Dňa 27. júna 2023 Nitriansky samosprávny kraj v spolupráci s našou Regionálnou rozvojovou agentúrou NOVOZÁMOCKO otvoril svoje prvé Asistenčné centrum NSK v Nitrianskom kraji, ktorého hlavnou úlohou bude poskytovať predstaviteľom samospráv v okrese Nové Zámky poradenstvo, konzultácie, spracovanie žiadostí a následne implementácie projektov v rámci Integrovaných územných investícií, ktoré budú financované z teritoriálnej alokácie Nitrianskeho samosprávneho kraja z Programu Slovensko 2021 - 2027. V mene agentúry ďakujem všetkým zástupcom obcí a vedeniu mesta Nové Zámky za účasť na tomto slávnostnom akte.

https://www.facebook.com/NitrianskySamospravnyKraj  PRVÁ KAMENNÁ KANCELÁRIA OTVORENÁ

8.      Zoznam oslovených potenciálnych uchádzačov/subjektov:

9.      Zoznam predložených ponúk:

10.    Vyhodnotenie náležitosti ponuky

11.    Vyhodnotenie splnenia podmienok účasti:

Poznámky k splneniu podmienok účasti:

Verejný obstarávateľ si overil na portáli UVO v registri osôb so zákazom, že uchádzač, ktorý sa umiestnil ako prvý v poradí nemá zákaz účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 32 ods.1 písm. f) zákona o VO.  

12.    Zoznam vylúčených uchádzačov s uvedením dôvodu ich vylúčenia 

Neuplatňuje sa.

13.    Vyhodnotenie ponúk 

Vzhľadom k skutočnosti, že ani jedna z predložených ponúk nepresiahla sumu stanovenú pre zákazku s nízkou hodnotou, verejný obstarávateľ postupuje v súlade s bodom 18 Výzvy na predkladanie ponúk a uzatvorí zmluvu s uchádzačom, ktorý splnil požadované náležitosti ponuky a podmienky účasti a ponúkol za predmet zákazky najnižšiu cenu.

 14. Identifikácia vybraného dodávateľa/zhotoviteľa/poskytovateľa:

thermstav s.r.o., Orechová 113/31, 930 02 Orechová Potôň, IČO: 44215002

15. Konečná zmluvná cena: 49 111,10 EUR bez DPH 

16. Miesto a dátum vyhodnotenia predložených ponúk: 

*Vyhlasujem, že v súvislosti s vyhodnotením zákazky spĺňam podmienku nezaujatosti vo vzťahu k potenciálnym dodávateľom a potvrdzujem, že uvedené údaje sú pravdivé.

Prílohy:                                                                                            

Spúšťame nové eurofondy. Dnes po prvýkrát zasadol Monitorovací výbor pre Program Slovensko, v ktorom sú zástupcovia ministerstva investícií a ďalších rezortov, Európskej komisie, samospráv, zamestnávateľov, odborov, akademického sektora a mimovládneho sektora. V roku 2023 plánujú Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) a sprostredkovateľské orgány vyhlásiť z Programu Slovensko výzvy za 5,8 miliardy eur, čo je až 46 % z celkového balíka nových eurofondov.

„Po schválení Programu Slovensko v novembri minulého roka sme teraz spravili ďalší dôležitý krok, aby sme začali využívať takmer 13 miliardový balík nových eurofondov. Monitorovací výbor pre Program Slovensko bol dnes informovaný o harmonograme plánovaných výziev na rok 2023 a prvé výzvy vyhlásime už v tomto štvrťroku – pôjdu na podporu základných škôl, na rekonštrukcie ciest, na podporu zamestnanosti, ale aj na ochranu prírody a obnoviteľné zdroje energie. Celkovo vyhlásime ešte tento rok 138 výziev za 5,8 miliardy eur,“ povedala Remišová s tým, že to predstavuje až 46 % prostriedkov z celkového balíka Programu Slovensko.

„Pripravili sme a spustili najväčšiu reformu eurofondov v histórii Slovenska a do eurofondov sme zaviedli profesionálne riadenie a poriadok. Čerpanie naplno rozbehneme hneď na začiatku, aby sa nestalo to, čo v minulosti. Keď sme v marci 2020 preberali eurofondy po vládach Smeru, po viac ako šiestich rokoch programového obdobia nebola vyčerpaná ešte ani len tretina z celkového balíka. Toto sa už nesmie opakovať,“ zdôraznila ministerka investícií. S Programom Slovensko prichádzajú radikálne zjednodušenia a odbúranie byrokracie, ako aj transparentnosť celého procesu. Namiesto šiestich operačných programov je len jeden, s jednotnými pravidlami, jednou metodikou a lepšou kontrolu verejného obstarávania.

V  roku 2023 vyhlásime z Programu Slovensko spolu až 138 výziev v celkovej sume viac ako 5,8 miliardy eur zo zdrojov EÚ.

„Eurofondy už neraz ukázali svoju silu a možnosti, ako môžu pomôcť Slovensku. Vďaka tomu, že sa nám v Bruseli podarilo presadiť presun jednej miliardy eur na boj s pandémiou, sme ochránili desaťtisíce pracovných miest a zamestnanosť máme na úrovni ako pred vypuknutím koronakrízy. Aj nové eurofondy využijeme vo veľkom na to, aby ľudia na Slovensku mali dobrú prácu a vyššie platy, aby obyvatelia všetkých regiónov mali služby na európskej úrovni. Preto už v tomto roku budú pre sociálnu oblasť vyhlásené výzvy v objeme 1,8 miliardy eur,“ uviedla Remišová. Z Programu Slovensko podporíme napríklad projekty na pomoc uchádzačom o prácu, prevenciu a poradenstvo pre obete násilia, terénu sociálnu prácu či na budovanie a modernizáciu základných škôl. „Nedostatok miest pre deti v základných školách je dlhodobo problém najmä vo väčších mestách, kam ľudia dochádzajú za prácou. Už v dobiehajúcom programovom období sme z nášho regionálneho programu obnovili vyše 600 základných škôl po celom Slovensku, vďaka čomu pribudli desaťtisíce nových miest pre deti. Budeme v tom pokračovať aj z nových eurofondov. Naše deti si zaslúžia kvalitné školy a dobré vzdelanie a rodičia zasa také služby od štátu, aby mohli skĺbiť svoj rodinný a  pracovný život a nemuseli sa trápiť tým, či im deti zoberú do školy či škôlky. Takto má vyzerať moderná prorodinná politika.“

Takmer 2,5 miliardy eur vo výzvach v roku 2023 investujeme do životného prostredia, ochrany prírody a obnoviteľných zdrojov energie. „Agresia Ruska proti Ukrajine vyvolala tiež energetickú krízu. Aby sme ochránili našu krajinu a ľudí, musíme zaistiť tiež energetickú bezpečnosť Slovenska. Aj na to využijeme nové eurofondy, ktoré v prvých výzvach pôjdu na zatepľovanie bytových domov a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, zeleň v mestách a obciach, čističky odpadových vôd či na budovanie vodovodov a kanalizácií tam, kde stále chýbajú. Veľký dôraz sme kládli na sanáciu environmentálnych záťaží a toxických skládok, ktoré zamorujú našu krajinu už celé desaťročia. Ľudia na Slovensku si zaslúžia zdravý život a nie nejaké trojuholníky smrti,“ zdôraznila ministerka. „Je veľkým úspechom, že sa nám podarilo presadiť, aby Slovensko mohlo ešte aj z nového balíka eurofondov riešiť investičné dlhy minulosti, pred ktorými bývalé garnitúry zatvárali oči,” doplnila.

Ďalšou oblasťou, kam pôjdu nové eurofondy, je veda, výskum, vzdelávanie a inovácie. Výzvy v tomto roku budú v celkovej sume 1,1 miliardy eur. „Veda a výskum to majú na Slovensku ťažké. Pre chyby a podvody krachol za vlády Smeru celý operačný program určený na podporu vedy a výskumu a musel byť zlúčený s programom dopravy a výstavby. Preto je pre nás teraz táto oblasť nesmierne dôležitá. Investície do výskumu a inovácií prinesú ľuďom na Slovensku lepšie pracovné miesta. Úspech našej krajine v budúcnosti už nezaistí rozdávanie dávok, ale lepšia práca pre ľudí v nových dynamických odvetviach, v ktorých budú mať ľudia aj dobré platy. Z nových eurofondov podporíme špičkových vedcov, aby neodchádzali do cudziny, ale mali kvalitné podmienky pre svoju prácu tu, na Slovensku. Tiež podporíme odborné vzdelávanie na stredných školách, aby žiaci získali prax a potom si našli ľahšie prácu. Z eurofondov ďalej podporíme výskumné nemocnice, inovatívne podniky a podnikateľov, ale aj rozvoj digitálnych služieb štátu pre občanov,“ vymenovala vicepremiérka Remišová.

„Jednou zo slabín rýchlejšieho rozvoja našich regiónov sú cesty. Ešte stále máme vyše 4 000 kilometrov regionálnych ciest v zlom stave, čo predstavuje obrovskú brzdu pre rozvoj miestnej ekonomiky. V Bruseli sa nám podarilo presadiť, a nebolo to vôbec ľahké, že nové eurofondy budeme môcť využiť aj na riešenie tohto problému, ktorý bol desaťročia na okraji záujmu bývalých vlád. Preto v roku 2023 vyhlásime výzvy za 491 miliónov eur zamerané na rekonštrukciu a modernizáciu ciest všetkých kategórií, železnice, na rozvoj mestskej hromadnej dopravy aj budovanie cyklotrás. Lebo moderná krajina je krajina s kvalitnou a spoľahlivou dopravnou infraštruktúrou.“

Za najväčšou reformou eurofondov sú vyše dva roky tvrdej práce expertov na ministerstve investícií. Do prípravy nového programového obdobia MIRRI SR zapojilo všetkých kľúčových partnerov – od ostatných rezortov, samospráv, zamestnávateľov, sociálnych a ekonomických partnerov, až po akademickú obec aj mimovládny sektor.

„Nové eurofondy a Program Slovensko znamenajú pre našu krajinu možno poslednú takúto veľkú príležitosť, ako sa skokovo posunúť vpred. Som presvedčená, že vďaka kvalitnému investičnému plánu na nasledujúce roky túto šancu naplno využijeme. Iba spoločne môžeme tvoriť lepšie Slovensko, kde sa bude ľuďom dobre žiť v zdravej a úspešnej krajine,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Príklady oblastí, do ktorých budú v roku 2023 smerovať výzvy z Programu Slovensko:

SOCIÁLNA OBLASŤ: 1,8 mld. eur

• budovanie a modernizácia základných škôl – 53 mil. eur
• pomoc pri hľadaní pracovného miesta a zamestnanosť – 376 mil. eur
• terénna sociálna práca – 99 mil. eur
• výchovné poradenstvo na školách a prevencia – 14 mil. eur
• starostlivosť komunitného typu – 89 mil. eur

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE: 2,5 mld. eur

• zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a obnoviteľné zdroje energie – 620 mil. eur
• verejná zeleň v mestách a obciach – 9 mil. eur
• kanalizácie, vodovody, čističky odpadových vôd – 241 mil. eur
• odstránenie envirozáťaží a skládok – 240 mil. eur

VZDELÁVANIE, VEDA, VÝSKUM, INOVÁCIE: 1,1 mld. eur

• digitálne služby štátu – 26 mil. eur
• vybavenia stredných odborných škôl a prepojenie s praxou – 46 mil. eur
• výskumné nemocnice – 199 mil. eur
• podpora podnikov a zavádzania inovácií – 69 mil. eur

DOPRAVA: 491 mil. eur

• cesty I., II., III. triedy – 282 mil. eur
• železnice – 136 mil. eur
• mestská hromadná doprava – 37 mil. eur
• cyklotrasy – 20 mil. eur

KVALITNÉ VEREJNÉ SLUŽBY: 12,4 mil. eur

• podpora samospráv a mimovládnych organizácií – 27 mil. eur
• projekty na podporu demokracie a občiansku spoločnosť – spolu 4 mil. eur

Kompletný harmonogram plánovaných výziev na rok 2023 nájdete tu:

https://www.eurofondy.gov.sk/vyzvy/

Budujeme dobré vzťahy s našimi susedmi. V novom programovom období rozbiehame ďalší program cezhraničnej spolupráce Interreg s Maďarskom. Prvých 50 miliónov eur pôjde na ochranu prírody a miestneho dedičstva v prihraničných oblastiach Slovenska a Maďarska.

„Užitočným a osvedčeným nástrojom, ktorý pomáha zlepšovať susedské vzťahy Slovenska s okolitými krajinami, sú eurofondové programy Interreg. Už v apríli bude vyhlásená prvá výzva z programu cezhraničnej spolupráce s Maďarskom, z ktorej podporíme projekty na ochranu prírodného bohatstva v pohraničí, zelené riešenia či ochranu kultúrneho dedičstva. Ľudia na oboch stranách hranice majú spoločné nielen dejiny, tradície a kultúru, ale aj zodpovednosť za ich zachovanie pre ďalšie generácie. Tomu pomôžu financie z celkového 161-miliónového rozpočtu programu Interreg Maďarsko-Slovensko,“ povedala vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

V prvej výzve, ktorá bude z programu Interreg HU-SK vypísaná v apríli, bude až 50 miliónov eur. Záujemcovia môžu z tohto balíka získať nenávratný finančný príspevok napríklad na obnovu lesov a výsadbu stromov, výstavbu zelených stien a striech, na obnovu parkov alebo na projekty ochrany a propagácie miestnych pamiatok a  kultúrneho dedičstva.

Harmonogram výziev programu cezhraničnej spolupráce s Maďarskom na celé nové programové obdobie je dostupný tu.

„Program Interreg s Maďarskom pomáha spájať ľudí v pohraničí. Symbolickým potvrdením tejto dôležitej úlohy sú štyri cezhraničné mosty, ktorých výstavbu sme podporili vďaka programu v dobiehajúcom programovom období. Tri cestné mosty cez rieku Ipeľ a cyklomost cez rieku Dunaj uľahčia život ľuďom na obidvoch stranách hranice, podporia aj miestnu ekonomiku a rozvoj turizmu,“ uviedla ministerka Remišová. V starom programovom období sa vďaka cezhraničnej spolupráci Slovenska a Maďarska podarilo tiež napríklad vybudovať a zmodernizovať 754 km cyklistických ciest a turistických chodníkov, zrekonštruovať kaštieľ v Želiezovciach či obnoviť park Kerta v Michalovciach.

Na nové programové obdobie je okrem programu Interreg HU-SK (161 miliónov eur) schválený už aj program Interreg PL-SK s rozpočtom 130 miliónov eur a Interreg SK-CZ s rozpočtom 107 miliónov eur. Na program Interreg SK-AT pôjde 69 miliónov eur a program Interreg NEXT, do ktorého je zapojená aj Ukrajina, má vyčlenených 73 miliónov eur.

„Sme medzi prvými šiestimi krajinami EÚ, ktoré majú kompletne schválené programovanie na nové obdobie, a tak už môžeme začať vypisovať výzvy z nových eurofondov, vrátane programov cezhraničnej spolupráce. Prvé tri výzvy už boli vypísané z programu Interreg s Poľskom, výzva v spolupráci s Maďarskom tak bude ďalšia v poradí. Okrem toho tiež v najbližších týždňoch vypíšeme aj výzvy z hlavného eurofondového balíka v Programe Slovensko. Vďaka najväčšej reforme eurofondov v histórii Slovenska, ktorú sme presadili, sú nové eurofondy pripravené pomáhať rýchlo a účinne tam, kde to naša krajina potrebuje. Bez zbytočnej byrokracie a hlavne bez korupcie,” dodala vicepremiérka Remišová.

Pomáhame rodinám a podporujeme prístup detí k modernému vzdelávaniu. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) pod vedením vicepremiérky Veroniky Remišovej spúšťa novú schému podpory pre rodiny so školopovinnými deťmi. Vybrané skupiny žiakov základných a stredných škôl dostanú jednorazový digitálny príspevok 350 eur na nákup notebooku alebo tabletu s klávesnicou. Spoločný projekt MIRRI SR a Digitálnej koalície je určený pre 152 000 školákov.  

„Sľúbila som, že spravíme poriadok v eurofondoch a budeme ich využívať zmysluplne na projekty, ktoré pomôžu ľuďom a Slovensku. Sľuby plníme. Z eurofondov spúšťame po prvýkrát unikátnu schému podpory žiakov základných a stredných škôl. Vďaka novému projektu Digitálny žiak dostane až 152 000 školákov príspevok na nákup výpočtovej techniky, ktoré potrebujú pri svojom vzdelávaní. V minulosti išli peniaze určené na digitalizáciu oligarchom na predražené IT projekty, my z eurofondov pomáhame rodinám a investujeme peniaze do zručností a budúcnosti detí na Slovensku,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová.

„Dnešné deti musia pri vyučovaní aj pri domácich úlohách čoraz viac využívať digitálne zariadenia – hybridná forma vzdelávania sa za uplynulé roky stala úplne bežnou súčasťou ich života. Lenže desaťtisíce školákov nemajú pre to zodpovedajúce digitálne zručnosti a mnohí dokonca ani počítač či notebook. Tento problém potvrdzujú aj výsledky testovania Monitor 9 a IT Fitness Testu, v ktorých sa žiaci základných a stredných škôl za uplynulé dva roky, kedy boli z veľkej časti odkázaní na online vyučovanie, zhoršili. Digitálne zručnosti sú už dnes základným predpokladom, aby mladí ľudia boli úspešní a našli si po škole prácu, keďže práca s počítačom a rôznymi programami sa vyžaduje aj v tých najbežnejších povolaniach. V EÚ používa počítač pri práci až 87 % všetkých pracovníkov. Z tohto dôvodu prichádzame s projektom Digitálny žiak, vďaka ktorému sa aj žiaci z chudobnejších rodín budú môcť plnohodnotne zapojiť nielen do vyučovania, ale aj do bežného života dnešnej digitálnej doby,“ uviedla ministerka informatizácie Remišová.

Ministerstvo investícií v spolupráci s Digitálnou koalíciou – Národnou koalíciou pre digitálne zručnosti a povolania SR spúšťa národný projekt „Digitálny príspevok pre žiakov SR (Digitálny žiak)“, v rámci ktorého dostanú vybrané skupiny žiakov jednorazový príspevok 350 eur na nákup notebooku alebo tabletu s klávesnicou. Ide o jednoduchú poukážkovú schému, vďaka ktorej si budú môcť žiaci zaobstarať presne také zariadenie, ktoré najviac vyhovuje ich potrebám.

„Digitálne zručnosti sa čoskoro stanú nevyhnutnou súčasťou našich životov. Až 65 % detí, ktoré dnes študujú na základných školách po získaní vysokoškolského titulu nastúpi na pracovné miesta, ktoré ešte neexistujú. Stav digitálnej vybavenosti jednotlivých domácností v rámci Slovenska sa zásadne líši. Dostupnosť digitálnych zariadení nielen v školskom, no i domácom prostredí vytvára predpoklad na kvalitnejšie a digitálne inkluzívne vzdelávanie, ktoré umožňuje plne rozvinúť potenciál žiakov. Primárnym cieľom projektu Digitálny žiak je vyrovnať štartovacie pozície, zvýšiť dostupnosť digitálnych zariadení a podporiť rovný prístup vo vzdelávaní medzi žiakmi, a to bez ohľadu na to, z akého socio-ekonomického prostredia pochádzajú. Aj vďaka tejto pomoci budú žiaci schopní študovať plnohodnotne i z domu, a tiež rozvíjať svoje digitálne zručnosti, a teda uspieť v digitálnej dobe,“ doplnil predseda Digitálnej koalície Mário Lelovský.

Príspevok v rámci projektu Digitálny žiak je určený pre žiakov základných a stredných škôl pochádzajúcich zo sociálne slabšieho prostredia a z domácností, ktoré neprekračujú 60 % mediánu príjmu. Podľa analýzy MIRRI SR o digitálnej chudobe na Slovensku sú nedostatkom financií na kúpu hardvéru alebo nízkou úrovňou digitálnych zručností ohrozené najmä nízkopríjmové domácnosti s deťmi.

Nárok na príspevok majú aj všetci terajší prváci na stredných školách. Súčasní prváci na stredných odborných školách a štvorročných gymnáziách dosahujú slabšie študijné výsledky, čo ukázali výsledky Monitoru 9 aj IT Fitness Testu. Sú to žiaci, ktorí sa dva roky učili dištančne, čo sa odrazilo na ich výsledkoch aj na úrovni ich digitálnych zručností. Preto sa aj všetci prváci na stredných školách, bez ohľadu na ich ekonomickú situáciu, zaradili medzi žiakov, ktorí sa môžu uchádzať o digitálny príspevok. Študenti na odborných školách tiež väčšinou potrebujú výkonnejší počítač, ktorý zvládne aj náročnejšie špeciálne programy a digitálny príspevok bude preto pre nich veľkou pomocou.

Výsledky celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka základných škôl a 4. ročníka gymnázií a stredných škôl s osemročným vzdelávacím programom ukázali pokles úspešnosti žiakov. Kým v roku 2019 testovaní žiaci dosiahli v matematike priemernú úspešnosť 63,1 %, v roku 2022 to bolo 53,2 %. Pokles úspešnosti bol aj v rámci slovenského jazyka a literatúry – v roku 2019 testovaní žiaci dosiahli priemernú úspešnosť 62,3 %, kým v roku 2022 to bolo 59,1 %. Pokles úspešnosti žiakov vo všetkých vekových kategóriách preukázal tiež IT Fitness test – konkrétne výsledky žiakov boli v roku 2022 v porovnaní s rokom 2019 horšie o 14 percentuálnych bodov.

„Digitálny príspevok môže dostať spolu približne 152 000 žiakov základných a stredných škôl – digitálnym žiakom sa teda bude môcť stať takmer každý štvrtý žiak stredných škôl a každý piaty na základných školách. Je to ďalšia pomoc, ktorú prinášame pre rodiny a deti v čase krízy. Za bývalej vlády Slovensko z eurofondov určených na digitalizáciu prišlo pre chyby a podvody o desiatky miliónov eur. Toky, ktorými v minulosti tiekli eurofondy k oligarchom, sme stopli a pomoc ide teraz výlučne do tých oblastí, kde to pomôže ľuďom a našej krajine,“ zdôraznila vicepremiérka Remišová.

O možnostiach, ako získať príspevok, dostanú žiaci a ich zákonní zástupcovia informácie prostredníctvom Digitálnej koalície, ktorá na projekte spolupracuje s vyše 3 500 školami z celého Slovenska. Všetky informácie o projekte sú dostupné na oficiálnej webovej stránke www.digitalnyziak.sk. K dispozícii sú zároveň aj pracovníci call centra na telefónnom čísle 02/32 28 44 66.

Príspevky sa začnú žiakom poskytovať v priebehu roka. Prví na rad prídu prváci na stredných školách, ktorým má byť príspevok doručený ešte v tomto školskom roku. Národný projekt v celkovej hodnote 65,4 milióna eur je financovaný z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra z prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť, ktorú má na starosti MIRRI SR a slúži na digitalizáciu Slovenska.

„Ak má byť digitálna transformácia Slovenska úspešná, musí byť spravodlivá a k jej výhodám musia mať rovný prístup všetci. Cieľom tohto nášho odvážneho projektu je, aby všetci žiaci a študenti boli pripravení na digitálnu dobu a aby sa mohli úspešne uplatniť pri ďalšom štúdiu alebo v zamestnaní. Spoločne tvoríme úspešné Slovensko, kde ľudia vo všetkých regiónoch budú mať dobrú prácu a európsku kvalitu života,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Povedali o projekte:

Predseda SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič: „Ambíciou žúp je neustále zvyšovať kvalitu vzdelávania na stredných školách, ktoré sú v našej zriaďovateľskej pôsobnosti. Aj to je dôvod, prečo sme sa projekt Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Digitálnej koalície rozhodli podporiť a propagovať. Verím, že prinesie, jednak zvýšenie digitalizácie, ale najmä vytvorenie lepších podmienok štúdia pre všetkých študentov bez rozdielu. Zástupcovia združenia samosprávnych krajov SK8 budú plne súčinní pri osvete či cielenej informovanosti o tomto projekte na školách, ktorý môže posunúť naše školstvo o krok vpred.“

Prezident Asociácie stredných odborných škôl SR Felix Dömény: „Digitálny žiak predstavuje začiatok cesty za lepším školstvom. Ide o veľkú príležitosť pre nás všetkých – pre rodičov, aby vybavili svoje deti potrebnou digitálnou technikou, pre žiakov, aby získali potrebné digitálne zručnosti a pre školy, aby dokázali plne rozvinúť potenciál všetkých svojich žiakov.“

Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková: „Národný projekt Digitálny príspevok pre žiakov SR (Digitálny žiak) vnímam ako úspešný výsledok rokovaní aj so Združením základných škôl Slovenska. Zvlášť v čase príprav kurikulárnych zmien je dôležité zabezpečiť všetkým žiakom základných škôl prístup k informačno-komunikačným technológiám. V rodinách, kde rodič nemôže finančne pokryť náklady na nákup digitálnych technológií, prispeje tento projekt finančnou pomocou. Verím, že vďaka tejto, aj keď len jednorazovej pomoci, sa posunieme ku kvalitnejším digitálnym zručnostiam našich žiakov, a tak im umožníme lepšie uplatnenie na európskom trhu práce.“

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ján Hero: „Digitalizácia je pre žiakov z marginalizovaných rómskych komunít novou cestou, ktorá im otvára brány z kruhu generačnej chudoby. Práca s digitálnymi technológiami je v dnešnej dobe nevyhnutnosťou, a preto verím, že digitálny príspevok bude prostriedkom, ktorý dopomôže k vyššej vzdelanostnej úrovni a zamestnateľnosti ľudí z MRK. Aj pri tomto národnom projekte bude potrebná spolupráca rodín, škôl a prijímateľa národného projektu, aby došlo k maximálne efektívnej miere implementácie.“

Všetky potrebné informácie nájdete na: www.digitalnyziak.sk.

Lepší život ľudí a služby na európskej úrovni vo všetkých regiónoch Slovenska sú našimi prioritami. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlási tento rok pre najmenej rozvinuté okresy 20 výziev za viac ako 12 miliónov eur. Prvé výzvy vyhlásené v marci sú určené pre okresy Kežmarok, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Trebišov, Snina, Levoča, Stropkov, Stará Ľubovňa, Rožňava, Svidník, Vranov nad Topľou, Lučenec, Sabinov a Sobrance. Výzvy pre zvyšných päť najmenej rozvinutých okresov sú plánované na apríl.

„Najmenej rozvinuté okresy, kde je život ľudí v mnohých ohľadoch zložitejší ako inde, potrebujú špeciálny systém podpory. Práve preto týmto regiónom venujeme osobitnú pozornosť. V roku 2023 pre 20 týchto okresov vyhlásime výzvy za viac ako 12 miliónov eur. Z regionálnych príspevkov podporíme projekty, ktoré prinesú do regiónov nové pracovné miesta, a to aj pre znevýhodnených uchádzačov o prácu, pomôžu rozvíjať lokálne služby, ekonomiku, cestovný ruch či odborné vzdelávanie a regionálne školstvo,“ uviedol štátny tajomník MIRRI SR pre regionálny rozvoj Dušan Velič.

Žiadať o podporu vo výzvach môžu nielen kraje a obce z najmenej rozvinutých regiónov, ale napríklad aj miestne sociálne podniky, organizácie zriadené samosprávou, občianske združenia, školy, podnikateľské subjekty, náboženské spoločnosti a ďalší.

„Vyrovnávanie regionálnych rozdielov je pre nás dôležitou témou. Našou snahou je znížiť investičný dlh v obciach, ktoré boli v minulosti dlhé roky na chvoste záujmu bývalých vlád. Okrem toho, že sme zmenou zákona o regionálnom rozvoji nastavili transparentné a férové pravidlá, pomáhame žiadateľom o regionálny príspevok aj ďalšími konkrétnymi krokmi. Pre žiadateľov sme napríklad pripravili príručku, ktorá im krok po kroku pomôže vypracovať žiadosť o poskytnutie regionálneho príspevku bez zbytočných chýb a komplikácií,“ povedal Velič.

Záujemcovia nájdu príručku na webstránke Podpora najmenej rozvinutých okresov.

Viac podrobností o vyhlásených výzvach pre najmenej rozvinuté okresy na rok 2023 možno nájsť na webstránke venovanej Podpore najmenej rozvinutých regiónov, a to v zozname vyhlásených výziev, ktorý sa priebežne aktualizuje.

Z regionálnych príspevkov sme vlani podporili 243 projektov. Na pomoc malým podnikateľom, cestovnému ruchu a lepšie služby pre ľudí sa rozdelilo spolu 17,5 milióna eur. „Dôležitosť a efektívnosť regionálnych príspevkov potvrdzuje aj fakt, že za uplynulé tri roky poznačené súbehom viacerých kríz, sme pomohli v týchto okresoch vytvoriť viac ako tisíc nových a dlhodobo udržateľných pracovných miest. Pre regióny, kde nie sú veľkí investori a každé pracovné miesto tam má cenu zlata, je to veľká pomoc,” konštatoval Velič.

Prehľad vyhlásených výziev na regionálne príspevky pre NRO

Prijímateľom eurofondov z dobiehajúceho programového obdobia zostáva už len 10 mesiacov na to, aby dokončili svoje projekty. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) zverejnilo aktuálny zoznam zazmluvnených projektov, ktoré sú ešte stále v štádiu realizácie. Zoznam bude MIRRI SR aktualizovať každý mesiac.

„Máme za sebou náročné obdobie, v ktorom sme čelili súbehu troch veľkých globálnych kríz, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili aj realizáciu eurofondových projektov. Napriek tomu sa nám podarilo splniť to, čo som si predsavzala pri nástupe na čelo ministerstva investícií – zásadne zlepšiť a zefektívniť čerpanie eurofondov a očistiť ich od korupcie a zbytočnej byrokracie. V eurofondoch, ktoré čerpáme ešte z dobiehajúceho programového obdobia, sme zaviedli desiatky zmien a zjednodušení a vďaka tomu sa tejto vláde podarilo za tri roky využiť pre Slovensko viac eurofondov ako bývalým vládam za vyše šesť rokov. Zároveň nám už tri roky po sebe v hlavných programoch neprepadlo ani euro,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová, ktorá upozornila, že rok 2023 je posledným rokom, kedy treba dočerpať peniaze z dobiehajúceho programového obdobia. Za čerpanie v programoch sú zodpovedné jednotlivé ministerstvá, ktorého ich riadia: OP Integrovaná infraštruktúra (MD SR), OP Ľudské zdroje (MPSVR SR), OP Kvalita životného prostredia (MŽP SK), OP Efektívna verejná správa (MV SR), OP Rybné hospodárstvo (MPRV SR), Integrovaný regionálny operačný program (MIRRI SR), Interreg SK-CZ a SK-AT (MIRRI SR).

„Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR ako aj ostatné rezorty sa k čerpaniu eurofondov v rámci svojich operačných programov postavili zodpovedne. Výsledkom je, že aktuálne je zazmluvnená celá alokácia z balíka určeného pre Slovensko na dobiehajúce programové obdobie. Teraz je kľúčové, aby všetci prijímatelia eurofondov svoje projekty reálne dokončili a nám i ostatným ministerstvám poslali žiadosti o preplatenie výdavkov na projekty. Aktuálne ide o takmer 7 000 projektov, ktoré sú ešte v realizácii. Ich  zoznam sme zverejnili na webe nášho ministerstva a budeme ho pravidelne aktualizovať. Efektívne čerpanie eurofondov teraz závisí práve od prijímateľov, pretože je ich zodpovednosťou, aby svoje projekty, na ktoré už majú schválené eurofondy, aj úspešne dokončili,“ podčiarkla Remišová. Takmer 7 000 projektov, ktoré ešte nie sú dokončené, je z operačných programov, ktoré sú v kompetencii jednotlivých ministerstiev: OP Integrovaná infraštruktúra (MD SR), OP Ľudské zdroje (MPSVR SR), OP Kvalita životného prostredia (MŽP SK), OP Efektívna verejná správa (MV SR), OP Rybné hospodárstvo (MPRV SR), Integrovaný rtegionálny operačný program (MIRRI SR), Interreg SK-CZ a SK-AT (MIRRI SR).

Prijímatelia, ktorí majú podpísanú zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, musia do konca roka 2023 svoj projekt zrealizovať a požiadať ministerstvá, ktoré zastrešujú jednotlivé operačné programy, o preplatenie výdavkov. Rezorty potom majú ešte dodatočné tri mesiace na kontrolu a spracovanie predložených žiadostí o platbu.

Aktuálny zoznam zazmluvnených projektov v realizácii v rámci dobiehajúceho programového obdobia je zverejnený TU.

Pomáhame rozvíjať digitálne Slovensko. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v spolupráci so spoločnosťou SK-NIC uzatvorili už šiestu výzvu na podporu projektov v oblasti informačných technológií. Až 26 úspešných projektov v oblasti e-vzdelávania, e-kultúry a digitálnych riešení pre seniorov si medzi seba rozdelí podporu z fondu vo výške 200 000 eur.

„Ak má byť Slovensko úspešné, potrebuje sa naplno presadiť v oblasti digitálnej transformácie, a preto podporujeme projekty, ktoré pomáhajú zlepšovať digitálne prostredie. V spolupráci so spoločnosťou SK-NIC sme vyhodnotili už šiestu výzvu v oblasti informačných technológií,“ povedala vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová.  

Do výzvy pre malé projekty sa prihlásilo 109 projektov, z ktorých získalo podporu 26 projektov v celkovej sume 200 000 eur. Časť z tohto balíka ide na podporu e-vzdelávania učiteľov a žiakov, napríklad prostredníctvom projektu FabLab – priestor pre rozvoj technologických zručností žiakov a ich učiteľov. FabLab je tvorivá dielňa, v ktorej sa návštevníci môžu zoznámiť s modernými výrobnými technológiami ako sú 3D tlač, CNC frézy či laserové rezačky. Projekt podporuje aj digitálnu gramotnosť, kreativitu a zručnosti prostredníctvom školení a workshopov.

„Investície do školstva a vzdelávania, vrátane rozvoja digitálnych zručností, sú pre budúcnosť Slovenska kľúčové. Okrem práce našich rúk v automobilkách musíme začať predávať aj našu kreativitu a inovatívne nápady. Iba v nových dynamických odvetviach totiž budú kvalitné pracovné miesta, ktoré ľuďom na Slovensku zabezpečia dobré platy a európsku kvalitu života,“ dodala Remišová.

Ďalšou oblasťou podporených projektov z fondu SK-NIC je kultúra. Tá bola hlavne počas obdobia pandémie ťažko skúšaná a z veľkej časti sa presunula do virtuálneho sveta. Preto jej chceme pomôcť využívať tento svet čo najlepšie, k čomu môže prispieť aj projekt Rozvoj digitálnych formátov Novej Cvernovky. V rámci neho je naplánovaná tvorba a postprodukcia obsahu pre YouTube kanál Novej Cvernovky či uvedenie originálneho predstavenia, ktoré ukazuje prepojenie medzi reálnym svetom a svetom online videohier.

Do výzvy sa mohli zapojiť aj projekty, ktoré prinášajú digitálne riešenia pre seniorov. Jedným z podporených projektov v tejto oblasti je projekt Seniori programujú v Krajskej knižnici v Žiline. Vďaka tomu budú môcť seniori absolvovať kurzy ako digitálna pripravenosť, základy ovládania smartfónov, základy programovania hravou formou a 3D tlač.

Informácie o ďalších podporených projektoch sú zverejnené na tomto odkaze.

Z fondu SK-NIC bolo doteraz podporených spolu už 87 projektov, ktoré pomáhajú vzdelávať mladých aj učiteľov, zvyšujú kybernetickú bezpečnosť či podporujú ekologické IT riešenia. Záujemcovia nájdu všetky potrebné informácie o ukončených aj budúcich výzvach TU.

Plníme sľuby a pomáhame. Samosprávy môžu žiadať o príspevok z eurofondov na kompenzáciu nákladov v súvislosti s migračnou krízou. Mestá a obce, ktoré poskytli útočisko ľuďom utekajúcim pred ruskou agresiou na Ukrajine, dostanú finančnú pomoc z eurofondov. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlásilo z Integrovaného regionálneho operačného programu výzvu za 127 miliónov eur, ktorá je určená pre takmer 1 500 miest a obcí.

„Ruská agresia proti Ukrajine vyvolala najväčšiu migračnú krízu v Európe od čias druhej svetovej vojny. Preto som už v marci minulého roka na summite ministrov EÚ vo Francúzsku vyzvala, aby štáty, ktoré sa ocitli v prvej línii tejto migračnej krízy, mohli využiť na zmiernenie jej dopadov aj eurofondy. Nebolo ľahké presadiť to, bili sme sa za to celé mesiace, kým bol náš hlas vypočutý a Európska únia schválila legislatívu, ktorá Slovensku umožňuje využiť eurofondy na riešenie migračnej krízy. A my teraz tieto peniaze dávame mestám a obciam, aby sme im vykryli náklady, ktoré v súvislosti s touto krízou mali. Boli to totiž práve mestá a obce, ktoré sa ocitli v prvej línii pomoci ľuďom utekajúcim pred vojnou,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

Výzvu v objeme 127 miliónov eur na podporu samospráv pri riešení utečeneckej krízy vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), ktorý je hlavným eurofondovým nástrojom na podporu regiónov. Určená je pre takmer 1 500 miest a obcí po celom Slovensku, vrátane Bratislavského kraja.

Suma 127 miliónov eur bude medzi tieto mestá a obce rozdelená ako paušálna podpora maximálne 100 eur za prijatie jednej osoby s dočasným útočiskom na týždeň, najviac na obdobie 26 týždňov. Na jedného prijatého utečenca tak môže obec alebo mesto dostať až 2 600 eur. „Táto podpora je adresná, jednoduchá a rýchla. Každá obec, každé mesto dostane peniaze podľa toho, aké náklady v súvislosti s migračnou krízou mali. Vyzývam všetkých primátorov, všetkých starostov, aby neotáľali a o eurofondy si zažiadali čo najrýchlejšie. Systém vyplácania bude rýchly, bez zbytočných papierovačiek, stačí podať žiadosť a ich náklady im preplatíme,“ vysvetlila Remišová. Celý zoznam oprávnených miest a obcí, ktoré majú na podporu z eurofondov nárok, je súčasťou výzvy, ktorú nájdete na našej webovej stránke TU. Svoje prípadné otázky môžu žiadatelia posielať na e-mailovú adresu irop.ukrajina@mirri.gov.sk.

„Toto nie je jediná pomoc Slovensku – z eurofondov sa pripravujú ďalšie schémy podpory, vrátane podpory mimovládnych organizácií, ktoré pri zvládaní migračnej krízy tiež zohrali veľkú rolu. Celkovo môže Slovensko použiť na riešenie najväčšej migračnej krízy od konca druhej svetovej vojny až 315 miliónov eur z eurofondov,“ doplnila ministerka.

„Pre nás je dôležité, že eurofondy sa rozumne využijú na pomoc ľuďom na Slovensku, pre naše mestá, obce, regióny. My sľuby, ktoré sme dali, plníme. Eurofondy musia pomáhať Slovensku, nie oligarchom, tak ako so to dialo za predošlej vlády. Týchto 127 miliónov pre mestá a obce je toho najlepším príkladom,“ dodala Remišová.

MIRRI SR podpísalo memorandum s lídrom v digitálnych platobných riešeniach a organizáciou, ktorá sa venuje otázkam bezpečnosti 

Lepšie digitálne služby štátu pre občanov, ale i digitalizáciu malých a stredných podnikov a ďalšie inovácie prinesie spolupráca Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) so spoločnosťou Mastercard a organizáciou Globsec. Mastercard patrí na Slovensku i vo svete k lídrom v digitálnych platobných riešeniach, mimovládna organizácia Globsec organizuje medzinárodné fóra k otázkam medzinárodnej bezpečnosti a je tiež organizátorom podujatia Tatra Summit.

 „Naším cieľom je prinášať občanom kvalitné a fungujúce digitálne služby štátu. Jedným z kľúčových predpokladov pre to je mať k dispozícii kvalitné aktuálne dáta. Memorandum o spolupráci nášho ministerstva s Mastercard a Globsec je základom pre budúcu spoluprácu, napríklad pri navrhovaní konkrétnych zlepšení elektronických služieb štátu. Vďaka analýzam dát z bezhotovostných transakcií používateľov platobných kariet v obchodoch a službách budeme môcť lepšie nastaviť fungovanie e-Governmentu, zavádzať riešenia pre inteligentné mestá,  lepšie cieliť podporu v regionálnom rozvoji a presnejšie zohľadniť potreby ľudí v regiónoch. Budeme tiež spolupracovať na rozvoji digitálnych zručnosti, predovšetkým učiteľov, seniorov a znevýhodnených skupín,“ povedala podpredsedníčka vlády a ministerka informatizácie Veronika Remišová počas Tatra Summitu na Štrbskom Plese, kde podpísala Memorandum o porozumení s Mastercard a Globsec.

Memorandum otvára dvere k spolupráci verejnej správy a uvedených spoločností na digitálnych a analytických témach v oblastiach digitalizácie malých a stredných podnikov, e-Governmentu, kybernetickej bezpečnosti, finančných inovácii a analýzy dát.

„Memorandum je príkladom toho, ako sa má robiť digitalizácia štátu v prospech občanov a celej spoločnosti. Nášmu ministerstvu umožní spolupracovať so silným partnerom na zlepšovaní digitalizácie malých a stredných podnikov so zameraním na digitálne zručnosti podnikateľov a zamestnancov, aby sme tak zmiernili dopad automatizácie a robotizácie. Štátne IT musí prinášať ľuďom kvalitné a fungujúce digitálne služby hodné 21. storočia,“ dodala ministerka informatizácie Veronika Remišová.

Globsec Tatra Summit 2022 sa koná od piatka 7. októbra do nedele 9. októbra na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách. Spája kľúčových vládnych a európskych predstaviteľov s poprednými odborníkmi v diskusiách o otázkach kritických pre budúcnosť Európy. Tohtoročný Tatra Summit sa zameriava na tri kľúčové témy: dopady hroziacej recesie na krajiny strednej a východnej Európy a ich menovú a fiškálnu politiku, energetickú bezpečnosť Európy po vojne na Ukrajine a inovácie, obchod a dodávateľské reťazce v regióne.