Prihlásiť
 

Vytvárame moderný a rozvinutý región.

Vítam Vás na webovej stránke Regionálnej rozvojovej agentúry Novozámocko.
Poskytujeme komplexný servis v oblasti čerpania nenávratných finančných príspevkov pre verejný a súkromný sektor, spracovanie strategických dokumentov pre obce a mestá. Naše služby a starostlivosť je tu pre Vás od podania žiadosti až po úspešnú implementáciu projektu. Staráme sa o rozvoj obcí, pretože len silné obce tvoria rozvinutý región.

Ing. Peter Pénzeš, riaditeľ agentúry

Aktuality

3. 5. 2022

Nový cyklomost cez rieku Moravu otvoria 7. mája, spustili registráciu na cyklojazdy

 

Krajiny, ktoré sú v prvej línii migračnej vlny z Ukrajiny, potrebujú väčšiu podporu a funkčné nástroje na riešenie tejto krízovej situácie. Slovensko a ďalších deväť členských štátov EÚ sa obrátili so žiadosťou na Európsku komisiu o dodatočnú rozpočtovú flexibilitu pri využívaní eurofondov na riešenie migračnej krízy. „Naše krajiny už prichýlili viac ako 5,3 milióna ľudí z Ukrajiny. Polovica z nich sú deti,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku adresovanému šiestim eurokomisárom. 

 „Utečenecká kríza vyvolaná barbarským útokom Ruska na Ukrajinu nemá rovnaký dopad na všetky krajiny Európskej únie. Tie štáty, ktoré migračná vlna zasiahla najviac, potrebujú od EÚ oveľa väčšiu podporu. Od Európskej komisie preto požadujeme väčšiu flexibilitu pri využívaní eurofondov na najbližšie roky, ale tiež špeciálne finančné zdroje nad rámec eurofondov,“ zdôraznila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Od vypuknutia vojny na Slovensko prišlo vyše 380 000 utečencov z Ukrajiny. Celkovo pred vojnou utieklo už viac ako 5 miliónov Ukrajincov.

Podpora nad rámec eurofondov by znamenala, že Slovensko a ďalších 9 krajín by dostali finančnú injekciu napríklad z Rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR), Nástroja flexibility či z rezervy rozpočtu EÚ.

„Politika súdržnosti (pozn. – eurofondy) v minulosti pomohla zvládnuť viaceré hospodárske krízy, no nemôže byť jediným ani hlavným nástrojom riešenia kríz členských krajín, pretože by to ohrozilo dosiahnutie dlhodobých cieľov politiky súdržnosti. Preto vyzývame Komisiu, aby pripravila ďalšie návrhy na posilnenie pomoci EÚ pre utečencov a ľudí, ktorí utečencom poskytujú útočisko,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.

Krajiny vyzvali EK, aby prišla s návrhmi na poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov aj nad rámec politiky súdržnosti. V stanovisku argumentujú napríklad aj bezprecedentným rastom cien energií a stavebných materiálov až o viac ako 
50 %.

„Jedným z dopadov vojny je tiež narušenie dodávateľských reťazcov a výrazné zvýšenie cien stavebných materiálov, najmä ocele a dreva. Keďže veľa Ukrajincov sa rozhodlo z Európskej únie vrátiť domov a bojovať za svoju vlasť, jedným z dôsledkov vojny je tiež nedostatok pracovnej sily, ktorý negatívne ovplyvňuje najmä sektor stavebníctva a dopravy,“ zdôrazňujú predstavitelia vlád.



Pod Nový cyklomost Vysomarch ponad rieku Moravu spájajúci obec Vysoká pri Morave a rakúsku obec Marchegg je dokončený. Ako informovala hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Lucia Forman, jeho slávnostné otvorenie je naplánované na sobotu 7. mája. Návštevníkov čaká sprievodný program a kraj už spustil aj registráciu na cyklojazdy.

Cyklojazdy štartujú z piatich miest (Bory Mall, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Stupava, Gajary) a všetky majú spoločnú cieľovú stanicu - cyklomost Vysomarch. Pre účastníkov cyklojazdy bude pripravené občerstvenie. „Všetkým cyklistom, ktorí majú záujem ísť k mostu na bicykli, odporúčame sa vopred zaregistrovať. Dôvodom je bezpečnosť a plynulosť jazdy," vysvetlila Forman s tým, že v prípade veľkého počtu cyklistov budú v čase od 11:00 do 14:00 na cyklotrase z Devínskej Novej Vsi k cyklomostu Vysomarch uprednostnení registrovaní účastníci.

Projekt podporuje ekologickú a udržateľnú mobilitu. Príchod zo slovenskej strany k cyklomostu bude preto možný iba na bicykloch, kolobežkách, odrážadlách či pešo. „Na podujatie sa dá prísť aj verejnou dopravou, ideálne vlakom do rakúskej stanice Marchegg," uviedla Forman s tým, že odtiaľ premáva kyvadlová autobusová doprava až k cyklomostu. „Prístup autom je zo slovenskej strany úplne vylúčený, parkovanie v obci Marchegg bude obmedzené a neodporúčame ho," upozornila.

S výstavbou cyklomosta VysoMarch začal BSK v apríli 2021. Projekt je financovaný z Programu cezhraničnej spolupráce INTERREG V-A Slovenská republika – Rakúsko. Celkové náklady predstavujú 5,12 mil. eur bez DPH, pričom BSK projekt financoval čiastkou viac ako 2 mil. eur. 

 Európskej komisii sa podpísalo 15 zástupcov najviac postihnutých krajín – Slovenska, Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Rumunska. Medzi signatármi sú najmä ministri financií a regionálneho rozvoja. Za Slovensko výzvu podpísali ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová a minister financií Igor Matovič.Krajiny, ktoré sú v prvej línii migračnej vlny z Ukrajiny, potrebujú väčšiu podporu a funkčné nástroje na riešenie tejto krízovej situácie. Slovensko a ďalších deväť členských štátov EÚ sa obrátili so žiadosťou na Európsku komisiu o dodatočnú rozpočtovú flexibilitu pri využívaní eurofondov na riešenie migračnej krízy. „Naše krajiny už prichýlili viac ako 5,3 milióna ľudí z Ukrajiny. Polovica z nich sú deti,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku adresovanému šiestim eurokomisárom.


 „Utečenecká kríza vyvolaná barbarským útokom Ruska na Ukrajinu nemá rovnaký dopad na všetky krajiny Európskej únie. Tie štáty, ktoré migračná vlna zasiahla najviac, potrebujú od EÚ oveľa väčšiu podporu. Od Európskej komisie preto požadujeme väčšiu flexibilitu pri využívaní eurofondov na najbližšie roky, ale tiež špeciálne finančné zdroje nad rámec eurofondov,“ zdôraznila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Od vypuknutia vojny na Slovensko prišlo vyše 380 000 utečencov z Ukrajiny. Celkovo pred vojnou utieklo už viac ako 5 miliónov Ukrajincov.

Podpora nad rámec eurofondov by znamenala, že Slovensko a ďalších 9 krajín by dostali finančnú injekciu napríklad z Rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR), Nástroja flexibility či z rezervy rozpočtu EÚ.

„Politika súdržnosti (pozn. – eurofondy) v minulosti pomohla zvládnuť viaceré hospodárske krízy, no nemôže byť jediným ani hlavným nástrojom riešenia kríz členských krajín, pretože by to ohrozilo dosiahnutie dlhodobých cieľov politiky súdržnosti. Preto vyzývame Komisiu, aby pripravila ďalšie návrhy na posilnenie pomoci EÚ pre utečencov a ľudí, ktorí utečencom poskytujú útočisko,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.

Krajiny vyzvali EK, aby prišla s návrhmi na poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov aj nad rámec politiky súdržnosti. V stanovisku argumentujú napríklad aj bezprecedentným rastom cien energií a stavebných materiálov až o viac ako 
50 %.

„Jedným z dopadov vojny je tiež narušenie dodávateľských reťazcov a výrazné zvýšenie cien stavebných materiálov, najmä ocele a dreva. Keďže veľa Ukrajincov sa rozhodlo z Európskej únie vrátiť domov a bojovať za svoju vlasť, jedným z dôsledkov vojny je tiež nedostatok pracovnej sily, ktorý negatívne ovplyvňuje najmä sektor stavebníctva a dopravy,“ zdôrazňujú predstavitelia vlád.

Pod výzvu Európskej komisii sa podpísalo 15 zástupcov najviac postihnutých krajín – Slovenska, Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Rumunska. Medzi signatármi sú najmä ministri financií a regionálneho rozvoja. Za Slovensko výzvu podpísali ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová a minister financií Igor Matovič.

Zobraziť
3. 5. 2022

Moravská cyklomagistrála spojí Skalicu s Holíčom, kraj má v pláne aj ďalšie dva úseky

Trnavský samosprávny kraj začne v najbližšom období stavať 6,1 kilometra dlhý úsek Moravskej cyklomagistrály medzi Baťovým kanálom v Skalici a malou vodnou elektrárňou v Holíči. Pripravuje tiež výstavbu dvoch úsekov medzi Brodským a slovensko-rakúskou hranicou v celkovej dĺžke 8,1 kilometra. Ako informovala trnavská krajská samospráva v tlačovej správe, na tri projekty získala župa z eurofondov vyše dvoch miliónov eur. Moravská cyklomagistrála bude mať celkovo takmer 50 kilometrov, prispieť má k rozvoju cezhraničného turizmu.

„Naším cieľom je zvýšiť atraktivitu kultúrneho a prírodného dedičstva na Záhorí aj na opačnom brehu rieky Morava, teda na území našich partnerských regiónov v Českej republike a Rakúsku. S nimi spoločne pracujeme na rozvoji cestovného ruchu,“ povedal trnavský župan Jozef Viskupič. Kraj už vyhodnotil verejné obstarávanie na dodávateľa stavebných prác v hodnote 900-tisíc eur. Projekt je aktuálne pred podpisom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Na českej strane postavil projektový partner, ktorým je združenie Obce pro Baťův kanál, 4,2 kilometra dlhú cyklotrasu neďaleko hranice s Trnavským krajom na úseku Strážnice - Petrov.

Trnavský samosprávny kraj okrem úseku medzi Skalicou a Holíčom získal eurofondy aj na ďalšie dva úseky cyklotrás v rámci Moravskej cyklomagistrály. Ide o úsek od ochrannej hrádze rieky Morava po cyklolávku cez rieku Myjava, na ktorý nadviaže ďalšia cyklotrasa až po obec Brodské v celkovej dĺžke oboch úsekov 8,1 kilometra. Na výstavbu oboch úsekov získal kraj prostriedky z eurofondov vo výške takmer 1,2 milióna eur.

Župa má tiež rozpracované projekty na ďalšej cyklistickej tepne v Trnavskom kraji - Vážskej cyklomagistrále.

Zobraziť
3. 5. 2022

Zmena č. 8 vyzvania č. OPTP-P01-SC1-2016-11

Riadiaci orgán pre operačný program Technická pomoc informuje o zmene č. 8 vyzvania na projekty technickej pomoci č. (kód) OPTP-P01-SC1-2016-11 s názvom „Príprava nových kapacít pre EŠIF 1“zverejneného dňa 15. 12. 2016 na webovom sídle OP TP. Zmena je účinná od 03. 05. 2022.

Zobraziť
3. 5. 2022

Zobraziť
3. 5. 2022

Európski konzervatívci a reformisti v EP odišli z CoFoE

Skupina poslancov Európskeho parlamentu (EP) zastupujúcich frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) oznámila, že opúšťa Konferenciu o budúcnosti Európy (CoFoE), ktorá by sa mala slávnostne skončiť 9. mája v Štrasburgu. Informuje spravodajca TASR.

Skupina ECR koncom minulého týždňa, po skončení posledného plenárneho zasadnutia CoFoE, oznámila, že na znak protestu odišla z konferencie. V oficiálnom vyhlásení poslanci z ECR upozornili na údajné nedostatky konferencie ohľadne možnosti účasti, legitimity, transparentnosti pri formulovaní záverov a odporúčaní, ale aj vo finančnej oblasti. Podľa ich názoru sa CoFoE premenila na "politický nástroj v rukách európskych federalistov".

Podľa ECR organizátori CoFoE presadzovali presun právomocí Bruselu, čo sa prejavilo okrem iného aj "neobjektívnym výberom zástupcov občanov a odborníkov".

Poslanci ECR tvrdia, že došlo k skresleniu odporúčaní občanov v dôsledku dvojfázového charakteru konferencie, ako aj nerovnováhy medzi jej rôznymi zložkami. Kritizovali tiež príliš málo času na konanie konferencie a jej slabú medializáciu.

Poslanci v oznámení uviedli, že ECR pôvodne považovala konferenciu za príležitosť pre euroinštitúcie osloviť širšiu populáciu vrátane ľudí, ktoré sú proti zväčšovaniu právomocí Bruselu a sú viac naklonení idei bývalého Európskeho spoločenstva, ktoré ponechávalo širšie právomoci národným štátom. "Eurorealisti", ako sa označujú poslanci ECR, k tomu prispeli vlastnou kampaňou v rámci CoFoE vo viacerých európskych metropolách.

Podľa skupiny ECR konferencia nakoniec neslúžila ako platforma pre rôzne nápady do budúcnosti, ale ako manipulované cvičenie s občanmi.

"Pokračovaním našej účasti na konferencii by sme poslúžili legitimizácii záverov, ako keby išlo o skutočne demokratickú reflexiu budúcnosti Európy. To na tomto podujatí nebolo. Napriek tomu sa budeme aj naďalej zúčastňovať na diskusiách s občanmi a zaväzujeme sa zastupovať ich názory na reformu EÚ v našej každodennej práci v Európskom parlamente," uviedla skupina ECR vo svojom vyhlásení.

Podľa slov poľského europoslanca Zdzislawa Krasnodebského, ktorý bol pozorovateľom ECR vo Výkonnej rade CoFoE, sa konferencia ukázala byť v rozpore s tým, čím mala byť. "Malo ísť o rozsiahlu konzultáciu o tom, akým smerom by sa EÚ mala uberať v nasledujúcich rokoch – s voľnou diskusiou, v ktorej by sa mohli zvažovať rôzne vízie. Namiesto toho to bol len ďalší pokus niektorých politických rodín vytvoriť falošný dojem, že existuje konsenzus o budúcnosti Európy bez alternatívy k väčšej centralizácii a ďalšiemu obmedzeniu úlohy členských štátov," opísal situáciu Krasnodebski.

Upozornil, že poskytovanie čoraz väčšej moci na európsku úroveň by mohlo občanov namiesto priblíženia ešte viac vzdialiť od rozhodovacieho centra v Bruseli.

Zobraziť
3. 5. 2022

Európska únia je náš životný priestor, naša rozšírená vlasť

Európska únia (EÚ) je náš životný priestor, naša rozšírená vlasť. Predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) to uviedol pri príležitosti nedeľného 18. výročia vstupu Slovenskej republiky do EÚ.      

"Buďme hrdí na naše členstvo v EÚ. Rastieme a dospievame v ňom ako spoločnosť a naše slovo má v nej čoraz väčšiu váhu. Naďalej odovzdávajme naše skúsenosti so vstupom do Únie aj ďalším európskym národom, ktoré nemali to šťastie, čo my v pamätnom roku 2004," vyzval Heger na sociálnej sieti.  

Povzbudil k tomu, aby Slovensko pomohlo ďalším európskym národom posilniť ich demokratický právny systém, nasmerovalo ich na správne hodnoty a konanie vrátane ochrany národnostných menšín, ale aj ukázalo, ako bojovať proti korupcii a vyvarovať sa chýb, ktoré v tejto oblasti urobili bývalé vlády na Slovensku.

Členstvo v Únii podľa premiéra prináša všetky možnosti modernizovať krajinu míľovými krokmi. "Drvivá väčšina našich verejných domácich investícií pochádza z eurofondov a rovnako aj ochrana ľudských a politických práv je na úrovni vyspelého civilizovaného sveta. Môžeme voľne cestovať po Európe, pracovať, podnikať i študovať v členských štátoch únie a rovnako vytvárať medzinárodné vedecké tímy," skonštatoval.  

Výdobytky členstva v EÚ sú podľa predsedu vlády v ostrom kontraste s tým, čo sa deje na Ukrajine. "Jej európsku perspektívu, za ktorou sa postavila drvivá väčšina občanov, sa pokúša zničiť ruská armáda pod vedením prezidenta Putina. O svoju slobodu a nezávislosť sa tak strachujú už aj Moldavci a Gruzínci, ktorí by tiež svoje krajiny radi videli v Európskej únii," upozornil s tým, že EÚ je napriek svojim chybám prosperujúca, demokratická, slobodná a mierová.

Zobraziť
3. 5. 2022

Spišská Stará Ves chce z eurofondov postaviť kompostáreň za viac ako 300-tisíc eur

Mesto Spišská Stará Ves na Zamagurí chce s pomocou eurofondov vybudovať kompostáreň. Celková predpokladaná hodnota prác predstavuje viac ako 341-tisíc eur bez DPH, samospráva zatiaľ hľadá ich dodávateľa. Vyplýva to z oznámenia vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie.
 

Kompostáreň má poslúžiť na zhodnocovanie vybraných druhov biologicky rozložiteľných odpadov (BRO). „V rámci stavebných prác sa vytvorí spevnená a manipulačná plocha, ktorá bude slúžiť pre kompostovanie. Areál pre kompostovisko bude dopĺňať prístrešok pre sklad materiálu a náradia na kompostovanie a sklad kompostu,“ informuje obec. Ako sa uvádza v sprievodnej správe k projektu, z kompostovaných plôch bude kal akumulovaný v akumulačnej nádrži a odvážaný na ďalšie spracovanie. Práce by mali trvať osem mesiacov.

Zobraziť
25. 1. 2022

Farmári budú môcť žiadať o podporu na investície za 110 mil. eur

Poľnohospodári budú môcť žiadať o podporu na investície v celkovej sume 110 miliónov eur. O výzve 4.1 Podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov z programu rozvoja vidieka (PRV) informoval šéf Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Samuel Vlčan (nominant OĽANO), za účasti generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Jozefa Kissa. Výzva má byť podľa Vlčana zverejnená 31. januára a uchádzať sa o ňu budú môcť farmári od 1. marca do konca mája.      

Farmári budú podľa Vlčanových slov z výzvy môcť sanovať výrazný investičný dlh minulých období v rastlinnej, ako aj živočíšnej výrobe. "Je to výzva s alokáciou 110 miliónov eur z PRV na investíciou do techniky a budov. Viem, že poľnohospodári na túto výzvu dlho čakali. Je to veľmi dôležité, aby sme výzvu zrealizovali čo najskôr a úspešne, pretože naši poľnohospodári bojujú s veľkým investičným dlhom, ktorý je do značnej miery spôsobený nešťastnou privatizáciou v 90. rokoch a bezbrehým rozkrádaním eurofondov za čias vlád Smeru a SNS," priblížil Vlčan.

Čerpanie finančných prostriedkov z výzvy bude podľa Vlčana možné na investície do výstavby, rekonštrukcie či modernizácie objektov, taktiež na obstaranie technologického vybavenia, a to vrátane strojov a náradia. Investície taktiež môžu smerovať do zlepšenia odbytu a zníženia záťaže na životné prostredie.

"Keďže minulosť ukázala, že aj verejné obstarávanie sa dalo manipulovať tak, že kombajn, ktorý v Nemecku bežne predávali za 350.000 eur, stál u nás až pol milióna eur, zvolili sme cestu stanovenia tzv. katalógových cien. To znamená na techniku, stavby a zariadenia je v katalógu podľa určených parametrov stanovená cena v eurách, ktorú oprávnený žiadateľ dostane. Odpadne tak celý proces verejného obstarávania a nákup techniky sa pre žiadateľa urýchli,"  spresnil Vlčan.

Agrominister tiež vyzval poľnohospodárov, aby sa prehlásili z dávnejšie vyhlásenej výzvy číslo 50/PRV/2020 do novovyhlásenej výzvy 4.1. Motivovať ich k tomu má zvýšené stropovanie v prípade malých projektov a tiež rýchlejšie vyplatenie finančných prostriedkov.      "Výzva číslo 50 nemala byť nikdy vyhlásená. Bola vyhlásená v čase dočasnej akreditácie s takými pravidlami kontroly hospodárnosti a oprávnenosti, ktoré boli zo strany Európskej komisie priamo uvedené ako dôvod na odobratie akreditácie," vysvetli minister.

"Žiadateľom výzvy číslo 50/PRV/2020 odporúčame, vzhľadom na časovú náročnosť procesu vyhodnocovania, aby svoju žiadosť o nenávratný finančný príspevok stiahli a predložili aktualizovanú žiadosť v rámci novej výzvy 4.1. V nej bude PPA aplikovať nové postupy vychádzajúce z procesov pridelenej akreditácie. Pri tejto výzve bude využívaný elektronický systém obstarávania a na niektoré typy investícií bude možné využiť sadzby," povedal Kiss.

Žiadatelia v prípade výzvy 4.1 budú podľa Kissa môcť podávať svoje žiadosti o nenávratný finančný príspevok v termíne od 1. marca do 31. mája. PPA začne vyplácanie platieb už v tomto roku a bude pokračovať maximálne do konca programového obdobia. Proces obstarávania sa bude realizovať elektronicky aplikáciou Josephine, rovnako ako v prípade výzvy na podopatrenie 4.2 v rámci výzvy 51/PRV/2021 vyhlásenej 16. decembra 2021.

Kiss doplnil, že v novej zverejnenej výzve bude časť alokácie 20 miliónov eur určená na malé projekty s rovnakými parametrami ako vo výzve 50/PRV/2020, avšak so zvýšením stropu na 80.000 eur na projekt. Pre jednoduchšie používanie aplikácie boli zverejnené aj inštruktážne videá s návodmi na stránke PPA www.apa.sk.

Zobraziť
25. 1. 2022

CoFoE: Ministri pre európske záležitosti zhodnotia výsledky tretej plenárky

Výsledkami tretieho plenárneho zasadnutia Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) sa budú v utorok v Bruseli zaoberať ministri členských krajín EÚ zodpovedných za európske záležitosti. Spravodajca TASR v Bruseli zároveň informoval o tom, že účastníci plenárky v piatok a sobotu (21. až 22. januára) zhodnotili odporúčania prvých dvoch občianskych panelových diskusií a niektorých národných panelových diskusií občanov.

Plenárka v Štrasburgu zhodnotila 90 odporúčaní občanov zo všetkých členských krajín EÚ z oblastí týkajúcich sa európskej demokracie, hodnôt a práv, právneho štátu a bezpečnosti, zmien klímy, životného prostredia a zdravia - a rozdelila ich do viacerých tematických skupín.

Každý z ukončených panelov mal okolo dvesto náhodne vybraných občanov zo všetkých krajín EÚ, ktorých úlohou bolo prediskutovať a prijať spoločné odporúčania ako riešiť výzvy, ktorým Európa čelí v súčasnosti a bude čeliť v budúcnosti.

Belgický europoslanec Guy Verhofstadt, ktorý na CoFoE zastupuje Európsky parlament (EP), po plenárke uviedol, že bol prekvapený najmä tým, ako sebaisto zástupcovia občanov obhajovali svoje odporúčania v diskusiách so skúsenými politikmi. Do štrasburského sídla europarlamentu pri príležitosti plenárky CoFoE zavítali aj najvyšší predstavitelia Európskej komisie, členovia národných vlád a národných parlamentov a desiatky europoslancov, ktorí pri tejto príležitosti komunikovali a pracovali "bok po boku" s "vyslancami" občianskych panelov.  

"Je jasné, že občania nestoja o vyberanie hrozienok z koláča, ale počítajú s následnými konkrétnymi opatreniami, ktoré pokryjú všetky oblasti ich predstáv. V konečnom dôsledku bude potrebné zaoberať sa všetkými odporúčaniami občanov," uviedol Verhofstadt.

Bývalý belgický premiér pri tejto príležitosti na sociálnej sieti Twitter napísal, že po ukončení prác dvoch zo štyroch občianskych panelov, možno "v kocke" návrhy Európanov zhrnúť do nasledovných bodov: ústava EÚ a celoeurópske referendá; prehodnotenie pravidla jednomyseľnosti pri hlasovaní v rade EÚ; zmena názvov a štýlu práce inštitúcií EÚ; sloboda médií; občianski pozorovatelia v rozhodovacom procese EÚ; harmonizácia dátumu a podmienok pre voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) a vytvorenie skutočnej Európy občanov.

Francúzsky štátny tajomník pre európske záležitosti Clément Beaune - ktorý na plenárke zastupoval francúzske predsedníctvo Rady EÚ - po skončení dvojdňového podujatia vyhlásil, že plenárne zasadnutie CoFoE sa musí zaoberať odporúčaniami občanov.

"Na Konferencii o budúcnosti Európy musíme spoločne čeliť práve tejto výzve. Sme radi, že občianske diskusie a príspevky obohacujú priority Európskej únie pre budúce generácie," uviedol Beaune.

Podpredsedníčka Európskej komisie pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová v Štrasburgu uviedla, že od začiatku spustenia konferencie plne dôverovala tomuto "poradnému procesu".

"Moje očakávania však konferencia prekonala. Ohromila ma vysoká kvalita odporúčaní prijatých v rámci európskych a národných panelových diskusií občanov, ktoré už ukončili svoju činnosť. Preto je o to dôležitejšie, aby sa občania vo výsledku týchto rokovaní dozvedeli a aby aj videli vplyv konkrétnych výsledkov konferencie. Naša demokracia si zasluhuje túto živú a konštruktívnu diskusiu," opísala situáciu chorvátska eurokomisárka.

Ďalšie dve európske panelové diskusie občanov, ktoré svoje odporúčania ešte nepredložili, dokončia svoju prácu vo februári. Posledné zasadnutie účastníkov panelu na tému "EÚ vo svete a migrácia" sa bude konať v dňoch 11. až 13. februára v Maastrichte. Zasadnutie na tému "Silnejšia ekonomika, sociálna spravodlivosť, pracovné miesta a vzdelávanie, mládež, kultúra, šport a digitálna transformácia" je naplánované na 25. až 27. februára v Dubline. O ich odporúčaniach sa bude diskutovať na nasledujúcom plenárnom zasadnutí konferencie.

Zobraziť

Zobraziť ďalšie aktuality