľ. Zamestnancami pre účely tohto NP sa rozumejú:

- pedagogickí zamestnanci základných umeleckých škôl alebo zriaďovateľa, ak základná umelecká škola nemá právnu subjektivitu (s výkonom práce v základnej umeleckej škole),

- nepedagogickí zamestnanci základných umeleckých škôl (zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme) alebo zriaďovateľa, ak základná umelecká škola nemá právnu subjektivitu (s výkonom práce v základnej umeleckej škole).

 

Hlavným cieľom národného projektu je podpora udržania zamestnanosti v základných umeleckých školách v čase vyhlásenej krízovej situácie v nadväznosti na opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorým sa zakázala prevádzka zariadení vrátane zariadení pre deti a mládež podľa § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. okrem zariadení sociálnych služieb, zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa zákona č. 305/2005 Z. z. a špeciálnych výchovných zariadení podľa zákona č. 245/2008 Z. z., poskytnutím príspevku zamestnancovi základnej umeleckej školy (pedagogickí zamestnanci a nepedagogickí zamestnanci základných umeleckých škôl) ako úhradu príspevku časti mzdy/náhrady mzdy zamestnanca vo výške 80 % hrubej mesačnej mzdy, najviac vo výške 1 100,- Eur na jedného zamestnanca na mesiac.

Národný projekt bude realizovaný prostredníctvom hlavnej aktivity v zmysle operačného programu Ľudské zdroje „Aktivity zamerané na predvídanie zmien, adaptabilita na zmenené podmienky, prispôsobenie pracovníkov, podnikov a podnikateľov týmto zmenám. Hlavnou aktivitou projektu bude “ Realizácia AOTP podľa §54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti“.

Realizáciou aktivít národného projektu sa prispeje k udržaniu zamestnanosti a k stabilizácii ľudských zdrojov v základných umeleckých školách.

 

Oprávnené obdobie pre realizáciu aktivít projektu je 13.03.2020 v trvaní maximálne 22 mesiacov.

19. 04. 2021 

Usmernenie č. 2 k 55. výzve na predkladanie žiadostí o NFP zameranú na náhradu zastaraných spaľovacích zariadení v domácnostiach za nízkoemisné (s výnimkou OZE)

Usmernenie č. 2 k 55. výzve na predkladanie žiadostí o NFP zameranú na náhradu zastaraných spaľovacích zariadení v domácnostiach za nízkoemisné (s výnimkou OZE).

19. 04. 2021 

66. výzva zameraná na budovanie systémov vyhodnocovania rizík a včasného varovania a pripravenosti na zvládanie mimoriadnych udalostí ovplyvnených zmenou klímy

Prioritná os 3   Podpora riadenia rizík, riadenia mimoriadnych udalostí a odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvneným zmenou klímy

Investičná priorita 3.1 Podpora investícií na riešenie osobitných rizík, zabezpečiť predchádzaniu vzniku katastrof a vyvíjanie systémov zvládania katastrof

Špecifický cieľ 3.1.1 Zvýšenie úrovne pripravenosti na zvládanie mimoriadnych udalostí ovplyvnených zmenou klímy

Kód výzvy: OPKZP-PO3-SC311-2021-66

Dátum vyhlásenia: 13. 04. 2021


Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej aj „sprostredkovateľský orgán“ alebo „SO pre OP KŽP“) konajúci v mene a na účet riadiaceho orgánu pre Operačný program Kvalita životného prostredia v medziach splnomocnenia obsiahnutého v Zmluve o výkone časti úloh riadiaceho orgánu sprostredkovateľským orgánom vyhlasuje

66. výzva na predkladanie ŽoNFP

Prílohy výzvy:

      1. Formulár ŽoNFP
      2. Príručka pre žiadateľa
      3. Zoznam povinných merateľných ukazovateľov projektu, vrátane ukazovateľov relevantných k HP
      4. Informácia pre žiadateľov o nenávratný finančný príspevok/o príspevok, ktorá je zverejnená na webovom sídle http://www.olaf.vlada.gov.sk/system-vcasneho-odhalovania-rizika-a-vyluceniaedes/.

 

19. 04. 2021 

Usmernenie č. 3 k 16. výzve na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok zameranej na prípravu na opätovné použitie a zhodnocovanie nie nebezpečných odpadov

Usmernenie č. 3 k 16. výzve na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok zameranej na prípravu na opätovné použitie a zhodnocovanie nie nebezpečných odpadov

19. 04. 2021 

Výzva na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia pre prioritnú os 1, špecifický cieľ 1.1.1, aktivita B

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia, vyhlasuje výzvu na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Kohézneho fondu ​v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia pre:

prioritnú os 1 Udržateľné využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry

investičnú prioritu 1.1 Investovanie do sektora odpadového hospodárstva s cieľom splniť požiadavky environmentálneho acquis Únie a pokryť potreby, ktoré členské štáty špecifikovali v súvislosti s investíciami nad rámec uvedených požiadaviek

špecifický cieľ 1.1.1 Zvýšenie miery zhodnocovania odpadov so zameraním na ich prípravu na opätovné použitie a recykláciu a podpora predchádzania vzniku odpadov

aktivitu B. Príprava na opätovné použite a zhodnocovanie so zameraním na recykláciu nie nebezpečných odpadov vrátane podpory systémov triedeného zberu komunálnych odpadov a podpory predchádzania vzniku biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov

Viac informácií nájdete v časti “Výzvy/Výzvy na odborných hodnotiteľov “.

19. 04. 2021 

Výzva na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia pre prioritnú os 2, špecifický cieľ cieľ 2.1.1, aktivity A, B, C

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia, vyhlasuje výzvu na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Kohézneho fondu ​v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia pre:

prioritnú os 2 Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so zameraním na ochranu pred povodňami

investičnú prioritu 2.1 Podpora investícií na prispôsobovanie sa zmene klímy vrátane ekosystémových prístupov

špecifický cieľ 2.1.1 Zníženie rizika povodní a negatívnych dôsledkov zmeny klímy

aktivity:

A. Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami viazané na vodný tok

B. Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami realizované mimo vodných tokov

C. Vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine (intraviláne obcí)

 

Viac informácií nájdete v časti “Výzvy/Výzvy na odborných hodnotiteľov “.

19. 04. 2021 

Výzva na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia pre prioritnú os 2, špecifický cieľ cieľ 2.1.1, aktivity A, B, C

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia, vyhlasuje výzvu na výber odborných hodnotiteľov žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Kohézneho fondu ​v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia pre:

prioritnú os 2 Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so zameraním na ochranu pred povodňami

investičnú prioritu 2.1 Podpora investícií na prispôsobovanie sa zmene klímy vrátane ekosystémových prístupov

špecifický cieľ 2.1.1 Zníženie rizika povodní a negatívnych dôsledkov zmeny klímy

aktivity:

A. Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami viazané na vodný tok

B. Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami realizované mimo vodných tokov

C. Vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine (intraviláne obcí)

 

Viac informácií nájdete v časti “Výzvy/Výzvy na odborných hodnotiteľov “.

19. 04. 2021 

Výskum slovenských študentov podporí spolupráca s Massachusettskou univerzitou

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) uzatvorilo dohodu s Massachusetts Institute of Technology (MIT) s cieľom financovať spoločné projekty a výskumnú spoluprácu. Každý rok budú môcť byť podporené tri viacčlenné výskumné tímy formou malých grantov do výšky 30 000 USD (cca 25 000 €) na projekt. Slovenskí študenti tak získajú unikátne príležitosti na získanie praktických skúseností v prostredí špičkovej výskumnej inštitúcie.  

 „Našou snahou je podporiť slovenskú vedu a výskum aj prostredníctvom krátkodobých výskumných spoluprác, ktoré majú potenciál vytvoriť dlhodobé partnerstvo. Práve preto sme vstúpili do spolupráce s takou prestížnou univerzitou, akou je Massachusetts Institute of Technology v USA.  Pri spravovaní grantového fondu bude naše ministerstvo spolupracovať v s rezortom školstva, zahraničných vecí aj s americkou ambasádou,“ priblížila vicepremiérka Veronika Remišová.

Slovensko vložilo do fondu jednorazový vklad z rozpočtu inovačnej diplomacie vo výške 225 000 amerických dolárov. Ten počas nasledujúcich troch rokov  podporí dva až štyri projekty ročne. Predpokladaná výška podpory na jeden tímový projekt bude maximálne 30 000 USD.

MIT je jednou z najlepších univerzít na svete najmä v oblasti prírodných, technických, ale aj spoločenských vied. Samotný fond umožní spoluprácu a podporu našich špičkových vedcov a študentov s partnermi z MIT vo forme malých grantov zameraných na riešenie konkrétneho problému.

Vyhlásenie samotnej výzvy a výber projektov bude v gescii  MIT, pričom ministerstvo investícií bude mať poradný hlas.

Prvá výzva na podávanie projektov bude otvorená od septembra do decembra 2021. O možnosti získať podporu z fondu bude MIRRI SR informovať aj priamo univerzity a verejné výskumné inštitúcie. Finálna informácia o zverejnení výzvy bude zverejnená v priebehu septembra 2021 okrem stránky MIT aj na web stránke www.mirri.gov.sk.

19. 04. 2021 

Minister financií SR Igor Matovič sa stal guvernérom medzinárodných finančných inštitúcií

Minister financií SR Igor Matovič sa stal guvernérom medzinárodných finančných inštitúcií

Vláda SR na stredajšom rokovaní schválila materiál „Návrh na odvolanie a vymenovanie zástupcov Slovenskej republiky do Rady guvernérov v medzinárodných finančných inštitúciách“.

Podpredseda vlády a minister financií Igor Matovič sa stal s účinnosťou od 1. apríla 2021 guvernérom  Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD), guvernérom Európskej investičnej banky (EIB), guvernérom v skupine Svetovej banky a tiež guvernérom Medzinárodnej investičnej banky (MIB).

V spomenutých pozíciách nahradil súčasného predsedu vlády Slovenskej republiky Eduarda Hegera.

19. 04. 2021 

Vicepremiérka Remišová: Dobrá správa pre okolie Bratislavy, rýchlejšie pripojenie na diaľnicu sme schválili v rekordne krátkom čase

Dobrá správa pre obyvateľov obcí na severovýchodnom okraji Bratislavy! Vďaka novej ceste, ktorá sa napojí na diaľničnú križovatku Triblavina, ubudnú zápchy, zvýši sa bezpečnosť a kvalita života ľudí v regióne. Projekt novej cesty bude hradený z eurofondov a  spoločne ho predstavili ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová a bratislavský župan Juraj Droba. 

„Obce v okolí Bratislavy prudko rastú a v uplynulých rokoch pribudli na hraniciach okresu Pezinok desaťtisíce nových obyvateľov. Tí síce bývajú na vidieku, ale drvivá väčšina z nich dochádza do školy či za prácou každý deň do hlavného mesta,“ vyhlásila ministerka regionálneho rozvoja Remišová. Napríklad obce Chorvátsky Grob a Slovenský Grob zaznamenali v rokoch 1996 – 2016 prírastok obyvateľstva až 150 %.

„V rannej a popoludňajšej špičke sú tu cesty plné áut, tvoria sa kolóny, dochádza častejšie k nehodám, tranzit cez obce má na svedomí hluk a vysokú prašnosť. Aspoň časť týchto negatívnych javov zmierni práve nová cesta, ktorá priamo prepojí Chorvátsky a Slovenský Grob s križovatkou Triblavina, diaľnicou D1 a novobudovaným diaľničným obchvatom hlavného mesta D4,” uviedla vicepremiérka.

„Pustili sme sa do projektu, o ktorom sa desať rokov len rozprávalo. My máme dnes na stole nielen všetky potrebné povolenia, ale aj schválené financovanie. Bez externých zdrojov by sme však o takomto veľkom projekte nemohli ani len rozmýšľať, nieto ešte ho realizovať,“ povedal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.

Prepojenie diaľničnej križovatky Triblavina s cestou Chorvátsky Grob – Čierna Voda bude mať dĺžku 1,7 km a stáť bude 6,5 milióna eur. Z toho bude 6,2 milióna eur hradených z Integrovaného operačného regionálneho programu (IROP), ktorý od 1. októbra 2020 prešiel pod Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

„Schvaľovací proces tohto projektu považujem za veľký úspech. IROP mal v minulosti veľké problémy a bol najhoršie manažovaným eurofondovým programom, čo stálo Slovensko už desiatky miliónov eur. Keď sme IROP prebrali pod naše ministerstvo, začali sme ho radikálne meniť a zjednodušovať. A výsledky sú tu,“ povedala ministerka Remišová.

„Priemerná dĺžka schvaľovania obdobných dopravných projektov bývala v minulosti 163 dní, najviac dokonca až 692 dní, teda takmer dva roky. Tento projekt sme však schválili v rekordne krátkom čase, len za 41 pracovných dní. Naším cieľom je zjednodušiť procesy v maximálne možnej miere tak, aby sa peniaze čo najjednoduchšie dostávali do regiónov a pomáhali tam, kde treba,“ zdôraznila podpredsedníčka vlády.

Výstavba cesty sa má začať v júni 2021 a dokončenie je plánované na jún 2023. Po napojení na križovatku Triblavina a rýchlostnú komunikáciu prinesie výrazné zlepšenie dopravnej situácie a ročná úspora, prepočítaná na čas vodičov automobilov, sa odhaduje až na 850 000 eur ročne.

„Roky sme počúvali ako sa to nedá, ako je poskytovanie podpory z eurofondov zdĺhavé a komplikované. Roky sme sa museli prizerať, ako meškajú projekty, ktoré mali zlepšovať životy ľudí v regiónoch. Táto doba sa skončila. Po nástupe do úradu som sľúbila, že v eurofondoch upraceme a výsledky sa v krátkom čase dostavili. Schvaľovací proces sme radikálne skrátili, zjednodušujeme ho, škrtáme byrokraciu. Vďaka tomu sa nám vlani podarilo pre Slovensko zachrániť z programu IROP 109 miliónov eur, ktorým hrozilo prepadnutie a ďalších vyše 100 miliónov sme odblokovali pre oblasť kultúry,“ povedala ministerka investícií, ktorá zároveň informovala o ďalších opatreniach.

„Žiadateľom o eurofondy vychádzame v ústrety. Preto sme zverejnili najčastejšie opakujúce sa chyby v programe IROP, aby sa ich vyvarovali. Tiež zverejňujeme zoznam najčastejších otázok, ktoré nám k eurofondom prichádzajú. Všetky opatrenia, ktoré sa osvedčili a prinášajú výsledky zakomponujeme do eurofondov v novom programovom období 2021 – 2027,“ dodala podpredsedníčka vlády Remišová.

19. 04. 2021 

OZNAM: Verejné pripomienkovanie národného projektu „Rozvoj governance a úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti v podsektore VS“

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI SR) sprístupňuje na verejné pripomienkovanie projektovú dokumentáciu k národnému projektu „Rozvoj governance a úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti v podsektore VS“

Aktuálna situácia v oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti (IB a KyB) v štátnej správe nie je ideálna. Z externého pohľadu sa zvyšuje frekvencia a závažnosť útokov, z interného pohľadu sa  neustále zvyšuje závislosť na informačných aktívach a IT systémoch. Zvyšujú sa hrozby, zraniteľnosti a následne aj dopady bezpečnostných incidentov. Štát na túto situáciu zareagoval zvýšením investícií do oblasti, či už cez investície zo štátneho rozpočtu, dopytové výzvy alebo plánovanú alokáciu v pláne obnovy. V legislatívnej oblasti bol prijatý zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe, ktoré nastavujú požiadavky a štandard z pohľadu bezpečnostných opatrení. Napriek zvýšeným investíciám a prijatému legislatívnemu rámcu však niektoré investície nie sú efektívne vynaložené najmä z nasledovných dôvodov:

  • nie sú k dispozícii dostatočné personálne kapacity pre oblasť riadenia IB a KyB a na prevádzku bezpečnostných systémov,
  • niektoré organizácie nemajú zrealizovanú inventarizáciu, klasifikáciu a kategorizáciu informačných aktív, analýzu rizík a analýzu dopadov (AR/BIA), neriadia riziká a nemajú spracované bezpečnostné dokumenty, z ktorých by vyplývalo aké opatrenia je potrebné realizovať.

Tento projekt pripravuje predpoklady pre horizontálnu dopytovú výzvu, do ktorej sa bude môcť prihlásiť približne 30 inštitúcií z radov ústredných orgánov štátnej správy a ich podriadených organizácií. Tie budú môcť žiadať o „malé“ projekty (približne 100-200 tisíc eur). Požiadať budú môcť o podporu najmä v týchto oblastiach:

  • inventarizácia, klasifikácia a kategorizácia informačných aktív, realizácia AR/BIA, riadenie rizík a spracovanie základných dokumentov v oblasti IB a KyB v zmysle zákona č. 69/2018 Z.z. (rozpočet max. 140 000 EUR na inštitúciu, cca 30 inštitúcií),
  • pilotná implementácia systému pre logmanažment, zahŕňajúca predovšetkým práce na zmapovaní zdrojov logov a ich napojení na centrálny log manažment nástroj (rozpočet max. 53 000 EUR, max. 4 inštitúcie) pre následné nasadenie SIEM riešení,
  • pilotná implementácia SOC as a service (rozpočet max 190 000 EUR, max. 2 inštitúcie),
  • pilotná implementácia dvojfaktorovej autentifikácie a mobile device managementu (jedna inštitúcia).

Pre potenciálnych žiadateľov bude MIRRI poskytovať najmä:

  • šablóny pre dokumenty vyplývajúce zo zákona č. 69/2018 Z.z.,
  • usmernenia a odporúčania k prispôsobeniu dokumentov a riadeniu IB a KyB,
  • metodiku spracovania AR/BIA a riadenia rizík,
  • quality assurance a podporu spracovania ŽoNFP a VO.

Výsledok projektu:

Inštitúcie zapojené do projektu si efektívnym spôsobom implementujú klasifikáciu a kategorizáciu, realizáciu AR/BIA, riadenie rizík a základné dokumenty a rámce riadenia informačnej a kybernetickej bezpečnosti. Zároveň by sa mal overiť spôsob implementácie log manažment systému v prostredí štátnej správy, ako aj životaschopnosť služby SOC as a service v porovnaní s veľkými SOC projektmi, ktoré sú aktuálne v realizácii.

Verejná prezentácia a zároveň prerokovanie projektu, formou online stretnutia, sa uskutoční dňa 29.4.2021 o 14:00. Záujem o účasť na verejnom prerokovaní, prosím, nahláste na nižšie uvedenú mailovú adresu do 26.4.2021 12:00 h., následne Vám bude zaslaná pozvánka (zároveň bude zverejnená aj na tejto stránke).

Váš záujem o účasť na verejnom prerokovaní projektu (29.4.2021) a Vaše pripomienky k projektu „Rozvoj governance a úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti v podsektore VS“ zasielajte prosím na e-mailovú adresu: sabina.valachova@vicepremier.gov.sk.

Dokumenty – Projektový zámer, prístup k projektu, CBA a formulár na pripomienkovanie sú k dispozícii v Meta IS na nižšie uvedenom linku.

Pripomienky zasielajte v štruktúrovanej forme prostredníctvom vyplnenia nižšie uvedeného formuláru do 26.4.2021, 12:00 h.

Dokumenty na stiahnutie nájdete: https://metais.vicepremier.gov.sk

19. 04. 2021 

Dobré fondy EÚ- Prvý automatický dom pre bicykle na Slovensku

Prvý automatický dom pre bicykle na Slovensku je v prevádzke od začiatku roka 2020. Umiestnený je pri železničnej stanici v Trnave a jeho výstavba trvala približne šesť mesiacov. Za symbolických desať centov na celý deň si tu môžete uložiť bicykel, ale aj príslušenstvo, napríklad prilbu alebo sedačku. Dôležité je uchytiť ich tak, aby počas procesu parkovania nemohli z bicykla vypadnúť. 

Prvý parkovací dom na Slovensku je vysoký jedenásť metrov, v tvare dvanásťuholníka a má kapacitu 118 bicyklov, z toho 16 detských. Vzhľadom k umiestneniu cykloveže slúži aj na parkovanie bicyklov, ktorých majitelia pokračujú vlakovou alebo autobusovou dopravou. Pomáha tiež znížiť nápor áut parkujúcich pred stanicou. Proces uschovania bicykla trvá maximálne pol minúty a jednotlivé fázy automatického parkovania, ako aj bezpečnostné pokyny je možné sledovať na monitore. Predné koleso je potrebné zatlačiť do mechanizmu, ktorý ho pevne prichytí. Následne, po odstúpení zo žltej zóny treba stlačiť tlačidlo štart, o zvyšok sa už postará cykloveža. Po zaparkovaní si zákazník vyberie z automatu potvrdenie, pri vyzdvihnutí bicykla ho zas vloží do čítačky terminálu, na ktorom sa zobrazí suma za parkovné. Po jej zaplatení bicykel automaticky vyvezie pred prijímacie dvere. Veža je zároveň napojená na kamerový bezpečnostný systém, k bicyklom nemá prístup nikto iný ako majiteľ.

Na realizáciu projektu získalo mesto Trnava nenávratný finančný príspevok vo výške 505 319,- eur.

19. 04. 2021 

Najčastejšie nedostatky spôsobené na strane žiadateľa/prijímateľa identifikované kontrolou tretích strán 16-04-2021

Najčastejšie nedostatky spôsobené na strane žiadateľa/prijímateľa identifikované kontrolou tretích strán (docx, 182.14 Kb, 67x)

19. 04. 2021 

Na MOPS bude zameraná nová výzva, MV ju plánuje vyhlásiť v máji

 

Pokračovanie projektu Miestnych občianskych poriadkových služieb (MOPS), ktoré pomáhali zvyšovať zamestnanosť Rómov, bude financované v rámci výzvy v revidovanom Operačnom programe Ľudské zdroje (OP ĽZ). Revíziu už schválili na národnej úrovni, potrebné je jej schválenie aj na úrovni Európskej komisie. TASR o tom informovali ministerstvo vnútra (MV) a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR).

„V rámci revízie OP ĽZ bola vytvorená nová prioritná os 8 s názvom REACT-EU. Prostredníctvom nej bude vyhlásená aj výzva zameraná na podporu činnosti MOPS s alokáciou približne 25 miliónov eur, a to v gescii Ministerstva vnútra SR ako sprostredkovateľského orgánu,“ spresnila hovorkyňa rezortu práce Eva Rovenská. Revíziu OP a novú alokáciu pre MOPS avizovala splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková.

MV SR doplnilo, že v indikatívnom harmonograme na rok 2021 je vyhlásenie výzvy plánované na tohtoročný máj. Nenávratný finančný príspevok by mal pomôcť k zachovaniu služby MOPS vytvorených v rámci projektov na dočasné 36-mesačné obdobie. "V súčasnosti sa realizuje približne 212 projektov, ktoré vznikli v rámci prioritnej osi Integrácia marginalizovaných rómskych komunít. Končia priebežne, najmä počas prvého polroka 2021,“ informovala generálna riaditeľka sekcie európskych programov MV Adela Danišková.

Samosprávy, kde túto službu zriadili, majú z ukončenia rozbehnutých a osvedčených projektov MOPS obavy. Hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák poukazuje na dobré skúsenosti a vôľu pokračovať mnohých členských obcí a miest. Spomína napríklad Svidník, kde projekt podporovaný z Európskeho sociálneho fondu, skončil v závere roka 2020. “Zo šiestich fungujúcich MOPS zachovali a naďalej z vlastných peňazí platia dve,” priblížil hovorca ZMOS. Samosprávy sa podľa neho pripravujú na prerušenie a reálny reštart na jeseň, vnímajú to však kriticky. "Štát by si mal uvedomiť, že ukončenie a následné rozbehnutie je jednak stratou času, ale aj hazardom s dôverou u ľudí, ktorí sa v MOPS osvedčili," tlmočil postoj samospráv.

Podobne to vníma aj bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz. "Tým, že sa nezačala včas príprava nadväzujúceho projektu, je prerušením ohrozených približne 1200 zamestnancov MOPS. Je tiež otázne, koľko zo súčasných členov MOPS sa do projektu opäť zapojí," konštatuje. I preto mieni, že aj keď sa podarí program reštartovať, počet obcí s MOPS ubudne.

Rezort vnútra ako vyhlasovateľ výzvy uisťuje, že ak v období medzi vyhlásením výzvy a čerpaním obce zainvestujú z vlastných zdrojov, dostanú peniaze naspäť. "V rámci nastavenia podmienok oprávnenosti vo výzve na MOPS bude možná spätná oprávnenosť výdavkov od dátumu vyhlásenia výzvy,“ potvrdila Danišková.

Ravasz si však kladie otázku, či samosprávy, „finančne vykrvácané“ v dôsledku pandémie a zabezpečenia plošného testovania, majú vo svojich rozpočtoch rezervu na takéto predfinancovanie.

Projekt MOPS etablovali prvými vyhlásenými výzvami v roku 2017, nadväzoval na program rómskych občianskych hliadok (ROH). Hliadky MOPS prispievajú k zlepšeniu poriadku a bezpečnosti v lokalitách s marginaizovanou rómskou komunitou, podnecujú tiež k ochrane životného prostredia a nevytváraniu čiernych skládok odpadu, dohliadajú aj na bezpečnosť školopovinných detí.
19. 04. 2021 

Pod Tatrami pokračuje modernizácia železničnej trate, doteraz sa preinvestovalo 13 mil. eur

Pod Tatrami pokračujú práce na modernizácii železničnej trate v úseku Poprad – Lučivná. Začalo sa s nimi v júli minulého roka a doteraz sa tam podľa hovorkyne Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Rie Feik Achbergerovej podarilo preinvestovať približne 13 miliónov eur. Uviedla to pre pre agentúru SITA s tým, že ide o prvú etapu plánovanej modernizácie úseku Liptovský Mikuláš – Poprad Tatry v rámci železničnej trate Žilina – Košice. Vlaky budú môcť v tomto úseku s dĺžkou takmer 13 kilometrov následne jazdiť rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu. Modernizácia trate by mala trvať ešte viac ako rok.

Celkové náklady na projekt modernizácie železničnej infraštruktúry sú vo výške viac ako 97 miliónov eur bez DPH. Z toho viac ako 77 miliónov eur získali Železnice SR z eurofondov v rámci komunitárneho programu Nástroj na prepájanie Európy (CEF).

Doteraz sa v úseku podľa hovorkyne podarilo zrealizovať všetky počiatočné práce, ako napríklad výruby stromov či preložky inžinierskych sietí. Zmodernizovala sa prvá traťová koľaj v úseku železničná stanica Svit – Poprad, pracuje sa aj na druhej. Zároveň sa začalo s rekonštrukciou budovy železničnej stanice vo Svite, ako aj podchodu. „Stavebné práce sa realizujú aj na ďalších úsekoch stavby, ako sú výstavba železničného mosta nad Rákoveckým potokom, preložka železničnej trate v úseku Svit-Štrba, modernizácia silnoprúdových a slaboprúdových vedení, výstavba podchodu pre verejnosť na Teplickej ulici a ďalšie práce podľa ich harmonogramu,“ vymenovala Feik Achbergerová.

Hovorkyňa železníc priznala, že na výstavbu mala dopad aj pandémia v súvislosti s vírusovým ochorením COVID-19. „Zaznamenali sme určité obmedzenia v dodávkach tovarov, materiálov a špecializovaných služieb predovšetkým z Českej republiky, avšak tieto skutočnosti nepovažujeme za zásadné obmedzujúce faktory s vplyvom na výstavbu,“ uviedla.

19. 04. 2021 

Trnavský samosprávny kraj vybuduje prvý úsek Vážskej cyklomagistrály z eurofondov

Trnavský samosprávny kraj uspel so žiadosťou o nenávratný finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) na vybudovanie prvej zo štyroch častí Vážskej cyklomagistrály na svojom území. Výstavba 3,6 kilometra dlhého úseku medzi hranicou Trenčianskeho s Trnavského kraja a mostom v mestskej časti Piešťan Bodona by mala začať po ukončení a kontrole verejného obstávania už koncom tohto leta a trvať asi štyri mesiace. Celková výška oprávnených výdavkov projektu je 490 tisíc eur, z ktorých len 5 % tvorí spoluúčasť kraja.

„Po nástupe do župy sme začali projektovať Vážsku cyklomagistrálu, ako jednu z nosných v našom kraji. Zvládli sme náročnú prípravu a o to viac si vážim, že sa nám podarilo získať takmer pol milióna eur z eurofondov na výstavbu jej prvého úseku na území Trnavského kraja, medzi hranicou kraja a Železným mostom v Piešťanoch. Som presvedčený, že podobne úspešní budeme aj v prípade ďalších troch plánovaných úsekov, a teda významne zlepšíme cyklodopravnú aj cykloturistickú infraštruktúru,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

V rámci schváleného projektu bude vybudovaná, respektíve zrekonštruovaná cyklistická komunikácia. Pribudne aj doplnková cyklistická infraštruktúra, v rámci ktorej bude vybudované cyklistické odpočívadlo s altánkom, lavičkami a stojanmi na bicykle.

Jedným z hlavných cieľov trnavskej župy v oblasti cyklistickej dopravy je podpora udržateľnej mobility, ako aj cestovného ruchu. Vážska cyklomagistrála by mala tvoriť priame spojenie dôležitých priemyselných sídel, ako sú Piešťany, Horná Streda, Sereď a Hlohovec v celkovej dĺžke 60 kilometrov.

Kraj už podal žiadosť o nenávratný finančný príspevok na úsek Sereď – Šúrovce, ktorá sa aktuálne nachádza v štádiu administratívnej kontroly. Pripravujú sa podobné žiadosti na úseky Šúrovce – Horné Zelenice a Horné Zelenice – Hlohovec. Tieto zámery schválili krajskí poslanci dňa 9. decembra 2020. V tejto súvislosti župa priebežne napreduje s majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov pod cyklomagistrálou. Na jar tohto roka podpísala sme dve zmluvy na ich nájom so Slovenským vodohospodárskym podnikom.

19. 04. 2021 

Prvá výzva na predkladanie návrhov na podporu dobrovoľníckej činnosti mládeže

Komisia dnes uverejnila prvú výzvu na predkladanie návrhov v rámci nového Európskeho zboru solidarity na roky 2021 – 2027. Európsky zbor solidarity podporuje mladých ľudí, ktorí sa chcú zapojiť do dobrovoľníckych činností v rôznych oblastiach – od pomoci ľuďom v núdzi až po podporu činností zameraných na zdravie a životné prostredie v celej EÚ i mimo nej.

Tohtoročnou prioritou bude zdravie a cieľom je motivovať dobrovoľníkov, aby pracovali na projektoch zameraných na zvládanie výziev v oblasti zdravia vrátane vplyvu pandémie COVID-19 a následnej obnovy. Tento nový program, ktorý na roky 2021 – 2027 disponuje osobitným rozpočtom vo výške viac ako 1 miliarda eur, ponúka približne 275 000 mladým ľuďom príležitosť pomáhať pri riešení spoločenských a humanitárnych výziev prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti alebo zakladaním vlastných projektov v oblasti solidarity. V prvom roku činnosti je k dispozícii viac ako 138 miliónov eur. Program od budúceho roku umožní mladým ľuďom, aby pôsobili ako dobrovoľníci v rámci humanitárnej pomoci na celom svete, čím pomôže riešiť humanitárne výzvy v bezpečných tretích krajinách a podporuje činnosti EÚ v oblasti pomoci v týchto krajinách.

 

Aby sa organizácie mohli zapojiť do Európskeho zboru solidarity, musia získať značku kvality preukazujúcu, že vykonávajú vysokokvalitné činnosti v oblasti solidarity v súlade so zásadami, cieľmi a požiadavkami programu. O financovanie môže požiadať každý verejný alebo súkromný subjekt s pomocou národných agentúr Európskeho zboru solidarity so sídlom vo všetkých členských štátoch EÚ a tretích krajinách pridružených k programu – na Islande, v Lichtenštajnsku, Turecku a Severomacedónskej republike. Skupiny mladých ľudí zaregistrované na portáli Európskeho zboru solidarity môžu okrem toho priamo požiadať o financovanie projektov v oblasti solidarity, ktoré vypracovali a vedú.

Obdobie podávania žiadostí pre obe výzvy v rámci nového programu na roky 2021 – 2027 sa začína 15. apríla a končí 5. októbra 2021. Žiadosti o značku kvality pre dobrovoľnícku činnosť v oblasti solidarity možno predkladať kedykoľvek. Termín na podanie žiadosti o značku kvality pre dobrovoľnícku činnosť v oblasti humanitárnej pomoci je 22. septembra 2021.

 

Podrobnosti: 

Tlačová správa

Prehľad

Výzva na predkladanie návrhov

19. 04. 2021 

Dopravný podnik v Prešove vyhlásil súťaž na projektovú dokumentáciu modernizácie vozovne za viac ako milión eur

Dopravný podnik mesta Prešov (DPMP) vyhlásil verejnú súťaž na vyhotovenie projektovej dokumentácie na modernizáciu údržbovej základne trolejbusov a výstavbu meniarne. Obstarávacia cena projektovej dokumentácie je približne 890-tisíc eur bez DPH (1,068 mil. eur s DPH). Financovanie bude zabezpečené z Operačného programu integrovaná infraštruktúra vo výške 95 percent. Zvyšných päť percent bude z vlastných zdrojov DPMP. Záujemcovia môžu predkladať ponuky do 15. mája.

Ako informoval hovorca mesta Prešov Vladimír Tomek, vďaka pripravovanému projektu má vozovňa dopravného podniku po takmer 60 rokoch šancu na obnovu. „Vozovňa DPMP pochádza z roku 1962, jej technologické vybavenie pochádza prevažne z konca 70. a začiatku 90. rokov minulého storočia. Podlaha v objektoch vozovne je vyhotovená z drevených dubových klátikov s hrubým nánosom nečistôt. Prehliadacie kanály sú hlboké iba 1,2 metra, čo komplikuje prehliadky vozidiel,“ menoval Tomek. Ako ďalej dodal, v objektoch vozovne je tiež nedostatočné osvetlenie, vstupné brány netesnia a zdviháky sú nestabilné. Opotrebované sú aj vodiace koľajnice.

Vypracovanie projektovej dokumentácie je preto podľa Tomeka prvým krokom k zásadnej stavebnej a technologickej obnove údržbovej základne trolejbusov a výstavbe novej meniarne v areáli DPMP. „Z hľadiska rozvoja mestskej hromadnej dopravy v Prešove môže ísť o kľúčovú modernizáciu. Samotný projekt by mal byť zrealizovaný do konca roka 2022 a predpokladáme, že výstavba by sa mohla realizovať v rokoch 2023 a 2024,“ dodal hovorca mesta.

19. 04. 2021 

Na webovom sídle OP TP https://www.optp.vlada.gov.sk/19449-sk/vyhlasene-otvorene-vyzvania/,  v časti Dokumenty/Vyzvania/Vyhlásené otvorené vyzvania bola zverejnená informácia o zmene č. 6 vyzvania na projekty technickej pomoci č. (kód) OPTP-P01-SC3-2018-16 s názvom Implementovať správny a transparentný systém riadenia, kontroly a auditu EŠIF 2. Zmena je účinná od 14. 04. 2021.
Konsolidovana_verzia_VYZ_16_zmena_6
Zmena_6_VYZ_16
Zmena_6_VYZ_16

19. 04. 2021 

MIRRI má nového štátneho tajomníka

Štátnym tajomníkom pre oblasť investícií a regionálneho rozvoja sa stal uznávaný vedec a vysokoškolský pedagóg  Dušan Velič. O jeho vymenovaní na svojom dnešnom zasadaní rozhodla vláda. Ako uviedla vicepremiérka a ministerka Veronika Remišová, Dušan Velič prináša do rezortu skúsenosti z pôsobenia v pedagogickej a vedeckej sfére na Slovensku aj v zahraničných inštitúciách. Aktívne spolupracoval tiež s držiteľom Nobelovej ceny. Nový štátny tajomník sa má zamerať na oblasť efektívnych inovatívnych riešení vo vzťahu k regiónom a investíciám.

 „Rýchly nástup technológií a inovatívneho hospodárstva predstavuje veľké výzvy pre celé Slovensko, ale najmä pre menej rozvinuté regióny. Našou úlohou je prinášať také riešenia, ktoré regiónom zabezpečia dynamický rozvoj, lepšie platené pracovné miesta, vyššiu kvalitu života pre ľudí a čistejšie životné prostredie,“ uviedla ministerka Remišová.

Úlohou nového štátneho tajomníka bude preto nadviazanie širokej spolupráce s odborníkmi, zástupcami samospráv a regiónov, ako aj partnermi z oblasti inovácií a investícií.

„V dnešnej dobe je kľúčová spolupráca vedcov a odborníkov s regionálnymi zástupcami, aby odborné riešenia prinášali pridanú hodnotu v praxi. Som presvedčená, že kombinácia odbornosti, spolupráce a praktického výkonu prinesie tie najlepšie riešenia pre ľudí a pre Slovensko,“ dodala vicepremiérka.

19. 04. 2021 

Aktualizácia č. 8 výzvy na predkladanie ŽoNFP na zvýšenie počtu žiakov stredných odborných škôl na praktickom vyučovaní, kód výzvy: IROP-PO2-SC223-2016-14

Aktualizácia č. 8 výzvy IROP-PO2-SC223-2016-14 (zip, 6.71 Mb, 22x)

31. 03. 2021 

ZMOS: Na Slovensku je viac ako 100 oblastí bez zásobovania potravinami

Na Slovensku je 102 "potravinových púští", v ktorých dostupnosť potravín nie je postačujúca či vyhovujúca. V utorok to na tlačovej konferencii uviedol predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Branislav Tréger. Dostupnosť potravín v menších obciach je podľa šéfa ZMOS-u rovnako dôležitá ako signál mobilných operátorov alebo školstvo či zdravotníctvo. Zlepšiť situáciu by mohli štátne dotácie stratových predajní potravín.
"Sme presvedčení o tom, že tieto časti, hlavne na východnom Slovensku, by mali jednoducho zmiznúť," povedal Tréger. Chýbajúce predajne v malých obciach podľa neho zakladajú nežiaduce zväčšovanie rozdielov medzi regiónmi Slovenska.  
Prvý viceprezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak si myslí, že týchto oblastí bude postupne pribúdať. "Všetko závisí od ekonomiky. My obchodníci nemôžeme robiť sociálny program a nahradzovať štát. My žijeme z peňazí, ktoré si zarobíme. V tomto prípade musí pomôcť štát dotovať tieto obchody rôznou formou tak, ako sa to robí v Česku, v Rakúsku a v iných krajinách. Nemusíme vymýšľať vymyslené," povedalPotravinové púšte spracované doc. Františkom Križanom   Konštiak.
Vytvorenie štátneho dotačného programu je riešením tejto situácie aj podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha. Zdroje financovania takéhoto programu Macho vidí v európskych fondoch, v pláne obnovy a v štátnom rozpočte. ZMOS, poľnohospodári aj obchodníci sa chcú s problémom obrátiť na ministerku investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniku Remišovú (Za ľudí) a podpredsedu pôdohospodárskeho výboru Národnej rady SR Jaroslava Karahutu (Sme rodina). 

31. 03. 2021 

Na prihlásenie obcí do súťaže Dedina roka 2021 ostáva posledný mesiac

Záujemcovia o prihlásenie do 11. ročníka národnej súťaže Dedina roka 2021 majú posledný mesiac na registráciu svojej obce. Podnet môže dať ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky (SR), samotný proces prihlásenia je už potom na starostke alebo starostovi. Na webovej stránke www.dedinaroka.sk sú dostupné podklady k zapojeniu – prihláška a formulár oblastí hodnotenia. Uzávierka prihlášok je 30. apríla 2021. Okrem finančných a vecných výhier od generálneho partnera, vyhlasovateľov a partnerov súťaže, súperia obce aj o možnosť reprezentovať SR na európskej úrovni.

Súťaž Dedina roka je pre obce priestorom na propagáciu, nadviazanie nových kontaktov, výmenu skúseností či inšpiráciu do ďalšieho rozvoja. Za 20 rokov existencie súťaže túto možnosť prezentácie využili desiatky slovenských obcí. Niektoré to skúšali dokonca viac ráz. „Naša obec sa do súťaže zapojila dvakrát. Prvýkrát v roku 2007 kedy sme síce nevyhrali, ale veľmi nás to naštartovalo. Videli sme, že máme ešte množstvo nevyužitého potenciálu a začali sme na tom pracovať. Druhýkrát sme sa prihlásili v roku 2015 a podarilo sa. Obec vtedy viedol pán starosta Ledecký. Bola som pritom, keď sme súťažili, pomáhala som s programom pri návšteve hodnotiacej komisie a bola to pre mňa vzácna skúsenosť. Teraz vediem obec ja a keby sme mohli, určite sa prihlásime znova.“ zdôrazňuje Zuzana Kučerová, starostka obce Spišský Hrhov. Podľa pravidiel súťaže sa víťazná obec môže prihlásiť opätovne až o desať rokov, no mnohé by to urobili bez zaváhania už dnes. Spojenie komunity, naštartovanie k zveľaďovacím aktivitám v obci a možnosť prezentovať úspechy pred hodnotiacou komisiou bola výnimočná príležitosť, ktorá sa často neopakuje.

Podobne účasť v súťaži hodnotí aj víťazná obec z roku 2017, Oravská Polhora, pre ktorú bolo zapojenie veľkou výzvou. Zodpovedné prípravy a zomknutie obyvateľov obce presvedčili hodnotiacu komisiu, že titul bude v správnych rukách. „Zapojenie sa do súťaže nastaví dedine zrkadlo – kde sa práve nachádza, čo je potrebné vylepšiť, akým smerom je potrebné viesť ďalší rozvoj. Titul nám určite pomohol aj v ďalšom napredovaní, predovšetkým pri predkladaní rôznych žiadostí o granty, kde veľmi často používame slovné spojenie „Dedina roka“. A v neposlednom rade, ale o to viac dôležitom,, umožní účasť v súťaži stretnúť množstvo zaujímavých ľudí a nadviazať nové priateľstvá.“ hodnotí Michal Strnál, starosta obce. Vysoký potenciál Oravská Polhora

potvrdila aj pri reprezentácii Slovenska v súťaži o Európsku cenu obnovy dediny, kde patrila ku kandidátom na víťaza.

Víťazom posledného ročníka súťaže Dedina roka, ktorú účasť v európskej súťaži ešte len čaká, je obec Papradno. Jedinečnosť dediny v objatí Javorníckych vrchov s náročnými životnými podmienkami, jej tradície a hrdosť obyvateľov na rodnú zem ocenila hodnotiaca komisia víťazstvom v roku 2019.„Máme rozvinutú infraštruktúru, krásnu prírodu, zaujímavú ponuku agroturistiky, srdečných ľudí, ktorí si vzájomne pomáhajú či unikátne tradície zachovávané a šírené našou folklórnou skupinou Podžiaran. Keď sme odoslali prihlášku do súťaže, v kútiku duše sme dúfali, že by sme ju mohli vyhrať. Preto by som chcel povzbudiť ostatné obce a ich starostov a starostky, aby sa prihlásili do súťaže, aby ukázali, čo ukrýva ich obec a v čom môžu byť inšpiráciou pre ostatných.“ vyzýva na záver váhajúce obce Roman Španihel, starosta obce Papradno. Z finančnej odmeny, ktorú víťazstvom v súťaži obec získala, vybudovali malé detské ihrisko a komunitné centrum pri obecných bytovkách.

Vyhlasovateľom súťaže je Ministerstvo životného prostredia, Slovenská agentúra životného prostredia, Spolok pre obnovu dediny a Združenie miest a obcí Slovenska. Generálnym partnerom je COOP Jednota Slovensko, s. d.. Záštitu nad aktuálnym ročníkom prebral minister životného prostredia SR Ján Budaj.

31. 03. 2021 

Zmeny v oblasti zdravotníctva schválené parlamentom

Bratislava – 31. marca 2021 – Národná rada Slovenskej republiky včera t. j. 30. marca 2021 schválila Vládny Návrh zákona, ktorým sa v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zdravotníctva. 

V rámci uvedeného návrhu boli prijaté zmeny týkajúce sa:

  • štát sa rozhodol prevziať časť objektívnej zodpovednosti za prípadné škody na zdraví a na živote, ak je táto škoda spôsobená výlučne okolnosťami majúcimi pôvod v použitej neregistrovanej vakcíne. Záväzok štátu by sa mal vzťahovať výlučne na obdobie, kým nebude očkovacia látka oficiálne zaregistrovaná zo strany Európskej liekovej agentúry,
  • ustanovuje sa nárok na úhradu očkovania proti ochoreniu COVID-19 zo systému verejného zdravotného poistenia pre poistenca zdravotnej poisťovne a osobu s registrovaným pobytovým formulárom v SR,
  • zaviesť povinnosť zdravotnej poisťovne uhrádzať náklady spojené s očkovaním s cieľom predísť nekontrolovanému šíreniu nákazy aj pre osoby, ktoré nemajú verejné zdravotné poistenie,
  • upravuje sa príloha č. 6 Indikačný zoznam pre kúpeľnú starostlivosť a to rozšírením Indikačného zoznamu pre kúpeľnú starostlivosť o stavy po prekonaní ochorenia
  • upravuje  vytvorenie podmienok na zmiernenie následkov ťažkého priebehu ochorenia COVID-19 a tzv. postkovidového syndrómu, zahŕňajúceho pretrvávajúce respiračné a nervové, resp. nervovo-svalové a pohybové ťažkosti,
  • upravuje jednoduchší prístup osôb, ktoré získali zdravotnícke vzdelanie mimo územia členských štátov k výkonu stáže v ústavných zdravotníckych zariadenia. Rozširuje sa možnosť výkonu stáže aj o osoby, ktoré získali vzdelanie mimo územia členských štátov v zdravotníckom povolaní sestra a pôrodná asistentka aj o osoby, ktoré ovládajú anglický jazyk v rozsahu nevyhnutnom na výkon príslušného zdravotníckeho povolania. Predlžuje sa  možnosť výkonu dočasnej odbornej stáže a predlžuje lehota na podanie opätovnej žiadosti o akreditáciu pre vzdelávacie ustanovizne, ktoré majú záujem pokračovať v ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov v príslušnom študijnom programe. Účelom predkladaného návrhu zákona je umožnenie jednoduchšieho a rýchlejšieho  dopĺňania zdravotníckeho personálu zo zahraničia do ústavných zdravotníckych zariadení vzhľadom na výskyt ochorenia COVID-19 a súvisiacu krízu v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti v ústavných zdravotníckych zariadeniach a to aj v kontexte systému medzinárodnej pomoci, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktorá medzinárodnú pomoc schválila,
  • predlžuje sa platnosť pôvodného osvedčenia o akreditácii o dobu, počas ktorej ministerstvo zdravotníctva vydá nové osvedčenie o akreditácii. Uvedené úpravy sa navrhujú z dôvodu zabezpečenia pokračovania ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov aj počas krízovej situácie, plynulého dopĺňania zdravotníckych pracovníkov – špecialistov do systému špecializovanej zdravotnej starostlivosti a s tým súvisiacim zabezpečením poskytovania odbornej zdravotnej starostlivosti občanom Slovenskej republiky,
  • vytvára sa inštitút jednorazového odškodnenia pozostalých aj v rámci zdravotníckeho povolania, ktoré v aktuálnej nepriaznivej situácii zažíva najväčší nápor rizika ochorenia na koronavírus SARS-CoV-2 v komparácii s výkonom iných povolaní. Nárok na poskytnutie jednorazového odškodnenia pozostalých vzniká splnením podmienok podľa tohto zákona na základe podanej žiadosti oprávneného subjektu do 1 roka od úmrtia zdravotníckeho pracovníka, vodiča záchrannej zdravotnej služby, vodiča dopravnej zdravotnej služby, lekára prehliadajúceho mŕtve telá alebo lekára, ktorý vykonáva pitvu, ku ktorej je povinný priložiť doklady preukazujúce vzťah pozostalej osoby k zomrelému (rodný list, sobášny list),
  • navrhuje sa úprava, ktorej snahou je umožniť aj preskripciu liekov, ktoré sú indikované z hľadiska aktuálneho zdravotného stavu pacienta aj v prípade, že liek s preskripčným obmedzením bol indikovaný pri prepustení pacienta z hospitalizácie, alebo v prípadoch, že pacient nemohol v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 navštíviť lekára špecialistu a legislatívna zmena, ktorá umožňuje použiť na samodiagnostiku nosové rýchlotesty určené na profesionálne použitie aj nezaškolenými osobami, ak spĺňajú minimálne požiadavky. 
31. 03. 2021 

ÚVO pripravil časopis Moderný prístup k VO zameraný na udržateľné a strategické VO

Bratislava – 31. marca 2021 - Jedným z cieľov národného projektu s názvom Zvyšovanie efektívnosti v oblasti verejného obstarávania na Slovensku, realizovaného v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu, je podpora udržateľného a strategického verejného obstarávania.

Správna implementácia strategického verejného obstarávania do praxe stojí na viacerých kľúčových faktoroch. Jedným z nich je zvyšovanie všeobecného povedomia u odbornej a laickej verejnosti o prínosoch jeho častí pre spoločnosť a spôsoboch správnej implementácie.

K dosiahnutiu vyššie uvedeného pripravil projektový tím aktivity č. 2 Udržateľné a strategické verejné obstarávanie prvé číslo časopisu s názvom Moderný prístup k verejnému obstarávaniu. Časopis je zameraný na aktuálne témy v rámci strategického verejného obstarávania (zelené verejné obstarávanie, sociálne aspekty vo verejnom obstarávaní a verejné obstarávanie inovatívnych riešení) a bude vydávaný raz ročne.

Prvé číslo časopisu sa venuje úvodu do jednotlivých častí strategického verejného obstarávania a približuje ich či už po teoretickej, ale aj praktickej stránke ich využitia.

Prvé číslo časopisu Moderný prístup k verejnému obstarávaniu na stiahnutie TU

31. 03. 2021 

Odklad daňového priznania je možné podať aj emailom

Bratislava – 31. marca 2021 – Včera t. j. 30. marca 2021 Národná rada Slovenskej republiky schválila Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov.

 

V rámci uvedeného návrhu boli prijaté zmeny týkajúce sa oznámenia predĺženia lehoty na podanie daňového priznania. Oznámiť predĺženie lehoty  emailom budú môcť všetky daňové subjekty, teda aj povinne elektronicky komunikujúci klienti. Cieľom tohto opatrenia je rozšíriť a zjednodušiť klientom komunikáciu s finančnou správou v čase pandémie.

Lehota na podanie daňového priznania je stanovená na stredu 31. marca. Ak subjekty nestíhajú , alebo z dôvodu pandémie sa dostali do problémov, môžu finančnej správe oznámiť predĺženie lehoty na splnenie si tejto povinnosti o tri mesiace, resp. o šesť mesiacov v prípade príjmov zo zahraničia.

Toto opatrenie má rozšíriť možnosti klientov oznámiť odklad podania daňového priznania v čase šírenia koronavírusu, obmedziť mobilitu občanov ako aj urýchliť komunikáciu s finančnou správou v súvislosti s pandémiou. Finančná správa zároveň akceptuje doteraz zaslané oznámenia o odklade daňových priznaním, keďže chce vyjsť klientom v ústrety.

Ak chce daňovník oznámiť predĺženie lehoty, stačí, ak napíše finančnej správe email na podnety@financnasprava.sk. Upozorňujeme však, že musí obsahovať nasledovné údaje:

  • meno, priezvisko, dátum narodenia
  • DIČ alebo rodné číslo (dátum narodenia, ak ide o zahraničnú osobu)
  • adresa trvalého pobytu
  • nová lehota na podanie DP (30.04., 31.05., 30.06.) (pre účely odvodov)
  • obchodné meno a IČO (v prípade PO-nepodnikateľ).

 

31. 03. 2021 

Sociálne inovácie prinášajú nové nápady do regiónov, vyznať sa v téme vám pomôže nová príručka

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR pripravilo v spolupráci s Platformou sociálnych inovácií príručku, ktorá má pomôcť ľuďom v regiónoch pripravovať úspešné inovatívne projekty. Príručka obsahuje vysvetlenia základných oblastí sociálnych inovácií, definuje základné termíny aj príklady dobrej praxe zo Slovenska a zahraničia. 

Ministerstvo ako kľúčový partner pre regionálny rozvoj vníma sociálne ino­vácie ako súčasť prípravy integrovaných územných stratégií, podporu najmenej rozvi­nutých okresov a táto téma je tiež súčasťou  Plánu obnovy a odolnosti, Partnerskej dohody aj budúceho Operačného programu Slovensko.

Téma sociálnych a spoločenských inovácií predstavuje nové, efektívnejšie, udržateľnejšie a spravodlivejšie riešenia spoločenských problémov oproti už zaužívaným riešeniam. Môže zahŕňať vytváranie nových produktov, služieb, zavádzanie technológii, ale aj  zmenu nastavených pravidiel,  či vytvorenie nových rolí v spoločenskom systéme.

„Ak sa chceme rozprávať o úspešnom regionálnom rozvoji, nemôžeme z neho vynechať sociálne inovácie. Práve tie prinášajú myšlienky, projekty, partnerstvá a platformy na vyrovnávanie sociálnych a ekonomických nerovností medzi regiónmi. Spojili sme akademikov, nadácie, firmy aj odborníkov verejného a súkromného sektora a v prehľadnej príručke vysvetlili základné princípy sociálnych inovácií, ekonomického podnikania, či dlhodobého financovania projektov. Súčasťou príručky je 24 úspešných príkladov sociálnych inovácií zo Slovenska, ale aj príklady z Česka, Holandska, Poľska, Nemecka a ďalších krajín,“ povedal štátny tajomník Vladimír Ledecký.

Medzi sociálne inovácie a úspešne fungujúce projekty patria napríklad projekt „Včelí kRaj“ na podporu včelárov. Tí vymysleli produkt Férový med, ktorým sa snažia vzdelávať deti aj dospelých o význame včiel. Sociálnym rozmerom je vytváranie pracovných príležitostí v oblasti včelárstva a v spracovaní včelích produktov. Sociálnou inováciou je však tiež napríklad projekt „Aj Ty v IT“, ktorý pre všetky dievčatá a ženy buduje rovnaký prístup k IT vzdelávaniu a následnému zamestnaniu.

Prostredníctvom projektu „Spišský Hrhov“, zas obec rozšírila za pomoci vlastných občanov komunitnú prácu, zriadila komunitné centrum v obci, dokonca organizuje burzu partnerov rozvoja lokálnej zamestnanosti. Rozvojom a aktiváciou ľudských zdrojov dáva život mnohým ďalším projektom na rozvoj obce a regiónu.

Príručka sociálnych inovácií a projektov dobrej praxe (.PDF, 2484 kB)

Príručka sociálnych inovácií a projektov dobrej praxe (.PDF, 2495 kB) – verzia pre mobilný telefón

31. 03. 2021 

Z REACT-EU pôjde skoro 19 miliónov eur na potravinovú a materiálnu pomoc

Z novej iniciatívy REACT-EU, ktorá zvýši finančné prostriedky aktuálnych eurofondových programov, pôjde dodatočných takmer 19 miliónov eur do revidovaného operačného programu potravinovej a základnej materiálnej pomoci (OP FEAD) ešte tento rok. Vyplýva to z materiálu z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorý v stredu odobrila vláda.

Z iniciatívy REACT-EU má Slovensko podľa predbežnej dohody dostať celkovo 780 miliónov eur, z toho tento rok dostane takmer 616 miliónov eur. Presná suma, ktorú Slovensko dostane v roku 2022, ešte známa nie je. Počas rokovaní na národnej úrovni sa dohodlo na tom, že celkovo z REACT-EU pôjde na potravinovú a materiálnu pomoc 24 miliónov eur. Z toho v roku 2021 predstavuje zvýšenie alokácie sumu takmer 19 miliónov eur.

Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) pomáha zmierňovať najhoršie formy chudoby v krajinách EÚ, ako je potravinová či materiálna deprivácia odkázaných osôb. Fond podporuje sociálnu súdržnosť, posilňuje sociálne začleňovanie a prispieva k dosiahnutiu jedného z cieľov stratégie Európa 2020, ktorým je zníženie počtu ľudí, ktorí sú ohrození chudobou a sociálnym vylúčením aspoň o 20 miliónov. FEAD podporuje schémy, ktoré distribuujú materiálu pomoc, ako napríklad potraviny či ďalšie základné veci osobnej potreby ako sú mydlo či šampón.

31. 03. 2021 

Vranov nad Topľou: Mesto by chcelo zriadiť kompostáreň a zmeniť vykurovanie v ZŠ

Poslanci mestského zastupiteľstva (MsZ) vo Vranove nad Topľou schválili vo štvrtok zámer mesta uchádzať sa o nenávratný finančný príspevok v rámci dvoch výziev ministerstva životného prostredia. Vranovská samospráva by prostredníctvom nich rada financovala zriadenie kompostárne a transformáciu spôsobu vykurovania Základnej školy (ZŠ) Bernolákova s využitím aerotermálnej energie.

V rámci výzvy na podporu triedeného zberu komunálnych odpadov (KO), mechanicko-biologickej úpravy zmesového KO a zhodnocovania biologicky rozložiteľných KO v najmenej rozvinutých okresoch by vranovská samospráva rada zakúpila a v areáli zberného dvora inštalovala aeróbny fermentor. "Po spracovaní bioodpadu v tomto zariadení vzniká fermentát, ktorý je možné po dozretí na ploche použiť ako kompost k agrotechnickému využitiu," uvádza dôvodová správa k schválenému materiálu.

Proces kompostovania v zariadení má trvať približne 48 hodín a po 96 hodín trvajúcom spracovávaní bioodpadu má fermentor vyprodukovať brikety na kúrenie. "Súčasťou projektu je aj nákup hnuteľných vecí na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného KO, ktorými budú traktor, zberové vozidlo s umývacím zariadením, mulčovacie zariadenie so zberovým košom, čelný nakladač a plastové nádoby na zber biologicky rozložiteľného KO v počte 2300 kusov," doplnil materiál. Celkové oprávnené výdavky projektu majú predstavovať sumu 1.518.500 eur, poslanci schválili jeho spolufinancovanie vo výške piatich percent.

Päťpercentné spolufinancovanie sa týka aj projektu "Zníženie energetickej náročnosti zdroja tepla ZŠ Bernolákova využitím aerotermálnej energie" s predpokladaným finančným nákladom vo výške jedného milióna eur. Samospráva by v školskom zariadení rada inštalovala zostavy plynových tepelných čerpadiel vzduch/voda s využitím obnoviteľného zdroja energie. "Navrhovanou výstavbou sa dosiahne zvýšenie účinnosti a hospodárnosti prevádzky zdroja tepla, zníženie emisií znečisťujúcich látok a zlepšenie kvality ovzdušia a životného prostredia," odôvodnila zámer mesta dôvodová správa s tým, že dobu návratnosti mestských investícií predpokladá na 3,78 roka, zníženie produkcie oxidu uhličitého má ročne predstavovať 47.495 kilogramov.

31. 03. 2021 

Informácia o zmene č. 8 vyzvania na projekty technickej pomoci č. (kód) OPTP-P01-SC3-2017-12 "Napĺňanie princípu partnerstva prostredníctvom efektívneho zapojenia občianskej spoločnosti do implementácie a monitorovania EŠIF"

Informácia o zmene č. 8 vyzvania na projekty technickej pomoci č. (kód) OPTP-P01-SC3-2017-12 "Napĺňanie princípu partnerstva prostredníctvom efektívneho zapojenia občianskej spoločnosti do implementácie a monitorovania EŠIF"

31. 03. 2021 

Podpora ekologickej poľnohospodárskej výroby

 

Komisia dnes predstavila akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby a zvýšenia objemu ekologickej akvakultúry.

Jeho cieľom je podporiť výrobu a spotrebu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, tak aby podiel poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030 predstavoval 25 %. V súčasnosti sa ekologicky obhospodaruje približne 8,5 % poľnohospodárskej plochy EÚ. Z trendov možno usúdiť, že pri súčasnej miere rastu tento podiel do roku 2030 narastie na 15 – 18 %.
V súčasnosti na podporu ekologického poľnohospodárstva plynie približne 1,8 % (7,5 miliardy EUR) prostriedkov Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Budúca SPP na obdobie 2023 – 2027 by mala zahŕňať ekologické režimy s rozpočtom 38 – 58 miliárd EUR.

Výhody:
  • o 30 % viac biodiverzity na poliach obhospodarovaných ekologicky,
  • ekologicky chované zvieratá majú lepšie životné podmienky a podáva sa im menej antibiotík,
  • ekologickí poľnohospodári majú vyššie príjmy a sú odolnejší,
  • spotrebitelia vďaka logu ekologickej výroby EÚ presne vedia, čo nakupujú.
Akčný plán obsahuje 23 opatrení zhrnutých do troch osí: podpora spotreby, zvýšenie výroby a ďalšie zlepšenie udržateľnosti sektora a boli v ňom zohľadnené výsledky verejnej konzultácie, ktorá prebiehala od septembra do novembra 2020 a v rámci ktorej svoje odpovede poskytlo celkovo 840 zainteresovaných strán a občanov.
 
Komisia vyzýva členské štáty, aby zostavili národné akčné plány ekologickej výroby v snahe zvýšiť svoj národný podiel ekologického poľnohospodárstva. Existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o podiel poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa aktuálne obhospodaruje ekologickým spôsobom. Ide o rozsah od 0,5 % do 25 %.
Podrobnosti:
Tlačová správa

 

31. 03. 2021 

Program Erasmus+ získal viac financií a rozšíril okruh svojej pôsobnosti

Európska komisia (EK) prijala vo štvrtok prvý pracovný program Erasmus+ na obdobie rokov 2021-27. Pracovný program sa zameriava predovšetkým na žiadosti, ktoré podajú záujemcovia počas prvého roka.
 
Z nového programu s rozpočtom vo výške 26,2 miliardy eur sa budú financovať projekty vzdelávacej mobility a cezhraničnej spolupráce určené pre 10 miliónov Európanov všetkých vekových skupín a z akéhokoľvek prostredia.

Eurokomisárka pre inovácie, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová v správe pre médiá zdôraznila, že skutočnosť, že sa rozpočet Erasmus+ takmer zdvojnásobil, poukazuje na význam, ktorý Únia pripisuje vzdelávaniu a mládeži v Európe.

"Program Erasmus+ zahŕňa 33 krajín a vďaka svojej medzinárodnej pôsobnosti je dostupný pre zvyšok sveta. Vyzývam všetky verejné a súkromné organizácie pôsobiace v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, aby sa oboznámili s novozverejnenými výzvami na predkladanie návrhov a požiadali o financovanie," uviedla Gabrielová.

 Každý verejný alebo súkromný subjekt pôsobiaci v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu môže požiadať o financovanie cez národné agentúry programu Erasmus+ so sídlom vo všetkých štátoch EÚ a tretích krajinách, ktoré sú pridružené k tomuto programu, uvádza Európska komisia v tlačovej správe.

 Nový program Erasmus+ poskytuje príležitosti na študijné pobyty v zahraničí, stáže, učňovskú prípravu a výmeny zamestnancov vo všetkých oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Je určený žiakom, vysokoškolským študentom a študentom odborného vzdelávania a prípravy, vzdelávajúcim sa dospelým, mládežníckym výmenám, pracovníkom s mládežou a športovým trénerom.

Okrem mobility, ktorá predstavuje 70 percent rozpočtu, program Erasmus+ investuje aj do projektov cezhraničnej spolupráce. Tá sa môže realizovať medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, školami, inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy učiteľov, centrami vzdelávania dospelých, mládežníckymi a športovými organizáciami, poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy a ďalšími aktérmi v oblasti vzdelávania.
 
Program známy ako Erasmus+ od roku 2014, keď sa rozšíril jeho rozsah činností, považujú Európania za tretí najpozitívnejší úspech EÚ hneď po voľnom pohybe a mieri. Za posledné tri desaťročia sa programu zúčastnilo viac ako 10 miliónov ľudí v 33 krajinách (EÚ plus Island, Lichtenštajnsko, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko).

31. 03. 2021 

Levice chcú s partnermi z Maďarska pracovať na zlepšení života seniorov

Levická radnica chce spolupracovať so samosprávou maďarského mesta Érd pri zlepšení života seniorov. Obe samosprávy chcú organizovať workshopy, konferencie a ďalšie podujatia, v rámci ktorých si budú vymieňať vzájomné skúsenosti.
  
Spoločný cezhraničný projekt podporil aj Európsky fond regionálneho rozvoja sumou viac ako 20.000 eur. „Cieľom projektu je poukázať na problémy a potreby seniorov a hľadať spoločné riešenia. Bude sa orientovať na problematiku zlepšenia života seniorov, ich lepšiu informovanosť, vymáhanie si vlastných práv, znižovanie chudoby starších i na zlepšenie spolupráce so samosprávou a mladšou generáciou,“ informovala radnica.

Spoločné konferencie budú zastrešovať odborníci pôsobiaci v problematike starostlivosti o seniorov. „Na základe konkrétnych príkladov sa v rámci odborných diskusií spracujú správy a návrhy na riešenia v oboch partnerských mestách. Zosumarizované budú v spoločnej publikácii. Pri napĺňaní podstaty projektu sa podporí aj spolupráca organizácií zaoberajúcich sa problematikou seniorov, občianskych združení, denných centier i seniorov samotných,“ uviedol mestský úrad.

31. 03. 2021 

V základnej škole v Beluši zmodernizujú za 186.000 eur učebne a knižnicu

Modernizácia odborných učební a školskej knižnice bude výsledkom projektu zlepšenia technického vybavenia základnej školy v Beluši v Púchovskom okrese. Celkové oprávnené výdavky na modernizáciu sú takmer 186.000 eur.
belusa
„Výsledkom projektu bude prepojenie teoretického a praktického vzdelávania na základnej škole s potrebami trhu práce a zvýšenie šancí uplatnenia sa mladých ľudí na trhu práce. Zlepšením materiálno-technického vybavenia odborných učební vytvárame podmienky na naplnenie funkcie školy ako centra celoživotného vzdelávania,“ priblížila riaditeľka školy Edita Horváthová.

V rámci projektu vybavia jazykovú učebňu projekčnou tabuľou a digitálnym jazykovým laboratóriom. Zmodernizuje sa učebňa informačných technológií. Nové učebne fyziky, biológie, chémie dostanú interaktívne tabule a špeciálne laboratórne pomôcky. Učebňa techniky sa zmení na miesto pre mladých "kutilov" s potrebným materiálovým a technickým vybavením. Knižnica doplní svoj knižný fond a bude mať nové informačné technológie, čítačku čiarových kódov a nový nábytok.

Obec získala na projekt nenávratný finančný príspevok vo výške 176.413 eur, zo svojho rozpočtu hradí päť percent sumy (9285 eur). Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzatvorila obec s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zastúpenom Trenčianskym samosprávnym krajom. Realizácia projektu by mala byť ukončená počas letných mesiacov tohto roku v závislosti od pretrvávajúcej pandemickej situácie.

Príspevok je z Integrovaného regionálneho operačného programu.

31. 03. 2021 

Dobré fondy EÚ-Kaštieľ v Chtelnici zachránili eurofondy

Kaštieľ v Chtelnici bol postavený na konci 16. storočia. Za obdobie svojej existencie prešiel niekoľkými významnými prestavbami. Svojím spôsobom je na Slovensku unikátny, pretože pozostáva z centrálnej budovy a štyroch pavilónov rozprestretých okolo zámku. Slúžil významným uhorským rodom, v 19. storočí bol letným sídlom Pálffyovcov a navštívili ho mnohé významné historické osobnosti, napríklad Mária Terézia. Spočiatku bol vo vlastníctve významného šľachtického rodu Erdődyovcov a stal sa centrom Dobrovodského panstva.

Pôvodný renesančný objekt bol v roku 1769 zmenený na barokový a táto podoba sa zachovala do dnes. V 19. storočí sa majiteľmi panstva a zámku stali Pálffyovci, ktorí rozšírili areál zámku o anglický park so vzácnymi cudzokrajnými drevinami a sochami.

V súčasnosti je kaštieľ využívaný ako kultúrne zariadenie obce. V obnovených pavilónoch je umiestnené regionálne múzeum s viacerými zbierkami. V jednom z nich je napríklad kaplnka Ukrižovania z roku 1769, v ďalšom Malokarpatská galéria, ktorá poskytuje prehľad o miestnych umelcoch regionálneho významu a svoj priestor na tvorbu v nej nájdu aj súčasní maliari, sochári či iní umelci.

Na rekonštrukciu zámku prispela Európska únia čiastkou viac ako jeden milión eur.

31. 03. 2021 

Ľahší prístup k financovaniu projektov z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra

Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) uzatvorilo zmluvu o spolupráci a spoločnom postupe s ďalšou bankou.

MH SR ako sprostredkovateľský orgán pre operačný program Integrovaná infraštruktúra (OP II) uzatvorilo s Komerční bankou, a.s. konajúcou prostredníctvom pobočky zahraničnej banky zmluvu o spolupráci a spoločnom postupe. Ide už o 16. banku, s ktorou MH SR uzatvorilo zmluvu o spolupráci a spoločnom postupe. Ide o ďalšie rozšírenie možností prístupu žiadateľov a prijímateľov k úverom a k zdrojom alokovaným v OP II v gescii MH SR.

Aktuálny zoznam bánk, s ktorými má MH SR uzatvorenú zmluvu o spolupráci a spoločnom postupe, nájdete TU.

31. 03. 2021 

Humenné uspelo vo výzve, bude rekonštruovať horúcovodné potrubia

Mesto Humenné uspelo v eurofondovej výzve de minimis na investovanie do tepelného hospodárstva. Získaných viac ako 125.000 eur použije na rekonštrukciu sekundárnych teplovodných rozvodov okruhov EB3 na Sídlisku III a VS22 na Kukorelliho ulici. V piatok o tom informoval primátor Miloš Meričko na sociálnej sieti.

 "Nie je to až tak veľa, ale každý peniaz poteší," uviedol s tým, že projekt rekonštrukcie predmetných rozvodov je vyčíslený na 168.000 eur. Rozdiel bude samospráva financovať z vlastných zdrojov.

Kompletnú výmenu potrubí, na ktorých Humenčania zaznamenávajú počas zimných mesiacov čoraz viac havárií, mesto vyčíslilo na viac ako desať miliónov eur. "Úzkostlivo sledujeme všetky možnosti, aby sme využili prostriedky z eurofondov a štátnych rozvojových programov. Niečo vyčleňujeme aj v rámci rozpočtu mesta," doplnil Meričko.

Podľa správcu mestských teplovodných rozvodov, spoločnosti Humenská energetická spoločnosť (HES) je kritický stav podzemnej tepelnej infraštruktúry spôsobený vysokým vekom zariadení, ich fyzickým a morálnym opotrebením. Spoločnosť v minulosti komplexné opravy na potrubí nevykonávala z dôvodu konfliktných vzťahov s bývalým vedením mesta. Ako v tejto súvislosti uviedol Meričko, humenská samospráva sa začala o teplovodné rozvody starať hneď, ako HES prešla v auguste 2020 pod mesto.

31. 03. 2021 

V. Remišová: Vypisujeme zelenú výzvu z IROP za 17 miliónov eur

 

Menej hluku, lepší vzduch a zdravšie životné prostredie. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlasuje novú výzvu na podporu verejnej zelene v mestách a mestských oblastiach. Z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) v nej rozdelí 17 miliónov eur.
 
„Kľúčovým prvkom skvalitňovania života v našich regiónoch je aj obnova zdravého životného prostredia. Verejná zeleň v mestách a obciach zohráva v tomto smere veľmi dôležitú úlohu. Z najnovšej výzvy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR budeme financovať nielen výsadbu a obnovu parkov, ale aj ďalšie opatrenia, ktoré napomôžu zmierniť dopady klimatických zmien. Podporíme budovanie zelených striech, zadržiavanie a využívanie dažďovej vody či obnovu zelených vnútroblokov na sídliskách,“ povedala vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová.
 
Hlavným zámerom výzvy je zlepšenie životného prostredia v mestách prostredníctvom budovania prvkov zelenej infraštruktúry a adaptácia na zmenu klímy.
 
Podporené budú napríklad tieto aktivity:
 
- opatrenia na zníženie hluku
- budovanie prirodzených krajinných prvkov (malé vodné toky, živé ploty)
- budovanie mestských prvkov (zelené parky, vegetačné steny a strechy)
-  podpora biodiverzity (zelené koridory pozdĺž cyklotrás, aleje a pod.)
- výsadba a regenerácia izolačnej zelene oddeľujúcej obytnú zástavbu od priemyselných stavieb
- komunitné záhrady
- zberné systémy na odpadovú a dažďovú vodu
- regenerácia vnútroblokov sídlisk
 
Miestom realizácie oprávnených aktivít projektu môžu byť verejné priestory ako aj verejné priestory s režimom kontroly vstupu (napr. školské areály, športové areály, areály nemocníc, botanických a zoologických záhrad a pod.)
 
Projekty môžu predkladať obce a mestá, kraje, organizácie štátnej správy, vysoké školy, mimovládne organizácie, ale aj spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Národná diaľničná spoločnosť a Slovenská správa ciest. Do tejto výzvy boli už zakomponované radikálne zlepšenia a zjednodušenia, ktoré proces pre žiadateľov výrazne urýchlia uľahčia.
 
„Množstvo a kvalita zelene majú priamy vplyv na mikroklimatické podmienky, na čistotu ovzdušia a priaznivo ovplyvňujú životy ľudí. Táto výzva prináša šancu, ako dostať viac zelene do našich miest, od veľkých verejných parkov až po predzáhradky medzi bytovkami na sídliskách. Vďaka tejto pomoci budú slovenské mestá zelenšie a zdravšie,“ uviedla vicepremiérka, ktorá informovala tiež o celkovom stave regionálneho operačného programu.
 
 „Keď sme program IROP vlani k 1. októbru preberali, bol v katastrofálnom stave. Okamžite sme v ňom zaviedli krízový manažment a prijali vyše 40 opatrení s cieľom urýchliť čerpanie a zjednodušiť administratívu. IROP mal v minulosti veľké problémy a Slovensko z neho prišlo o desiatky miliónov eur. My sme to zmenili a už teraz máme pre tento rok vyčerpaných 104 miliónov eur, čo je polovica zo sumy, ktorú musí Slovensko z tohto programu využiť v roku 2021,“ upozornila ministerka Remišová.
 
 
Výzva a dokumentácia

 

31. 03. 2021 

SOPK: Nový cezhraničný projekt má podporiť ochranu práv duševného vlastníctva

Nový cezhraničný nástroj na prediagnostiku priemyselných práv zameraný na šírenie know-how a podporu ochrany duševného vlastníctva v rámci projektu s názvom InProTool majú už čoskoro priniesť obchodné komory z regiónov juhovýchodného Slovenska a severovýchodného Maďarska. Ich cieľom bude prepájať ľudí, firmy, univerzity a ďalšie inštitúcie pri hľadaní inšpirácií a získavaní nových znalostí pre rozvoj regiónov. TASR o tom informovala Zuzana Fečová z Košickej regionálnej komory Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK).

"Kreativita, inovácie a ochrana duševného vlastníctva sú považované za hybnú silu výkonnosti podnikov a jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý ovplyvňuje ich konkurencieschopnosť a následne aj rozvoj regiónov," odôvodnila Fečová vznik projektu. Regionálne slovenské obchodné komory z Banskej Bystrice a Košíc a maďarské zo žúp Novohradskej, Hevešskej a Boršodsko-abovsko-zemplínskej, ktoré sú doň zapojené, preto spoločne vyvinú a následne budú poskytovať novú on-line službu na prediagnostiku priemyselných práv pre podniky a jednotlivcov.

!Lepšia znalosť firiem o svojom duševnom vlastníctve prispeje nielen k jeho lepšej ochrane a využitiu, ale umožní aj plne využiť z neho vyplývajúci potenciál a zvýšiť tak konkurencieschopnosť firiem na domácich aj zahraničných trhoch," ozrejmila Fečová. Cezhraničný nástroj na prediagnostiku priemyselných práv (InProTool - Industrial Property cross-border pre-assessment tool) má umožniť výmenu skúseností a uľahčenie spolupráce nielen na úrovni komôr, ale aj medzi slovenskými a maďarskými podnikateľmi či inštitúciami.
 
Ako Fečová podotkla, narastajúci význam podpory ochrany práv duševného vlastníctva je silne viditeľný práve v košickom regióne, kde sa za posledné desaťročie výrazne posilnilo postavenie IT priemyslu, transferu znalostí, technológií a inovácií. Poukázala pritom na univerzitné a vedecké parky ako UVP Technicom, MediPark či Promatech.
  
Projekt InProTool je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci slovensko-maďarského cezhraničného programu Interreg V-A Slovakia-Hungary. Celkový rozpočet projektu s trvaním 16 mesiacov je 165.170 eur, z ktorých Košická regionálna komora SOPK bude disponovať sumou 22.278 eur

31. 03. 2021 

B. Bystrica víta rozhodnutie MIRRI o vytvorení dvoch samostatných území UMR

Mesto Banská Bystrica víta rozhodnutie Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) o vytvorení dvoch samostatných území udržateľného mestského rozvoja (UMR) pre mestá Banská Bystrica a Zvolen v procese čerpania eurofondov v nadchádzajúcom programovom období. Informovala o tom hovorkyňa mesta Zdenka Marhefková.

Rozhodnutie MIRRI o vytvorení dvoch samostatných území UMR namiesto jedného spoločného oznámil na sociálnej sieti v sobotu (27. 3.) štátny tajomník Vladimír Ledecký. Primátor Banskej Bystrice Ján Nosko presadzoval vytvorenie dvoch samostatných UMR od začiatku, rovnaký postup podporovala aj Únia miest Slovenska, Združenie K 8 a väčšina poslancov banskobystrického mestského zastupiteľstva.

"Vždy som sa snažil správať zodpovedne a vybojovať pre naše mesto čo najviac. Preto som veľmi rád, že MIRRI si osvojilo názor samospráv, prijalo naše požiadavky ako legitímne a akceptovalo rozhodnutie Banskej Bystrice a Zvolena vytvoriť dve samostatné územia udržateľného mestského rozvoja,“ uviedol Nosko.

Mesto aktuálne začína pracovať na vytvorení Integrovanej územnej stratégie UMR. Prvým krokom je vytvorenie kooperačnej rady, ktorá bude koordinovať práce v rámci siedmich pracovných tematických skupín. „Na základe vstupnej správy sa zamerajú na zadefinovanie a spresnenie priorít, ktoré bude chcieť Banská Bystrica a funkčné územie 18 obcí čerpať v nasledujúcom období,“ vysvetlil Vladimír Brieda, vedúci oddelenia investičnej výstavby a riadenia projektov.

Samostatný postup miest v rámci prípravy UMR podľa vedenia Banskej Bystrice eliminuje komplikovanosť rozhodovacích procesov, o jednotlivých investíciách budú môcť navyše samosprávy rozhodovať nezaujate a slobodne. Napriek samostatnému postupu chcú však Banská Bystrica a Zvolen spolupracovať a hľadať spoločné projekty. Pre tento účel bola vytvorená i pracovná skupina zložená zo zástupcov UMR Banská Bystrica, UMR Zvolen a Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorej úlohou bude koordinovať previazanosť spoločných zámerov.

„S pani primátorkou Zvolena Lenkou Balkovičovou sme podpísali Memorandum, v ktorom deklarujeme, že ako susediace mestá budeme spolupracovať a postupovať koordinovane. Cieľom pracovnej skupiny je nájsť a zadefinovať v území tri až päť spoločných projektov, a na základe toho hľadať finančné zdroje na ich realizáciu,“ poznamenal Nosko.

31. 03. 2021 

Ministerstvo hospodárstva SR posúva termín uzavretia prebiehajúceho (prvého) hodnotiaceho kola výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku s kódom OPII-MH/DP/2020/11.3-30

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra posúva termín uzavretia prebiehajúceho (prvého) hodnotiaceho kola výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ktorá je zameraná na podporu rozvoja podnikania MSP a spolupráce so strednými odbornými školami v Banskobystrickom samosprávnom kraji z 31. marca 2021 na 30. apríla 2021, čím reflektuje na pretrvávajúcu mimoriadnu situáciu vyhlásenú vládou Slovenskej republiky v dôsledku šíriaceho sa ochorenia COVID-19 a aktuálny stav v prebiehajúcich konaniach o žiadostiach o NFP v rámci jednotlivých výziev na predkladanie ŽoNFP.

31. 03. 2021 

Informácia o plánovanom uzatvorení výzvy s kódom OPII-MH/DP/2020/11.3-26

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra oznamuje žiadateľom, že z dôvodu očakávaného vyčerpania finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu zameranú na podporu MSP v rámci endogénneho potenciálu rozvoja cestovného ruchu vo vybraných regiónoch Prešovského samosprávneho kraja (PSK) v rámci Iniciatívy EK Catching-up regions (kód výzvy OPII-MH/DP/2020/11.3-26) plánuje uzavrieť predmetnú výzvu v termíne 30. apríla 2021, t.j. po uplynutí aktuálne prebiehajúceho 3. hodnotiaceho kola.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť upozorňujeme žiadateľov, že termín uzávierky 3. hodnotiaceho kola výzvy OPII-MH/DP/2020/11.3-26, t.j. 30. apríl 2021 je pravdepodobne posledným možným termínom na predloženie žiadosti o poskytnutie NFP v rámci danej výzvy.

Po termíne uzavretia výzvy už nebude možné predkladať žiadosti o poskytnutie NFP.

Presný dátum uzavretia výzvy OPII-MH/DP/2020/11.3-26 bude zverejnený na webovom sídle www.opvai.sk.

31. 03. 2021 

Schéma štátnej pomoci na podporu inovácií a technologického transferu v znení dodatkov č. 1 – 6

Schéma štátnej pomoci na podporu inovácií a technologického transferu v znení dodatkov č. 1 - 6

31. 03. 2021 

ZMOS: Problémy samospráv s pozemkami ohrozujú čerpanie eurofondov aj regionálny rozvojDlhodobé problémy s pozemkami vážne ohrozujú čerpanie európskych investičných a štrukturálnych fondov zo strany miest a obcí aj v novom programovom období. Zároveň obmedzujú samosprávy na rozvoji územia. Upozornil na to Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), s viacerými starostami počas tlačovej konferencie v Spišských Tomášovciach (okr. Spišská Nová Ves). Symbolicky sa konala na miestnom multifunkčnom ihrisku. Aby ho mohla obec postaviť, musela vysporiadať viac ako tri stovky vlastníkov pozemkov. Podľa Kaliňáka budú žiadať Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, aby tento takmer tridsaťročný problém začalo riešiť a nenechávalo to v rukách Slovenského pozemkového fondu (SPF).

Viacerí starostovia sa zhodli na tom, že problém pri riešení pozemkov je často na strane Slovenského pozemkového fondu. Za komplikovanú označili aj komunikáciu s ním. „Je nemožné, aby sme ako starostovia a primátori čakali roky na odpovede zo Slovenského pozemkového fondu pri budovaní ciest, chodníkov či cyklochodníkov. Cez hranu je podľa nás aj to, aby si Slovenský pozemkový fond vypýtal v Rajeckej doline 50 eur za meter štvorcový pri vysporiadaní cintorína alebo pozemkov pod školou. Je to zcestné, aby štát štátu predával pozemok pod cintorínom za 50 eur,“ povedal Martin Červenka, starosta obce Ratkovce (okr. Hlohovec) a predseda Sekcie pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ZMOS.

Starostke Spišských Tomášoviec Zuzane Nebusovej sa pozemky pred výstavbou multifunkčného ihriska podarilo vysporiadať až za desať rokov. Mali 335 spoluvlastníkov. Riešiť musela aj 122 dodatočných dedičských konaní. Tvrdí, že SPF nechcel v tejto veci konať. Neznámych vlastníkov preto hľadala za pomoci miestneho farára, matriky a štátneho archívu. „Bolo by už načase, keby sa aspoň jedna vláda začala zaoberať tým, aby sa tie pozemky, ktoré slúžia na verejnoprospešné stavby, začali riešiť formou vyvlastňovania, aj keď je to inštitút, ktorý dlho trvá, niekedy tri roky,“ skonštatovala.

Na absurditu poukázal aj Ondrej Snopko, starosta obce Hiadeľ (okr. Banská Bystrica), ktorý sa pustil do vysporiadania pozemkov v dedičskom konaní. Jedna z parciel, ktorá má 154 metrov štvorcových, má 1 500 vlastníkov. Podľa starostu ide o neriešiteľný problém a pomôcť môže len zmena zákona v súvislosti s vysporiadavaním pozemkov na verejnoprospešné stavby.

Nespokojnosť s fungovaním SPF vyjadril aj starosta obce Horná Maríková Miroslav Hamár. Obec má rozlohu takmer päťtisíc hektárov, pričom podľa jeho slov patrí takmer 40 percent pozemkov pod Slovenský pozemkový fond. Ide o nevysporiadané pozemky vlastníkov, ktorí tam dávno nebývajú. „Je to spôsobené tým, že obec mala v minulosti 7 500 obyvateľov, v súčasnosti ich má 600, ale pozemkové práva tam ostali,“ opísal Hamár. Ako príklad uviedol vlastníka, ktorý sa narodil 1. februára 1850. Obec sa už nevie dopátrať jeho potomkov, len do roku 1900 sa narodilo 40 vlastníkov zapísaných v katastri. „Slovenský pozemkový fond, ktorý zastupuje štát v týchto konaniach, je najhorším vlastníkom, aký môže byť. Nič vám nepokosí, nič vám neudržuje, nedáva vám ako obci žiadne financie, čo sa týka dane za pozemky, ktoré sú tam. Pozemky zarastajú,“ zhodnotil. Ako riešenie navrhol, okrem iného, prijať zákon, ktorý by umožnil všetky takéto pozemky do výmery desaťtisíc metrov štvorcových bezplatne previesť na obce.

 
31. 03. 2021 

Na pomoc základným umeleckým školám v čase pandémie pôjde 20 miliónov €

Rozvoj talentov a zmysluplné voľnočasové aktivity pre deti a mládež už celé desaťročia zabezpečujú základné umelecké školy. Ich existenciu však teraz ohrozujú dopady koronakrízy. Práve podpora udržania zamestnanosti v základných umeleckých školách je hlavným cieľom vyzvania, ktoré schválila ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová.
 
„Udržanie zamestnanosti v tejto náročnej dobe je pre nás prioritou. V ohrozenej skupine sa ocitli tiež zamestnanci základných umeleckých škôl, ktorých poslaním je rozvíjať umelecké talenty našich detí a podporovať ich vo voľnočasových aktivitách. V čase platnosti pandemických opatrení je však činnosť ZUŠ-iek obmedzená, a preto im teraz prichádzame na pomoc,“ uviedla vicepremiérka Remišová, ktorej ministerstvo plní úlohu Centrálneho koordinačného orgánu pre Európske investičné a štrukturálne fondy. Vyhlasovateľom vyzvania vo výške 20 miliónov eur z Operačného programu Ľudské zdroje je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
 
Projekt Podpora udržania zamestnanosti v základných umeleckých školách v čase vyhlásenej krízovej situácie pomôže ochrániť pracovné miesta učiteľov v základných umeleckých školách a tým zároveň stabilizuje sieť ZUŠ-iek na Slovensku.
 
Už v marci 2020 sa pre pandémiu ochorenia COVID-19 zavrelo množstvo škôl a školských zariadení a medzi najviac ohrozené sa dostali práve základné umelecké školy. Európske zdroje umožnia v rámci rozšírenej Prvej pomoci podporiť približne 6 000 zamestnancov pracujúcich na 700 základných umeleckých školách, vrátane ich pobočiek. Podpora z vyzvania pôjde vo forme finančného príspevku na úhradu časti mzdových nákladov vo výške 80% hrubej mesačnej mzdy na jedného zamestnanca na mesiac.

31. 03. 2021 

Kaštieľ v Dolnej Krupej obnovia v rámci projektu Poklady strednej Európy

Kaštieľ v Dolnej Krupej v okrese Trnava sa po rokoch príprav konečne dočká obnovy za takmer 1,9 milióna eur. Stavebná firma má s prvými prácami začať už v apríli, podľa zmluvy potrvajú 18 mesiacov. Obnova bude financovaná z eurofondov v rámci slovensko-rakúskeho projektu Poklady strednej Európy, kultúra, príroda, hudba. Kaštieľ, pri ktorom je aj hodnotný park, je v správe Slovenského národného múzea – Hudobného múzea. Aktuálne sa v ňom nekonajú žiadne podujatia, park pri ňom bude podľa správcu kaštieľa Michala Žáka aj počas stavebných prác pre verejnosť prístupný.

 

Rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky má zastaviť vlhnutie v suteréne, súčasťou prác bude aj obnova podláh a všetkých inžinierskych sietí. Vynovené budú aj všetky fasády, z ktorých je potrebné odstrániť nevhodnú omietku. Hlavným cieľom rekonštrukcie je podľa zadania vo verejnom obstarávaní zabezpečiť pohodlnú, bezporuchovú prevádzku objektu s prinavrátením určitého umelecko-historického výrazu. Po sto rokoch ide o prvú väčšiu rekonštrukciu tohto objektu.

Verejné obstarávanie na obnovu kaštieľa vyhlásilo Slovenské národné múzeum ešte pred tromi rokmi, víťaza vtedy nevybralo. Ministerstvo kultúry v opakovanom verejnom obstarávaní vybralo stavebnú firmu CONCO services, o zákazku sa uchádzalo osem stavebných spoločností.

Kaštieľ v Dolnej Krupej je už viac ako dvesto rokov spájaný s menom hudobného génia Ludwiga van Beethovena, ktorý tam podľa análov v rokoch 1800 – 1806 viackrát navštívil Brunsvikovcov, majiteľov krupského panstva. Legenda hovorí, že práve tu má pôvod aj slávna Sonáta mesačného svitu a nemenej známy „list nesmrteľnej milenke“.

31. 03. 2021 

Vicepremiérka Remišová predstavila priority digitalizácie

Veľká šanca pre Slovensko posunúť sa skokovo vpred. Vicepremiérka Veronika Remišová predstavila svoje priority pre Plán obnovy, o ktorom diskutovala na verejnom podujatí spolu s ministrom financií Eduardom Hegerom. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) pre plán pripravilo komponent Digitálne Slovensko, na ktorý sa ráta so sumou 580 miliónov eur.  

„Pre Európu a Slovensko súčasná kríza spôsobená pandémiou prináša príležitosť na reštart a  reformy. Nástup digitálnych technológií už skôr priniesol zásadné zmeny na trhu práce, v priemysle a poskytovaných službách. Koronakríza tieto zmeny zásadne urýchli. Na nové výzvy musíme byť dobre pripravení. A práve o tom hovorí komponent Digitálne Slovensko v rámci Plánu obnovy a odolnosti,“ zdôraznila vicepremiérka Veronika Remišová. 

MIRRI SR navrhuje do digitalizácie v rámci Plánu obnovy investovať 580 miliónov eur do štyroch strategických oblastí:
290 miliónov € - elektronické služby štátu
173 miliónov € - digitálne ekonomika a inovácie
67 miliónov € - rozvoj digitálnych zručností seniorov
50 miliónov € - kybernetická a informačná bezpečnosť

Európsky Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti počíta s celkovou alokáciou 672,5 miliardy eur, z toho 312,5 miliardy eur predstavujú granty, zvyšné prostriedky je možné čerpať prostredníctvom úverov. Prostriedky sú určené na pomoc ekonomikám štátov Únie zasiahnutým pandémiou, s dôrazom na zelenú a digitálnu transformáciu.

Granty dostupné pre Slovensko predstavujú približne 6 miliárd eur. Na digitálne riešenia má ísť vyše 20% všetkých prostriedkov a tieto investície sa netýkajú len komponentu Digitálne Slovensko, ale idú naprieč všetkými oblasťami Plánu obnovy.

„Aby bolo Slovensko v digitálnej transformácii úspešné, musí sa v prvom rade vysporiadať so záťažami z minulosti, kedy sa riešenie problémov a investície do úspešnej budúcnosti krajiny odkladali,“ upozornila ministerka Remišová. Napriek miliardovým investíciám dnes elektronické služby štátu používa minimum občanov - aspoň jedno prihlásenie na ústredný portál verejnej správy slovensko.sk urobí ročne len 280-tisíc užívateľov.

„Elektronické služby štátu musia byť nastavené tak, aby bol občan na prvom mieste. Preto potrebujeme riešenia, ktoré budú zamerané na vybavenie jednotlivých životných situácií. Napríklad pri narodení dieťaťa je v súčasnosti potrebné komunikovať s viacerými úradmi - matrikou, zdravotnou poisťovňou, úradom práce, Sociálnou poisťovňou... Pomoc zo strany štátu je minimálna. Tento stav musíme zmeniť tak, aby bolo možné životnú situáciu vybaviť pohodlne z domu, a aby štát pritom občanovi proaktívne vychádzal v ústrety,“ vysvetlila ministerka informatizácie, ktorá prednedávnom predstavila nový zákon proti byrokracii. Novela prináša predpoklady pre proaktívny prístup štátu pri narodení dieťaťa a tiež ruší povinnosť predkladať  výpisy a potvrdenia v 19 oblastiach.

Za ďalšiu dôležitú oblasť, kam Slovensko potrebuje investovať, Remišová považuje digitálne zručnosti seniorov. „Digitálna transformácia musí byť spravodlivá, a k  jej výhodám musia mať prístup všetci. Z Plánu obnovy sme sa špeciálne rozhodli podporiť seniorov, ktorí majú v porovnaní s ostatnými skupinami obyvateľstva najnižšie digitálne zručnosti. Pritom v čase pandémie boli aj oni vystavení potrebe v oveľa väčšej miere využívať elektronickú komunikáciu. Digitálne technológie im pomôžu udržiavať kontakt s blízkymi, ale tiež napríklad komunikovať online formou s lekármi. Pripravili sme preto investíciu do bezplatných školení seniorov a taktiež 250-tisíc balíčkov, ktoré budú obsahovať hardvérové vybavenie spolu so špeciálne pripravenými aplikáciami,“ uviedla Remišová.

Školenia budú organizované v regiónoch tak, aby boli pre seniorov ľahko dostupné z miesta ich bydliska. Balíčky budú obsahovať napr. tablety (SeniorPady) a budú určené pre tých seniorov, ktorí nemajú vlastné zariadenia a sú najviac znevýhodnení. Zariadenie bude disponovať vlastnou konektivitou prostredníctvom dátovej SIM karty s adekvátnym dátovým balíkom. Zároveň bude obsahovať aplikácie na  uľahčenie prístupu na internet, multimediálne aplikácie pre zdieľanie s rodinou, komunikačné nástroje, zdravotné aplikácie a pod.

MIRRI SR chce tiež pomáhať vytvoriť funkčný ekosystém na podporu a rozvoj digitálnej ekonomiky a to posilnením spolupráce subjektov verejnej, akademickej a podnikovej sféry a so zapojením širšej verejnosti. „Plánujeme investovať do významných európskych projektov ako sú napríklad vysokovýkonné výpočty a superpočítače. Podporíme tiež vývoj a využívanie pokročilých technológií v malých a stredných podnikoch,“ uviedla Remišová.

Podľa podpredsedníčky vlády je nevyhnutným predpokladom úspechu kybernetická bezpečnosť. „Služby štátu musia byť dôveryhodné, pričom občan musí mať záruku, že jeho elektronická komunikácia s úradmi je naozaj bezpečná.“ Dôraz bude kladený tiež na boj proti hoaxom a podvodom v kyber priestore.

Diskusia ministerky informatizácie Remišovej a ministra financií Hegera bola súčasťou online podujatí, ktoré rezort financií organizuje s cieľom priblížiť verejnosti jednotlivé priority Plánu obnovy a odolnosti.

„Slovensko potrebuje pre svoj reštart kvalitný a odvážny plán, vďaka ktorému dostaneme šancu zaradiť sa medzi najprosperujúcejšie krajiny Európy.  Digitálne a zelené reformy v tomto procese zohrajú kľúčovú úlohu. Naším spoločným cieľom je priniesť riešenia, ktoré ľuďom zabezpečia pracovné miesta s pridanou hodnotou, kvalitné služby na európskej úrovni a plnohodnotný život v zdravom prostredí,“dodala vicepremiérka Remišová.
 
31. 03. 2021 

Prvé peniaze z takzvanej COVID výzvy boli zo strany PPA vyplatené na 35 %

Prvé finančné prostriedky v rámci opatrenia 21, takzvanej COVID výzvy, boli zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) vyplatené už na 35 %. Ide o 56 prijímateľov nenávratného finančného príspevku. Uviedol to pre TASR hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Daniel Hrežík v reakcii na výzvu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Ďalšie žiadosti budú podľa neho vyplatené v najbližších dňoch, a to do polovice apríla 2021, okrem 27 žiadostí, ktoré podliehajú výkonu finančnej kontroly na mieste. "Po jej ukončení bude ukončená administratívna finančná kontrola žiadosti o platbu," oznámil Hrežík.

Poznamenal, že MPRV v súvislosti s predĺžením programového obdobia Programu rozvoja vidieka (PRV) a jeho zvýšením rozpočtu aj zo zdrojov Európskeho nástroja na obnovu (Next generation EU) pripravuje štyri nové výzvy zamerané na investičnú podporu v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva. Investície tiež podporia spolupráce podnikov, zvýhodnia malých poľnohospodárov a tých, ktorí doposiaľ o podporu nežiadali. Pôjde tak celkovo o viac ako 337 miliónov eur, ktoré prispejú k zásadnej modernizácii investične poddimenzovaného slovenského pôdohospodárstva a zanedbanej krajiny.

 "MPRV SR tak našlo lepší spôsob využitia tzv. COVID pomoci, ktorá nemá silu meniť krajinu a premieta ju do masívnej modernizácie slovenského pôdohospodárstva," povedal v pondelok (29. 3.) na brífingu šéf agrorezortu Ján Mičovský (OĽANO).

SPPK v utorok opätovne vyzvala MPRV SR, aby producentom potravín urýchlene vyplatilo finančné prostriedky určené na pomoc odvetviu zasiahnutého krízou pandémie nového koronavírusu. Dodnes potravinári od štátu nedostali cez "covidovú výzvu" v rámci PRV ani jedno euro. Uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

Zdôraznila, že situácia v odvetví je dlhodobo kritická. Aktuálne ju podľa nej prehlbuje pandémia a slabá podpora potravinárskeho priemyslu cez schémy pomoci schválené aj na úrovni EÚ. Potravinári sa do konca augusta minulého roka mohli uchádzať o nenávratný finančný príspevok z PRV SR na roky 2014 až 2020.

SPPK preto žiada rezortné ministerstvo o urýchlené vyplatenie finančných prostriedkov z prvej "covidovej výzvy". Zároveň apeluje, aby MPRV v čo najkratšom čase vyhlásilo aj druhú výzvu, ktorá už nebude diskriminačná k sektorom potravinárskeho priemyslu, veľkým podnikom a prepojeným potravinárskym podnikom, ktoré tvoria kostru potravinárskeho priemyslu Slovenska.

31. 03. 2021 

Informácia o predpokladanom termíne na vydanie rozhodnutí v rámci 1. hodnotiaceho kola výzvy č. 26

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Integrovaná infraštruktúra informuje žiadateľov, že v rámci 1. hodnotiaceho kola Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP s kódom OPII-MH/DP/2020/11.3-26, zameranej na podporu MSP v rámci endogénneho potenciálu rozvoja cestovného ruchu vo vybraných regiónoch Prešovského samosprávneho kraja (PSK) v rámci Iniciatívy EK catching-up regions, neukončí konanie o žiadostiach o NFP v stanovenom termíne 70 pracovných dní od termínu uzavretia príslušného hodnotiaceho kola v zmysle Systému riadenia EŠIF a to z dôvodu veľkého počtu paralelne posudzovaných žiadostí o NFP v rámci viacerých výziev (resp. hodnotiacich kôl) ako aj z dôvodu vysokej administratívnej náročnosti schvaľovacieho procesu.

Predpokladaný termín ukončenia konania je jún 2021.

31. 03. 2021 

Aktualizácia Indikatívneho harmonogramu výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok IROP - rok 2021, verzia 4.

Indikatívny harmonogram výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok IROP - rok 2021, verzia 4 (zverejnené 30.3.2021) (pdf, 157.45 Kb, 47x)

31. 03. 2021 

"Meníme našu vlasť k lepšiemu". Plán obnovy

Plán obnovy je spoločnou reakciou krajín EÚ na silný pokles ekonomiky v dôsledku pandémie. Jeho hlavným cieľom je podporiť reformy a investície, ktoré Slovensku umožnia začať opäť dobiehať životnú úroveň priemeru EÚ.

Všetko o Pláne obnovy:  www.planobnovy.sk.

23. 03. 2021 

Poznáme víťazné projekty Spoločne pre región 2021

Košice, 15. marec 2021- Hutnícka spoločnosť U. S. Steel Košice a Karpatská nadácia zverejnili úspešné projekty v 14. ročníku grantového programu Spoločne pre región. Vďaka finančnej podpore sa aj tento rok zrealizuje šesť zmysluplných projektov v prospech detí, bezpečnosti a životného prostredia na východe Slovenska.

Protipandemické opatrenia výrazne ovplyvnili životný štýl väčšiny obyvateľov Slovenska. Práca z domu, absencia spoločenských udalostí, či obmedzené cestovanie spôsobili, že ľudia trávia oveľa viac času v prírode a vo svojom okolí. Mnohí sa začali intenzívnejšie zaujímať o svoje  prostredie. Zvýšený záujem potvrdzuje aj nárast žiadateľov o podporu komunitných projektov v rôznych dotačných schémach. Do grantového programu Spoločne pre región sa v aktuálnom ročníku prihlásilo 31 žiadateľov. Program dlhodobo podporuje aktívne neziskové organizácie a miestne samosprávy z košického a prešovského kraja.

Špecifickou črtou grantového programu Spoločne pre región je aktívne zapojenie zamestnancov USSK a jej dcérskych spoločností. V zaslaných projektoch sa rôznou formou vo svojom voľnom čase angažuje 70 zamestnancov. To oceňuje aj prezident U. S. Steel Košice Jim Bruno: „Nielen stabilná firma, ale najmä vzdelaní, pracovití a aktívni ľudia sú hnacím motorom pre rozvoj tohto regiónu. Počas pandémie sme pomáhali prioritne zdravotníckym zariadeniam a ohrozeným skupinám obyvateľov. Sme radi, že cez granty Spoločne pre región bude teraz naša finančná injekcia generovať novú energiu a hodnoty aj v ďalších oblastiach života.“

Dvaja oceliari z občianskeho združenia Castrum Thorna sa stanú aj hradnými murármi na Turnianskom hrade, kde spolu s ďalšími dobrovoľníkmi pomôžu zreštaurovať delovú baštu a zvýšiť tak bezpečnosť návštevníkov. Na realizácii sa budú podieľať aj návštevníci hradu, pre ktorých sa stala výpomoc s nosením stavebného materiálu na hrad zaujímavým spestrením výletu.  Detská železnica Košice prinesie svojim návštevníkom vďaka novému trenažéru zážitok z jazdy vlakom z kabíny rušňovodiča. Občianske združenie Horúci tím vytvorí Montessori dielničky a výrazne tak pomôže vo vývoji znevýhodneným deťom z obce Abranovce. V obci Hýľov sa spojí komunita a vybuduje novú oddychovú zónu, kde budú môcť obyvatelia i turisti lepšie spoznať historické a prírodné zaujímavosti regiónu. Vďaka podpore z programu pripraví občianske združenie Detičky lastovičky sériu aktivít na inklúziu detí so znevýhodnením. Pomocou spoločne strávených chvíľ, spoločnej hry a spoločných aktivít sa pokúsia naučiť deti, že konanie dobra a hlavne dobra v prospech kamarátov, ktorí sú inak obdarení, je niečo výnimočné. Zaujímavé plány majú aj dobrovoľníci z občianskeho združenia Save the nature by Čivas, ktorí sa chystajú likvidovať čierne skládky, čistiť potoky a turistické chodníky najmä v okrese Košice-okolie.

Partnerom U. S. Steel Košice a administrátorom programu je už štrnásť rokov Karpatská nadácia. Za ten čas spoločne podporili 119 organizácií sumou 294 400 EUR.

Mať v týchto ťažkých časoch spoľahlivého partnera, s ktorým môžete pomáhať regiónu a podporovať dobré veci, je privilégium. Súčasne je pre nás skvelé vidieť, že sa ľudia aj v dnešných dňoch pri rôznych obmedzeniach venujú svojmu okoliu a pomáhajú ostatným” povedala Laura Dittel, riaditeľka Karpatskej nadácie. „Veríme, že naše  partnerstvo s U. S. Steel Košice prinesie tomuto regiónu ešte veľa dobra a pomoci.”

Zoznam podporených organizácií a projektov: 

  • Občianske združenie Castrum Thorna (Turňa nad Bodvou ) – Bezpečný bastión – 2 296 EUR
  • Detská železnica Košice, o. z. (Košice) – Detská železnica bezpečná pre všetkých – 2 296 EUR
  • Horúci tím (Abránovce) – Montessori dielničky pre znevýhodnené deti – 1 570 EUR
  • Obec Hýľov (Hýľov) – Kaštieľna oáza plná pokladov – 2 296 EUR
  • Detičky lastovičky (Medzilaborce) – Spoločné chvíle – 2 296 EUR
  • Save Nature by Čivas (Veľká Ida) – Upracme svoje okolie – 2 246 EUR
23. 03. 2021 

Ťažkopádna a zmätočná: Samosprávy sa sťažujú na komunikáciu s envirorezortom (ANKETA)

Viacerým samosprávam vadí nízka úroveň komunikácie s ministerstvom životného prostredia pri nastavení zberu kuchynského odpadu. Vyplýva to z ankety, ktorú realizoval portál EURACTIV Slovensko medzi najväčšími slovenskými mestami. 

Povinnosť zbierať kuchynský odpad platí na Slovensku už viac ako tri mesiace. Pre všetkých hráčov pritom ide o novú skúsenosť, keďže tento typ odpadu sa na Slovensku nikdy predtým nezbieral.

Za nastavenie zodpovedá ministerstvo životného prostredia, ktoré by malo proces konzultovať s ostatnými zainteresovanými stranami – samosprávami, zbernými spoločnosťami či organizáciami zodpovednosti výrobcov (OZV). Najmä prepojenie medzi samosprávami a ministerstvom malo hrať kľúčovú úlohu, keďže sú to práve samosprávy, ktoré zber zavádzajú.

EURACTIV Slovensko sa preto spýtal 12 najväčších slovenských miest s výnimkou Bratislavy a Košíc, ako sa im s rezortom životného prostredia spolupracuje a ako sú spokojní s nastavením zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Pri druhej otázke nás zaujímala najmä problematická vyhláška, ktorá stanovuje minimálne požiadavky na frekvenciu odvozu a druh zberných nádob na zber bioodpadu. S tou mali v polovici februára problém samosprávy aj niektorí poslanci.

Bratislava a Košice boli z ankety vylúčené, pretože povinnosť zaviesť zber kuchynského odpadu pre nich platí až od roku 2023. Mestá sú zoradené v abecednom poradí.

Presné otázky zneli takto:

1) Ako hodnotíte spoluprácu s rezortom životného pri nastavení podmienkach zberu?

2) Ste spokojný s nastavením zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu zo strany ministerstva životného prostredia? Niektoré samosprávy mali problém s vyhláškou, ktorou ministerstvo určilo špecifikácie zberných nádob. Aký je váš pohľad?

Väčšina oslovených miest sa v rôznych formách na komunikáciu sťažovala. Chýbajú im zrozumiteľné a predvídateľné pravidlá. Niektoré komunikáciu priamo označili za zlú. Jediné mesto, ktoré priamo označilo komunikáciu s envirorezortom za pozitívnu je Zvolen.

Banská Bystrica (odpovedala hovorkyňa primátora Zdenka Marhefková)

1) Pripomienky k legislatívnym úpravám ministerstva podávame cez Úniu miest Slovenska (ÚMS), ktorá sa snaží hľadať konštruktívne riešenia, aj vo vzťahu k situácii, v akej sa samosprávy v súčasnosti nachádzajú.

2) K posledným legislatívnym zmenám, ktoré sme vnímali ako „problematické,“ napríklad aj vo veci nastavenia zberu kuchynského odpadu pomerne úzkou špecifikáciou nádob, sme naše pripomienky adresovali Únii miest Slovenska, ktorá ich podala sumárne.

Martin (odpovedala hovorkyňa mesta Zuzana Kalmanová)

1) Mesto Martin sa snažilo nastaviť podmienky zberu v súlade s platnými nariadeniami a ustanoveniami.

2) Neevidujeme komplikácie v súvislosti so stanovenými respektíve meniacimi sa normami. Ako samospráva sme chceli ponúknuť svojim obyvateľom možnosť separovať kuchynský odpad čo najskôr, aj keď ministerstvo následne umožnilo využiť prechodné obdobie na jeho zavedení.

Michalovce (odpovedala hovorkyňa primátora Iveta Palečková)

1) Hlavný problém vidíme v neskorom prijatí novelizácie príslušnej vyhlášky ministerstva životného prostredia o nastavení podmienok zberu. V júni 2020 sme prijali rozhodnutia, ktoré by sme dnes, na základe tejto vyhlášky, pravdepodobne urobili inak.

2) Problém vidíme v často sa meniacej legislatíve odpadového hospodárstva, čo spôsobuje nemalé problémy. Ako príklad môžeme uviesť vyhlášku č. 348/2020 Z. z. ministerstva životného prostredia, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov, príloha č. 10b – ktorá stanovila minimálne požiadavky na frekvenciu odvozu a druh zberných nádob na zber biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, čo môže spôsobiť problém pre tých prevádzkovateľov, ktorí už reálne zabezpečujú zber KBRO. Uvedená vyhláška nadobudla účinnosť 1.1.2021.

Nové Zámky (odpovedala hovorkyňa mesta Petronela Bernáth)

1) Ťažkopádne, komplikované, zmätočné, zlá komunikácia.

2) Stretávame sa s nedostatočnou komunikáciou zo strany ministerstva životného prostredia, so zrýchlenými prijatiami zásadných vyhlášok a nedostatkom času na ich realizáciu. Chýba taktiež zastrešenie celého systému, jeho zjednotenie. Ministerstvo síce vydá odporúčania, ale o mesiac pozmení celú vyhlášku. Na jednej strane sa treba pripraviť na povinné váhy vo vozidlách a o pár mesiacov je na stole návrh na ich zrušenie.

Nitra (odpovedal referent pre odpadové hospodárstvo Martin Pavelka)

1) Dialóg ministerstva so samosprávami je na dosť nízkej úrovni. ÚMS aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) už dlhšie upozorňovali na achillove päty systému zberu BRKO, avšak ministerstvo životného prostredia tieto pomerne vážne pripomienky vôbec nezohľadnilo.

2) Tesne pred Vianocami 2020 ministerstvo životného vydalo spornú vyhlášku, ktorá upravuje povinnosti samospráv v oblasti zberu BRKO. Mesto Nitra rovnako ako väčšina slovenských miest a obcí by uvítalo úpravu vyhlášky tak, aby si obce mohli vybrať typ nádoby a interval vývozu podľa vlastného uváženia. Každá obec má svoje špecifiká  a snahou samospráv je nastaviť túto novú službu tak, aby čo najviac vyhovovala občanom.

Poprad (odpovedala hovorkyňa mesta Jarmila Hlaváčová)

1) Uvítali by sme väčšiu informovanosť a nastavenie zrozumiteľných a jasných podmienok, užšiu spoluprácu a diskusiu.  

2) Stanovenie podmienok zberu zo strany ministerstva životného prostredia nevychádza z praktických skúseností, nakoľko ide o zber nového druhu odpadu, s ktorým nemáme skúseností. Taktiež nie sú dostatočné kapacity na zhodnotenie tohto druhu odpadu v jednotlivých regiónoch. Na regionálnej úrovni mali byť najprv zabezpečené možnosti zhodnotenia tohto odpadu. Toto zo strany štátu absentuje a zvyšujú sa tým náklady obciam. Predražuje to celý systém zberu. Vyhlášky majú byť pripomienkované obcami, zberovými spoločnosťami a ostatnými tak, aby plnili svoju funkciu.

Prešov (odpovedal hovorca mesta Vladimír Tomek)

1) Na túto otázku mesto Prešov neodpovedalo.

2) Mesto Prešov sa zapojilo do pripomienkovania vyhlášky, ktorá špecifikuje používanie nádob na BRKO a frekvenciu vývozov, nakoľko to pre mesto bude znamenať nemalé zvýšenie finančných nákladov.

Prievidza (odpovedal hovorca mesta Michal Ďureje)

1) Zavedenie zberu kuchynského odpadu je novou výzvou pre nás všetkých. Uvítali by sme v dostatočnom časovom predstihu jasné inštrukcie a postupy.

2) Vyhlášky boli neskoro schválené. Samospráva už v tom čase musela mať vyhlásené verejné obstarávanie na zber BRKO s definovanými podmienkami zberu a frekvenciu vývozov, nádoby.

Trenčín (odpovedala hovorkyňa mesta Erika Ságová)

1) Únia miest Slovenska, členom ktorej je aj Trenčín, v tejto agende iniciatívne komunikuje s ministerstvom a snaží sa tlmočiť rezortu problémy a skúsenosti, ktoré vychádzajú z reálnej praxe. Snažíme sa navrhovať také riešenia, ktoré by podmienky kuchynského zberu zefektívnili.  Všetci si uvedomujeme dôvody zavedenia tejto povinnosti a robíme všetko preto, aby sa podarilo zber kuchynských odpadov efektívne zaviesť, ale tak, aby to dávalo aj ekonomický aj environmentálny význam.2) Nie sme stotožnení s aktuálnym znením vyhlášky. Myslíme si, že nereflektuje rôzne možnosti zberu, nedáva priestor samospráve, aby si systém nastavila efektívne aj s ohľadom na svoje možnosti, či koncové zariadenie, do ktorého  bude bioodpad voziť.  Podstatné je aj to, že  bola prijatá veľmi neskoro (6.12.2020), keď už boli pripravené procesy pre zavedenie zberu, obstarané nádoby, služby zvozu, pričom samosprávy vychádzali  z pôvodne znejúcej vyhlášky. Vyhláška je zbytočne komplikovaná, upravuje  aj minimálne zberové kapacity, aj frekvencie vývozov  až dvakrát týždenne s viazaním na úpravu bionádoby bez zohľadnenia, či nádoba bude plná alebo nie, určuje donáškovú vzdialenosť nula metrov, stavia systém zberu do vysokej nadštandardnej úrovne, ktorý v konečnom dôsledku nemusí byť ani efektívny ani ekonomický, no občania si ho budú musieť zaplatiť.

Trnava (odpovedala hovorkyňa mesta Veronika Majtánová)

1) Legislatívne podmienky nastavenia zberu sme spoločne s našou zberovou spoločnosťou FCC Trnava akceptovali a realizujeme ich v zmysle nariadení.

2) Predpísaná špecifikácia zberných nádob pre nás aktuálne nie je problematická, pretože máme nastavenú dostatočnú frekvenciu zberu BRKO. Povinnosť zavedenia váh v zberných vozidlách bude predmetom ďalších rokovaní s naším partnerom FCC Trnava. Do konca tohto roka predpokladáme zavedenie čipovania odpadových nádob a inštaláciu vážiaceho systému do všetkých vozidiel zberovej spoločnosti.

Zvolen (odpovedal hovorca mesta Branislav Mikšík)

1) Spoluprácu s ministerstvom životného prostredia môžeme zatiaľ hodnotiť ako pozitívnu.

2) Mesto sa snaží dodržiavať ustanovenia vyhlášok.

Žilina (odpovedal hovorca mesta Vladimír Miškovčík)

1) Pri tvorbe legislatívnych procesov absentuje užšia kooperácia so samosprávami.

2) Ako problematická sa javí technická špecifikácia nádob. Donáškovú vzdialenosť nie je možné z hľadiska aplikačnej praxe dodržať a problematická môže byť aj frekvencia vývozu.

 

 

23. 03. 2021 

Plán obnovy: Hlasy samospráv musia byť vypočuté

Skutočne efektívna obnova si vyžaduje, aby členské štáty vypočuli hlasy regiónov. Pri obnove nemôžeme prijať uniformný prístup. Rôzne oblasti potrebujú rôzne opatrenia, píše STEFANO BONACCINI, prezident Európskej rady obcí a regiónov. 

Stefano Bonaccini je taliansky politik, prezident Európskej rady obcí a regiónov a prezident severotalianskeho regiónu Emilia-Romagna. 

Dnes je už jasné, že koronavírusová pandémia mala ďalekosiahle dôsledky na zdravie Európanov, ich spôsob života aj ekonomiku. Fond obnovy pre Európu je historický prejav solidarity nášmu kontinentu a bodom obratu pre Európsku úniu. Bez týchto nečakaných finančných prostriedkov by bolo neuveriteľne náročné prekonať krízu tak kolosálnu ako je táto.

Šok, ktorý pandémia priniesla, bude mať hlboký vplyv nielen na naše ekonomiky, ale aj na to, ako sa dívame na vzťah medzi životným prostredím a naším spôsobom života. V blízkej dobe prijmeme rozhodnutia, ktoré určia podobu sveta v ďalšom storočí. Tieto rozhodnutia budeme musieť prijať v spolupráci s regionálnymi vládami a miestnymi samosprávami, ktoré sa už ukázali ako veľmi efektívne v boji s pandémiou a pri ochrane ekonomiky a zdravia obyvateľstva.

Starostovia, regionálni poslanci a lídri naprieč Európou volajú po silnom a efektívnom partnerstve medzi všetkými úrovňami riadenia štátu. Takéto partnerstvá nám umožnia nielen poraziť pandémiu, ale aj položiť základy pre odolnejšiu a udržateľnejšiu Európu, lepšie pripravenú na nové výzvy a príležitosti.

Dôležitosť lokálnej dimenzie pokoronakrízovej obnovy uznala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, ktorá uviedla, že bude pozorne načúvať investičným prioritám regiónov.

Komisia však od členských štátov nežiada zakomponovať regióny a samosprávy do procesu príprav Národných plánov obnovy. Iba im to odporučila. To znamená, že či sa tak aj stane, zostáva na členských štátoch.

Väčšina štátov zlyháva

V decembri minulého roku sme spoločne s Európskym výborom regiónov zisťovali, do akej miery členské štáty zapájajú regionálne vlády do prípravy Národných plánov obnovy. Výsledky sú jednoznačné. Väčšina členských štátov v informovaní a zapojení zástupcov regionálnych vlád zlyhali. Jedinými výnimkami sú Fínsko, Írsko a Litva. Zástupcovia tamojších regiónov uviedli, že boli do prípravy dokumentov adekvátne zapojení.Ešte znepokojujúcejšie sú rôzne bariéry, ktoré viacerí respondenti z regiónov pomenovali. Tie zahŕňajú chýbajúcu vôľu národných vlád ich do procesu zapojiť či nedostatočný čas na pripomienkovanie návrhov centrálnych vlád. Keď zoberieme do úvahy rozsah krízy, ktorej Európa čelí, potrebujeme, aby spolupráca medzi všetkými úrovňami vlády bola čo najefektívnejšia a najrýchlejšia.

Na veľkosti nezáleží

Môžu sa Národné plány obnovy a odolnosti stať v čase, keď Komisia pripravuje svoje víziu pre vidiecke oblasti, príležitosťou ako oživiť vidiek a investovať do oblastí, ktoré stále zaostávajú v digitalizácií, prístupe k základným službám, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a iným?

Európska snaha o digitálnu a zelenú transformáciu musí brať do úvahy záujmy všetkých oblastí. Ak chceme zabezpečiť skutočnú a efektívnu obnovu, nemôžeme prijať uniformný prístup. Rôzne oblasti potrebujú rôzne opatrenia.

Zapojením národných asociácií zastupujúcich regióny, mestá a miestne samosprávy, zabezpečíme, aby hlasy stredne veľkých a menších miest a vidieckych oblastí nezostali v rozhodovacom procese o investičných projektoch nevypočuté.

Princíp partnerstva

Od vypuknutia pandémie ubehol rok. Je dôležité, aby sme už neopakovali chyby z prvých týždňov krízy. Priveľa z prvých opatrení prijala vláda na národnej úrovni bez toho, aby pochopila kľúčovú úlohu miestnych samospráv a regionálnych vlád.

Napriek viacerým výzvam z uplynulých mesiacoch však vidíme, že keď členské štáty nemajú povinnosť miestne samosprávy konzultovať, nerobia tak. Mrzí nás, že partnerský princíp, ktorý je povinný pri štrukturálnych fondoch, nie je aj súčasťou finančného nástroja NextGenerationEU.

Konzultácie s mestami, regiónmi a ich zastupiteľskými organizáciami sú nevyhnutné pre zabezpečenie efektívnych investícií a skutočných reforiem.

Spolupráca s miestnymi samosprávami navyše prispeje k lepšiemu prepojeniu pri využívaní rôznych finančných nástrojov na európskej úrovni. Preto žiadame Komisiu a Parlament, aby kontrolovala plnenie partnerského princípu v národných plánoch obnovy.

Hoci návrhy národných plánu obnovy a odolnosti odovzdalo Komisii už 19 členských štátov, chceme pokračovať v snahe systematickejšie zapájať mestá a regióny. Aby sme dosiahli naplnenie základných princípov viacúrovňovej vlády, potrebujeme podporu Európskeho parlamentu. Potrebujeme, aby europoslanci využili všetky svoje kontrolné právomoci a pomohli tak Únii vyťažiť z plánu obnovy čo najviac.

Európsky plán obnovy má veľký potenciál nielen obnoviť našu ekonomiku, ale aj pomôcť vyriešiť mnohé problémy, ktoré sa počas pandémie dostali na povrch. Spoluprácou s mestami a regiónmi Európska únia vyjde z krízy silnejšia, schopná lepšie zvládnuť nielen koronavírusovú pandémiu, ale aj klimatick krízu, digitálnu transformáciu a ďalšie budúce výzvy. Naši občania sa nás spoliehajú. Nesmieme strácať čas.

23. 03. 2021 

Slovensko deklarovalo svoje záväzky v oblasti digitálnych inovácií na prestížnom podujatí Digital Day 2021

Pod záštitou Európskej komisie a portugalského predsedníctva v Rade EÚ sa uskutočnilo online ministerské podujatie Digital Day 2021. Podujatie na vysokej politickej úrovni spája členské štáty v súčasných a budúcich záväzkoch v oblasti digitálnych technológií. Počas podujatia Slovensko pristúpilo k podpisu troch dokumentov – Deklarácii o európskych dátových bránachDeklarácii o zelenej a digitálnej transformácii EÚ a Deklarácii o štandardoch pre startupy. 

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR počas Digital Day 2021 zastupoval Marek Antal, štátny tajomník MIRRI SR a Radoslav Repa, generálny riaditeľ Sekcie digitálnej agendy. Podujatie sa sústredilo na prijatie záväzkov členských štátov EÚ v tých oblastiach hospodárstva, v ktorých budú mať digitálne technológie rozhodujúci vplyv.

Z troch prijatých deklarácií sa dve týkajú rozširovania digitálnej konektivity ako aj čoraz prítomnejšieho fenoménu tzv. zelenej digitalizácie, ku ktorým Slovenská republika pristúpila podpisom Veroniky Remišovej, podpredsedníčky vlády a ministerky pre investície, regionálny rozvoj a informatizácie SR. K tretej deklarácii o štandarde EÚ pre členské štáty týkajúceho sa startupov Slovensko pristúpilo podpisom Jána Oravca, štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR.

Deklarácia o európskych dátových bránach ako kľúčovom prvku digitálneho desaťročia EÚ

 Ak chce EÚ  využiť naplno svoj potenciál a stať sa dátovým uzlom na svetovej úrovni, je potrebné, aby zvýšila svoju pozornosť na medzinárodné digitálne prepojenie. Deklarácia sa preto zameriava na rozširovanie trhu s ukladaním a spracovaním údajov, zvyšovanie a zabezpečenie podmorskej konektivity, rozširovanie vesmírneho bezpečného pripojenia, zachovanie bezpečného a zabezpečeného pripojenia kontinentu a v neposlednom rade na medzinárodné partnerstvá.

 

Deklarácia o zelenej a digitálnej transformácii EÚ

Inteligentné používanie digitálnych technológií môže byť kľúčovým faktorom v boji proti zmeneklímy a udržateľnosti životného prostredia. Cestou je zlepšenie energetickej efektívnosti a efektívnosti zdrojov a uľahčenie obehových systémov, čo povedie k zníženiu emisií, znečistenia, straty biodiverzity a napokon k zlepšeniu životného prostredia. Cieľom deklarácie, ktorá vychádza zo záverov Rady EÚ pre životné prostredie zo 17. decembra 2020 ako aj z digitálnej stratégie EÚ, je urýchliť zelenú digitálnu transformáciu.

 

Deklarácia o štandarde EÚ pre členské štáty týkajúceho sa startupov 

Udržateľný rast, ako aj prostredie priaznivé pre podnikanie sú ústredným bodom budúceho globálneho úspechu európskych startupov. Členské štáty uvítali zavedenie štandardu EÚ pre startupy, ktorého cieľom je zabezpečiť aplikáciu príkladov dobrej praxe najúspešnejších startupových ekosystémov. Signatári sa tak v deklarácii zaviazali podieľať sa na zdieľaní a zavádzaní príkladov dobrej praxe, s cieľom podporiť začínajúce podniky vo všetkých fázach ich vývoja.

 

Jednotlivé deklarácie v anglickom jazyku:

 

23. 03. 2021 

Vicepremiérka Remišová: Rozvoju regiónov pomôže dotácia 1,1 milióna eur pre projekty mimovládnych organizácií

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlasuje novú výzvu na predkladanie žiadostí o štátnu dotáciu na podporu rozvoja regiónov. Výzva je určená pre mimovládne organizácie, ktoré môžu získať dotáciu od 10- do 50-tisíc eur. 

„Podpora regiónov je pre nás kľúčovou prioritou. V tejto výzve podporíme sumou 1,1 milióna eur mimovládne organizácie, ktoré bývajú zvyčajne jedným z hlavných aktérov rozvoja potenciálu regiónov, starostlivosti o kultúrne dedičstvo, životné prostredie či verejné zdravie,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová.

Do výzvy sa môžu zapojiť občianske združenia, neziskové organizácie či regionálne rozvojové agentúry, ktoré pôsobia v oblasti regionálneho rozvoja. Žiadatelia môžu predkladať projekty, ktoré sú zamerané na:

  • rozvoj vnútorného potenciálu územia (napr. výsadba pôvodných odrôd ovocných stromov v sade spravovanom miestnou komunitou),
  • podporu predchádzania sociálneho vylúčenia (napr. vzdelávanie nezamestnaných mladých, zlepšenie hygienickej úrovne detí z marginalizovaných rómskych komunít),
  • rozvoj sociálnej infraštruktúry regiónu (napr. zdieľané bývanie, projekty inklúzie medzi seniormi, handicapovanými a väčšinovou spoločnosťou),
  • rozvoj turistickej infraštruktúry (napr. budovanie altánkov, lavičiek, náučných tabúľ),
  • starostlivosť o kultúrne dedičstvo  (napr. oprava a rekonštrukcia pamiatok),
  • na ochranu životného prostredia (napr. protipovodňové zádrže, revitalizácia zelene),
  • komunitné aktivity.

„Vzhľadom na pretrvávajúcu pandemickú situáciu je možné tiež predkladať projekty, ktoré pomôžu zmierniť dopady COVID-19 na život ľudí v regiónoch,“ upozornila ministerka Remišová.

Minimálna výška dotácie je 10 000 eur, maximálna 50 000 eur. Maximálny podiel dotácie na oprávnených výdavkoch je 90 %. Žiadosti možno predkladať na predpísaných tlačivách do 15. apríla 2021 vrátane.

MIRRI SR sa snaží proces predkladania žiadostí zjednodušovať prostredníctvom vopred pripravených formulárov a elektronického podania. Kompletné vyplnené žiadosti spolu s prílohami podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom odporúčane podávať prostredníctvom elektronickej podateľne cez ústredný portál verejnej správy. V takomto prípade môžu žiadatelia, okrem ušetrenia svojho času, získať dodatočné bonusové body.

Kompletnú výzvu  a dokumenty nájdete na: www.mirri.gov.sk/sekcie/dotacie.

23. 03. 2021 

Sociálne inovácie prinášajú nové nápady do regiónov, vyznať sa v téme vám pomôže nová príručka

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR pripravilo v spolupráci s Platformou sociálnych inovácií príručku, ktorá má pomôcť ľuďom v regiónoch pripravovať úspešné inovatívne projekty. Príručka obsahuje vysvetlenia základných oblastí sociálnych inovácií, definuje základné termíny aj príklady dobrej praxe zo Slovenska a zahraničia. 

Ministerstvo ako kľúčový partner pre regionálny rozvoj vníma sociálne ino­vácie ako súčasť prípravy integrovaných územných stratégií, podporu najmenej rozvi­nutých okresov a táto téma je tiež súčasťou  Plánu obnovy a odolnosti, Partnerskej dohody aj budúceho Operačného programu Slovensko.

Téma sociálnych a spoločenských inovácií predstavuje nové, efektívnejšie, udržateľnejšie a spravodlivejšie riešenia spoločenských problémov oproti už zaužívaným riešeniam. Môže zahŕňať vytváranie nových produktov, služieb, zavádzanie technológii, ale aj  zmenu nastavených pravidiel,  či vytvorenie nových rolí v spoločenskom systéme.

„Ak sa chceme rozprávať o úspešnom regionálnom rozvoji, nemôžeme z neho vynechať sociálne inovácie. Práve tie prinášajú myšlienky, projekty, partnerstvá a platformy na vyrovnávanie sociálnych a ekonomických nerovností medzi regiónmi. Spojili sme akademikov, nadácie, firmy aj odborníkov verejného a súkromného sektora a v prehľadnej príručke vysvetlili základné princípy sociálnych inovácií, ekonomického podnikania, či dlhodobého financovania projektov. Súčasťou príručky je 24 úspešných príkladov sociálnych inovácií zo Slovenska, ale aj príklady z Česka, Holandska, Poľska, Nemecka a ďalších krajín,“ povedal štátny tajomník Vladimír Ledecký.

Medzi sociálne inovácie a úspešne fungujúce projekty patria napríklad projekt „Včelí kRaj“ na podporu včelárov. Tí vymysleli produkt Férový med, ktorým sa snažia vzdelávať deti aj dospelých o význame včiel. Sociálnym rozmerom je vytváranie pracovných príležitostí v oblasti včelárstva a v spracovaní včelích produktov. Sociálnou inováciou je však tiež napríklad projekt „Aj Ty v IT“, ktorý pre všetky dievčatá a ženy buduje rovnaký prístup k IT vzdelávaniu a následnému zamestnaniu.

Prostredníctvom projektu „Spišský Hrhov“, zas obec rozšírila za pomoci vlastných občanov komunitnú prácu, zriadila komunitné centrum v obci, dokonca organizuje burzu partnerov rozvoja lokálnej zamestnanosti. Rozvojom a aktiváciou ľudských zdrojov dáva život mnohým ďalším projektom na rozvoj obce a regiónu.

Príručka sociálnych inovácií a projektov dobrej praxe (.PDF, 2484 kB)

Príručka sociálnych inovácií a projektov dobrej praxe (.PDF, 2495 kB) – verzia pre mobilný telefón

23. 03. 2021 

Ministerka Remišová hodnotí rok zmeny po voľbách: Regiónom pomáhame v boji s pandémiou, o rozvoji rozhodujú aktéri priamo v územiach

Podpora regionálneho rozvoja prešla za rok od volieb zásadnými zmenami. V bilančnej správe to uviedla vicepremiérka Veronika Remišová. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) naštartovalo viaceré procesy, ktoré prinášajú do procesu podpory regiónov transparentnosť, férovosť a efektívnosť. 

„Zásadne meníme filozofiu regionálneho rozvoja. Naším cieľom je, aby podpora išla len na projekty, ktoré majú preukázateľný prínos pre regióny. Skoncovali sme s rodinkárstvom a klientelizmom. Už žiadne zbytočné cesty k haciendam politických nominantov a ich kamarátov tak, ako sa to neraz dialo v minulosti,“ zdôraznila vicepremiérka Remišová. Medzi nástroje podpory regionálneho rozvoja patrí eurofondový Integrovaný regionálny operačný program (IROP), štátne dotácie, programy cezhraničnej spolupráce INTERREG a tiež granty EHP a Nórska.

Od marca 2020, teda od nástupu novej vlády, bolo z regionálneho programu IROP vyhlásených osem výziev za takmer 167 miliónov eur. Z toho štyri boli vyhlásené po 1. októbri, kedy IROP prešiel pod MIRRI SR. „Z regionálneho programu sme podporili z veľkej časti opatrenia na boj s COVID-19 a na ochranu verejného zdravia. Z programu IROP sme však tiež podporili modernizáciu ciest II. a III. triedy, centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti a rozbehli sme veľmi dôležitý projekt pre stredné školy, ktorého cieľom je posilniť partnerstvo s podnikmi a poskytnúť študentom možnosť odbornej praxe,“ vymenovala ministerka, ktorá považuje investície do vzdelávacieho systému pre rozvoj regiónov za kľúčové.

Z programov cezhraničnej spolupráce INTERREG, ktoré sú od októbra pod ministerstvom investícií, išlo 2,9 milióna eur na moderné vzdelávanie s ohľadom na požiadavky trhu práce, ďalšia výzva bola určená na podporu ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva a biodiverzity.

Vlani pod MIRRI SR prešli tiež granty Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska, z ktorých sa podporili projekty na záchranu národného kultúrneho dedičstva. Napríklad obnova Beckovského hradu s alokáciou 809-tisíc eur, rekonštrukcia kaštieľa v Jelšave za milión eur, obnova priestorov barokového kaštieľa na hrade Modrý Kameň s alokáciou 950-tisíc eur a mnohé ďalšie. Okrem toho podporu získali viaceré projekty v oblasti kultúry a umenia. „Projekty financované z Grantov EHP a Nórska pomáhajú v regiónoch vytvárať dlhodobé pracovné miesta a tiež majú veľký prínos pre oblasť turizmu a rozvoj miestnej ekonomiky,“ zdôraznila Remišová.

Ministerka považuje za dôležitú celkovú zmenu filozofie regionálneho rozvoja, kedy sa o budúcnosti regiónu nerozhoduje len od stola, ale do procesu sú zapojení aktéri priamo v regióne prostredníctvom Rád partnerstva. Ľudia v regiónoch predsa najlepšie vedia, kde sú ich problémy a kam treba nasmerovať pomoc.“

V čase pandémie MIRRI SR vypísalo špeciálne výzvy pre samosprávy na pomoc v boji s COVID-19. Prostriedky z miliónovej štátnej dotácie išli na sociálne služby, zdravotníctvo či školstvo. „Tiež sme päťnásobne navýšili pomoc pre mimovládne organizácie, ktoré s pandémiou bojujú v prvej línii,“ doplnila ministerka. Výrazná podpora išla do oblasti športu v Banskobystrickom kraji, ktorý bude v roku 2022 dejiskom Európskeho olympijského festivalu mládeže. Na renováciu a vybudovanie nových športovísk bolo vyčlenených 900-tisíc eur.

Pozornosť ministerstva sa sústreďuje na región hornej Nitry, ktorú čakajú veľké zmeny v súvislosti s ukončením ťažby hnedého uhlia a jeho spaľovania. „Pre hornú Nitru a ďalšie regióny pripravujeme schému podpory vo výške 459 miliónov eur z Fondu spravodlivej transformácie. Prostriedky pôjdu na odstránenie ekologických záťaží, revitalizáciu krajiny, rozvojové inovačné projekty a tvorbu nových pracovných miest,“ uviedla ministerka regionálneho rozvoja. Už v roku 2020 MIRRI SR na hornej Nitre rozbehlo okrem toto transformačné projekty za takmer 55 miliónov eur. Ide o podporu tvorby nových pracovných miest v malých a stredných podnikoch, rekvalifikačné kurzy pre baníkov či výstavbu obchvatu Prievidze.

„Okrem konkrétnej pomoci pre naše regióny sme ďalej pripravili víziu a stratégiu pre Slovensko do roku 2030. Lebo štát musí mať jasný plán a priority, kam sa chce uberať. Ochrana prírodných zdrojov a životného prostredia sú v tejto národnej vízii prioritou. Rozvoj regiónu už nemožno merať len dĺžkou nových ciest, ale hlavne kvalitou života jeho obyvateľov. Preto pripravujeme ďalšie zmeny, aby mohlo dostať podporu čo najviac užitočných a zmysluplných projektov,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Kľúčové aktivity MIRRI SR v oblasti regionálneho rozvoja za uplynulý rok: 

Vízia Slovensko 2030 – plán rozvoja krajiny s výhľadom na budúce desaťročie

Pomoc regiónom v boji s koronou z eurofondov aj štátneho rozpočtu – COVID opatrenia, podpora sociálnych služieb, vzdelávania, zdravotníctva

Pomoc hornej Nitre a ďalším priemyselným regiónom – príprava projektov, ktoré sa podporia z európskeho Fondu spravodlivej transformácie vo výške 459 miliónov eur a rozbeh transformačných projektov za takmer 55 miliónov eur

Zmena podpory najmenej rozvinutých okresov – transparentné prerozdeľovanie štátnych dotácii podľa jasných pravidiel 

Podpora partnerstiev priamo v územiach – vznik Rád partnerstva a Integrovaných územných stratégií

Päťnásobne vyššia pomoc pre mimovládne organizácie v prvej línii boja s COVID-19 – podpora projektov 49 organizácií v roku 2020 (práca so starými a chorými, online vzdelávanie, prevencia bezdomovectva a pod.), podobná výzva bola vyhlásená už aj v roku 2021

Podpora športu v Banskobystrickom kraji – 900-tisíc eur na športoviská v súvislosti s organizáciou Európskeho olympijského festivalu mládeže v r. 2022

Podpora obnovy kultúrneho dedičstva, kultúry a umenia z grantov EHP a Nórska

23. 03. 2021 

Úrady prijímajú žiadosti o príspevky „Prvej pomoci“ za február

Záujemcovia o príspevky z projektu „Prvá pomoc“ za mesiac február už môžu zasielať svoje žiadosti a výkazy pre opatrenia 2, 4A a 4B e-mailom na adresu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Podávať ich môžu do 30. apríla 2021. Všetky aktuálne informácie, dokumenty a žiadosti sú k dispozícii na www.pomahameludom.sk.
 

V súvislosti so zhoršenou epidemiologickou situáciou si ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uvedomuje dôležitosť a nevyhnutnosť zvýšenej pomoci zamestnávateľom, zamestnancom a SZČO. S cieľom udržať čo najviac pracovných miest sme rozšírili okruh oprávnených žiadateľov, navýšili finančnú pomoc a predĺžili obdobie podpory z projektu „Prvá pomoc“ do 30. júna 2021. 

Znižujeme administratívnu záťaž pre zamestnávateľov a SZČO 

Zamestnávatelia a SZČO, ktorí už pomoc čerpali a majú s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvorenú dohodu o poskytnutí príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“, nemusia podpisovať nové dodatky k dohode. Úrady práce budú žiadateľov informovať o zmene podmienok a obe zmluvné strany budú postupovať podľa platných predpisov odo dňa ich účinnosti. Tým výrazne zjednodušujeme a zrýchľujeme poskytovanie príspevkov. 

Opatrenie č. 2 

Rozšírili sme kategórie poklesu tržieb z pôvodných štyroch na sedem kategórií s výškou príspevkov od 330 eur do 870 eur. Toto rozšírenie prináša adresnejšiu a férovejšiu pomoc. 

O príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti môže žiadať SZČO, ktorá bola nemocensky a dôchodkovo poistená v období do 30.06.2020 a poistenie jej trvá, alebo jej táto povinnosť vznikla od 01.07.2020 resp. od 01.02.2021. Rovnako môžu žiadať aj tie SZČO, ktoré začali prevádzkovať svoju činnosť po 01.02.2020, najneskôr však k 01.02.2021. Príspevok dostanú aj tí, ktorí majú príjem z iného pracovného pomeru. 

Opatrenie č. 4A a 4B 

Vybraným skupinám SZČO, slobodným povolaniam, športovcom a jednoosobovým s.r.o. zvyšujeme príspevok na 360 eur. O pomoc môžu žiadať tí záujemcovia, ktorí začali prevádzkovať svoju činnosť po 01.02.2020, najneskôr však k 01.02.2021. 

Žiadosti a výkazy pre opatrenia 1, 3A a 3B za mesiac február 2021 budú zverejnené po schválení dodatku k schéme štátnej pomoci Európskou komisiou. Všetky aktuálne informácie sú dostupné na stránke www.pomahameludom.sk

23. 03. 2021 

Ministerstvo práce podporí opatrovateľskú službu ďalšími 50 miliónmi eur

Ministerstvu práce sa v rámci iniciatívy REACT-EU podarilo vyjednať na podporu opatrovateľskej služby dodatočných 50 miliónov eur. Vďaka tomu je možné plynule nadviazať na prebiehajúcu podporu opatrovateľskej služby pre obce, mestá a neverejných poskytovateľov, ktorá sa začala v roku 2018.
 

Slovenská republika má vďaka ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny piate najlepšie čerpanie finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu (ESF) zo všetkých krajín Európskej únie. Aj vďaka tomu pôjde z iniciatívy REACT-EU (780 miliónov) viac ako polovica práve do Operačného programu Ľudské zdroje, ktorý riadi rezort práce (401,2 miliónov). Rozdelenie financií schválila Európska komisia na konci februára, aktuálne pracujeme na tom, aby sme mohli prvé výzvy, vrátane podpory opatrovateľskej služby, vyhlásiť už v máji tohto roka. 

Do výzvy sa budú môcť zapojiť všetci verejní aj neverejní poskytovatelia, vrátane tých z Bratislavského samosprávneho kraja. Žiadatelia, ktorí už čerpali finančné prostriedky, si budú môcť uplatniť výdavky aj spätne, a to od ukončenia podpory, ktorá sa začala v roku 2018. 

„Naším cieľom je zabezpečiť lepšiu dostupnosť kvalitnej opatrovateľskej služby v komforte domova, a tým predchádzať umiestňovaniu klientov do pobytových zariadení. Táto podpora prispeje tiež k zabezpečeniu kontinuálnej opatrovateľskej služby ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby, a k udržaniu pracovných miest opatrovateliek poskytujúcich terénnu opatrovateľskú sociálnu službu seniorom a osobám s ŤZP“,  objasňuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. 

„Výrazne sa snažíme pre žiadateľov zjednodušiť aj vykazovanie. Budú stanovené jednotné sadzby rovnaké pre verejných aj neverejných poskytovateľov. Tie budú rásť podľa stupňa odkázanosti. Na základe výzvy z roku 2018 poskytovalo totiž ministerstvo práce príspevok na mzdy, ktorý si vyžadoval značnú administratívu,“  doplnil štátny tajomník ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Boris Ažaltovič.

23. 03. 2021 

Zariadenia krízovej intervencie dostanú vyšší príspevok

Neverejné nocľahárne a verejné zariadenia krízovej intervencie, ktoré poskytujú útočisko ženám a deťom zažívajúcim násilie či ľuďom bez domova, dostanú z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR po novom vyšší, až 250 eurový príspevok. Dnes o tom rozhodla vláda SR na návrh ministra Milana Krajniaka.
 

Nocľahárne, útulky, domovy na polceste a zariadenia núdzového bývania, ktoré zriadila alebo založila obec, a nocľahárne neverejných poskytovateľov, si pre ekonomické dôsledky pandémie nedokážu zo súčasných zdrojov financovania dostatočne pokryť svoje prevádzkové náklady. Pomocnú ruku im opäť podáva rezort práce. 

„Pandémia spôsobila, že nám narastá počet ľudí bez domova a zvýšilo sa aj riziko domáceho násilia. Preto sme sa rozhodli opäť zvýšiť finančnú pomoc pre zariadenia poskytujúce sociálne služby najrizikovejším skupinám, ľuďom bez domova a tým, ktorí prežívajú násilie vo svojej domácnosti,“  vysvetlil minister práce M. Krajniak. Týka sa to približne 2000 ľudí (cca 670 týraných žien a detí a cca 1330 ľudí bez strechy nad hlavou).  „Príspevok zvyšujeme zo súčasných 150 eur na jedno miesto v zariadení na mesiac na 250 eur.“ 

Zvýšený príspevok budú verejné zariadenia krízovej intervencie a neverejné nocľahárne dostávať až do konca tohto roka a to aj v prípade, ak by sa krízová situácia na Slovensku skončila skôr. Z rezortu práce tak dostanú o 1,8 milióna eur viac. 

„Sme si vedomí, že hoci týmto zariadeniam medziročne narastajú náklady, výška príspevku sa, až na nocľahárne, nemenila od roku 2012. Pracujeme preto na návrhu zákona, ktorým chceme túto nespravodlivosť odstrániť. S účinnosťou od 1.1.2022 plánujeme výšku príspevku 250 eur na jedno miesto v zariadení na mesiac zaviesť natrvalo, “  uzavrel M. Krajniak. 

Dnes schválené nariadenie vlády nadobudne účinnosť 1. apríla 2021 a nahradí tak Nariadenie vlády z apríla minulého roku, ktorým sa počas krízovej situácie na Slovensku zvýšil príspevok pre nocľahárne zo 120 na 150 eur mesačne na klienta.

23. 03. 2021 

Aj vo februári ostala situácia na trhu práce stabilná a prácu si našlo viac ako 10 000 ľudí

Trh práce ostáva naďalej stabilný, a to napriek prísnym protipandemickým opatreniam a prebiehajúcej druhej vlne pandémie. Vo februári si našlo prácu 10 335 nezamestnaných ľudí. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidujú viac ako 60 000 voľných pracovných miest.
 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR od apríla 2020 už vyplatilo na udržanie zamestnanosti viac ako 1 miliardu a 183 miliónov eur a podporilo celkovo 3 434 381 mesačných príjmov zamestnancov, vrátane SZČO. Vývoj počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorí si našli prácu v jednotlivých mesiacoch pandémie od apríla 2020, jednoznačne potvrdzuje účinnosť prijímaných opatrení v rámci aktívnej politiky práce, ktorá zahŕňa aj jedinečný projekt „Prvá pomoc“. S cieľom zrýchliť vyplácanie pomoci aktuálne prijímajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny desiatky nových zamestnancov, ktorí sa špecializujú práve na procesy spojené so spracovaním žiadostí o príspevky. K dnešnému dňu posilnilo tímy úradov po celom Slovensku už 74 kolegov a plynulo prijímame ďalších. 

Situácia na trhu práce ostáva stabilná 

Vo februári dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti 7,90 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom bol zaznamenaný nepatrný nárast o 0,09 p. b. (7,81 % v januári 2021). Medziročný nárast je na úrovni 2,85 p. b. (5,05 % vo februári 2020). Počet uchádzačov o zamestnanie pripravených ihneď nastúpiť do práce dosiahol 216 495 osôb, čo je v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nárast o 2 614 osôb (o 1,22 %). 

Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie bola vo februári 2021 na úrovni 8,55 %. Medzimesačne, v porovnaní s januárom 2021, vzrástla o 0,05 p. b. Úrady práce evidovali celkovo 234 288 ľudí bez práce, čo je o 1 449 osôb viac ako v januári 2021. Podľa doby evidencie je až 86 826 uchádzačov evidovaných viac ako 12 mesiacov, čo predstavuje viac ako tretinu z celkového počtu nezamestnaných. 

Február priniesol uplatnenie na trhu práce 10 335 nezamestnaným 

Najviac ľudí si našlo prácu v oblasti priemyselnej výroby, v administratívnych službách, vo veľkoobchode a maloobchode. Celkovo bolo vo februári 2021 z evidencie vyradených 12 228 uchádzačov o zamestnanie, z toho 6 pre nespoluprácu a ďalších 1 887 osôb bolo vyradených z ostatných dôvodov (starostlivosť o dieťa do 10 rokov, starostlivosť o blízku osobu, odchod do členského štátu EÚ a cudziny na dlhšie ako 15 dní a pod.). 

Slovenský trh práce stále ponúka viac ako 60 tisíc voľných pracovných miest. Vo februári 2021 ich úrady práce evidovali 62 078. Najviac voľných miest bolo v Bratislavskom kraji, a to 18 406 (podiel 29,65 %), najmenej miest bolo v Košickom kraji 2 702 (podiel 4,35 %). Počet voľných pracovných miest vhodných pre absolventov v mesiaci február bol na úrovni 27 426 a rovnako ako v januári prekročil hranicu 27 000 (január 27 415). Najčastejšie ponúkali zamestnávatelia voľné pracovné miesta v profesii Operátori a montéri strojov a zariadení (28 655 miest), kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (13 086 miest) a pomocní a nekvalifikovaní pracovníci (7 040 miest).

23. 03. 2021 

Aj ty môžeš pomôcť vyčerpanému personálu v zariadeniach sociálnych služieb

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) hľadá dobrovoľníkov do pobytových zariadení sociálnych služieb. Vyčerpanému personálu, ktorý sa stará o klientov v zariadeniach s výskytom ochorenia COVID-19, tak môžeš pomôcť aj ty.
 

Napriek tomu, že sa situácia v zariadeniach sociálnych služieb zlepšuje (k 10.3.2021 bolo na Slovensku 258 covidových zariadení), niektorým zariadeniam chýba personál. „Zamestnanci sú buď v karanténne, alebo na pandemickej PN, a tí, ktorí pracujú, sa o klientov starajú nepretržite a sú vyčerpaní,“ zhodnotil stav v covidových zariadeniach minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. 

V necovidových častiach zariadení sociálnych služieb a centier pre deti a rodiny vypomáhajú aj študentky a študenti z partnerských vysokých škôl združených v Asociácii vzdelávateľov v sociálnej práci, ktoré v závere minulého roka podpísali s MPSVR SR Memorandum o spolupráci. „Ďakujem týmto študentom. V súvislosti s ich pôsobením v zariadeniach dostávame iba pozitívnu spätnú väzbu. Riaditelia a riaditeľky si chvália a veľmi uvítali takúto pomoc. V zariadeniach sociálnych služieb však potrebujeme posilniť aj iné profesie, napríklad zdravotné sestry, inštruktorov sociálnej rehabilitácie, ale aj kuchárov, upratovačky a šoférov, ktorí budú pracovať v covidových a necovidových častiach, preto hľadáme dobrovoľníkov,“ uzavrel minister Krajniak. 

Formulár pre dohodárov do covid zariadení je od 5.3.2021 zverejnený na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR  tu . Záujemcom – dobrovoľníkom bude zo strany zariadení sociálnych služieb poskytnuté ubytovanie, strava a odmena vo výške od 7 do 10 eur za hodinu (v závislosti od vykonávanej pozície). 

Prihlásiť sa môžu iba dospelé osoby, ktoré majú vzdelanie v oblasti, o ktorú majú záujem (napr. zdravotná sestra), resp. majú príslušné oprávnenie (napr. šoféri vodičský preukaz, kuchári zdravotný preukaz a pod.). Dobrovoľníci si môžu vybrať, či chcú pomáhať v covidových alebo necovidových častiach zariadení. 

Za prvé dni od spustenia registrácie má rezort v evidencii už 20 prihlásených dobrovoľníkov. O sprostredkovanie spolupráce môžu zariadenia sociálnych služieb požiadať prostredníctvom univerzálneho štandardného formulára na webovej stránke MPSVR SR, ktorý sa nachádza v časti pre ZSS. Týmto formulárom žiadajú nielen o personálnu pomoc, ale aj psychosociálnu, duchovnú či materiálnu.

23. 03. 2021 

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 19.3.2021 zverejnilo Schému štátnej pomoci na sanáciu environmentálnych záťaží v prípadoch, kedy zodpovednosť za sanáciu prechádza na štát v znení dodatku č. 1.

23. 03. 2021 

https://www.op-kzp.sk/obsah-aktuality/zoznam-schvalenych-a-neschvalenych-zonfp-57-vyzva-4-a-5-hodnotiace-kolo/

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako SO pre OP KŽP, dňa 23.03.2021 zverejnila zoznam schválených ŽoNFP a zoznam odborných hodnotiteľov v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO4-SC451-2019-57, zameranej na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu rozvodov tepla, 4. a 5. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

23. 03. 2021 

Harmonogram výziev na predkladanie žiadostí o NFP na rok 2021, verzia 3

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia zverejnilo Harmonogram výziev na predkladanie žiadostí o NFP na rok 2021, verzia 3.

Viac informácií nájdete v časti “Harmonogram výziev”

23. 03. 2021 

Z programu Integrovaná infraštruktúra sa doteraz čerpali financie vo výške takmer 2,5 miliardy eur

Z operačného programu (OP) Integrovaná infraštruktúra sa doteraz čerpali financie vo výške takmer 2,5 miliardy eur. Tento program umožňuje financovanie projektov aj v rámci dopravy, informatizácie či výskumu a inovácií. V súčasnosti sú zazmluvnené zdroje z Európskej únie za takmer 5 miliárd eur, čo predstavuje 87 percent celého balíka. Informovalo o tom ministerstvo dopravy a výstavby prostredníctvom sociálnych sietí.

Podľa rezortu dopravy a výstavby jedným z príkladov úspešného financovania z európskych peňazí je vybudovanie nového železničného úseku Púchov - Považská Teplá s tunelom Milochov. Na mimoriadnom rokovaní Monitorovacieho výboru pre Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020 schválili podľa ministerstva dopravy aj podporu projektov slovenských inovatívnych firiem s pečaťou excelentnosti, teda Seal of Excellence sumou 25 miliónov eur z OP Integrovaná infraštruktúra.

23. 03. 2021 

Priestory budúceho Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti si po prvýkrát prišli pozrieť lekári

Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti (CIZS) Kežmarok výrazne pokročila. Stavbu novej modernej kliniky pod Tatrami si okrem vedenia mesta prišli pozrieť aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí tu budú mať prenajaté priestory. Projekt je spolufinancovaný z Integrovaného regionálneho operačného programu.

V pondelok 22. marca sa za prísneho dodržiavania protipandemických opatrení konal na stavbe kontrolný deň, počas ktorého si mohli zástupcovia mesta a lekári prejísť budúce ambulantné priestory. Nová poliklinika, ktorá bude súčasťou komplexu prepojeného s Nemocnicou Dr. Vojtecha Alexandra, prinesie významné rozšírenie a skvalitnenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov Kežmarku a širšieho okolia.

„Teším sa, že už čoskoro budeme môcť využívať tieto nové moderné priestory kliniky, ktorá bude poskytovať zdravotnú starostlivosť na najvyššej európskej úrovni. Napriek tomu, že dodávateľ stavby mal sťažené podmienky a menšie prestávky kvôli pandémii, stíha ju dokončiť načas, čo je dobrá správa pre mesto Kežmarok a pre všetkých jeho občanov,” povedal po stretnutí s lekármi a staviteľmi primátor Ján Ferenčák.
Päťpodlažná budova je navrhnutá s vysokým dôrazom na efektivitu prevádzky. Bude sa v nej nachádzať 24 ambulancií s moderným vybavením, rehabilitačné centrum, dialýza a kongresové centrum s kapacitou do 300 osôb so záhradou s výhľadom na Vysoké Tatry. Nemocnica bude mať zelenú strechu, ktorá budú okrem estetického účelu prínosom aj z hľadiska energetických úspor a klimatickej pohody vo vnútri budovy. Projekt počíta aj s vybudovaním prístupových ciest a nových parkovacích miest v dostatočnej kapacite.
„Priestor je dispozične riešený veľkoryso, je tu dobrá prístupnosť a umiestnenie vedľa existujúcej nemocnice je veľmi výhodné. Organizačne sa tu črtá iná úroveň, kvalita a logistika zdravotnej starostlivosti a som rád, že môžem byť súčasťou takéhoto zmysluplného projektu,” podelil sa o svoje dojmy všeobecný lekár Pavol Štec, ktorý bude mať v novej poliklinike ambulanciu.

Výstavba Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti v Kežmarku odštartovala v júli 2020 a spustenie plnej prevádzky je naplánovaná na koniec tohto roka. Developerom stavby je mesto Kežmarok, ktoré bude jediným vlastníkom budovy. Všetky ambulancie a ostatné priestory v nej budú v prenájme.

23. 03. 2021 

"Panelka" pri Trenčíne je o krok bližšie k modernizácii

Kritický úsek cesty I/9 medzi Chocholnou-Velčicami a Mníchovou Lehotou v Trenčianskom okrese je o krok bližšie k modernizácii. Vyplýva to z podpisu zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku medzi Ministerstvom dopravy a výstavby SR a Slovenskou správou ciest.

Ako v pondelok (22. 3.) informoval na sociálnej sieti minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina), projekt rekonštrukcie cesty známej ako "panelka" takmer za 26 miliónov eur bude spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie.

„Hlavným cieľom je najmä odstránenie porušenej betónovej vozovky, položenie nových asfaltových vrstiev, pričom pôvodný betón sa použije ako podkladová vrstva. Súčasťou projektu bude aj oprava križovatiek s cestami II. a III. triedy, ako aj rekonštrukcia siedmich mostných objektov," informuje minister na sociálnej sieti.

23. 03. 2021 

ITAPA Digital Talk: Zelené dáta - ako urýchliť ich sprístupňovanie ľuďom

Prakticky každý deň využívame priestorové údaje - niekto ako používateľ navigácie, niekto pri plánovaní výstavby, iní pri ochrane prírody. Ale v akom stave sú vlastne priestorové informácie na Slovensku? A kam smeruje Európa? Už skoro 14 rokov platí smernica INSPIRE, ktorej cieľom je vybudovať v celej Európe vzájomne prepojenú infraštruktúru priestorových informácií. Kam sa ale Európa odvtedy posunula? A aká je ďalšia vízia? Niektoré krajiny sú na tom omnoho lepšie a dokázali zintegrovať a sprístupniť priestorové informácie. Iné krajiny zaostávajú. Kde sa nachádza Slovensko a aké sú hlavné prekážky integrácie dát a ich sprístupnenia? Webinár ITAPA Digital Talk má interaktívnou formou popísať situáciu a prekážky v tejto oblasti, ale najmä identifikovať príležitosti a možnosti, ako dramaticky urýchliť sprístupňovanie integrovaných priestorových dát pre používateľov.

ITAPA Digital Talk:
Zelené dáta: Ako urýchliť ich sprístupňovanie ľuďom
powered by ITAPA
Kedy: 30. marca 2021 od 14:00 do 15:45
Kde: Po registrácii môžete Digital Talk sledovať na platforme ZOOM.

Diskutujúci:
Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Róbert Konrád, poradca, Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre životné prostredie
Martin Tuchyňa, koordinátor dátovej infraštruktúry GeoICT a životného prostredia, Odbor stratégie IKT, Ministerstvo životného prostredia SR
Tomáš Řezník, docent, Geografický ústav, Prírodovedecká fakulta, Masarykova univerzita Brno
Milan Andrejkovič, hlavný dátový kurátor SR pre otvorené údaje verejnej správy, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
Ľuboslav Michalík, vedúci odboru ZBGIS, GKÚ Bratislava
Filip Kadeřábek, Utility Business Unit Director, Asseco Central Europe

O čom budeme diskutovať?
  • Čo je hlavná prekážka integrácie priestorových údajov na Slovensku?
  • Aký je stav infraštruktúry priestorových informácií?
  • Aký je stav dát?
  • Aká je vízia? Kde budeme o 5 rokov?  
  • Aké projekty sa pripravujú?
 

ÚČASŤ NA ONLINE DISKUSII JE BEZPLATNÁ. REGISTRUJTE SA EŠTE DNES!

23. 03. 2021 

Aktualita EF

Príspevok podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 329/2018 Z. z.“). Informácie k predkladaniu žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 329/2018 Z. z. (ďalej len „žiadosť“):

 

Termín na doručenie žiadosti: do 31.03.2021 počas úradných hodín prostredníctvom jedného z nižšie uvedených spôsobov:

  • doručenie 1 originálu žiadosti spolu s povinnými prílohami v listinnej podobe osobne na adresu: Environmentálny fond, Nevädzová 5, 821 01 Bratislava;
  • doručenie 1 originálu žiadosti spolu s povinnými prílohami v listinnej podobe do poštového priečinku na adresu: Environmentálny fond, P. O. Box 14, 827 14 Bratislava 212;
  • doručenie žiadosti spolu s povinnými prílohami do elektronickej schránky Environmentálneho fondu v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

 

Rozhodujúci je dátum doručenia žiadosti Environmentálnemu fondu t. j. najneskôr 31.03.2021.

 

Na žiadosť doručenú po uvedenom termíne alebo na žiadosť, ktorá nebude obsahovať všetky povinné náležitosti sa nebude prihliadať.

 

Výška príspevku a termín vyplatenia príspevku:

Výška príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 329/2018 Z. z. pre jednotlivé obce bude závisieť predovšetkým od počtu obcí, ktoré splnia v danom kalendárnom roku podmienky na jeho priznanie.

Environmentálny fond vyplatí príspevok obciam najneskôr do 30.06.2021.

 

Prílohy:

1) Žiadosť o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

k stiahnutiu

 

2) Čestné vyhlásenie

k stiahnutiu

09. 02. 2021 

Minister práce Milan Krajniak a minister financií Eduard Heger navrhujú rozšírenie a zvýšenie "Prvej pomoci+"

Projekt „Prvá pomoc“, ktorý bol už v októbri rozšírený na „Prvú pomoc +“, čakajú ďalšie zmeny v prospech zamestnávateľov, zamestnancov a SZČO. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak navrhuje v spolupráci s ministrom financií Eduardom Hegerom rozšírenie a navýšenie pomoci pre zamestnávateľov a SZČO na udržanie pracovných miest. Rezort práce tak prerozdelí ľuďom mesačne o 40 miliónov EUR viac.
 

Minister Krajniak predloží v stredu 3. februára vláde návrh na schválenie predĺženia obdobia podpory z projektu „Prvá pomoc“ do 30. júna 2021. Rozšíriť sa má okruh podporených zamestnancov a SZČO o tých, ktorí začali pracovať alebo podnikať najneskôr k 1. februáru 2021. Toto opatrenie má platiť pre žiadosti resp. výkazy doručené úradom práce už za január 2021. Minister Krajniak navrhuje účinnosť predĺženia Prvej pomoci plus a rozšírenia okruhu podporených zamestnancov a SZČO s okamžitou platnosťou po schválení návrhu vládou. 

„Ministerstvo práce je najúspešnejšie v doručovaní štátnej pomoci pre zamestnávateľov, zamestnancom a SZČO. Ďakujem ministrovi financií za podporu rozšírenia pomoci na udržanie pracovných miest. Ďakujem tiež všetkým pracovníkom úradov práce a Sociálnej poisťovne, že nepretržite vyplácajú pomoc všetkým, ktorí ju na Slovensku potrebujú. Spolu sme už vyplatili vyše 1,3 miliardy EUR,“ uviedol Milan Krajniak, minister práce, sociálnych vecí a rodiny. 

„Minister financií z povahy veci nemôže byť rozhadzovačný, lebo keby bol, tak dovedie štát do krachu. Ale minister financií zároveň musí mať cit, aby vedel, kedy, v akej výške a akým spôsobom musia byť uskutočnené fiškálne stimuly v čase kríz. Preto sme tu spoločne, aby sme jasne deklarovali, že zvýšená pomoc podnikom, zamestnancom, SZČO a domácnostiam je výsledkom spolupráce dvoch rezortov,“ zdôraznil Eduard Heger, minister financií. 

S platnosťou od 1. februára návrh rozšírenia pomoci v rámci projektu „Prvá pomoc ++“ prináša nižšie uvedené zmeny v prospech žiadateľov. Výrazne sa znižuje aj administratívna záťaž pre zamestnávateľov a SZČO, ktorí majú s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvorenú dohodu o poskytnutí príspevku. Nebudú musieť podpisovať nové dodatky k dohode. Úrady práce budú žiadateľov informovať o zmene podmienok a obe zmluvné strany budú postupovať podľa platných predpisov odo dňa ich účinnosti. Tým sa výrazne zjednoduší a zrýchli poskytovanie príspevkov. 

Opatrenia č. 1, č. 3A, č. 3B 

Zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta počas vyhlásenej mimoriadnej situácie, môžu podľa návrhu požiadať o príspevok na preplatenie mzdových nákladov na zamestnanca, vrátane odvodov hradených zamestnávateľom vo výške až 100 % celkovej ceny práce, pričom zostáva zachovaná maximálna výška príspevku 1 100 € na jedného zamestnanca. 

Opatrenie č. 2 a č.3B 

Zamestnávatelia a SZČO, ktorí žiadajú o paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca podľa poklesu tržieb, môžu očakávať rozšírenie kategórií podľa poklesu tržieb. V súčasných podmienkach sú 4 kategórie, ktoré sa majú rozšíriť na 7 kategórií s výškou príspevkov od 330 € do 870 €. Ich rozšírenie prinesie adresnejšiu a férovejšiu pomoc. 

Opatrenia č. 4A a 4B 

SZČO, ktoré nemajú príjem z podnikania, by si podľa nového návrhu mali prilepšiť o 45 € navýšením paušálneho príspevku na 360 €. Odporúčame však, aby sa SZČO dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistili do 15. februára 2021 a požiadali o príspevok v rámci opatrenia 2, čím získajú vyšší finančný príspevok až na úrovni 870 €. 

Žiadosti a výkazy za január 

Vzhľadom na pripravované zmeny v poskytovaní príspevkov projektu Prvá pomoc+ v prospech žiadateľov, budú žiadosti o poskytnutie príspevkov a výkazy pre priznanie príspevkov za mesiac január 2021 zverejnené v týždni od 08. februára 2021. 

Minister Krajniak navrhuje účinnosť rozšírenia a zvýšenia podpory z Prvej pomoci plus pre žiadosti resp. výkazy už za február 2021. Žiadatelia budú môcť podávať žiadosti resp. výkazy za február po mesačnom zúčtovaní miezd a schválení schémy EÚ, najskôr v druhej polovici marca 2021. 

Zápis do registra partnerov verejného sektora 

Výnimka z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora platí do 31.12.2021. Ministerstvo práce tak zrušilo administratívnu záťaž pre príjemcov príspevkov z projektu „Prvá pomoc“. 

Všetky dôležité informácie k projektu Prvá pomoc budú zverejnené na  www.pomahameludom.sk  .

09. 02. 2021 

Usmernenie č. 6 k 31. Výzve na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok zameranej optimalizáciu systémov, služieb a posilnenie intervenčných kapacít pre manažment mimoriadnych udalostí na lokálnej a národnej úrovni

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre časť operačného programu Kvalita životného prostredia vydalo dňa 2.2.2021 Usmernenie č. 6 k 31. Výzve na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok zameranej optimalizáciu systémov, služieb a posilnenie intervenčných kapacít pre manažment mimoriadnych udalostí na lokálnej a národnej úrovni (ďalej len „Usmernenie č. 6“).

Usmernenie a zmeny z neho vyplývajúce sú účinné odo dňa zverejnenia, t. j. od 2.2.2021.

Podrobné informácie sú zverejnené v časti Výzvy/Aktuálne výzvy.

09. 02. 2021 

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 18. výzva, 19. hodnotiace kolo

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 2. 2. 2020 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO2-SC211-2017-18, zameranej na preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami realizované mimo vodných tokov, v rámci 19. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

09. 02. 2021 

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 29. výzva, 11. hodnotiace kolo

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 2. 2. 2020 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO1-SC131-2017-29, zameranej na zachovanie a obnovu biodiverzity a ekosystémov a ich služieb mimo chránených území a zelenú infraštruktúru, v rámci 11. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

09. 02. 2021 

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 33. výzva, 2. hodnotiace kolo

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 2. 2. 2020 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO1-SC111-2017-33, zameranej na triedený zber komunálnych odpadov, mechanicko-biologickú úpravu zmesového komunálneho odpadu a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov v ostatných regiónoch, v rámci 2. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

09. 02. 2021 

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 44. výzva, 7. hodnotiace kolo

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej len “OP KŽP“), dňa 2. 2. 2020 zverejnilo zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO2-SC211-2018-44, zameranej na Aktualizáciu máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a aktualizáciu plánov manažmentu povodňových rizík, v rámci 7. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

09. 02. 2021 

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP – 46. výzva, 8. a 9. hodnotiace kolo

Slovenská inovačná a energetická agentúra ako SO pre OP KŽP, dňa 09.02.2021 zverejnila zoznam schválených a neschválených ŽoNFP v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO4-SC421-2018-46, zameranej na zníženie energetickej náročnosti a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie v podnikoch v rámci 8. a 9. hodnotiaceho kola.

Zoznam schválených a neschválených ŽoNFP nájdete v časti Projekty/Zoznam schválených a neschválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok

09. 02. 2021 

Oznámenie o výške disponibilných prostriedkov na rok 2021

Oznámenie o výške disponibilných prostriedkov na rok 2021 Environmentálny fond, ako poskytovateľ a vykonávateľ „Schémy štátnej pomoci pre podniky v odvetviach a pododvetviach, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov emisných kvót v rámci EUETS do cien elektrickej energie v znení dodatku č. 1“ (ďalej len „schéma“), oznamuje, že výška disponibilných prostriedkov na rok 2021, v zmysle článku N. ROČNÝ ROZPOČET, odsek 2. schémy, predstavuje 3.000.000,00 EUR.

09. 02. 2021 

Envirofond predlžuje termín na predkladanie žiadostí

Environmentálny fond predlžuje termín na predkladanie žiadostí o dotácie pre oblasť L. Zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných budov vrátane zatepľovania. Termín posunutý do 26. februára 2021.

Fond pristúpil k tomuto kroku po intenzívnej komunikácii s envirorezortom a hľadaní možností ako vyjsť v ústrety požiadavkám žiadateľov aj s ohľadom na aktuálnu situáciu s ochorením COVID-19 a zároveň postupovať v súlade s platnou legislatívou zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej fond zverejnil na svojom webovom sídle, www.envirofond.sk, dokument „I. Rozšírenie špecifikácie činností podpory na rok 2021“.

Žiadatelia o poskytnutie podpory formou dotácie z Environmentálneho fondu môžu žiadosti predkladať až do 26. februára 2021. Pôvodný termín na predkladanie žiadostí bol do 5. februára 2021.

„Termín na predkladanie žiadostí sme predĺžili do 26. februára 2021. Predpokladáme, že sme týmto spôsobom vytvorili dostatočný časový priestor na to, aby všetci žiadatelia, ktorí majú záujem o predloženie žiadostí v rámci oblasti L., mali možnosť využiť túto príležitosť a podali žiadosti. Zároveň veríme, že Environmentálny fond týmto spôsobom vyšle pozitívny signál všetkým žiadateľom,“ uviedol riaditeľ fondu Ľubomír Vačok.

Bližšie informácie o predĺžení termínu v rámci „I. Rozšírenia špecifikácie činností podpory na rok 2021“ a o „I. Rozšírení špecifikácie činností podpory na rok 2021“ nájdete tu:

http://www.envirofond.sk/_img/Ziadosti/2021/Dotacie/Dodatok_1%20Roz%C5%A1%C3%ADrenie%20%C5%A1pecifik%C3%A1cie.pdf

http://www.envirofond.sk/sk/podpora/dotacie

09. 02. 2021 

Zoznam príloh a zásady hodnotenia žiadostí k výzve č. 2020/001 zverejnené

Fond na podporu športu zverejňuje Správnou radou fondu schválené bodové váhy a kritéria hodnotenia žiadostí o poskytnutie príspevku v rámci programu „Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia športovej infraštruktúry“ na základe Výzvy č. 2020/001 vyhlásenej dňa 31.12.2020, ako aj zoznam požadovaných príloh, ktoré musia žiadatelia priložiť k svojim žiadostiam v rámci Výzvy č. 2020/001.

Kritéria hodnota (váhy a bodové hodnotenie)
Zoznam požadovaných príloh

Oba dokumenty sú dostupné aj prostredníctvom sekcie Dokumenty v hlavnom menu webovej stránky.

Oficiálny formulár samotnej žiadosti, ktorý budú žiadatelia o príspevok zasielať, bude zverejnený dodatočne.

09. 02. 2021 

Zmeny v podpornej činnosti FPU na rok 2021

A: Dňa 28. 1. 2021 schválila Rada FPU nasledovné zmeny v Štruktúre podpornej činnosti FPU na rok 2021:

  1. Nová forma podpory v podprogramoch medzinárodných mobilít formou štipendia (1.1.6, 1.2.5, 1.3.6, 1.4.7, 1.5.8, 1.6.4, 1.6.5, 4.6).
  2. Doplnenie podmienok k dotácii v podprogramoch 5.2.3 Nové stále expozície – múzeá a 5.3.3 Nové stále expozície – galérie.
  3. Zlúčenie dátumu oprávneného obdobia (maximálna doba realizácie) a termínu predkladania Finančného vyúčtovania a vecného vyhodnotenia projektu, ak je max. doba realizácie 30.06.2022 a najbližší termín na predloženia vyúčtovania je 30.09.2022, max. doba realizácie a zároveň termín predloženia vyúčtovania bude 30.09.2022.

B: Osobitné podmienky pre žiadosti predložené v rámci výzvy na predkladanie žiadostí zverejnenej fondom v čase krízovej situácie alebo do šiestich mesiacov po skončení krízovej situácie, ktorú predložil žiadateľ z územia zasiahnutého krízovou situáciou alebo ak sa projekt realizuje na území zasiahnutom krízovou situáciou:  

  1. Finančné vyúčtovanie a vecné vyhodnotenie projektu – k vyúčtovaniu nebude potrebné priložiť žiadne kópie účtovných dokladov
  2. Zredukovanie počtu povinných potvrdení k zmluve, k zmluve bude potrebné predložiť len nasledovné potvrdenia:

a, potvrdenie okresného súdu o tom, že žiadateľ/žiadateľka nie je v konkurze, nie je v konkurznom konaní, nie je v reštrukturalizácii, nedošlo k zamietnutiu návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku (obce a vyššie územné celky nie sú povinné predložiť toto potvrdenie v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

b, kópia oficiálneho potvrdenia od zahraničného partnera(pri medzinárodných mobilitách a prezentáciách),

c, doklad o zriadení bežného účtu žiadateľa/žiadateľky v slovenskej banke alebo pobočke zahraničnej banky na Slovensku, súčasťou ktorého musí byť číslo účtu v tvare IBAN (t. z. kópia zmluvy s bankou s uvedením IBAN alebo kópia potvrdenia banky o vedení účtu s uvedeným IBAN). Názov majiteľa/majiteľky účtu musí byť identický s názvom alebo menom žiadateľa/žiadateľky. Doklad predkladajú aj obce a organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov. Doklad sa predkladá iba k prvej zmluve od septembra 2019 a je platný pre uzatvorenie všetkých nasledujúcich zmlúv (aj v ďalších rokoch). Zmena účtu zakladá povinnosť predložiť doklad opätovne.

3. Finančné prostriedky je možné poskytnúť aj žiadateľom, ktorí majú evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, na povinné verejné zdravotné poistenie a daňové nedoplatky.


Aktualizovanú Štruktúru podpornej činnosti nájdete tu.

09. 02. 2021 

Výsledky grantovej výzvy UČITEĽ/KA BUDÚCNOSTI a ŠKOLA BUDÚCNOSTI 2021

Prinášame výsledky výzvy v programoch „Učiteľ budúcnosti“ a „Škola budúcnosti“. V spolupráci s Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia sme otvorili tieto 2 programy, aby sme poskytli aktívnym učiteľom a školám možnosť realizovať projekty so zameraním na inovatívny a netradičný prístup k vyučovaniu.

Už teraz sa veľmi tešíme na skvelé projekty a podporeným grantistom želáme veľa síl. Sme presvedčení, že budú prínosom a inšpiráciou pre svoje okolie.

Podporené projekty v rámci programu „Učiteľ budúcnosti“:

Projekt:  Sme v tom spolu
Žiadateľka: Petra Lacková
Výška grantu: 998,- EUR

Projekt:  Ekoplanéta Malého princa
Žiadateľka: Eva Klapáková
Výška grantu: 996,- EUR

Projekt:  Chodníčkami v rodisku
Žiadateľka: Mária Alžbetkinová
Výška grantu: 820,- EUR

Projekt:  Výchova a vzdelávanie divadlom 
Žiadateľka: Anna Tkáč
Výška grantu: 820,- EUR

Projekt: Vesmírni cestovatelia
Žiadateľka: Anna Ondo-Eštoková
Výška grantu: 604,- EUR

Projekt:  Zážitkové vyučovanie
Žiadateľka: Slavka Maľcovská
Výška grantu: 762,- EUR

Podporené projekty v rámci programu „Škola budúcnosti“:

Projekt: Pridávame rozmer
Organizácia: Základná škola Gemerská 2, Košice
Výška grantu: 2 089,- EUR

Projekt:  Vedecký brloh v školských laviciach
Organizácia: Vedecký brloh, o. z.
Výška grantu: 2 350,- EUR

Projekt:  Mini Ekofarma
Organizácia: Súkromná základná škola Centra pre rodinu, Poprad
Výška grantu: 2 400,- EUR

Projekt: Školská záhrada, ktorá učí – včelí náučný chodník
Organizácia: Základná škola s materskou školou Spišské Bystré
Výška grantu: 2 500,- EUR

Projekt: Putovanie s Jankom Hraškom (štruktúrovaná dramatická hra)
Organizácia: Spojená škola internátna, M. R. Štefánika, Vranov nad Topľou
Výška grantu: 1 626,- EUR

Projekt: PLUSinka v záHRAde
Organizácia: Cirkevná základná škola sv. Martina, Radatice
Výška grantu: 732,- EUR

Projekt: Ozoboti a my
Organizácia: Základná škola s materskou školou sv. Jána Nepomuckého, Kĺčov
Výška grantu: 2 478,- EUR

Projekt:  Vizuálne v škole
Organizácia: OBČIANSKE ZDRUŽENIE PRI ZŠ V PLAVNICI
Výška grantu: 2 363,- EUR

Projekt: Ekobojovníci zo ŠZŠ Vtáčkovce
Organizácia: Špeciálna základná škola, Vtáčkovce
Výška grantu: 1 050,- EUR

Projekt: Vnímame svet
Organizácia:  Základná škola Ľ. Podjavorinskej 1, Košice
Výška grantu: 2 412,- EUR

09. 02. 2021 

Nitra, Trenčín a Žilina v užšom výbere miest uchádzajúcich sa o titul Európske hlavné mesto kultúry 2026

Nitra, Trenčín a Žilina boli dnes zaradené do užšieho výberu súťaže o titul Európske hlavné mesto kultúry 2026. Spomedzi ôsmych prihlásených miest vybrala odborná a nezávislá porota tieto tri mestá po štvordňovom online stretnutí.

Zaradenie do užšieho výberu o titul Európske hlavné mesto kultúry môže (EHMK) mestám priniesť významné kultúrne, hospodárske a sociálne výhody za predpokladu, že ich prihláška je súčasťou dlhodobej stratégie založenej na rozvoji kultúry.
Akonáhle príslušné slovenské orgány formálne schvália odporúčanie poroty, budú mať mestá čas do jesene 2021, aby dokončili svoje prihlášky. Odborná porota sa potom opäť stretne koncom roka 2021, aby odporučila jedno slovenské mesto ako nositeľa titulu Európske hlavné mesto kultúry 2026.

V roku 2026 bude môcť Slovensko už po druhýkrát hostiť Európske hlavné mesto kultúry. (v roku 2013 niesli tento titul Košice). V tom istom roku bude mať Európske hlavné mesto kultúry aj Fínsko. Predvýberové kolo vo Fínsku sa uskutočnilo v júni 2020 a na užší zoznam boli zaradené tri mestá: Oulu, Savonlinna a Tampere. Fínsko si svoje Európske hlavné mesto kultúry vyberie v júni 2021.

Súčasnými Európskymi hlavnými mestami kultúry sú Rijeka (Chorvátsko) a Galway (Írsko). Kvôli pandémii ochorenia COVID-19 a na odporúčanie Komisie sa Európsky parlament a Rada Európskej únie 23. decembra 2020 rozhodli predĺžiť mandát EHMK týmto mestám do apríla 2021. Takisto sa rozhodli presunúť tri Európske hlavné mestá kultúry pôvodne plánované na rok 2021 na roky 2022 a 2023. Novi Sad (Srbsko) sa takto pripojí k mestám Kaunas (Litva) a Esch-sur-Alzette (Luxembursko) v roku 2022. Elefsina (Grécko) a Temešvár (Rumunsko) sa pripoja k mestu Vesprém (Maďarsko) v roku 2023. Tartu (Estónsko), Bad Ischl (Rakúsko) a Bodø (Nórsko) budú Európskymi hlavnými mestami kultúry v roku 2024. Chemnitz (Nemecko) a Nova Gorica (Slovinsko, čaká sa na oficiálne určenie) nimi budú v roku 2025.  

Kontext
Slovensko v decembri 2019 vyzvalo zainteresované mestá na predloženie prihlášok. Do 15. decembra 2020 ich podalo osem miest: Banská Bystrica, Hlohovec, Martin, Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava and Žilina.
Podľa súčasného systému vymenúvania Európskych hlavných miest kultúry sa výber uskutočňuje v dvoch kolách: predvýberové kolo, po ktorom sa zostaví užší zoznam kandidátskych miest a záverečné výberové kolo približne o deväť mesiacov neskôr. Vybrané mesto potom oficiálne určí príslušný členský štát.
Žiadosti skúma porota zložená z 12 nezávislých odborníkov. Desať expertov vymenúvajú inštitúcie a orgány Európskej únie (Európsky parlament, Rada, Komisia a Výbor regiónov) a ďalších dvoch príslušné vnútroštátne orgány.
Vo výberových kritériách sa uvádza, že mestá by mali pripraviť kultúrny program so silným európskym rozmerom, ktorý podporuje účasť zainteresovaných strán mesta, ako aj jeho rôznych štvrtí a priťahuje návštevníkov z celej krajiny a Európy. Program musí mať trvalý vplyv a prispievať k dlhodobému rozvoju mesta. Mestá musia tiež preukázať, že majú podporu príslušných verejných miestnych orgánov a schopnosť realizovať projekt.

Projekt vznikol v roku 1985 na základe myšlienky vtedajšej gréckej ministerky kultúry Meliny Mercouriovej. Za ten čas sa stal jedným z najambicióznejších kultúrnych projektov v Európe a jednou z najznámejších a najcennejších aktivít EÚ. Jeho cieľom je podporovať rozmanitosť kultúr v Európe, vyzdvihnúť ich spoločné črty a podporovať prínos kultúry k dlhodobému rozvoju miest.

09. 02. 2021 

Informácia o stave NFP a voľných prostriedkoch k 01.02.2021

Informácia o stave NFP a voľných prostriedkoch k 01.02.2021

09. 02. 2021 

Stav čerpania za OP TP k 01.02.2021

Stav čerpania za OP TP k 01.02.2021

09. 02. 2021 

Zoznam projektov v realizácii z OP TP k 01.02.2021

Zoznam projektov v realizácii k 01.02.2021

09. 02. 2021 

Dobré fondy EÚ- Mimoriadne úspešné Palárikovo v čerpaní európskych dotácií

Mesto Palárikovo je v nitrianskom kraji v čerpaní dotácií mimoriadne úspešné. Rekonštrukcia a modernizácia základnej školy a materskej školy bola prvým veľkým úspešným projektom s finančnou dotáciou z európskych fondov okolo jedného milióna EUR. Ďalší milión prispel k zlepšeniu mestskej infraštruktúry. 

V Palárikove sa vybudovali nové chodníky, lavičky, parky, parkovacie miesta či detské ihriská. Projekt mesta bol zameraný na komplexnú rekonštrukciu a opravu miestnych komunikácií. Zrekonštruovala sa napríklad komunikácia na Remeselníckej ulici ako aj obojstranný chodník na Štefánikovej ulici od sochy sv. Vendelína po zákrutu pri zrkadle. Postavilo sa tiež parkovisko pred budovou zberného dvora či nový chodník k základnej škole na Komenského ulici. Zásadnou rekonštrukciou počas dvoch rokov prešiel aj Park mládeže s okolím, čakacou autobusovou zastávkou, osvetlením v parku a mestským mobiliárom.

Ak ste zvedaví a chcete vidieť viac príkladov dobre investovaných európskych prostriedkov na Slovensku, tak neváhajte a kliknite na stránku https://dobrefondy.eu.

 

09. 02. 2021 

Výsledky prieskumu Úradu vlády: Slováci čoraz viac vnímajú prospech eurofondov

 

Úrad vlády SR prostredníctvom odboru informovanosti a publicity realizoval koncom uplynulého roka prieskum zameraný na zistenie úrovne povedomia verejnosti o politike súdržnosti EÚ a poskytovania pomoci z fondov EÚ  Slovensku. Takmer tri štvrtiny respondentov považujú činnosť fondov v rámci EÚ za prospešnú pre Slovensko - ide o takmer 20%  nárast oproti posledným číslam z prieskumu spred piatich rokov. Až 84 % respondentov zastupujúcich verejnosť uvádza, že už počuli alebo vedia o poskytovaní finančných prostriedkov na rozvoj rôznych oblastí hospodárstva.
 
Respondenti najčastejšie uvádzali, že z operačných programov, teda z fondov EÚ určených pre Slovensko, je možné financovať projekty týkajúce sa životného prostredia, budovania ciest a diaľnic či rozvoja obcí a regiónovvýskumu a vývoja, vzdelávania, budovania kanalizácií, zdravotníctva alebo poľnohospodárstva a priemyslu.
 
Prieskum potvrdil, že viac ako 90%  zástupcov samosprávy (99%), mimovládnych organizácií (94%) či podnikateľského sektora (93%) má informácie o poskytovaní prostriedkov z EÚ či už na regionálny rozvoj alebo na rozvoj rôznych oblastí nášho hospodárstva.
 
Viac ako 40 % respondentov deklaruje, že vie o nejakom projekte, ktorý bol financovaný          z prostriedkov  EÚ. Najčastejšie deklarovali znalosť projektov z oblasti budovania ciest, rozvoja regiónov alebo budovania kanalizácií.
 
Viac ako 20 % respondentov deklaruje, že poznajú informačný portál o štrukturálnych fondoch EÚ na Slovensku  www.eufondy.sk/www.partnerskadohoda.gov.sk. Takmer tretina z tých, ktorí deklarujú znalosť tohto portálu tvrdí, že ho aspoň občas navštevujú. Prevažná väčšina z nich tento portál hodnotí ako prehľadný.
09. 02. 2021 

MPSVR opakovane žiadalo o ďalšie realokácie z fondov EÚ na program Prvá pomoc

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v spolupráci s rezortom financií opakovane žiadalo ďalšie realokácie z fondov EÚ na program Prvá pomoc, ale ďalšie prostriedky z existujúcich operačných programov už presunuté neboli. V stanovisku to uviedol rezort práce s tým, že ministerka pre investície Veronika Remišová (Za ľudí) ubezpečovala, že prepadnutie finančných prostriedkov z fondov EÚ nehrozí.
 
MPSVR priblížilo, že vláda 14. apríla minulého roka odsúhlasila, že finančné dosahy programu Prvá pomoc budú 1,3825 miliardy eur. Remišová následne predložila na zasadnutie vlády návrh na realokáciu finančných prostriedkov z fondov EÚ, na základe ktorého bolo na projekt Prvá pomoc presunutých 217 miliónov eur z Kohézneho fondu a 110 miliónov eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Ďalšie prostriedky boli na program Prvá pomoc presunuté aj v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF).


Vláda zároveň podľa rezortu práce uložila podpredsedníčke vlády Remišovej, aby do 31. augusta 2020 predložila na rokovanie kabinetu ďalší návrh realokácie finančných prostriedkov fondov EÚ. MPSVR dodalo, že spolu s Ministerstvom financií (MF) SR opakovane žiadalo ďalšie realokácie z fondov EÚ na Prvú pomoc, ďalšie prostriedky však presunuté neboli.


Rezort práce v stanovisku zdôraznil, že počas jesene 2020 upozorňoval na hroziace nevyčerpanie niekoľkých miliárd eur z fondov EÚ z rozpočtového obdobia 2014 – 2020, najmä čo sa týka EFRR, a požadovalo ďalšie realokácie na program Prvá pomoc do ESF. "Zároveň sme upozorňovali, že presuny z EFRR do ESF sú možné len do konca roka 2020. Podpredsedníčka vlády opakovane realokácie odmietala s tým, že prepadnutie finančných prostriedkov z fondov EÚ nehrozí," podotklo ministerstvo práce.
 
Zároveň dodalo, že minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS) presunul v priebehu roka 2020 do operačného programu Ľudské zdroje (OP ĽZ) do ESF na podporu materských škôl 20 miliónov eur a na podporu základných umeleckých škôl 20 miliónov eur.
 
"Celkovo bolo v roku 2020 presunutých z iných fondov (Kohézny, EFRR) na program Prvá pomoc do ESF namiesto 1,3825 miliardy eur iba približne 327 miliónov eur. Ďalších 63 miliónov eur bolo presunutých v rámci ESF a ďalších 40 miliónov eur presunulo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR," poznamenal rezort práce v stanovisku.
  
Europoslankyňa a predsedníčka Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) v pondelok uviedla, že Slovensko z eurofondov prišlo nenávratne o 1 miliardu eur, pretože do konca roku 2020 nezabezpečilo v EFRR jej realokáciu.


"My sa sústreďujeme na peniaze z fondu obnovy, ale zabúdame na miliardy, ktoré nám ležia v 'šuflíkoch' (EÚ), lebo sú nevyčerpané a musia sa dostať k ľuďom. Napríklad (minister práce Milan, pozn. TASR) Krajniak (Sme rodina) peniaze v Európskom sociálnom fonde nemá a potrebuje ich. On zabezpečuje štátnu pomoc, ktorá ide za živnostníkmi, za tými, ktorí sú na SOS-dávkach, za tými ktorí reálne uviaznu v pasci chudoby," upozornila Ďuriš Nicholsonová.


Remišová na vyjadrenia europoslankyne reagovala s tým, že nie je pravda, že Slovensko miliardu eur z eurofondov nerealokovalo na boj s ochorením COVID-19 a na tlačovej konferencii strany SaS odznelo mnoho zavádzajúcich informácií.
 

09. 02. 2021 

Vicepremiérka Remišová: Novela zákona zruší 19 okruhov potvrdení, ktoré už od občanov úrady nebudú pýtať

Zásadne menej byrokracie a papierovačiek prinesú dve právne normy, ktoré dnes predstavila vicepremiérka Veronika Remišová. Prvou je novela zákona proti byrokracii, ktorá ruší v listinnej forme až 19 okruhov výpisov a potvrdení a tiež prináša začiatok digitalizácie administratívno-právneho procesu  v prípade narodenia dieťaťa. Druhou právnou normou je zákon o údajoch, ktorý má priniesť systematický prístup štátu k nakladaniu s údajmi evidovanými v informačných systémoch verejnej správy. Okrem iného rieši, v ktorých databázach môže štát údaje zhromažďovať, kto k nim môže mať prístup a za akých podmienok sa tieto údaje môžu zdieľať. Obidva návrhy zákonov sú v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovacom konaní. 

„Je načase, aby sa o boji proti byrokracii prestalo len hovoriť, ale, aby sa tak aj stalo. Novela zákona proti byrokracii, ktorú sme pripravili na našom ministerstve, prináša doteraz najzásadnejšie odbremenenie občanov i podnikateľov od rôznych papierovačiek na úradoch,“ vyhlásila ministerka Remišová, zodpovedná za informatizáciu.

Novela je už treťou antibyrokratickou vlnou a prináša výrazné obmedzenie predkladania a používania listinných výpisov a potvrdení na úradoch. Po jej zavedení úrady už nebudú od občanov či podnikateľov žiadať nasledujúce dokumenty:
  • Kópia rodného listu
  • Kópia sobášneho listu
  • Kópia úmrtného listu
  • Potvrdenie o pobyte
  • Potvrdenie o pridelení IČO
  • Potvrdenie, že hospod