Prihlásiť
 

Vytvárame moderný a rozvinutý región.

Vítam Vás na webovej stránke Regionálnej rozvojovej agentúry Novozámocko.
Poskytujeme komplexný servis v oblasti čerpania nenávratných finančných príspevkov pre verejný a súkromný sektor, spracovanie strategických dokumentov pre obce a mestá. Naše služby a starostlivosť je tu pre Vás od podania žiadosti až po úspešnú implementáciu projektu. Staráme sa o rozvoj obcí, pretože len silné obce tvoria rozvinutý región.

Ing. Peter Pénzeš, riaditeľ agentúry

Aktuality

19. 1. 2021

Výzva č. 5/2021

Fond na podporu umenia (ďalej len „fond“) v súlade s ustanoveniami zákona č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona 
č. 434/2010 Z. z o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. (ďalej len „zákon“) vyhlasuje výzvu na predkladanie žiadostí o finančnú podporu pre oprávnených/é žiadateľov/ky v nasledujúcich podprogramoch:

1.5.1 Tvorba umeleckej literatúry pre deti a mládež

1.5.2 Vydávanie umeleckej literatúry pre deti a mládež

1.5.3 Tvorba pôvodnej slovenskej umeleckej literatúry

5.1.3 Podujatia a vzdelávacie aktivity

Termín predkladania žiadostí pre danú výzvu  je stanovený do 30.4.2021. Žiadateľ/ka je povinný/á podať žiadosť elektronicky prostredníctvom registračného systému FPU v posledný deň výzvy najneskôr do 15:00 hod. stredoeurópskeho času (SEČ).

Bližšie informácie nájdete tu: https://www.fpu.sk/sk/moznosti-podpory/vyzvy/vyzvy-rok-2021

Zobraziť
19. 1. 2021

Vyhlasujeme 6. ročník grantového programu Bezpečne v komunite, bezpečne doma

Poisťovňa KOOPERATIVA poskytne takmer 27 000 EUR na vytváranie bezpečného prostredia pre deti a mladých ľudí v rodinách, školách a komunitách. Vzhľadom na situácie, akým čelia mnohé deti a mladí ľudia v ostatných mesiacoch, sa prioritou 6.ročníka grantového programu stáva pomoc deťom a mladým ľuďom v krízových situáciách, prevencia rizikového správania detí a mládeže, predchádzanie ohrozeniam a násiliu, ako aj bezpečnosť v online priestore. „Finančnú podporu získajú projekty, ktoré zmysluplne prispejú k zvýšeniu bezpečnosti detí a mladých ľudí, ktorí sú z dôvodu pandémie vystavení zvýšenému riziku domáceho násilia ako aj nebezpečenstvu v online priestore,“ vysvetľuje predseda predstavenstva a generálny riaditeľ poisťovne KOOPERATIVA, Ing. Vladimír Bakeš, PhD. 

Grantový program poisťovne KOOPERATIVA Bezpečne v komunite, bezpečne doma, ktorý je súčasťou Nadačného fondu Deti v bezpečí, ktorý spravuje Nadácia pre deti Slovenska. Cieľom programu je vytváranie bezpečného prostredia pre deti a mladých ľudí v rodinách, školách a komunitách. Počas prvých piatich ročníkov grantového programu sa podarilo podporiť 109 projektov z celého Slovenska. “Máme veľkú radosť z tejto spolupráce. Máloktorá firma je ochotná aktívne počúvať a porozumieť problematike do hĺbky. Poisťovňa KOOPERATIVA sa však rozhodla dlhodobo a strategicky rozvíjať tému bezpečného prostredia, a práve preto je tento program taký prínosný,” hovorí Ondrej Gallo, riaditeľ Nadácie pre deti Slovenska.

Finančný príspevok do výšky 2000 € získajú projekty, ktoré prispievajú k bezpečnému prostrediu pre deti a mladých ľudí, rozvíjajú sebaúctu, sebavedomie detí, vzájomný rešpekt detí a dospelých, a zapájajú mladú generáciu do plánovania a vytvárania bezpečného prostredia. 

“Práve teraz je podpora budovania bezpečného prostredia dôležitejšia, ako kedykoľvek predtým. Deti a mladí ľudia sú vystavení nezvyčajnej situácii, preto sa potrebujú mať o koho oprieť. Pomocou projektov chceme vytvárať prostredie, kde sa deti a mladí ľudia budú cítiť slobodne a vzájomne sa budú rešpektovať,” dodáva riaditeľ NDS Ondrej Gallo.

Grant môžu získať občianske združenia, školy, samosprávy, neziskové organizácie, materské a  komunitné centrá, ktoré:

  • rešpektujú vývojové potreby detí a prispievajú k zvyšovaniu kvality života v zmysluplnom a bezpečnom prostredí
  • podporujú participáciu detí pri tvorbe bezpečného prostredia v komunite priateľskej deťom, v ktorých sa navzájom učia spoločne vytvoriť bezpečné prostredie
  • prepájajú komunitu v tvorbe bezpečného prostredia
  • podporujú pocit súdržnosti, spolupatričnosti a identity detí a mladých ľudí v komunite
  • venujú sa téme prevencie rizikového správania detí a mladých ľudí, vrátane bezpečnosti v online priestore
  • venujú sa téme prevencie domáceho násilia

O grant je možné požiadať prostredníctvom online aplikácie na stránke www.nds.sk

Podrobné informácie o programe nájdete v dokumente: 

Na prípravu projektu pred vložením do online systému môžete využiť: 

Pre záujemcov o grant organizujeme vzdelávací tréning: 

  • Prihlásiť sa môžete tu: 

https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfw49iPyKNRrcGd8NvCCYxPH1k6A6qZN0GCWn5EMQlaa-yESA/viewform

Dôležité termíny: 

  • 31. január 2021: uzávierka prijímania žiadostí (konzultácie, príprava a odosielanie žiadostí)
  • 18. január 2021: 1-dňový online workshop pre záujemcov o grant 
  • 1. február – 14. február 2021:  hodnotenie žiadostí
  • 25. február 2021:  vyhlásenie (úspešných) a podporených projektov
  • marec  – august 2021: realizácia projektov
 

Ambíciou poisťovne KOOPERATIVA je vytvoriť najväčší nadačný fond zameraný na ochranu a bezpečnosť detí na Slovensku. Od svojho vzniku v roku 2015 do Nadačného fondu Deti v bezpečí poisťovňa vložila viac ako 583 000 €. Z neho boli podporené aktivity v grantových programoch Športujem rád a bezpečne a Bezpečne doma, bezpečne v komunite, vzdelávacie aktivity a rozvoj podporených organizácií. 

Viac informácií o Nadačnom fonde Deti v bezpečí a grantovom programe Bezpečne v komunite, bezpečne doma, nájdete na www.nds.sk

Zobraziť
19. 1. 2021

Čerpanie ŠF a KF k 31.12.2020

 

Zobraziť
19. 1. 2021

Poskytovatelia sociálnych služieb majú aktivované e-schránky. So štátom tak vedia komunikovať online

Poskytovatelia sociálnych služieb už môžu so štátom komunikovať elektronicky. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) im zriadilo a aktivovalo elektronické schránky, aby mohli pružnejšie a  online reagovať na jednotlivé schémy pomoci poskytované štátom, napríklad v súvislosti s covidom. Schránky boli zriadené a aktivované v zmysle požiadavky Ministerstva práce, sociálny vecí a rodiny SR, v súlade so zákonom o e-Governmente a s uznesením vlády SR. 

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR v súčasnosti eviduje 2 292 aktívnych poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí majú rôzne právne formy a pôsobia v rôznych oblastiach, ako napríklad zariadenia sociálnych služieb, prepravná služba a mnohé iné. Poskytovať sociálne služby môže  samotná obec, alebo si obec či vyšší územný celok môže na poskytovanie týchto služieb zriadiť rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu alebo môže ísť o  neverejných  poskytovateľov.
Tí poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí už disponujú e-schránkami, ich budú aj naďalej využívať ako doteraz. E-schránka v postavení právnickej osoby bola zriadená a je aktivovaná len pre poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí doposiaľ žiadnu elektronickú schránku nevyužívali.  Prvú výnimku tvoria poskytovatelia sociálnych služieb v postavení fyzickej osoby, ktorí si v zmysle platného zákona o e-Governmente musia požiadať o zriadenie e-schránky sami. Druhou výnimkou sú organizačné jednotky, pre ktoré musia požiadať o zriadenie e-schránky ich zriaďovatelia.

Žiadosť o zriadenie elektronickej schránky pre fyzickú osobu - podnikateľa je potrebné zaslať elektronicky alebo v listinnej podobe s úradne overeným podpisom na adresu uvedenú v žiadosti. Elektronická schránka bude zriadená do 5 pracovných dní. (V prípade zaslania žiadosti v listinnej podobe je možné si ju stiahnuť na tomto odkaze – pod názvom Žiadosť o zriadenie elektronickej schránky podnikateľského subjektu, ktorý sa nezapisuje do zákonom ustanovenej evidencie: https://www.slovensko.sk/sk/dokumenty-a-tlaciva/_1/A/82f01906-afca-4a9f-be25-a5f500b63a6a ).

„NASES novovytvorené elektronické schránky poskytovateľov sociálnych služieb aktivoval automaticky do 10 dní od ich zriadenia, čo v praxi znamená, že schránka sa stane aktívnou na doručovanie úradných rozhodnutí aj bez toho, aby do nej vstúpil štatutár organizácie. Poskytovateľ sociálnej služby, ktorým je fyzická osoba – podnikateľ si elektronickú schránku aktivuje sám priamo vo svojej e-schránke“,vysvetľuje Peter Kucer, generálny riaditeľ sekcie ITVS MIRRI.
Štát bude s poskytovateľmi sociálnych služieb komunikovať elektronicky a nebude im doručovať úradné rozhodnutia poštou. Tieto organizácie vedia ústredný portál využiť aj na realizáciu podaní a budú mať možnosť efektívnejšie reagovať na rôzne schémy COVID podpory cez slovensko.sk. 

Na prístup do elektronickej schránky je potrebné mať elektronický občiansky preukaz s čipom, bezpečnostný osobný kód (BOK) a príslušné certifikáty.
„Štatutári organizácií poskytujúcich sociálne služby by si mali overiť, či je ich organizácia uvedená v Registri právnických osôb https://rpo.statistics.sk/rpo/#search a má v danom registri uvedené správne uvedené údaje o sebe i  štatutároch. Ak to tak nie je, mali by kontaktovať registračné orgány, napríklad vyššie územné celky, ministerstvo vnútra, so žiadosťou o aktualizáciu údajov. Štatutári, ktorí nemajú občiansky preukaz s čipom a prístupové certifikáty, by nemali odkladať návštevu klientskeho centra MV SR a požiadať o vydanie dokladov,“ apeluje Peter Kucer.

V prípade otázok sa štatutári môžu obrátiť na call centrum NASES na telefónnom čísle +421 2 35 803 083 alebo prostredníctvom kontaktného formulára na https://helpdesk.slovensko.sk/new-incident/. Pracovníci sú k dispozícii v pracovných dňoch od 8:00 do 18:00, v stredu až do 21:00.

Štatutári nájdu potrebné informácie o elektronických schránkach a prístupe k nim na slovensko.sk.
 

Zobraziť
19. 1. 2021

Na projekty spolupráce s Maďarskom môžu samosprávy či školy získať až 50.000 eur

Miestne samosprávy, školy, cirkvi aj neziskové organizácie môžu ešte tento mesiac žiadať o finančný príspevok z Fondu malých projektov v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko. Jeden projekt má šancu získať od 20.000 do 50.000 eur.


Peniaze sú určené pre žiadateľov z takzvanej východnej programovej oblasti, kam spadajú Košický a Banskobystrický kraj a štyri maďarské prihraničné župy. Informoval o tom Košický samosprávny kraj (KSK).


Finančná podpora je určená na cezhraničnú spoluprácu orgánov verejnej správy a osôb žijúcich v pohraničnej oblasti. Celková finančná alokácia pre danú prioritnú os predstavuje viac ako 790.000 eur. Výzvu vyhlásilo Európske zoskupenie územnej spolupráce Via Carpatia spolu s KSK a Széchenyi Programiroda Nonprofit Kft.


 "Je to skvelá šanca pre zástupcov obcí či neziskových organizácií, ako nadviazať slovensko-maďarskú spoluprácu, získať podporu pre cezhraničné projekty a vďaka nim zvýšiť kvalitu života obyvateľov v pohraničnej oblasti. Napríklad v roku 2020 vďaka podpore z Fondu malých projektov pribudli nové priestory v športovom areáli v obci Kysak, vďaka čomu tam možno organizovať športové a kultúrne podujatia. Aj napriek pandémii sa podarilo zrealizovať tiež Regionálny festival tradičných ľudových jedál a zvykov v obci Slanec, na ktorom sa zúčastnili aj predstavitelia maďarských prihraničných obcí," uviedol predseda KSK Rastislav Trnka. Dosiaľ bolo podporených 103 takýchto projektov.


 Riaditeľka Európskeho zoskupenia územnej spolupráce Via Carpatia Julianna Orbán Máté doplnila, že tretia výzva predstavuje v súčasnom programovom období poslednú príležitosť na realizáciu projektov s podporou Fondu malých projektov. Tie môžu byť zamerané na vypracovanie stratégií, štúdií, koncepcií, tvorbu spoločných odborných programov, organizovanie podujatí medzi obcami a mestami, organizáciu školení či výmenu skúseností. Informácie sú dostupné na webstránke www.viacarpatia-spf.eu.​
 

Zobraziť
19. 1. 2021

Dôjde k presunu voľných zdrojov v rámci OP Integrovaná infraštruktúra

V súvislosti s blížiacim sa záverom programového obdobia 2014 - 2020 Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR ako sprostredkovateľských orgánov pre operačný program (OP) Integrovaná infraštruktúra – časť výskum a inovácie vykonali analýzu stavu implementácie OP. Na jednej strane identifikovali možné riziká nedočerpania finančných prostriedkov a zároveň na strane druhej, potenciál pre ich efektívne využitie. TASR o tom informoval odbor komunikácie rezortu školstva.  


V rámci prioritnej osi 9 Podpora výskumu, vývoja a inovácií MŠVVaŠ SR identifikovalo disponibilnú alokáciu vo výške 100 miliónov eur, ktorá bola pôvodne určená na výzvy na podporu dlhodobého strategického výskumu Priemysel pre 21. storočie a Digitálne Slovensko. "Nakoľko však v súčasnosti uvedené výzvy predstavujú vysoké riziko nevyčerpania, respektíve trvalej straty finančných prostriedkov EÚ do konca roka 2023, MŠVVaŠ SR je nútené predmetné výzvy zrušiť a tieto prostriedky presmerovať do výkonnejších oblastí na podporu výskumu, vývoja a inovácií a na podporu boja s dopadmi pandémie spôsobenej ochorením COVID-19, vrátane navýšenia alokácie na výzvu na podporu mobilizácie a využitia potenciálu výskumných inštitúcií pri boji proti pandémii vyvolanej ochorením COVID-19 a znižovaní negatívnych následkov pandémie o 20 miliónov eur," uviedol rezort školstva.  


 "Ministerstvo hospodárstva SR napriek aktuálnemu nedostatku disponibilných zdrojov, identifikovalo dodatočnú absorpčnú kapacitu a potenciál pre realizáciu ďalšej podpory v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, a to prostredníctvom podpory financovania významných projektov spoločného európskeho záujmu v oblasti vývoja a výroby batériových systémov, tzv. EuBatin IPCEI, ako aj podporou investícií prostredníctvom doplnkového financovania projektov, ktorým bola poskytnutá regionálna investičná pomoc v zmysle zákona o regionálnej investičnej pomoci," uviedol rezort školstva. V prípade projektov IPCEI pôjde o financovanie inovatívnych výskumno-vývojových projektov s perspektívou komerčného úspechu. Ide o päť projektov. Zahŕňajú spoluprácu s viacerými slovenskými univerzitami, ako aj ďalšími relevantnými partnermi. Predpokladaná potreba financovania prvej fázy projektov, teda ich výskumno-vývojovej časti, v závislosti od výsledku procesu notifikácie, je približne 50 miliónov eur.


 "V prípade grantovej podpory, ktorá má byť poskytovaná ako súčasť investičných stimulov, pôjde o synergickú podporu investičných zámerov, ktorým bola poskytnutá regionálna investičná pomoc. Podporené budú investície do technologických inovácií za účelom tvorby nových pracovných miest, s dôrazom na vysokú pridanú hodnotu z pohľadu inteligentných riešení, ako aj výskumno-vývojových aktivít v podnikoch," uviedol rezort školstva. Predpokladaná potreba financovania je približne 50 miliónov eur.


V rámci prioritnej osi 10 Podpora výskumu, vývoja a inovácií v Bratislavskom kraji rezort hospodárstva identifikoval aktuálne disponibilnú alokáciu vo výške jedného milióna  eur. Na druhej strane rezort školstva eviduje v rámci tejto prioritnej osi nedostatok voľných finančných prostriedkov, preto identifikovalo potenciál využitia dodatočných zdrojov na financovanie projektov v rámci výzvy na mobilizáciu excelentných výskumných tímov v oblastiach špecializácie RIS3 SK v Bratislavskom kraji.​

Zobraziť
19. 1. 2021

Vláda schválila novelu zákona vicepremiérky Remišovej o eurofondoch

Zásadné zjednodušenie čerpania   eurofondov je na stole. Vicepremiérka Veronika Remišová predložila novelu zákona o eurofondoch, ktorú dnes schválila vláda. Ide už o tretí balík opatrení, ktorý má urýchliť a zlepšiť čerpanie eurofondov. 

„S čerpaním eurofondov malo Slovensko za bývalých vlád veľké problémy. Nedokázali vyčerpať peniaze, ktoré sme dostali na skvalitnenie života ľudí  a o tieto peniaze potom Slovensko definitívne prišlo. Od roku 2007 sme takto stratili vyše pol miliardy eur,“ informovala podpredsedníčka vlády Remišová s tým, že ďalšie stovky miliónov eur Slovensko stratilo v dôsledku tzv. korekcií, teda chýb, škandálov a podvodov pri čerpaní eurofondov. 

„Nemôžeme si dovoliť takto zbytočne prichádzať  o stámilióny eur. Preto navrhujem opatrenia na zjednodušenie  a zrýchlenie čerpania eurofondov v podobe novely Zákona o  príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov,“ uviedla. Ide už o tretí balík eurofondových opatrení, ktoré iniciovala vicepremiérka Remišová. 

Prvým bol tzv. lex corona , ktorý nadobudol účinnosť 21. mája 2020 a umožnil zjednodušenie  procesov  pri poskytovaní príspevkov z EŠIF pre poskytovateľov ako aj pre prijímateľov. Druhým balíkom zjednodušení bolo 40 opatrení v regionálnom operačnom programe IROP z jesene minulého roka.
 
Zobraziť
19. 1. 2021

Ministerstvo hospodárstva SR aktualizuje termín uzavretia prebiehajúceho hodnotiaceho kola výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku s kódom OPII-MH-DP-2020-11.3-27

Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra posúva termín uzavretia prebiehajúceho hodnotiaceho kola výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku s kódom OPII-MH/DP/2020/11.3-27 z 29. januára 2021 na 26. februára 2021.

Ministerstvo hospodárstva SR tým reflektuje na pretrvávajúcu mimoriadnu situáciu vyhlásenú vládou Slovenskej republiky v dôsledku šíriaceho sa ochorenia COVID-19 a s tým súvisiace obmedzené fungovanie orgánov verejnej správy, ktoré zabezpečujú konania, výstupy ktorých sú nevyhnutné pre splnenie vybraných podmienok poskytnutia príspevku.

 

UPOZORNENIE!!!

Upozorňujeme žiadateľov ,že aktualizovaný termín uzavretie prebiehajúceho hodnotiaceho kola výzvy na predkladanie ŽoNFP s kódom OPII-MH/DP/2020/11.3-27, t.j. 26. február 2021 je pravdepodobne posledným možným termínom na predloženie žiadosti o poskytnutie NFP v rámci tejto výzvy, po uplynutí ktorého Ministerstvo hospodárstva SR plánuje výzvu uzavrieť z dôvodu očakávaného vyčerpania finančných prostriedkov vyčlenených na túto výzvu. 

Zobraziť
19. 1. 2021

Dobré fondy EÚ.Modranský kaštieľ prešiel nádhernou rekonštrukciou aj vďaka eurofondom

Modra je známa vinárskou tradíciou ale aj modranskou majolikou. Kultúrno-kreatívne centrum, ktoré má vzniknúť v priestoroch modranského kaštieľa, nadviaže práve na spomínané tradície a umožní im ďalší rozvoj. Vznikne viacero priestorov pre stretávanie ľudí a organizovanie rôznych podujatí. 

Rekonštrukcia sa začala v auguste 2018 výmenou krovu a strechy. Projekt zahŕňa nielen rekonštrukciu celého objektu kaštieľa, ale aj záhrady, záhradného domčeka, skleníka a skladu. Počas rekonštrukcie bolo potrebné spevniť vonkajší nosnú múr. V interiéri kaštieľa sa realizovali nové podlahy, vymenili sa poškodené stropy a vymurovali sa nové priečky. Dôležitou súčasťou rekonštrukcie kaštieľa a záhrady bolo odsúhlasenie profilácie okien, farby okien a farby fasády kaštieľa Krajským pamiatkovým úradom. Keďže je kaštieľ od roku 1963 Národnou kultúrnou pamiatkou, všetky zásahy bolo potrebné konzultovať so zástupcami úradu.

Slávnostné poklepanie a zahájenie rekonštrukcie modranského kaštieľa vo forme jeho keramickej zmenšeniny od Ivana Raždíka, si nenechali ujsť ani významní partneri projektu Museumsmanagement NÖ, Kulturvernetzung NÖ, obec Jedenspeigen a Malokarpatské múzeum v Pezinku.

Obnovený kaštieľ bude v budúcnosti slúžiť ako kultúrno-kreatívne centrum, a to nielen pre mesto Modra, ale aj pre celý Malokarpatský región a Bratislavský kraj. V zrekonštruovaných priestoroch vznikne tiež digitalizačné centrum, priestory pre malé javiskové formy, otvorené ateliéry či školiace a kurzové miestnosti.

V rámci európskej cezhraničnej spolupráce Interreg prispela na rekonštrukciu tohto projektu aj Európske únia (85 %). Celkový rozpočet projektu sa vyšplhal na sumu vyše 3,66 milióna eur. Pozn.: mesto Modra sme navštívili ešte v roku 2020 a nie v týchto dňoch.

Ďalším videom zo série Dobré fondy EÚ vás prevedie vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

Zobraziť
19. 1. 2021

Samosprávy pripravili rozvojové plány na lepšie a zmysluplné čerpanie eurofondov

 

Podpora regiónov sa mení. O konkrétnych projektoch, ktoré treba v územiach zafinancovať z eurofondov, už nebude rozhodovať len vláda, ale aj samotné regióny. V novom programovom období sa časť eurofondov presunie do rozhodovacej kompetencie samospráv, čím sa odbúra veľká časť byrokracie na centrálnej úrovni. „Doteraz boli priority eurofondov vždy diktované zhora. Dnes radikálne meníme filozofiu podpory regiónov tak, aby projekty vychádzali z reálnych potrieb miest a obcí a nie od úradníckeho stola. Na to, aby sme túto novú filozofiu čerpania eurofondov mohli uviesť do praxe, samospráva musí mať pripravené kvalitné stratégie rozvoja regiónov, dobrú prípravu projektov a plánovanie. Som rada, že mestá s okolitými obcami a vyššie územné celky sa skoordinovali a pripravili rozvojové plány, na základe ktorých tieto peniaze budú čerpať,“ zdôraznila vicepremiérka a ministerka pre regionálny rozvoj Veronika Remišová. Zároveň im vyjadrila vďaku za to, že aj napriek náročnej pandemickej situácii urobili dôležitý kus práce, aby mohli jednoduchšie financovať svoj rozvoj a zvyšovať kvalitu života obyvateľov. 

O časti z finančného balíka 13 miliárd eurofondov na obdobie 2021-2027 nebudú rozhodovať ministerstvá, ale projektové návrhy pôjdu zdola, z obcí miest a vyšších územných celkov. Preto vo všetkých ôsmich krajoch vznikli Rady partnerstva, ktoré združujú zástupcov samosprávy, štátnej správy, socioekonomických partnerov (mimovládne organizácie, podnikatelia, cirkvi), vyšších územných celkov, aj zástupcov území udržateľného mestského rozvoja (UMR). Podpora do regiónov bude smerovať na základe integrovaných územných stratégií, ktoré budú obsahovať zoznam projektových zámerov.

Aby mohli regióny financie čerpať, museli pripraviť projekty - integrované územné stratégie do konca roka 2020. Tieto stratégie obsahujú informácie o plánovanom rozvoji daného územia spolu s konkrétnymi investíciami a cieľmi, ktoré sú pre ich rozvoj potrebné. Odovzdanie vstupných správ je prvou fázou programovania regionálnych priorít a odovzdalo ich všetkých osem vyšších územných celkov.
Stratégie budú v ďalšom kroku schvaľovať jednotlivé Rady partnerstva, Koordinačné rady udržateľného mestského rozvoja. Z tohto procesu vznikne zásobník jednotlivých projektov, z ktorých sa budú vyberať tie, ktoré budú na základe objemu zdrojov z eurofondov financované.

Okrem samosprávnych krajov odovzdali vstupné správy aj územia udržateľného mestského rozvoja (UMR). Implementácia spoločnej stratégie a spoločných cieľov rozvoja týchto území totiž zabezpečí, že sa budú problémy riešiť efektívne a naplno sa využije ich rozvojový potenciál. Vstupné správy predložili všetky samosprávy, ktoré chcú vytvoriť UMR. Problematickým ostáva jeden UMR s jadrovým mestom Banská Bystrica. Ide o územie Banská Bystrica–Zvolen s potenciálnym pripojením ďalších obcí. Mesto Banská Bystrica dlhodobo odmieta spoluprácu na rozvoji územia so Zvolenom a okolitými obcami, hoci zmysel zmeny filozofie v čerpaní eurofondov na regionálny rozvoj stojí práve na dohode všetkých aktérov v území. Možnosť predložiť spoločnú správu za určitých podmienok pre tento región stále existuje, no keď sa tak nestane v najbližších týždňoch, územie bude vyradené zo systému UMR, čím príde o jeden zo zdrojov financovania rozvoja prostredníctvom nástroja UMR. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) dlhodobo s mestom Banská Bystrica komunikuje, pretože územie Banská Bystrica – Zvolen patrí medzi najperspektívnejšie a najvhodnejšie rozvojové územia na Slovensku a už dnes sa obe mestá významne ovplyvňujú v mnohých rozvojových aspektoch od dopravy, cez trh práce až po bývanie a kultúrne potreby obyvateľov, ale aj návštevníkov.
Na základe viacerých rokovaní s Úniou miest Slovenska (ÚMS) a platnej dokumentácie odporučilo MIRRI SR vznik 16 UMR. Ide o územia Bratislava, Košice, Prešov, Nitra, Žilina, Martin, Trenčín, Banská Bystrica–Zvolen, Trnava, Ružomberok–Liptovský Mikuláš, Michalovce, Poprad–Svit-Kežmarok, Humenné, Lučenec, Rimavská Sobota, Prievidza–Nováky. Definovanie 16 UMR vychádzalo z podkladov od ostatných ministerstiev a štátnych inštitúcií a tiež z diskusií s ÚMS a Združením miest a obcí Slovenska.

„Ľudia budú z menej rozvinutých regiónov odchádzať dovtedy, kým v nich nebudú mať zabezpečený plnohodnotný život. Eurofondy majú slúžiť na to,  aby sme ľuďom zlepšili život. Základom regionálneho rozvoja je zabezpečiť ľuďom bývanie, kvalitné vzdelanie a zamestnanie, čoho logickým vyústením je zvýšenie kvality ich života,“ skonštatoval štátny tajomník MIRRI SR Vladimír Ledecký. Nový nástroj čerpania eurofondov vďaka ich integrovaným územným stratégiám a UMR dáva regiónom kvalitatívne veľmi funkčný nástroj, ako rozvojové ciele zabezpečiť. „Som rád, že sa postupne posúvame k tomu, aby bol tento nástroj v rukách samospráv funkčný a že samosprávy pochopili, že bez ich vzájomnej spolupráce to tak nebude,“ uviedol Ledecký.
Zobraziť

Zobraziť ďalšie aktuality