Prihlásiť
 

Vytvárame moderný a rozvinutý región.

Vítam Vás na webovej stránke Regionálnej rozvojovej agentúry Novozámocko.
Poskytujeme komplexný servis v oblasti čerpania nenávratných finančných príspevkov pre verejný a súkromný sektor, spracovanie strategických dokumentov pre obce a mestá. Naše služby a starostlivosť je tu pre Vás od podania žiadosti až po úspešnú implementáciu projektu. Staráme sa o rozvoj obcí, pretože len silné obce tvoria rozvinutý región.

Ing. Peter Pénzeš, riaditeľ agentúry

Aktuality

4. 4. 2019

Poľnohospodári sa môžu uchádzať o priame podpory na rok 2019

Poľnohospodári sa môžu uchádzať o priame podpory na rok 2019

Agrorezort dnes spustil možnosť podávania žiadosti o priame platby na rok 2019. Už druhý rok sa grafické prílohy ku všetkým žiadostiam podávajú len v elektronickej podobe. Agrorezort vyzýva farmárov, aby si podanie žiadosti nenechávali na poslednú chvíľu.

  • Už druhý rok sa grafické prílohy k žiadostiam podávajú len v elektronickej podobe
  • Digitalizácia minulý rok pokryla 99,66 percenta plochy obhospodarovanej pôdy
  • Systém zjednodušuje podávanie žiadostí farmárom a pomáha odstraňovať nezrovnalosti

„Slovensko zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) dostáva z Európskej únie stovky miliónov eur ročne. Je to významná suma určená našim poľnohospodárom, ktorí obhospodarujú približne 1,9 milióna hektárov pôdy. Na to, aby sa mohli farmári uchádzať o finančné prostriedky, je potrebné každoročne podať jednotnú žiadosť,“ vysvetlila vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) Gabriela Matečná. Poľnohospodári môžu žiadať platbu na plochu od Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA) na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, platbu pre mladých poľnohospodárov, ekologické poľnohospodárstvo, viazané priame platby, platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, agroenvironmentálno-klimatické opatrenia a platby v rámci sústavy NATURA 2000.

Agrorezort minulý rok kompletne zdigitalizoval všetky plochy. Elektronické grafické prílohy pokryli až 99,66 percent plochy z celkovej výmery takmer 1,9 milióna hektárov obhospodarovanej pôdy na Slovensku. „Vďaka digitalizácii tomu sme nielen zvýšili efektívnosť celého systému, ale aj zlepšili možnosť kontroly,“ spresnila ministerka Gabriela Matečná.

Aplikácia na geopriestorovú žiadosť o podporu GSAA pre zakresľovanie hraníc užívania je dostupná na stránke https://gsaa.mpsr.sk pre registrovaných používateľov, ale aj pre verejnosť. Termín na predkladanie jednotnej žiadosti uplynie 15. mája. Pre farmárov je najvýhodnejšie, ak si žiadosti nebudú podávať na poslednú chvíľu. Vyhnú sa tak stresovým situáciám, podobne ako pri podávaní daňových priznaní.

Aplikácia GSAA zjednodušuje podávanie žiadostí aj samotným farmárom. Po prihlásení sa do aplikácie sa minuloročným žiadateľom automaticky zobrazia hranice užívania podľa ním nahlásených dielov pôdnych blokov z predošlého roku až na úrovni parciel. Zaznačenie hraníc užívania v online prostredí pritom poskytuje niekoľko výhod - automatický výpočet výmer vrstiev programu rozvoja vidieka aj krížového plnenia a prvkov oblastí ekologického záujmu, potrebných na korektné vyplnenie zoznamu poľnohospodárskych pozemkov a zoznamu oblastí ekologického záujmu. Systém obsahuje funkciu, ktorá oznámi žiadateľom výsledky predbežnej krížovej kontroly a poľnohospodári budú mať možnosť odstrániť nezrovnalosti a prekryvy sami, čo prispeje k znižovaniu počtu nezrovnalostí po riadnej krížovej kontrole. Aplikácia GSAA tiež zobrazuje spoločné hranice užívania so susedným žiadateľom. Výhodou je, že poľnohospodár v ďalšom roku žiadateľ už iba potvrdí svoje pozemky, respektíve už iba upraví zmenu užívania.

Agrorezort tiež pripomína, že okrem zaznačenia hraníc užívania v online prostredí GSAA, je potrebné samotnú žiadosť fyzicky predložiť na príslušnom regionálnom pracovisku Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Bližšie podrobnosti o predkladaní žiadostí vrátane formulárov sú zverejnené na webovom sídle Pôdohospodárskej platobnej agentúry: http://www.apa.sk/aktuality/oznamenie-o-predkladani-jednotnej-ziadosti-o-priame-podpory-na-rok-2019/9076

Zobraziť
4. 4. 2019

Európska komisia pozastavuje „Odvod z reťazcov“

Európska komisia (EK) dnes vydala predbežné opatrenie na pozastavenie Zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov. Ide o neštandardné opatrenie, ktoré bolo aplikované v histórii EÚ menej ako 10-krát. O presnom termíne pozastavenia informovali lobisti reťazcov už mesiac a pol dozadu. SR však od EK až doteraz nedisponovalo žiadnym rozhodnutím a jeho odôvodnenia zostali bez odpovede.

  • EK pozastavuje „Odvod z reťazcov“ presne v termíne, o ktorom hovorili zástupcovia reťazcov už mesiac a pol dozadu
  • Agrorezort považuje únik informácií a podliehanie tlaku nadnárodných lobistov úradníkov Európskej komisie za neakceptovateľný
  • Ministerka Matečná porovná ceny potravín z dneška a o mesiac, aby sa ukázala demagógia o zdražovaní kvôli odvodu, ktorý nikto nikdy nezaplatil

„Dnes sme dostali informáciu, že na Osobitný odvod z reťazcov uvaľuje EK predbežné opatrenie a začne ho preskúmavať. Účinnosť zákona o osobitnom odvode pre reťazce tak bude pozastavená. Reťazce nezaplatia slovenským poľnohospodárom a potravinárom žiadne prostriedky. Rýchlosť rozhodovania EK pri problémoch ako dvojaká kvalita potravín, či nekalé praktiky reťazcov trvá roky. Pri odvode, kde EK bráni veľkých, bohatých a silných, bola komisia schopná poslať reakciu Slovensku za neuveriteľné tri pracovné dni. Od EK sme nedisponovali žiadnym odôvodnením, prečo tak koná. Ak ide o spotrebiteľov, dáva si EK na čas, ak ide o bohaté firmy, je veľmi promptná,“ uviedla Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (SNS).

Podľa vicepremiérky je neakceptovateľné, že zástupcovia obchodníkov a reťazcov  vedeli o predbežnom opatrení, o presnom dátume a zverejnili ho už mesiac a pol dopredu. Posledná odpoveď SR EK k odvodu pritom zostala bez reakcie. „Budem takéto chovanie veľmi striktne namietať a požiadame EK, aby začala vyšetrovanie, ktorí úradníci rozhodovali a s akými lobistami sa stretávali. Tieto informácie následne zverejníme,“ povedala Gabriela Matečná.

Agrorezort a SNS vyrokovali do rozpočtu MPRV SR plus 50 miliónov eur pre poľnohospodárov a potravinárov. Spolu so Zelenou naftou v objeme 30 miliónov eur pôjde o najvyššiu sumu pre agropotravinársky sektor v histórii. Škody, ktoré spôsobila EK tak slovenskí poľnohospodári a potravinári nepocítia.

„Som pobúrená, že EK použila voči suverénnemu štátu takýto nástroj, ktorý bol v EÚ využitý len niekoľkokrát a to ešte proti členským štátom na východe EÚ. Som zhrozená, že EK si dovolí ponížiť Národnú radu Slovenskej republiky a pod tlakom lobistov takto zasiahne do národnej legislatívy. Je neakceptovateľné, že EK nadnárodným lobistickým skupinám poskytuje informácie mesiac a pol pred členskými štátmi. Je nehorázne, že jej kráľovsky platení úradníci dávajú takéto informácie nadnárodným reťazcom, ktoré si robia zo slovenským spotrebiteľov, farmárov a potravinárov klondajk. Budeme žiadať prešetrenie celého prípadu a potrestanie vinníkov. Odvod, ktorý ani nezačal platiť nezvýšil ceny. Ceny potravín u nás rastú desiatky rokov práve kvôli nadnárodným reťazcom, ktoré zničili nezávislé obchody, našich potravinárov a zaplavujú nás zahraničným tovarom,“ uviedla Eva Antošová, poslankyňa NR SR za SNS a členka Výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie.

„Chcem dnes zároveň informovať verejnosť, že od pondelka sa znižujú ceny potravín. Keďže média, opozícia i analytici informovali, že odvod, ktorý ešte ani nikto nezaplatil, vraj zvýšil ceny potravín, verejne vyzývam všetky reťazce, aby ceny potravín o toto navýšenie okamžite znížili. Koncom marca som preto nakúpila potraviny. Takto o mesiac predstúpime pred médiá a predstavíme, za aké ceny sme v marci a o mesiac tieto výrobky nakúpili. Aby všetci spotrebitelia videli, aká je pravda. Ak sa ceny neznížia, médiá, opozícia i analytici budú usvedčení zo zavádzania verejnosti a šírenia poplašnej správy,“ uviedla G. Matečná.

Zobraziť
4. 4. 2019

Ministerstvo spúšťa pozemkové úpravy

Agrorezort štartuje pozemkové úpravy po celom Slovensku v 168 katastroch na západnom, strednom a východnom Slovensku.

  • Rada Úradu pre verejné obstarávanie potvrdila správnosť postupu verejného obstarávania na pozemkové úpravy
  • Agrorezort spúšťa pozemkové úpravy za takmer 45 miliónov eur
  • Zrealizované budú pozemkové úpravy v 168 katastroch na západnom, strednom a východnom Slovensku

„Takmer rok po vyhlásení súťaže môžeme ohlásiť, že začíname s pozemkovými úpravami. Ešte v priebehu tohto roka odštartuje realizácia projektov pozemkových úprav v katastroch na západnom, strednom i východnom Slovensku. Celkovo pôjde o 168 katastrálnych území za 44,6 milióna eur bez DPH. Ide o prelomový okamih. Pôjde od roku 2010 o prvé realizovanie pozemkových úprav štátom. Moji predchodcovia Zsolt Simon z Mostu-Híd ani Ľubomír Jahnátek za SMER-SD ich totiž nedokázali zrealizovať. Podarilo sa to až Slovenskej národnej strane,“ povedala Gabriela Matečná (SNS), vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

„Územia, v ktorých budú realizované projekty pozemkových úprav museli spĺňať niekoľko kritérií. Museli mať hotové prípravné konanie, čo je podmienka zo zákona. Obce museli s pozemkovými úpravami súhlasiť a musel byť preukázaný aj záujem vlastníkov o pozemkové úpravy.             Aby bolo možné projekty ukončiť počas obdobia oprávneného čerpania Programu rozvoja vidieka 2014-2020, muselo sa jednať o katastrálne územia s rozlohou do 2 000 ha,“ vysvetlil Jaroslav Puškáč, generálny riaditeľ sekcie legislatívy MPRV SR.

Pozemkové úpravy sú jedným zo základných riešení vlastníckych práv k poľnohospodárskym a lesným pozemkom. Výsledkom pozemkových úprav je nové usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, ich evidencia v katastrálnych operátoch katastra nehnuteľností, nové nájomné vzťahy k pozemkom, ako aj realizované technické a ekologické opatrenia spoločných a verejných zariadení. „Mrzí ma dlhý čas procesu kontroly Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý bol na škodu predovšetkým občanom dotknutých území, zdôraznila Gabriela Matečná.

Rozdrobenosť vlastníctva pôdy a komplikácie v užívateľských vzťahov majú na Slovensku korene v dedičskom uhorskom práve a neskôr v kolektivizácii. Dôsledkom toho vznikajú nevyjasnené a nevyvážené vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi. Vlastníci majú problém dostať sa k užívaniu svojich pozemkov. Na Slovensku je v súčasnosti 8,4 miliónov vlastníckych parciel, 4,4 milióna evidovaných vlastníkov pozemkov a 100,7 milióna spoluvlastníckych vzťahov. Priemerný počet spoluvlastníkov na 1 parcelu je 11,93 a jeden vlastník v priemer vlastní 22,74 parciel.

Zoznam katastrálnych území, v ktorých budú realizované pozemkové úpravy:

Západné Slovensko

  1. DUCOVÉ
  2. HORNÉ TRHOVIŠTE
  3. KLČOVANY
  4. KRAKOVANY
  5. LOPÁŠOV
  6. MALÁ MAČA
  7. MOKRÝ HÁJ
  8. ORESKÉ
  9. OSUSKÉ
  10. PAVLICE
  11. POPUDINY, MOČIDĽANY
  12. STRÁŽE
  13. ŠORIAKOŠ
  14. TRNOVEC
  15. VRBOVÉ
  16. BAJTAVA
  17. BELEK
  18. DOLNÉ TUROVCE
  19. DOLNÝ VINODOL
  20. DULOVCE
  21. HORNÝ VINODOL
  22. CHOČA
  23. KAMENIČNÁ
  24. KRÁTKE KESY
  25. LULA
  26. MALÁ MAŇA
  27. MALÝ PESEK
  28. NEVERICE
  29. PODHRADIE
  30. PRAŠICE
  31. STREDNÉ TUROVCE
  32. RADAVA
  33. SOLČANY
  34. TEKOVSKÉ LUŽIANKY
  35. TESÁRE
  36. VESELÁ
  37. VRBOVÁ NAD VÁHOM
  38. BRIESTENNÉ
  39. BRODZANY
  40. ČATKOVCE
  41. DOHŇANY
  42. DOLNÉ ŠÚTOVCE
  43. HORŇANY
  44. HORNÉ ŠÚTOVCE
  45. HôRKA NAD VÁHOM
  46. HRAŠNÉ
  47. KOSTOLNÉ
  48. LÚKA
  49. MALÁ HRADNÁ
  50. MIEZGOVCE
  51. MIKUŠOVCE PRI PRUSKOM
  52. NITRIANSKE PRAVNO
  53. PREČÍN
  54. OPATOVCE NAD NITROU
  55. POČSROVÁ
  56. PORUBA
  57. RADOBICA
  58. SOBLAHOV
  59. VISOLAJE
  60. VYSOČANY

Stredné Slovensko

  1. BEŇAĎOVO
  2. BEŠEŇOVÁ
  3. BLATNICA
  4. HLADOVKA
  5. KŇAŽIA
  6. KONSKÉ
  7. KRMEŠ, VLACHY, VLAŠKY
  8. KYSUCKÝ LIESKOVEC
  9. LIPTOVSKÝ JÁN
  10. PODBIEL
  11. PODVYSOKÁ
  12. PORÚBKA
  13. RABČA
  14. RADOĽA
  15. RAKŠA
  16. SKLABIŇA
  17. SVRČINOVEC
  18. TURČIANSKE KĽAČANY
  19. VALASKÁ DUBOVÁ
  20. ZÁBORIE
  21. ZÁSTRANIE
  22. BARTOŠOVÁ LEHôTKA
  23. BISKUPICE
  24. BRAVäCOVO
  25. BREZNIČKA
  26. ČAČÍN
  27. ČERÍN
  28. DOLNÉ PRÍBELCE
  29. FIĽAKOVSKÉ KOVÁČE
  30. GEMERSKÝ MILHOSŤ
  31. HORNĚ PRÍBELCE
  32. HRONSKÝ BEŇADIK
  33. JELŠAVSKÁ TEPLICA
  34. KLASTAVA
  35. KOCIHA
  36. KOPERNICA
  37. KYNCEĽOVÁ
  38. MIKOLČANY
  39. MUĽKA
  40. NOVÁČANY
  41. PRADJNÁ
  42. PRÍBOJ
  43. PSIARE
  44. RIMAVSKÉ ZÁLUŽANY
  45. TEPLÝ VRCH
  46. TREBEĽOVCE
  47. VEĽKÉ ZLIEVCE
  48. VLKYŇA
  49. ZÁHORCE
  50. ŽELEZNÁ BREZNICA

Východné Slovensko

  1. BENKOVCE
  2. DUBINNÉ
  3. DUBOVICA
  4. GERLACHOV
  5. GRIBOV
  6. HAŽÍN NAD CIROCHOU
  7. HRABSKÉ
  8. CHOTČA
  9. LIPANY
  10. MALÁ DOMAŠA
  11. ŇAGOV
  12. NIŽNÝ HRABOVEC
  13. PARIHUZOVCE
  14. ROZTOKY
  15. SNAKOV
  16. STAKČÍNSKA ROZTOKA
  17. TISINEC
  18. VECHEC
  19. VOJTOVCE
  20. VOLICA
  21. VYŠNÁ JEDĽOVÁ
  22. ZLATÉ
  23. ARNUTOVCE
  24. BETLANOVCE
  25. BRETKA
  26. ČAKANOVCE
  27. ČEČEHOV
  28. ČERHOV
  29. ČERNOCHOV
  30. DANIŠOVCE
  31. ĎURKOV
  32. GOČOVO
  33. JABLONOV NAD TURŇOU
  34. JAKLOVCE
  35. KEČOVO
  36. KRISTY
  37. LIESKOVANY
  38. LIPOVNÍK
  39. MALÁ BARA
  40. MALÁ TŔŇA
  41. MATEJOVCE NAD HORNÁDOM
  42. MOLDAVA NAD BODVOU
  43. NIŽNÉ SLOVINKY
  44. NIŽNÝ ŽIPOV
  45. OBORÍN
  46. OSTROV
  47. PAČA
  48. PAŇOVCE
  49. PLOSKÉ
  50. SEJKOV
  51. SLAVEC
  52. SLOVENSKÉ NOVÉ MESTO
  53. SMIŽANY
  54. TRHOVIŠTE
  55. VEĽKÁ BARA
  56. VEĽKÁ TŔŇA
  57. VINIČKY
  58. VYŠNÉ SLOVINKY
Zobraziť
4. 4. 2019

Ďalšie rokovania ministra Richtera o podpore pre Slovensko

Podporu slovenskej kandidatúry na sídlo Európskeho orgánu práce v Bratislave prezentoval minister Ján Richter už aj kolegyniam v Írsku a vo Švédsku. Urobil tak ako prvý z uchádzačov o túto novú európsku agentúru.
 

Dôvody našej kandidatúry na sídlo novej európskej inštitúcie na Slovensku priblížil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter ministerke pre záležitosti zamestnávania a sociálnu ochranu Írska Regine Doherty na rokovaní v Dubline. Následne absolvoval obdobné stretnutie v Štokholme s ministerkou zamestnanosti Švédskeho kráľovstva Ylvou Johansson. „Som presvedčený, že spĺňame všetky rámcové kritériá, či už je to geografická rovnováha, prístupnosť budovy a jej poloha, prístup na trh práce alebo vzdelávanie či sociálne zabezpečenie pre rodinných príslušníkov,“ informoval na rokovaniach minister Ján Richter. Zdôraznil, že Bratislava sa radí k najzelenším a k najbezpečnejším mestám v Európe. Je to multikultúrne mesto so širokou paletou služieb na vysokej úrovni. 

Na stretnutiach vyzdvihol aj odborný profil, pre ktorý sa Slovensko rozhodlo o sídlo Európskeho orgánu práce zabojovať. „V posledných rokoch sme zaznamenali rôzne podoby porušovania legislatívy najmä pri najímaní pracovníkov z tretích krajín. Táto situácia ma primala konať, a pred dvomi rokmi som v Bratislave zorganizoval regionálny samit ministrov V4, Rumunska a Srbska, na ktorom sme dohodli užšiu spoluprácu inšpektorátov práce pri odhaľovaní prípadov nelegálnej práce. A práve takáto spolupráca medzi krajinami je jednou z náplní novej európskej agentúry,“ priblížil Ján Richter. 

Obe ministerky vysoko hodnotili pripravenosť Slovenska na kandidatúru. Našu ponuku považujú za komplexnú, navyše so silnými argumentmi v náš prospech. Podotkli, že sme prvá krajina, ktorá sa uchádza o ich podporu. 

Na zriadení Európskeho orgánu práce sa definitívne dohodli Európsky parlament, Rada EÚ a Európska komisia 14. februára 2019. Jeho hlavným poslaním bude zlepšiť implementáciu práva EÚ v oblasti cezhraničnej pracovnej mobility a koordinácie sociálneho zabezpečenia. Poskytovať bude napr. informácie občanom a podnikom o ich právach a povinnostiach pri mobilite, bude koordinovať spoluprácu medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o vykonávanie spoločných inšpekcií. Zároveň bude pôsobiť ako mediátor v cezhraničných sporoch medzi členskými štátmi.

Zobraziť
4. 4. 2019

Dávky v hmotnej núdzi sa po 10 rokoch zvýšili

Dávky v hmotnej núdzi, aktivačný príspevok, ochranný príspevok a príspevok na nezaopatrené dieťa sa po desiatich rokoch zvýšili. Vďaka novele zákona o hmotnej núdzi vzrástli o 5%. Zaviedol sa aj valorizačný mechanizmus, ktorý dávky a príspevky každoročne upraví. Súčasťou právnej normy sú aj motivačné opatrenia, aby si sociálne odkázaní hľadali prácu, čo i len za minimálnu mzdu.
 

Obsah novely zákona o hmotnej núdzi sa dá zhrnúť do troch najdôležitejších oblastí. Tou prvou je zvýšenie dávok a príspevkov v hmotnej núdzi. Naposledy sa totiž upravovali v roku 2009. Úplnou novinkou je ich valorizácia. „Zavádzame to, čo Slovensko za celú dobu existencie nemalo. Je to spravodlivé, lebo aj dávka v hmotnej núdzi musí reagovať na vývoj spoločnosti a hlavne ten sociálno-ekonomický,“ konštatuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. 

Druhou prioritou novely je motivovať k získaniu riadne platenej práce. Dôležitou zmenou je napríklad poskytovanie aktivačného príspevku na dvoch úrovniach. Člen domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a pracuje aspoň za minimálnu mzdu získa nárok na aktivačný príspevok vo vyššej sume, a to viac ako 132 € mesačne. „Od začiatku môjho fungovania na rezorte som si dal jednu z priorít - urobiť všetko preto, aby ľudia, ktorí majú záujem na Slovensku pracovať, prácu našli. Dať ľuďom prácu, samozrejme ak o ňu záujem majú, je totiž stále najlepšia sociálna politika. Robím všetko preto, aby sa prehlboval rozdiel medzi sociálnymi dávkami a minimálnou mzdou, aby bolo motivačné na Slovensku pracovať,“ akcentuje minister. Ďalším posilnením motivácie nájsť si zamestnanie a pracovať je aj predĺženie obdobia poskytovania osobitného príspevku na 18 mesiacov, pričom vo vyššej sume sa bude poskytovať 12 mesiacov a v nižšej sume ďalších 6 mesiacov. 

Treťou prioritou je, že sa upravujú právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi. Ide okrem iného o ústretové kroky smerom k rodinám so študujúcimi deťmi na Slovensku, ale aj v zahraničí, ale napr. aj k rodinám, ktoré žijú v spoločných domácnostiach s dospelými pracujúcimi deťmi do 25 rokov, a o ďalšie významné pozitívne zmeny. 

Novela zákona, ktorá vstúpila do platnosti 1. apríla 2019, obsahuje rad ďalších opatrení. Prispejú k tomu, aby sa odkázaní ľudia buď vymanili z hmotnej núdze alebo sa zvýšil životný štandard tých, ktorí v hmotnej núdzi zostanú. 

Najdôležitejšie zmeny, ktoré prináša novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi

Zobraziť
4. 4. 2019

Po prvýkrát zasadla rada vlády pre eurofondy po roku 2020

Rada vlády SR pre politiku súdržnosti 2021 – 2027, ktorej predsedom je vicepremiér Richard Raši, dnes prvýkrát zasadla v Bratislave. Témou zasadnutia bola Správa o Slovensku 2019, v ktorej Európska komisia (EK) identifikovala investičné priority k financovaniu politiky súdržnosti na programové obdobie 2021 – 2027. Správu prezentovali zástupcovia EK. 
 
„Zasadnutie priblížilo pohľad Európskej komisie na ekonomickú situáciu a vývoj na Slovensku, na stav jednotlivých štrukturálnych politík, ale najmä odporúčania komisie, kam by sme mali smerovať budúce investície z politiky súdržnosti EÚ na roky 2021 – 2027,“ povedal vicepremiér Richard Raši.
 
Správa hodnotí našu krajinu vo viacerých oblastiach pozitívne. Podľa analýzy Európskej komisie sa Slovensku v súčasnosti ekonomicky darí. Slovensko je v rámci makroekonomických výsledkov na popredných pozíciách v Európskej únii  a EK vyzdvihuje vysoký hospodársky rast, či nízku nezamestnanosť. Výzvami pre Slovensko však zostávajú napríklad regionálne rozdiely, kvalita verejných inštitúcií, kvalita životného prostredia, vzdelávanie, či veda a výskum.
 
Aktuálny návrh EK uvádza, že celková suma pre Slovensko na politiku súdržnosti na obdobie 2021 - 2027 by mala predstavovať 13,234 miliardy eur. „Slovensko tak zostáva po Estónsku krajinou s druhou najvyššou intenzitou pomoci na obyvateľa v Európskej únii, čo vychádza 310 eur na obyvateľa na rok,“ spomenul podpredseda vlády s tým, že politika súdržnosti má značný vplyv na ekonomický rast Slovenska. „V roku 2003 dosiahol HDP na obyvateľa 55 percent, zatiaľ čo dnes je to okolo 77 percent priemeru EÚ. Investície z fondov EÚ prispeli k zmierneniu regionálnych rozdielov na Slovensku,“ poznamenal vicepremiér Richard Raši. „Pre Slovensko je dôležité, aby legislatíva k politike súdržnosti na roky 2021 - 2027 bola schválená včas, aby sme sa vyhli možnému omeškaniu začiatku implementácie a čerpania eurofondov,“ dodal.
 
„Verím, že s EK dokážeme vyrokovať dobré podmienky, aby eurofondy naďalej pomáhali pri zvyšovaní kvality života občanov.  Pri financovaní špecifických potrieb našich regiónov chceme čo najviac flexibility,“ uzavrel Richard Raši.
 
Radu vlády SR pre politiku súdržnosti 2021 – 2027 zriadila vláda SR ako svoj koordinačný, poradný a iniciatívny orgán pre proces prípravy a implementáciu politiky súdržnosti v programovom období 2021 – 2027. Úlohou rady bude spolupracovať na príprave i na implementácii podpory z eurofondov v novom programovom období.

Zobraziť
4. 4. 2019

Komunikácia Pamiatkového úradu SR bude na vyššej úrovn

Fungovanie Pamiatkové úradu SR bude modernejšie. Elektronizácia procesov Pamiatkového úradu zavedie plnohodnotnú elektronickú komunikáciu medzi úradom a jeho krajskými pobočkami. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu zverejnil vyzvanie na projekt s názvom „Pamiatkový informačný systém (PAMIS)“.
 
 
Cieľom projektu je elektronizácia procesov Pamiatkového úradu SR, národný projekt má tiež skrátiť dĺžku trvania procesov zo strany Pamiatkového úradu SR a krajských pamiatkových úradov. Ďalším cieľom je aj efektívnejšie využiť ľudský potenciál na Pamiatkovom úrade SR. Zaviesť to má elektronizácia procesov prostredníctvom Pamiatkového informačného systému. Prínosom je tiež zlepšenie dostupnosti informácií o pamiatkovom fonde.  
 
Prostredníctvom projektu sa plánuje skrátenie dĺžky procesov a zlepšenie informovanosti o správe a ochrane pamiatkového fondu. Digitalizácia dát prinesie aj zníženie administratívnej záťaže pracovníkov úradu, ale najmä občanov a podnikateľov pri vybavovaní agendy súvisiacej s pamiatkovým fondom.
 
Projekt v hodnote 12 497 915 eur pripravil Pamiatkový úrad SR. Na svojom februárovom zasadnutí projekt schválil Riadiaci výbor Operačného programu Integrovaná infraštruktúra – prioritná os 7.
Vyzvanie na národný projekt bude spolu s ďalšími podrobnými informáciami zverejnené na webových stránkach www.informatizacia.sk a www.partnerskadohoda.gov.sk. Dátum uzávierky vyzvania je 2. júl 2019.
 
Zobraziť
4. 4. 2019

Nový projekt pomôže predchádzať poškodzovaniu životného prostredia

 
Zlepšenie štátneho dozoru v oblasti životného prostredia a rozšírenie možností informovania verejnosti sú prínosy národného projektu Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP). Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu zverejnil vyzvanie na projekt s názvom „Zefektívnenie štátneho dozoru v starostlivosti o životné prostredie“.

Projekt vytvorí Komplexný systém environmentálneho dohľadu, ktorý bude pokrývať kľúčové procesy, ako sú inšpekčná, povoľovacia a sankčná činnosť, vrátane online zberu údajov a integrácie na Centrálnu správu referenčných údajov. Vďaka mobilnej aplikácii, prostredníctvom ktorej bude možné súbežne zaslať fotodokumentáciu, časovú známku a GPS súradnice, sa nielen uľahčí podávanie podnetov, ale aj zefektívni analýza podnetov a počet výjazdov na miesto. Prínosom bude najmä skrátenie času, zvýšenie počtu kontrol a rozšírenie možností informovania verejnosti, čo prispeje k prevencii a predchádzaniu poškodzovania životného prostredia.

Projekt v hodnote 8 733 367 eur pripravila Slovenská inšpekcia životného prostredia a nasadenie systému tohto projektu v hodnote je plánované na rok 2022. Vyzvanie na národný projekt je zverejnené na webových stránkach www.informatizacia.sk a www.partnerskadohoda.gov.sk. Dátum uzávierky vyzvania je 2. júl 2019.

 

Zobraziť
4. 4. 2019

V zvyšovaní transparentnosti eurofondov zaznamenal ÚPVII významné úspechy

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII)  pokračuje v zvyšovaní transparentnosti pri čerpaní eurofondov pomocou otvoreného dialógu s medzinárodnými expertmi. Úrad dnes zorganizoval seminár o hospodárnosti výdavkov pri implementácii fondov EÚ.
 
Náš úrad dlhodobo zvyšuje transparentnosť pri čerpaní eurofondov a v tejto oblasti sme zaznamenali viaceré  významné úspechy. Prijali sme napríklad Akčný plán s 38 konkrétnymi opatreniami. Tiež participujeme na veľmi úspešnom ročnom projekte s OECD v oblasti boja proti korupcii a podvodom v eurofondoch, ktorý samotná OECD považuje za ukážkový príklad spolupráce aj pre iné krajiny,“ uviedol vicepremiér Richard Raši.
 
Slovenskí odborníci sa spolu s medzinárodnými expertmi zhodli, že  kvalita čerpania eurofondov sa odvíja predovšetkým od transparentného nakladania s verejnými  finančnými zdrojmi.
 
„Overovanie hospodárnosti výdavkov je kľúčovým nástrojom na preukázanie správneho použitia eurofondov. To bol hlavný dôvod pre zorganizovanie dnešného medzinárodného semináru Hospodárnosť výdavkov – problematické oblasti,“ uviedla generálna riaditeľka sekcie Centrálny koordinačný orgán Denisa Žiláková.
 
Odborníci sa tiež zhodli, že hospodárnosť výdavkov sa týka všetkých aktérov zapojených do implementácie, či už pri výkone, metodickej podpore alebo kontrole priebehu čerpania prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
 
Seminár Hospodárnosť výdavkov – problematické oblasti sa konal v rámci siete TAIEX, ktorá predstavuje komunikačnú platformu Európskej komisie na zdieľanie skúseností a najlepších postupov medzi členskými krajinami EÚ.
 
Zobraziť
4. 4. 2019

Európska iniciatíva tzv. dobiehajúcich regiónov sa rozšírila o Banskobystrický kraj

Zoznam tzv. catching-up regiónov, a teda dobiehajúcich regiónov, sa rozšíril o Banskobystrický kraj. Catching-up regions je iniciatívou Európskej komisie (EK), ktorá je dôležitým nástrojom na podporu a pomoc členským štátom v naštartovaní rastu, ekonomického a sociálneho rozvoja. Zástupcovia Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) spolu s predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja Jánom Lunterom a zástupcom generálneho riaditeľstva pre regionálnu a mestskú politiku EK Andreasom von Buschom podpísali memorandum o spolupráci. Banskobystrický kraj sa pridal k Prešovskému, ktorý na zozname už je.
 
Na čele Banskobystrického kraja stál štyri roky Marian Kotleba. Jeho pôsobenie a nelegálne zamestnávanie zapríčinilo, že kraj nemohol čerpať eurofondy, čo sa veľmi negatívne podpísalo na rozvoji celého regiónu. „Spôsob, akým Marian Kotleba viedol kraj a paralyzoval možnosť rozvíjať sa s pomocou eurofondov, považujem za fatálne zlyhanie. Rozvoj kraja úplne zastal. O to viac ma teší, že sa nám podarilo dostať banskobystrickú župu na zoznam dobiehajúcich regiónov. Je to krok správnym smerom, pretože to kraju pomôže vykročiť vpred,“ povedal podpredseda vlády SR Richard Raši.
 
Zapojením sa do iniciatívy pre zaostávajúce regióny sa aj v Banskobystrickom kraji vytvorí predpoklad pre významné zmeny, ktoré prispejú k tvorbe pracovných miest a zabezpečia kvalitnejší život obyvateľom kraja. „Tiež sa tu vytvoria výhodnejšie podmienky pre investičné stimuly a zvýši sa podpora pre malé a stredné podniky. Očakávame i to, že z kraja bude odchádzať menej mladých vzdelaných a rovnako sa zvýši potenciál pre rozvoj cestovného ruchu,“ vysvetlil vicepremiér R. Raši.
 
Podpisom memoranda o spolupráci všetky sa strany zaviazali, že sa vytvorí riadiaci výbor, ktorý bude dohliadať na pokrok v implementácii akčného plánu a keď to bude potrebné, navrhne riešenia. Za ÚPVII memorandum podpísala generálna riaditeľka sekcie Centrálny koordinačný orgán (CKO) Denisa Žiláková. „Ďakujem zástupcom Európskej komisie, Svetovej banky, Prešovského a Banskobystrického samosprávneho kraja za to, že svojou prácou, expertízami a analýzami každý deň prispievajú k zmene v spravovaní regiónu. Podporujú tým tvorbu podmienok pre udržateľný rast jeho hospodárstva, príjmov, zamestnanosti a čo je kľúčové, zvyšujú kvalitu života jeho obyvateľov,“ povedala Denisa Žiláková.
Zobraziť

Zobraziť ďalšie aktuality