Prihlásiť
 

Vytvárame moderný a rozvinutý región.

Vítam Vás na webovej stránke Regionálnej rozvojovej agentúry Novozámocko.
Poskytujeme komplexný servis v oblasti čerpania nenávratných finančných príspevkov pre verejný a súkromný sektor, spracovanie strategických dokumentov pre obce a mestá. Naše služby a starostlivosť je tu pre Vás od podania žiadosti až po úspešnú implementáciu projektu. Staráme sa o rozvoj obcí, pretože len silné obce tvoria rozvinutý región.

Ing. Peter Pénzeš, riaditeľ agentúry

Aktuality

14. 3. 2019

Zobraziť
26. 2. 2019

Zverejnili nový rebríček najbohatších regiónov EÚ. Kde skončila Bratislava?

Región Bratislavy je podľa výšky hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa ôsmy najbohatší spomedzi 281 oblastí v rámci Európskej únie. Vyplýva to z dnes zverejneného tlačového vyhlásenia Eurostatu.

Kým Bratislavský kraj dosiahol v novom rebríčku 179 percent unijného priemeru, Praha vyšla z porovnania lepšie – výška HDP na obyvateľa tam mala 187 percent priemeru EÚ. V o rok staršom rebríčku bola pritom Bratislava ešte pred Prahou.

V prvej päťke sa umiestnili výhradne najrozvinutejšie regióny – Vnútorný Londýn (západ), Luxemburg, Southern (Írsko), Hamburg a Brusel. Vnútorný Londýn je vo výraznom predstihu za zvyšnými časťami Únie.

 

 

 

Aj Viedeň skončila za Bratislavou

Za povšimnutie stojí, že za Bratislavou skončilo Horné Bavorsko, parížska aglomerácia, Štokholm i susedná Viedeň. Najnovšia štatistika vychádza z prepočtu HDP podľa parity kúpnej sily. Zohľadňuje miestne ceny tovarov a služieb.

Eurostat zároveň upozornil, že v niektorých prípadoch čísla výrazne ovplyvňujú ľudia, ktorý do daného mesta dochádzajú za prácou. Na opačnom konci rebríčka ako Londýn či Luxemburg sa umiestnili viaceré regióny Rumunska a Bulharska. Bulharský severozápad nedosahuje ani tretinu unijného priemeru HDP na obyvateľa.

Zobraziť
26. 2. 2019

Školstvo: Diplomy doktora vied udelili v Bratislave 23 osobnostiam vedy

Bratislava 26. februára (TASR) – Titul doktora vied, ktorý je na Slovensku najvyššou vedeckou hodnosťou, udelili v utorok v priestoroch Univerzity Komenského v Bratislave 23 osobnostiam vedy. Predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD) vo svojom príhovore uviedol, že okrem základného výskumu netreba zabúdať na aplikovaný výskum, vývoj a inovácie. 

Predseda Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti Peter Moczo poznamenal, že medzi vedcami, ktorí si prevzali najvyššiu vedeckú hodnosť, sú siedmi biológovia, traja matematici, traja chemici, dvaja fyzici, dvaja historici, ale aj materiálový vedec, elektrotechnik, veterinár, lekár, ekológ a právnik. Podľa neho máme predimenzovanú sieť vysokých škôl a nedostatočný rozvoj kvality vysokoškolského vzdelávania. "Úroveň vzdelávania celkovo v priemere klesá, vysoké školy sa nerozvíjajú tak, ako by sa mali," povedal Moczo. Poukázal aj na nedostatočné financovanie vedy zo strany štátu. Podľa neho je potrebné nezávislé zhodnotenie slovenského výskumu, ale aj nový zákon o štátnej vednej politike či reštrukturalizácia vysokých škôl.

Podľa Pellegriniho vo vyspelom svete sa veda, výskum a inovácie stali často skloňovaním spojením. "Zámery EÚ smerujú k posilneniu úlohy výskumu s cieľom zjednocovať európsky výskumný priestor, a tak dosahovať žiaducu synergiu pri vytváraní konkurencieschopnosti celého európskeho spoločenstva," povedal premiér. 

"Európske princípy a hodnoty nesmú byť cudzie ani Slovensku. Musíme si plniť svoje záväzky, držať krok s vyspelými krajinami, myslieť na budúcnosť a v rámci existujúcich možností hľadať zdroje a prostriedky na napredovanie vo vede, výskume a inováciách," uviedol Pellegrini. Poukázal aj na nedôslednosti pri čerpaní európskych štrukturálnych fondov či doteraz neúspešnú transformáciu Slovenskej akadémie vied. "Očakávam, že ministerstvo školstva urýchli skvalitnenie čerpania európskych štrukturálnych fondov. Ešte stále máme nevyčerpané značné prostriedky a je škoda každého jedného eura, ktoré nebude putovať do našej vedy, ale bude sa vracať späť do EÚ," povedal. Ako doplnil, podľa neho je potrebné, aby "sme prilákali viac investícii do výskumu a vývoja".

Podľa Pellegriniho vláda "bude pripravená podporiť všetky aktivity smerujúce k zvýšeniu úrovne nášho hospodárstva a skvalitňovaniu života Slovenska". Ako doplnil, štát by mal zadefinovať, čo očakáva od výskumníkov a akým konkrétnym oblastiam by sa mali venovať. Podľa jeho slov by nemali by skúmať všetko a všade.

Prezident SR Andrej Kiska poznamenal, že by sme mali stále hovoriť o vede, výskume a školstve. "Mali by sme uvažovať o tom, čo sa stalo, že sme stratili úctu k vzdelaniu, že si nevážime a nerozumieme, ako dôležité je nielen školstvo, ale aj veda a výskum pre našu krajinu," povedal Kiska. Ocenil, že to najcennejšie, čo Slovensko má, sú práve ľudia. Rovnako ako Pellegrini vyzdvihol aplikovaný výskum, o ktorom by sa malo podľa neho viac hovoriť.

Vedeckú hodnosť doktor vied získala Marie Černá, Juraj Černák, Mária Dušinská, Eva Frimmová, Miroslav Glasa, Roman Holec, Ján Ivančo, Robert Jajcay, Ján Jásik, Anna Jenčová, Norbert Kučerka, Lucie Kučerová, Eva Kutejová, Kristian Mathis, Michal Mego, Pavol Prokop, Frederik Raiskup, Vladimír Smejkal, Viola Strompfová, Daniel Ševčovič, Milan Valachovič, Dušan Velič a Martin Weis. Diplomy si prevzali noví doktori vied z Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenskej akadémie vied, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Paneurópskej vysokej školy v Bratislave.

Nositeľmi titulu doktora vied sa môžu stať len významné osobnosti, ktoré obohatili vedu doma a v zahraničí. 
Zobraziť
26. 2. 2019

Cestujúci na trati Bratislava - Komárno sa odvezú pohodlnejšie, pribudnú desiatky miest na sedenie

Od pondelka, 18. februára sa na trati Bratislava – Komárno postupne navýši kapacita vlakov RegioJet. V najfrekventovanejšej rannej špičke pribudnú desiatky miest na sedenie, ktoré cestujúcim zabezpečia komfortnejšie každodenné dochádzanie do hlavného mesta. Je to výsledok rokovaní ministerstva dopravy so súkromným dopravcom RegioJet. Ide tak o prvú fázu navyšovania kapacity na tejto trati, pričom sa obe strany dohodli na ďalších krokoch, ktorých cieľom je nasadenie poschodových vlakov.  

 „Teší ma, že ľudia pocítia zvýšenie kapacity, keďže v rannej špičke pribudnú desiatky miest na sedenie. Konkrétne hovoríme o navýšení v priemere o 100 miest v najvyťaženejších vlakoch. Hlavné je, že sme dosiahli výsledok, ako sme sľúbili, a v našej snahe zabezpečiť ľuďom komfort a bezpečné cestovanie budeme pokračovať aj naďalej,“ uviedol minister dopravy a výstavby Arpád Érsek.

„RegioJet sa snažil prísť s riešením, ktoré umožní čo najrýchlejšie navýšiť kapacity spojov v špičke. Trať Bratislava – Komárno predstavuje z hľadiska nárastu počtu cestujúcich európsky unikát a prevádzka na tejto trati je hustotou spojenia – cez výrazné kapacitné limity – už teraz obdobná, ako na mestských železniciach typu S-Bahn v Nemecku či Rakúsku,“ dodáva Aleš Ondrůj, tlačový hovorca RegioJet.

Súkromný dopravca po dohode s rezortom dopravy nasadí do zrýchleného vlaku REX1770 na trati z Komárna, resp. Dunajskej Stredy do Bratislavy súpravu z rýchlikových vozňov a navýši aj kapacitu ďalších osobných vlakov v špičke.

Avizované poschodové vlaky budú nasadzované postupne v ďalšom kroku, hneď ako dôjde k uzatvoreniu zmluvy o ich odkúpení od nemeckých železníc a vozne získajú technickú licenciu na prevádzku na Slovensku. Celkovo obidve strany našli riešenie, ktoré umožní postupne v konečnej fáze zvýšiť v najvyťaženejších vlakoch počet miest na sedenie o 100 až 150, čím sa výrazne zlepší kvalita cestovania.

Ministerstvo dopravy intenzívne rieši situáciu na frekventovanej železničnej trati Bratislava – Komárno. Za posledných päť rokov sa počet cestujúcich na trati Bratislava - Komárno takmer zdvojnásobil a v porovnaní s predchádzajúcim rokom narástol iba v roku 2018 počet cestujúcich o 1 milión. Situáciu na trati však komplikuje fakt, že ide o jednokoľajnú trať, kde treba zabezpečiť priepustnosť všetkých už existujúcich vlakových súprav. Preto ministerstvo dopravy pracuje na ďalších, finančne aj časovo rýchlo vykonateľných opatreniach, ktoré by zlepšili priepustnosť na trati a znamenali tak viac odvezených ľudí. 

 

 

Zobraziť
26. 2. 2019

Minister dopravy a jeho ukrajinský kolega rokovali o rozvoji leteckej a železničnej dopravy medzi krajinami

Slovenský minister dopravy Arpád Érsek a ukrajinský minister infraštruktúry Volodymyr Omelyan rokovali o obnovení osobnej železničnej dopravy na trase Mukačevo - Košice a o zvýšených cenách za nákladné vozne z Ukrajiny. Témou stretnutia zástupcov rezortov dopravy Slovenska a Ukrajiny okrem toho bolo aj obnovenie obchodnej leteckej dopravy z letiska Užhorod, čo by pomohlo aj východnému Slovensku.

,,Nové železničné spojenie medzi Mukačevom a Košicami pomôže zlepšiť dopravu a zatraktívni tento región pre turistov. To samozrejme prinesie aj viac a lepších pracovných miest,” reagoval minister dopravy Arpád Érsek po spoločnom rokovaní. 

Zámerom je k súčasným dvom osobným vlakom ponúknuť a zriadiť dva páry nových rýchlych vlakových spojení cez Čiernu nad Tisou a Čop s prípojmi z Prahy a Bratislavy a v opačnom smere z Ľvova a Kyjeva. Aktuálne sa hľadajú riešenia na skrátenie hraničných kontrol cestujúcich pri zachovaní všetkých podmienok Schengenského priestoru. Obidve strany sa snažia doladiť všetky podmienky zavedenia týchto vlakov tak, aby mohli začať svoju prevádzku od letnej zmeny cestovného poriadku.

Projektom na dlhšie obdobie je aj obnovenie obchodnej leteckej dopravy z a na letisko v Užhorode. Špecifická poloha letiska Užhorod si vyžaduje úzku spoluprácu obidvoch krajín pri zabezpečení poskytovania letových prevádzkových služieb lietadlám, ktoré prilietajú a odlietajú z letiska.

 

 

Zobraziť
26. 2. 2019

V roku 2018 sa domov zo zahraničia vrátilo najviac odborníkov, na projekt sa vyčerpal takmer 1 milión eur

 V roku 2018 sa v rámci Podpornej schémy na návrat odborníkov zo zahraničiavrátilo celkovo 13 jednotlivcov, z toho 9 expertov a 4 mladí odborníci. Vďaka tomu sa tak mohla posilniť odborná kapacita ministerstva financií, viacerých univerzít či Fyzikálneho ústavu SAV. Podporené boli aj tri žiadosti o inštitucionálnu podporu, ktorá sa poskytuje na základe konkrétneho predloženého projektu danej inštitúcie.
     Tieto čísla dnes zobrala na vedomie vláda SR, keď bola Správa o implementácii Podpornej schémy na návrat odborníkov zo zahraničia za rok 2018 predložená na jej rokovanie ako informatívny materiál. Išlo o najúspešnejší rok implementácie schémy nielen z hľadiska počtu vrátených jednotlivcov, ale aj podporených projektov inštitucionálnej podpory smerujúcich do akademického sektora.
     Na zabezpečenie schémy bol v spolupráci s rezortom financií vyčlenený v uplynulom roku jeden milión eur, z ktorého sa vyčerpalo 969 785 eur. Štát takýmto spôsobom motivoval absolventov vysokých škôl v zahraničí či expertov, ktorí pôsobili v cudzine, aby sa vrátili späť na Slovensko. Jednotlivec mohol získať najviac 10 000 eur, ak išlo o mladého odborníka, 50 000 eur v prípade experta. Príspevky pre jednotlivcov sú na základe pravidiel schémy vyplácané v dvoch častiach – jedna pri obsadení pozície a druhá po jednom roku zotrvania na danej pozícii.
     Na základe výrazného záujmu o schému, nielen zo strany potenciálnych uchádzačov, ale aj inštitúcií, má ministerstvo školstva záujem o jej ďalšie fungovanie. V súčasnosti preto pripravuje návrh jej nového pokračovania na obdobie rokov 2019 – 2023 s výhľadom do roku 2026, ktoré by mohlo byť po jeho schválení vládou SR uvedené do realizácie ešte v priebehu tohto roka.

     Podporná schéma na návrat odborníkov zo zahraničia bola po prvýkrát vyhlásená na obdobie rokov 2015 - 2018 a podmienky jej fungovania boli stanovené v príslušnom uznesení vlády č. 368/2015, ktorým bola schéma schválená. Program je zameraný na návrat mladých odborníkov a expertov, ktorí môžu nájsť svoje uplatnenie v rámci ponúknutých pozícií z verejného sektora, pričom pracovné pozície majú dlhodobý charakter. Ide o občanov SR, ktorí vyštudovali prestížnu zahraničnú univerzitu alebo dlhodobo pracujú na vedúcej pozícii v cudzine.

Zobraziť
26. 2. 2019

Usmernenie č. 2 k 31 výzve na predkladanie ŽoNFP

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia konajúci v mene a na účet riadiaceho orgánu pre Operačný program Kvalita životného prostredia v medziach splnomocnenia obsiahnutého v Zmluve o výkone časti úloh riadiaceho orgánu sprostredkovateľským orgánom vydalo dňa 15.02.2019 Usmernenie č. 2 (PDF, 372 kB) k 31. Výzve na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok zameranej na optimalizáciu systémov, služieb a posilnenie intervenčných kapacít pre manažment mimoriadnych udalostí na lokálnej a národnej úrovni.

Zobraziť
26. 2. 2019

Oznam o uzavretí výzvy na mentoring a tútoring

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre časť operačného programu Ľudské zdroje (OP ĽZ) oznamuje potenciálnym oprávneným žiadateľom, že výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (ďalej len „žiadosť“) s kódom OPLZ-PO5-2017-2 zameraná na poskytovanie mentorskej a tútorskej podpory pre žiakov z MRK s dôrazom na úspešné ukončenie ZŠ a plynulý prechod na SŠ sa z dôvodu vyčerpania finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu uzatvára dňom 18. marca 2019.

Zobraziť
26. 2. 2019

Oznam o zmene č. 1 výzvy na škôlky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre časť operačného programu Ľudské zdroje si dovoľuje informovať žiadateľov o zmenách výzvy č. 1 zameranej na výstavbu predškolských zariadení v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít (MRK) a rekonštrukciu predškolských zariadení s dôrazom na rozšírenie kapacity v obciach s prítomnosťou MRK s kódom výzvy OPLZ-PO6-SC612-2018-1. Zmeny výzvy na škôlky sa týkajú hlavne príloh výzvy a taktiež informáciu o uzavretí 2. hodnotiaceho kola ku dňu 6. marca 2019 a 3. hodnotiaceho kola ku dňu 14. júna 2019.

Zobraziť
26. 2. 2019

Náklady na prípravu a priebeh májových volieb do Európskeho parlamentu sú 10,2 milióna eur

Z rozpočtu ministerstva vnútra na ne pôjde 8 687 175 eur, z rozpočtu Štatistického úradu SR 1 494 750 eur. Vyplýva to z predloženého  Harmonogramu organizačno-technického zabezpečenia volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019,ktorý vláda schválila v stredu 20. februára 2019.

Prostriedky rezortu vnútra pôjdu najmä na odmeny členov a zapisovateľov volebných komisií, na tlač hlasovacích lístkov, metodických a informačných materiálov a volebných tlačív.

Okrem iného sú určené aj na zabezpečenie činnosti volebných komisií, vybavenie volebných miestností či na ochranu verejného poriadku v deň konania volieb.

Štatistický úrad prostriedky použije na spracovanie výsledkov volieb.

Voľby do europarlamentu

Voľby do europarlamentu sa budú na Slovensku konať 25. mája 2019 , obyvatelia budú voliť 14 europoslancov. Hlasovacie právo majú slovenskí občania s trvalým pobytom na Slovensku, ale aj občania iného členského štátu, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt. Poslanci europarlamentu sú volení na päťročné volebné obdobie.

Zobraziť

Zobraziť ďalšie aktuality